Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. september 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/146/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117225316
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117225316.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobcu: K.. Ľ. U., W.. XX.X.XXXX, F. N.
X/A, XXX XX T. - W. Š., proti žalovaným: 1. Y. C., W.. X.X.XXXX, F. Q. XXX/XXX, XXX XX S., 2. V. C.,
W.. X.XX.XXXX, F. Q. XXX/XXX, XXX XX S., 3. Y. H., W.. XX.X.XXXX, F. Q. XXX, XXX XX S., právne
zastúpení Mgr. Miroslavom Balážom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, o zriadenie

vecného bremena, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 24C/9/2017-88 zo
dňa 23.5.2018 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje sa rozsudok a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej súd prvej inštancie) žalobu žalobcu o zriadenie
vecného bremena zamietol a vyslovil, že žalovaní majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi

v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

2. Po vykonanom dokazovaní s poukazom na ust. § 123, § 124 a § 127 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len OZ), ako aj s poukazom na ust. § 3 ods. 1 OZ a § 151n ods. 1, § 151o ods. 1, 3
OZ dospel k záveru, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca a žalovaní sú vlastníkmi susediacich

pozemkov v katastrálnom území obce S., ani to, že žalovaní neumožňujú žalobcovi prístup k jeho
pozemku cez pozemky v ich vlastníctve. Žalobca preto žiadal, aby súd zriadil vecné bremeno in rem
k pozemkom vo vlastníctve žalovaných, hoci má prístup k svojmu pozemku aj cez iné - nezastavané
pozemky. Žalobca navyše plánuje do budúcna realizovať stavbu na svojom pozemku, čo by mohlo
neprimeranezasahovaťdovlastníckychprávžalovaných,ktorímajúnasvojichpozemkochužpostavené
rodinné domy a zriadenie vecného bremena v rozsahu navrhovanom žalobcom by mohlo byť v rozpore

s dobrými mravmi a mohlo by bezprostredne vyústiť do ďalšieho susedského sporu. Hypotéza právnej
normy § 151o ods. 3 OZ pre zriadenie vecného bremena súdom predpokladá, že vlastník stavby nie
je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Z
vykonaného dokazovania mal však súd prvej inštancie preukázané, že žalobca si môže prístup k stavbe
zabezpečiť inak a tento prístup si aj zabezpečuje, a preto súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Ďalej v odôvodnení súd prvej inštancie už poukázal len na uznesenie Najvyššieho súdu SR

sp.zn.6Cdo/145/2011,vzmyslektoréhovšeobecnýsúdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolené
účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam a tiež na definíciu dobrých
mravov v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR č.k. IV.ÚS 55/2011-19 z 24.2.2011, ako aj rozsudku
Najvyššieho súdu SR z 26.4.2012 sp.zn. 5Cdo/26/2011.

3. S poukazom na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len CSP) vyslovil, že žalovaní majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100
%, nakoľko boli v spore plne úspešní.4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v
ust. § 365 ods. 1 písm. d), e), f), h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe

v celom rozsahu vyhovel alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
nepreskúmateľnéaarbitrárne,pretoženedávaodpoveďnazákladnéotázkynastolenéžalobcomvtomto

konaní.Súdtotižnesprávnezistilskutkovýstavvdôsledkunevykonaniadôkazovnavrhnutýchžalobcom,
najmä pokiaľ ide o navrhované znalecké dokazovanie (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP). V dôsledku toho súd
prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na vykonštruovaných skutkových zisteniach. Nesprávnosť a
vykonštruovanosť skutkových zistení súdu prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), spočíva v tom, že
niejesprávneapravdivétvrdeniesúduprvejinštancie,žežalobcamámožnosťprístupunajemupatriacu
nehnuteľnosť cez tzv. poľnú cestu. Z tejto poľnej cesty by sa žalobca mohol dostať na svoj pozemok len

prechodom cez parc. č. XXXX a XXXX/X, ktoré vlastnícky patria iným osobám, a to celkovo v počte XX,
pričom súhlasom od vlastníkov týchto parciel na takýto prechod žalobca nedisponuje. Skutkové zistenie
súdu o možnosti takéhoto prechodu je arbitrárne a nezodpovedá vykonanému dokazovaniu. Tvrdenie
súdu, že medzi sporovými stranami bolo nesporné, že žalobca má prístup na svoju nehnuteľnosť po
poľnej ceste, je nesprávne, pretože táto okolnosť je sporná. Nesprávny je aj záver súdu prvej inštancie,

