Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martina Vančová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmenené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8Csp/273/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418205639
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Vančová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1418205639.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Martina Vančovou v právnej veci žalobcu:
Prima banka Slovensko, a. s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: I. V.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. O. X, O., zast.: Občianske združenie Centrum správnej pomoci Bratislava,
IČO: 51937573, so sídlom Silvánska 11, Bratislava, o zaplatenie 7.945,92 eur s príslušenstvom a o
vzájomnej žalobe o zaplatenie 1.394,81 eur a určení neprijateľných podmienok, takto
r o z h o d o l :
1. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 7.945,92 eur a úrok 435,55 eur spolu s úrokom z
omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy 8.381,47 eur od 14.02.2018 až do zaplatenia.
2. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
3. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o žalobe v rozsahu 100 %.
4. Určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo dňa 04.12.2013
v čl. 8 pod bodom 2: „Spory: Pokiaľ by sme spoločne nevedeli nájsť dohodu, navrhujeme Vám, aby
akékoľvek prípadné spory, ktoré súvisia alebo vyplývajú z nášho zmluvného vzťahu (vrátane sporov o ich
existencii a platnosti) podľa tejto Zmluvy alebo inej zmluvy medzi nami alebo nezmluvných záväzkov boli
riešené s konečnou platnosťou formou rozhodcovského konania pred Stálym rozhodcovským súdom
Slovenskej bankovej asociácie (Rozhodcovský súd). Rozhodcovsky súd bude rozhodovať v Bratislave
jedným rozhodcom podľa jeho vnútorných pravidiel v súlade s vnútornými pravidlami Rozhodcovského
súdu a podľa Zákona o rozhodcovskom konaní v slovenskom jazyku okrem prípadov, keď je právomoc
Rozhodcovského súdu zákonom vylúčená (Rozhodcovská doložka). Bez ohľadu na spoločnú na našu a
Vašu vôľu riešiť prípadné spory v rozhodcovskom konaní, máte vždy právo podať žalobu alebo návrh na
riešenie sporu na miestne príslušnom súde. V takom prípade bude mať právomoc vo veci konať súd. Ak
však Pokiaľ bezprostredne za týmto bodom nevyjadríte svoj výslovný nesúhlas s týmto návrhom, svojím
podpisom tejto Zmluvy prijímate návrh XX na uzavretie Rozhodcovskej doložky. Rozhodcovskú doložku
máte právo odmietnuť, a to písomne:
a) do 30 dní od uzatvorenia tejto Zmluvy a/alebo
b) do 30 dní odo dňa každej zmeny VOP, ktorá bude upravovať spôsob riešenia sporov medzi Sberbank
a Vami.
“ je n e p r i j a t e ľ n á.
5. Určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo dňa 04.12.2013 v
čl. 3 pod bodom 1 v časti : „Poplatok za vypracovanie dodatku k Zmluve 1% z rozdielu medzi novou
a pôvodnou výškou úveru, min. 35 EUR, pri iných dôvodoch 55 EUR, ktorý je splatný v deň uzavretia
dodatku k Zmluve, “ je n e p r i j a t e ľ n á.6. Určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo dňa 04.12.2013 v čl.
3 pod bodom 1 v časti : Poplatok za Upomienku 20 EUR, ktorý je splatný v deň odoslania upomienky,“
je n e p r i j a t e ľ n á.
7. V prevyšujúcej časti vzájomnú žalobu zamieta.
8. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v rozsahu 50 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.12.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie istiny 7.945,92 eur a úroku z úveru 435,55 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,5 % ročne od 14.02.2018 do zaplatenia a tiež spolu s úrokom 14,24 % ročne z dlžnej istiny
7.945,92 eur od 14.02.2018 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu
(Sberbank Slovensko, a.s.) a žalovaný dňa 04.12.2013 uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXX, súčasťou ktorej bola aj amortizačná tabuľka spotrebiteľského úveru, na základe ktorej právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 10.000,- eur. Poskytnutý úver
bol žalovaný povinný splatiť do 20.12.2013, a to v pravidelných mesačných splátkach. Vzájomné práva
a povinnosti zmluvných strán výslovne neupravené v zmluve sa riadia Obchodnými podmienkami a
Všeobecnými obchodnými podmienkami, a teda niektoré náležitosti, ktoré má zmluva obsahovať sú v
samotnom texte zmluvy, a ďalšie v uvedených dokumentoch. Právny predchodca žalobcu si s odbornou
starostlivosťou preveril žalovaného ako žiadateľa o úver. Pri posudzovaní bonity žalovaného bral do
úvahyúdajezoSpoločnéhoregistrabankovýchinformáciíaNebankovéhoregistraklientskychinformácií
a v prípade klientov, pre ktorých banka vedie bežný účet, kreditné a debetné obraty na bežnom účte
klienta, na základe čoho je schopná s odbornou starostlivosťou posúdiť ich bonitu. Po vyčerpaní úveru
žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto žalobca na základe vyhlásenia predčasnej splatnosti
úver dňa 13.02.2017 zosplatnil, a to po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného
zosplatnenia upomienkou zo dňa 02.11.2017. Žalovaného vyzval na zaplatenie dlžnej čiastky, žalovaný
však na výzvu nereagoval.
2. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Namietal, že v zmluve je
nesprávne určená RPMN úveru. Namietal neplatnosť ustanovenia zmluvy o poplatkoch za upomienky,
nakoľko tieto nevychádzajú zo skutočne vynaložených nákladov, a preto tieto ustanovenia zakladajú
hrubú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Uviedol, že podľa výpisu
z bežného účtu má žalovaný ku dňu 13.12.2018 uhradených 60 splátok spolu vo výške 10.735,84
eur, pričom sa žalobca obohatil o sumu 5.736,04 eur, minimálne však o 735,84 eur. Žalobca
dlhodobo odmieta predložiť žalovanému výpis z úverového účtu č. XXXXXX od 20.01.2014 až dodnes.
Žalobcom predložené Obchodné podmienky a Všeobecné obchodné podmienky, ktoré nie sú podpísané
žalovaným, nie sú pre neho záväzné. Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky (aj možnosť
úver zosplatniť), a preto žalovaný žiadal, aby súd podrobil zmluvu ex offo súdnej kontrole. Žalobca tiež
zneužil osobné údaje žalovaného, čo je trestným činom.
3. Žalobca v replike uviedol, že RPMN je vyčíslená správne. K namietaniu neprimeranosti zmluvnej
podmienky vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru najmä ak dlžník poruší akúkoľvek povinnosť zo zmluvy,
alebo zabezpečovacích zmlúv alebo z akejkoľvek inej zmluvy uzatvorenej medzi stranami, žalobca
citoval čl. 4 bod 5 zmluvy a poukazoval na to, že zmluvná podmienka tvrdená žalovaným sa v znení
ním uvedenom v zmluve nenachádza, pričom vyhlásenie splatnosti úveru je zákonným právom žalobcu
ako veriteľa. K námietke neprimeranosti paušálne stanovených upomienok žalobca uvádza, že táto
námietka je irelevantná, keďže žalobca si žiadne poplatky za upomienky neuplatňuje. Žalovaný tvrdil,
že má uhradených celkovo 60 splátok v celkovej sume 10.735,84 eur. Uvedené tvrdenie nie je pravdivé,
žalovaný na úver uhradil sumu 6.908,20 eur, tak ako žalobca uviedol v žalobe. Žalovaný má u žalobcu aj
hypotekárny úver, teda splátky sa z účtu uskutočňovali aj na hypotekárny úver, nielen na žalovaný úver.
Na žiadosť žalovaného na predloženie výpisov z úverového účtu žalobca uviedol, že úverový účet nie
je bežný účet a pri uvedenom sa negenerujú výpisy, preto nie je možné ich predložiť. Žalobca uviedol
tiež, že amortizačnú tabuľku predložil ako prílohu k žalobe a tiež nerozumie, v čom vidí žalovaný odplatu
ako nejasnú, keď v zmluve je uvedená úroková sadzba aj celková čiastka, ktorú žalovaný ako dlžník
hradí. K predtlačenej forme zmluvy žalobca uviedol, že táto nie je nezákonná, pričom je praktická, akeďže ju žalovaný podpísal, a bol spôsobilý na právne úkony, nie je dôvod pochybovať o jeho vážnosti
zmluvu uzatvoriť. K zneužitiu osobných údajov uviedol, že žalovaný neuviedol, v čom malo uvedené
spočívať, pričom sa dôrazne bráni zneužitiu osobných údajov žalovaného. Žalobca na výzvu súdu
predložiť výpis z úverového účtu opätovne uviedol, že výpisom nedisponuje, nakoľko nejde o bežný
účet, pričom splácanie a započítanie splátok úveru vyplýva z prehľadnej tabuľky s názvom Prehľad
splácania, ktorý bol prílohou žaloby. Žalovaný po zosplatnení úveru neurobil žiadnu úhradu v súvislosti
s úverom. V ďalšom podaní navyše uviedol, že úhrady žalovaného z jeho bežného účtu boli vyznačené
nesprávne,keďženebolivyznačenésumy,ktoréboližalovanémuspäťnaúčetvrátené.Tiežniejemožné
započítavať platby hradené v súvislosti s hypotekárnym úverom, ktorý nie je predmetom tohto konania.
4. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že tým, že nepredložil výpis z úverového účtu porušuje
zákon č. 129/2010 Z.z (§ 9). Predložená tabuľka označená ako Prehľad splácania (č. úveru 611670)
sa netýka úverového účtu žalovaného, ale niekoho iného, keďže úver žalovaného má číslo 611669.
Zosplatnenie úveru dňa 13.02.2018 považuje žalovaný za neprijateľnú podmienku zmluvy. Žalovaný
žiadal žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť a vzájomnou žalobou si voči žalobcovi uplatnil sumu
735,84 eur z titulu bezdôvodného obohatenia a náhradu trov konania z dôvodu, že je úver bezúročný a
bez poplatkov. V ďalšom vyjadrení žalovaný uviedol, že úver ku dňu 20.07.2019 preplatil o 1.593,97 eur
alebo má doplatiť 2.822,92 eur. Žalovaný v ďalšom podaní uviedol, že preplatok žalovaného je ku dňu
20.07.2019 vo výške 1.561,47 eur. Uviedol, že zmluva o úvere je neplatná od počiatku, t.j. absolútne,
pretože dodávateľ obchádzal pri jej vyhotovení zákon, čo sa prieči dobrým mravom. Zmluva obsahuje
neprijateľné podmienky a neobsahuje náležitosti, ktoré ukladá zákon. Ak bola dohodnutá rozhodcovská
zmluva, dodávateľ bol povinný oboznámiť o tom spotrebiteľa a poučiť ho, že má právo takúto dohodu
odmietnuť, pričom spotrebiteľ nebol takto poučený a nemožno na takúto dohodu prihliadať ako na
platnú. Absolútnu neplatnosť zmluvy spôsobuje, že chýbajú ako účastníci zmluvy štatutárni zástupcovia
Sberbank, tiež plnomocenstvo na podpisovanie zmlúv. Cena úveru je uvedená vo výške 19.072,80 eur,
z čoho vyplýva, že úrok je vo výške 19,78 %, a nie ako je uvedený v zmluve 14,24 %. Spotrebiteľ si
musel u žalobcu založiť bežný účet, za ktorý platí mesačne 10,- eur, pričom spotrebiteľ tento bežný účet
nepotrebuje. Predložená zmluva obsahuje nespočetné množstvo neprijateľných podmienok, a preto je
potrebné ju považovať za neplatný právny úkon celom rozsahu.
5. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 26.09.2019 navrhol zmenu petitu vzájomnej žaloby, ktorou
žiadal, aby súd určil úver za bezúročný a bez poplatkov a zaviazal žalobcu na zaplatenie 1.394,81
eur titulom bezdôvodného obohatenia, žiadal tiež, aby súd určil, že zmluva o úvere je neplatná a že
ustanovenia zmluvy žalovaným uvedené sú neprijateľnými podmienkami. Zmenu odôvodnil tým, že
skutočný preplatok žalovaného na úvere je ku dňu 20.09.2019 vo výške 1.394,81 eur. V zmluve chýbajú
zákonom vyžadované ustanovenia a zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, kvôli ktorej jej zmluva
absolútne neplatná. Navyše od predchádzajúcich podaní uviedol, že z bežného účtu si banka sťahuje
pokuty 15,- eur v prípade, že na účte nie je dostatok finančných prostriedkov, o čom zakladá dôkazy
do spisu.
6. Žalobca uviedol, že poplatok za vedenie bežného účtu nie je vo výške 10,- eur, momentálne je v
sume 3,90 eur. Založenie bežného účtu nebolo podmienkou poskytnutia úveru, čo vyplýva aj z čl. 5
písm. g) zmluvy. Uviedol, že VOP sú súčasťou zmluvy a to jednak z dôvodu, že je to v texte zmluvy,
ktorá VOP uvádza ako jej neoddeliteľnú súčasť, poukázal tiež na rozhodnutie SD EÚ z 09.11.2016 vo
veci C-42/15 Home Credit, a.s. proti S. O. a na ustanovenie § 273 v spojení § 261 ods. 6 písm. d)
Obchodného zákonníka, ktoré výslovne ustanovuje možnosť úpravy povinnosti zo zmluvy v obchodných
podmienkach. Žalovaný preštudovanie zmluvnej dokumentácie a súhlas s ňou potvrdil svojim podpisom
na zmluve, t.j. preukázateľne sa oboznámil so zmluvnou dokumentáciou upravujúcou daný zmluvný
vzťah, ktorý ako osoba spôsobilá na právne úkony záväzok s plnou vážnosťou prevzala.
