Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. máj 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8C/285/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1306218526
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:1306218526.40

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, sudkyňou JUDr. Erikou Tischlerovou, v spore žalobkyne: B. M., A.. XX.XX.XXXX,

W. Q. A. XXXX, O., právne zastúpenej: Advokátska firma TROKAN & URBANČOKOVÁ, v.o.s., so sídlom
Dom Pavla, Ľ. Štúra 5, Trenčianske Teplice, IČO: 36 333 158, proti žalovanému: G.. Y.. D. X., A..
XX.XX.XXXX, W. Š. XX, L., právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková,
s.r.o., so sídlom Mierové nám. 943/4, Galanta, o zaplatenie 56.863,59 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 11.862,30 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie 12.395,41 eura zastavuje.

III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

IV. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 58,28%.

V. Štátu sa priznáva náhrada trov konania voči žalobkyni v rozsahu 79,14 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 25.09.2006, postúpenou

tunajšiemu súdu dňa 24.11.2006, domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 56.863,59
eura a trovy konania. Žalobu odôvodnila tým, že strany sporu uzavreli dňa 29.06.2004 zmluvu
o dielo č. 09/2004 podľa § 631 OZ, ktorou sa žalovaný ako zhotoviteľ zaviazal zhotoviť stavbu
„Rekonštrukcia rekreačného objektu P. - M.“ postaveného na parcele č. XXXX Q. O. Ú. P. - M. a
žalobkyňa sa zaviazala predmet diela prevziať a zaplatiť žalovanému dohodnutú cenu diela. Strany
sporu uzavreli dňa 01.07.2004 dodatok č. 1 k zmluve o dielo č. XX/XXXX, ktorým zmenili cenu
diela. Žalobkyňa listom zo dňa 02.11.2004 odstúpila v súlade s § 642 ods. 1 OZ a článku VI. bod

1 písm. a) zmluvy od zmluvy o dielo a vyzvala žalovaného, aby odo dňa doručenia písomného
odstúpenia zmluvy na prácach o dielo nepokračoval, v termíne do 04.11.2004 stavenisko vypratal a
dostavil sa 05.11.2004 na stavenisko za účelom protokolárneho odovzdania doposiaľ vykonaných prác
za účelom posúdenia ich množstva a kvality. Žalovaný reagoval na písomné odstúpenie od zmluvy
listom zo dňa 02.11.2004 adresovaným právnemu zástupcovi žalobkyne, ktorým listom potvrdil faxové
prevzatie odstúpenia od zmluvy o dielo. Na list žalovaného odpovedal právny zástupca žalobkyne
emailom dňa 02.11.2004. Dňa 05.11.2004 sa uskutočnilo protokolárne odovzdanie rozostavanej stavby

rodinného domu objednávateľky - žalobkyne za účasti zástupcov zhotoviteľa a objednávateľa. Na
základe zápisu z protokolárneho odovzdania rozostavanej stavby bola žalobkyni zo strany žalovaného
odovzdaná rozostavaná stavba. Žalobkyňa zaplatila žalovanému do času odstúpenia od zmluvy
o dielo časť ceny diela vo výške 66.387,84 eura (2.000.000,- Sk). Po odstúpení od zmluvy aodovzdaní rozostavanej stavby žalobkyni, žalovaný vyzval listom z 26.11.2004 žalobkyňu na úhradu
sumy 14.898,76 eura (448.840,- Sk) bez DPH, ktorú sumu určil ako sumu vykonaných prác nad
rámec poskytnutej zálohy. Žalobkyňa s takýmto vyúčtovaním vykonaných prác nesúhlasila a oznámila

žalovanému, že v súčasnosti nie je schopná posúdiť, či vykonané stavebné práce presahujú alebo
nepresahujú sumu zálohy a túto otázku bude možné zodpovedať až po vypracovaní znaleckého
posudku. Žalovaný zaslal žalobkyni listom z 22.12.2004 vyúčtovanie prác vykonaných na diele až
do odstúpenia od zmluvy o dielo vrátane faktúry č. XXXXXX, pričom táto faktúra bola žalovanému
vrátená ako predčasná. Nakoľko žalobkyňa po prevzatí rozostavanej stavby zistila na stavbe vážne

nedostatky, požiadala znalca z odboru stavebníctva, odvetvie pozemné stavby, stavebné konštrukcie,
oceňovanie nehnuteľností a poruchy stavieb Ing. Ladislava Chanečku o vypracovanie znaleckého
posudku. Znalec Ing. Ladislav Chanečka vypracoval dňa 27.01.2005 znalecký posudok č. 02/2005,
ktorým posúdil poruchy konštrukcií rozostavanej stavby na pozemku parc. č. XXXX Q. O. Ú. P. -
M.. Podľa záverov znaleckého posudku boli zistené v časti zabudovaných konštrukcií pre realizácii
stavby zásadné a podstatné statické, technologické, tepelnoizolačné, zvukovo-izolačné, hydroizolačné

a materiálové nedostatky a boli navrhnuté opatrenia na odstránenie týchto zásadných a podstatných
nedostatkov rozostavanej stavby. Na základe znaleckého posudku č. XX/XXXX objednala žalobkyňa
vypracovanie projektu sanácie doposiaľ vykonaných prác, ktorý vypracovala Ing. arch. Ľuba Pavnicová,
autorizovaný architekt vo februári 2005. Podľa rozpočtu projektu sanácie rozostavaného objektu
bolo ustálené vynaložiť finančné prostriedky vo výške 46.139,55 eura (1.390.000,- Sk) vrátane DPH

na odstránenie vád rozostavanej stavby uvedených v znaleckom posudku č. XX/XXXX. Následne
žalobkyňa objednala vypracovanie znaleckého posudku ocenenia zrealizovaných stavebných prác a
dodávok vykonaných na diele so započítaním nákladov na sanáciu z titulu nekvality daných prác
realizovanýchzhotoviteľompodľazmluvyodieloč.XX/XXXX,pričomtentoznaleckýposudokvypracoval
Ing. Ondrej Sova, znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie oceňovanie nehnuteľností, pozemné stavby

a oceňovanie stavebných prác dňa 09.05.2005 pod č. 19/2005. Znalec v znaleckom posudku ocenil
hodnotu zrealizovaných stavebných prác žalovaným na stavbe na sumu 40.943,36 eura (1.233.459,52
Sk) bez DPH a náklady na sanáciu určil vo výške 27.904,93 eura (840.663,95 Sk) bez DPH podľa
položkovitého rozpočtu vypracovaného Ing. arch. Ľubou Pavnicovou. Pri realizácií sanácie stavebného
objektu boli oproti položkovitému rozpočtu Ing. arch. Pavnicovej vykonané naviac práce v hodnote

2.978,92 eura (89.742,80 Sk) a neboli vykonané určité činnosti v rozpočte uvažované vo výške 1.408,94
eura (42.445,60 Sk). Podľa rekapitulácie vypracovanej Ing. arch. Pavnicovou dňa 31.05.2005 vznikol
cenový rozdiel - doplatok vo výške 1.959,82 eura (59.041,40 Sk) bez DPH. Podkladom pre vypracovanie
odpočtov a výpočtov bol stavebný denník, namerané údaje zo stavby, pôvodný sanačný projekt vrátane
zmien po zistení skutočného stavu v základoch. Na základe vyššie označených dôkazov bola znalcom

Ing. Ondrejom Sovom ustálená suma, ktorá pripadá na práce už vykonané vo výške 40.943,35 eura
(1.233.459,50 Sk) bez DPH. Z dôvodu, že stavebné práce úpravy boli vykonané nekvalitne a vadne,
náklady na sanáciu stavebných prác a úprav vypracovaných žalovaným boli vo výške 27.904,93 eura
(840.664,- Sk) bez DPH podľa sanačného projektu a vo výške 1.959,82 eura (59.041,40 Sk) bez DPH
podľa prepracovaného krycieho listu rozpočtu sanačného projektu zo dňa 31.05.2005. Rozdiel medzi

hodnotou zrealizovaných stavebných prác a úprav žalovaným vo výške 40.943,35 eura (1.233.459,50
Sk) a nákladmi na sanáciu prác vykonaných žalovaným vo výške 29.864,75 eura (899.705,40 Sk)
predstavuje sumu 11.078,61 eura (333.754,10 Sk) bez DPH a 13.183,54 eura (397.167,40 Sk) s DPH.
Keďže žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu 66.387,84 eura (2.000.000,- Sk) a nárok žalovaného
na úhradu zhotovených stavebných prác predstavuje sumu 13.183,54 eura (397.167,40 Sk) vrátane

DPH, rozdiel predstavuje 53.204,30 eura (1.602.832,60 Sk), ktorý žalobkyňa požaduje od žalovaného
vrátiť. Žalobkyňa zároveň do žalovanej sumy započítala aj ňou vynaložené ďalšie náklady nevyhnutné
k preukázaniu svojho oprávneného nároku voči žalovanému vypracovaním znaleckých posudkov
a sanačného projektu ktoré predstavujú celkovo sumu 3.659,30 eura (110.240,- Sk): náklady na
vypracovanie znaleckého posudku Ing. Chanečkom vo výške 1.410,74 eura (42.500,- Sk), náklady

na vypracovanie znaleckého posudku Ing. Sovom vo výške 588,86 eura (17.740,- Sk) a náklady na
vypracovanie sanačného projektu vo výške 1.659,70 eura (50.000,- Sk).

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, rozporoval znalecké posudky predložené žalobkyňou z dôvodu ich
nesprávnosti a taktiež odmietol platiť náklady na ich vypracovanie.

3. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom vydaným dňa 12.12.2012 pod č.k. 8C/285/2006 - 888, ktorým
žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 56.863,59 eura a náhrady
trov konania žalobkyni.4. Na základe odvolania žalovaného proti predmetnému rozsudku, odvolací súd uznesením č.k.
10Co/62/2013-937 zo dňa 27.05.2014 rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Uviedol pritom, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nie je zrejmé ako súd prvého
stupňa vec právne posúdil, či považoval nárok žalobkyne za nárok uplatnený titulom bezdôvodného
obohatenia, náhrady škody alebo za nárok zo zmluvy o dielo, či boli zmluva a jej dodatok platne
uzatvorené, či prišlo k platnému odstúpeniu od zmluvy žalobkyňou, pričom vôbec sa nezaoberal listom
žalovaného z 22. decembra 2004, ktorým žalovaný na odstúpenie žalobkyňou od zmluvy reagoval

nesúhlasne. Vytkol tiež súdu prvej inštancie chyby v počítaní v napadnutom rozsudku.

5. Uznesením č.k. 11Co/219/2015 - 1044 zo dňa 08.02.2016 Krajský súd v Trnave ako odvolací súd,
rozhodujúc o odvolaní proti uzneseniu tunajšieho súdu zo dňa 19.01.2015 č.k. 8C/285/2006-1033,
ktorým súd nepriznal žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov, napadnuté uznesenie zmenil tak,
že žalovanému priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu.

6. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 07.11.2018 súd pripustil zmenu - rozšírenie petitu v časti
úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 44.468,18 eura od 03.11.2004 do zaplatenia.

7. Žalobkyňa v priebehu konania tvrdila, že so žalovaným uzatvorila zmluvu o vykonaní diela a dňa

06.07.2004 sa začala rekonštrukcia objektu. Stavebný denník nebol vedený od počiatku stavby a začal
sa viesť, až keď sa toho dožadovala, pričom stavebný dozor zapisoval údaje do denníka dodatočne.
Upozorňovala stavebný dozor na to, že v práci na stavbe sa vyskytujú rôzne pochybenia a tieto postrehy
aj písomne uviedla do stavebného denníka. Situácia vyvrcholila na jeseň, keď bolo potrebné zastrešiť
stavbu, aby počas zimného obdobia nevznikali škody. Poslednou kvapkou, pre ktorú žalobkyňa odstúpila

od zmluvy, bola tá skutočnosť, že bolo nevyhnutné zabezpečiť stavbu poriadnou strechou, pričom, keď
sa postavili krovy, robotníci zo stavby odišli a ponechali stavbu nezastrešenú. Na stavbe bol neporiadok,
nenachádzal sa tam projekt, problémom stavby boli aj hydroizolácie, ktoré boli zle a kvalitne prevedené.
Žalovaný nezabezpečil stavbu proti tlakovej vode, hoci ho výslovne na to upozorňovala. Na základe
rôznych chýb na stavbe musela dodatočne vyhľadávať odborníkov, zabezpečiť vypracovanie sanačného

projektu a sanáciu objektu zabezpečila cez inú firmu, ktorá ju stála 1.000.390,- Sk. Problém tiež videla v
tom, že žalovanému vyplatila zálohu 2.000.000,- Sk a žalovaný nepoužil peniaze výlučne na stavbu. Tiež
tvrdila, že žalovaný nevykonával stavbu podľa projektu Ing. Bachorecovej, ktorá odporučila, aby sa pred
začatím stavebných prác vykonal geologický prieskum. Žalobkyňa v stavebnom denníku poukazovala
na vady postupu pri stavebnej činnosti. Mala za to, že jednoznačne došlo k právne účinnému odstúpeniu

od zmluvy, preto jej nebolo jasné, z akých dôvodov si žalovaný po odstúpení od zmluvy, keď stavba bola
dňa 05.11.2004 odovzdaná, kalkuloval ďalšie zmluvné ceny. Na stavbe boli také nedostatky, že izolácia
strechy, ktorá bola zakúpená a umiestnená na stavbe, sa nedala použiť z dôvodu, že bola namoknutá.
Zdôraznila tiež, že za trvania stavby nebol vyhotovený statický posudok.

8. Žalovaný v konaní uvádzal, že na základe riadne uzatvorenej zmluvy o dielo sa dňa 06.07.2004
začala rekonštrukcia objektu. Čo sa týka zabezpečenia geologického prieskumu, tento mala zabezpečiť
pred výkonom prác samotná objednávateľka. Znalecké posudky, ktoré si žalobkyňa nechala vypracovať
nebol ochotný hradiť, pretože Ing. Chanečka vypracoval znalecký posudok na základe podkladov, ktoré
mu predložil, avšak neboli zohľadnené. Čo sa týka ďalších znalcov, nie je pravdou tvrdenie, že by

znalecké posudky vypracovali znalci, ktorí boli nezávislí a nemali žiadny vzťah k jednému z účastníkov.
Konštrukciu strechy len zahájili a to položením pomúrnic na vence a potom došlo ku konfliktu, kedy
muselizostavbyodísťanastavbuboliprizvaníinítesárizostranyžalobkyne.Odmietalzodpovednosťza
konštrukciu strechy. Z dôvodu odchodu zo stavby nemohla byť vykonaná drenáž stavby a hydroizolácie,
ktoré mali zabrániť priesaku vôd v prípade, ak by sa objavila tlaková voda. Museli by vykonať tlakovú

izoláciu stavby v hodnote cca 500.000,- Sk a tieto práce neboli ani vyšpecifikované v zmluve, a teda
ich nevykonali. Domnieval sa, že hlavný konflikt a dôvod odstúpenia od zmluvy bola tá skutočnosť, že
žalobkyňa nebola ochotná platiť zálohy podľa zmluvy. Poukázal tiež na to, že ak sa na stavbe vyskytli
nedorobky, tieto mala žalobkyňa uplatniť riadnou formou reklamácie, avšak žiadne práce nereklamovala,
a preto nemohli pristúpiť k odstraňovaniu vád, ktoré sú teraz vytýkané. Čo sa týka ďalších častí stavieb,

ktoré neboli rekonštruované, tieto nie je ochotný v žiadnom prípade odstraňovať, pretože tieto práce
realizovali iné firmy po ich odchode. Tiež uvádzal, že žalobkyňa je mu dlžná sumu 650.000,- Sk za
práce, ktoré fakturoval len v období výstavby do 29.10.2004. Vo svojom vyjadrení k stavebnému denníkuuviedol, že stavebný dozor investora v stavebnom denníku neuviedol ani jediný záznam týkajúci sa
neodborne realizovaného diela a tiež upozorňoval na nekompetentné zasahovanie investorky do diela.

9. Zo zmluvy o dielo č. XXXXXX (ďalej „zmluvy“) uzatvorenej medzi žalobkyňou ako objednávateľom a
žalovaným ako zhotoviteľom dňa 29.06.2004 vyplýva, že jej predmetom bolo zhotovenie stavby „H. H.
E. P. - M.“, postaveného na parcele č. XXXX Q. O. Ú. P. - M. za cenu 4.413.000,- Sk bez DPH.

10. Podľa čl. II bod 2.2, 2.3 zmluvy, zhotoviteľ prehlasuje, že vypracovaný projekt pre stavebné povolenie

je postačujúci pre realizáciu stavby vrátane projektov ZT, elektro a ÚK. Zhotoviteľ obstará nevyhnutné
projekty statiky a hydrogeologického zhodnotenia staveniska na vlastné náklady.

11. Podľa článku VI. bod 1 zmluvy, objednávateľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť:
písm. a/ kedykoľvek až do zhotovenia diela, v tomto prípade je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá
pripadá na práce už vykonané a nahradiť mu účelne vynaložené náklady,

písm. b/ zmluvy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas vykonané alebo nebude vykonané riadne a ak
zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote.

12. Podľa článku VI. bod 2 zmluvy, ak objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so
svojimi povinnosťami má právo požadovať dožadovať sa riadneho vykonávania diela a odstránenia vád.

Ak zhotoviteľ napriek výzve neurobí nápravu má objednávateľ právo od zmluvy odstúpiť.

13. Podľa článku VI. bod 4 zmluvy, v prípade odstúpenia od zmluvy je zhotoviteľ povinný vrátiť
objednávateľovi zaplatenú finančnú zálohu zníženú o hodnotu účelne a nevyhnutne vynaložených
nákladov spojených s riadne vykonanými prácami na zhotovenom diele. Finančnú zálohu je zhotoviteľ

povinný vrátiť objednávateľovi najneskôr do 7 dní od ukončenia zmluvného vzťahu.

14. Podľa článku VIII. zmluvy bod 2, bod 3, objednávateľ sa zaväzuje vykonávať odborný stavebný dozor
nastavbevRDprostredníctvomnímpoverenéhoaodbornespôsobiléhozástupcu,ktorýmjeY.H.(B..Č..
XXXXX*XX*). Stavebný dozor je povinný sledovať, či realizácia diela prebieha v súlade s podmienkami

dohodnutými v tejto zmluve a projektovej dokumentácii.

15. Podľa článku VIII. bod 6 zmluvy, zhotoviteľ je povinný odo dňa prevzatia staveniska alebo
časti staveniska viesť na stavbe RD stavebný denník a do denníka zapisovať všetky skutočnosti
rozhodné pre plnenie tejto zmluvy, predovšetkým údaje o časovom postupe prác, ich kvalite, počty

zamestnancov, údaje o počte odpracovaných hodín a druhu prác. Stavebný denník sa zhotoviteľ
zaväzuje viesť vo forme originálu a jedného rovnocenného rovnopisu. Počas pracovnej doby musí byť
denník na stavbe RD trvale prístupný pre objednávateľa a stavebný dozor. Povinnosť viesť denník
končí odovzdaním a prevzatím diela objednávateľom. Objednávateľ a stavebný dozor budú sledovať a
kontrovať obsah denníka a prípadne dávať svoje stanoviská k zápisom. Po odovzdaní a prevzatí diela

zostáva originál denníka zhotoviteľovi a rovnopis objednávateľovi. Stavebný dozor za objednávateľa
je oprávnený dať zamestnancovi zhotoviteľa príkaz na prerušenie prác, pokiaľ by bola ohrozená
bezpečnosť vykonávaného diela, osôb alebo ak by hrozila škoda. Svoje rozhodnutie je stavebný dozor
povinných zdôvodniť a vyznačiť formou zápisu v denníku. Ak objednávateľ, stavebný dozor alebo
zhotoviteľ nesúhlasia so zapísaným záznamom protistrany v denníku, sú povinní pripojiť v denníku svoje

vyjadrenie do piatich pracovných dní, v opačnom prípade majú zmluvné strany za to, že s obsahom
záznamu v denníku protistrana súhlasí. Týmto spôsobom nie je možné meniť dohodnutý rozsah diela
ani cenu diela.