keď tvrdí, že priľahlým pozemkom je len parcela č. XXX, pretože v skutočnosti je priľahlou aj parcela č.
XXXX/Xvovlastníctvežalovanej1.,atopocelejdĺžkejehopozemkuč.XXX,pričomprechodcezparcelu
č. XXXX/X je jediným možným prístupom aj v prípade v budúcnosti zriadenej cesty podľa územného
plánuobceS..Neumožnenieprávaprechoduminimálnecezparceluč.XXXX/Xmuznemožňujeužívanie
parcely teraz, ale aj v budúcnosti. Cez parcely č. XXXX a XXXX/X vedúce od lesa sa samovoľne vytvára

prechod - poľná cesta, ktorou sa dá priblížiť k pozemku žalobcu, avšak vzhľadom na skutočnosť, že
parcela č. XXXX/X, ktorá bola pôvodne neknihovaná cesta vyše 150 rokov, je v súčasnosti vo vlastníctve
žalovanej 1. po celej dĺžke priľahlá k parcele č. XXX patriacej žalobcovi, nemá tento v skutočnosti na
túto parcelu reálny prístup. Súd nevenoval náležitú pozornosť tomu, že žalované, a to najmä žalovaná
1. postupovali pri vyporiadaní pozemkov, cez ktoré bolo pôvodne možné sa na predmetnú parcelu

dostať, protiprávne, pretože žalovaná 1. v skutočnosti nemohla splniť podmienky vydržania k pôvodne
neknihovanej parcele. Tým došlo k zamedzeniu prístupu žalobcu na jeho pozemok.
Už v žalobe žalobca uviedol, že pôvodne parcela č. XXXX, z ktorej vznikli súčasné parcely č. XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X E. XXXX/X, cez ktoré pôvodne existoval prechod, žalovaná 1. nikdy ako výlučná
vlastníčka neužívala. Vlastníctvo k týmto parcelám získala na základe nepravdivých údajov v konaní o

osvedčenie vydržania vlastníckeho práva k nim. Ide o okolnosť veľmi významnú, ktorú treba vyhodnotiť v
súvislosti s nárokmi, ktoré si uplatňuje žalobca v tomto konaní. Parcela č. XXXX/X, ktorá je v súčasnosti
zapísaná na žalovanú 1., je evidovaná ako miestna účelová komunikácia. Je preto logické, že žalobca
žiada zriadiť vecné bremeno na tejto parcele, ktorá cestou bola a aj v súčasnosti je takto evidovaná.
Nebolo by spravodlivé žiadať o prístup suseda, ktorý síce má priľahlú parcelu, ale táto nikdy cestou

nebola a tento sused ani nikdy si neprivlastnil parcelu, ktorou by mu zamedzil užívanie vlastníctva tak,
ako to urobila žalovaná 1. Treba zdôrazniť, že žalovaná 1. nadobudla formálne vydržaním vlastníctvo k
neknihovanej ceste, ktorá bola riadne ako cesta zakreslená vyše 150 rokov.
Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, žalobca od počiatku poukazoval na to, že
v dôsledku protiprávneho konania žalovanej 1. stratil možnosť dostať sa na svoj pozemok a starať sa oň

tak, aby nevznikla škoda na susediacich pozemkoch, najmä v podobe zaburiňovania. V tejto súvislosti
treba poukázať na platný ústavný princíp uvedený v čl. 20 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého vlastníctvo
zaväzuje. Táto okolnosť v spojení so spomenutou protiprávnosťou nadobudnutia vlastníckeho práva
žalovanou 1. k uvedenej ceste mala byť pre súd prvej inštancie dostatočným dôvodom pre aplikáciu §
151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Situácia, ktorá je predmetom konania v predmetnej právnej veci,

je tým najvhodnejším predmetom, vo vzťahu ku ktorému má súd na základe použitia vyššie citovaného
ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka poskytnúť žalobcovi ochranu. Žalobca navrhol taký spôsob
zriadenia vecného bremena, ktorý by čo najmenej zaťažil žalovanú 1., teda zriadenie vecného bremena
na parcele č. XXXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalovanej 1., pričom ide o parcelu priľahlú po celej dĺžke
k parcele patriacej žalobcovi. Na pozemku patriacom žalobcovi sa naviac nachádza stavba - studňa,

ktorú dokonca žalované využívajú na polievanie plodín pestovaných na ich pozemkoch a neoprávnene
v tejto súvislosti vstupujú na pozemok patriaci žalobcovi.6. Žalované vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť s tým, že
námietky žalobcu v jeho odvolaní sú právne irelevantné.