7. Súd zistil nasledovný skutkový stav:
7.1. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 04.12.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXX, ktorej súčasťou boli Obchodné podmienky a Všeobecné obchodné podmienky - nepodpísané
žalovaným (č.l. 5 - 30 spisu), na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver
vo výške 10.000,- eur pri mesačnej splátke 158,94 eur, s úrokovou sadzbou 14,24 % ročne, pri RPMN
15,21 %, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.01.2014 a s celkovými nákladmi spojenými s uplatnenými
s úverom 19.072,80 eur. Upomienkou zo dňa 02.11.2017 adresovanou žalovanému žalobca vyzvalžalovaného na zaplatenie dlžnej sumy úveru s upozornením na možnosť dlh zosplatniť v prípade
nezaplatenia omeškanej sumy (č.l. 31 spisu). Listom zo dňa 13.02.2018 adresovaným žalovanému
žalobca úver ku dňu 13.02.2018 zosplatnil, keďže žalovaný porušil zmluvnú povinnosť a na výzvy
žalobcu nereagoval (č.l. 32 spisu). Z prehľadu splácania úveru č. 611670 vyplýva, že žalovaný zaplatil
v súvislosti s úverom sumu 6.908,20 eur (č.l. 33 spisu). Z listiny - stav omeškaných splátok na úvere
vyplýva, že žalovaný bol v omeškaní so splátkami splatnými dňa 20.10.2017, dňa 20.11.2017, dňa
20.12.2017 a dňa 20.01.2018, a k zosplatneniu došlo dňa 13.02.2018 (č.l. 34 spisu). Súčasťou zmluvy
bola amortizačná tabuľka spotrebiteľského úveru, v ktorej boli rozpísané jednotlivé splátky úveru a
ich započítanie na úrok a istinu (č.l. 7 - 9 spisu). Národná banka Slovenska v odpovedi na žiadosť o
preverenie správnosti výpočtu RPMN uviedla, že odbor ochrany finančných spotrebiteľov NBS vykonal
kontrolný prepočet hodnoty RPMN, pri ktorom boli zohľadnené výlučne údaje v rámci predloženej
dokumentácie. Stanovisko nemusí byť platné, ak by súvisiace dokumenty nepredložené v rámci žiadosti
(napr. obchodné podmienky) obsahovali ďalšie podstatné informácie o predmetnom úvere, príp. o
postupoch veriteľa, ktoré by mali vplyv na výšku RPMN. NBS v odpovedi konštatuje, že RPMN je vo
výške 15,44 %, ktorú určil odbor ochrany finančných spotrebiteľov. Zistený rozdiel v hodnotách RPMN
(v zmluve 15,21 %) môže byť spôsobený technickým nastavením výpočtu RPMN uplatňovaným zo
strany veriteľa, pričom toto nastavenie nemusí znamenať porušenie zákona o spotrebiteľských úveroch,
keďže v zákone je istá miera všeobecnosti právnej úpravy (č.l. 234 spisu). Z informatívneho výpisu z
účtu žalovaného zo dňa 04.12.2013 vyplýva, že žalovanému bol dňa 04.12.2013 poskytnutý úver vo
výške 10.000,- eur (č.l. 577 spisu). Z predložených výpisov z účtu žalovaného u žalobcu vyplýva, že z
neho v súvislosti s úverom boli strhávané platby za účelom splácania úveru (č.l. 66 - 141, 235 - 313,
320 - 394, 398 - 414 spisu). Z tabuľky priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách
rezidentom eurozóny vyplýva, že v novouzatváraných spotrebiteľských úveroch v trvaní viac ako 5 rokov
bola úroková sadzby v mesiaci, 11/2013 to je bezprostredne pred poskytnutím úveru (12/2013) vo výške
14,27 % (č.l. 199 spisu). Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že žalobca sa stal právnym nástupcom
spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s., ktorá zanikla zlúčením so spoločnosťou žalobcu.
8. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
8.1. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o poskytnutí pôžičky (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.
8.2. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,5a).
8.3. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.
8.4. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.
8.5. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.
8.6. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.
8.7. Podľa § 53 ods. 4 za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok
ustanovených osobitným zákonom,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie,
8.8. Podľa § 53b Občianskeho zákonníka, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa
spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.
