Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. august 2020

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5Csp/191/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816209050
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2020:8816209050.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: J. S., K.. XX.XX.XXXX,
O. R. Q. XXX, (pôvodne žalovaná Q. S., K.. XX.X.XXXX), o zaplatenie 104,32 € s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 104,32 € do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.
O výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 104,32 € spolu s úrokom vo
výške 28 % ročne zo sumy 104,32 € od 5.8.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 4.5.2015 v súlade s § 269 ods.2,
§ 708 a nasl., § 716 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“) a Všeobecnými obchodnými

podmienkami banky (ďalej len „VOP“) Zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca pre žalovanú
zriadil a viedol účet č. W. tak, ako preukazujú priložené výpisy z účtov. Podľa príslušných ustanovení
Zmluvy sa táto spravuje aj znením obchodných podmienok banky pre jednotlivé produkty a VOP, pričom
žalovanásasichznenímpredpodpisomzmluvyriadneoboznámila,čopotvrdilasvojímpodpisom.Podľa
príslušných ustanovení Zmluvy je banka oprávnená za poskytovanie produktov a služieb účtovať na
ťarchu vedeného účtu poplatky podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov. V zmysle bodu 3.8 VOP, klient
je povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných

transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči
banke. Vzhľadom na porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti žalovanou tým, že sa dostala na účte
do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnala, žalobca zatvoril účet
žalovanej č. W., o čom žalovanú informoval posledným výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť len pokiaľ
je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 5.8.2016 internú účtovnú
transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový
účet č. W. - táto transakcia má spravidla popis „Bezhotovostný prevod Vyrovnanie zostatku zatvoreného

účtu“ alebo „Prevedenie dlhu klienta“, pričom ide o internú transakciu banky, nie o úhradu zo strany
žalovaného. V zmysle 3.12 VOP: „Pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných
kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a
klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolenéprečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie
nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania

je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok
pri nepovolenom prečerpaní účtu.“ V súlade s citovaným znením VOP v spojení s Výveskou úrokových
sadzieb je istina pohľadávky 104,32 € (nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28 %
p.a. (úroková sadzba platná od 01.07.2012), a to až do vyplatenia celej pohľadávky.

3. O uvedenom nároku súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pod sp.zn. XCsp/XXX/XXXX-XX zo
dňa 19.3.2019 takto: „I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 104,32 € do 3 dní od
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a . III. Žalobca
n e m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania.“

4. Voči výroku II., III. citovaného rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.

5. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením sp.zn. 9Co/125/2019-94 zo dňa
28.1.2020 rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
rozhodnutie.

6. V odôvodnení predmetného uznesenia krajský súd uviedol, že z predloženého spisového materiálu
vyplýva, že žalovaná zomrela dňa 30.12.2018. Súd prvej inštancie o žalobe voči nej smerujúcej rozhodol
dňa 19.3.2019, t.j. v čase, keď žalobou označená žalovaná už bola mŕtva. Išlo o neodstrániteľný
nedostatok procesnej podmienky, a to procesnej subjektivity v čase rozhodnutia súdu na strane
žalovanej, preto nadriadený súd rozsudok súdu prvej inštancie nezrušil len v namietaných výrokoch

odvolateľa - žalobcu, ale zrušil ho v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a rozhodnutie. Po vrátení veci, v priebehu ďalšieho konania nariadil súdu prvej inštancie zaoberať sa
tým, či vzhľadom na predmet konania v zmysle povahy sporu, môže v konaní pokračovať, pokiaľ áno, s
kým (§63 CSP) alebo či má konanie zastaviť (§62 CSP) a vo veci rozhodne.

7. Podľa §391 ods. 2 Zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný správny poriadok (ďalej len „CSP“), Ak bolo
rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

8. Súd viazaný právne záväzným právnym názorom vyjadreným v uznesení odvolacieho súdu preveril,

či prichádza do úvahy právne nástupníctvo po žalovanej, zomrelej v priebehu súdneho konania, alebo je
namieste zastavenie konania. Súd si do konania pripojil uznesenie notárky X.. Q. H. O., U. W. S., W..G..
XD/XX/XXXX, P. XX/XXXX-O. zo dňa 13.3.2019. Z neho zistil, že na základe schválenej dohody dedičov
ovyporiadanídedičstvasadedičompoporučiteľkeQ.S.(pôvodnežalovanej)stalJ.S.,K..XX.XX.XXXX.
Zároveň z tohto uznesenia vyplýva, že majetok, ktorý zdedil, postačuje na pokrytie pohľadávky žalovanej

v tomto spore. Na základe toho tak podmienka pre prechod zodpovednosti za poručiteľkine (pôvodne
žalovanej) dlhy podľa §470 ods. 1 Občianskeho zákonníka na dediča splnená bola. Na základe toho tak
súduznesenímsp.zn.XCsp/XXX/XXXX-XXzodňa18.6.2020rozhodoltak,žebudepokračovaťvkonaní
na strane žalovaného s J. S., K.. XX.XX.XXXX, ako právnym nástupcom pôvodne žalovanej Q. S..

9. Nakoľko boli splnené podmienky podľa §297 písmeno b) CSP, súd vo veci pojednávanie nenariaďoval.

10. Po opätovnom posúdení veci súd rozhodol tak ako v pôvodnom rozsudku. O spotrebiteľskom
charaktere sporu zrejme niet dôvodu pochybovať, ohľadom toho súd v celom rozsahu odkazuje na svoj
rozsudok napadnutý odvolaním zo dňa 19.3.2019 - odsek 8.-34. odôvodnenia.

