Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. október 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/213/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116226703
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5116226703.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu:

W.. C. C., L.. XX.X.XXXX, P. J. P. XXX, G. X.: JUDr. Michaelou Macalákovou, advokátkou so sídlom
advokátskej kancelárie J. Milca 11, 010 01 Žilina, proti žalovanému: O. B., L.. X.X.XXXX, P. J. Y. D. XXX,
P., G. X.: I.UDr. Jurajom Klimčom, advokátom so sídlom Bobot 176, Bobot, o zaplatenie 12.000,- Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 7.150,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 7.150,- Eur od 13.7.2016 do zaplatenia, zastavuje.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný m á voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

IV. Slovenská republika m á voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.10.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 12.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 13.7.2016
až do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Dňa 5.12.2016 na výzvu súdu doručil opravu žaloby vo výške

úroku zo meškania tak, že požadoval úrok z omeškania vo výške 5 % ročne.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 2.7.2015 poskytol
žalobca žalovanému sumu 12.000,- Eur, ktorú mal žalovaný uhradiť čo najskôr. Doba splnenia záväzku
v zmluve nie je určená, a tak žalobca vyzval žalovaného na plnenie záväzku z predmetnej zmluvy
mailom zo dňa 12.7.2016. Pre prípad nesplnenia záväzku je v zmluve dohodnutý úrok vo výške 0,05 %
odo dňa splatnosti do zaplatenia, ktorý si však žalobca uplatnil vo výške 5,05 % ročne, po úprave vo

výške 5 % ročne. Napriek viacerým výzvam žalovaný dlh neuhradil, a tak žalobca požadoval o úrok z
omeškania v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka.

3. Súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu sp.zn. 8C/213/2016-15 zo
dňa14.12.2016,vočiktorémupodaldňa26.1.2017žalovanýodpor(č.l.18).Vpodanomodporežalovaný
poprel existenciu akýchkoľvek finančných záväzkov voči žalobcovi a tvrdil, že nemá k dispozícii žiadnu
zmluvu o pôžičke. Následne súd uznesením zo dňa 7.2.2017 platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil.

4.Súdvovecinariadilpojednávaniena19.6.2017,naktoromvecprejednalzaúčastiprávnychzástupcov
strán sporu. Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej žalobe a súdu predložila aj potvrdenie o
zaplatení požadovanej sumy. Právny zástupca žalovaného poprel existenciu záväzku žalobcu titulomzmluvy o pôžičke. Poukázal na to, že v poznámke o platbe sumy pôžičky je uvedené, že ide o pôžičku
„SIMZU“, z čoho podľa jeho názoru vyplýva, že ide o iný právny titul než zmluvu o pôžičke. SIMZU bola
spoločnosť, ktorej konateľmi boli v čase jej existencie žalobca aj žalovaný. Tvrdil, že zmluva o pôžičke

je neplatný právny úkon, ak žalobca nepreukáže aj reálne plnenie z tejto zmluvy, a tak podľa názoru
žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Podľa jeho názoru tak malo ísť o dve odlišné pôžičky,
pričom zmluva o pôžičke zo dňa 2.7.2015 nemôže byť podkladom pre poskytnutie sumy 12.000,- Eur už
31.7.2014. V ďalšom poukázal na úhrady žalovaného na zhodný účet v roku 2014, spolu v sume 7.150,-
Eur a tiež na skutočnosť, že konateľmi spoločnosti SIMZU bola manželka žalobcu a žalovaný. Právna

zástupkyňa žalovaného tvrdila, že detail platby je zo dňa 31.7.2014 a až následne dňa 2.7.2015 bola
medzi stranami uzavretá zmluva o pôžičke, čo je bežný jav a je irelevantné, čo je uvedené v informácii
k platbe. Následne súd odročil pojednávanie na 11.9.2017 s tým, že nariadil stranám sudcovskú lehotu
30 dní na ďalšie vyjadrenia vo veci.

