Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. november 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/552/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108212294
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1108212294.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: L.. M.X. P., bytom
H. XXXX/XX, D.É. O. D. S., zastúpeného: JUDr. Irena Sopková, advokátka, Hlavná 25, Košice, proti
žalovanému: 1/ Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, o
náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu a žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného

súdu Bratislava I zo dňa 31.5.2013, č.k. 12C/76/2008-211, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku, ktorým bola žalovanému 1/ uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 12.012,75 eur, vo výroku, ktorým bola proti žalovanému 1/ žaloba o zaplatenie sumy
120.762,93 eur a o zaplatenie 8,5% úroku z omeškania zo sumy 132.775,68 eur za obdobie od 3.7.2007
do zaplatenia zamietnutá a vo výroku ktorým žalovanému 1/ nebola priznaná náhrada trov konania z r
u š u j e a v rozsahu zrušenia sa v r a c i a na ďalšie konanie.

Vo zvyšnej napadnutej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému 1/
zaplatiť žalobcovi sumu 12.012,75 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku, istiny a úroku
z omeškania žalobu voči žalovanému 1/ zamietol, žalobu voči žalovaným 2/,3/ zamietol a napokon
žalovaným 1/,2/,3/ nepriznal náhradu trov konania.

1.2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 27 ods.2 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2004 do
31.12.2012, § 3 ods.1,2, § 5 ods.1, § 6 ods.1, § 8 ods.5 písm. a/, § 9 ods.1, § 17 ods.1,
2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2004, § 2, § 4 ods.1, § 5 ods.1, § 23 zák. č.
58/1969 Zb. a vecne tým, že v predmetnom konaní sa žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti
náhradytrovobhajoby,domáhal vočižalovaným1/Slovenskárepublika-MinisterstvospravodlivostiSR,
Župné nám. 13, Bratislava, 2/ Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR, Štúrova 2, Bratislava,
3/ Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, zaplatenia sumy 6.681.603,90

eur špecifikovanej ako:
a/ nárok na náhradu škody vo výške 6.548.828,25 eur za nesprávny úradný postup orgánov činných
v trestnom konaní, za ktorý označil pasivitu orgánov činných v trestnom konaní a neprimeranú dĺžku
trestného konania, rozpor s ustanovením § 2 ods. 4 prvá veta zákona č. 141/1961 Zb. Trestný poriadok,
začlenenie členov predstavenstva Spectrum a.s. do zločineckej a teroristickej skupiny, resp. spojenie
trestnej veci (konania vedené proti štatutárnym zástupcom spoločnosti Spektrum a.s.) s trestnou vecou/

trestnými vecami iných obvinených, rozpor s ustanovením § 20 ods. 1 a § 23 ods. 1 Trestného poriadku,
porušenie zásady prezumpcie neviny, rozpor s ustanovením § 2 ods. 2 Trestného poriadku a čl. 50 ods.
2 Ústavy SR, porušenie práv obvinených, rozpor s ustanovením § 33 ods. 1, § 92 ods. 1, 2, § 163ods. 2 Trestného poriadku, čl. 14 ods. 3, písm. a/ Medzinárodného paktu o občianskych a politických
právach (zákon č. 120/1976 Zb.) a za vzniknutú škodu označil zníženie hodnoty akcií spoločnosti
Spektrum a.s., ktorých je vlastníkom v podiele 50 %.

b/ nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 132.775,68 eur za nezákonné rozhodnutie, za ktoré
označil uznesenie Okresného súdu v Trnave sp.zn. Tp 125/2004 zo dňa 1.7.2004 o jeho vzatí do väzby
a uznesenie Prezídia PZ Banská Bystrica ČVS: PPZ 11/BOK--I-2004 zo dňa 28.6.2004 o začatí jeho
trestného stíhania a za vzniknutú nemajetkovú ujmu označil poškodenie jeho dobrého mena.

Súd prvej inštancie konštatoval, že každý z takto uplatnených nárokov posudzoval samostatne.

2.1. Rozhodujúc o nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom
konaní mal súd prvej inštancie preukázané, že trestné stíhanie žalobcu bolo začaté uznesením
Prezídia PZ Banská Bystrica ČVS: PPZ - 11/BOK -S-I-2004 zo dňa 28.6.2004 pre trestný čin založenia,

zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny podľa §185a ods.1 Trestného zákona
v jednočinnom súbehu s trestným činom skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1,5 Trestného
zákona a uznesením Okresného súdu v Trnave sp.zn. Tp 125/20041 zo dňa 1.7.2004 bol žalobca dňa
28.6.2004 vzatý do väzby z dôvodu § 67 ods. 1, písm. b/ c/ Trestného poriadku. Keďže trestné stíhanie
žalobcu síce začalo pred účinnosťou zákona č. 514/2003 Z.z. dňa 28.6.2004, avšak len 3 dni pred

nadobudnutím účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z., súd prvej inštancie prihliadajúc na právny záver
Krajského súdu v Bratislave vyslovený v jeho rozhodnutí č.k. 9Co 281/10-168 zo dňa 28.4.2011 ( vo veci
trestného stíhania žalobcovho spoluobvineného L.. M. A.) a na to, že žalobcom namietaný nesprávny
postup (pasivita orgánov činných v trestnom konaní, neprimeraná dĺžka trestného konania) sa týkali
obdobia po účinnosti zákona č. 514/2004 Z.z., uplatnený nárok v tejto časti posudzoval podľa zákona č.

514/2003 Z.z. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo 107/2009).

2.2. Súd prvej inštancie rozhodujúc o nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup orgánov
činných v trestnom konaní následne posudzoval pasívnu legitimáciu žalovaných 1/,2/,3/ a s poukazom
na § 4 ods.1 písm. b/ a e/ zákona č. 514/2003 Z.z. a na to, že žalobca v konaní namietal nesprávny

úradný postup polície a prokuratúry v trestnom konaní dospel k záveru, že v konaní o náhradu škody
za nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní sú v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia pasívne legitimovaní žalovaní 2/ a 3/. Na základe tejto úvahy žalobu v tejto v tejto časti
voči žalovanému 1/ pre nedostatok pasívnej legitimácie bez ďalšieho zamietol.

2.3. V odôvodnení rozhodnutia vzťahujúceho sa k tejto časti žaloby ďalej konštatoval, že podľa §
9 zákona č. 514/2003 Z.z. štát za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zodpovedá
objektívne za súčasného splnenia troch podmienok, a to: a/ že sa príslušný orgán štátu dopustil
nesprávneho úradného postupu, b/ že poškodenému vznikla škoda a c/ že škoda je v príčinnej súvislosti
s týmto nesprávnym úradným postupom. Zákon č. 514/2003 Z.z. účinný od 1.7.2004 otázku čo je

nesprávnym úradným postupom upravuje v § 9 ods. 1 ako porušenie povinnosti orgánu verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonnom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Nesprávny úradný postup je preto
podľa názoru vysloveného konajúcim súdom potrebné vždy posudzovať podľa okolností konkrétneho

prípadu. Žalobca v predmetnom konaní za nesprávny úradný postup označil pasivitu orgánov činných
v trestnom konaní a neprimeranú dĺžku trestného konania, rozpor s ustanovením § 2 ods. 4 prvá
veta Trestného poriadku, začlenenie členov predstavenstva Spectrum a.s. do zločineckej a teroristickej
skupiny, resp. spojenie trestnej veci (konania vedené proti štatutárnym zástupcom spoločnosti Spektrum
a.s.) s trestnou vecou/trestnými vecami iných obvinených, rozpor s ustanovením § 20 ods. 1 a § 23 ods.

1 Trestného poriadku, porušenie zásady prezumpcie neviny, rozpor s ustanovením § 2 ods. 2 Trestného
poriadku a čl. 50 ods. 2 Ústavy SR, porušenie práv obvinených, rozpor s ustanovením § 33 ods. 1, §
92 ods. 1, 2, § 163 ods. 2 Trestného poriadku, čl. 14 ods. 3, písm. a/ Medzinárodného paktu o
občianskych a politických právach (zák. č. 120/1976 Zb.). Súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania (vychádzajúc z obsahu správ Prezídia PZ Úrad boja proti organizovanej kriminalite, odbor

Stred, Banská Bystrica, ČVS: PPZ-11/BOK-S-I-2004 zo dňa 30.5.2012 a 17.8.2012)
mal za preukázané, že žalobca bol trestne stíhaný v "kauze PHM" spolu s 88 obvinenými a v čase
po vzatí žalobcu do väzby dňa 1.7.2004, boli vo veci priebežne robené procesné úkony - výsluchy
obvinených, svedkov a konfrontácie. Popisom procesných úkonov v uvedenej trestnej veci žalobcu malsúd prvej inštancie vyvrátené jeho tvrdenia o pasivite orgánov činných v trestnom konaní. Podľa
názoru súdu prvej inštancie, súd v občianskoprávnom konaní o náhradu
škody za nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní, ani nemôže

preskúmavať postup orgánov činných v trestom konaní a nie je oprávnený skúmať porušenia Trestného
poriadku, Ústavy SR a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach
v trestnom konaní, keďže neexistuje zákonné ustanovenie, ktoré by súd oprávňovalo v občianskom
súdnom konaní, aby zasahoval do trestného konania. Podľa ustálenej súdnej praxe činnosť priamo
smerujúcu k vydaniu rozhodnutia, teda aj činnosť orgánov činných v trestnom konaní nie je možné

posudzovať ako nesprávny úradný postup, pretože prípadné nesprávnosti a vady tohto postupu sa
prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať len zodpovednosť
štátu za nezákonné rozhodnutie. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v predmetnom
konaní nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní nepreukázal a jeho žalobu na
náhradu škody z titulu nesprávneho úradného orgánov činných v trestnom konaní bez toho, že
by existovalo relevantné rozhodnutie o existencii takéhoto nesprávneho úradného postupu, voči pasívne

legitimovaným žalobcom 2/,3/ zamietol; z dôvodu hospodárnosti sa nezaoberal ďalšími podmienkami
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (vznikom škody a príčinnou
súvislosťou s nesprávnym úradným postupom).

