Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. apríl 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoE/186/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610201060
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7610201060.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov
senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v exekučnej veci oprávneného: GENERAL
FACTORING, a. s., so sídlom Mostová 185/2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zastúpeného
Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., AK so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255
706, proti povinnému: O. D., nar.: XX. XX. XXXX, bytom D. X/X, XXX XX S. E. K., vedenej pred súdnym

exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60,
821 08 Bratislava, pod EX č. 219/10, pre vymoženie istiny vo výške 172,28 eur s príslušenstvom, o
námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, v konaní o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k.: 6Er/54/2010-98- zo dňa 19. 08. 2020, takto

r o z h o d o l :

I. O d m i e t a odvolanie.

II. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vo výroku I. námietky oprávneného proti upovedomeniu o
zastavení starej exekúcie zamietol a vo výroku II. návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom
podanianávrhunazačatiekonaniaosúladeprávnychpredpisovnaÚstavnomsúdeSlovenskejrepubliky
o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na základe návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 28. 01. 2010 poverenie na vykonanie
exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom
Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pre vymoženie istiny vo výške 172,28 eur s príslušenstvom.

3. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD., predložil súdu prvej inštancie námietky oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení starej exekúcie vydaného podľa ustanovenia § 7 zákona č. 233/2019Z. z. o
ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“).
Oprávnený v zákonom stanovenej lehote podal u súdneho exekútora námietky proti upovedomeniu o
zastavení starej exekúcie. Oprávnený namietal, že upovedomenie bolo vydané v rozpore so zákonom,
pretože ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií do 30. 06. 2016,

upovedomenie neobsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú a preto je
nepreskúmateľné a z upovedomenia o zastavení starej exekúcie nie je zrejmé, prečo vôbec došlo k
zastaveniu a aké úkony súdny exekútor vykonal. Súčasťou námietok proti upovedomeniu o zastavení
starej exekúcie bol aj návrh na prerušenie konania v súvislosti s podnetom na podanie návrhu na
konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky o súlad právnych predpisov zo strany súdu
podľa ustanovenia § 125 ods. 1 Ústavy SR. Oprávnený namietal rozpor zákona č. 233/2019 Z. z. s

ustanoveniami čl. 20 ods. 1, 4 a 5 Ústavy SR, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, čl. 12 ods.1 a 2 Ústavy SR, čl. 63 Zmluvy o fungovaní EÚ. Poukázal na porušenie zákazu retroaktivity právnych
noriem, obmedzenie vlastníckeho práva, vylúčenú súdnu ochranu.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 243h ods. 1, § 9a ods. 1, § 211a ods.
1, § 243d ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“) v znení účinnom do 31. 03. 2017, podľa ustanovenia § 2 ods. 1, 2, § 3, § 4, §
5, § 6 ods. 4, § 7 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) a podľa ustanovenia § 162 ods. 1 písm. b) Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa judikatúry Ústavného súdu SR (III. ÚS 36/2019, II. ÚS
67/2017, III. ÚS 63/2018) a po preskúmaní námietok oprávneného tieto vyhodnotil ako nedôvodné.
Uviedol, že názor oprávneného o tom, že ZoUNEK nie je v súlade s Ústavou SR nezdieľa a preto
podľa ustanovenia § 162 ods. 1 písm. b) CSP nepodal návrh na začatie konania na Ústavný súd SR,
pretožetotoustanoveniedávasúduibamožnosť,avšakneukladámupovinnosť. ZoUNEK podľanázoru
súdu prvej inštancie nie je dokonalým zákonom a vytvára viaceré výkladové problémy, pričom však

účel odbremenenia všeobecných súdov od exekučnej agendy jednoznačne napĺňa. Zároveň oprávnený
môže podať v zákonnej lehote opätovný návrh na začatie exekúcie na osobitný exekučný súd, pričom
sa mu predlžuje premlčacia doba pre zvýšenú ochranu jeho nároku a preto, ak je presvedčený o reálnej
vymožiteľnosti svojej pohľadávky, tak o túto neprichádza, len sa presunie na vecne príslušný súd. Na
všeobecných súdoch sa tak postupne vytvorí väčší priestor na riešenie iných druhov agendy, čím sa

potenciálne zrýchli súdne konanie. Toto bola základná predstava zákonodarcu pri prijímaní ZoUNEK a
s touto sa súd prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil a z tohto dôvodu konanie neprerušil a nepodal
návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavný súd SR. Preto súd prvej inštancie
návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol podľa ustanovenia § 162 ods. 3 CSP. Súd prvej
inštancie k vecným argumentom oprávneného uviedol, že aj tieto považuje za účelové, je potrebné

uviesť, že ustanovenie § 6 ods. 4 ZoUNEK nehovorí o včasnosti alebo nevčasnosti zápisu, ale hovorí v
písmene b) o tom, či vôbec bola alebo nebola táto exekúcia zapísaná do registra (od 01. 04. 2017 majú
oprávnený a povinný bezplatný prístup do CRE). Včasnosť zápisu ku akémukoľvek dňu nie je možné
z registra ani zistiť, pretože to nie je povinne zapisovaný údaj podľa ustanovenia § 211a Exekučného
poriadku. Z tohto dôvodu pre súd je podstatná iba samotná existencia alebo neexistencia zápisu v

