Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. marec 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoCsp/39/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119251634
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6119251634.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana

Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Jozefa Zlochu, ako členov senátu, v spore žalobcu R
Collectors s.r.o., IČO: 50094297, so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie č. 8A, proti žalovanému
Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom vo M., C. č. XXXX/XX, v súčasnosti bytom vo M., A. č. XXX/X,
o zaplatenie 1.090,23 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec
č.k. 6Csp/92/2019-162 zo dňa 10.02.2020, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok) a žalovanému
náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal (druhý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným

dokazovaním, podľa ktorého „právny predchodca žalobcu (H. banka, a.s.) a žalovaný uzavreli zmluvu
o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.12.2014, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému v
sume 1.000,- € pri výške úrokovej sadzby 19,10 %, výške splátky v sume 28,50 € mesačne vždy k 20.
dňu v kalendárnom mesiaci, pri splatnosti prvej splátky dňa 20.01.2015, počte splátok 60 a konečnej
splatnosti dňa 20.12.2019, ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) vo výške 20,86 %, priemernej
RPMN vo výške 36,30 % a celkovej čiastke 1.544,67 €; právny predchodca žalobcu mal upozorniť
žalovanéholistomzodňa23.02.2016,žepohľadávkabankyjeviacakotrimesiaceposplatnosti;žalobca

na preukázanie doručenia predmetnej výzvy predložil súdu podací hárok; následne právny predchodca
žalobcu dňa 21.03.2016 úver zosplatnil, pričom zásielka sa právnemu predchodcovi žalobcu vrátila s
označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“; právny predchodca žalobcu uzavrel so žalobcom
zmluvu o postúpení pohľadávok č. I/2018 zo dňa 06.08.2018, na základe ktorej malo dôjsť k postúpeniu
pohľadávky, ktorá je predmetom konania, na žalobcu“.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie bolo vykonaným dokazovaním

preukázané, že „medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 03.12.2014 uzatvorená
zmluva o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 1.000,- €; nakoľko žalovaný neplnil
svoje povinnosti riadne a včas, žalobca ho vyzval na úhradu dlhu listom zo dňa 23.02.2016 a následne
listom zo dňa 21.03.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru; žalobca nepreukázal súdu doručenievýzvy, ktorou by bol žalovaný upozornený na možné zosplatnenie úveru v zmysle ustanovenia § 565
Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka; žalobca síce predložil súdu podací
hárok, ktorý preukazuje doručovanie neidentifikovanej písomnosti žalovanému, nie je však preukázané,

či išlo práve o výzvu na úhradu pohľadávky, resp. išlo o inú písomnosť a ani to, či sa táto dostala
do dispozičnej sféry žalovaného“; súd prvej inštancie osobitne zdôraznil, že „žalobca ani nepreukázal
súdu, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá dohoda, ktorá umožňovala
právnemu predchodcovi žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky“; s poukazom na vykonané
dokazovanie mal súd prvej inštancie za to, že „takáto dohoda nebola uzavretá a teda právny predchodca

žalobcu ani nebol oprávnený mimoriadnu splatnosť pohľadávky vyhlásiť“; súd prvej inštancie sa ďalej
zaoberal „podmienkami postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
a teda skúmal či žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu (...); ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách jednoznačne ustanovuje, že postúpeniu musí predchádzať doručenie písomnej výzvy
banky adresovanej dlžníkovi na splnenie omeškaného peňažného záväzku a zároveň musí byť dlžník
napriek uvedenej výzve v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní; teda povinnosťou banky

bolo pred postúpením pohľadávky písomne vyzvať dlžníka na splatenie peňažného záväzku a preukázať
doručenie takejto výzvy žalovanému ako zákonný predpoklad pre spôsobilé postúpenie pohľadávky
podľaustanovenia§92ods.8zákonač.483/2001Z.z.obankách;postupca,ktorémubankapohľadávku
postúpila, je povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala
na splnenie záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so zaplatením svojho záväzku viac ako

90 dní; nepreukázanie tejto skutočnosti má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka;
žalobca počas konania ani netvrdil, že takáto výzva bola žalovanému doručovaná a zároveň na výzvu
súdu takúto výzvu ani nepredložil; poukazoval len na výzvu doručenú žalovanému pred vyhlásením
mimoriadnej splatnosti, výzvu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti ako aj zaslanie oznámenia o postúpení
pohľadávky žalovanému; k uvedenému súd poznamenáva, že výzvy, na ktoré poukazoval žalobca

nemožno považovať za výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, pretože ide o
úplne odlišné výzvy, t.j. výzvy týkajúce sa zosplatnenia pohľadávky žalobcu; pokiaľ ide o výzvy týkajúce
sa zosplatnenia pohľadávky, súd opätovne zdôrazňuje, že v konaní nebolo preukázané, že výzva
pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti bola žalovanému aj doručená, rovnako nebolo preukázané,
že právny predchodca žalobcu mohol pristúpiť k samotnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti; na