16. Dňa 01.07.2004 uzavreli strany sporu Dodatok č. l k zmluve o dielo, ktorým zmenili čl. IV. zmluvy o

dielo týkajúci sa ceny diela tak, že cena celého diela je dohodnutá ako cena pevná vo výške 4.413.000,-
Sk vrátane DPH a taktiež v súlade s tým upravili aj čl. V. Zmluvy - platobné podmienky.

17. Listom zo dňa 02.11.2004 žalobkyňa odstúpila od zmluvy o dielo v súlade s ustanovením § 642
ods. 1 OZ a článku VI. bod 1 písm. a) zmluvy o dielo v znení dodatku a požiadala žalovaného vyhotoviť

vyúčtovanie za práce na diele už vykonané vrátane vyúčtovania účelne vynaložených nákladov, o
zabezpečenie vypratania staveniska do 04.11.2004 a dostavenie sa 05.11.2004 o 10.00 na stavenisko
za účelom protokolárneho odovzdania doposiaľ vykonaných prác za účelom posúdenia ich množstvaa kvality. Predmetné odstúpenie od zmluvy zaslala žalobkyňa žalovanému poštou ako aj faxom dňa
02.11.2004.

18. Žalovaný zaslal právnej zástupkyni žalobkyne list zo dňa 02.11.2004, v ktorom uviedol, že do
dnešného dňa zmluvu ničím neporušil a postupuje prísne podľa nej. Upozornil ju na to, že nestrpí zásah
iných osôb do ich diela až do doby riadneho ukončenia zmluvného vzťahu, finančného vyrovnania
za vykonané stavebné práce a obojstranného podpísania odovzdávajúceho protokolu. Faxová správa,
ktorú sa mu pokúsila zaslať je nečitateľná a pozval ju na okamžité prerokovanie vzniknutej situácie

na stavenisku dňa 03.11.2004 o 15.00 za účasti objednávateľa stavebného dozoru a jej účasti, na
ktorom sa dohodne ďalší postup. Vyzval ju, nech na rokovanie so sebou prinesie odcudzenú projektovú
dokumentáciu, stavebný denník, čo je jeho majetok. Uviedol, že jednostranné odstúpenie od zmluvy z jej
strany neakceptuje, pretože nepostupuje podľa zmluvy, ktorá jednoznačne určuje možnosti odstúpenia
od zmluvy.

19. Z príjmových pokladničných dokladov zo dňa z 29.06.2004 a 18.04.2004 vyplýva, že žalobkyňa
poskytla žalovanému zálohu vo výške 1.500.000,- Sk a v zmysle potvrdenia žalovaného zo dňa
07.09.2004 poskytla žalobkyňa žalovanému časť zálohy vo výške 500.000,- Sk.

20. Podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 11.04.2005 vyplatila žalobkyňa Ing. arch.

Ľube Pavnicovej sumu 40.000,- Sk a vkladom v hotovosti na účet dňa 17.05.2005 sumu 10.000,-
Sk. Podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 25.11.2004 vyplatila žalobkyňa znalcovi Ing.
Ladislavovi Chanečkovi zálohu na práce na znaleckom posudku vo výške 15.000,- Sk. Podľa príjmového
pokladničného dokladu č. 19/2005 zaplatila žalobkyňa znalcovi Ing. Sovovi vyúčtovanie za znalecký
posudok č. 19/2005 v sume 17.740,- Sk.

21. Zo znaleckého posudku Ing. Ondreja Sovu č. XX/XXXX N. T. XX.XX.XXXX, objednaného
žalobkyňou, vyplýva, že úlohou znalca bolo ocenenie stavebných prác a úprav zrealizovaných
zhotoviteľom podľa Zmluvy o dielo č. XXXXXX so započítaním nákladov na sanáciu z titulu nekvality
daných prác. V zmysle záverov znaleckého posudku hodnota zrealizovaných stavebných prác a úprav

zhotoviteľom ocenených na základe predložených dokladov, obhliadky skutkového stavu a kontrolného
zamerania k dátumu obhliadky 18.03.2005 a 31.03.2005 formou položkového rozpočtu stavebných
prác vrátane výkazu výmer v programe CENKROS v cenovej úrovni prislúchajúcej k obdobiu realizácie
konkrétnych stavebných prác a úprav, je 1.233.495,50 Sk (bez DPH), t.j. 40.944,55 eura bez DPH.
Náklady na sanáciu objektu podľa projektovej dokumentácie vypracovanej Ing. Arch. Ľubou Pavnicovou

sú vo výške 840.664,- Sk bez DPH (27.904,93 eura).

22. Zo znaleckého posudku znalca prof. Ing. Jozefa Zajaca, DrSc. č. X/XXXX N. T. XX.XX.XXXX
vyplýva, že jeho úlohou, na základe objednávky žalobkyne, bolo posúdiť poruchy rozostavaného
rekreačného domu v M. A. F. Č.. XXXX Q. O. Ú. P. - M.. Zo záverov predmetného posudku

vyplýva, že neriešenie vystuženia stropných platní nad garážou a neriešenie podopretia stredných
väzníc krovu považuje za kardinálne chyby projektovej dokumentácie a realizácie stavby, pretože je
ohrozená stabilita objektu. Tepelné mosty v neodborne vymurovanom obvodovom plášti, nezateplený
podhľad stropu v garáži a vínnom sklade, nezateplenie terasy pri obývacej izbe, zle riešené zateplenia
prekladov a štítových stien má za následok dodatočné práce naviac. Neodborne riešené hydroizolácie

stavby len proti zemnej vlhkosti, nesúvislá zvislá hydroizolácia okolo suterénu majú za následok
zatekanie do suterénnych priestorov. S ohľadom na uvedené skutočnosti bude potrebné pri ohodnotení
realizovaných stavebných prác zohľadniť aj najviac práce oproti navrhnutému riešeniu v projektovej
dokumentácii. Naviac práce vyplynuli z neodborne realizovaných konštrukcií na objekte: zosilnenie
krovu oceľovými rámami, pásovinou kotvené pomúrnice, prípadné zachytenie vodorovnej sily tiahlam a

zvislých oceľových stĺpikov, podchytenie stropnej konštrukcie v garáži, odkop okolo objektu, položenie
drenáže 2 x 100, vybudovanie vsakovacích studní a systému drenáží, chemická ochrana zavlhnutého
muriva, zateplenie podhľadu stropu v garáži a vínnom sklade, zateplenie terasy nad obývacou izbou,
vybúranie, zaizolovanie a realizácia schodiska z 1. P.P. do prízemia, odrezanie železobetónovej stropnej
platne v podkroví, aby sa vytvoril priestor pre realizáciu schodiska.

23. Zo záverov znaleckého posudku doc. Ing. Pavla Martona CSc. č. XXX/XXXX N. T. XX.XX.XXXX
vyplýva, že projektová dokumentácia pre stavebné povolenie a projektová dokumentácia - zmena
č. 1 neboli vypracované v požadovanom rozsahu, obidve dokumentácie neobsahujú výkresy, a tovýkopový plán a plán základov. Projekt statiky výkresy: Projekt výkopov a ani projekt základov
neobsahuje. Dodávateľ stavby realizoval hrubú stavbu podľa projektu architektúry „zmena č. 1“ v
rozsahu realizácie zvislých nosných konštrukcií 1.PP, vodorovných konštrukcií 1.PP, zvislých nosných

konštrukcií 1.NP, vodorovných konštrukcií 1.NPP a neúplne v rozsahu zvislých nosných konštrukcií
2.NP. Podľa projektu „Statika“ boli realizované v rozsahu realizácie zvislých nosných konštrukcií 1.NP,
vodorovných konštrukcií 1.PP, zvislých nosných konštrukcií 1.NP, vodorovných konštrukcií 1.NP a
neúplne v rozsahu zvislých nosných konštrukcií 2.NP. Základy realizoval po rozhodnutí projektanta
statiky, stavbyvedúceho a stavebného dozora priamo na stavbe v zmysle zápisov v stavebnom denníku.

Realizované dielo nezodpovedá úplne pôvodnej projektovej dokumentácii z dôvodov neúplnej PD
(chýbajúci výkres základov a výkres výkopov); realizácie zmien oproti pôvodnej PD a PD zmena
č. 1 z dôvodu nevyhnutnosti zabezpečenia stavby z hľadiska bezpečnosti realizáciou podporného
systému stropu 1.NP s oceľovými prvkami a realizácie podporného systému krovu oceľovými rámami;
z dôvodu zmien požadovaných investorkou a stavebným dozorom počas výstavby diela - zmena
realizáciekomínapožadovanážalobkyňoubolastavbyvedúcimastatikomakceptovaná;zdôvoduzmien

vykonaných žalobkyňou po ukončení činnosti realizátora stavby (žalovaného), napr. zastavanie vchodu
vnútornéhoschodiskaz1.PPdo1.NP,čiastočnázmenadispozície1.NP.Potrebuzabezpečeniastatickej
bezpečnosti stropu potvrdil statik Ing. Ďurina dodatočným návrhom zosilnenia stropnej konštrukcie
návrhom prievlaku v tvare obráteného písmena T. Tento prievlak sa na stavbe nerealizoval. Návrh
podopretiastropnejkonštrukcieboltaknevyhnutnýazdôvoduužvybudovanýchobvodovýchkonštrukcií

nadzemných podlaží a stropu 2.NP realizáciou podporného systému navrhnutého z oceľových prvkov
akceptovateľný. Na zadanú otázku, či bola opodstatnená tlaková izolácia na realizovanej stavbe,
znalec uviedol, že podľa zistení pri búraní a výkopových prácach bola na pôvodnom v objekte
realizovaná drenáž, ktorá sa pri výkopových prácach podľa žalovaného porušila. Podľa zistení znalca
bola tlaková izolácia na realizovanej stavbe opodstatnená. Znalec mal tiež za to, že zisťovacie

protokoly a súpis vykonaných prác čiastočne zodpovedajú skutočne vykonaným prácam z dôvodu, že
projektová dokumentácia bola neúplná, takže vykázané výmery v zisťovacích protokoloch podliehajú
subjektívnym predpokladom a predovšetkým preto, že počas prieskumu založenia stavby v rámci
sanačného prieskumu boli zistené vážne nedostatky v problematike nedostatočnej hĺbky založenia
stavby v nepodpivničenej časti stavby. Pod múrom terasy základy dokonca neboli zrealizované. Tieto

skutočnosti sú potvrdené fotodokumentáciou založenou v znaleckých posudkoch a v prílohách tohto
znaleckého posudku. Výmery výkopových prác a betónových konštrukcií základov uvádzané žalovaným
boli voči skutočnosti nadhodnotené. Výmery uvedené v zisťovacích protokoloch žalovaného sú takmer
nekontrolovateľné, keďže v dokladoch chýbajú detailné výpočty výmer jednotlivých položiek. Na otázku,
či zodpovedá faktúra od firmy KUHFS Peter Zámočníctvo a firmy M.A.V. Pezinok sanačnému projektu

a rozpočtu Ing. arch. Pavnicovej, znalec odpovedal, že fakturáciu týkajúcu sa odvozu stavebnej sute po
ukončení stavebnej činnosti znalec nemôže zodpovedne posúdiť. Žalovaný nedodal do spisu doklady o
odvoze sute na skládku a firma M.A.V. s.r.o. realizovala odvoz sute 6 mesiacov po ukončení stavebných
prác žalovaným. Či odvezená stavebná suť sa týkala stavebnej činnosti iných dodávateľov, ktorí
realizovali stavebné práce po odchode žalovaného alebo aj o suť vyprodukovanú stavebnou činnosťou

žalovaného znalec nevie posúdiť. Na ďalšiu otázku to, či boli sanačné práce vykonané správne a v
plnom rozsahu znalec odpovedal, že práce boli realizované v súlade so sanačným projektom, v rozsahu
určenomznalcom,kvalituprevedenýchprácznalecsodstupomčasuposúdiťnemôže.Znalectiežvyčíslil
nutné a nevyhnutné sanačné práce na sumu 29.535,44 eura. Cenový odhad rekonštrukčných prác
zhotoviteľa (žalovaného) znalec určil sumou 63.263,13 eura.

24. Znalec doc. Marton vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 02.10.2012 zaujal stanovisko k
vyjadreniam žalovaného k znaleckému posudku č. XXX/XXXX, pričom akceptoval niektoré pripomienky
žalovaného a cenu rekonštrukčných prác určil sumou 70.187,02 eura (v zmysle krycieho listu rozpočtu
- Rekonštrukcia rekreačného objektu - doplnenie 2012, CÚ 4.Q/2004) a cenu sanačných prác určil vo

výške 35.717,36 eura.

25. Z vyjadrenia č. 2 znalca doc. Martona zo dňa 30.11.2012, ktorým zaujal stanovisko k vyjadreniam
žalovaného k znaleckému posudku č. 028/2011, vyplýva, že znalec akceptoval niektoré pripomienky
žalovaného a celkovú cenu rekonštrukčných prác vykonaných žalovaným určil vo výške 70.536,12 eura

(kompletné rekonštrukčné práce v sume 71.723,14 eura s DPH, nefunkčné rekonštrukčné práce v sume
1.187,023 eura s DPH) a cenu sanačných prác vo výške 27.676,50 eura.26. Svedkyňa Ing. Eva Bachorecová pri svojej výpovedi na pojednávaní dňa 11.02.2009 uviedla, že
na uvedenú stavbu vypracovala projektovú dokumentáciu, ktorá musela byť taká, aby klient mohol
získať stavebné povolenie a začať vykonávať dielo. Niekoľkokrát po tom ako sa začala rekonštrukcia

sa tam dostavila a sledovala práce ako sa vykonávajú. Robila sa zmena projektu z dôvodu, že počas
rekonštrukcie bolo zistené, že niektoré nosné konštrukcie neboli v takom stave, aby mohli niesť novú
strešnú konštrukciu a potom na žiadosť investorsky sa robili zásahy do projektu. Požiadavky investora
boli na jej osobu čo sa týka rozšírenia objektu, s tým, že sa dobudovala garáž, upravovali sa suterénne
priestory, robili sa aj nejaké priečky, ale tie nemali na nosnú konštrukciu žiaden vplyv. Mala informácie, že

keď sa mala rekonštruovať strecha prišlo medzi investorom a žalovaným k nezhodám, ktoré vyústili do
toho, že žalovaný prestal vykonávať dielo. Na žiadosť vykonávateľa diela sa vykonali realizačné projekty
statiky, ktoré vyhotovil G.. Ď., a to z dôvodu, že pri odkrytí častí, ktoré boli zakryté a pri búracích prácach
sazistilo,ževsuterénenosnéstenybolotrebanahradiť,lebonemalitakúnosnosť,akosapredpokladala.
Čo sa týka týchto projektov, boli vykonávané dodatočne, vedela o nich, ale neboli vykonané ňou. Mali
k dispozícii podrobnú dokumentáciu z r. 1948, kedy neboli kladené také požiadavky na výkresovú časť

ako teraz. Pre vydanie stavebného povolenia stačil projekt, ktorý vypracovala a predložila a na základe
ktorého bolo schválené aj umiestnenie stavby, ale samotný vykonávací projekt mal byť ešte doplnený
inžiniersko-geologickým projektom, pretože takýto projekt nebol súčasťou stavby z r. 1948. Časť sa
pristavovala, a preto bolo potrebné vypracovať tento projekt, avšak mimo požiadavky investora a nebol
objednaný ani zo strany investora. A hoci nebol nikým „objednaný“, čiastočne bol vykonaný G.. Ď..

Bola toho názoru, že bolo povinnosťou investora, aby dal v rámci realizačného projektu spracovať aj
uvedenýprojektajzohľadomnato,žedošlokrozšíreniustavby.Keďžetietočastinebolidoplnené,neboli
vykonané a boli potrebné a nevyhnutné pre samotné pokračovanie stavby, objednal ich dodávateľ. Pán
H. mal odovzdať stavebný denník pánovi P., ktorý vykonával hlavný dozor zo strany zhotoviteľa stavby,
avšak nepamätala si, či fyzicky bol denník pánom H. odovzdaný pánovi P., ale bola som tam osobne.

27. Svedok Y. H. uviedol, že s investorkou sa zoznámil pri vykonávaní prác na obytnom dome v Senci,
kde mala byt a oslovila ho, či by nemohol na dom, ktorý vlastní, vykonávať stavebný dozor, pretože
ho bolo potrebné zrekonštruovať. Videl pôvodnú stavbu, spolu sa po nej prešli a neskôr sa dohodli, že
pokiaľ bude vydané stavebné povolenie, bude jej vykonávať stavebný dozor. Pôvodný stav bol taký,

že išlo o dom, ktorý mal aj suterén, predstava investorky bola taká, že stavbu celú rozoberie a postaví
sa nanovo. Pamätá si, že na búracích prácach sa osobne nezúčastňoval, tieto boli zadané inej firme.
Chodieval na stavbu aj počas búracích prác, a keď sa prišlo do suterénu, tak zistili, že na takých
základoch sa nedá zrealizovať to, čo žiadala investorka a bude potrebné zosilniť nosné konštrukcie. Na
stavbu nastúpil v čase, keď sa začali kopať ryhy pre nové základy. Pokiaľ si pamätá, na stavbu bolo

vydané stavebné povolenie, bol vypracovaný projekt, s tým, že mu bolo čudné, že neboli vypracované
posudky z odboru statiky a nebol vykonaný inžiniersko-geologický prieskum a to kvôli vode, ktorá sa
pri stavbe mala nachádzať. Bol toho názoru, že je povinnosťou investora, aby si zadal a vyhotovil tento
prieskum. Akonáhle zistil, že tento podklad chýba, skontaktoval sa s investorkou a oznámil jej ústne
potrebu doplniť stavebnú dokumentáciu. Ako stavebný dozor mal mať aj projekt, ale tento nedostal i

napriek viacerým požiadavkám na stranu investora a keď prišiel na pracovisko, zistil, že projekty má
zhotoviteľ. Podľa projektu sa postupovalo až do rekonštrukcie suterénu, kde ale vzhľadom na zistený
stav prikázal zastaviť stavbu, pokiaľ sa nespracuje nový projekt, na základe ktorého by sa zabezpečili
základy stavby tak, aby dokázali uniesť to, čo malo nad nimi stáť. Prestal vykonávať stavebný dozor, keď
sa začali vykonávať práce na streche. Keďže pracoval na stavbe v čase, keď sa robila sanácia hrubej

stavby, pri rekonštrukcii suterénu zistil, že základový betón má hrúbku len 15 cm a v tomto betóne sú
drenáže, ktoré slúžili na odvodňovanie. Keď to zistil, prikázal, aby sa dal vypracovať dodatok stavebného
vykonávacieho Projektu, kde bude presne označené aké práce a akým spôsobom sa budú vykonávať.
Po odstránení tejto vrstvy prikázal, aby sa spravila nová drenáž, na nižšej úrovni ako bola podlaha, s
tým, že pracovníci mali zabezpečiť aj vykonanie novej drenáže, ktorá by slúžila na odstránenie vody.