registri. Lustráciou v tomto registri súd prvej inštancie zistil, že predmetná exekúcia tam je zapísaná,
preto nemal dôvod pochybovať o včasnosti tohto zápisu. Argument oprávneného v tomto smere tak
súd prvej inštancie ako i súdny exekútor považoval za účelový a smerujúci k vytváraniu prieťahov
v ukončovaní starých exekúcií a oddialenie vyplatenia náhrady paušálnych trov exekúcie súdnemu
exekútorovi. Oprávnený namietal, že z upovedomenia nebolo zrejmé, ako exekútor nárok oprávneného

vymáhal a prečo v posledných 18 mesiacoch nevymohol ani 15 eur, preto aby nedošlo k zastaveniu
exekúcie. Taktiež namietal, že neobsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie odôvodňujú. Súd prvej
inštancie konštatoval, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje všetky náležitosti podľa
ustanovenia § 5 ZoUNEK. Súdny exekútor ani súd v konaní neevidujú žiadnu zmluvu o postúpení
pohľadávok na tretiu osobu a ani oznámenie, resp. návrh na zmenu účastníka konania. Procesne

legitimovaným subjektom je preto naďalej súčasný oprávnený. Prevod pohľadávky vymáhanej v konaní
má pôvodný oprávnený oznámiť a preukázať súdnemu exekútorovi podľa ustanovenia § 37 Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017. Až následne je exekútor povinný predložiť súdu návrh na
pripustenie zmeny účastníka konania. Keďže návrh súdu predložený nebol, nemohol o ňom ani zákonite
rozhodnúť. Napadnuté upovedomenie o zastavení starej exekúcie je vydané v súlade so zákonom č.

233/2019 Z. z., a teda pre nepriznanie trov súdnemu exekútorovi zákon nevyžaduje včasnosť zápisu,
ale zápis do centrálneho registra exekúcií ako taký, preto súd prvej inštancie námietky oprávneného
ako nedôvodné zamietol.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol napadnuté uznesenie

zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Namietal, že súd v poučení
napadnutého uznesenia nesprávne uviedol, že proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné, keďže z
ustanovenia § 7 ods. 3 a § 10 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných
konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva, že proti rozhodnutiu o námietkach je
prípustná sťažnosť. Súd prvej inštancie neuviedol, na základe čoho podľa neho proti uzneseniu opravný

prostriedok prípustný nie je a na čom sa jeho poučenie zakladá. Oprávnený uviedol, že podľa
napadnutého uznesenia o námietkach rozhodol sudca a nie vyšší súdny úradník. Súd prvej inštancie v
uznesení neuviedol, prečo o námietkach rozhodol sudca v rozpore s ustanovením § 10 ods. 2 ZoUNEK
a rovnako súd sa nezmienil o tom, že by v tejto veci i námietkach oprávneného sudca mohol rozhodnúť.Napadnuté uznesenie trpí základným neodstrániteľným nedostatkom a to rozhodnutím osobou, ktorej
zákon možnosť rozhodnúť o námietkach nezveruje a nedáva, z ktorého dôvodu rozhodoval vylúčený
sudca resp. nesprávne obsadený senát. Oprávnený ďalej namietal, že ZoUNEK jednoznačne hovorí

o tom, kedy súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov (§ 6 ods. 4 písm. b) zákona),
pričom poukazuje na konkrétnu povinnosť súdneho exekútora, pri ktorej bolo určené i to, do kedy ju
musí súdny exekútor splniť. Povinnosť zápisu do centrálneho registra exekúcií mal exekútor splniť od
kedy sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis a zároveň do 30.
06. 2016 podľa ustanovenia § 243d ods. 3 Exekučného poriadku. Exekútor v upovedomení o zastavení

starej exekúcie a výzve na zaplatenie paušálnych trov nepreukázal, že exekúcia bola zapísaná
v centrálnom registri exekúcii do 30. 06. 2016. Povinnosť zápisu do centrálneho registra exekúcií
mal exekútor splniť do siedmich dní, od kedy sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach
rozhodujúcich pre zápis a zároveň do 30. 06. 2016 podľa ustanovenia § 211a ods. 3, § 243d ods.
3 Exekučného poriadku a § 1 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 355/2014 o centrálnom registri exekúcií.
Centrálny register exekúcií bol zriadený zákonom č. 335/2014 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa

01. 01. 2015 a bol týmto dňom spustený. Keďže poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu
exekútorovi doručené v roku 2010, mal súdny exekútor zabezpečiť zápis exekúcie do Centrálneho
registra exekúcií najneskôr do 07. 01. 2015. Nemôže byť potom správny záver o tom, že by pre nárok
súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej exekúcie postačovalo to, aby bola stará exekúcia
v Centrálnom registri exekúcií len zapísaná. Neskorší zápis exekúcie do centrálneho registra exekúcií

vo vzťahu k paušálnej náhrade trov starej exekúcie relevantný nie je. Súd sa v napadnutom uznesení
s námietkou oprávneného týkajúcou sa včasného zápisu do registra exekúcií nevysporiadal takým
spôsobom, že by nárok súdneho exekútora na paušálne trovy starej exekúcie mohol byť daný. Súd
prvej inštancie sa takisto nevysporiadal s námietkou, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie
neobsahuje náležitosti vyžadované v ustanovení § 5 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. a tiež nerozhodol

o návrhu na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom SR. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveciažekonanie máinúvadu,ktorá mohlamať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z uvedených dôvodov tak podľa oprávneného napadnuté
uznesenie vykazuje znaky arbitrárnosti a je nepreskúmateľné.

6. Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril, odvolanie mu bolo doručené dňa 22. 10.
2020.

7. Odvolací súd skôr, než vecne preskúmal napadnuté uznesenie vo výroku I. a II., zisťoval, či je
prípustné odvolanie proti výrokom tohto uznesenia a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je

potrebné odmietnuť podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP.

8. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 01. 07. 2016) ak to povaha
veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

10. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 21. 01. 2010, kedy bol súdnemu exekútorovi

doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 01. 04. 2017 je účinná novela Exekučného
poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v §
243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017. Keďže ustanovenia § 243i až 243k na toto konanie nedopadajú,
je potrebné na túto exekúciu aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31. 03. 2017.

11. Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 ZoUNEK, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto
zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).

12. Podľa ustanovenia § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie,

ak to zákon pripúšťa.

13. Podľa ustanovenia § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie
o: a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovukonania,d)návrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaalebozabezpečovaciehoopatrenia,e)zrušení
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na
opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí

návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu
na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť
zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku
na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie
cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu

cudzieho rozhodnutia.

14. Civilný sporový poriadok, ustanovenia ktorého je potrebné primerane použiť v konaní podľa
Exekučného poriadku, v citovanom ustanovení § 355 upravuje, že odvolanie je prípustné len proti tým
uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti právnej úprave Občianskeho
súdneho poriadku účinnej do 30. júna 2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým

odvolanie prípustné nebolo. Ustanovenie § 357 CSP, taxatívne vymedzuje, voči ktorým uzneseniam
je odvolanie prípustné, pritom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu, ktorým súd
prvej inštancie návrh na prerušenie konania zamietol resp. ktorým súd prvej inštancie námietky proti
upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamietol, tzn. možnosť podať odvolanie proti týmto výrokom
súdu Civilný sporový poriadok nepripúšťa a to bez ohľadu na to, či odvolanie podá oprávnený, povinný

alebo súdny exekútor.

15. Podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

16. Vzhľadom na to, že odvolanie oprávneného bolo podané proti uzneseniu súdu prvej inštancie, proti
ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP odvolanie
oprávneného vo výrokoch I. a II. odmietol.

17. K odvolacím námietkam odvolací súd dodáva, že podľa ustanovenia § 10 ods. 2 a podľa

ustanovenia § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 ZoUNEK koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny
úradník, pričom proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť. Citovaný zákon
tak umožňuje rozhodovať na základe poverenia sudcu vyššiemu súdnemu úradníkovi, ale nestanovuje
výlučne povinný postup, kedy musí rozhodnúť vyšší súdny úradník a až následne sudca. Zákon tak
poskytuje možnosť rozhodovania vyššiemu súdnemu úradníkovi na základe poverenia sudcu, pričom

však v prípade ak takéto poverenie sudca nevydá, tak rozhoduje sám sudca.

18. Zároveň odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky spis. zn.: I. ÚS
502/2019 zo dňa 26. 05. 2020, v ktorom sťažovateľ dával do súvisu zásah do svojich práv aj
s tým, že o jeho nároku na náhradu trov exekúcie nerozhodoval vyšší súdny úradník, ale priamo

sudca, a tak nemohol využiť proti napadnutému rozhodnutiu žiaden opravný prostriedok, v čom videl
porušenie princípu dvojinštančnosti konania. Ústavný súd poukázal na svoje rozhodnutie č. k.: PL. ÚS
10/2019-11- zo dňa 30. 01. 2019, podľa ktorého z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie nie je
povinne dvojinštančné s výnimkou vecí trestných, u ktorých táto požiadavka vyplýva z čl. 2 Protokolu
č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ani čl. 6 dohovoru samotné právo na

odvolanie na súde vyššej inštancie negarantuje a dvojinštančnosť, ako vyplýva z judikatúry ESĽP, nie
je všeobecnou zásadou civilného súdneho konania. Ústavný súd tak konštatoval, že iba to, že v danej
veci rozhodol sudca, a nie vyšší súdny úradník, nemôže samo osebe spôsobiť zásah do ústavných práv
sťažovateľa, pretože dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou civilného konania.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396
ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy
odvolacieho konania nevznikli.

20.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ustanovení §
419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ustanovenia § 77 ( § 425
CSP ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy podľa ustanovenia § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v ustanovení § 429 ods. 2 CSP, ak má
dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa ustanovenia § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa ustanovenia § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).