5. Dňa 19.7.2017 doručila právna zástupkyňa žalobcu súdu vyjadrenie vo veci a čiastočné späťvzatie

žaloby v sume 7.150,- Eur a žiadala, aby súd žalovaného zaviazal na úhradu sumy 4.850,- Eur s
príslušenstvom (č.l. 46). Okrem toho zotrvala na tom, že žalobca preukázal vyplatenie sumy pôžičky
dokladom zo dňa 31.7.2014, pričom reálne odovzdanie predmetu pôžičky pred samotným uzavretím
zmluvy písomnou formou nie je vylúčené. Svoje tvrdenia oprela aj rozhodnutie NS SR sp.zn. 2
Cdo/293/2008, ktoré popisuje obdobnú právnu situáciu. V ďalšom namietala porušenie koncentračnej

zásady zo strany žalovaného, ktorý neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas. S ohľadom na to,
že žalovaný na pojednávaní dňa 19.6.2017 predložil výpis z bankového účtu žalovaného, z ktorého
je zrejmé, že žalovaný zaplatil žalobcovi finančné prostriedky v celkovej sume 7.150,- Eur, žalobu
zobral žalobca v tejto časti späť. K vyjadreniu predložila kópiu mailovej komunikácie medzi žalobcom
a žalovaným.

6. Dňa 2.8.2017 doručil žalovaný vyjadrenie k žalobe (č.l. 52), v ktorom zotrval na predošlých
vyjadreniach a poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3 Cdo/325/2009, podľa ktorého k zmluve o
pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka nedochádza len na základe dohody zmluvných strán,
ale už skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi a tiež, že ak k odovzdaniu peňazí nedošlo,

nemožno považovať zmluvu o pôžičke za platnú. Rovnako poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR
sp.zn. I. ÚS 307/2012. Žalovaný tiež namietal to, že v zmluve o pôžičke absentuje údaj o jej splatnosti,
podpis na zmluve je iba parafou, pričom poprel jeho pravosť. Ďalej tvrdil, že zo žaloby nie je zrejmé, na
základe čoho chce žalobca priznať úrok z omeškania od 13.7.2016. Tiež poukázal na skutočnosť, že
samotný žalobca v prevodnom príkaze zapísal poznámku „pôžička SIMZU“, a tak podľa jeho názoru

ide o pôžičku medzi žalobcom a touto spoločnosťou. V závere žalobca vzniesol námietku premlčania,
nakoľko čiastka 12.000,- Eur bola poukázaná dňa 31.7.2014 a žaloba bola podaná na súde 19.10.2016,
to je po uplynutí dvojročnej premlčacej doby ustanovenej v § 107 OZ, ktorá sa vzťahuje na prípadné
bezdôvodné obohatenie. Žalovaný totiž tvrdil, že ak by aj súd uvedenú poznámku v platobnom príkaze
nezohľadnil, nemôže isť o pôžičku, ale o bezdôvodné obohatenie. Opätovne zdôraznil, že za obdobie

roka 2014 až 2015 je zrejmá úhrada žalovaného v celkovej výške 7.150,- Eur.

7. Dňa 4.9.2017 doručil žalovaný ďalšie vyjadrenie vo veci (č.l. 55), v ktorom namietal tvrdenia žalobcu
o porušení koncentračnej zásady a naopak, tvrdil, že žalobca až po roku od podania žaloby súdu
doložil „vyrobenú“ emailovú komunikáciu medzi stranami sporu. Taktiež namietal argumentáciu žalobcu,

že poznámka „pôžička SIMZU“ má znamenať poskytnutie prostriedkov žalovanému za účelom ďalšej
pôžičky tejto spoločnosti. Účet žalovaného bol iba platobným miestom, na ktoré bola suma 12.000,- Eur
poskytnutá.

8. Dňa 11.9.2017 súd vo veci nariadil a vykonal pojednávanie za účasti právnych zástupcov strán

sporu. Právna zástupkyňa žalobcu tvrdila, že v časti, kde sa žalovaný bráni tým, že ide o plnenie
titulom inej zmluvy, má dôkaznú povinnosť žalovaný. Na uvedenom pojednávaní strany zotrvali na
svojich predošlých prednesoch a právna zástupkyňa žalobcu navrhla znalecké dokazovanie - znalcom
grafológom na účely posúdenia pravosti podpisu žalovaného na zmluve o pôžičke. Za týmto účelom súd
odročil pojednávanie na neurčito.

9. Následne súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie a dňa 10.4.2019 bol znalkyňou predložený
znalecký posudok č. 20/2019, z ktorého vyplýva, že podpis na zmluve o pôžičke je pravým podpisom
žalovaného (č.l. 180 a nasledovne). Uznesením zo dňa 15.4.2019 súd priznal znalkyni znaleckú odmenuv sume 418,32 Eur, ktorá bola v sume 200,- Eur z preddavku zloženého žalobcom a v sume 218,32 Eur
zo štátnych prostriedkov.