Tieto práce sa zrealizovali len na časti suterénu, a to vo vyššej časti, chýbal im inžiniersko-geologický
prieskum, lebo nevedeli akým spôsobom a ako hlboko majú ísť, aby sa dostali k vode. Išlo o vodu, ktorá
mala odtekať pod stavbu, pretože stavba bola sčasti v kopcovitom teréne. Pátrali, kde by sa mohli dostať
k výške spodnej vody a zistili, že je tam studňa. Po premeraní výšky hladiny tejto studne, vykonali práce
s tým, že základový pás bol spustený asi o 60-70 cm pod základovú škáru. Hladina spodnej vody bola

asi 1,6 m od základovej škáry. Ďalej dal príkaz na to, aby sa vytiahla izolácia od úrovne suterénu z
vonkajšej strany a aby sa očistil pôvodný betón, lebo by mohlo prísť k znehodnoteniu izolácie. Keďže
investorka požadovala aj výstavbu komína zo suterénu, musel sa doplniť stavebný plán a samotná
stavba o základovú pätku pod komín. Na základe jeho súhlasu sa vykonali práce na streche prvéhonadzemného objektu, a to v časti garáže, kde investorka mala požiadavku, že nechcela vidieť prevlaky,
preto bol prizvaný statik zhotoviteľa, ktorý vypracoval statický posudok. Keď bolo všetko v poriadku,
dal do denníka zápis, že má vykonať montáž obráteného nosníka. Zmeny v projekte sa dali realizovať

tým, že projektantom a zhotoviteľom bola jedna firma, a to žalovaného, v opačnom prípade by mohli
byť problémy, lebo vždy by sa musela každá závažná zmena konzultovať s projektantom. Mal za to,
že investor nesplnil požiadavku, nebol vykonaný inžiniersko-geologický prieskum. Čo sa týka postupu
na stavbe, aj statik musel vypracovať posudky a tieto sa prikladali k dokumentácii. Zarážalo ho, že
ako mohlo byť vydané stavebné povolenie na stavbu, keď nebol v teréne, kde bola stavba, vykonaný

inžiniersko-geologický prieskum. Pamätá si, že keď preberal stavbu nemal stavebný denník, do rúk
sa mu dostal neskôr a spomínal si, že do neho robil záznamy. Funkciou stavebného denníka je, aby
stavebnýdozorkontrolovalzhotoviteľa,čipostupujesprávneprivýkonepráce.Domnievalsa,žedotohto
stavebného denníka nie je možné vkladať informácie alebo poznatky investora. Čo sa týka denníka,
tentonemá,pamätása,žejehoposlednýmzápisomboloto,žesastavbaodovzdáva.Včaseodovzdania
stavby ho videl poslednýkrát a pokiaľ si pamätá, zobrala si ho investorka, pričom ju upozornil, že denník

je majetkom zhotoviteľa a že si ho nemôže zobrať. Originál stavebného denníka zo zákona musí vlastniť
zhotoviteľ, vedie sa trojmo a ďalšie dve kópie denníka môže mať buď investor alebo stavebný dozor.
Uviedol tiež, že sa stalo, že investorka si tento denník zobrala k sebe aj na niekoľko dní domov a potom
bol tento denník vrátený. Doplnil, že investorka oznámila, keď sa robila konečná úprava miestností, že
sa v nich nachádza voda. Zistil, že tieto miestnosti neboli riadne zaizolované, pretože izolácia, ktorú

zakladali, nebola vytiahnutá až na úroveň terénu a spojená so stavbou a hlavne pod nosným múrmi, a
preto prišlo k tomu, že do stavby zatekalo. Je toho názoru, že za toto nesie zodpovednosť spoločnosť,
ktorá prebrala stavbu od neho. V čase jeho odchodu sa na stavbe nachádzal materiál na strechu, ktorý
zakúpil zhotoviteľ. Nevedel sa vyjadriť, aký bol ďalší osud toho materiálu. Bolo dohodnuté, že zhotoviteľ
pred odovzdaním stavby vyčistí pracovisko a odovzdá ho investorovi bez neporiadku.

28. Svedok Ing. Ladislav Chanečka, ktorý vypracoval vo veci znalecký posudok, pri svojom výsluchu
na pojednávaní uviedol, že je znalcom na poruchy stavieb a znalecký posudok vypracoval na základe
objednávky žalobkyne. Vypracovával ho v čase, keď nebola dokončená hrubá stavba z dôvodu, že
investorka sa domnievala, že hrubá stavba vykazuje poruchy. Posudzoval všetky konštrukcie hrubej

stavby s výnimkou vedľajších stavieb, inžinierskych sietí. Mal za to, že poruchy, ktoré tam boli, boli
dôvodom nekvalitne vykonaných prác. Za hlavnú príčinu nedostatku stavby považoval skutočnosť, že do
hrubej stavby mal byť zapracovaný nosník podlažia, na ktorom mali stáť tri steny, a pretože tento nosník
chýba, môže prísť v budúcnosti k poškodeniu stavby buď pri víchrici alebo zemetrasení. Poukázal na to,
že nosník pod obvodovým plášťom, ktorý mal byť zapracovaný vo výške 26 cm, je zabudovaný len do

výšky dosky 16 cm a je tam zapravená len železobetónová doska a v budúcnosti by mohlo následkom
toho prísť aj k zničeniu objektu.

29. Svedok F.. G.. U. N., ktorý vypracoval na základe požiadavky žalobkyne znalecký posudok na
poruchy stavieb, pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedol, že posudok vypracoval kvázi ako kontrolný

znalecký posudok po vypracovaní posudku Ing. Chanečkom. Vypracoval ho v r. 2005 a keď prišiel na
ohliadku zistil, že znalecký posudok Ing. Chanečku, nevykazuje s jeho názormi žiadne rozpory. Jediné,
čo bolo riešené inak v jeho znaleckom posudku, bolo osadenie krovov, kde mal vážne výhrady voči
tomu, že krov o takej ploche nie je podopretý aspoň na dvoch miestach, berúc do úvahy, že dom je
v svahu, kde je možné aj značné zaťaženie snehom. Za veľký problém označil povrchovú vodu, ktorá

nie je odvádzaná, resp. nie je vykonaná drenáž na odvádzanie tejto vody, čo sa prejavuje aj tým, že i
keď bol objekt zaizolovaný, podľa neho nie dobre a z materiálu, ktorý nezodpovedá vzorke materiálu,
ktorý zaslal na vyjadrenie. Keďže dom stojí v svahu, betónová stena suterénu, ktorá bola vybudovaná
na posilnenie základov stavby a bola aj zaizolovaná pri hydrologických pomeroch, ktoré sa nachádzajú
v mieste stavby, akoby tvorila čelo priehrady, kde sa zhromažďuje všetka povrchová voda, steká až k

základom domu a na niektorých miestach, keďže dom nie je zaizolovaný proti stekajúcej vode, spôsobila
aj prieraz izolácie a priamo prevlhnutie a vodu v suteréne. Čo sa týka muriva, aj tu zistil hrubé nedostatky,
pretože stavba bola murovaná z porothermu, perodrážka, kde sa pri zvislých nepoužíva žiadne tmelivo,
ale sa ukladajú na zraz, zistil, že tieto tak neboli pokladané. Medzi materiálom boli rôzne priehlbiny,
škáry, ktoré spôsobujú tepelné mosty, a tým sa zvyšujú aj nároky na vykurovanie miestnosti. Ďalej

zistil, že veniec pod pomuricami, nie je kompaktný a boli porušené technologické pravidlá, pretože išlo
železobetónový veniec, v ktorom mali byť vložené závitnice na ukotvenie pomurice, aby neprišlo k jej
vyvráteniu do strany alebo k vytlačeniu z múru. Uviedol tiež, že pri spracovávaní znaleckého posudku
mal k dispozícií aj pôvodný projekt Ing. Bachorecovej, statiku od Ing. Chanečku a stavebný denník.30. Svedok Ing. Ondrej Sova, ktorý na základe požiadavky žalobkyne vypracoval znalecký posudok,
predmetom ktorého bolo ocenenie skutočne realizovaných stavebných prác a dodávok vykonaných na

stavbe, pri svojom výsluchu uviedol, že dňa 18.03.2005 vykonal ohliadku a zameranie nehnuteľnosti, a
všetky podklady, ktoré použil na vyhotovenie znaleckého posudku sa nachádzajú v obsahu znaleckého
posudku a jeho súčasťou je aj foto-príloha, kde sa nachádzajú fotografie, ktoré považoval za nevyhnutné
pre vyhotovenie znaleckého posudku. Na záveroch tohto znaleckého posudku v plnom rozsahu trval.

31. Svedkyňa Ing. arch. Ľuba Pavnicová na pojednávaní uviedla, že vo februári 2005 bola oslovená
žalobkyňou na vypracovanie projektu sanácie rozostavaného rodinného domu, ktorý sa nachádza
v Harmónii. Stavebný denník nedostala ani nemala k dispozícii pôvodný, ktorým začala prestavba,
ale odkedy prišla na stavbu, začal sa viesť stavebný denník, z ktorého kópiu mala ona, jednu mal
zriaďovateľ a jednu kópiu mala zodpovedná osoba. Pri vypracovávaní znaleckého posudku vychádzala
zo znaleckého posudku Ing. Chanečku, z osobných skúseností, mala k dispozícií neúplnú pôvodnú

dokumentáciu, iba stavebnú časť so zmenou 01, bez ďalších príloh alebo datovania. Viackrát vykonala
ohliadku objektu, niekedy sama a niekedy so statikom a s odborníkom na hydroizolácie. Nanovo
vykonávala zameranie a robila aj fotodokumentáciu. Pri samotnej ohliadke diela musela predpokladať
najhorší možný stav z dôvodu, že k niektorým častiam stavby nebol prístup, resp. by sa mohol
zabezpečiť tým, že by sa stavba znehodnotila. Najväčším problémom bolo to, že neboli dobre založené

základy, resp. nebolo možné sa k nim dostať. Tam, kde zistila, že bola izolácia, túto sanovali podľa
technickej normy. Najväčší priesak vody zistila v časti, kde sa spájal roh domu s podpivničením.
Mala vedomosť o tom, že v pivnici boli zamáčané steny a nachádzala sa tam voda. Nemohli dostať
k miestu, kde prichádzalo k zavlhnutiu objektu z vonkajšej strany, pretože v tomto období sa topil
sneh. Pri predpokladaní najhoršieho stavu, ku ktorému bola nútená, keďže nemala úplné doklady,

konštatovala vady a vyčíslila náklady. Na základe tohto projektu bolo nevyhnutné, aby sa vykonali
práce, na zabezpečenie objektu proti vnikaniu vody do suterénu a statické zabezpečenie vyplývajúce zo
sanačného projektu statika. Statiku robil Ing. Tomáš Duba. Bolo nevyhnutné, aby sa stena súbežná so
svahom odokryla a zaizolovala niekoľkými vrstvami hmoty, aby sa vykonala drenáž po obvode celého
objektu, aby sa zabezpečilo odtekanie objektu prívalovými vodami.

32. Výsluchom svedka Ing. Mgr. Jána Ďurinu súd zistil, že projekt rekonštrukcie rekreačného objektu
vykonával na základe požiadavky žalovaného, skladal sa v dvoch fáz, prvou bol podklad pre stavebné
konanie a druhou pre realizáciu stavby. Prvýkrát tam bol v apríli 2004, keďže nemal IGHP nariadil, aby
by bola vykopaná sonda asi 1,5 metra pod základovú škáru a v tomto čase nezistili, že by tam boli

priesaky vody. Neďaleko objektu je studňa, kde odmerali výšku hladiny vody od povrchu asi 1,5 metra od
základnej škáry. Hlavné ťažisko celého problému je v tzv. fiktívnom tráme, ktorý sa mal zrealizovať tým,
že z pôvodne stanovenej hrúbky trámu 26 cm, bola táto hrúbka znížená na 16 cm pri šírke 72 cm, pretože
v tejto oblasti sa mal nachádzať východ na terasu a nebolo vhodné, aby ľudia prekračovali cez vyššiu
prekážku. Keď zadal hodnoty, ktoré vypočítal, do programu, neprekročil škálu 100% pri dovolených

napätiach. Pri výpočte bolo zohľadnené aj to, že umiestnenie sa malo nachádzať čo najbližšie k rohu, a
preto sa tam vytvoril umelý rošt a vychádzali tie hodnoty, ktoré boli pod 100%.

33. Znalec Ing. Pavel Marton sa na pojednávaní dňa 11.02.2009 pridržal svojich predchádzajúci záverov
v znaleckom posudku č. 28/2011. K znaleckým posudkom Ing. Skákalu a Ing. Pavnicovej, uviedol, že

tieto neboli úplné, obsahovali závažné nedostatky, ktoré dodatočne zohľadňoval v písomnom vyjadrení,
ktoré tvorí súčasť znaleckého posudku. Časť búracích prác bola potvrdená aj projektom, a tým prišlo k
navýšeniu sumy v prospech žalovaného asi o 6.000 eur. Na druhej strane neboli pôvodne zarátané v
prospech žalobkyne položky vybudované dodatočne v podkroví a neboli realizované ani v projekte Ing.
Pavnicovej a prišlo k navýšeniu hodnoty o 5.200 eur, rozdiel je teda 600-800 eur v prospech odporcu a

o túto sumu je potrebné závery znaleckého posudku znížiť.

34. Znalec Ing. Sova Ondrej, ktorý bol opätovne vypočutý na pojednávaní dňa 18.04.2018 a ktorý sa
tu mal vyjadriť k rozporom medzi jeho znaleckým posudkom a znaleckým posudkom podaným doc.
Martonom uviedol, že podklady, z ktorých vychádzal pri vypracovaní ZP č. XX/XXXX bola objednávka,

zmluva o dielo s prílohami, dodatok č. 1, projektová dokumentácia pôvodnej chaty, proj. dokumentácia
„rekonštrukcia rekreačného objektu“ s technickou správou, ďalej projektová dokumentácia DSV,
fotodokumentácia zadávateľa priebehu realizácie stavebných prác, ďalej stavebný denník a projekt
sanácie rozostavaného rodinného domu vrátane rozpočtu nákladov. Ďalšie podklady si zabezpečovalsám, obhliadka stavby, zameranie stavby a fotodokumentácia skutkového stavu v čase obhliadky, ktoré
vykonal v 2 termínoch 18.03.2005 a 31.03.2005. Predmetom posúdenia bolo zrealizovanie stavebných
prác,čoajvykonalavyhodnotil,vykonaltechnickýpopisskutkovéhostavustavebnýchkonštrukciíprvkov

a dielov, ktoré sa v čase jeho obhliadok na stavbe nachádzali alebo nenachádzali, a to v časti 2.1.2
II. posudku. Pri posudzovaní zrealizovaných prác vychádzal z projektovej dokumentácie, obhliadky,
zamerania a následne pri spracovaní aj z fotodokumentácie, ktorú vykonal na mieste. Ocenenie prác
vyšlo na sumu 1.233,459,50 Sk bez DPH, keďže DPH je stanovená legislatívne tak ju neuvádzal, aj keď
sa str. 6 je uvedená aj táto suma s DPH v zátvorke. K rozdielom, ktoré vznikli pri ocenení vykonaných

prác v jeho posudku a v posudku Ing. Martona uviedol, že v oboch posudkoch sú uvedené položkové
rozpočty stavebných prác a stavebného materiálu, on položkový rozpočet spracoval v roku 2005,
posudok Ing. Martona bol z roku 2011, rozdiely mohli vzniknúť pri prepočtoch platnej meny na území SR,
ktorá bola v týchto dvoch obdobiach rôzna, do roku 2009 bolo kurz EUR a SK určovaný NBS a ECB, od
obdobia prvého polroka 2009 bol dohodnutý fixný kurz 30,1260 eura, ďalej pri použitej cenovej úrovni,
a tiež pri preukázaní položiek stavebných prác, materiálov a úprav, ktoré boli aplikované v jednotlivých

rozpočtoch. On sám reindexoval jeho položkový rozpočet z obdobia posudzovania na obdobie realizácie
a dohodnutej ceny koeficientom 0,9324473, čiže vznikajú rozdiely v jednotkových cenách, preto to riešil
definovaním bez DPH, v 2005 bola iná sadzba DPH ako v roku 2011. K tomu ako tvoril Ing. Marton bola
použitá rovnaká metodika a rovnaký spôsob oceňovania akurát, že spracovával posudok v roku 2011
a v mene eur, boli duplicitné položky, tie pri hodnotení vypadávajú. K rozdielnym položkám, ktoré boli

oceňované v znaleckých posudkoch, uviedol, že vychádzal z projektového stavu, medzi rokom 2005
a 2011 dochádza k zmenám identifikácie jednak kódov a jednak popisu stavebných prác, materiálov a
stavebných úprav zo strany gestora väčšinou z dôvodu zmeny nosného materiálu v týchto položkách,
zmeny STN EN a súvisiacej legislatívy v stavebníctve. napr. značenie betónov a atď.

35. Znalec doc. Ing. Pavol Marton, na pojednávaní dňa 18.04.2018 uviedol, že pri vypracovávaní ZP mal
k dispozícii spisový materiál, v ktorom bol obsiahnutý ponukový rozpočet žalovaného ako súčasť zmluvy
odieloaostatnéZP,ktorébolivsúvislostismeritomvecivypracované,navyšemalkdispozíciiprojektovú
dokumentáciu sanačných prác, rozpočet urobený projektantom sanačných prác a ešte niektoré faktúry,
ktoré boli dodané žalobcom. K tomuto ZP vypracoval doplnenie v súvislosti s požiadavkou žalovaného,

ktorý objavil chyby v rozpočte Ing. Skákalu, a boli tam pripomienky k sanačným prácam, na ktoré
dodatočne reagoval. Obhliadku nehnuteľnosti urobil v čase, keď už bola stavba postavená, ešte sa tam
objavovali niektoré nedostatky napr. praskliny v dlažbe, v kúpeľni a chodbách, v tom čase bola stavba
bola dokončená po sanácii, bola užívaná. Stanovenie, ktoré práce boli skutočne zrealizované a ktoré nie
určil tak, že niektoré práce prevzal z ponukového rozpočtu žalovaného ako napr. odstraňovanie drevín,

potom vychádzal z fotodokumentácie, ktorú mu poskytol žalovaný, z fotodokumentácie, ktorá bola
urobená žalobkyňou, z projektovej dokumentácie Ing. Bachorecovej a z projektu sanačných prác Ing.
Pavnicovej. K rozdielu v oceňovaní prác vo svojom posudku a v posudku Ing. Sovu uviedol, že čo sa týka
výpravných prác ako výprava terénu s následným výrubom drevín a krovín, toto akceptoval na základe
podkladov ponukového rozpočtu, zohľadňoval statický posudok Ing. Pavnicovej, ktorý overil, ukázala sa

nevyhnutnosť vybudovania podporného systému garáží, vychádzal zo zamerania a fotodokumentácie
Ing. Pavnicovej, ktorá cez dodávateľa robila stavebnotechnický prieskum, ktorého výsledkom boli
údaje, ktoré zabudoval do posudku sanačných prác. Vychádzal z dokumentácie či už žalobkyne alebo
žalovaného, ktorú konfrontoval s predpokladaným stavom podľa projektovej dokumentácie ponukového
rozpočtu. K vyhodnoteniu nákladov na rekonštrukciu vypracovanému Ing. Sovom v januári 2018, ktoré

bolo predložené na pojednávaní uviedol, že základný rozdiel je v tom, že on vychádzal z výmer
ponukového rozpočtu a Ing. Sova z podkladov, ktoré mal k dispozícii a z výsledkov obhliadky na mieste.
On sám vychádzal z ponukového rozpočtu, pričom niektoré položky korigoval na základe vlastných
prepočtov podľa fotodokumentácie a zistení pri predsanačnom výskume Ing. Pavnicovej. Výmery
stanovil podľa podkladov projektu Ing. Bachorecovej, Ing. Pavnicovej a výsledkov predsanačného

prieskumu. Výmery korigoval na základe vlastných zistení, niektoré nekorešpondujú s výmerami v
ponukovom rozpočte, niektoré výmery nevedel, takže ich akceptoval podľa ponukového rozpočtu.
Niektoré výmery vedel stanoviť len odhadom, keďže bol rozpor medzi projektovou dokumentáciou a
vizuálnym náhľadom z fotodokumentácie. Suma rekonštrukčných prác vykonaných žalovaným bola
podľa rozpočtu 59.380 eur bez DPH, čiže s DPH 71.723 eur, výsledná suma s DPH bola redukovaná

na sumu 70.536,12 eur kvôli rekonštrukčným prácam, ktoré neboli funkčné. Je tam rozpor medzi
ponukovým rozpočtom a posudkom Ing. Sovu, Ing. Sova tam dospel ešte k nerealizovaniu niektorých
prác, ktoré mal uvedené v rozpočte tohto dodatku. č. 2.36. Znaleckým posudkom č. XXX/XXXX zo dňa 31.07.2018, ktorý bol vypracovaný ako doplnok k
znaleckému posudku č. XX/XXXX, znalec Doc. Ing. Pavol Marton CSC. zodpovedal otázku v zmysle
pokynov súdu. Uviedol, že hodnota rekonštrukčných prác s DPH podľa Zmluvy o dielo č. X/XXXX Q.

znení dodatku je 55.114,40 eura. Znalec uviedol, že po kritike rozpočtových nákladov rekonštrukčných
prác spracovaných Ing. Skákalom dňa 30.11.2012 znalec dospel k názoru, že rozpočtové náklady
mali byť vztiahnuté k obdobiu 2. polrok 2004, teda k dátumu uzavretia zmluvy o dielo č. X/XXXX zo
dňa 29.06.2004 v znení dodatku. Ing. Skákala pri oceňovaní rekonštrukčných prác použil rozpočtové
náklady v cenovej úrovni II. Polrok 2012 bez ich redukcie príslušným koeficientom cenovej úrovne k

II. polroku 2004. Z tohto dôvodu znalec požiadal Ing. Sovu o vypracovanie rozpočtových nákladov
rekonštrukčných prác v cenovej úrovni II. polrok 2004 v rozsahu prác uvedených v posudku XXX/XXXX a
ustálených znalcom vo vyjadrení č. 1 a č. 2 k vyjadreniu odporcu ku znaleckému posudku č. XXX/XXXX.
Znalec v súlade s uznesením zo dňa 23. apríla 2018 požiadal o spoluprácu žalovaného i žalobkyňu,
o stanoviská k znaleckému posudku XXX/XXXX a k vyjadreniam č. 1 a č. 2 znalca k vyjadreniam
žalovaného k znaleckému posudku XXX/XXXX. Žalovaný okrem iných dokladov, ktoré už mal znalec k

dispozícii, doručil materiál „PODROBNÁ ANALÝZA ROZHODNUTIA SÚDU“. Žalobkyňa tlmočila ústnu
požiadavku vyňať z uvedených prác v rozpočte práce súvisiace so stavbou venca, keďže tieto práce
žalovaný nerealizoval v súlade so správnym statickým návrhom a vence nemohli byť využité pre stavbu
krovu. Znalec tu uviedol i svoje stanovisko znalca k materiálu predloženého žalovaným „PODROBNÁ
ANALÝZA ROZHODNUTIA SÚDU“, kde uviedol, že k pripomienkam právneho charakteru a k otázkam

súvisiacich so sanačnými prácami (problematika tlakovej izolácie) sa v zmysle zadanej úlohy súdom
oceniť rekonštrukčné práce, nevyjadruje. Tvrdenie žalovaného, že práce realizoval podľa projektu je
nepravdivé. Dôkazom je fotodokumentácia prieskumu hĺbky založenia základov uvedená v znaleckom
posudku XXX/XXXX. Tvrdenie žalovaného, že krov nerealizoval, znalec dodatočne akceptuje a v
ocenení redukuje položky vzťahujúce sa na stavbu krovu a staticky chybne urobený veniec. Na základe

fotodokumentácie poskytnutej žalovaným došlo k pomýlenému predpokladu znalca o vyhotovení časti
krovu žalovaným. Vo svojom stanovisku k pripomienkam žalobkyne znalec uviedol, že akceptuje
pripomienku na nefunkčnosť venca a eliminuje položky súvisiace s jeho vystužením. S ohľadom na
stanoviská k vyjadreniam žalobkyne i žalovaného znalec redukoval položky: 762 Konštrukcie tesárske
cena bez DPH = -14 035,30 Sk a 763 Konštrukcie drevostavby cena bez DPH = -1 897,91 Sk.