základe uvedeného pohľadávku žalobcu nemožno považovať za splatnú; v zmysle ustanovenia § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách na postúpenie je spôsobilá len splatná pohľadávka, čo
žalobca súdu nepreukázal; súd navyše ešte poznamenáva, že aj keby táto pohľadávka bola splatná
(čo však nebolo preukázané) žalobca netvrdil ani nepreukázal súdu, že by vyhotovil výzvu na splatenie
dlhu pred postúpením pohľadávky ani to, že túto výzvu zaslal žalovanému; nebolo teda preukázané

dodržanie ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, čo predstavuje predpoklad
pre platné postúpenie pohľadávky; súd preto uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno; súdu
teda nebolo preukázané splnenie zákonných predpokladov pre platné postúpenie pohľadávky a teda
ani to, že žalobca je oprávnený túto pohľadávku uplatňovať pred súdom; žalobca tak nepreukázal svoju
aktívnu vecnú legitimáciu v spore; zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 06.08.2018 je teda absolútne

neplatnou v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko je v rozpore so zákonom“; na
základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol.

1.4 Súd prvej inštancie ťažiskovo rozhodol s poukazom na ustanovenia § 39, § 53 ods. 9, § 524 ods. 1
a 2, § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení

neskorších predpisov; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému
náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy konania nevznikli.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie zo dňa 16.03.2020 (č.l. 170-172
spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu; vyjadril názor, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/
C.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.

h/ C.s.p.). V odvolaní konkrétne nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že pred postúpením spornej
pohľadávky neboli splnené podmienky ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách,
pretože „výklad uvedeného ustanovenia zákona o bankách je v rozpore s doktrinálnym výkladom
predmetného ustanovenia“; po opätovnej citácii ustanovenia § 483/2001 Z. z. o bankách žalobca vyjadrilnázor, že „zákonnými podmienkami postúpenia pohľadávky teda v súlade s citovaným ustanovením
sú: (a) písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi,
aby pohľadávku splnil a (b) nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i

len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky“; žalobca zdôraznil, že „zákon
nevyžaduje dve rozličné písomné výzvy veriteľa, ako to uvádza konajúci súd vo svojom odôvodnení;
právny poriadok Slovenskej republiky v žiadnom ustanovení nevyžaduje a teda ani zákon o bankách
nepredpokladá, aby bol dlžník explicitne listom veriteľa oboznamovaný s právom na postúpenie
pohľadávky; toto právo vyplýva priamo zo zákona o bankách a oboznamovanie klienta s ním nie

je povinnosťou veriteľa; výklad citovaného ustanovenia zákona prezentovaný žalobcom podporuje aj
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.03.2018“; žalobca
uzavrel, že podľa jeho názoru „boli splnené všetky zákonom vyžadované predpoklady vyplývajúce z
ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách pre postúpenie pohľadávky“; na základe
uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v zmysle vyhovenia žalobe
v plnom rozsahu, resp. aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax

(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej

inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

4.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

4.4.1 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietnutiu žaloby žalobcu z dôvodu
nepreukázania dojednania práva vyhlásiť mimoriadnu splatnosť sporného úveru s dôsledkom v podobe
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého

rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v plnom rozsahu poukazuje; na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že
súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré
aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil; z dôvodu, že
odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci

sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných
podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

4.4.2 Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil so záverom

súdu prvej inštancie, že v prejednávanom spore boli splnené zákonné podmienky na zamietnutie
žaloby žalobcu; pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní bol postačujúci skutkový stav
veci, ako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj odvolací súd (§ 383
C.s.p.); pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní tak nebolo potrebné opakovať anidopĺňať dokazovanie (§ 384 C.s.p.); zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplýva, že právny
predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere zo dňa 03.12.2014, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru v sume 1.000,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 60 splátkach mesačne v sume

28,50 € so splatnosťou prvej splátky dňa 20.01.2015 a konečnej splatnosti úveru dňa 20.12.2019
s tým, že právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 21.03.2016 a
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.08.2018 postúpil spornú pohľadávku na žalobcu; z
odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že k záveru o nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu v spore dospel z dôvodu (1) nepreukázania doručenia oznámenia podľa §

53 ods. 9 Občianskeho zákonníka žalovanému pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti sporného úveru
podľa § 565 Občianskeho zákonníka, (2) nepreukázania dohody o možnosti vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka a (3) nepreukázania existencie a doručenia
výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách pred postúpením spornej pohľadávky na
žalobcu; z podaného odvolania žalobcu vyplýva, že výslovne namietol len záver súdu prvej inštancie
o nesplnení podmienok ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.; odvolací súd zdôrazňuje,