8.9. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
8.10. Podľa § 298 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka
spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom
v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou
je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky,
ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou.
8.11. Podľa § 298 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou
za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z
dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť
vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie,súdajbeznávrhuvýslovneuvedievovýrokurozsudkuznenietejtozmluvnejpodmienky,
ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou.
9. Súd rozhodoval o žalobcom žalobou uplatnenom nároku na zaplatenie istiny 7.945,92 s
príslušenstvom vyplývajúcom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 611669 zo dňa 04.12.2013 uzavretej
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným (ďalej len „zmluva o úvere“) a o vzájomnej žalobe
žalovaného v znení uvedenom v uznesením o zmene petitu vzájomnej žaloby zo dňa 12.11.2019, č.
k. 8Csp/273/2018 - 597. Súd aj zápis v zápisnici zo dňa 11.09.2019 o späťvzatí vzájomnej žaloby a
doručenie novej vzájomnej žaloby žalovaným na tom istom pojednávaní posúdil podľa obsahu v súlade
s § 124 ods. 1 C.s.p. ako zmenu vzájomnej žaloby, o ktorej rozhodol vyššie uvedeným uznesením.
10. Súd posúdil zmluvu o úvere uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako
spotrebiteľskú a jej platnosť posudzoval podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách a ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnomvčaseuzatvoreniazmluvyoúvere.Vykonanýmdokazovanímzistil,žezmluvajeplaná,nakoľko
bola uzatvorená v písomnej forme a na jej základe bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 10.000,-
eur. Poskytnutie úveru vo výške 10.000,- eur žalovaný nerozporoval, avšak namietal, že jeho poskytnutie
nebolo listinným dôkazom preukázané, na čo žalobca predložil súdu výpis z účtu žalovaného (č.l. 577
spisu), na základe ktorého považoval súd poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 10.000,- eur
právnym predchodcom žalobcu žalovanému za preukázané.
11. Žalovaný namietal, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľských úveroch
v súlade s § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Namietal, že zmluva obsahuje nesprávne vypočítanú
RPMN. Súd z vyjadrenia Národnej banky Slovenska zistil, že RPMN bola odborom ochrany finančných
spotrebiteľov vypočítaná odlišne (15,44 %) ako bola uvedená RPMN v zmluve (15,21 %), pričom NBS
vo svojom vyjadrení uviedol, že táto odchýlka nemusí znamenať, že je RPMN vypočítané nesprávne,keďžemôžebyťokremnedostatočnýchinformáciíoúverespôsobenáajtechnickýmnastavenímvýpočtu
RPMN uplatňovaným zo strany veriteľa, ktoré je umožnené všeobecnosťou právnej úpravy výpočtu
RPMN v zákone o spotrebiteľských úveroch. Keďže ani Národná banka Slovenska, ktorá je oprávnená
kontrolovať dodržiavanie zákonov bankami, nezistila pri výpočte RPMN žalobcom pochybenie, ktoré by
zakladalo dôvod posúdiť RPMN ako určenú nesprávne, súd na základe uvedeného považoval RPMN v
zmluve uvedenú správne. Žalovaný ďalej namietal výšku úroku z úveru, ktorá bola podľa neho uvedená
v nesprávnej výške. Svoje tvrdenia nijako nepodložil, iba uviedol svoj výpočet úroku z úveru vo výške
19,73 % ročne, z dôvodu, že celková čiastka úveru je 19.072,80 eur. Nie je zrejmé, na základe čoho
žalovaný vypočítal, že skutočná výška úroku z úveru je vo výške 19,73 %. Súd však zistil, že úrok z
úveru je uvedený správne, keď úrokom 14,24 % bola úročená dlžná suma úveru zohľadňujúc znižovanie
dlžnej sumy predpokladaným zaplatením splátok úveru. Súd ďalej uvádza, že výška úroku (14,24 %
ročne), kedy iba úrok tvoril odplatu úveru (úver bol poskytnutý bez poplatkov) bol stanovený v súlade
s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v súlade s § 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., keď najvyššia
prípustná výška odplaty (úroku) v novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch s trvaním nad 5 rokov
bola v čase predchádzajúcom uzavretiu zmluvy (11/2013) vo výške 14,27 % (vyplýva to aj zo samotným
žalovaným predloženej tabuľky z oficiálnej stránky NBS na č.l. 199). V zmluve bola určená doba trvania
zmluvy, celková čiastka úveru a všetky ďalšie náležitosti obligatórne vyžadované zákonom č. 129/2010
Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere.