37. Žalobkyňa vo svojom (záverečnom) vyjadrení doručenom súdu dňa 24.09.2018 uviedla, že žalobou
zodňa25.09.2006sadomáhalaodžalovanéhozaplateniapeňažnejsumy1.713.072,60eura(56.863,60
eura) a náhrady trov konania. Účastníci konania uzavreli dňa 29.06.2004 zmluvu o dielo č. XX/XXXX
Y. T. XX.XX.XXXX uzavreli účastníci Dodatok č. l k zmluve o dielo. Žalobkyňa zaplatila žalovanému

zálohu vo výške 2.000.000,- Sk (66.387,84 eura). Po vzájomných dlhšie trvajúcich nezhodách pred
ukončením diela žalobkyňa ako objednávateľ listom zo dňa 02.11.2004 odstúpila od zmluvy o dielo
č. XX/XXXX podľa ustanovenia § 642 ods. 1 OZ a čl. VI bod 1 písm. a) zmluvy o dielo. Dňa
05.11.2004 došlo k protokolárnemu odovzdaniu rozostavanej stavby za účasti zástupcov zhotoviteľa a
objednávateľa. Žalobkyňa žiadala vyúčtovanie poskytnutej zálohy vo výške 2.000.000,- Sk a vrátenie

nepreinvestovaných prostriedkov. Žalovaný naopak, žiadal doplatenie sumy 448.840,- Sk za práce
vykonané nad rámec poskytnutej zálohy. Listom 22.12.2004 žalovaný zaslal žalobkyni vyúčtovanie prác
vykonaných na diele do odstúpenia od zmluvy a faktúru č. 2XXXXX na sumu 529.956,- Sk. Žalobkyňa
faktúru odmietla a žalovanému ju vrátila. Po prevzatí stavby zistila žalobkyňa na stavbe závažné vady.
Na niektoré z nich upozorňovala žalovaného už pred odstúpením od zmluvy, dokonca svoje postrehy

a námietky zapísala do stavebného denníka (zápisy v stavebnom denníku z 19.07.2004, 06.09.2004,
29.09.2004, 11.10.2004, 29.10.2004, 02.11.2004), ale žalovaný toto odmietal a tvrdil, že stavebné
práce sú vykonávané riadne a odborne a námietky alebo požiadavky žalobkyne sú neodôvodnené.
Neskôr zápisy žalobkyne ignoroval. Žalovaný odmietal uznať žalobkyňou vytýkané nedostatky ako
vady a odstrániť ich alebo zvoliť iný stavebný postup. Trval na tom, že ďalej bude pokračovať v

stavebných prácach bez toho, aby boli požiadavky žalobkyne a ňou vytýkané vady vyriešené. Aj z
toho dôvodu došlo k nezhodám medzi účastníkmi, slovným osočovaniam a žalovaný sa dokonca
vyhrážal privolaním polície na stavenisko. Žalovaný tiež žalobkyňu vykázal zo staveniska a zakázal
jej písať do stavebného denníka. Za tejto situácie boli vzťahy medzi účastníkmi natoľko vyostrené
a strata dôvery v spoľahlivosť, dôveryhodnosť ako aj odbornosť žalobcu zo stany žalobkyne bola

tak veľká, že od nej nebolo možné spravodlivo požadovať, aby zotrvala v zmluvnom vzťahu, najmä
ak sa domnievala, že pokračovaním v stavbe bez odstránenia ňou vytýkaných nedostatkov hrozí na
objekte škoda. Preto zo strany žalobkyne došlo k odstúpeniu od zmluvy o dielo. Žalobkyňa po prevzatí
rozostavaného diela nechala toto posúdiť znalcami. Znalec z odboru stavebníctva, odvetvia pozemnéstavby, stavebné konštrukcie, oceňovanie nehnuteľností a poruchy stavieb, Ing. Ladislav Chanečka
vypracoval dňa 27.01.2005 ZP č. XX/XXXX, ktorým posúdil poruchy konštrukcií rozostavanej stavby
ku dňu 05.11.2004 zistené obhliadkou znalcom dňa 08.11.2004 a 10.11.2004. Znalec zistil statické,

technologické, tepelnoizolačné, zvukoizolačné, hydroizolačné a materiálové nedostatky a žalobkyni
odporučil zrealizovať dočasné zabudovanie podpier, aby sa predišlo riziku zrútenia stavby. Vzhľadom
k charakteru zistených závad a porúch konštrukcií, najmä statického charakteru, znalec považoval za
nutné vypracovať projektovú dokumentáciu na odstránenie závad odborne spôsobilou osobou, pred
realizáciou obnovy alebo opravy zistených skutočností. K vadám stavby vypracoval dňa 18.03.2005

Znalecký posudok č. X/XXXX aj znalec prof. Ing. Jozef Zajac z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné
stavby,stavebnáfyzika,poruchystavieb,oceňovanienehnuteľností.NazákladeodporúčaniaznalcaIng.
Ladislava Chanečku žalobkyňa objednala projekt sanácie nekvalitne a vadne vykonaných prác, ktorý
vypracovala Ing. Arch. Ľuba Pavnicová. Na odstránenie a opravu vád bolo podľa krycieho listu rozpočtu
sanácie potrebné vynaložiť prostriedky vo výške 1.000.390,- Sk s DPH (840.663,95 Sk bez DPH). Ing.
Arch. Ľuba Pavnicová vo svojej svedeckej výpovedi na súde dňa 11.02.2009 uviedla, že pri obhliadke

zistila priesak vody v pivnici v časti, kde bol roh domu s podpivničením a steny v pivnici boli zmáčané.
K stavu hydroizolácie svedkyňa uviedla, že z jej pohľadu neboli vykonané na objekte hydroizolačné
práce, keďže objekt bol zasypaný, bolo nevyhnutné tieto práce urobiť znovu. Pri výkopových sanačných
prácach sa zistili ďalšie vady týkajúce sa základov stavby. Hĺbka a kvalita základov stavby bola
nedostatočná, pod nepodpivničenou časťou nebol základ do nezamŕznej hĺbky, základy neboli ani pod

časťou schodiska a pod terasou. Táto skutočnosť si vynútila sanačné práce oproti rozpočtu v hodnote
89.742,80 Sk, a naopak neboli zrealizované práce v hodnote 42.445,60 Sk. Pričom rozdiel bol doplatok
vo výške 59.041,- Sk bez DPH. Znalec doc. Ing. Pavol Marton CSc. vo svojom znaleckom posudku č.
XXX/XXXX N. XX.XX.XXXX súhlasil s opodstatnenosťou sanačných prác ako i príčinnou súvislosťou s
vadami práce žalovaného. Znalec posúdil skutočnú realizáciu sanačných prác a ich súvislosť s prácami

odporcu, pričom stanovil cenu skutočne realizovaných a odôvodnených sanačných prác, do ktorej
nezapočítal práce vykonávané v rámci sanácie, ale nesúvisiace s prácami odporcu. Takto znalcom
vyčíslená hodnota sanačných prác je 29.535,44 eura s DPH (24.819,70 eura bez DPH). Nakoľko
žalovaná nie je odborníkom v oblasti stavebníctva a žalovaný ňou namietané vady neuznával, musela
žalobkyňa nechať posúdiť existenciu vád a kvalitu prác vykonaných žalovaným odborníkom. Z tohto

dôvodu bolo nutné a odôvodnené vypracovanie znaleckého posudku Ing. Ladislavom Chanečkom.
Na základe ním zistených závažných nedostatkov a jeho odporúčania nechala žalobkyňa vypracovať
sanačný projekt, ktorý vyhotovila Ing. Arch. Ľuba Pavnicová, a na základe ktorého boli sanačné práce
vykonané. Pred podaním žaloby nechala žalovaná vyhotoviť aj znalecký posudok na ohodnotenie prác
vykonaných žalovaným, ktorý vypracoval Ing. Ondrej Sova, aby vedela vyčísliť v žalobe uplatňovaný

nárok. Za znalecký posudok Ing. Ladislava Chanečku žalovaná zaplatila 42.500,- Sk (1.410,74 eura),
za projekt sanácie 50.000,- Sk (1.659.70 eura) a za znalecký posudok Ing. Ondreja Sovu zaplatila
17.740,- Sk (588,86 eura). Spolu žalovaná vynaložila ďalšie náklady nevyhnutné na identifikáciu a
odstránenie vád spôsobených nekvalitnou prácou žalovaného a náklady nevyhnutné k preukázaniu
oprávnenosti svojho nároku v sume 3.659.30 eura. Predmetom sporu bola predovšetkým hodnota prác

vykonaných žalovaným do odstúpenia od zmluvy. Hodnotu týchto prác vyčíslil vo svojom znaleckom
posudku zo dňa 09.05.2005 č. XX/XXXX Ing. Ondrej Sova, znalec v odbore stavebníctvo, odvetvia:
oceňovanie nehnuteľností, pozemné stavby a oceňovanie stavebných prác, na sumu 1.233.459,52 Sk
bez DPH (40.943,36 eura) a 1.467.816,82 Sk s DPH (48.772,59 eura). Znalec tiež uviedol, že v čase
jeho obhliadky posudzovaného objektu 18.03.2005 boli na stavbe započaté, ale ešte nedokončené

sanačné práce, ktoré podľa znalca vznikli z dôvodu nekvality a chýb stavebných prác a konštrukcií
vyhotovených zhotoviteľom podľa ZoD č. 092004. Podľa znalca z tohto dôvodu je jednoznačné započítať
takto vzniknuté náklady na sanácii rekreačného objektu ako protihodnotu k nákladom na stavebné práce
a úpravy zrealizované zhotoviteľom podľa ZoD č. 092004. Vzhľadom na to, že v čase vyhotovenia
tohto znaleckého posudku neboli sanačné práce ešte ukončené, znalec vychádzal z predpokladaných

nákladov na sanáciu vyčíslených Ing. Arch. Ľubou Pavnicovou vo výške 840.663,95 Sk bez DPH, ktoré
treba odpočítať od nákladov na zrealizované práce vo výške 1.233.459,52 Sk. Žalobkyňa pri podaní
žalobyvychádzalazoznaleckéhoposudkuIng.Sovuasvojnárokvyčíslilatak,žeodhodnotystavebných
prác určenej znalcom 1.233.459,52 Sk odpočítala náklady na sanáciu vo výške 840.663 Sk a 59.041.-
Sk, čo predstavuje 333.754,10 Sk (397.167,40 Sk s DPH) a túto sumu odpočítala od poskytnutej zálohy

2.000.000,- Sk, pričom rozdiel činí 1.602.832.60 Sk. K tejto sume žalobkyňa ešte prirátala náklady
vynaložené na vyššie uvedené znalecké posudky spolu vo výške 110.240,- Sk, a tak dospela k sume
1.713.072,60 Sk (56.863,59 eura). Znalec Doc. Ing. Pavol Marton CSc. v znaleckom posudku č. XXX/
XXXX z 09.01.2012 vyčíslil hodnotu stavebných prác vykonaných žalovaným na sumu 53.162,- eura bezDPH a 63.263,13 eura s DPH. Na pojednávaní dňa 18.04.2018 boli vypočutí obaja znalci Ing. Ondrej
Sova a Doc. Ing. Pavol Marton, CSc. za účelom odstránenia rozdielov v ich znaleckých posudkoch. Z
výpovedí znalcov vyplynulo, že zatiaľ čo znalec Ing. Sova vypracúval znalecký posudok v roku 2005,

teda v čase, keď ešte dielo nebolo dokončené a bolo v tom stave ako ho zhotoviteľ odovzdal a znalec
vychádzal predovšetkým z obhliadky objektu a zo skutkového stavu, stavebných konštrukcií prvkov
a dielov, ktoré sa v čase obhliadok na stavbe nachádzali. Znalec Doc. Ing. Marton, CSc. spracúval
posudok v roku 2011, resp. 2012 a keďže stavba bola už dokončená iným zhotoviteľom, vychádzal
predovšetkým z projektovej dokumentácie. Znalec Ing. Sova spracúval znalecký posudok v mene Sk,

zatiaľ čo znalec Ing. Marton v mene Euro a obaja znalci použili pre ocenenie stavebných prác rôzne
indexy stavebných prác, vydávané štvrťročne Štatistickým úradom SR. Žalobkyňa tiež založila do spisu
Vyhodnotenie nákladov na rekonštrukciu rekreačného objektu, kde boli porovnané náklady podľa oboch
znaleckých posudkov, pričom náklady vyčíslené v znaleckom posudku Ing. Martona č. XXX/XXXX boli
prepočítané podľa rovnakého indexu (3. Q. 2004) ako náklady podľa znaleckého posudku Ing. Sovu č.
XX/XXXX. Z tohto porovnania vyplynulo, že napriek rozdielnym položkám v jednotlivých posudkoch sú

celkové náklady stavebných prác vyčíslené takmer zhodne; 1.270.385,23 Sk bez DPH podľa znaleckého
posudku č. XX/XXXX a 1.233.458.86 Sk bez DPH podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX; teda
rozdiel predstavuje cca 3% a medzi oboma posudkami nie sú podstatné rozpory. Za danej situácie
žalobkyňa nevidí dôvod na vynakladanie ďalších výdavkov na nový znalecký posudok vypracovaný iným
znalcom. Nakoľko žalovaný namietal, že v oboch uvedených znaleckých posudkoch nie sú zahrnuté

ďalšie vykonané práce, ktoré žalovaný uvádzal a znalec ich neskôr uznal, bol znalec Doc. Ing. Pavol
Marton požiadaný o vypracovanie doplnku k znaleckému posudku č. XXX/XXXX, kde vyčísli s konečnou
platnosťou hodnotu všetkých rekonštrukčných prác vykonaných žalovaným. Znalec vypracoval Znalecký
posudok č. 33/2018 - doplnok k znalecký posudok č. XXX/XXXX, kde po zohľadnení pripomienok
oboch strán vyčíslil hodnotu rekonštrukčných prác vykonaných žalovaným na sumu 46.314,63 eura

bez DPH a 55.114,40 eura s DPH. Znalec použil pri oceňovaní prác index stavebných prác vzťahujúci
sa k cenovej úrovni II. polroka 2004, pričom uviedol, že v pôvodnom posudku bola k oceňovaniu
použitá, bez zjavného dôvodu, cenová úroveň z roku 2012. Žalobkyňa sa nestotožnila s predbežným
právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, podľa ktorého by sa nemali pri posudzovaní nárokov
žalobkyne zohľadňovať vady prác vykonaných žalovaným a náklady, ktoré žalobkyňa preukázateľne

vynaložila na sanáciu týchto vád. Pokiaľ by žalovanému bola priznaná odmena aj za vadne vykonané
práce tak, akoby boli bez vád, došlo by k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Bola
toho názoru, že vady bol povinný odstrániť žalovaný ako zhotoviteľ na svoje náklady, ale tento to
neurobil a dokonca existenciu akýchkoľvek vád odmietal a tvrdil, že všetky práce boli vykonané riadne.
Žalobkyni nezostávalo nič iné ako zadať odstránenie vád inému subjektu, ale trvá na tom, že náklady

na odstránenie vád by mal znášať žalovaný, ktorý tieto vadné práce vykonal, a tým dodatočné náklady
na odstraňovanie vád vyvolal. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že na žiadne vady nebol žalobkyňou upozornený
a že mu nebola poskytnutá lehota na odstránenie vád, toto tvrdenie nie je pravdivé. Žalovaný bol
viackrát zo strany žalobkyne ústne aj telefonicky na vady upozorňovaný, ale existenciu vád odmietal a
namietané nedostatky neodstránil. Práve z tohto dôvodu začala žalobkyňa robiť záznamy v stavebnom

denníku, nakoľko jej žiadosti boli ignorované. Tieto zápisy v stavebnom denníku žalobkyňa urobila v
čase pred odstúpením od zmluvy, a teda žalovaný mal možnosť a dostatok času, aby na jej námietky
reagoval a zjednal nápravu. Žalovaný tak neurobil a pokračoval v stavebných prácach bez ohľadu na
vytýkané vady. Pracovníci žalovaného dokonca zabraňovali žalobkyni ako investorke v prístupe na
stavenisko, hoci stavba aj pozemok boli v jej vlastníctve a nevpustili na stavenisko ani ďalšie osoby,

ktoré žalobkyňa so sebou priviedla ako nezávislých odborníkov na posúdenie existencie vád, ktoré
žalovaný odmietal ako neexistujúce. Za daných okolností nemožno žalobkyni vytýkať, že nepodnikla
ďalšie formálne kroky, ako je písomná reklamácia vád s poskytnutím lehoty na žalovanému na jej
opravu, čo by bolo podkladom na odstúpenie od zmluvy o dielo podľa § 624 ods. 2 OZ. Naviac, za
situácie keď boli vady medzi účastníkmi sporné, žalobkyni bolo znemožnené dať vytýkané vady pred

odstúpením posúdiť znalcom, a teda nebolo jednoznačné, či hrozí, že dielo nebude vykonané riadne,
mohlo byť odstúpenie od zmluvy podľa § 642 ods. 2 OZ neplatné, ak by sa existencia vád nepotvrdila.
Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon a prípadný nesúhlas zhotoviteľa s odstúpením,
nemá na platnosť odstúpenia od zmluvy žiadny vplyv. Naviac, podľa ustanovenia § 642 ods. 1 OZ je
objednávateľ oprávnený od zmluvy odstúpiť aj bez udania dôvodu. To však neznamená, že žalobkyňa

ako objednávateľ žiadne dôvody na odstúpenie od zmluvy nemala a že tak urobila svojvoľne. Vykonané
dokazovanie preukázalo nezhody medzi účastníkmi, ignorovanie námietok a vytýkaných vád zo strany
zhotoviteľa, neprimerané správanie zo strany zhotoviteľa k objednávateľke, keď tejto zamedzoval vo
vstupe na stavbu. Zo zápisov v stavebnom denníku, korešpondencie medzi účastníkmi a výsluchuúčastníkov je zrejmé, že žalobkyňa sa obávala závažných nedostatkov na vykonávanom stavenom
diele, najmä ohľadne statiky a nedostatočnej izolácie voči presakujúcej vode a žiadala tieto odstrániť
resp. aspoň posúdiť než sa bude pokračovať v ďalších prácach, zatiaľ čo žalovaný bol odhodlaný bez

ohľadu na vytýkané nedostatky v prácach pokračovať. Za tejto situácie žalobkyni nezostávalo nič iné
než bez zbytočného odkladu odstúpiť od zmluvy, ak chcela zamedziť tomu, aby na stavbe nevznikli
väčšie škody spôsobené zatekajúcou vodou alebo dokonca hroziacim zrútením stavby. Poukázala na
to, že účinným odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje (ex tunc) a účastníci sa vzájomne
vyporiadajú (§ 457), pričom tým nie je dotknuté právo na prípadnú náhradu škody (§ 420 a nasl.). Bola

toho názoru, že medzi účastníkmi došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo č. 092004, od ktorej
žalobkyňa ako objednávateľ listom zo dňa 02.11.2004 platne odstúpila. Tiež bolo nesporne preukázané,
že žalobkyňa zaplatila žalovanému zálohu vo výške 2.000.000,- Sk (66.387,84 eura). Uviedla tiež, že
medzi účastníkmi je sporné, aká je hodnota prác vykonaných žalovaným na diele do odstúpenia od
zmluvy, t j. hodnota účelne a nevyhnutné vynaložených nákladov za riadne vykonané práce, ktoré
je povinná žalobkyňa žalovanému zaplatiť, a teda či poskytnutá záloha tieto náklady presahuje a či

a akú časť tejto zálohy je žalovaný povinný žalobkyni vrátiť. Bola toho názoru, že pri stanovovaní
hodnoty stavebných prác vykonaných žalobcom je potrebné posúdiť práce reálne vykonané a nielen
práce predpokladané v rozpočte a žalovaný má nárok len na zaplatenie prác vykonaných riadne a bez
vád. Vadné dielo alebo jeho časti nie je možné riadne užívať na dohodnutý účel a žalobkyňa z nich
nemala žiaden úžitok, naopak musela vynaložiť ďalšie náklady na odstránenie vád a opravu vadných