že každý z týchto dôvodov predstavuje samostatný dôvod zamietnutia žaloby žalobcu; odvolací súd
sa síce stotožňuje s názorom žalobcu, že výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. a
upozornenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka môže veriteľ realizovať kumulatívne aj v jednom
podaní, uvedený záver však nič nemení na správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie,
pretože rovnocenný dôvod pre zamietnutie žaloby žalobcu bol aj záver súdu prvej inštancie, že v

spore nebolo preukázané dojednanie strán o práve (možnosti) právneho predchodcu žalobcu vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť sporného úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka (pričom tento záver žalobca
v podanom odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil); odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že právo
veriteľa na vyhlásenie mimoriadne splatnosti úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka nevyplýva zo
zákona, ale je ho potrebné vždy dohodnúť, pričom uvedená dohoda právneho predchodcu žalobcu

a žalovaného z vykonaného dokazovania ani obsahu spisu nevyplýva; odvolací súd zdôrazňuje, že
uzavretie dojednania o práve právneho predchodcu žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť sporného
úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka nevyplýva ani z nesporných skutkových tvrdení strán,
pretože uzavretie uvedenej dohody žalobca v žalobe netvrdil (t.j. na nastúpenie účinku nepopretého
skutkového tvrdenia podľa § 151 ods. 1 C.s.p. musí predmetné skutkové tvrdenie žalobcu existovať);

z dôvodu absencie dohody o možnosti veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť sporného úveru podľa§
565 Občianskeho zákonníka sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní
nebolo preukázané platné zosplatnenie sporného úveru ku dňu 21.03.2016, preto nemohlo dôjsť ani
k platnému postúpeniu spornej pohľadávky voči žalovanému na tretiu osobu; ustanovenie § 17 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa

06.08.2018) umožňuje postúpiť iba takú pohľadávku veriteľa, ktorá je po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru (t.j. nastala splatnosť aj poslednej splátky) alebo sa stala splatnou pred termínom
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (t.j. došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru); v
spornej zmluve o úvere bol dohodnutý termín konečnej splatnosti úveru dňa 20.12.2019 a k postúpeniu
spornej pohľadávky malo dôjsť zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.08.2018; pre nesplnenie

zákonných podmienok na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti sporného úveru neboli tak splnené ani
zákonné podmienky (§ 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.) na postúpenie spornej pohľadávky na
žalobcu; splnenie podmienok postúpenia spornej pohľadávky bol súd prvej inštancie oprávnený skúmať
v rámci posúdenia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore; z vykonaného dokazovania tak vyplýva
nesplnenie zákonných podmienok (§ 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.) pred uzavretím zmluvy o

postúpení pohľadávok zo dňa 06.08.2018, táto zmluva je tak v časti postúpenia spornej pohľadávky voči
žalovanému na žalobcu neplatná pre rozpor so zákonom, pretože bez splnenia zákonných podmienok
na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru pred uzavretím uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok
nebolo v prejednávanom spore preukázané splnenie zákonných podmienok na postúpenie pohľadávky
voči žalovanému z uzavretej zmluvy na žalobcu ako tretiu osobu (t.j. sporná pohľadávka nebola v

čase postúpenia v celom rozsahu splatná); žalobca preto spornú pohľadávku od pôvodného veriteľa
H. banka, a.s., zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.08.2018 platne nenadobudol; zamietnutie
žaloby žalobcu z dôvodu nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie v dôsledku absolútnej neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.08.2018 vo vzťahu k spornej pohľadávke voči žalovanému
zo strany súdu prvej inštancie bolo preto vecne správne; na základe uvedeného odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby (prvý výrok) ako vecne správny potvrdil.

4.4.3 Odvolací súd osobitne zdôrazňuje, že viazanosť dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.)
nebola prekážkou potvrdenia napadnutého rozsudku, pokiaľ sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnils argumentáciou súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 1 a 2 C.s.p.), ktorá síce nebola odvolaním výslovne
napadnutá, ale bola tiež samostatným dôvodom zamietnutia žaloby žalobcu (rozhodnutia súdu).

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie

ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Skutkové zistenia
súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov ako aj právne posúdenie veci vo vzťahu k nepreukázaniu
dojednania o práve vyhlásiť mimoriadnu splatnosť sporného úveru s dôsledkom v podobe nedostatku

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore sú však podľa odvolacieho súdu správne a obsahom
uplatnených odvolacích dôvodov sa ich podľa odvolacieho súdu žalobcovi nepodarilo spochybniť (body
4.4.1 a 4.4.2 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne

potvrdil a to vrátane závislého výroku (§ 379 písm. a/ C.s.p.) o trovách konania pred súdom prvej
inštancie (druhý výrok), ktorý bol vecne správny a odôvodnený skutočnosťou, že napriek plnému
úspechu žalovanému v spore žiadne trovy konania nevznikli.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa

ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaný bol v odvolacom
konaní v plnom rozsahu úspešný, vznikol mu proti plne neúspešnému žalobcovi (odvolateľovi) nárok

na plnú náhradu trov konania (100 %); žalovaný bola však v odvolacom konaní úplne nečinný a žiadne
trovy odvolacieho konania mu nevyplývajú ani zo spisu, preto odvolací súd žalovanému náhradu trov
odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznal (R 72/2018).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 2 : 1 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).