3.1. Rozhodujúc o nároku na náhradu nemajetkovú ujmu za nezákonné rozhodnutie sa súd prvej

inštancie ako prvoradou otázkou zaoberal posúdením, ktorý právny predpis je potrebné v predmetnej
veci aplikovať. V predmetnej veci žalobca za nezákonné rozhodnutie označil dve rozhodnutia, a to
uznesenie Okresného súdu v Trnave sp.zn. Tp 125/2004 zo dňa 1.7.2004 o jeho vzatí do väzby a
uznesenie Prezídia PZ Banská Bystrica ČVS: PPZ 11/BOK-S-I-2004 zo dňa 28.6.2004 o začatí jeho
trestného stíhania. Uvedené znamená, že uznesenie o začatí trestného stíhania žalobcu bolo

vydané za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb. a uznesenie o vzatí do väzby za
účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z..

3.2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zákon č. 58/1969 Zb. náhradu nemajetkovej ujmy pri
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o väzbe neumožňuje. Podľa rozsudku NS SR

sp.zn. 4 Cdo 177/2005 z 31.5.2007, však nárok na náhradu nemajetkovej ujmy treba posudzovať aj v
súvislosti s článkom 5 ods. 1 a ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, i keď
nárok na odškodnenie väzby vznikol podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. V konaní bolo
nesporné, že žalobca bol vzatý do väzby na základe uznesenia Okresného súdu v Trnave sp.zn. Tp
125/2004 zo dňa 1.7.2004 a z väzby bol prepustený na slobodu uznesením Krajského súdu v

Trnave sp.zn. 3Tpo 67/04 zo dňa 26.8.2004, ktorým bolo zároveň uznesenie Okresného súdu v Trnave
sp.zn. Tp 125/2004 zo dňa 1.7.2004 zrušené. Rovnako bolo nesporné, že trestné stíhanie žalobcu bolo
zastavené uznesením Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR sp.zn. VII Gv 319/04
zo dňa 29.3.2006, právoplatným dňa 7.4.2006, pretože je nepochybné, že skutok nespáchal žalobca a
tiež z toho dôvodu, že skutok kladený mu za vinu nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie

veci. Súd prvej inštancie zdôraznil, že podľa súdnej praxe a platnej judikatúry, posudzovanie nároku na
náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a o väzbe, ak došlo k zastaveniu
trestného stíhania obvineného preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným,
má rovnaké dôsledky ako zrušenie týchto rozhodnutí pre nezákonnosť (uznesenie NS SR sp.zn. 4M Cdo
15/2009 a 1 Cdo 53/1992). Tým vzniklo žalobcovi z titulu nezákonného rozhodnutia - uznesenia Prezídia

PZ Banská Bystrica ČVS: PPZ 11/BOK-S-I-2004 zo dňa 28.6.2004 o začatí trestného stíhania v zmysle
§ 5 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody, ktoré si v zmysle § 23 zákona č. 58/1969 Zb.
mohol uplatniť v lehote 1 rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým bolo trestné
konanie zastavené, t.j. v lehote do 7.4.2007, pričom táto premlčacia doba neplynie pri nárokoch, ktoré
je potrebné predbežne prerokovať na ústrednom orgáne po dobu najdlhšie 6 mesiacov (§ 22 ods. 3

zákonač.58/1969Zb.)Vdanomprípadenárokžalobcunanemajetkovúujmuzanezákonnérozhodnutie
- uznesenie Prezídia PZ Banská Bystrica ČVS: PPZ 11/BOK-S-I-2004 zo dňa 28.6.2004 o začatí jeho
trestného stíhania, zaniklo dňa 7.10.2007. Keďže žalobný nárok v tejto časti bol na súde
uplatnený dňa 14.4.2008, súd prvej inštancie námietku premlčania vznesenú žalovaným 1/, ktorý je v
tejto časti uplatneného nároku pasívne legitimovaný podľa § 9 ods. 1 písm. b / zákona č. 58/1969 Zb.

vyhodnotil ako dôvodnú a žalobu v tejto časti voči nemu zamietol. Voči žalovaným 2/,3/ žalobu v tejto
časti zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie.3.3. Pokiaľ ide o nezákonné rozhodnutie - uznesenie Okresného súdu v Trnave sp.zn. Tp 125/2004 zo
dňa 1.7.2004, o vzatí žalobcu do väzby, tento nárok posúdil s prihliadnutím na § 19 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z.z. ako uplatnený včas. Pasívne legitimovaným v tejto časti v zmysle § 4 ods. 1 písm. a/

bod 1 zákona č. 514/2003 Z.z. je žalovaný 1/. Voči žalovaným 2/, 3/ žalobu v tejto časti bez ďalšieho
zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie.

3.4. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania (obsahom uznesenia Okresného
súdu v Trnave sp.zn. Tp 125/20041 zo dňa 1.7.2004, uznesenia Krajského súdu v Trnave sp.zn.

3Tpo 67/04 zo dňa 26.8.2004 a uznesenia Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR
sp.zn. VII Gv 319/04 zo dňa 29.3.2006, právoplatným dňa 7.4.2006) za preukázané, že žalobca
bol v čase od 1.7.2004 do 26.8.2004 vo väzbe vo veci trestného stíhania, ktoré bolo dňa 7.4.2006
právoplatne zastavené, pretože je nepochybné, že skutok nespáchal žalobca a pretože skutok kladený
mu za vinu nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Konštatoval , že podľa súdnej
praxe a platnej judikatúry, posudzovanie nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí

trestného stíhania a o väzbe, ak došlo k zastaveniu trestného stíhania obvineného preto, že sa nenaplnil
predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie týchto rozhodnutí
pre nezákonnosť (uznesenie NS SR sp.zn. 4M Cdo 15/2009 a 1 Cdo 53/1992). Tým vzniklo žalobcovi
z titulu nezákonného rozhodnutia - uznesenia Okresného súdu v Trnave sp.zn. Tp
125/2004 zo dňa 1.7.2004 o jeho vzatí do väzby v zmysle § 5 ods. 1 a § 8 ods. 5 zákona č. 514/2003

Z.z. právo na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobca si titulom tohto nezákonného
rozhodnutia uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4 mil. Sk, t.j. 132.775,68 eur za
poškodenie dobrého mena vedeným trestným konaním v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z..
Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania (výsluchom žalobcu, svedkov L.. O. P., H.V.
P., L.. M. A. a znaleckým posudkom PP-Consult - znalecká organizácia s.r.o. č. 8/2007 zo dňa 3.4.2007)

mal za preukázané, že žalobca bol pred vzatím do väzby úspešným, bohatým zdravým, váženým a
sebavedomým človekom, zakladal si na svojom morálnom kredite, snažil sa všetkým pomáhať, zaujímal
sa nadštandardne o svojich rodičov, súrodencov a takto sa snažil vychovávať aj deti, rodina dobre
vychádzala aj so svojimi susedmi. Žalobca spolu so svojim švagrom S. A. založil spoločnosť Spectrum
a.s., podnikať začal od nuly, vytvoril v spoločnosti Spectrum , a.s. unikátne know- how, na základe

ktorého bola vybudovaná úspešná spoločnosť, ktorá podnikala na burzách, bol jedným z najlepších
odborníkom v odbore poisťovania cien a burzových operácií s pohonnými hmotami, na základe
jehomatematickýchaanalytickýchschopností.Postupnesafirmarozširovalaaza8rokovzamestnávala
101zamestnancov,mala17čerpacíchstaníc,15cisternovýchsúprav,3daňovéskladypohonnýchhmôt,
dosahovala mesačný obrat 150.000.000,- Sk a ročný obrat 4 miliardy Sk. Žalobca vlastnil 50% akcií

spoločnosti Spectrum a.s. v hodnote 351.182.000,- Sk, mal mesačnú mzdu od 120.000 do 300.000,-
Sk a jeho rodina poberala z úspešnej spoločnosti významné benefity. Pri jeho zadržaní
bolo veľa ľudí, išlo o veľkú akciu, o ktorej informovala denná tlač ako o odhalení naftárskej mafie, ako
o podvodoch s pohonnými látkami, v ktorej bolo obvinených spolu 81 ľudí, žalobcu prevážali s putami
na rukách a nohách. Súd prvej inštancie uviedol, že väzba žalobcu bola závažným zásahom do jeho