10. Následne súd nariadil a dňa 21.8.2019 vykonal vo veci pojednávanie, na ktorom vec prejednal
za prítomnosti právnych zástupcov strán sporu. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe
a zároveň špecifikoval späťvzatie žaloby zo dňa 17.07.2017, pričom poznamenal, že žalobca berie
žalobu späť v sume 7.150,- Eur aj v časti úrokov z omeškania, ktoré prevyšujú úrok z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 4.850 Eur od 13.07. 2016 do zaplatenia. Okrem toho sa vyjadril k

znaleckému posudku a v celom rozsahu sa s ním stotožnil. K námietke žalovaného, že k fyzickému
odovzdaniu finančných prostriedkov došlo pred podpísaním zmluvy poznamenal, že právna obec to
považuje za štandardný právny úkon. Právny zástupca žalovaného konštatoval, že štát zaväzuje právo
písané, nie odborná literatúra, na ktorú poukázal právny zástupca žalobcu. Opätovne poukázal na
jednoznačný právny názor vyšších súdnych autorít. Dôležité je iba či z tejto konkrétnej zmluvy, ktorú
žalobca žaluje, odovzdal nejaké peniaze, pričom je evidentné, že nie. Vo vzťahu k znaleckému posudku

uviedol, že ho nepovažuje za vierohodný, považuje ho doslova za paškvil. Znalkyňa vychádzala z
piatich porovnávacích podpisov, pričom za vierohodný možno pritom uznať iba porovnávací podpis
PM1, ktorý zrejme podpísal žalovaný na súde tu v Žiline a zrejme aj PN 7, keď preberal nejaký doklad
na Okresnom riaditeľstve PZ v Trenčíne. Všetky ostatné doklady, všetky ostaté podpisy, evidentne
nie sú jeho. Poznamenal, že zásielky za žalovaného preberá a podpisuje parafou žalovaného jeho

manželka. Pritom znalec konštatuje, že ten podpis je pravý. Právny zástupca žalovaného zároveň
uviedol, že podpis na plnej moci, ktorú udelil žalovaný jemu, podľa tvrdenia manželky žalovaného je
tiež podpisom jeho manželky, nie žalovaného. Následne po spochybnení pravosti podpisu žalovaného
na plnomocestve udelenom žalovaným JUDr. Klimčovi, sudkyňa dotazovala právneho zástupcu k
ozrejmeniu tejto skutočnosti s ohľadom na procesné dôsledky (napr. doručovanie písomností súdu

osobe, ktorá na ich prevzatie nie je splnomocnená). Právny zástupca následne zobral toto svoje tvrdenie
o spochybnení podpisu žalovaného na plnomocenstve späť a žiadal, aby súd vec prejednal. Sudkyňa s
ohľadom na dôvodnú pochybnosť o nedostatku splnenia procesných podmienok pojednávanie odročila
na 14.10.2019 s tým, že pojednávania sa zúčastní aj žalovaný, ktorý rozpor v tvrdeniach JUDr. Klimča
o absencii podpisu žalovaného na plnomocenstve, ktorým ho splnomocnil na zastupovanie v konaní,

odstráni.

11. Na pojednávaní dňa 14.10.2019 súd vec prejednal a rozhodol za účasti právneho zástupcu žalobcu,
žalovaného a jeho právneho zástupcu. Prednostne sa súd zaoberal spochybnením podpisu žalovaného
na plnomocenstve udelenom JUDr. Klimčovi dňa 14.6.2017 (č.l. 39). Žalovaný na výzvu súdu potvrdil, že

podpisnaplnomocenstvepatríjemu.Právnizástupcoviaobochstránsporuzotrvalinasvojichpredošlých
vyjadreniach. Po predbežnom právnom posúdení zo strany súdu právny zástupca žalobcu navrhol
výsluch žalovaného, ku ktorému súd pristúpil. Žalovaný v odpovediach na otázky svojho právneho
zástupcu potvrdil, že podpis na zmluve o pôžičke predloženej v konaní nepatrí jemu a existovala iná
pôžička, na základe ktorej plnil žalobcovi rôzne sumy v nepravidelných výškach a splátkach, nie však

titulom zmluvy o pôžičke. Na otázky právneho zástupcu žalobcu žalovaný odmietol odpovedať. Súd
následne na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa
v spise, vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení.

12. Prednostne sa súd zaoberal čiastočným späťvzatím žaloby v sume 7.150,- Eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 13.7.2016 do zaplatenia.

13. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobca môže vziať
žalobu späť.

14. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

15. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.16. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu, súd so súhlasom žalovaného na pojednávaní dňa
14.10.2019 konanie v časti o zaplatenie sumy 7.150,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 7.150,- Eur od 13.7.2016 do zaplatenia, zastavil.

17. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), zmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

18. Podľa § 658 ods. 1 a 2 OZ:
(1) Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
(2) Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva
alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

19. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v

rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

20. Podľa § 100 ods. 1 až 3 OZ:
(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej § 101 až 110. Na premlčanie
súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo

veriteľovi priznať.
(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
(3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a
bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

21. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

22. Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ:

(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

23. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

24. Podľa § 451 OZ:

(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

26. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a nesporné, že dňa 31.7.2014 žalobca poukázal
na účet žalovaného sumu 12.000,- Eur. Medzi stranami bolo sporné, akým titulom žalobca uvedenú

sumu žalovanému poskytol. Žalobca svoj nárok opieral o zmluvu o pôžičke zo dňa 2.7.2015, pričom
žalovaný poprel, že uvedenú zmluvu uzavrel. Z vykonaného dokazovania, a to zo znaleckého posudku
č. 20/2019 mal súd za preukázané, že podpis na uvedenej zmluve zo dňa 2.7.2015 je pravým podpisom
žalovaného. Súd však v konaní skúmal nárok žalobcu, ktorý v konaní uplatnil na základe záväzkovo-
právneho vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke. V civilnom sporovom konaní súd vychádza z

tvrdení produkovaných žalobcom, avšak vyhodnocuje ich v zmysle zásady „iura novit curia“, t.j. súd
pozná právo.27. V danej veci žalobca tvrdil, že sumu 12.000,- Eur poskytol na účet žalovaného 31.7.2014, čo
žalovaný nepoprel. Právnym titulom však bola zmluva o pôžičke zo dňa 2.7.2015 (t.j. uzavretá o rok
neskôr po poukázaní sumy na účet žalovaného). Podstata zmluvy o pôžičke spočíva v tom, že na

základe nej prenecháva veriteľ dlžníkovi určité množstvo druhovo určených vecí na drobné nakladanie,
resp. spotrebovanie. Ďalším charakteristickým znakom zmluvy o pôžičke je, že má reálnu (nielen
konsenzuálnu) povahu. Na vznik záväzkového vzťahu nestačí uzavretie zmluvy, ale vyžaduje sa aj
reálne odovzdanie veci dlžníkovi. Vznik pôžičky teda predpokladá dohodu strán a skutočné odovzdanie
predmetu pôžičky. Právnym dôvodom vzniku pôžičky je odovzdanie druhovo určenej veci a súdna prax

je za jedno v názore, že k odovzdaniu predmetu pôžičky pri peňažnej pôžičke môže dôjsť nielen fyzickým
odovzdaním požičanej sumy, ale aj bezhotovostným prevodom na účet dlžníka. Z uvedeného je preto
zrejmé, že zmluva o pôžičke ako reálny kontrakt vzniká v okamihu odovzdania predmetu pôžičky. Pre
uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne
alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia
zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť

dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej
uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Podľa § 657 OZ
zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa
zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

28. Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o prenechaní veci (o reálnom odovzdaní),
druhovom určení veci, povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu, určení času vrátenia. Predmetom zmluvy o
pôžičke môže byť akákoľvek druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych
vzťahov. Podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke je dohoda o čase vrátenia. Čas vrátenia nemusí byť
pritom určený konkrétnym dňom, ale stačí, ak je dohodnutý tak, že čas vrátenia možno určiť. Dokonca

stačí aj dohoda v takom zmysle, že čas vrátenia veriteľ ponechá na vôľu dlžníka. Čas splnenia je
napríklad ponechaný na vôľu dlžníka aj v tom prípade, keď podľa dohody má dlžník plniť až po splnení
podmienky, ktorej splnenie môže ovplyvniť iba dlžník a ktorý jej splnenie zámerne zmaril. Tým sa právny
úkon stane nepodmieneným (§ 36 ods. 3). V týchto prípadoch čas plnenia určí súd na návrh veriteľa
podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi (§ 564).

29. Nakoľko zmluva o pôžičke nevyžaduje písomnú formu, súd má za to, že pre jej naplnenie, resp.
reálny vznik, je podstatný okamih odovzdania predmetu pôžičky. V danom prípade k odovzdaniu
sumy 12.000,- Eur došlo 31.7.2014, a tak je zrejmé, že v zmysle konštantnej judikatúry súdov nie
je možné viazať právny nárok na zmluvu, ktorá vznikla o rok neskôr, t.j. 2.7.2015. I keď má súd za

preukázané, že dňa 2.7.2015 uzavreli strany sporu zmluvu, ktorú nazvali zmluvou o pôžičke. Nad rámec
súd poznamenáva, že žalobcom predložená zmluva o pôžičke zo dňa 31.7.2104 dokonca nemá všetky
zákonné náležitosti, a tak ide o zmluvu neplatnú. V zmluve absentuje údaj o jej splatnosti, o dohodnutej
dobe, v ktorej má dlžník svoj dlh uhradiť.