12. K žalovaným namietaným dokumentom, ktoré neboli predložené v origináli, súd uvádza, že
tieto neboli žalovaným spochybnené. V rámci vzájomnej žaloby žalovaný na ich základe žiadal určiť
neprijateľné podmienky v zmluve o úvere.
13. Žalovaný ďalej namietal, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné podmienky. Za neprijateľnú
podmienku považoval ustanovenie zmluvy (čl. 4) o možnosti zosplatnenia úveru žalobcom, ktoré
považoval za neprimerane zvýhodňujúce žalobcu ako veriteľa oproti žalovanému spotrebiteľovi. Súd
uvádza, že právo veriteľa úver zosplatniť vyplýva priamo zo zákona (§ 565 Občianskeho zákonníka),
pričom pri spotrebiteľských úveroch je možnosť úver zosplatniť upravená prísnejšie ako pri ostatných
úveroch, a to v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V predmetnom prípade bol úver
zosplatnený v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami, keď žalobca k zosplatneniu dňa 13.02.2018
pristúpil na základe nezaplatenia splátky splatnej dňa 20.10.2017 viac ako o tri mesiace, a zároveň
žalovaného upozornil na zosplatnenie úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní (výzvou zo dňa 02.11.2017
na č.l. 31 spisu) pred samotným zosplatnením úveru. Ani ďalšie ustanovenia zmluvy uvedené v čl. 4
nepovažoval súd za neprimerané, nakoľko tieto nespôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán zmluvy v neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienky poskytnutia úveru, možnosti predčasného
splatenia úveru, možnosť vyžiadať si informácie o splátkach, a informácie o následkoch nesplácania.
14. Súd z rovnakého dôvodu neposúdil ako neprijateľnú podmienku ustanovenia zmluvy uvedené v
čl. 6 Súhlasy, nakoľko ani jedno z týchto ustanovení, ktoré upravuje nakladanie s údajmi žalovaného
ako dlžníka v súlade so zákonom o bankách a zákona o Národnej banke Slovenska, nespôsobuje
nerovnováhu medzi právami a povinnosti zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný tvrdí, že
došlo k zneužitiu jeho osobných údajov, neuviedol však akým spôsobom, a na preukázanie uvedeného
tvrdenia súdu nič nepredložil.
15. Žalovaný namietal tiež ustanovenia zmluvy uvedené pod čl. 3 - Poplatky. K tomuto súd uvádza,
že poplatok za poskytnutie úveru 0,- eur, splatný v deň prvého čerpania úveru, nie je neprijateľnou
podmienkou, lebo nespôsobuje nerovnováhu práv a povinností medzi veriteľom a spotrebiteľom.
Takisto ani ďalšie poplatky uvedené v tomto článku - poplatky za mimoriadnu splátku úveru, alebo
poplatky za mimoriadne splatenie úveru, ktorých najvyššia prípustná výška vyplýva priamo zo zákona o
spotrebiteľských úveroch (§ 16 ods. 4), nie sú neprijateľnými podmienkami.
16. Súd však dospel k záveru, že ustanovenia uvedené v čl. 3 o poplatku za vypracovanie dodatku k
zmluve a poplatku za upomienku, spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a že boli dané všetky zákonné predpoklady na to, aby súd určil,
že sú tieto ustanovenia zmluvy neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Vo vyrubovaní poplatku za
upomienky obdobného charakteru je zrejmý vlastný ekonomický záujem žalobcu. Na poplatok spojený
s upomienkou na zaplatenie dlžnej čiastky, nemá žalobca zákonný nárok, lebo poplatok je pokrytý už
v zmluvne dojednanom úroku (odplate) za poskytnutý úver (úrok z úveru). Poplatky za služby spojenés administratívnou agendou (poplatky za upomienky, za vypracovanie dodatku k zmluve), predstavujú
plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky, ktoré spočíva v účtovaní takýchto
poplatkov, možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Opodstatnený je preto záver o
neprijateľnosti zmluvných ustanovení, ktoré oprávňujú banku vyberať tieto poplatky. Pre spotrebiteľa je
vždyneprijateľnéspoplatňovanieakýchkoľvekúkonovaslužiebdodávateľa,ktorýminiesúspotrebiteľovi
poskytované nejaké protiplnenia. Poplatok za vypracovanie dodatku určený percentuálnou sumou z
rozdielu medzi pôvodnou výškou úveru a novou výškou úveru neodráža skutočné náklady spojené s
vypracovaním dodatku k zmluve o úvere, a neposkytuje spotrebiteľovi ako dlžníkovi za uvedenú služby
adekvátne protiplnenie rovnako ako poplatok za upomienku vo výške 20,- eur, preto súd určil tieto
zmluvné ustanovenia za neplatné, z dôvodu ich neprijateľnosti tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.