osobnej slobody, mala dopad na jeho osobný, profesionálny, rodinný, spoločenský život a dobré meno.
Žalobca mal vo väzbe veľké problémy, nechcel chodiť vo väzenských šatách, koncipient mu pravidelne
do väzby nosil čisté veci, mal problémy s hygienou, ktorú nemohol vykonávať tak často ako bol zvyknutý,
mal problémy so stravou, odmietal stravu, prestal jesť mäso, bol psychicky na dne. Po prepustení z
väzby stratil sebavedomie, má zdravotné problémy so žalúdkom, psychické problémy, nekomunikoval

s okolím, nebol schopný súvisle rozprávať, neustále sa niečoho bál, mal problémy so spaním, 3 roky
nemohol riadne zaspať, odmietal odbornú pomoc lekára, ktorú v tom čase potreboval,
stala sa z neho ľudská aj ekonomická troska, má obrovské dlhy, stratil ekonomické príjmy, rozmýšľal
aj o sebevražde. Väzba žalobcu zničila aj rodinné vzťahy, susedské vzťahy, priateľské a spoločenské
vzťahy. Jeho väzba poznačila aj spoločnosť Spectrum, a.s., táto neurobila žiaden obchod, nedostala

záruky z banky, ktoré k obchodovaniu potrebovala, v bankách už so žalobcom nikto nechcel rokovať,
boli ukončené úverové vzťahy a garancie pre spoločnosť; to isté platilo aj vo vzťahu k obchodným
partnerom, kde mala spoločnosť Spectrum, a.s. otvorené účty. Spoločnosť Spectrum, a.s. nedokončila
svoje obchody, má záväzky v hodnote 4.000.000 eur, za ktoré zodpovedá žalobca a S. A., ako akcionári
spoločnosti svojim majetkom.

3.5. Súd prvej inštancie pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy za nezákonné rozhodnutie - uznesenie
Okresného súdu v Trnave sp.zn. Tp 125/2004 zo dňa 1.7.2004 o vzatí žalobcu
do väzby, vychádzal zo žalobcom uplatneného nároku na nemajetkovú ujmu vo výške 4.000.000,- Skza celú dobu trestného stíhania a uplatnený nárok rozpočítal na obdobie trvania trestného stíhania,
na jednotlivé mesiace a dni, keď výšku takto uplatnenej nemajetkovej ujmy považoval za primeranú z
dôvodu, že výška nemajetkovej ujmy rozhodnutiami uvedenými v §7 a 8 bola do §17 ods. 4 zákona

514/2003 Z.z. zaradená až od 1.1.2009. Obvinenie voči žalobcovi bolo vznesené uznesením zo dňa
28.6.2004 a právoplatne bolo zastavené uznesením zo dňa 29.3.2006, t.j. trestné stíhanie
žalobcu trvalo 21 mesiacov a žalobca si tak uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške 6.349,20, Sk t.j. 210,75
eur za jeden deň. To za 57 dní trvania väzby (od 1.7.2004 do 26.8.2004) predstavuje 12.012,75 eur,
ktoré súd prvej inštancie žalobcovi priznal a vo zvyšku jeho žalobu na náhradu nemajetkovej ujmy

zamietol. Súd prvej inštancie zamietol aj žalobu žalobcu v časti úroku z omeškania z
dôvodu, že podľa §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, úrok z omeškania je povinný zaplatiť dlžník zo
záväzkového vzťahu. V predmetnom konaní sa ale žalobca nedomáhal nároku zo záväzkového vzťahu,
ale náhrady nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. z titulu nezákonného rozhodnutia, ktorý
úrok z omeškania neupravuje.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 2 zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej „O.s.p.“) podľa pomeru úspechu strán v spore zohľadňujúc, že žalobca mal v
konaní úspech vo výške 9 %, žalovaný 1/ vo výške 91 %, žalovaní 2/,3/ 100%. Absolútne úspešnými v
konaní boli žalovaní - žalovaný 1/ v pomere 82 % a žalovaní 2/,3/ v pomere 100%. Úspešným žalovaným
súd prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne trovy konania neuplatnili.

5.1. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca
navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 220 O.s.p.
z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 písm. d/,f/ O.s.p. zmenil a jeho žalobe vyhovel, alternatívne
aby zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca v odvolaní konštatoval, že

rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti voči žalovaným 2/ a 3/ nenamieta, považuje ho
za vecne správny a voči tomuto sa neodvoláva. Odvolateľ poukázal na splnenie troch zákonných
podmienok, ktorých preukázanie je potrebné pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003
Z.z.. Súd prvej inštancie zaujal nesprávny právny názor, podľa ktorého právneho predpisu je potrebné
postupovať pri uplatnení nároku na náhradu škody a pokiaľ dospel k názoru, že tento nárok je treba

posudzovať podľa zákona č. 58/1969 Zb. tento je nesprávny. Tento názor vyplýva aj z rozhodnutia
Krajského súdu v Bratislave, č.k. 9Co /281/10 - 168 zo dňa 28. 4. 2011, v ktorom Krajský súd
uvádza, že nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní nie je možné posudzovať len v období
troch dní t. j. od 28. 6. 2004 do 30. 6. 2004, ale aj po 1. 7.2004, keďže prieťahy v konaní treba
považovať za protiprávny stav v každom okamihu ktorého dochádza k rovnakému porušovaniu práva

účastníka konania na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Pokiaľ mu bola v konaní spôsobená
škoda prieťahmi, ktorých vznik spadal do obdobia pred účinnosťou zákona č. 514/2003 Z.z., avšak
prieťahy pretrvávali aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, je treba uplatnený nárok na náhradu
škody posudzovať podľa ustanovení uvedeného zákona. V danej veci je preto potrebné aplikovať s
poukazom na ust. § 27 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. príslušné ustanovenia tohto prepisu. Pokiaľ

súd tvrdí, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nie je možné priznať, nakoľko to zákon č. 58/1969
Zb. neumožňuje, poukázal na jeho argumentáciu o potrebe použitia ustanovení zákona č. 514/2003
Z.z. a dal do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu ČR č. ÚS 428/05 z ktorého vyplýva možnosť
priznania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy i podľa zákona č. 58/1969 Zb. Argumentácia súdu o
tom, že nemôže preskúmavať trestné konanie z hľadiska jeho správnosti je nesprávne interpretovaná

v tom smere, že okresný súd môže po konečnom rozhodnutí vo veci posudzovať, či postup orgánov
činných v trestnom konaní bol alebo nebol lege artis. Pokiaľ ide o škodu, táto je dôvodne vyčíslená
v Znaleckom posudku znaleckej organizácie PP CONSULT - znalecká organizácia, s.r.o., zapísanej v
zozname znalcov ,tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. Pokiaľ ide o
náhradu škodyztitulunemajetkovejujmyvčastipoškodeniadobréhomenavedenýmtrestnýmkonaním,

súd prvej inštancie sa zaoberal len spôsobom jej výpočtu. Poukazujúc na § 17 ods. 1, 2, 3 zák.č.
514/2003 Z.z. odvolateľ konštatoval, že pri stanovení výšky takejto náhrady škody je treba zohľadniť
aj povahu trestnej veci, dĺžku trestného konania, následky spôsobené trestným konaním v osobnostnej
sfére poškodenej osoby, pasivitu orgánov činných v trestnom konaní a neprimeranú dĺžku trestného
konania, porušenie zásady prezumpcie neviny a porušenie práva obvineného. Uviedol, že pasivitu a

nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní vníma ako nevykonávanie relevantných úkonov týkajúcich
sa ho ako člena predstavenstva spoločnosti SPECTRUM , a.s., ktorú je možno ohraničiť časovým
úsekom od konca novembra, resp. začiatku decembra 2004, kedy prostredníctvom svojho obhajcu dňa
7.12.2004 podal žiadosť o zastavenie trestného stíhania, prakticky až do zastavenia trestného stíhania7.4.2006. V uvedenom období orgány činné v trestnom konaní síce priebežne vykonávali určitú činnosť,
avšak tieto sa ho ako člena predstavenstva spol. SPECTRUM, a.s. nijako netýkali. Za jediné relevantné
úkony v uvedenom období možno považovať jeho výsluch a výsluch L.. M. A. zo dňa 29.12.2005,

ktoré nepriniesli nič nové. Orgány činné v trestnom konaní (ďalej „OČTK“) mali už na konci novembra,
resp. začiatkom decembra 2004 k dispozícii i dôkazy, existujúce a vykonané dokonca už v období
pred vznesením obvinenia voči jeho osobe ako členovi štatutárneho orgánu spoločnosti SPECTRUM,
a.s.. Ak by OČTK postupovali riadne, mali jednoznačne najneskôr do konca novembra, resp. začiatku
decembra 2004 rozhodnúť o zastavení trestného stíhania. Vyššie uvedené skutočnosti potvrdzuje a

dokazuje aj Správa vedúceho špecializovaného vyšetrovacieho tímu pplk. L.. Ľ. N. zo dňa 8.2.2006,
adresovaná Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorá obsahuje zhrnutie všetkých vyšetrovacích úkonov a
dôkazov týkajúcich sa spoločnosti SPECTRUM, a.s. a jej štatutárnych zástupcov a ktoré boli vykonané
počas celej doby trvania trestného stíhania.