7. V replike žalobca k vyjadreniu žalovaných uviedol, že k vydržaniu vlastníctva zo strany žalovanej
1. došlo na základe nepravdivých vyhlásení a v skutočnosti išlo o poľnú cestu - verejný neknihovaný
majetok, ktorá bola nielen žalobcom, ale aj ostatnou verejnosťou používaná už od roku 1855. Je
spravodlivé požadovať práve a len od žalovaných vecné bremeno práva prechodu, keďže ich konaním
došlo k zabráneniu prístupu nielen k jeho parcele. V súčasnosti je jediný reálny prístup k jeho parcele

iba od lesa smerom od konca obce krížom cez parcelu č. XXXX a XXX/X (správne XXXX, poznámka
odvolacieho súdu) a následne jediný prístup je cez parcelu č. XXXX/X vo vlastníctve žalovanej 1. Bez
prechodu cez parcelu č. XXXX/X nie je možné reálne vstúpiť v súčasnosti na parcelu žalobcu.

8. Následne žalobca zaslal podanie zo dňa 25.6.2019, z ktorého v prílohe predložil aj list Slovenského
pozemkového fondu (ďalej len SPF) adresovaný žalobcovi, ktorého obsahom je uvedenie dôvodov

nepodania žaloby o určenie vlastníctva zo strany SPF na základe podnetu žalobcu. Do pozornosti
dal najmä skutočnosť, že podľa katastrálneho úradu existovala neknihovaná parcela - poľná cesta
medzi pôvodnými parcely mpč. XXX a ďalšími pôvodnými mpč. tak ako tvrdí v žalobe. Ako dôvod
nepodania žaloby o určenie vlastníctva SPF uvádza potrebu vykonania znaleckého posudku pre účely
špecifikácie poľnej cesty a obtiažnosť spochybnenia predchádzajúceho súhlasného vyjadrenia SPF k

vydržaniu parcely. Obidva dôvody žalobca považuje za irelevantné s tým, že práve aj pasivita SPF
spôsobila situáciu, že mohlo dôjsť k „vydržaniu“ existujúcej neknihovanej parcely - poľnej cesty a tým aj
k zamedzeniu prístupu žalobcovi a iným vlastníkom k ich parcelám.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok
bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, pri aplikácii nesprávneho právneho

posúdenia a naviac ide o rozsudok, ktorý je nepreskúmateľný, pretože nedáva odpovede na základné
otázky nastolené žalobcom v tomto konaní.

10. V predmetnom konaní žalobca žiada, aby súd zriadil právo vstupu, prechodu pešo a prejazdu
všetkými osobnými a nákladnými motorovými vozidlami a inými spôsobmi a prostriedkami cez: pozemok

s parcelou č. XXX zapísaný na LV č. XXX, k.ú. S., obec S., okres T., ktorého vlastníkom sú žalovaní 1.
a 2., a cez pozemky s parcelou č. XXX a s parcelou č. XXXX/X, oba zapísané na LV č. XXXX, k.ú. S.,
obec S., okres T., ktorých vlastníkom je žalovaná 3., a cez pozemok s parcelou č. XXXX/X zapísaný na
LV č. XXXX, k.ú. S., obec S., okres T., ktorého vlastníkom je žalovaná 1., v prospech vlastníka pozemku
s parcelou č. XXX, zapísaného na LV č. XXX, k.ú. S., obec S., okres T..

11. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

12. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva

zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

13. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

14. Predovšetkým nemožno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že medzi sporovými stranami
je nesporné, že žalobca má prístup na svoj pozemok č. XXX, LV č. XXX, k.ú. S.. Takýto záver
(skutkové zistenie) súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože žalobca vpriebehu konania takúto okolnosť nikdy nepotvrdil a poukazoval na to, že zmyslom jeho žaloby je práve
zabezpečenie prístupu k jeho (vyššie uvedenému) pozemku, ktorý za súčasného stavu nemôže užívať.
Rovnako nemá oporu vo vykonanom dokazovaní záver súdu prvej inštancie, že plánovaná realizácia

stavby na pozemku žalobcu by mohla neprimerane zasahovať do vlastníckych práv žalovaných, ktorí
majú na svojich pozemkoch postavené rodinné domy a zriadenie vecného bremena by mohlo byť v
rozpore s dobrými mravmi.

15. V tejto súvislosti treba predovšetkým konštatovať, že povolenie stavby na pozemku žalobcu a

eventuálny vzťah tejto stavby k rodinným domom žalovaných by bolo predmetom stavebného konania.
Niejeúlohousúdusatýmitootázkamizaoberať,atonajmäzdôvodu,žetietoniesúpredmetomsúdneho
konania.

16. Záver súdu, že zriadenie vecného bremena by mohlo byť v rozpore s dobrými mravmi, je uvedený v
odôvodnení rozhodnutia hypoteticky a nie je jasným spôsobom odôvodnený. Nemožno z odôvodnenia

rozhodnutia zistiť, čo súd k takémuto záveru viedlo a v čom by mal spočívať rozpor s dobrými mravmi,
prípadne, aké riziko susedských sporov súd zistil na základe vykonaného dokazovania.

17. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nedáva odpoveď na zásadné otázky nastolené žalobcom v
tomto konaní, ktoré spočívajú v tom, že žalovaná 1.nadobudla vlastnícke právo k parcelám v súčasnosti

patriacim žalovaným protiprávne na základe nepravdivých informácií o tzv. vydržaní vlastníckeho práva
k týmto parcelám v konaní o osvedčenie jej vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, pričom
v skutočnosti si takýmto spôsobom privlastnila prístupovú cestu, po ktorej prechádza na svoj pozemok
žalobca.

18. Všetky tieto okolnosti robia rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľným, pretože v rozpore
s ustálenou rozhodovacou praxou (6Cdo/145/2011) nedáva odpoveď na zásadné otázky nastolené
sporovou stranou - žalobcom v tomto konaní a opiera sa o hypotetické závery.

19. Súd prvej inštancie nevenoval pozornosť tomu, či v skutočnosti nie je v rozpore s dobrými mravmi,

že žalobca nemá prístup na svoj pozemok, hoci pôvodne sa po obecnej ceste na tento pozemok dostať
mohol.

20. Súd sa taktiež nezaoberal otázkou, že žalobca je vlastníkom stavby na svojom pozemku, ktorou je
studňa, ktorú v súčasnosti dokonca používajú žalované. Studňa je totiž vodnou stavbou v zmysle § 52

ods. 1 písm. c) zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách (vodný zákon).

21. Žalobca sa o svoj pozemok nemôže starať a zabezpečiť aspoň jeho základnú údržbu v podobe
kosenia a ochrany susediacich pozemkov pred zaburiňovaním. V tejto súvislosti je celkom náležité
upozornenie žalobcu na čl. 20 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého vlastníctvo zaväzuje. Vlastník veci v

zmysle tejto ústavnej zásady má teda nielen právo užívať predmet svojho vlastníctva, ale aj povinnosť
sa o tento predmet starať tak, aby eventuálne nedochádzalo k škodám na majetku iných osôb.

22. V zmysle vyššie uvedeného je rozhodnutie súdu prvej inštancie vydané na základe nedostatočne
zisteného skutkového stavu v dôsledku nevykonania navrhnutých dôkazov (žalobcom navrhnuté

zisťovanie okolností, za ktorých došlo k vydržaniu vlastníckeho práva žalovanej k pôvodnej prístupovej
ceste, znalecké dokazovanie o možnostiach prístupu žalobcu na jeho pozemok), súd predmetnú vec
nesprávne právne posúdil (najmä v polohe záveru, že zriadenie vecného bremena v predmetnej veci by
bolo v rozpore s dobrými mravmi) a naviac ide o rozhodnutie nepreskúmateľné, pretože nedáva odpoveď
na základné otázky, ktoré sú predmetom tohto konania.

23. Preto odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

24. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude zaoberať sa na základe návrhov žalobcu

okolnosťami, na základe ktorých došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovanej v 1. rade k
nehnuteľnosti, ktorá podľa tvrdenia žalobcu dlhé roky slúžila ako obecná cesta. Hoci v tomto konaní
nie je súd oprávnený zmeniť už existujúce zápisy na listoch vlastníctva alebo proces, na základe
ktorého pôvodne žalovaná 1. nadobudla do svojho vlastníctva nehnuteľnosti, ktoré slúžili pôvodne akoobecná cesta, okolnosť, že svoje vlastníctvo nadobudla žalovaná na základe nepravdivých údajov a v
rozpore so skutočným užívacím stavom a pôvodným účelovým určením tejto nehnuteľnosti, by mohla
byť v prípade preukázania týchto okolností dôvodom právne významným pre posudzovanie nárokov

uplatňovaných v tomto konaní žalobcom. Za týchto okolností súd prvej inštancie zváži argumentáciu
žalobcu, že jeho prechod cez parcely č. XXXX a XXXX/X je nereálny v dôsledku toho, že tieto parcely sú
vo vlastníctve veľkého počtu iných vlastníkov. Bude potrebné zvážiť, že žalobca má povinnosť starať sa
o svoj pozemok aspoň pokiaľ ide o základnú údržbu, ktorá by mala zabrániť tomu, aby nedochádzalo k
poškodzovaniu iných - susediacich pozemkov a vyporiadať sa s jeho tvrdením, že je vlastníkom vodnej

stavby na tomto pozemku v zmysle § 52 ods. 1 písm. d) vodného zákona. Súd prvej inštancie vykoná aj
ďalšie dokazovanie na základe návrhu sporových strán smerujúce k úplnému a nepochybnému zisteniu
skutkového stavu v intenciách právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v tomto uznesení.

25. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).