častí diela tak, aby sa dali používať, pričom tieto dodatočné náklady mohli byť aj vyššie, než bola
hodnota pôvodných vadne odvedených prác. Z tohto dôvodu je podľa jej názoru odôvodnené odrátanie
nákladov na sanačné práce (vrátanie nákladov na posudok Ing. Chanečku a projekt sanačných prác
Ing. Pavnicovej) od vyčíslenej hodnoty všetkých vykonaných prác (aj vadných), a takto posudzovali
hodnotu prác žalovaného aj obaja znalci, pričom obaja sa zhodli na tom, že dielo malo závažné vady a

sanačné práce boli nevyhnutné, a preto ich treba pri cenovom ohodnotení prác žalovaného zohľadniť.
Znalec Doc. Ing. Marton určil, ktoré sanačné práce boli reálne vykonané a ktoré z rozpočtovaných a
zaplatených sanačných prác priamo súviseli so stavebnými prácami žalovaného. Pokiaľ by žalobkyňa
mala povinnosť zaplatiť za vadne vykonané práce rovnako ako za bezvadné, došlo by k bezdôvodnému
obohateniu žalovaného. Po vykonanom dokazovaní sa žalobkyňa rozhodla upraviť žalobný petit tak,

aby zodpovedal výsledku dokazovania, a vzhľadom na vypracovanie znalecký posudok č. 33/2018 -
doplnku k znalecký posudok 028/2011, v ktorom znalec zobral do úvahy a zohľadnil námietky oboch
strán, opiera svoj nárok o vyčíslenie hodnoty rekonštrukčných prác uvedené v tomto posudku 55.114,40
eura. Žalobkyňa však poukazuje na to, že takto určená hodnota rekonštrukčných prác všetky práce
vykonané žalovaným tak akoby boli vykonané bez vád. Avšak niektoré z prác vykonaných žalovaným

boli vadné, na čom sa zhodli obaja znalci a obaja to vo svojich znaleckých posudkoch uviedli. Preto
žalobkyňa zotrváva na svojom pôvodnom stanovisku, že nie je povinná zaplatiť žalovanému aj za vadné
práce,ktorépoprebratínemohlavyužiťaktorémuselibyťopravenéaleboodstránenéaurobenénanovo,
čím vznikli výdavky na sanáciu, ktoré znalec Ing. Marton vyčíslil v pôvodnom znaleckom posudku č.
028/2011 na sumu 29.535,44 eura s DPH, pričom posúdil, ktoré z pôvodne rozpočtovaných sanačných

prác boli aj reálne vykonané a priamo súviseli s vadnými stavebnými prácami žalovaného. Znalec sa
vo svojom doplnení znaleckého posudku k tejto otázke nevyjadroval, a preto je toho názoru, že v
otázke ocenenia sanačných prác platí pôvodný posudok č. XXX/XXXX. Žalobkyňa trvala na tom, že od
určenej hodnoty rekonštrukčných prác vykonaných žalovaným treba odrátať výdavky na odstránenie
vád, ktoré mal znášať žalovaný (55.114,40 eura - 29.535,44 eura = 25.578,96 eura). Hodnota nákladov

na riadne vykonané práce žalovaného je tak podľa žalobkyne 25.578,96 eura. Po odpočítaní tejto sumy z
poskytnutej zálohy 2.000.000,- Sk (66.387,84 eura) je žalovaný povinný vrátiť žalobkyni sumu 40.808,88
eura. Žalobkyňa si tiež uplatňuje sumu 3.629,30 eura, ktorú vynaložila za znalecké posudky potrebné
na preukázanie a odstránenie vád a preukázanie svojho oprávneného nároku (znalecký posudok Ing.
Ladislava Chanečku 1.410,74 eura, projekt sanácie 1.659.70 eura, znalecký posudok Ing. Ondreja Sovu

588,86eura):40.808,88+3.659,30=44.468,18eura.Svojuplatnenýnárokžalobkyňaprávneposudzuje
ako vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko zaplatenou zálohou zaplatila žalovanému viac než mu
za účelne vynaložené náklady za riadne vykonané práce do odstúpenia od zmluvy podľa ohodnotenia
znalca patrilo, a tento rozdiel je predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného získané bez právneho
dôvodu. Do toho žalobkyňa zahŕňa aj náklady na sanáciu (vrátanie nákladov na zhotovenie znaleckých

posudkov a preukázanie nárokov žalobkyne, pretože žalovaný vady aj nároky žalobkyne odmietal), lebo
žalovaný bol povinný odstrániť vady na vlastné náklady a odovzdať dielo bez vád, pričom náklady, ktoré
takto nevynaložil na odstránenie vád, predstavujú u žalovaného bezdôvodné obohatenie. Súd nie je
viazaný právny názorom strán, a preto nič nebráni tomu, aby uplatnený nárok alebo jeho časť právneposúdil podľa odlišných ustanovení zákona než strany sporu, a žalobkyňou vynaložené odôvodnené
náklady na sanáciu diela a uplatnenie svojich nárokov (napr. náklady na znalecké posudky), posúdil
podľa ustanovení o náhrade škody. Náhrada škody nie je podmienená právnymi úkonmi poškodeného

žalobcu, ale reálnym konaním žalovaného, ktoré viedlo ku vzniku škody. Práve konaním žalovaného,
t.j. vykonávaním stavebných prác žalovaným nie riadne, s vadami a v rozpore s právnymi i technickými
normami došlo k tomu, že žalobkyňa musela vynaložiť ďalšie dodatočné prostriedky na opravy vadného
diela a odstránenie škodlivých následkov, pričom tieto náklady boli podľa znalcov v priamej príčinnej
súvislosti so stavebnými prácami žalobou. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobkyňa pôvodnú žalobu na

zaplatenie 56.863,59 eura podľa § 145 ods. 2 CSP v časti sumy 12.395,41 eura zobrala sčasti späť a
žiadala, aby súd v tejto časti súd konanie zastavil a navrhla, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 44.468,18 eura s 9% úrokom z omeškania ročne od 03.11.2004 do zaplatenia a na náhradu trov
konania v plnej výške, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

38. Žalovaný na pojednávaní dňa 07.11.2018 namietal pripustenie zmeny petitu z dôvodu premlčania,

nakoľko žaloba bola podaná v roku 2006 a odvtedy uplynula doba na uplatnenie tohto nároku. Mal
tiež námietky k stanovisku znalca doc. Martona, z dôvodu, že nie je kompetentný a oprávnený tento
znalecký posudok vypracovať sám, nakoľko nie je znalcom v odvetví 371002 odhad hodnoty stavebných
prác. Na tieto práce si vždy počas predchádzajúcich znaleckých posudkov pribral na posúdenie tejto
otázky oprávneného znalca - Ing. Petra Skákalu, ktorého odhad stavebných prác aj uverejnil vo svojom

znaleckom posudku č. 28/2011, ako aj vo vyjadreniach č. 1 a č. 2. Rozpočet uvedený v doplnku 33/2018
spracoval sám - viď krycí list rozpočtu, na čo nebol oprávnený. Na rozdiel od jeho stanoviska vychádzal z
rozpočtu Ing. Sovu, čo uviedol na str. 3 doplnku. Nesúhlasil s akoukoľvek redukciou rozpočtu z dôvodov
porušenia statiky údajného zlého zakladania a tesárskych prác, lebo sa tým nedržal otázky súdu stanoviť
hodnotu rekonštrukčných prác vykonaných žalovaným na nehnuteľnosti podľa zmluvy o dielo č. 9/2004.

Tieto práce už znížil aj Ing. Peter Skákala, pričom jeho rozpočet mal byť jediným podkladom k odhadu
cenu rekonštrukčných prác v roku 2018. Odborné stanovisko k tejto otázke žalovaný objednal u Ing.
Polášeka Jozefa, ktorý je spoluautorom všetkých cenníkov Cenkros, ktoré boli v ich spore používané.
Pracuje v spol. Cenekon, s.r.o., Bratislava, ktorí sa zaoberajú permanentne cenami stavebných prác
a stavebných materiálov. Odborné stanovisko má váhu ZP v dokazovaní. Žiadal súd, aby bol autor

odborného stanoviska vypočutý pred súdom na ďalšom pojednávaní.

39. Zo záverov odborného stanoviska znalca Ing. Jozefa Polášeka č. 46/2018 zo dňa 12.10.2018
vyplýva, že úlohou znalca bolo na základe objednávateľom (žalovaným) predloženého rozpočtu v CÚ
2004 4. Q. stanoviť jeho výšku so zohľadnením inflácie v zmysle indexov ŠÚ SR v aktuálnej CÚ

2018 2.Q.. Znalec konštatoval, že hodnota stavebných prác v CÚ 2018 v zmysle prílohy č. 1, ktorá je
nedeliteľnou súčasťou tohto Odborného stanoviska predstavuje čiastku 96.398,03 eura s DPH. Ďalej
konštatoval, že inflácia v predmetnom r. 2004 pre stavebné práce predstavovala v zmysle odpovede na
otázku č. 2 teda medzi prvým a štvrtým štvrťrokom 5 %.

40. Znalec Ing. Jozef Polášek, ktorý podal na základe žiadosti žalovaného odborné stanovisko č.
46/2018, na pojednávaní dňa 09.01.2019 uviedol, že jeho úlohou bolo stanovenie výšky rozpočtových
nákladov pre cenovú úroveň II. štvrťroku 2018, vychádzajúc zo stavebného rozpočtu, ktorý bol v
predchádzajúcom období, teda z roku 2012, spracovaný znalcom Ing. Skákalom v cenovej úrovni
2004. Ing. Skákala spracoval rozpočet v cenovej úrovni 2012, kedy tento rozpočet mal zadaný súdom,

aby ho spracoval a do požadovanej cenovej úrovne 2004 tento náklad stanovil pomocou štatistických
indexov,čižeanalogickyakobolospracovanéodbornéstanovisko,ktorévychádzaloznákladovvovýške
70.187 eur v cenovej úrovni 2004 a na základe požiadavky objednávateľa tohto odborného stanoviska
bol predmetný náklad 70.187 eur v cenovej úrovni 2004 preindexovaný identickou metodikou do
cenovej úrovne 2018 v zmysle objednávky zadávateľa. Uviedol, že znalec, ktorý nedisponuje znaleckou

pečiatkou na odhad hodnoty stavebných prác nemôže vstupovať do ocenenia týchto prác aj keby bolo
z projektovej dokumenácie, resp. z obhliadky stavby v čase realizácie evidentné, že tieto práce neboli
vykonané, môže iba skonštatovať vo verbálnej rovine, že tieto práce neboli vykonané, ale aplikáciu
takéhoto stanoviska musí premietnuť do ZP len znalec z odvetvia odhad hodnoty stavebných prác. Na
otázku ako treba postupovať, keď ide o ohodnotenie stavebných prác existujúcej stavby, znalec uviedol,

že pri spracovaní znaleckého posudku znalec primárne musí vychádzať z odsúhlaseného rozpočtu
medzi investorom a dodávateľom a v prípade, že tieto práce sú oboma stranami akceptované a zmluvne
podchytené v rámci realizácie stavebného diela, nemalo by sa nimi hýbať, nakoľko odsúhlasením
takéhoto rozpočtu sa jednotkové ceny v takomto rozpočte stávajú zmluvne dohodnutými.41. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 09.01.2019 namietala hodnovernosť a správnosť žalovaným
uvádzaných vyjadrení č. 1 (č.l.553) a č. 2 (č.l.731) k znaleckému posudku č. XX/XXXX, ktoré obsahujú

rozpočet, ktorý bol podkladom pre odborné vyjadrenie svedka Ing. Jozefa Polášeka, nakoľko tieto
vyjadrenia nie sú znaleckým posudkom ani doplnkom k znaleckému posudku, mala pochybnosti o
tom, či boli vypracované znalcom doc. Martonom. Podľa jej názoru obsahujú väčší rozsah prác než
bolo uvedené v znaleckom posudku č. 28/2011, pričom tento bol doplnený a zväčšený žalovaným. Pri
osobnom výsluchu znalca doc. Mártona mu toto vyjadrenie obe alebo jedno z nich boli predložené

žalovaným, pričom on uviedol, že si na toto nepamätá. Pokiaľ by znalec uznal námietky žalovaného,
čo sa týka rozsahu prác, nevidí dôvod, prečo by to znalec neurobil vo forme doplnku k znaleckému
posudku č. 28/2011.

42. Svedok Ing. Ondrej Sova, ktorý pre žalobkyňu spracoval znalecký posudok v roku 2005, na
pojednávaní dňa 09.01.2019 uviedol, že spolupracoval na vypracovaní tohto ZP č. 33/2018 s doc.

Martonom, ktorý ho oslovil ako konzultanta z hľadiska ocenenia hodnoty stavebných prác, v ktorom
odvetví je menovaný za znalca. Dal mu zadanie tzv. slepý rozpočet a ten ocenil k cenovej úrovni 2004.
To bola jeho činnosť konzultanta znalcovi. Jeho postup bol taký, že vstupné údaje, ktoré dostal od
doc. Martona, tzn. rozsah rozpočtu, položky s kódom s mernými jednotkami a s množstvami zadal
do programu Cenkros, nastavil cenovú úroveň 2004 a doplnil jednotkové ceny. Softvér Cenkros, ktorý

vydáva Kros Žilina, má spracované cenníkové databázy od r. 1999 a každého polroka sa aktualizujú na
platnú cenovú úroveň a on použil pri spolupráci s doc. Martonom cenovú úroveň 2004. Na otázku, či
vykonával nejaké indexovanie alebo reindexovanie a aby vysvetlil, kedy sa má takéto indexovanie alebo
reindexovanie vykonávať, uviedol, že dostal zadanie, aby určil hodnotu zrealizovaných stavebných prác
k obdobiu ich realizácie tzn. 2004. Keďže túto databázu má k dispozícii, nepotreboval robiť indexovanie

alebo reindexovanie. Zo svojej znaleckej praxe má skúsenosti, že zásadná otázka je určiť hodnotu
stavebných prác k obdobiu ich realizácie, čo predstavuje ich reálnu hodnotu v danom mieste a v danom
čase. Mal aj zadania zo súdov, ktoré boli plánované v predchádzajúcom období, ale sa neuskutočnili,
vtedy sa vychádza z toho, že sa určí hodnota tých prác v danej cenovej databáze alebo sa pôvodný
rozpočet plánovaných prác indexuje na požadovanú cenovú úroveň. K námietke žalovaného, že doc.

Marton nebol oprávnený podať N. XX/XXXX, pretože nie je zapísaným znalcom v potrebnom odbore,
uviedol, že znalec môže vypracovať znalecký posudok v odbore a odvetví, v ktorom je menovaný, znalec
simôžeprizvaťkonzultanta,aletenkonzultantmusíbyťmenovanývdanomodvetví.Prispoluprácisdoc.
Martonom neriešil nič ohľadom rozsahu prác, ich objemu. Na otázku k akému dátumu sa majú oceňovať
stavebné práce, ak boli realizované v roku 2004, uviedol, že ako znalec môže posudzovať, ak sa jedná o

zrealizovanie prác v danom období, akákoľvek indexácia do iného obdobia cenu deformuje. Na otázku,
aby sa vyjadril, či je potrebné upravovať zálohu zaplatenú v roku 2004, ak aj práce boli realizované v
roku 2004, inflačnou kalkulačkou k roku 2018, uviedol, že zálohu netreba upravovať k roku 2018.

43. Znalec doc. Ing. Pavol Marton CSc. sa vo svojom znaleckom posudku č. XX/XXXX - doplnok k

znaleckému posudku XXX/XXXX zo dňa 25.03.2019 vyjadril k otázkam žalovaného, pričom sa v plnom
rozsahu pridržal znaleckého posudku č. 033/2018. Na otázku, aká je hodnota všetkých rekonštrukčných
prác vykonaných žalovaným na nehnuteľnosti v rozsahu znaleckého posudku XXX/XXXX a ustálených
znalcom vo vyjadrení č.1 a č.2 na základe ním prizvaného znalca Ing. Skákalu bez ohľadu na údajné
vadné riešenia a bez ohľadu na pripomienky žalobkyne a bez ohľadu na svojvoľnú redukciu položiek,

ktoré ako znalec bez odbornosti na odhad stavebných prác zredukoval a ktorý rozsah stavebných prác
žalobkyňou nebol od roku 2012 nikdy namietaný, znalec uviedol, že hodnota všetkých rekonštrukčných
prác vykonaných žalovaným na nehnuteľnosti v rozsahu znaleckého posudku XXX/XXXX a ustálených
znalcom vo vyjadrení č.1 a č.2 bola určená v znaleckom posudku XXX/XXXX v zmysle uznesenia súdu
zo dňa 23.04.2018. Znalec neposudzoval údajne vadné riešenia, ale riešenia, ktoré korešpondovali so

žalobkyňou i žalovaným poskytnutou fotodokumentáciou a preukaznými výpočtami. Redukcia položiek
nebola svojvoľná, ale preukázateľná predovšetkým statickými výpočtami, chybami v projekte a chybnou
realizáciou, na čo znalec, ktorý je vymenovaný i v odvetviach statika stavieb, poruchy stavieb a
projektovanie v stavebníctve má oprávnenie. Na otázku žalovaného, na základe čoho dospel znalec k
názoru, že rozsah rekonštrukčných prác v ZP XXX/XXXX a ustálených znalcom vo vyjadrení č.1 a č.

2, ktorý podpísal (napriek tomu, že bol indexovaný k 4 Q.2004), je nesprávny, znalec odpovedal, že z
porovnania výslednej cenovej kalkulácie podľa vyjadrenia č.2 podľa programu z roku 2004 (vypracoval
znalec v posudku 33/2018 v spolupráci s Ing. Sovom) a programom z roku 2012 (vypracoval Ing.
Skákala) vyplýva potreba redukcie cien z 2012 s cenami z roku 2004. Výsledné hodnoty Ing. Skákalutreba redukovať indexom cien, ktorý má hodnotu cca 0,83. Žalovaný tiež položil otázku, prečo rozsah
rekonštrukčných prác v ZP 028/2011 a ustálených znalcom vo vyjadrení č.1 a 2 krycí list rozpočtu,
ako aj rozpočet s výkazom výmer spracoval Ing. Peter Skákala a v znaleckom posudku XX/XXXX doc.

