Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. apríl 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/36/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120244974
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:6120244974.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: SetCar sk, a.s.,
IČO: 50 387 189, so sídlom v Sučanoch, Ulica priemyselná 10, právne zastúpeného JUDr. Tomášom
Zbojom, advokátom so sídlom v Q., S. X, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna
Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, právne zastúpenému JUDr.
Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom v O., P. K. X/U., o zaplatenie 107,52 €, na základe odvolania
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 17C/21/2020- 88 zo dňa 23. októbra 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%/.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 107,52 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2.S poukazom na aplikáciu § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 6, 7, § 15 ods. 1, zákona č. 381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenou prevádzkou motorového vozidla v
spojení s § 442 ods. 1 a § 524 ods. 1 OZ (všetky ustanovenia citované v napadnutom rozsudku) súd
prvej inštancie východiskovo za nesporné vyhodnotil, že dňa 11.01.2019 došlo vo Vrútkach k dopravnej

nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky zn. Škoda Octavia, EVČ: MT
408DD, ktorého držiteľom bol Q. S.. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla zn. Škoda
Fabia, EVČ: MT 354DX poisteného u žalovaného. Poškodený počas opravy jeho motorového vozidla
uzatvorilsožalobcomzmluvuonájmedopravnéhoprostriedkuč.147/303zodňa14.03.2019,nazáklade
ktorej si prenajal náhradné motorové vozidlo Škoda Octavia, EVČ: BL 998PO v čase od 14.03.2019 do
25.03.2019. Žalovaný ako poisťovňa poskytol poistné plnenie vo výške 480 eur.

3.Následne okresný súd za preukázaný v okolnostiach súdenej veci označil vznik škody. Poistenému
(§ 4 ods. 2 písm. b zákona č. 381/2001 Z.z.) vzniklo z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ
- žalovaný za neho nahradil poškodenému (v danom prípade žalobcovi ako právnemu nástupcovi
poškodeného) uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci. Žalobca,
ako právny nástupca poškodeného bol potom oprávnený (§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z) uplatniť
si svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, ktorý je v danom prípade žalovaný. Škoda
spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady na vypožičanie náhradného vozidla a túto škodu je

povinný žalovaný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Jej výšku žalobca definoval
ako rozdiel medzi nákladmi na prenájom náhradného vozidla a sumou vyplatenou žalovaným, pričom
súd vyhodnotil krátenie poistného plnenia ako nedôvodné.4.Pokiaľ ide o účelnosť, táto podľa súdu prvej inštancie vyplývala priamo zo zmluvy o nájme vozidla,
kde poškodený prehlásil, že nevlastní iné vozidlo ako svoje poškodené vozidla a náhradné vozidlo
využíval za tým istým účelom ako svoje vlastné vozidlo. Čo sa týka dĺžky nájomného vzťahu, tento trval

po nevyhnutnú dobu opravy poškodeného motorového vozidla s tým, že poškodený nemá možnosť
žiadnym spôsobom ovplyvniť dĺžku opravy poškodeného motorového vozidla. Vo vzťahu k sadzbe
denného nájomného žalobca preukázal, že táto je za obdobný predmet prenájmu v danom regióne
obvyklá. Navyše, poškodený, ktorý sa dostal do situácie, keď nemohol užívať svoje vlastné motorové
vozidlo nie svojim zavinením, nie je povinný vyhľadávať autoservis, kde mu opravia auto za čo najkratšiu

dobu a kde dostane čo najvýhodnejšiu ponuku z hľadiska sadzby denného nájomného. S ohľadom na
uvedené mal súd preukázanú aj výšku uplatnenej škody v tomto konaní.