17. K poplatku za zmluvu o prevzatí záväzku 35,- eur, uvedenom v tom istom čl. 3 zmluvy, súd uvádza, že
nebolo zrejmé, či táto suma pokrýva skutočné náklady žalobcu spojené so zmluvou o prevzatí záväzku,
a keďže z uvedeného zmluvného ustanovenia si strany sporu neuplatnili žiadne právo, považoval súd
za neúčelné vykonávať na preukázanie tejto skutočnosti v konaní ďalšie dokazovanie.
18. Súd posúdil ako neprijateľnú podmienku aj ďalšie ustanovenie zmluvy uvedené v čl. 8 pod bodom
2. pod označením Spory, keďže návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy/doložky musí dodávateľ
predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje
možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom
konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo
znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, v opačnom prípade je takáto rozhodcovská
doložka/zmluva neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho
súdu sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo 16. januára 2013),. V predmetnom prípade nebolo preukázané,
že bola rozhodcovská doložka dojednaná individuálne, ani že by bol žalovaný s jej obsahom riadne
oboznámený, pričom sám žalovaný namietal, že o doložke oboznámený nebol, a žalobca k tomuto
tvrdeniu nič neuviedol. Rozhodovacia prax kladie vo vzťahu k splneniu požiadavky individuálneho
dojednania rozhodcovskej doložky požiadavku jednoznačnosti, preukázateľnosti a informovanosti
spotrebiteľa - a to nielen pokiaľ ide o obsah a význam (dôsledky) uzatvorenia rozhodcovskej doložky,
ale aj vo vzťahu k samotnej existencii rozhodcovskej doložky v rámci textu formulárovej spotrebiteľskej
zmluvy. V uvedenom prípade, kde žalovaný ako spotrebiteľ vyjadril súhlas s rozhodcovskou doložkou
podpisom zmluvy ako celku tieto požiadavky naplnené neboli. Na základe uvedeného súd určil aj toto
zmluvné ustanovenie ako neprijateľnú podmienku tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
19. Žalovaný namietal aj ustanovenia čl. 9, konkr. bod 5 a 6, kde je uvedené, že každá zmena alebo
doplnenie znenia tejto zmluvy si vyžaduje písomnú formu, ak v obchodných podmienkach nie je uvedené
inak. Ďalej je uvedené, že vzájomné práva a záväzky, ktoré výslovne neupravuje zmluva sa riadia
Obchodnými podmienkami, VOP a Sadzobníkom poplatkov. Podpisom žalovaný potvrdzuje, že tieto
dokumenty prevzal. Súd k tomuto uvádza, že tieto ustanovenia zmluvy nie sú neprijateľnou podmienkou,
nespôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa, a to ani ustanovenie o OP, VOP a
Sadzobníku poplatkov, keďže nie je nevyhnutné, ani žiaduce, aby všetky informácie, najmä informácie
technického charakteru boli priamo súčasťou zmluvy o úvere, ktorá by v prípade prijatia opačného
názoru bola neúmerne dlhá, obsahujúca informácie, ktoré nesúvisia s predmetom plnenia spotrebiteľa.
V prípade plnenia uplatneného na základe týchto dokumentov, čo v konaní uplatnené nie je, by žalobca
bol v dôkaznej núdzi o preukázanom oboznámení spotrebiteľa sa s uvedenými dokumentmi, ktoré neboli
žalovaným podpísané.
20. Súd uvádza, že v zmluve po jej preskúmaní nezistil žiadne ďalšie ustanovenia, ktoré by zakladali
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa.
21. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil, že zmluva je platná, keďže bola uzatvorená
slobodne a vážne (uvedené nik nerozporoval), určite a zrozumiteľne, bola dodržaná písomná forma a na
jej základe bol žalovanému poskytnutý úver. Zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované
zákonom o spotrebiteľských úveroch, aj RPMN uvedená v zmluve je určená správne, čoho dôsledkom
je, že úver nie je bezúročný a bez poplatkov, tak ako namietal žalovaný. Zmluva neobsahuje náležitosť
(§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o SU), a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo
však podľa výkladu vychádzajúc z účelu Smernice, je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, abyzmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba
tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte,
termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým
neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom
a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a
iné poplatky (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018).
Navyše v danom prípade bol súčasťou zmluvy aj splátkový kalendár.