Ing. Pavol Marton CSc. a neuviedol, že spracovateľom doplnku č. XX/XXXX bol Ing. Sova (ak bol)
alebo v zmysle čoho tieto podklady vypracoval sám, ak nie je znalcom v odvetví odhad stavebných
prác a v znaleckom posudku XX/XXXX redukoval množstvo žalovaným nesporne vykonaných prác,
okrem iných aj konštrukcie prác tesárskych v sume 14.035,30 Sk bez DPH a konštrukcie drevostavby
v sume 1.897,91 Sk bez DPH, keď otázka súdu jeho redukciu neumožňovala. K tejto otázke znalec

uviedol, že výkaz výmer v posudku 028/2011 nevypracoval Ing. Skákala, ale doc. Ing. Pavol Marton CSc.
Tento výkaz výmer po pripomienkach žalobkyne i žalovaného bol po oprávnenej redukcii nepoužiteľných
prác použitý i v posudku 33/2018, ktorý vypracoval doc. Ing. Pavol Marton CSc. v spolupráci s Ing.
Sovom. Ako znalec v odvetví projektovanie v stavebníctve má na tieto činnosti oprávnenie. Ing. Sova
tieto položky dôsledne prevzal pri vypracovaní položkového rozpočtu v posudku 33/2018. Redukcia
vykonaných prác súvisela s uznesením súdu. Ak žalovaný postavil časť krovu podľa fotodokumentácie,

tento musel byť pre chybný návrh venca demontovaný a musel byť postavený nový krov vystužený
oceľovou konštrukciou.

44. V súvislosti so ZP č. 003/2019 zo dňa 18.03.2019 mal žalovaný za to, že znalec neodpovedal na
otázky súdu. V časti nález na str. 3 v rozpore so skutočnosťou znalec doc. Ing. Marton tvrdí, že rozpočet

Ing. Skákalu, ktorý doc. Marton použil vo svojom ZP, nebol zo strany rozpočtára indexovaný. Naopak vo
vyjadreníkZPč.1zodňa28.09.2012kcelkovémurozpočturekonštrukčnýchprác,akoajnakrycomliste
rozpočtu str. 36 je uvedené: Rekonštrukcia rekreačného objektu: doplnenie 2012 CÚ 4 Q 2004. Cena
rekonštrukčných prác bola upravená (znížená) indexom 0,815 (uvedené v posudku pred rozpočtom)
určená na sumu 70.187,02 eura a toto číslo potvrdil v záverečnej analýze aj svojim podpisom znalec.

Znalec spracoval znalecký posudok na základe poznatkov zo spisu, podkladov, ktoré mu predložil
žalovaný a na základe ústneho stanoviska navrhovateľky o statických nedostatkoch stavby. Napriek ich
opakovanejžiadosti,abynavrhovateľkapredložiladôkazotom,žetietosanačnéprácevykonala,nestalo
sa tak do dnešného dňa. Mal tiež za to, že na otázku súdu č. 1 znalec neodpovedal a naďalej tvrdí, že
nezredukoval rozpočtové položky v ZP č. 33/2018, čo žalovaný v rozpore s jeho tvrdením preukázal.

Dokonca priznáva, že upravil a znížil rozpočet na základe údajných statických chýb. Otázku súdu tým
odignoroval, lebo otázka znela, že mal spracovať cenu diela bez ohľadu na pripomienky žalobkyne,
mal vynechať akékoľvek redukcie rozpočtu Ing. Skákalu prípadne tieto zdôvodniť, čo neurobil. Na
otázku súdu č. 2 znalec tiež neodpovedal a stále tvrdí, že je potrebné druhýkrát indexovať cenu,
ktorú stanovil Ing. Skákala, čo je v rozpore s metodikou stanovenia cien realizovaných stavebných

prác a v rozpore so zákonom o znalcoch č. XXX/XXXX. V tabuľke, ktorú sám uvádza sa zaoberá
4 položkami z ktorých je vidieť, že ich bez odôvodnenia znižuje. Znalec neodpovedal ani na otázku
súdu č. 3. Pripomenul, že znalec Doc. Ing. Marton nie je oprávnený zostavovať rozpočty realizovaných
stavebných prác a podľa zákona o znalcoch mal na vypracovanie ZP č. XX/XXXX Y. N. XXX/XXXX
prizvať znalca z odvetvia č. XXXXXX Odhad hodnoty stavebných prác, keďže on ako znalec z odvetvia

Odhad hodnoty nehnuteľností (čo je bodovací systém) a z odvetvia Statika stavieb, takéto posudky
vypracovať nemôže. Vzhľadom na námietky žalovaného voči znalcovi Ing. Sovovi mal v tejto veci osloviť
pôvodného spolupracujúceho znalca Ing. Skákalu alebo akéhokoľvek doposiaľ nezúčastneného znalca.
Vzhľadom na to, že ZP č. XX/XXXX bol vypracovaný v rozpore s metodikou a so zákonom č. XXX/XXXX
žiadal, aby súd predmetný ZP a vyjadrenie k nemu zo dňa 24.10.2018 nebral do úvahy v rozhodovaní

v tomto spore.

45. Žalovaný v záverečnom vyjadrení žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že žalobkyňa
sa domáhala od žalovaného zaplatenia peňažnej sumy 1.713.072,60 Sk /56.863,59 Eur/ a náhrady trov
konania. Uznesením súdu zo dňa 07.11.2018 súd pripustil zmenu - rozšírenie petitu v časti úroku z

omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 44.468,18 eura od 03.11.2007 do zaplatenia. K tejto sume mala
žalobkyňa dospieť tak, že od ňou poskytnutej zálohy vo výške 2.000.000 Sk /66.387,84 eura/ a ňou
určenej hodnoty rekonštrukčných prác vykonaných žalovaným si odrátala nepreukázané výdavky na
odstránenie vád, ktoré mal znášať žalovaný, ako aj sumu, ktorú vynaložila na rôzne znalecké posudky.
Počas trvania Zmluvy o dielo č. 09/2004, ktorá bola uzavretá 29.06.2004, žalobkyňa pred ukončením

diela odstúpila podľa ust. § 642 ods.1 OZ a čl.VI. bod 1 písm. a) Zmluvy o dielo od zmluvy o dielo.
V danom prípade je preukázané, že žalovaný vykonal prácu za vyššiu sumu, ako bola žalobkyňou
poskytnutá záloha. Táto vyššia suma vyplýva z vyúčtovania žalovaného, ako aj zo znaleckého posudku
č. XXX/XXXX v znení doplnkov 1 a 2, v ktorom znalec uvádza rozpočet Ing. Skákalu - cena diela70.187 eura spracovaného na cenovej úrovni 4 Q 2004. Znalecký posudok č.XX/XXXX ako doplnok k
ZP č.XXX/XXXX nemožno ako dôkaz použiť, lebo ho vypracoval znalec, ktorý nie je znalcom v odvetví
odhad hodnoty stavebných prác (doc. Ing. Pavol Marton CSc.), čím bol porušený zákon o znalcoch

č. XXX/XXXX a pri jeho vypracovaní naviac postupoval v rozpore s metodikou platnou pri spracovaní
znaleckých posudkov (nesprávne uplatnenie indexov). Znalec nezodpovedal na otázku uloženú OS
Galanta 8C/285/2006-1183 zo dňa 23.04.2018 a svojvoľne na ústnu požiadavku žalobkyne vyňal z prác
vykonaných žalovaným určité práce a ako podklad použil podklady Ing. Sovu, na ktorého znalecký
posudok bola žaloba založená a ktorého podklady od počiatku žalovaný rozporuje, že ide o nesprávny

odhad skutočných a realizovaných stavebných prác a práve z tohto dôvodu súd nariadil znalecké
dokazovanie doc. Ing. Pavlom Martonom CSc. (v spolupráci s Ing. Skákalom.) V znaleckom posudku
č. XX/XXXX - doplnok k ZP č. XXX/XXXX znalec neodpovedal ani na jednu otázku súdu na základe
jeho žiadosti zo dňa 21.01.2019. Keďže žalobkyňa kontrolný znalecký posudok na odstránenie rozporov
medzi znaleckým posudkom Ing. Ondreja Sovu a doc. Ing. Pavla Martona CSc. odmietla uhradiť,
mal za to, že neuniesla dôkazné bremeno. Zároveň žalovaný predložil odborné stanovisko č. 46/2018

znalca Ing. Jozefa Poláška zo dňa 10.10.2018, ktorý preukazuje hodnotu vykonaných stavebných prác
žalovaným v r. 2004 a ich hodnotu v roku 2018. Na požiadavky, ktoré si žalobkyňa ústne uplatnila v
žalobe na odpočítanie od poskytnutej zálohy, nemá nároky, keďže k odstúpeniu od Zmluvy o dielo došlo
podľa ust. § 642 ods. 1 a nie podľa ust. § 642 ods. 2 OZ. K odstúpeniu v zmysle ust. § 642 ods. 2
OZ právna úprava vychádza z určitého predpokladu možného budúceho porušenia práv a povinností

vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu, a to, že dielo ešte nebolo riadne a včas dokončené, z okolností
danej veci je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne a zhotoviteľ poskytol
objednávateľovi primeranú lehotu na uskutočnenie nápravy, ktorá musí byť jednoznačne vymedzená.
Tak z odstúpenia zo dňa 02.11.2004, ktoré žalobkyňa odôvodnila v zmysle ust. § 642 ods.1 OZ, ako aj z
vyjadrenia z 21.09.2018 jednoznačne vyplýva, že konanie žalobkyne pri odstúpení nespĺňa predpoklady

na odstúpenie od Zmluvy o dielo podľa ust. § 642 ods. 2 OZ. Žalobkyňa zároveň v priebehu realizácie
stavby a ani po jej ukončení nikdy nereklamovala žiadne vady a nedorobky diela. Tieto požiadavky sa
objavili až v súvislosti s podanou žalobou a opierali sa výlučne o „sanačný projekt“ a nie o skutočne
realizované sanačné práce. V zmysle vyššie uvedeného bolo prezentované aj predbežné právne
posúdenie veci súdom prvého stupňa, podľa ktorého by sa nemali pri posudzovaní nárokov žalobkyne

zohľadňovaťvadyprácvykonanýchžalovanýmanináklady,ktoréžalobkyňavynaložilanasanáciutýchto
vád. V tomto kontexte si poukázal na to, že žalobkyňa doposiaľ žiadnym spôsobom nepreukázala, či a
koľko mala vynaložiť na sanáciu tvrdených vád, na ktoré však nemá nárok, keďže nedošlo k odstúpeniu
v zmysle ust. § 642 ods. 2 OZ. Od momentu, keď bol žalobkyni tlmočený vyššie uvedený právny názor,
pokúsila sa prostredníctvom svojho znalca Ing. Sovu a znalca doc. Ing. Martona zasahovať do rozpočtu

stavebných prác žalovaného tým, že znalci svojvoľne bez odôvodnenia a dôkazov vynechali celý rad
stavebných prác a dodávok, ktoré žalovaný realizoval a naviac ponížili výslednú cenu aj o údajne
chybne realizované stavebné konštrukcie napriek tomu, že z otázok, ktoré položil súd znalcovi Doc. Ing.
Martonovi, takáto možnosť nevyplývala. Žalobkyňa bola oboznámená s cenou stavebných prác, ktoré
vykonal žalovaný na jej nehnuteľnosti od r. 2012 (znalecký posudok č. XXX/XXXX v znení doplnkov 1 a

2) a za celé obdobie skoro 5 rokov do predbežného právneho posúdenia súdu (05.04.2017, 20.09.2017)
voči tejto cene nič nenamietala súdu v domnení, že si bude môcť uplatňovať náhradu, ktorú ako vydanie
bezdôvodného obohatenia špecifikovala až podaním zo dňa 21.09.2018 a vychádza z vyčíslenia z
pôvodného znaleckého posudku č. XXX/XXXX Q. sume 29.535,44 eura s DPH, ktorú treba odrátať od
určenej hodnoty rekonštrukčných prác vykonaných žalovaným ako výdavky na odstránenie vád, ktoré

mal znášať žalovaný. Tieto vady neboli doposiaľ bližšie špecifikované ani preukázané dôkazmi a naviac
žiadne vady žalobkyňa žalovanému nevytýkala a nereklamovala. Túto konštrukciu žalobkyne žalovaný v
plnom rozsahu odmieta. Do vydania bezdôvodného obohatenia žalobkyňa zahŕňa aj náklady na sanáciu
vrátane nákladov na znalecké posudky, lebo podľa jej názoru bol žalovaný povinný odstrániť vady na
vlastné náklady, na odstránenie ktorých prípadných vád žalovaný žalobkyňou nikdy nebol vyzvaný.

Pokiaľ žalobkyňa taktiež vo svojom podaní zo dňa 21.09.2018 navrhuje, aby súd, ktorý nie je viazaný
právnym názorom strán, uplatnený nárok žalobkyne alebo jeho časť právne posúdil podľa odlišných
ustanovení zákona než strany sporu a žalobkyňou vynaložené odôvodnené náklady na sanáciu diela a
uplatnenie svojich nárokov posúdil podľa ustanovení o náhrade škody, tak poukázal na to, že žalobkyňa
doposiaľ nepreukázala predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, t.j. neboli naplnené predpoklady

pre túto zodpovednosť. V súlade s hmotným právom, aj ustálenou judikatúrou vyšších súdov, nárokov,
ktoré vyplývajú zo záväzkov zo zodpovednosti za vady, sa nemožno domáhať z titulu náhrady škody.
Pokiaľ ide o 9%-ný úrok z omeškania ročne od 03.11.2004 do zaplatenia, v prípade úspechu žalobkynevniesol námietku premlčania. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby žaloba bola v plnom rozsahu
zamietnutá a žalovanému priznaná náhrada trov konania v plnej výške.

46. Žalobkyňa vo svojej záverečnej reči nesúhlasila s námietkami žalovaného voči záverom znaleckého
posudku Ing. doc. Martona č. XX/XXXX, v ktorom znalec vyčíslil hodnotu rekonštrukčných prác
vykonaných žalovaným (bez riešenia vád a sanačných prác) na sumu 55.114,40 eura s DPH (46.314,63
eura bez DPH). Uviedla, že žalovaný tvrdí, že hodnota ním vykonaných rekonštrukčných prác je
70.187,02 eura, čo má vyplývať z rozpočtu Ing. Skákalu vo vyjadrení k rozpočtu ZP č. 1. Mala za to,

že uvedený rozpočet nie je výsledkom znaleckého skúmania a záverom žiadneho znaleckého posudku,
nie je celkom zrejmé, čo bolo predmetom oceňovania (aký rozsah prác a ako bol ustálený - žalobkyňa
uviedla, že k tomuto nemala vôbec možnosť vyjadriť sa) a v akej cenovej úrovni bolo toto oceňovanie
vykonané. Napriek námietkam žalovaného a ďalšiemu dokazovaniu, závery znaleckého posudku doc.
Martona č. XX/XXXX neboli vyvrátené a znalec na nich zotrval aj vo svojom znaleckom posudku č.
XX/XXXX, kde reagoval na námietky žalovaného. Znalec uviedol, že pri posudzovaní vychádzal zo

spisového materiálu, svojho znaleckého posudku č. XX/XXXX, vyjadrení 1, ako aj vyjadrení č. 2 a
námietok strán sporu, a teda vzal do úvahy všetky známe dôkazy a teda vzal do úvahy všetky známe
dôkazy a vyjadrenia strán. Znalec podľa svojho vyjadrenia pri ocenení v posudku č. XX/XXXX vychádzal
z rozsahu prác uvedených v posudku č. XX/XXXX a ustálených znalcom vo vyjadrení č. 1 a č. 2. Znalec
doc. Marton tiež uviedol, že výkaz výmer v posudku XX/XXXX X. on a tento bol použitý aj v posudku č.

33/2018 s tou výnimkou, že ho redukoval o položky v hodnote 14.035,30 Sk a 1.897,91 Sk, na čo má ako
znalec v odvetví projektovanie v odvetví projektovanie v stavebníctve oprávnenie. Žiadne iné zásahy do
ustáleného rozsahu prác neboli vykonané a Ing. Sova ako znalec prizvaný k spolupráci takto znalcom
doc. Ing. Martonom určený rozsah prác dôsledne prevzal pri vypracovaní položkového rozpočtu, pričom
oceneniebolospracovanévprogrameCENKROSnanovopodľapožiadavkydoc.Ing.Martonavcenovej

úrovniII.polrok2004.Nejednalosaoupravovanievýslednejcenyzposudkuč.28/2011,atedaneobstoja
námietky žalovaného, že cena rekonštrukčných prác bola upravená (znížená indexom) dvakrát. Potvrdil
to aj znalec doc. Ing. Marton vo svojom písomnom vyjadrení z 03.01.2019, kde uviedol, že znalecký
posudok č. 33/2018 bol spracovaný programom CENKROS k roku 2004, preto akékoľvek indexovanie
je bezpredmetné. Považovala za bezpredmetnú námietku žalovaného z pojednávania dňa 07.11.2018,

že Ing. Sova použil úplne odlišné jednotkové ceny, než sú uvedené v zmluve o dielo. Vzhľadom na
platné odstúpenie žalobkyne od zmluvy o dielo a s ohľadom na ustanovenie § 48 ods. 2 OZ, podľa
ktorého sa odstúpením zmluva od samého začiatku zrušuje, nemožno pri oceňovaní prác vykonaných
žalovaným vychádzať zo zmluvných cien. Aj z toho dôvodu bol ustanovený znalec, ktorý mal o.i. oceniť
vykonané práce cenou obvyklou v čase realizácie prác. Všetci znalci sa zhodli, že program CENKROS

obsahuje cenníky stavebných prác, ktoré sú stavebnou praxou a verejnosťou používané a akceptované,
preto nevidela dôvod, aby neboli ceny použité týmto programom pri spracúvaní položkového rozpočtu
akceptované, pokiaľ sa vzťahujú k relevantnému časovému obdobiu. Pokiaľ ide o vzťah znaleckého
posudku č. 33/2018 k znaleckému posudku č. 28/2011, ktorého je doplnkom, znalec uznal námietku
žalobkyne, že pri oceňovaní prác v posudku č. 28/2011 boli použité nesprávne ceny z roku 2012,

namiesto ocenenia v cenovej úrovni k roku 2004. Toto vyplynulo z výsluchu znalcov na pojednávaní
dňa 18.04.2018 a z Vyhodnotenia nákladov na rekonštrukciu rekreačného objektu, ktoré žalobkyňa
založila do spisu na tomto pojednávaní, a v ktorom sú porovnané jednotlivé položky stavebných prác z
posudkuč.XX/XXXXaposudkuč.XX/XXXX.Akbyocenenievobochposudkochbolourobenévcenovej
úrovni k roku 2004, mali by byť jednotkové ceny za jednotlivé položky rovnaké alebo aspoň podobné,

ceny použité v posudku č. 28/2001 sú však výrazne vyššie. Ako vyplynulo z dokazovania, vo všetkých
posudkoch bol na spracovanie vo všetkých posudkoch použitý softvér CENKROS. V posudku č. XX/
XXXX časť rozpočtových nákladov spracoval Ing. Skákala, pričom za rozpočtom s výkazom výmer sa
nachádza samostatný list s uvedením indexu cien 0,809. Nakoľko program dokáže vypočítať ceny prác
k akémukoľvek zadanému dátumu, ak sú k dispozícii príslušné databázy, keby boli práce oceňované

priamo v programe v cenovej úrovni k roku 2004, ďalšie indexovanie by nebolo potrebné. Pretože
sa tu však uvádza index potrebný k prepočtu na cenovú úroveň v roku 2004, výstupy z programu
CENKROS v posudku č. XX/XXXX sú spracované v inej cenovej úrovni, a to v cenách platných v
čase spracúvania posudku. Ako vyplýva z porovnania jednotkových cien príkladmo uvedených na str. 4
znaleckéhoposudkuč.XX/XXXX(prelepšieporovnanievmeneSk),napr.prebetónstropovC25/30bola

v posudku Ing. Sovu jednotková cena 2.889,00 Sk, v posudku Ing. Martona č. XX/XXXX jednotková cena
2.816,83 Sk, avšak v cenovej kalkulácii spracovanej Ing. Skákalom bola jednotková cena až 3.390,50
Sk, čo nezodpovedá cenovej úrovni z roku 2004. Je zrejmé, že ak sa použijú k oceneniu rovnakých prác
rôzne ceny z rôzneho časového obdobia, dôjde vo výsledku k výrazným cenovým rozdielom. Znalec Ing.Marton uznal túto námietku žalobkyne voči posudku č. XX/XXXX ako opodstatnenú a po preskúmaní
cenovej kalkulácie a opätovnom prerátaní, potvrdil, že Ing. Skákala pri oceňovaní rekonštrukčných prác
použil rozpočtové náklady v cenovej úrovni II. polrok 2012 bez ich redukcie príslušným koeficientom k