30. Z hypotézy hmotnoprávnej normy uvedenej v ustanovení § 657 Občianskeho zákonníka, ktorá
vymedzuje obsah povinnosti tvrdenia a dôkaznú povinnosť veriteľa, vyplýva, že v spore o vrátenie
pôžičky má žalobca ako veriteľ bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke,
že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdal a že dlžník požičané peniaze riadne a včas nevrátil. Z tohto
bremena tvrdenia tak pre veriteľa (žalobcu) vyplýva dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie

tvrdení, že zmluva o pôžičke bola uzavretá a že na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému finančné
prostriedky. Ak veriteľ, teda žalobca neunesie bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno v tomto
smere, musí rozhodnutie súdu vyznievať v jeho neprospech. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh
skutočností, ktoré konkrétne musí strana sporu preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, to
znamená, právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný. Z toho teda vyplýva, kto je nositeľom

dôkazného bremena, teda kto z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať.

31. V posudzovanej veci má súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky
v sume 12.000,- Eur prevodom na účet žalovaného dňa 31.7.2014. Žalobca, ktorý má v konaní dôkazná
povinnosť preukázať, že zmluvu o pôžičke so žalovaným uzavrel a predmet pôžičky odovzdal svoj nárok

odôvodňoval zmluvou zo dňa 2.7.2015, ktorá nemá zákonné náležitosti zmluvy o pôžičke v zmysle § 657
OZ. V danom prípade však platnosť uvedenej zmluvy nemá pre samotný žalobný nárok žiaden význam,
nakoľko je zrejmé, že zmluva o pôžičke musí vzniknúť reálnym odovzdaním predmetu pôžičky. Žalobca v
konaní nepreukázal, ba ani netvrdil, že zmluva o pôžičke vznikla skôr ako 2.7.2015. Pre účely posúdeniadôvodnosti nároku súd nemal za preukázané, že finančné prostriedky v sume 12.000,- Eur poukázané
žalobcom na účet žalovaného boli poskytnuté titulom zmluvy o pôžičke. Podporným faktom, pre ktorý
je zrejmé, že nemohlo ísť o plnenie titulom zmluvy zo dňa 2.7.2015 je v konaní preukázaná skutočnosť,

že žalovaný žalobcovi plnil v čase od augusta 2014 (v období pred uzavretím zmluvy 2.7.2015) do
októbra 2015 sumu spolu 7.150,- Eur. Úhrady v tejto výške žalobca potvrdil tým, že v podaní zo dňa
19.7.2017 v tejto časti zobral žalobu späť. Preto súd opätovne konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno ohľadom preukázania, že sumu 12.000,- Eur poskytol žalovanému titulom zmluvy o pôžičke.
V danom prípade bolo pre posúdenie otázky platnosti zmluvy o pôžičke uzavretej medzi účastníkmi

konania 31.7.2014 rozhodujúcim zistenie, či došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky žalobkyni. Ako už
bolo vyššie uvedené, k zmluve o pôžičke podľa § 657 OZ nedochádza len na základe dohody zmluvných
strán, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi, čo zhodne konštatoval Najvyšší súd
SR v rozsudku sp.zn. 3Cdo/325/2009.

32. Súd preto poskytnutie uvedenej sumy považoval za plnenie bez právneho dôvodu, čo predstavuje

bezdôvodné obohatenie. Z uvedeného následne súd vychádzal aj pri posúdení dôvodnosti nároku
žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy, t.j. po čiastočnom späťvzatí žaloby, ostalo predmetom sporu
zaplatenie sumy 4.850,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy. V danom prípade,
teda pri posudzovaní nároku na vrátenie (preukázane) vyplatenej sumy žalobcom žalovanému dňa
31.7.2014, súd vychádzal z toho, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil prijatím tejto sumy, nakoľko v

konaní nebolo preukázané, že išlo o poskytnutie finančných prostriedkov titulom zmluvy o pôžičke.

33. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia (BO) je právom majetkovým, ktoré v súlade s § 100
ods. 1 Občianskeho zákonníka podlieha premlčaniu. Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia
Občiansky zákonník upravuje subjektívnu, ako aj objektívnu premlčaciu dobu. Ak sa povinný subjekt

premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia
priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Žalovaný v konaní vzniesol námietku
premlčania nároku, nakoľko žalobca poskytol sumu 12.000,- Eur žalovanému dňa 31.7.2014 a žalobu
podal na súde dňa 19.10.2016, t.j. po uplynutí 2-ročnej premlčacej doby v zmysle § 107 OZ.

34. Subjektívna premlčacia doba je upravená v ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka -
začiatok jej plynutia sa odvíja od okamihu, kedy sa oprávnený z bezdôvodného obohatenia dozvedel,
že došlo k bezdôvodnému obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil. Premlčacie doby (tak
subjektívna ako aj objektívna) pri bezdôvodnom obohatení začínajú spravidla plynúť rôzne - v závislosti
od druhu bezdôvodného obohatenia. K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho

dôvodu (§ 452), ak právny dôvod neexistoval od začiatku, dochádza okamihom poskytnutia plnenia.
Týmto okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba
začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu, a komu plnil. Ak ide o
bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu (§ 452), treba rozlišovať prípady
relatívnej a absolútnej neplatnosti právneho úkonu, z ktorého sa plnilo. Bezdôvodné obohatenie získané

zabsolútneneplatnéhoprávnehoúkonuvznikáspravidlaodsaméhovznikuprávnehoúkonu.Objektívna
premlčacia doba začne teda plynúť už od vzniku takéhoto právneho úkonu, resp. od poskytnutia plnenia
na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Subjektívna premlčacia doba začne plynúť odvtedy,
keď sa oprávnený dozvie, že bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Tieto okolnosti sa
oprávnený obvykle dozvie už v čase vzniku absolútne neplatného právneho úkonu resp. vtedy, keď na

základe takéhoto úkonu poskytol plnenie.(napr. ÚS sp. zn. III. ÚS 158/99: „Ak je právny úkon neplatný
od samého počiatku (absolútna neplatnosť), tak akékoľvek plnenie na jeho základe poskytnuté je od
tohto okamihu plnením z neplatného právneho úkonu, t.j. bezdôvodným obohatením a týmto okamžikom
začína plynúť objektívna lehota na jeho vydanie.“) Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok NS SR
sp. zn. 1 Cdo 67/2011, podľa ktorého tam vysloveného právneho záveru oprávnený sa dozvie o vzniku

bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne preukázateľne
zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného
a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený
dozvedel ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať,

nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné.

35. Vychádzajúc z uvedeného súd vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania nemohol
podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznať žalobcovi uplatnený nárok v sume 12.000,- eur(následne sa domáhal iba zaplatenie zostatku v sumu 4.850,- eur) predstavujúci poskytnuté finančné
prostriedky dňa 31.7.2014, ktorých zaplatenia sa žalobca od žalovaného domáhal, pretože tento nárok
je premlčaný. V súvislosti s námietkou premlčania vznesenou žalovaným bolo potrebné posudzovať

premlčanie nároku žalobcu vo vzťahu k subjektívnej premlčacej dobe tak, že subjektívna premlčacia
doba začala plynúť 1.8.2014 (nasledujúci deň po poskytnutí uvedenej sumy na účet žalovaného) a
uplynula 1.8.2016, teda uplynutím dvoch rokov. Z vyššie uvedených dôvodov okresný súd žalobu
žalobcu vo zvyšnej časti zamietol.

36. Súd ešte na záver uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny (k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38. Podľa § 253 ods. 1 CSP, ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky,

súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

41. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 245 Civilného sporového
poriadku. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 12.000,- EUR s úrokom z omeškania. Žalobca
zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 7.150,- Eur, čo odôvodnil tým, že úhrady v tejto výške

preukázal žalovaný na pojednávaní vo veci samej. Súd však čiastočné späťvzatie žaloby vyhodnotil
ako zavinené zo strany žalobcu, nakoľko ten musel mať vedomosť ešte pred podaním žaloby, koľko
z požadovanej sumy mu žalovaný reálnej uhradil, t.j. mal vedieť na akú neuhradenú sumu má právny
nárok. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, a tak bol žalovaný v celom rozsahu úspešnou stranou
sporu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

42. O trovách štátu súd rozhodol v zmysle § 253 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že štátu
priznal právo na ich náhradu voči neúspešnej strane sporu - žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.