5. Okresný súd dodal, že predmet postúpenia bol vyjadrený zmluvnými stranami v zmluve o postúpení
pohľadávok v bode 1, pričom fakticky túto pohľadávku žalovaného voči žalovanému vyjadril aj sám
žalovaný, ak v oznámení o poistnom plnení kvalifikoval túto postúpenú pohľadávku ako pohľadávku z

poistného plnenia pozostávajúcu v nákladoch na použitie náhradného vozidla. Predmetný nárok teda v
podstate žalovaný aj čiastočne plnil a tým potvrdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Pasívna legitimácia
na strane žalovaného vyplývala priamo z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.
6.Obdobne, námietku žalovaného ohľadom nedostatočnej špecifikácie skutočností ako aj neoznačenia
dôkazov v žalobe, súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko boli dostatočným spôsobom

opísané rozhodujúce skutočnosti, ktoré žalobca opiera o predložené listinné dôkazy.

7.O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods.1 CSP a žalobcovi, ktorý bol
plne úspešný, priznal právo voči žalovanému v rozsahu 100 %.

8.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na
ďalšie konanie. Mal za to, že okresný súd rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú
navyše nedostatočne odôvodnil, keď sa žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal s námietkou
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v súdenom spore. Poškodenému bola spôsobená
škodová udalosť prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného, v ktorej súvislosti mal

byť poškodený nútený užívať náhradné vozidlo zapožičané u žalobcu v zmysle príslušnej zmluvy o
nájme. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru a uzatvoril s ním zmluvu o postúpení
pohľadávky, ktorá vznikla z titulu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla.
9.Z uvedeného - podľa odvolateľa - vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval
v neuhradenej faktúre. Potom poškodený (a nie žalovaný) predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom

žalobcu, a teda nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Jej uzatvorením
nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, lebo túto pohľadávku pred cesiou
poškodený žalobcovi neuhradil, a teda jeho pohľadávka nevznikla.
10.Žalovaný tvrdil, že uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom
ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s § 524 Obč. zák. V zmysle

zmluvy o postúpení pohľadávky prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu (neexistujúcej)
pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu.
Žalovaný zhrnul, že ak poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením,
nemohol túto postúpiť na žalobcu a tomu následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému
na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Predmetné

postúpenie (neexistujúcej) pohľadávky je tak pre obchádzanie zákona absolútne neplatné v zmysle §
39 Obč. zák.

11.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobca žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Zdôraznil,
že nesúhlas žalovaného s názorom súdu, riadne odôvodneným v napadnutom rozsudku, ešte

neznamená, že tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Zopakoval, že
postupovaný bol nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorý má
poškodený voči žalovanému ako poisťovni škodcu. Nesprávne a zavádzajúce je preto tvrdenie
odvolateľa, že predmetom postúpenia mala byť pohľadávka, ktorú žalobca eviduje voči poškodenému
ako dlžníkovi. Napokon, akceptovanie predmetného postúpenia pohľadávky žalovaným je zrejmé aj z

toho, že čiastočné poistné plnenie už poukázal na účet žalobcu ako postupníka; obdobne z oznámenia
o poistnom plnení.
12.Žalobca ďalej uviedol, že v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a zároveň
k postúpeniu danej pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených za prenájomnáhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať
sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Išlo teda o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho
došlo k započítaniu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za

postúpenie, a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. V
zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil
predmetnú faktúru za nájom a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči
žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu.

13.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané subjektívne
legitimovanou (neúspešnou) stranou sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods.
1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 CSP)
rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

14.Odhliadnuc od evidentnej nekonzistentnosti postupu žalovaného (ako náležite naznačil už okresný
súd) v rámci vybavovania celej záležitosti (t.j. nielen v priebehu sporu, ale aj v rámci predchádzajúcej
likvidácie poistnej udalosti), keď primárne poskytol čiastočné plnenie nákladov za použitie náhradného
motorového vozidla, následne však modifikoval svoj postoj tak, že aktuálne namieta/tvrdí neplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky, z určujúceho hľadiska (v zmysle vymedzených odvolacích námietok)