II. polroku 2004. Znalec o tom nemal žiadne pochybnosti a zotrval na svojich záveroch v posudku č.
XX/XXXX, XX/2019 aj vo vyjadrení zaslanom súdu dňa 03.01.2019. V znaleckom posudku č. XX/XXXX
znalec vyčíslil cenu rekonštrukčných prác v správnej cenovej úrovni II. polroka 2004, preto sa žalobkyňa
vo svojom záverečnom vyjadrení opiera o takto ohodnotené rekonštrukčné práce. Pokiaľ ide o odborné
stanoviskoč.46/2018,ktorépredložilžalovanýavýsluchsvedkaIng.JozefaPoláškanapojednávanídňa

09.01.2019, toto považovala za nadbytočné, nakoľko svedok vo svojom odbornom vyjadrení vypracoval
na základe požiadavky žalovaného precenenie sumy 70.187,- eura na cenovú úroveň roku 2018,
čo je irelevantné. Bola toho názoru, že vykonané dokazovanie vyjasnilo a odstránilo rozpory medzi
znaleckými posudkami, pričom znalec sa vysporiadal aj s námietkami žalovaného voči jeho znaleckému
posudku. Nesúhlasila s názorom žalovaného, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Je nesporné,
že žalobkyňa zaplatila žalovanému zálohu vo výške 66.387,84 eura a bolo preukázané, že žalovaný

vykonal pre žalobkyňu stavebné rekonštrukčné práce, ktorých rozsah a hodnota boli posudzované
znalcami a znaleckým posudkom č. XX/XXXX bola ich hodnota znalcom stanovená na 55.114,40 eura s
DPH. Pokiaľ žalovaný spochybňuje závery znaleckého dokazovania a tvrdí, že cena vykonaných prác je
iná, je na ňom, aby tieto svoje tvrdenia dokázal. Žalovaný nepredložil iný znalecký posudok alebo dôkaz,
ktorým by vyvrátil závery znalcov. Mala za to, že v konaní boli preukázané aj ďalšie skutočnosti, a to

existencia závažných vád diela, čo zhodne potvrdili znalecký posudok č. 19/2005 aj posudok č. 28/2011,
nutnosť a reálne vykonanie sanačných prác a ich zaplatenie žalobkyňou. Vady boli potvrdené aj v
znaleckomposudkuIng.LadislavaChanečkuč.02/2005zodňa27.01.2005avznaleckomposudkuprof.
Ing. Jozefa Zajaca č. 7/2005 z 18.3.2005. Žalobkyňa tiež preukázala zaplatenie sumy 3.629,30 eura za
znalecké posudky Ing. Ladislava Chanečku, Ondreja Sovu a projekt sanácie Ing. Arch. Ľuby Pavnicovej.

Poukázala tiež na uznesenie Okresného súdu Galanta zo dňa 12.05.2010, ktorým súd zmenil uznesenie
o ustanovení znalca a za znalca ustanovil doc. Ing. Pavla Martona, CSc. V uznesení je uvedený rozsah
znaleckého dokazovania, ktoré sa neobmedzovalo len na stanovenie hodnoty rekonštrukčných prác.
Z odôvodnenia uznesenia je zrejmé, že pôvodne bol uznesením z 13.11.2009 ustanovený za znalca
Ing. Ľubomír Vnuk, znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty stavebných prác, avšak

tento namietol, že vzhľadom na stanovený rozsah stavebných prác, nie je oprávnený znalecký posudok
vypracovať, a preto bolo rozhodnutie súdu zmenené. Znalec doc. Ing. Marton na základe uvedeného
uznesenia vypracoval znalecký posudok č. 28/2011, v ktorom sa znalec podrobne zaoberal skutočnou
realizáciou stavby a jej súladom s projektovou dokumentáciou, statikou a nutnosťou použitia podporných
oceľových konštrukcií v suteréne objektu, sanačnými prácami a opodstatnenosťou tlakovej izolácie

a ich ohodnotením a vypracovaním výkazu výmer na celú stavbu skutočne realizovanú žalovaným.
Sanačnými prácami sa znalec zaoberal podrobne, pričom posudzoval ich nutnosť a odôvodnenosť,
ich skutočné vykonanie, fakturáciu a uvádzal aké doklady mal k dispozícii. Námietky žalovaného, že
nevyhnutnosť sanačných prác alebo ich skutočná realizácia neboli preukázané, preto považovala za
neodôvodnené a závery znaleckého posudku ani v tejto časti neboli žiadnymi dôkazmi vyvrátené.

Znalec vyčíslil hodnotu sanačných prác na sumu 29.535,44 eura s DPH, pričom stanovil rozsah a cenu
len tých sanačných prác, ktoré boli nevyhnutné, skutočne realizované a súviseli s vadnými prácami
odporcu. Pokiaľ ide o vadné práce, v celom rozsahu sa pridržala vyjadrenia z 21.09.2018, a zotrvala
na stanovisku, že ak by mala byť žalobkyňa povinná zaplatiť aj za vadné práce vykonané žalovaným
a ešte naviac znášať náklady na odstránenie vád (sanačné práce), išlo by na strane žalovaného

o bezdôvodné obohatenie. Nakoľko pre znalcov by bolo problematické ohodnotiť jednotlivé práce
(či majú nulovú hodnotu alebo aspoň časť hodnoty práce a akú), obaja znalci, Ing. Sova aj doc.
Marton postupovali rovnako, t.j. vyčíslili cenu sanačných prác a túto odrátali od hodnoty všetkých
prác vykonaných žalovaným. Bola toho názoru, že súd by nemal túto časť znaleckého dokazovania
opomenúť a zaoberať sa len cenou stavebných prác bez ohľadu na vady, nakoľko takéto rozhodnutie by

nezodpovedalo vykonanému dokazovaniu ani spravodlivému posúdeniu veci. S ohľadom na uvedené
žalobkyňa navrhla, aby súd vyhovel žalobe v rozsahu v akom zmenila a upravila petit vo vyjadrení z
21.09.2018 a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

47. V podaní doručenom súdu dňa 26.04.2019 žalovaný opätovne poukazoval na nepoužiteľnosť

znaleckého posudku - doplnku č. 33/2018, avšak v tomto podaní len sumarizoval predchádzajúce
tvrdenia. K tomuto podaniu sa taktiež mala možnosť vyjadriť aj žalobkyňa, ktorá vo svojom vyjadrení
doručenom súdu dňa 13.05.2019 zotrvala na prechádzajúcej argumentácii.48. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo
dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

49. Podľa § 642 ods. 1 OZ, až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však
povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich
výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.

50. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť len ak je to v tomto

alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

51. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

52. Podľa § 16 ods. 6 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nesk. predpisov, znalec je oprávnený pri vykonávaní
úkonu znaleckej činnosti pribrať na posúdenie čiastkových otázok konzultanta z príslušného odboru;
opodstatnenosť pribratia konzultanta musí v úkone znaleckej činnosti odôvodniť. Odôvodnenie musí
obsahovať popis toho, prečo znalec nemôže zodpovedať čiastkovú otázku a vysvetlenie, prečo bola
konkrétna osoba vybratá ako konzultant. Zodpovednosť znalca za obsah úkonu znaleckej činnosti tým

nie je dotknutá.

53. Podľa § 17 ods. 7 zák. č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.07.2018, na požiadanie zadávateľa
znalec potvrdí a doplní písomne podaný znalecký posudok alebo jeho obsah bližšie vysvetlí. Znalec
vykoná doplnenie znaleckého úkonu

a) ak boli dodatočne zistené nové skutočnosti majúce vplyv na závery znalca, ktoré neboli zohľadnené
v podanom znaleckom úkone, a požiada o to zadávateľ,
b)naodstráneniemetodickýchaleboformálnychchýbvpodanomznaleckomúkonezvlastnéhopodnetu
alebo na výzvu zadávateľa.

54. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

55. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

56. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

57. Podľa § 100 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky

majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva
sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

58.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

59. Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch
rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba,
len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia
alebo po uznaní.

60. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že strany sporu uzatvorili dňa 29.06.2004 zmluvu o dielo č.
09/2004, predmetom ktorej bola „H. H. E. P.-M., F. A. F.. Č.. XXXX Q. O.. Ú.. P. - M.. Predmetná
zmluva bola zmenená Dodatkom č. D. O. N. E. T. N. T.Y. XX.XX.XXXX v časti ceny diela a platobnýchpodmienok. Bolo preukázané a medzi stranami ani sporné nebolo, že žalobkyňa zaplatila žalovanému
zálohu vo výške 66.387,84 eura (2.000.000,- Sk). Žalobkyňa ako objednávateľ listom zo dňa 02.11.2004
odstúpila od zmluvy o dielo č. 09/2004 podľa ustanovenia § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka

a čl. VI bod 1 písm. a) zmluvy o dielo, t.j. bez uvedenia dôvodu. Žalovaný na toto odstúpenie
reagoval nesúhlasne. Žalobkyňa po prevzatí rozostavaného diela (05.11.2004) nechala dielo posúdiť
znalcami, a to Ing. Ladislavom Chanečkom, ktorý vypracoval dňa 27.01.2005 znalecký posudok č.
02/2005, ktorým posúdil poruchy konštrukcií rozostavanej stavby, pričom zistil statické, technologické,
tepelnoizolačné, zvukoizolačné, hydroizolačné a materiálové nedostatky. K vadám stavby vypracoval

dňa 18.03.2005 znalecký posudok č. 7/2005 aj znalec prof. Ing. Jozef Zajac. Žalobkyňa objednala aj
projekt sanácie nekvalitne a vadne vykonaných prác, ktorý vypracovala Ing. Arch. Ľuba Pavnicová.
Následne žalobkyňa objednala vypracovanie znaleckého posudku u znalca Ing. Ondreja Sovu, za
účelom ocenenia zrealizovaných stavebných prác a dodávok vykonaných na diele so započítaním
nákladov na sanáciu z titulu nekvality daných prác, ktorý vypracoval znalecký posudok dňa 09.05.2005
pod č. 19/2005. Na podklade týchto znaleckých posudkov žalobkyňa vyčíslila svoj nárok v sume

53.204,30eura,ktorýpožadovalaodžalovanéhovrátiťazároveňkžalovanejsumepripočítalaajnáklady
na vypracovanie znaleckých posudkov a sanačného projektu v sume 3.659,30 eura.

61. Do predbežného právneho posúdenia zo strany súdu na pojednávaní dňa 05.04.2017 žalovaný
tvrdil, že toto odstúpenie od zmluvy bolo neplatné. Pokiaľ ide o samotnú zmluvu o dielo, ako i jej

Dodatok, súd je toho názoru, že boli platne uzatvorené, resp. súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by
robila zmluvu o dielo neplatnou. Ostatne žiadna zo strán ani opak netvrdila. Rovnako tak súd vyhodnotil
odstúpenie žalobkyne (ako objednávateľky) od zmluvy zo dňa 02.11.2004 ako platné, a to jednak z
dôvodu, že je to zákonné právo objednávateľa v zmysle § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka a navyše
v takomto znení bolo to právo objednávateľa aj výslovne zakotvené v čl. VI. bod 1 písm. a) zmluvy o

dielo č. 09/2004 zo dňa 29.06.2004. Ustanovenie § 642 Občianskeho zákonníka pripúšťa možnosť, aby
objednávateľ odstúpil od zmluvy kedykoľvek až do okamihu zhotovenia diela, a to bez uvedenia dôvodu,
pričom toto právo objednávateľa nemožno zmluvou účastníkov celkom vylúčiť. Uvedené odstúpenie
objednávateľa od zmluvy o dielo, t.j. bez dôvodu, je osobitným prípadom odstúpenia od zmluvy, a preto
z neho vyplýva i osobitný režim vysporiadania strán zmluvy o dielo. Osobitosť tohto odstúpenia ďalej

spočíva v tom, že nejde o následok porušenia zmluvy a zákon ho neobmedzuje žiadnymi podmienkami
ani dôvodmi. Následkom takéhoto odstúpenia je len povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá
už na vykonané práce, ak zhotoviteľ nemôže použiť inak ich výsledok, a nahradiť mu účelne vynaložené
náklady. Pri určení výšky náhrady na už vykonané práce sa vychádza z ceny diela a prihliada sa na mieru
rozpracovania, hodnotu spracovaného materiálu a iné okolnosti. Podkladom pre určenie už vykonaných

prác je najmä vzájomne uznaný rozsah prác uvedený v preberacom protokole s určitými percentami
rozostavanosti alebo stav zachytený v stavebnom denníku. Výška sumy pripadajúcej na už vykonané
práce môže v krajnom prípade prevýšiť aj pôvodne dojednanú cenu za dielo, resp. jeho dokončenú
časť, najmä pokiaľ už pri uzavretí zmluvy o dielo zhotoviteľ pristúpil na nižšiu ako obvyklú cenu diela
alebo pokiaľ od uzavretia zmluvy o dielo do odstúpenia od zmluvy o dielo uplynula dlhšia doba, keď

pri stavebných prácach každoročne dochádza k pomerne vysokému nárastu cien stavebných prác a
materiálov. Podmienka, že výsledok práce nemôže byť použitý inak, predpokladá, že zhotoviteľ nemôže
rozpracované dielo použiť na zhotovenie diela pre iného objednávateľa, že ho nemožno predať a pod.
Ustanovenie § 642 ods. 1 OZ o odstúpení od zmluvy o dielo je osobitným ustanovením, ktoré vylučuje
aplikáciu všeobecných ustanovení o vrátení bezdôvodného obohatenia (napr. Ro NS ČR z 26. 9. 2001,

sp. zn. 30 Cdo 2053/2000).

62. Žalovaný v priebehu konania nesúhlasil s ohodnotením rekonštrukčných prác v znaleckom posudku
Ing. Sovu č. 19/2005 zo dňa 09.05.2005 vo výške 48.772,59 eura s DPH, ani s ohodnotením prác
v znaleckom posudku doc. Ing. Martona č. XXX/XXXX N. XX.XX.XXXX na sumu 63.263,13 eura s

DPH. Je pritom potrebné uviesť, že žalovaný sa následne v konaní, ako aj v záverečnom vyjadrení,
opiera o vyjadrenie č. 1 znalca doc. Martona k znaleckému posudku č. 28/2011, pritom pôvodne aj
tieto závery namietal a z tohto dôvodu znalec vypracoval vyjadrenie č. 2 k znaleckému posudku č. XX/
XXXX. Žalovaný však namietal aj vyjadrenie č. 2 k znaleckému posudku č. 028/2011 a uvádzal, že Ing.
Skákala (ktorého si znalec doc. Marton pribral ako konzultanta na ocenenie stavebných prác) sa opäť

vo svojej časti dopustil vážnych chýb a zámerne vynechal z rozpočtu rekonštrukčných prác nesporne
vykonané stavebné práce a dodávky materiálu v hodnote cca. 8-10.000 eur. Vyjadrenia č. 1 a č. 2 znalca
k námietkam žalovaného voči znaleckému posudku č. 28/2011 neboli spracované vo forme doplnku k
znaleckému posudku, čo namietala žalobkyňa. Tieto námietky však boli neopodstatnené, nakoľko zákonč. 382/2004 Z.z. až s účinnosťou od 01.07.2018 ukladá znalcovi povinnosť spracovať znalecký úkon vo
forme doplnku, ak boli dodatočne zistené nové skutočnosti majúce vplyv na závery znalca, ktoré neboli
zohľadnené v podanom znaleckom úkone, a požiada o to zadávateľ. Žalovaný v konaní tiež navrhol

kontrolné znalecké dokazovanie a súčasne podal návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré mu
aj bolo uznesením odvolacieho súdu priznané. Je pravdou, že žalobkyňa vyjadrenie č. 2 k ZP č. 28/2011
nenamietala, avšak toto bolo stranám sporu doručené v krátkom čase pred vyhlásením dokazovania zo
skončené (na pojednávaní dňa 12.12.2012) a navyše po zrušení prvého rozsudku prvoinštančného súdu
došlo k zmene predbežného právneho posúdenia súdu a tým sa aj zmenila dôkazná situácia žalobkyne.

Tá následne navrhla kontrolné znalecké dokazovanie, pričom po zložení preddavku žalobkyňou a po
nariadení kontrolného znaleckého dokazovania s ustanovením znaleckej organizácie FINDEX, s.r.o.
uznesením č.k. 8C/285/2006-1099 zo dňa 12.07.2017, žalovaný namietal, že jedným zo spoločníkov
tejto spoločnosti je Ing. Peter Skákala, ktorý už v konaní vystupoval ako znalec, pričom jeho výpočty
boli spochybnené posudkami doc. Martona, a preto mal za to, že Ing. Skákala nebude schopný podať
objektívny znalecký posudok. Znalecká organizácia v nadväznosti na vznesenú námietku zaujatosti

odmietla znalecký posudok vypracovať, nakoľko ak jedna zo strán už vopred ich závery odmieta,
nebolo by to účelné. Súd preto uznesenie o nariadení kontrolného znaleckého dokazovania zrušil.
Následne žalobkyňa odmietla uhradiť ďalší preddavok na kontrolné znalecké dokazovanie, keďže
ostatné oslovené znalecké organizácie požadovali zložiť preddavok v podstatne vyššej sume (cca. 5000
eur) ako FINDEX, s.r.o. a vzhľadom jeho výšku by to bolo pre ňu nereálne a navrhla opätovný výsluch

znalcov Ing. Sovu a doc. Martona na pojednávaní za účelom vysvetlenia rozporov medzi ich znaleckými
posudkami. K tomuto znalec doc. Marton na pojednávaní dňa 18.04.2018, konštatoval, že základný
rozdiel je v tom, že on vychádzal z výmer ponukového rozpočtu a Ing. Sova z podkladov, ktoré mal
k dispozícii a z výsledkov obhliadky na mieste. Žalovaný následne navrhol, aby súd nariadil znalecké
dokazovanie, a to vypracovaním doplnku k znaleckému posudku doc. Ing. Martona, ktorým zodpovie

otázku, aká je hodnota rekonštrukčných prác vykonaných žalovaným na nehnuteľnosti podľa zmluvy o
dielo č. 9/2004 zo dňa 29.06.2004 v znení dodatku. Takéto dokazovanie súd aj v konaní považoval za
potrebnéprerozhodnutievoveci,najmäsohľadomnavyjadreniedoc.Martona,žeonvychádzalzvýmer
z ponukového rozpočtu na rozdiel od Ing. Sovu, ktorý urobil fyzicky zameranie. Pre rozhodnutie súdu
sú pritom v tomto konaní podstatné práve reálne vykonané rekonštrukčné práce, nakoľko zhotoviteľ má

právo len na zaplatenie týchto prác (ak ich výsledok nemôže použiť inak). Faktúry vystavené žalovaným
a jeho ponukový rozpočet v tejto súvislosti nemajú žiadny význam. Okrem uvedeného má zhotoviteľ
právo na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré boli vynaložené v súvislosti s odstúpením od
zmluvy (napr. cestovné a prepravné výdavky, poštovné a iné výdavky), avšak ich existenciu žalovaný
ani netvrdil ani nepreukázal. Objednávateľ má na druhej strane právo na vrátenie poskytnutej zálohy. V

takom prípade prichádza do úvahy i započítanie vzájomných pohľadávok zhotoviteľa a objednávateľa
podľa § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka. Výška poskytnutej zálohy žalobkyňou žalovanému vo
výške 66.387,84 eura bola v konaní nesporná a preukázaná. Spornou bola hodnota rekonštrukčných
prác vykonaných žalovaným. Znalec doc. Marton mal preto súdom v konaní stanovenú jasnú úlohu -
určiť hodnotu rekonštrukčných prác vykonaných žalovaným podľa zmluvy o dielo (tzn. zohľadniť všetko,