5.2. Odvolateľ ďalej konštatoval, že k vytvoreniu negatívneho obrazu o ňom ako o štatutárnom

zástupcovi spoločnosti SPECTRUM , a.s. a k jeho následnému rozšíreniu nielen - ale najmä - vo sfére
podnikania v oblasti pohonných látok, došlo v dôsledku rozsiahlej medializácie a vytvorenia zaužívaného
označenia - kauza „P.“. Hlavní predstavitelia rezortu Ministerstva vnútra (policajný prezident, minister
vnútra) na tlačovej konferencii v televízii H. svojimi vyjadreniami verejnosti predostreli obraz o odhalení
a rozložení najväčšej zločineckej skupiny v dejinách Slovenska, ktorej súčasťou mala byť i spoločnosť

SPECTRUM, a.s.. S už spomínanou pasivitou OČTK a neprimeranou dĺžkou trestného konania je úzko
spätý i postup OČTK porušujúci jeho práva ako člena štatutárneho orgánu spoločnosti SPECTRUM, a.s.
ako obvineného. OČTK neboli schopné nijakým bližším spôsobom konkretizovať vznesené obvinenie,
a to najmä čo sa týka údajnej spojitosti so zločineckou skupinou. Žalobca zdôraznil, že ako generálny
riaditeľ spoločnosti SPECTRUM, a.s bol pre túto spoločnosť ako člen predstavenstva najdôležitejší,

osobitne práve v období bezprostredne nasledujúcom po vznesení obvinenia, kedy sa začali diať
zlomové udalosti vo vzťahu k bankám a obchodným partnerom, ako bezprostredná reakcia na začatie
trestnéhostíhaniačlenovpredstavenstvaspoločnostiaichzačleneniadozločineckejskupiny. Odvolateľ
napokon zdôraznil, že ak by boli OČTK skutočne postupovali tak, ako im ukladal zákon, mali trestné
stíhanie voči nemu ako aj ostatným členom predstavenstva spoločnosti SPECTRUM, a.s. zastaviť

najneskôr do konca novembra, resp. začiatku decembra 2004 a obrovské škody, ktoré vznikli tak jemu,
ako aj spoločnosti SPECTRUM, a.s. vzniknúť nemuseli.

6. Žalobca v podanom odvolaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 30.7.2013 navrhol rozhodnutie
súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne ho podľa § 221 ods.1 písm. h/ O.s.p.

zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. S poukazom na nepresne uvedenú špecifikáciu
uplatňovanéhonárokuvrozsudku,vyúsťujúcuvoverdikteodmietajúcomzodpovednosťorgánovverejnej
moci z hľadiska uplatňovanej náhrady škody, považoval neuznanie nezákonného rozhodnutia, resp.
nezákonných rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní súdom za akt závažným spôsobom ho
poškodzujúcim v predmetnom spore. Nerešpektovaním príslušných ustanovení zákona č. 514/2003

Z.z., aplikáciou nesprávneho zákona č. 58/1969 Zb. sa súd prvej inštancie dopustil porušenia čl. 1,
20, 46 ods. 3, 48 ods.2 Ústavy SR, čl.13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl.
1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl.8,10,11, 36
ods.1,3 Listiny základných práv a slobôd. Žalobca poukázal na splnenie troch zákonných podmienok,
ktorýchpreukázaniejepotrebnéprepriznanienáhradyškodypodľazákonač.514/2003Z.z..Poukazujúc

na § 17 ods.1,2,3 zák. č. 514/2003 Z.z. konštatoval, že pri stanovení výšky takejto náhrady škody je
treba zohľadniť aj povahu trestnej veci, dĺžku trestného konania, následky spôsobené trestným konaním
v osobnostnej sfére poškodenej osoby, pasivitu orgánov činných v trestnom konaní a neprimeranú dĺžku
trestného konania, porušenie zásady prezumpcie neviny a porušenie práva obvineného. Uviedol, že
pasivitu a nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní vníma ako nevykonávanie relevantných úkonov

týkajúcich sa ho ako člena predstavenstva spoločnosti SPECTRUM, a.s., ktorú je možno ohraničiť
časovým úsekom od konca novembra, resp. začiatku decembra 2004, kedy prostredníctvom svojho
obhajcu dňa 7.12.2004 podal žiadosť o zastavenie trestného stíhania, prakticky až do zastavenia
trestného stíhania 7.4.2006. V uvedenom období orgány činné v trestnom konaní síce priebežne
vykonávali určitú činnosť, avšak tieto sa ho ako člena predstavenstva spol. SPECTRUM, a.s. nijako

netýkali. Malzaneakceptovateľnýfakt,ževyšetrovateľdospelknávrhunazastavenietrestnéhostíhania
po viac než 1 a pol roku od kedy bolo voči nemu vznesené obvinenie ako členovi štatutárneho
orgánu spoločnosti SPECTRUM, a.s., resp. po viac než 4 rokoch od uskutočnenia colných kontrol a
miestnych zisťovaní. Paradoxne teda OČTK až pred samotným zastavením trestného stíhania v marci2006 dospeli k záverom, aké mali k dispozícii už pred vznesením obvinenia, resp. na konci novembra -
začiatkudecembra2004.Žalobcauviedol,žebolúčastníkomtrestnéhokonaniaasúdprvejinštanciemal
kvalifikovaťkonanieorgánovverejnejmociajakonezákonnérozhodnutieanielenakonesprávnyúradný

postup. Súd prvej inštancie pochybil, lebo v rámci dokazovania sa neoboznámil s obsahom trestných
spisov, či už vyšetrovacích alebo dozorových v rámci dohľadu prokuratúry nad trestným stíhaním a
samozrejme aj s trestným spisom Okresného súdu Trnava, ktorý rozhodoval o jeho väzbe.Vo vzťahu
k odôvodneniu rozhodnutia súdu prvej inštancie žalobca napokon konštatoval, že nie je v súlade s
príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku.

7. Proti prisudzujúcemu výroku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/ navrhujúc, aby odvolací
súd napadnutú časť rozhodnutia zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, že
právo žalobcu domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy z titulu nezákonných rozhodnutí je premlčané.
Zdôraznil, že v pôvodnej žalobe doručenej súdu prvej inštancie dňa 14.4.2008 za skutkový základ sporu
žalobca označil nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní a až na pojednávaní dňa

3.10.2012 jeho právny zástupca upravil žalobný návrh tak, že nemajetková ujma má byť odvodzovaná
aj od nezákonných rozhodnutí, ktorými má byť uznesenie o vznesení obvinenia žalobcu a uznesenie o
vzatí žalobcu do väzby. Rozhodnutie o zastavení trestného stíhania žalobcu nadobudlo právoplatnosť
dňa 7.4.2006, pričom jednoročná premlčacia lehota (§ 23 zák. č. 58/1969 Zb.) na uplatnenie práva
na súde uplynula dňa 7.4.2007 a nie 7.10.2007 ako uvádza prvoinštančný súd v odôvodnení svojho

rozhodnutia, keďže nárok na nemajetkovú ujmu z titulu nezákonných rozhodnutí nebol predbežne
prerokovaný na ústrednom orgáne. Trojročná premlčacia lehota (§ 22 ods.1 zák. č. 58/1969 Zb. a §
19 ods.1 zák. č. 514/2003 Z.z.) na uplatnenie práva uplynula dňa 7.4.2009. Keďže si žalobca právo
na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu nezákonných rozhodnutí uplatnil na súde až dňa 3.10.2012, je
predmetné právo premlčané. Poukazujúc na § 9 ods.1 zák. č. 58/1969 Zb. a § 16 ods.4 zák. č. 514/2003

Z.z. a na to, že žalobcom uplatnená náhrada nemajetkovej ujmy z titulu nezákonných rozhodnutí nebola
vopred prerokovaná s príslušným orgánom v šesťmesačnej lehote, mal žalovaný 1/ žalobu žalobcu v
uvedenej časti za predčasne podanú.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného 1/ konštatoval nenáležitosť podaného

odvolania z dôvodu nesprávneho výkladu aplikácie právnych predpisov na danú vec.

9. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení zo dňa 5.2.2016 uviedol, že sa stotožňuje so záverom súdu
prvej inštancie o tom, že na uplatnený nárok bolo v konečnom dôsledku pre rozšírenie okruhu zásahov
orgánov verejnej moci potrebné aplikovať tak zákon č. 58/1969 Zb. ako aj zákon č. 514/2003 Z.z..