súd prvej inštancie správne posúdil otázku aktívnej legitimácie žalobcu. Podstatou argumentácie
odvolateľa je následne snaha zmluvu o postúpení pohľadávky medzi poškodeným a žalobcom z
25.3.2019 (č.l. 8 spisu) „rozfázovať“ a rozborom jej takto rozčlenených častí navodiť dojem obchádzania
zákona. Predmetná zmluva však tvorí jeden celok upravujúci navzájom prepojené viaceré práva a
povinnosti jej strán/subjektov. Nespochybnenou vôľou poškodeného a žalobcu bolo dotknuté vzájomné

práva a povinnosti upraviť v rámci jednej zmluvy, čo vôbec nie je v rozpore s tým, že bolo možné na ich
usporiadanie použiť/uzavrieť viacero relatívne samostatných právnych úkonov.
15.Náležite ďalej argumentuje žalobca, že v rámci zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému
postúpeniu pohľadávky so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného
vozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky. Pri striktnom (až puristickom) prístupe k výkladu práva by

bolo možné trvať na tom, aby poškodený najprv uhradil žalobcovi sumu za nájom náhradného vozidla a
ten mu vzápätí/ihneď v rámci postúpenia pohľadávky voči žalovanému tie isté peniaze (doslova tie isté
bankovky a mince) vrátil. Takýto odvolateľom požadovaný postup v kontraktačných procesoch odporuje
bežnej realite každodenného života, pri ktorej tak fyzické, ako aj právnické osoby takmer permanentne
vstupujúdomnožstvarôznychprávnychvzťahov.Určitesapritomnejednáoobchádzaniezákona,keďže

právny úkon poškodeného a žalobcu nesmeroval k tomu, aby zákon dodržaný nebol. Naopak, takým
počínaním by skôr bolo formálne vygenerovanie viacerých právne až perfekcionalistických zmlúv, ktoré
by však nekorešpondovali s bezprostrednou realitou.

16.Z iných konkrétnych dôvodov (výška dennej sadzby nájomného, účelnosť použitia náhradného

vozidla, amortizácia...) odvolateľ závery okresného súdu nespochybnil. Možno preto uzavrieť, že
poškodený musel vynaložiť náklady na vypožičanie náhradného osobného automobilu v dôsledku
škodovej udalosti spôsobenej prevádzkou vozidla poisteného u žalovaného, pričom nájomný vzťah
trval počas doby nevyhnutnej na opravu poškodeného motorového vozidla, ktorú dobu poškodený
nemá možnosť ovplyvniť. Z celkového správania poškodeného a žalobcu (konajúceho prostredníctvom

príslušného pracovníka organizačnej zložky) je nepochybné, že medzi nimi došlo k uzavretiu zmluvy
o nájme motorového vozidla. Rovnako úplne zrejmé z konania zmluvných strán boli predmet zmluvy
(požičanie/nájom individuálne určeného motorového vozidla), trvanie nájmu, ako aj výška odplaty za
požičanie/nájom motorového vozidla. Takéto zmenšenie majetku (škodu) je povinný nahradiť v rozsahu
nutne a účelne vynaložených nákladov žalovaný (§ 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z.) a to v

okolnostiach súdenej veci postupníkovi dotknutej pohľadávky - žalobcovi.
17.Nad bezprostredný rámec odvolania krajský súd dodáva, že k identickým určujúcim vecným záverom
by konajúce súdy dospeli aj v prípade uplatnenia premisy preferovanej Ústavným súdom SR (napr. nález
sp. zn. I. ÚS 640/2014 zo dňa 1.4.2015), ktorá vychádza z interpretácie právnych úkonov v prospech ich
platnosti, pričom (eventuálne) konštatovanie neplatnosti právneho úkonu má byť celkom výnimočným.

18.Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalovaným, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.19.Obdobne vecne správnym je i závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, keď okresný súd
náležite aplikoval zásadu úspechu v spore.

20.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1
CSP. Odvolateľ - žalovaný nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalobca voči nemu
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%. O konkrétnej výške týchto trov
rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 v spojení s § 251 CSP.

21.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §
429 ods. 2 CSP.