čo doposiaľ v konaní vyšlo najavo), keďže táto skutočnosť bola medzi stranami stále sporná. Hodnota
rekonštrukčných prác vykonaných žalovaným podľa zmluvy o dielo bola znalcom určená znaleckým
posudkom č. 033/2018 zo dňa 31.07.2018, ktorý bol vypracovaný ako doplnok k znaleckému posudku
č. 28/2011. Znalec doc. Ing. Pavol Marton CSc. uviedol, že hodnota rekonštrukčných prác s DPH podľa
Zmluvy o dielo č. 9/2004 v znení dodatku je 55.114,40 eura. Žalovaný opätovne aj tento znalecký

posudok namietal a tvrdil, že znalec nemal oprávnenie tento znalecký posudok vypracovať. Je potrebné
zdôrazniť, že sám žalovaný pritom na pojednávaní dňa 18.04.2018 navrhol ustanovenie tohto znalca
za účelom vypracovania doplnku k znaleckému posudku, avšak po jeho vypracovaní mal zásadné
námietky voči tomu, že k spracovaniu ZP si prizval znalca Ing. Sovu, ktorého pokladal za zaujatého
z dôvodu, že pre žalobkyňu pred podaním žaloby vypracoval znalecký posudok. Ak by si doc. Marton

prizval znalca Ing. Skákalu, k tomuto by žalovaný výhrady nemal. Pre súd vyznievajú tieto tvrdenia
žalovaného nepochopiteľne. Ako to sám žalovaný uviedol, očakával, že doc. Marton si pri vypracovaní
znaleckého posudku priberie Ing. Petra Skákalu, avšak v čase, keď mal byť znaleckou organizáciou, v
ktorej Ing. Peter Skákala pôsobí, na základe uznesenia súdu vypracovaný kontrolný znalecký posudok,
namietal jeho zaujatosť. Vo vzťahu k námietkam žalovaného ohľadom prizvania konzultanta Ing. Sovu

je potrebné uviesť, že doc. Marton v znaleckom posudku č. 033/2018 jasne uviedol, že požiadal Ing.
Sovu (konzultanta) o vypracovanie rozpočtových nákladov rekonštrukčných prác v cenovej úrovni II.
polrok 2004 v rozsahu prác uvedených v posudku 028/2011 a ustálených znalcom vo vyjadrení č. 1 a č.
2 k vyjadreniu odporcu ku znaleckému posudku č. 028/2011 a aj z akého dôvodu, teda splnil zákonnépožiadavky v zmysle § 16 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z.. Sám znalec Ing. Sova, ktorý vypovedal na
pojednávaní, k tomuto uviedol, že spolupracoval na vypracovaní tohto ZP č. 33/2018 s doc. Martonom,
ktorý ho oslovil ako konzultanta z hľadiska ocenenia hodnoty stavebných prác, v ktorom odvetví je

menovaný za znalca a jeho postup bol taký, že vstupné údaje, ktoré dostal od doc. Martona, tzn. rozsah
rozpočtu, položky s kódom s mernými jednotkami a s množstvami zadal do programu Cenkros, nastavil
cenovú úroveň 2004 a doplnil jednotkové ceny. Mal určiť hodnotu zrealizovaných stavebných prác k
obdobiu ich realizácie tzn. 2004 a keďže túto databázu má k dispozícii, nepotreboval robiť indexovanie
alebo reindexovanie, vôbec pritom nezasahoval do rozsahu rozpočtu. Mylné je tvrdenie žalovaného, že

znalec doc. Marton v doplnku znaleckého posudku č. 03/2019 neodpovedal na otázky súdu. Išlo o otázky
žalovaného, ktoré len boli súdom zaslané znalcovi na vyjadrenie. V žiadnom prípade takto položené
otázky nemožno považovať za otázky súdu, nakoľko by tým bola porušená zásada kontradiktórnosti.
Vo vzťahu k otázkam, ktoré boli znalcovi doc. Martonovi zadané, je potrebné uviesť, že súd bez návrhu
dokazovanie nevykonáva, a je len na stranách sporu, aby sami formulovali otázky pre znalca. Súd zo
svojej iniciatívy znalcovi otázky znalcovi nekladie. Je to odôvodnené práve kontradiktórnosťou civilného

sporového konania, keď strany musia preukázať svoje tvrdenia. Uvedené je logické už len z toho
dôvodu, že CSP pripúšťa tiež súkromný znalecký posudok, ktorý je plne rovnocenný so znaleckým
posudkom vyžiadaným súdom. Znalec na otázku aká je hodnota rekonštrukčných prác vykonaných
žalovaným odpovedal v znaleckom posudku č. 033/2018 v dostatočnom rozsahu, svoje odborné závery
si obhájil a skutočnosť, že na opätovné námietky žalovaného nereagoval ich akceptovaním, neznamená,

že by súd na tento znalecký posudok nemal prihliadať. Na margo znaleckého posudku je pritom
potrebné uviesť, že súd ho hodnotí voľne ako ktorýkoľvek iný dôkaz a nie je ním bezpodmienečne
viazaný. Nemôže však nahradiť odbornú mienku znalca vlastnou laickou mienkou, ale môže a je povinný
preveriť znalecký posudok najmä z toho hľadiska, či znalec prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré
majú význam pre podanie posudku. Podľa názoru súdu znalecký posudok doc. Martona č. XXX/XXXX

týmto kritériám vyhovuje, keďže úlohou znalca nebolo prevziať bez ďalšieho rozpočet vo vyjadrení č.
1 alebo č. 2 k znaleckému posudku, ale opätovne sa komplexne zaoberať hodnotou rekonštrukčných
prác vykonaných žalovaným. Navyše je potrebné uviesť, že znalec si je (musí byť) vedomý svojej
trestnoprávnej zodpovednosti v prípade podania vedome nepravdivého posudku o otázke, ktorá má
podstatný význam pre rozhodnutie súdu, keďže súd nemá odborné vedomosti v oblasti posudzovania

a oceňovania stavebných prác, a práve preto je v súdnom konaní za účelom zodpovedania odborných
otázok ustanovený znalec. Žalovaný vo vzťahu k znaleckému posudku doc. Martona č. XX/XXXX tiež
namietal, že výslednú hodnotu rekonštrukčných prác znalec indexoval dvakrát. Toto tvrdenie znalec doc.
Marton poprel. Skutočnosť, že výsledná cena rekonštrukčných prác je iná v porovnaní so znaleckým
posudkom č. 28/2011 a vyjadreniami č. 1 a č. 2, vychádza jednak z použitia iných jednotkových cien, čo

však aj bolo nevyhnutné, nakoľko odstúpením došlo k zrušeniu zmluvy od počiatku (§ 48 ods. 2 OZ), a
preto na ocenenie prác a materiálov nemožno použiť zmluvne dohodnuté ceny (ako sa mylne domnieva
žalovaný), ale ceny obvyklé v čase ich vykonania, resp. dodávky. Taktiež znalec doc. Marton uviedol, že
pokiaľ si niektorými výmerami nebol istý (s ohľadom na skutočnosť, že v čase vypracovania znaleckého
posudku č. 28/2011 nebolo tieto skutočnosti možné preveriť) vychádzal z ponukového rozpočtu žalobcu,

čo však súd nepovažuje za správny postup. Pokiaľ preto znalec doc. Marton vo výsledku zredukoval,
prípadne neuznal niektoré práce vykonané žalovaným, je to v jeho odbornej kompetencii a tak mal aj
zadanú úlohu. Správny bol poukaz žalobkyne na skutočnosť, že v posudku č. 28/2011 časť rozpočtových
nákladov spracoval Ing. Skákala, pričom za rozpočtom s výkazom výmer sa nachádza samostatný list
s uvedením indexu cien 0,809. Keďže sa tu uvádza index potrebný k prepočtu na cenovú úroveň v roku

2004, výstupy z programu CENKROS v posudku č. 28/2001 sú spracované v inej cenovej úrovni, a to v
cenách platných v čase spracúvania posudku (2012). Program CENKROS však dokáže vypočítať ceny
prác k akémukoľvek zadanému dátumu, a ako vyplynulo z výsluchu Ing. Sovu, práce boli oceňované v
programe v cenovej úrovni k roku 2004, preto indexovanie nebolo potrebné. Z porovnania jednotkových
cien príkladmo uvedených na str. 4 znaleckého posudku č. 03/2019 vyplýva, že napr. pre betón stropov

C25/30 bola v posudku Ing. Sovu jednotková cena 2.889,00 Sk, v posudku Ing. Martona č. 33/2018
jednotková cena 2.816,83 Sk, avšak v cenovej kalkulácii spracovanej Ing. Skákalom bola jednotková
cenaaž3.390,50Sk,čonezodpovedácenovejúrovnizroku2004.Jezrejmé,žeaksapoužijúkoceneniu
rovnakých prác rôzne ceny z rôzneho časového obdobia, dôjde vo výsledku k výrazným cenovým
rozdielom. Navyše súd považuje za potrebné uviesť, že vyjadrenie č. 2 doc. Martona zo dňa 30.11.2012,

kde bola výsledná cena rekonštrukčných prác žalovaného určená sumou 71.723,14 eura, neobsahuje
vôbec žiadny údaj o indexácii cien. Keďže žalovaný považoval znalecký posudok č. 33/2018 - doplnok k
znaleckému posudku č. 28/2011 za nepoužiteľný, navrhol ustanovenie ďalšieho nezávislého znalca za
účelom vypracovania kontrolného znaleckého posudku a bol ochotný aj znášať trovy tohto znaleckéhodokazovania. Žalobkyňa odmietla akékoľvek ďalšie znalecké dokazovanie. Súd tento návrh žalovaného
na doplnenie dokazovania zamietol z dôvodu, že ustanovenie ďalšieho znalca by bolo nehospodárne a
neúčelné, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že jeden znalec nedokáže prehodnotiť závery iného znalca.

Navyše súd považoval doplnok č. 33/2018 znaleckého posudku č. 28/2011 za zákonný a postačujúci
pre rozhodnutie vo veci z dôvodov, ktoré súd rozviedol vyššie. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že bez
akejkoľvek relevancie v prejednávanej veci bolo odborné stanovisko znalca Ing. Polášeka predložené
žalovaným,vrámciktoréhobolistavebnépráceamateriályindexovanékroku2018.Prácebolivykonané
v roku 2004 a zmluva bola takisto uzatvorená v roku 2004. Indexovanie prichádza do úvahy len pri

prácach vykonaných v čase od uzavretia zmluvy o dielo do odstúpenia od zmluvy, teda akékoľvek
indexovanie k roku 2018 nemá opodstatnenie.

63. Z vyššie rozvedených dôvodov súd považoval za preukázanú hodnotu rekonštrukčných prác
vykonanýchžalovanýmvsume55.114,40euraakeďžežalobkyňazaplatilažalovanémuzálohuvovýške
66.387,84 eura, rozdiel, ktorý je žalovaný vrátiť žalobkyni predstavuje sumu 11.273,44 eura. Zároveň

súd priznal žalobkyni aj náklady súvisiace s uplatnením pohľadávky v zmysle § 127 OZ (v časti, v ktorej
súd považoval žalobu za dôvodnú) vo výške 588,86 eura za znalecký posudok Ing. Sovu č. 19/2005.
Súd má za to, že pokiaľ žalobkyňa chcela uplatniť svoj nárok, bolo potrebné, aby najprv zistila hodnotu
prác vykonaných žalovaným a či tento presahuje alebo nepresahuje poskytnutú zálohu, preto tento
nárok žalobkyne považuje za dôvodný. Celková suma, ktorú je žalovaný povinný žalobkyni zaplatiť, tak

predstavuje 11.862,30 eura.

64. Žalobkyňa vo svojom podaní doručenom súdu dňa 24.09.2018 zobrala žalobu čiastočne späť v časti
o zaplatenie sumy 12.395,41 eura, pričom žalovaný nevyjadril nesúhlas so späťvzatím žaloby v tejto
časti. Súd preto konanie v časti o zaplatenie sumy 12.395,41 eura v zmysle § 145 ods. 2 CSP zastavil

(výrok II.).

65. Podaním doručeným súdu dňa 24.09.2018 žalobkyňa súčasne zmenila - rozšírila žalobu o úrok
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 44.468,18 eura od 03.11.2004 do zaplatenia, pričom súd
zmenu žaloby pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 07.11.2018. Voči uplatnenému

nároku žalobkyne na úrok z omeškania vzniesol žalovaný námietku premlčania, ktorú súd vyhodnotil
ako dôvodnú. Úroky z omeškania sa premlčujú samostatne, a to vždy vo vzťahu ku každej jednotlivej
dennej splátke úroku z omeškania v trojročnej premlčacej dobe nezávisle od istiny. Pokiaľ ide o úroky
z omeškania, tieto možno úspešne uplatniť na súde aj po tom, ako uplynula premlčacia doba k istine,
či bola vznesená námietka premlčania dlžníkom, ale iba do určitého časového okamihu. Úroky z

omeškaniamožnoúspešneuplatniťvuzavretomčasovomintervaleohraničenomnapomyselnejčasovej
osi „spredu“ tromi rokmi odo dňa podania žaloby spätne (ostatné staršie sú premlčané v dôsledku
uplynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby k jednotlivým denným úrokom z omeškania) a „zozadu“
dňom, keď vznikne možnosť na účinné vznesenie námietky premlčania voči istine. Podľa článku VI. bod
4 zmluvy, bol žalovaný povinný vrátiť žalobkyni zaplatenú finančnú zálohu zníženú o hodnotu nákladov

spojených s riadne vykonanými prácami najneskôr do 7 dní od ukončenia zmluvného vzťahu. Zmluva
bola zrušená odstúpením od zmluvy dňa 02.11.2004 a žalovaný mal teda zálohu vrátiť do 09.11.2004.
Žalobkyňa mohla žalobu na súde dňa 10.11.2004, a teda 10.11.2007 by vznikla žalovanému možnosť
na úspešné vznesenie námietky premlčania voči istine. Je preto zrejmé, že ak si žalobkyňa uplatnila
úroky z omeškania z istiny až dňa 24.09.2018, tieto sú premlčané.

66. Pokiaľ ide o časť žaloby týkajúcej sa sanačných prác (29.535,44 eura), ktoré žalobkyňa musela
vykonať z dôvodu vadnosti rekonštrukčných prác žalovaného, k tomuto sa súd vyjadril pri predbežnom
právnom posúdení, na ktorom v priebehu konania zotrval. Preto sa ani podrobne nezaoberal vadami
uvedenými v žalobkyňou predložených znaleckých posudkoch, či v posudku doc. Martona č. 28/2011 a

vyjadreniach č. 1 a 2. Je nepochybné, že žalobkyňa odstúpila od zmluvy bez uvedenia dôvodu (podľa
čl. VI bod 1 písm. a/ zmluvy o dielo a § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V priebehu konania však
tvrdila, že odstúpila z dôvodu vád vykonávaného diela. Ak tak však v zmysle zmluvy o dielo a zákona
(§ 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka) chcela urobiť, mala rešpektovať uzatvorenú zmluvu a zákon.
Odstúpenie objednávateľa podľa § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka je spojené s nedostatkami na

stranezhotoviteľa.Ideopreventívneprávonaodstúpenieodzmluvy,ktorýmmôžeobjednávateľzabrániť
vzniku ďalších nepríjemností a prieťahov ohľadne pracovného postupu zhotoviteľa. Právo odstúpiť od
zmluvy predpokladá vadnosť budúceho diela alebo omeškanie s jeho vykonaním, čo musí byť zrejmé
v dobe odstúpenia, ďalej poskytnutie primeranej lehoty zhotoviteľovi objednávateľom na zjednanienápravy a to, že zhotoviteľ neurobil nápravu ani počas nej (napr. Uz NS ČR z 28. 2. 2007, sp. zn.
33 Odo 1528/2006). Ak žalobkyňa obišla zmluvu a zákon tým, že zistené vady riadne neuplatnila u
žalovaného (za riadne uplatnenie vád diela nemožno považovať zápisy v stavebnom denníku) a najmä

neposkytla mu lehotu na ich odstránenie, nemožno jej v tejto časti žaloby priznať úspech. Je to logické
už len z toho dôvodu, že pokiaľ zhotoviteľ nemá možnosť odstrániť prípadné vady, nemôže za ne ani
niesť zodpovednosť a následne zaplatiť náklady, ktoré si vyúčtoval subjekt, ktorý ich opravil. Je potrebné
uviesť, že zrušením zmluvy (v dôsledku platného odstúpenia žalobkyne ako objednávateľky) zanikli
súčasne i všetky práva a povinnosti účastníkov zmluvy o dielo, ktoré im z nej vyplývajú, vrátane práv zo

zodpovednosti za vady a za omeškanie. Ak žalobkyňa ako objednávateľka platne odstúpila od zmluvy
o dielo, nemôže sa domáhať náhrady škody spočívajúcej v zmenšení jej majetku, ku ktorému došlo
v súvislosti s vynaložením preukázateľných nákladov na odstránenie vád diela, ale len vysporiadania
zo zaniknutej zmluvy o dielo z titulu tohto odstúpenia. Náhrady škody by sa mohla domáhať, len
pokiaľ ide o ďalšiu (následnú) škodu, ktorá jej vznikla porušením povinností zo zmluvy, a to nad rámec
uvedeného vysporiadania. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nároky, ktoré si možno uplatniť

titulom vád, nemožno priznať z iného právneho dôvodu. Tzv. následná škoda, ktorú by bolo možné
prípadne žalobkyni priznať, by musela byť až následkom vadného plnenia, t.j. nepredstavuje náklady na
odstránenie nereklamovaných vád diela. Je tiež potrebné súhlasiť so žalovaným v tom smere, že nároky
žalobkynetitulomsanačnýchprácsaopieralisavýlučneo„sanačnýprojekt“anieoskutočnerealizované
sanačné práce a žalobkyňa doposiaľ žiadnym spôsobom nepreukázala, či a koľko mala vynaložiť na

sanáciu tvrdených vád. Na náhradu skutočne preukázaných nákladov, ktoré žalobkyňa vynaložila na
opravu vád diela by mala nárok v prípade, ak by odstúpila zo zmluvy v zmysle čl. VI. ods. 1 písm. b/
Zmluvy a ust. § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka, k čomu v posudzovanej veci ale nedošlo. Z týchto
dôvodov súd žalobu v časti náhrady nákladov za sanačné práce zamietol.

67. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

68. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

69. Podľa § 255 ods. 2, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

70. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

71. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žalovanému priznal
náhradu trov konania v rozsahu 58,28 %. Hrubý úspech žalobkyne predstavuje 20,86 %, keďže sa
podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy 56.863,59 eura, pričom úspešná bola čo do zaplatenia
sumy 11.862,30 eura. V časti, v ktorej žalobkyňa zobrala žalobu späť (12.395,41 eura) bez toho, aby

išlo o reakciu na správanie žalovaného, sa úspech v spore pričítal žalobcovi. S poukazom na uvedené,
hrubý úspech žalovaného predstavuje 79,14 %. Čistý úspech žalovaného je potom 58,28 % (79,14 %
- 20,86 %).

72. Nakoľko v konaní vznikli trovy aj štátu na znalečnom, ktoré nebolo pokryté preddavkami zloženými

stranami sporu, súd bol povinný tiež rozhodnúť o nároku štátu na náhradu týchto trov. Keďže CSP
neumožňuje štátu platiť trovy dôkazov a túto povinnosť v plnom rozsahu znášajú strany, neobsahuje ani
ustanovenia o náhrade trov štátu. Z ustanovenia § 148 ods. 1 OSP účinného do 30.06.2016 vyplývalo,
že štát, ktorý v priebehu konania platil nejaké trovy, má právo na ich náhradu voči účastníkovi konania,
pričom rozhodujúci bol výsledok konania. Štát mal nárok na náhradu svojich trov voči neúspešnému

účastníkovi, pričom povinnosti nahradiť trovy konania štátu bol zbavený iba ten účastník, u ktorého boli
predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Preto súd v zmysle čl. 4 CSP zvolil normu, podľa
ktorej trovy štátu znášajú strany podľa svojho neúspechu v konaní a priznal štátu nárok na náhradu trov
voči žalobkyni v rozsahu 79,14 %, čo predstavuje jej hrubý neúspech v spore.

73. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný, a to do
15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Galanta.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný

poriadok).