Oba predpisy zakotvovali povinnosť predbežného prerokovania nároku na náhradu škody s príslušným
orgánom s tým rozdielom, že kým zákon č. 514/2003 Z.z. túto povinnosť stanovuje poškodenému
v prípade akéhokoľvek zásahu spôsobeného pri výkone verejnej moci, zákon č. 58/1969 Zb. túto
povinnosť neukladá v prípade, ak titulom pre uplatnenie nároku na náhradu škody je nesprávny úradný
postup. Žalobca sa žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 2.7.2007

domáhalnáhradyškody,ktorámumalabyťspôsobenánesprávnymúradnýmpostupomorgánovčinných
v trestnom konaní , ktoré začalo dňa 28.6.2004 a to s poukazom na § 9 zák.č. 514/2003 Z.z.. V uvedenej
veci je zrejmé, že žalobca svoj nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy jednoznačne odvodzoval
od nesprávneho úradného postupu. Po tom, ako sa ukázalo, že nesprávny úradný postup nebol príčinou
vzniku škody (minimálne v časti nemajetkovej ujmy), žalobca na pojednávaní dňa 9.5.2012 uviedol, že

si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy z titulu rozhodnutia o vzatí do väzby a vo zvyšku nárok na
náhradu škody odvodzoval i naďalej od nesprávneho úradného postupu. K jednoznačnému ustáleniu
všetkých titulov, z ktorých sa žalobca domáhal náhrady škody došlo až na pojednávaní dňa 3.10.2012
kedy uviedol, že nárok na náhradu škody si uplatňuje z titulu nesprávneho úradného postupu a z titulu
dvoch nezákonných uznesení. V žalobcovej veci sa v konečnom dôsledku titulmi pre uplatnenie nároku

na náhradu škody podľa rozsudku súdu prvej inštancie stali: a/ nezákonné rozhodnutie - uznesenie o
vznesení obvinenia, ktoré bolo vzhľadom na dátum jeho vydania a znenie § 27 ods.3 zák.č. 514/2003 Zb.
nevyhnutné posúdiť v zmysle zákona č. 58/1969, b/ rozhodnutie o vzatí do väzby vydané dňa 1.7.2004,
ktoré bolo vzhľadom na dátum jeho vydania a znenie § 27 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. nevyhnutné
posúdiť v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., c/ nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom

konaní, ktorý bolo vzhľadom na obdobie jeho trvania (28.6.2004 - 29.3.2006) ako aj s poukazom na
ustálenú judikatúru v tejto oblasti (napr. 1 Cdo 107/2009) potrebné posúdiť v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z.. Vznik škody v súvislosti so vznesením obvinenia a so vzatím do väzby žalobca so žalovaným
1/ predbežne neprerokoval, a prvýkrát takýto nárok uplatnil (teda za príčinu škody označil) až napojednávaní dňa 3.10.2012. S prihliadnutím na to, že trestné konanie bolo právoplatne skončené
dňa 7.4.2006, najneskôr od tohto dátumu začala žalobcovi plynúť subjektívna premlčacia lehota pre
uplatnenie nároku na náhradu škody. Nakoľko žalobca jednoznačne zadefinoval príčinu/ príčiny vzniku

škody až dňa 3.10.2012, jednoznačne došlo k uplatneniu premlčaného nároku na náhradu škody, a to
či už v zmysle § 22 ods.1, § 23 zák.č. 58/1969 Zb. alebo podľa zák.č. 514/2003 Z.z..

10. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 25.10.2016 nesúhlasil s právnymi závermi uvedenými
žalovaným 1/. Uviedol, že predkladá súdu postúpenie jeho žiadosti Ministerstvu spravodlivosti SR v

ktorom je uvedené, že žalobca dňa 12.1.2007 požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci a
že náhradu škody žiada na základe rozhodnutí vydaných v trestnom konaní. To znamená, že žalobcovi
bolo jasné, že sa jedná o uplatnenie nároku z titulu nezákonných rozhodnutí.

11. Podľa § 470 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,

popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

12. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaných odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1
a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si

nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti odvolaní podaných
žalobcom a žalovaným 1/.

13. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo odvolaním možné napadnúť rozhodnutie
súdu prvej inštancie, pokiaľ to nevylučoval zákon (§ 201 v spojení s § 202 O.s.p.). Odvolanie bolo

prípustné proti rozhodnutiu len z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 O.s.p.. Odvolanie žalobcu a
žalovaného 1/ vyvolalo v danom prípade účinok, ktorý zostáva zachovaný aj po 1. júli 2016 (§ 470 ods.
2 C.s.p.) - rozhodnutie v časti napadnutej oboma odvolaniami bolo preto možné podrobiť meritórnemu
odvolaciemu prieskumu. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie
postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení

účinnom do 30.6.2016 a o podaných odvolaniach žalobcu a žalovaného 1/ rozhodoval po nadobudnutí
účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
C.s.p.).

14. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu a žalovaného 1/ považuje odvolací súd

za potrebné ako prvoradé uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je
zásadne daný odvolaním (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), ktoré zahrňuje v sebe jednak
kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť
napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na
základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie preskúmaval len v rozsahu a medziach

odvolacích dôvodov žalobcu a žalovaného 1/ obsiahnutých v podaných odvolaniach. Odvolaciemu
prieskumu podrobil prisudzujúci výrok, ktorým bola žalovanému 1/ uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
titulom nemajetkovej ujmy sumu 12.012,75 eur (napadnutý odvolaním žalovaného 1/) a výroky, ktorým
bola voči žalovanému 1/ zamietnutá žaloba na náhradu škody za nesprávny úradný postup orgánov
činných v trestnom konaní vo výške 6.548.828,25 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania

zo sumy 6.548.828,25 eur za obdobie od 3.7.2007 do zaplatenia a nad určený prísudok uplatnená
žaloba o zaplatenie nemajetkovej ujmy (napadnuté odvolaním žalobcu) a od rozhodnutia o veci
závislý výrok o trovách konania týkajúcich sa žalobcu a žalovaného 1/. Z obsahu odvolania podaného
žalobcom jednoznačne vyplýva, že „rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti voči žalovaným
2/ (Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR, Štúrova 2, Bratislava) a 3/(Slovenská republika -

Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava) nenamieta, považuje ho za vecne správny a voči tomuto
sa neodvoláva“. Na základe uvedeného odvolací súd pokračoval v odvolacom konaní len so žalovaným
1/ a v záujme zrozumiteľnosti rozhodnutia zotrval aj na jeho číselnom označení.15. V predmetnom konaní sa žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti náhrady trov obhajoby,
domáhal zaplatenia sumy 6.681.603,90 eur špecifikovanej ako:

a/ nárok na náhradu škody vo výške 6.548.828,25 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 6.548.828,25 eur za obdobie od 3.7.2007 do zaplatenia za nesprávny úradný postup orgánov
činných v trestnom konaní, za ktorý označil pasivitu orgánov činných v trestnom konaní a neprimeranú
dĺžku trestného konania, rozpor s ustanovením § 2 ods. 4 prvá veta zákona č. 141/1961 Zb. Trestný
poriadok, začlenenie členov predstavenstva Spectrum a.s. do zločineckej a teroristickej skupiny, resp.

spojenie trestnej veci (konania vedené proti štatutárnym zástupcom spoločnosti Spektrum a.s.) s
trestnou vecou/trestnými vecami iných obvinených, rozpor s ustanovením § 20 ods. 1 a § 23 ods. 1
Trestného poriadku, porušenie zásady prezumpcie neviny, rozpor s ustanovením § 2 ods. 2 Trestného
poriadku a čl. 50 ods. 2 Ústavy SR, porušenie práv obvinených, rozpor s ustanovením
§ 33 ods. 1, § 92 ods. 1, 2, § 163 ods. 2 Trestného poriadku, čl. 14 ods. 3, písm. a/ Medzinárodného
paktu o občianskych a politických právach (zákon č. 120/1976 Zb.) a za vzniknutú škodu

označil zníženie hodnoty akcií spoločnosti Spektrum a.s., ktorých je vlastníkom v podiele 50 %.

b/ nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 132.775,68 eur spolu s 8,5% ročným úrokom z
omeškania zo sumy 132.775,68 eur za obdobie od 3.7.2007 do zaplatenia za nezákonné rozhodnutie,
za ktoré označil uznesenie Okresného súdu v Trnave sp.zn. Tp 125/2004 zo dňa 1.7.2004 o jeho vzatí

do väzby a uznesenie Prezídia PZ Banská Bystrica ČVS: PPZ 11/BOK--I-2004 zo dňa 28.6.2004 o začatí
jeho trestného stíhania a za vzniknutú nemajetkovú ujmu označil poškodenie jeho dobrého mena.

Súd prvej inštancie správne každý z uplatnených nárokov posudzoval samostatne.