22. V súlade s vyššie uvedeným zaviazal súd žalovaného na zaplatenie nezaplatenej istiny úveru
7.945,92 eur a úroku z úveru do zosplatnenia úveru vo výške 435,55 eur. Spolu s dlžnou sumou, keďže
sa žalovaný dostal s jej zaplatením do omeškania, zaviazal súd žalovaného aj na zaplatenie úroku z
omeškania v zákonnej výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 14.02.2018 (deň nasledujúci po zosplatnení
úveru) až do jej úplného zaplatenia. V časti úroku z omeškania prevyšujúceho zákonný úrok vo výške 5
% ročne z dlžnej sumy súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže v súlade s § 53b ods. 1 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 89/1995 Z.z., úroky z omeškania ako sankcia za omeškanie
splnenímzáväzkuspotrebiteľanesmúbyťvyššieakoustanovujevykonávacípredpis.Akákoľvekdohoda
o úroku z omeškania vo vyššej miere, ako je zákonná výška, je v prevyšujúcej časti zákonnom určeného
úroku z omeškania neplatná.
23. Súd zamietol žalobu aj v časti o zaplatenie úroku z úveru vo výške 14,24 % od 14.02.2018 do
zaplatenia. Súd v uvedenom odkazuje na stanovisko Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v
Bratislave prijatého na rokovaní dňa 1.3.2017 v zmysle § 17 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z.z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov vzhľadom na výkladové rozdiely k otázke platenia
zmluvných úrokov z úveru po zosplatnení spotrebiteľského úveru, v ktorom uviedol, že v prípade plnenia
zo spotrebiteľského úveru, zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia úveru veriteľovi nepatrí. Veriteľ
má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už
právonadohodnutýúrokzúverunevzniká,vznikáibaprávonaúrokzomeškania.Vopačnomprípadeby
na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov
z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi (Rozsudok Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 6Co 56/2018 z 28.marca 2018).
24. Z dôvodu, že súd posúdil zmluvu o úvere ako platnú, a úver neposúdil z vyššie uvedených dôvodov
za bezúročný a bez poplatkov, zamietol vzájomnú žalobu žalovaného v časti, ktorou sa domáhal určenia
týchtoskutočností.Súdzamietolvzájomnúžalobužalovanéhoajvčastiozaplatenie1.394,81eurtitulom
bezdôvodného obohatenia, keďže nemal preukázané, že by žalovaný v súvislosti s úverom zaplatil ním
tvrdenú sumu, ktorej výšku vo svojich podaniach niekoľkokrát zmenil. Z predložených výpisov z bežného
účtu nevyplýva, že by žalovaný zaplatil ním tvrdenú čiastku v súvislosti so zmluvou o úvere, keďže
mnohé z odpísaných súm boli spätne vrátené z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na účte, a
nie všetky platby na úver uvedené vo výpisoch sa týkali úveru, ktorého zaplatenie je predmetom tohto
konania. Súd uvádza, že žalovanému žalobca poskytol už skôr aj hypotekárny úver, ktorého poskytnutie
bolo podľa tvrdenia žalovaného podmienené založením si bežného účtu u žalobcu. Keďže založenie
bežného účtu nesúvisí s úverom, ktorý je predmetom tohto konania, ani poplatky za vedenie tohto účtu
nemôžu byť započítané ako súvisiace s týmto úverom. Rovnako ani poplatky, pri ktorých nie je zrejmé,
čoho sa týkajú, keďže v predložených výpisoch z účtu nie sú dostatočne špecifikované (číslo úveru, a
pod.).
25. Súd po preskúmaní zmluvy zamietol vzájomnú žalobu aj v časti určenia neprijateľných podmienok v
zmluve o úvere okrem tých, ktoré sú uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, nakoľko ostatné žalovaným
označené ustanovenia v zmluve nepovažoval za také, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa z dôvodov uvádzaných vyššie v rozhodnutí.
26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. v spojení §
262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ako úspešnej strane sporu v konaní o žalobe (súd žalobu zamietol
iba v časti príslušenstva), priznal voči žalovanému ako neúspešnej strane sporu nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. V konaní o vzájomnej žalobe priznal súd žalobcovi ako v prevažnej časti
úspešnej strane sporu 75% (súd zamietol tri zo štyroch výrokov vzájomnej žaloby žalovaného) voči
žalovanému ako v prevažnej časti neúspešnej strane sporu - úspešný v rozsahu 25% (úspešný bol v
časti určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % (75% - 25 %). O výške náhrady trov konania o žalobe aj o vzájomnej žalobe rozhodne súd v súlade s § 262
ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.