16. K odvolacím námietkám žalobcu týkajúcich sa nepresne uvedenej špecifikácie uplatňovaného
nárokuvrozsudkusúduprvejinštancieodvolacísúdzdôrazňuje(berúcpritomnazreteľ procesnúúpravu
platnú v čase prejednania sporu a i to, že súd síce nie je viazaný právnou kvalifikáciou uvedenou v
žalobe), že strana je vždy povinná v žalobe uviesť skutkové tvrdenia, z ktorých odvodzuje svoj nárok a
označiť na to dôkazy (§ 79 ods.1 O.s.p. a § 120 ods.1 O.s.p.). Ak žaloba trpí nedostatkom

označenia konkrétnych skutkových tvrdení vo vzťahu k uplatnenému nároku (resp. nárokom, ak ich
je viac), prípadne ak skutkové tvrdenia nie sú úplné, určité alebo sú nejasné, je súd povinný skôr,
než pristúpi k vecnému prerokovaniu veci tento nedostatok odstrániť postupom v zmysle § 43 ods.1
O.s.p..Lenodstránenieuvedenýchnedostatkovjepredpokladom(východiskom)spravodlivéhosúdneho
procesu, v ktorom súd zabezpečuje právo na súdnu ochranu (v materiálnom zmysle) porušeným alebo

ohrozeným právam viazaný pritom žalobným návrhom. Nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný
postup a s tým spojená právna zodpovednosť za vzniknutú škodu príslušným orgánom, predstavujú
relatívne samostatné nároky odlišujúce sa okolnosťami, ktoré odôvodňujú ich vznik, obsah (rozsah),
právne následky s nimi spojené, zánik, vrátane premlčania týchto práv. Nezákonné rozhodnutie a
nesprávny úradný postup môžu ale i nemusia vzájomne súvisieť, preto je v takýchto prípadoch dôležité

zrozumiteľne a určito vymedziť predpoklady právnej zodpovednosti za vzniknutú škodu.
Konanie orgánu štátnej správy, ktoré je nesprávnym úradným postupom, môže byť ukončené vydaním
nezákonného rozhodnutia. V prípade uvedenej kumulácie je preto potrebné rozlišovať, či príčinou vzniku
škody (prípadne jej uplatnenej časti) bolo nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup.

17. Na základe uvedeného za situácie, keď z obsahu žaloby nebolo jednoznačné, či právnym základom
náhrady škody uplatnenej žalobcom podľa § 9 ods.1 zák. č. 514/2003 Z.z. (vrátane nemajetkovej ujmy)
bol výlučne nesprávny úradný postup OČTK, alebo výlučne nezákonné rozhodnutie, alebo kumulácia
oboch zákonných dôvodov, bol postup súdu prvej inštancie, ktorý trval na rozlíšení nárokov uplatnených
v žalobe čo do ich výšky a ich právneho základu správny. K jednoznačnému ustáleniu a rozlíšeniu

nárokov uplatnených v žalobe čo do ich výšky a ich právneho základu (ktoré boli následne riadne
prejednané súdom prvej inštancie), došlo zo strany žalobcu v písomnom podaní zo dňa 10.3.2010 v
spojení s prednesmi právneho zástupcu žalobcu na pojednávaniach nariadených na deň 9.5.2012 a
3.10.2012.

18. Rozhodujúc o nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom
konaní mal súd prvej inštancie preukázané, že trestné stíhanie žalobcu bolo začaté uznesením
Prezídia PZ Banská Bystrica ČVS: PPZ - 11/BOK -S-I-2004 zo dňa 28.6.2004 pre trestný čin založenia,
zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny podľa §185a ods.1 Trestného zákonav jednočinnom súbehu s trestným činom skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1,5 Trestného
zákona a uznesením Okresného súdu v Trnave sp. zn. Tp 125/20041 zo dňa 1.7.2004 bol žalobca dňa
28.6.2004 vzatý do väzby z dôvodu § 67 ods. 1, písm. b/ c/ Trestného poriadku. Keďže trestné stíhanie

žalobcu síce začalo pred účinnosťou zákona č. 514/2003 Z.z. dňa 28.6.2004, avšak len 3 dni pred
nadobudnutím účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z., súd prvej inštancie prihliadajúc na právny záver
Krajského súdu v Bratislave vyslovený v jeho rozhodnutí č.k. 9Co 281/10-168 zo dňa 28.4.2011 ( vo veci
trestného stíhania žalobcovho spoluobvineného L.. M. A.) a na to, že žalobcom namietaný nesprávny
postup (pasivita orgánov činných v trestnom konaní, neprimeraná dĺžka trestného konania) sa týkali

obdobia po účinnosti zákona č. 514/2004 Z.z., uplatnený nárok v tejto časti správne posudzoval podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. . Súd prvej inštancie následne posudzoval pasívnu legitimáciu žalovaných
1/,2/,3/ a s poukazom na § 4 ods.1 písm. b/ a e/ zákona č. 514/2003 Z.z. a na to, že žalobca v
konaní namietal nesprávny úradný postup polície a prokuratúry v trestnom konaní dospel k záveru, že
v konaní o náhradu škody za nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom
konaní sú v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pasívne legitimovaní žalovaní 2/ a 3/. Na

základe tejto úvahy žalobu v tejto v tejto časti voči žalovanému 1/ pre nedostatok pasívnej legitimácie
bez ďalšieho zamietol.

19. Predmetom odvolacieho prieskumu je v tejto časti žaloby len výrok o zamietnutí žaloby proti
žalovanému 1/. Vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom

dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v spore. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany
sporu v hmotnoprávnom vzťahu. Strana, ktorá je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo
oprávnenia, má aktívnu vecnú legitimáciu a strana, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má
pasívnu vecnú legitimáciu. Súd môže návrhu vyhovieť len vtedy, ak žalobca preukáže že žalovaný je
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktoré v konaní ide a ak túto skutočnosť nepreukáže, súd žalobu

zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.

20. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.7.2004, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods.1 písm. b/, e/ citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods.1 koná v mene štátu b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v
trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru,
e) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného

predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

Podľa § 9 ods. 1,2 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej

moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

21. Vychádzajúc z hore citovaných zákonných ustanovení je treba ako prvoradé uviesť, že odvolateľ
v dôvodoch podaného odvolania argumentačne nenapadol závery súdu prvej inštancie o nedostatku
pasívnej legitimácie žalovaného 1/ v časti žaloby, ktorou si žalobca voči nemu uplatnil nárok na náhradu
škody za nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní vo výške 6.548.828,25 eur spolu

s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.548.828,25 eur za obdobie od 3.7.2007 do zaplatenia,
ktoré boli zásadným a jediným dôvodom pre zamietnutie žaloby v tejto časti voči žalovanému 1/. Keďže
pasívne legitimovaným subjektom v sporoch o náhradu škody spôsobenej orgánmi verejnej moci pri
výkoneverejnejmoci je podľazák.č.514/2003Z.z.Slovenskárepublika(štát)aniejehoorgán,odvolacísúd sa zaoberal i vecnými dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorými zamietol žalobu na
náhradu škody za nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní v období od 28.6.2004
- 29.3.2006.

22. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej
zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch
podmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody.

23. Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom je existencia nesprávneho úradného postupu, ktorý zákon č. 514/2003 Z. z. v ustanovení §
9 bližšie vysvetľuje tak, že za nesprávny úradný postup je potrebné považovať aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah

do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa konkrétnych okolností
toho - ktorého prípadu, môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého
štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených
právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku vyplývajúceho z povahy,
funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť

do najmenších podrobností a jeho správnosť je potrebné posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu
ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo
oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho
vydanie, keďže znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho
činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote zodpovedajúcej právu na prejednanie

veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

24. Vychádzajúc z obsahu spisu a výsledkov dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie sa
odvolací súd zhoduje s jeho úvahou o tom, že žalobca v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup
orgánov činných v trestnom konaní, stotožňuje sa s odôvodnením rozhodnutia uvedeným na str. 11 -

13 napadnutého rozsudku a konštatuje vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom správnosť súdom prvej inštancie použitých dôvodov (§ 387 ods. 2
C.s.p.). Konštatuje, že žalobca v podanom odvolaní vo vzťahu k nároku na zaplatenie náhrady škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom len zopakoval svoju argumentáciu uvádzanú v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa dôsledne konajúci súd vo svojom rozhodnutí vyporiadal.

Na základe uvedeného odvolací súd výrok súdu prvej inštancie, ktorým voči žalovanému 1/ zamietol
žalobu v časti o zaplatenie náhrady škody za nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom
konaní vo výške 6.548.828,25 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.548.828,25 eur
za obdobie od 3.7.2007 do zaplatenia podľa § 387 ods.1, 2 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil.

25. Pokiaľ ide o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 132.775,68 eur spolu s 8,5% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 132.775,68 eur za obdobie od 3.7.2007 do zaplatenia za nezákonné
rozhodnutia, za ktoré žalobca označil uznesenie Okresného súdu v Trnave sp.zn. Tp
125/2004 zo dňa 1.7.2004 o jeho vzatí do väzby a uznesenie Prezídia PZ Banská Bystrica ČVS: PPZ 11/
BOK- S- I-2004 zo dňa 28.6.2004 o začatí jeho trestného stíhania sa odvolací súd stotožňuje s právnym

posúdením uvedeného nároku súdom prvej inštancie. Žalovaný 1/ v priebehu konania voči nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy vzniesol námietku premlčania a ďalej namietal predbežné neprerokovanie
nároku na nemajetkovú ujmu z titulu nezákonných rozhodnutí na ústrednom orgáne.

26. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.7.2004 do 31.12.2012, zodpovednosť

za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa
spravuje doterajšími predpismi.

Podľa § 2 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú

tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím
tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má
voči štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené alebo ak
bol spod obžaloby oslobodený.

Podľa § 23 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa prvej časti druhej hlavy (§§ 5 až
8 zákona) sa premlčí za rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie alebo
rozhodnutie odsudzujúce na miernejší trest alebo rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie zastavené.

27. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o tejto časti žaloby vo vzťahu k uzneseniu Prezídia PZ Banská
Bystrica ČVS: PPZ 11/BOK- S- I-2004 zo dňa 28.6.2004 o začatí jeho trestného stíhania dospel k

správnemu právnemu záveru o tom, že sa jedná o nezákonné rozhodnutie a na nárok na náhradu
nemajetkovej z označeného nezákonného rozhodnutia je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č.
58/1969 Zb.. Prihliadajúc na žalovaným 1/ vznesenú námietku premlčania dospel i k správnemu
právnemu názoru o premlčaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vzniknutej v príčinnej súvislosti
s označeným nezákonným rozhodnutím, a to bez ohľadu na to, že v konaní nebolo preukázané, že

žalobca uvedený nárok u žalovaného 1/ predbežne prerokoval. Premlčacia lehota na uplatnenie nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy, vzniknutej v príčinnej súvislosti s nezákonným uznesením Prezídia PZ
Banská Bystrica ČVS: PPZ 11/BOK- S- I-2004 zo dňa 28.6.2004, uplynula totiž najneskôr dňa 7.10.2007
a žaloba bola žalobcom podaná až dňa 14.4.2008. Na základe uvedeného a pri zohľadnení, že žalobca
odvolacími dôvodmi argumentačne nenapadol správnosť úvahy súdu prvej inštancie, opierajúcu sa

výlučne o premlčanie nároku v tejto časti, posúdil odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto
časti ako vecne a právne správne (§ 387 ods.1 C.s.p.).

28. Podľa § 3 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 1.7.2004 do 31.8.2007 (t.j. účinného v čase

vydania nezákonného rozhodnutia) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím
o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. § 8 ods.5 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má
ten, kto bol vzatý do väzby, ak a) bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie, b) bol oslobodený spod

obžaloby alebo c) vec bola postúpená inému orgánu.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť

do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 cit. predpisu uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods.1,3 cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena

právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

29. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vzniknutej žalobcovi v príčinnej súvislosti

s uznesením Okresného súdu v Trnave sp.zn. Tp 125/2004 zo dňa 1.7.2004 o vzatí žalobcu do väzby
dospel súd prvej inštancie k správnemu právnemu záveru o tom, že sa jedná o nezákonné rozhodnutie
a na nárok na náhradu nemajetkovej z označeného nezákonného rozhodnutia je potrebné aplikovať
ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z.. Prihliadajúc na žalovaným 1/ vznesenú námietku premlčania
dospel k správnemu záveru o tom, že nárok nie je premlčaný berúc v úvahu, že trestné stíhanie

žalobcu bolo zastavené uznesením Úradu Špeciálnej prokuratúry, generálnej prokuratúry SR sp.zn. VII
Gv 319/04 zo dňa 29.3.2006 (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.4.2006). Odvolacej argumentácii
žalovaného 1/, ktorý za riadne uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vzniknutej žalobcovi
dôsledkom označeného nezákonného rozhodnutia považoval až deň 3.1.2012, nepriznal úspech. V
tejto súvislosti plne odkazuje na odôvodnenie ods. 16,17 tohto rozhodnutia a zároveň konštatuje, že

okolnosť, že k jednoznačnému ustáleniu a rozlíšeniu nárokov uplatnených v žalobe čo do ich výšky a
ich právneho základu došlo v priebehu konania po výzve súdu prvej inštancie zo strany žalobcu v
písomnom podaní zo dňa 10.3.2010 v spojení s prednesmi jeho právneho zástupcu na pojednávaniach
nariadených na deň 9.5.2012 a 3.10.2012 neznamená, že hmotnoprávne účinky žaloby o náhradu
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, ktorú dňa 14.4.2008 podal žalobca, nezostali zachované.

30. Z predloženého obsahu spisu však nie je možné vysporiadať sa s námietkami žalovaného
1/ poukazujúceho na to, že žalobcom uplatnená náhrada nemajetkovej ujmy z titulu označeného
nezákonného rozhodnutia nebola vopred prerokovaná s príslušným orgánom v šesťmesačnej lehote (§
9 ods.1 zák. č. 58/1969 Zb. a § 16 ods.4 zák. č. 514/2003 Z.z.) a na to, že žaloba je v uvedenej časti

predčasne podaná.

31. Inštitút predbežného prerokovania nároku má umožniť nápravu narušeného vzťahu dohodou. Preto
je konštruovaný ako procesná podmienka uplatnenia nároku poškodeným na súde, bez splnenia ktorej
nemožno vec pred súdom prejednať (súd síce žalobu nezamietne, musí však žalobcu vyzvať na

odstránenie jej nedostatku). Žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku sa podáva na
príslušnom orgáne (§ 4 ); ak bola podaná na nepríslušnom orgáne, bude orgánu príslušnému postúpená
(§ 15 ods.2) so zachovaním účinkov (§ 4 ods.3). Žiadosť musí byť písomná (§15). Aj keď zákon č.
514/2003 Z.z. do 31.12.2012 nezakotvoval osobitné náležitosti takejto žiadosti ( tieto boli obsahovo
sprísnené od 1.1.2013) zo žiadosti muselo byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa

týka, titul z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa
poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný
uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil. V
prípade úplného neuspokojenia nároku do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti (podľa skoršej
úpravy len vtedy, ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok), môže

sa poškodený domáhať uspokojenia neuspokojenej časti nároku na súde ( od 1.1.2013 v rozsahu akom
bol predbežne prerokovaný - § 16 ods. 4). Pre rozšírenie žaloby (vo vzťahu k skoršej úprave) aj Najvyšší
súd Slovenskej republiky judikoval, že ak ide o totožnosť predmetu a základu uplatneného nároku
určeného tými istými skutkovými okolnosťami, ktorými bola odôvodnená žaloba a tiež rovnaké subjekty
vystupujúce v právnom vzťahu, ide o nárok na náhradu škody pokračujúci a preto rozširovanie pôvodnej

žaloby už nemožno podmieňovať splnením zákonom určenej podmienky predbežného prerokovania
nároku podľa § 9 ods.1.32. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca dňa 2.7.2007 požiadal žalovaného
1/ podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z.z. o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenú
mu trestným stíhaním. Žalovaný 1/ túto skutočnosť nepoprel, zároveň však v podaných námietkach

konštatoval, že žalobca si v rámci predbežného prerokovania nároku neuplatnil náhradu nemajetkovej
ujmy z titulu nezákonného rozhodnutia - uznesenia Okresného súdu v Trnave sp.zn. Tp 125/2004 zo
dňa 1.7.2004 o vzatí žalobcu do väzby, čím nebola splnená podmienka uvedená v § 16 ods.4 zák. č.
514/2003 Z.z.. Vzhľadom na to, že žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
zo dňa 2.7.2007 nebola v priebehu konania stranami doložená a súd prvej inštancie jej predloženie od

strán postupom podľa § 120 ods.1 O.s.p. nežiadal, nie je možné posúdiť opodstatnenosť námietok
žalovaného 1/, t.j. či porovnávajúc označenú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody a uplatnenú žalobu je možné dospieť k záveru, že ide o totožnosť predmetu a základu
uplatneného nároku určeného tými istými skutkovými okolnosťami, ktorými bola odôvodnená žaloba
a tiež o rovnaké subjekty vystupujúce v právnom vzťahu. Uvedené znamená, že súd prvej inštancie
dospel k skutkovým záverom majúcim pre právne posúdenie veci podstatný význam bez toho, že by

tieto skutkové okolnosti z vykonaného dokazovania vyplynuli.

33. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že rozsah náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 17 zák.č. 514/2003
Z.z. je posudzovaný podľa kritérií stanovených jednotne bez ohľadu na to, či ide o náhradu nemajetkovej
ujmy za trestné stíhanie, ktoré sa skončilo inak než právoplatným odsúdením, za obmedzenie osobnej

slobody alebo neprimeranú dĺžku konania. Z § 17 ods.2 vyplýva, že nemajetková ujma môže byť
reparovaná dvoma spôsobmi: poskytnutím morálnej satisfakcie alebo náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch, a to buď samostatne alebo kumulatívne. Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch patrí
poškodenému za splnenia jediného predpokladu, a to, že iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, ktorú preto nemožno uspokojiť inak (§ 17 ods.2). Kritériá, podľa ktorých
sa stanovuje jej výška, určuje zákon príkladmo (§ 17 ods.3). Tieto sa využijú aj pre posúdenie, či v danom
prípade iba samotné konštatovanie porušenia práva je alebo nie je dostatočným zadosťučinením pre
poškodeného; to sa odvíja v kontexte okolností prípadu najmä od intenzity utrpenej nemajetkovej ujmy
(napr. okolností, za ktorých k vzniku nemajetkovej ujmy došlo a pod.). Najvyšší súd Slovenskej republiky

pre rozhodovanie o výške nemajetkovej ujmy zdôraznil rešpektovanie požiadavky spravodlivosti (ako
korektívjednotlivýchkritérií)tak,žehocivýškunemajetkovejnáhradysúdurčujevoľnouúvahou,nemôže
ísť o úvahu nepreskúmateľnú, resp. o úvahu svojvoľnú. Určenie výšky nemajetkovej ujmy vzniknutej
ako dôsledok nesprávneho úradného postupu, resp. nezákonného rozhodnutia, má byť (vzhľadom
na okolnosti konkrétneho prípadu) v súlade s požiadavkou spravodlivosti. Súd musí mať preukázanú

najmä skutočnosť, pre ktorú dospel k záveru, že zadosťučinenie podľa prvého odseku ustanovenia
§ 17 zák.č. 514/2003 Z.z. nie je postačujúce, predovšetkým z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu
nepriaznivých následkov vzniknutých žalobcovi vzhľadom na jeho postavenie v rodine a spoločnosti
a podobne (viď aj Rč 21/1995). Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch by mala byť určovaná i s
ohľadom na mieru negatívneho ovplyvnenia psychickej sféry jednotlivca. Hodné odškodnenia je totiž

práve (duševné) utrpenie, ktoré poškodený prežil v priebehu trestného stíhania či väzby. Je nesporné, že
iba subjektívne prežívanie ako zásah do osobnosti poškodeného nemôže byť jediným kritériom určenia
miery a intenzity zásahu, avšak objektivizácia následkov môže byť vykonaná v dokazovaní aj inak než
posudzovaním toho, ako sa v dôsledku nezákonného obvinenia či väzby zmenil pohľad spoločnosti na
poškodeného. Ustanovenie § 17 ods.3 citovaného zákona dovoľuje aplikovať princíp spravodlivosti

a princíp povinnosti úplného odškodnenia poškodeného. Osobitné kritériá sú závislé od toho, či ide o
náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej trestným stíhaním, ktoré sa skončilo inak než právoplatným
odsúdením, alebo o náhradu za väzbu, obmedzenie osobnej slobody alebo nesprávny úradný postup
(neprimeranú dĺžku trestného konania).

34. Súd prvej inštancie v danom prípade vykonal dokazovanie smerujúce k zisteniu skutkového
stavu veci, v odôvodnení rozhodnutia sa však dostatočným spôsobom nezaoberal (pri preukázaní
existencie nezákonného rozhodnutia) ďalším nemenej dôležitým predpokladom zodpovednosti štátu
za škodu ( uplatnenej ako nemajetkovej ujmy) spôsobenej v dôsledku nezákonného rozhodnutia,
a to existenciou príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím, t.j. či škoda ako

nemajetková ujma, ktorá je uplatňovaná voči štátu, vznikla následkom nezákonného rozhodnutia -
uznesenia Okresného súdu v Trnave sp.zn. Tp 125/2004 zo dňa 1.7.2004 o vzatí žalobcu do väzby
(viď analogické použitie Nálezu ÚS SR I. ÚS 430/2011-37 zo dňa 18.1.2012). Príčinnú súvislosť medzi
vznikom škody (ako nemajetkovej ujmy) a nezákonným rozhodnutím súd prvej inštancie v rozhodnutíneodôvodnil , bližšie svoju úvahu nevysvetlil, resp. neopísal sled relevantných príčin a následkov,
ktoré odôvodňujú priznanie nemajetkovej ujmy na strane žalobcu majúcej základ práve v nezákonnom
rozhodnutí. Súd prvej inštancie sa v rozhodnutí naviac nezaoberal ani podmienkou uvedenou v ust. § 17

ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z., a to skúmaním a vyporiadaním sa s tým, či v prejednávanom prípade nie je
dostatočným zadosťučinením iba samotné konštatovanie porušenia práva. Pokiaľ ide o spôsob určenia
výšky nemajetkovej ujmy za nezákonné rozhodnutie - uznesenie Okresného súdu v Trnave sp.zn. Tp
125/2004 zo dňa 1.7.2004 o vzatí žalobcu do väzby použitého súdom prvej inštancie (ktorý vychádzal
zo žalobcom uplatneného nároku na nemajetkovú ujmu vo výške 4.000.000,- Sk za celú dobu trestného

stíhania, uplatnený nárok rozpočítal na obdobie trvania trestného stíhania, na jednotlivé mesiace a dni
s konštatovaním, že výšku takto uplatnenej nemajetkovej ujmy považoval za primeranú z dôvodu, že
výška nemajetkovej ujmy rozhodnutiami uvedenými v §7 a 8 bola do §17 ods. 4 zákona
514/2003 Z.z. zaradená až od 1.1.2009 a prihliadajúc na to, že obvinenie bolo voči žalobcovi vznesené
uznesením zo dňa 28.6.2004 a právoplatne bolo zastavené uznesením zo dňa 29.3.2006, t.j. trestné
stíhanie žalobcu trvalo 21 mesiacov, na to že žalobca si uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške 6.349,20, Sk

t.j. 210,75 eur za jeden deň čo za 57 dní trvania väzby, od 1.7.2004 do 26.8.2004, predstavuje 12.012,75
eur, ktoré žalobcovi priznal a vo zvyšku jeho žalobu na náhradu nemajetkovej ujmy zamietol), tento
rovnako nezodpovedá ust. § 17 zák.č. 514/2003 Z.z.. Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, je totiž
úvahovým rozhodnutím, ktoré však musí byť preskúmateľné a odvíjajúce sa od dokazovaním zistených

skutkových okolností prípadu , najmä od intenzity utrpenej nemajetkovej ujmy, zistených okolností,
za ktorých k vzniku nemajetkovej ujmy došlo a pod.. Z posudzovanej časti rozhodnutia súdu prvej
inštancie však nevyplýva, ktoré skutkové okolnosti prípadu konajúci súd posúdil ako skutočnosti
významné pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy a akými úvahami sa riadil pri určovaní jej
výšky. Za akceptovateľný nie je možné posúdiť súdom prvého stupňa použitý spôsob určenia výšky

priznanej náhrady nemajetkovej ujmy, odvíjajúci sa od výšky náhrady nemajetkovej ujmy uplatnenej v
spore žalobcom.

35. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa žaloby uplatnenej voči žalovanému 1/ o
zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 132.775,68 eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo

sumy 132.775,68 eur za obdobie od 3.7.2007 do zaplatenia za nezákonné rozhodnutie - uznesenie
Okresného súdu v Trnave sp.zn. Tp 125/2004 zo dňa 1.7.2004 o jeho vzatí do väzby, tak v jeho
prisudzujúcom a i zamietajúcom výroku nespĺňa zákonné náležitosti predpísané v § 157 ods.2 O.s.p.
v znení účinnom do 30.6.2016 (od 1.7.2016 220 ods. 2 C.s.p.), nakoľko v ňom absentujú dostatočné a
relevantnédôvody,naktorýchprijatérozhodnutieotejtočastižaloby založil.Jepotrebnékonštatovať,že

súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, čo v danom prípade
predstavuje práve skúmanie a vyhodnotenie vyššie uvedených predpokladov pre priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy podľa § 17 zák.č. 514/2003 Z.z.. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené
tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem

rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom
omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Vychádzajúc z
obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vzťahujúceho sa k uvedenej časti rozhodnutia je treba
konštatovať, že odvolaním napadnuté rozhodnutie uvedeným požiadavkám nevyhovuje, čím je zároveň
naplnený dôvod pre zrušenie prvoinštančného rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p..

36. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola
žalovanému 1/ uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12.012,75 eur, vo výroku, ktorým bola proti
žalovanému 1/ žaloba o zaplatenie sumy 120.762,93 eur a o zaplatenie 8,5% úroku z omeškania zo
sumy 132.775,68 eur za obdobie od 3.7.2007 do zaplatenia zamietnutá a vo výroku ktorým žalovanému

1/ nebola priznaná náhrada trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil a v rozsahu zrušenia
podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného
súdu bude pri ďalšom prejednaní veci skúmať a vysporiadať sa s podstatnými skutočnosťami, na ktoré
odvolací súd poukázal v ods. 30,31,32,33 a 34 svojho rozhodnutia, vyhodnotiť (aj prípadné ďalšie)
vykonané dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, opätovne vo veci o zostávajúcom predmete

konania rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. v ňom
uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa
riadil pri posúdení žaloby uplatnenej voči žalovanému 1/ o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške
132.775,68 eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 132.775,68 eur za obdobie od3.7.2007 do zaplatenia za nezákonné rozhodnutie - uznesenie Okresného súdu v Trnave sp.zn. Tp
125/2004 zo dňa 1.7.2004 o jeho vzatí do väzby a na základe čoho dospel k záveru o jej opodstatnenosti/
neopodstatnenosti; v novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania

zostávajúceho okruhu strán sporu, t.j. žalobcu a žalovaného 1/ (§ 396 ods.3 C.s.p.).

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).