11. K dôvodom pre nepriznanie žalobcom nárokovaného dohodnutého úroku vo výške 28% p.a. zo
sumy 104,32 € od 5.8.2016 do zaplatenia, súd rovnako zotrváva na svojej argumentácií v odvolaní
napadnutom rozsudku zo dňa 19.3.2019 (ods. 35.-47. odôvodnenia), ktoré dopĺňa:

12. Je zrejmé, že v zrušujúcom uznesení nadriadeného súdu, ktorým zrušil celý napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, sa nadriadený súd nezaoberal odvolacími
námietkami žalobcu. Napadnutý rozsudok zrušil iba z dôvodu absencie procesnej subjektivity u
žalovanej.13. Súd tak dopĺňa odôvodnenie tohto rozsudku o vyrovnanie sa s odvolacími námietkami žalobcu voči
zrušenému rozsudku súdu prvej inštancie:

14. Súd sa pred opätovným rozhodnutím oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom v
prílohe svojho odvolania, a to: úrokové sadzby produktov účinné od 1.4.2014, Všeobecné obchodné
podmienky V.Q. O. W., a.s. účinné od 1.7.2016.

15. Podľa §2 písmeno f) Zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ZSÚ), prekročením je
automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými
prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec
dohodnutého povoleného prečerpania.

16. Podľa §18 ods. 1 ZSÚ, Ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa

spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe
spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe,
ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania
a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.

17. Súd sa oboznámil s právnou argumentáciou žalobcu vyjadrenom v jeho odvolaní voči Rozsudku
súdu prvej inštancie sp.zn. XCsp/XXX/XXXX-XX zo dňa 19.3.2019 a zotrváva na druhom výroku
tohto rozsudku, a to na nepriznaní 28%-tného úroku z prekročenia, resp. nepovoleného prečerpania z
nasledovných dôvodov:

18. Súd súhlasí s právnou argumentáciou žalobcu, kde je možné konštatovať rozdiel medzi povoleným
prečerpaním a prekročením, ako cituje žalobca v odvolaní - rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, sp.zn.
5Co/140/2018 zo dňa 19.12.2018.

19. Súd súhlasí aj s právnou argumentáciou žalobcu v odvolaní, kde cituje rozhodnutie Krajského súdu
v Banskej Bystrici, sp.zn. 41Co/39/2018 z 23.1.2019, a to v tom zmysle, že nepovolené prečerpanie
je podstatným porušením zmluvy, ktoré má za následok nielen právo banky požadovať úroky za
prečerpanie finančných prostriedkov na účte, ale má právo aj na zrušenie takéhoto účtu. V tomto
kontexte tu však súd hodnotí ako nekalú a nečestnú praktiku banky, a to uplatnenie nároku na vysoký

úrok za prečerpanie - 28% ročne, ale nevyužitie práva na zrušenie účtu. Urobila iba internú účtovnú
operáciu, kedy previedla dlh klienta a ako konštatuje žalovaný v odvolaní, ako aj v samotnej žalobe,
urobila len bankovú operáciu označenú ako „zatvorenie účtu“, ale nie zrušenie účtu. Takéto konanie
banky evokuje nečestnú praktiku spočívajúcu v tom, že sa chce obohatiť na úkor žalovaného tým, že
nevyužila svoje právo na zrušenie takéhoto účtu, do ktorého právneho úkonu by eventuálne mohla mať

nárok na úrok z nepovoleného prečerpania, ale účet nechala otvorený i napriek evidovanému dlhu na
ňom a internej bankovej operácie, kde tento zostatok na účte uviedla do stavu „0“, na základe čoho
si i samotnou žalobou nárokuje zaplatenie úroku za prečerpanie až do zaplatenia. Pritom vzhľadom
na správanie sa a postoj pôvodnej žalovanej bezprostredne pred prevedením bankovej operácie
„zatvorenie účtu“ pri splnení povinnosti banky ako dobrého hospodára pri spravovaní tohto typu účtu

muselo byť (a celkom určite i bolo) banke jasné, že účet žalovaná ďalej potrebovať a používať nebude.

20. Súd súhlasí aj s právnou argumentáciou v odvolaní žalobcu, kde odkazuje žalobca na §2 písmeno
f) ZSÚ, kde je definovaný pojem „prekročenie“ a na §18 ods. 1, kde sú definované povinnosti veriteľa,
ktorý prekročenie umožní. V tejto právnej norme sa uvádza, že veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa

pravidelne v listinnej forme, v podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi
o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, resp. sankciách úroku z omeškania, poplatkov, poplatkov za
prekročenie, podmienkach, za ktorých sa poplatky môžu meniť. Tu žalobca uvádza, že tieto podmienky
splnil a to tým, že 1/ úroková sadzba prekročenia je zverejnená na web stránke banky v aktuálnom znení,
2/ zverejnená je na každom obchodnom mieste, pobočke banky, 3/ o každej zmene dokumentácie je

klient banky informovaný bankou aj vo výpise z účtu, ako aj prostredníctvom internetbankingu. Vo výpise
z účtu je okrem toho uvedená aj úroková sadzba prečerpania.21. K týmto tvrdeniam žalobca ale neuniesol dôkazné bremeno, pretože jediný výpis z účtu, ktorý doložil,
je výpis z účtu, obsahujúci účtovnú operáciu, a to prevod bankového zostatku do bodu „0“ (čl. 11 spisu),
kde nie je uvedená žiadna úroková sadzba za prekročenie.

22. Súd zverejnenie takýchto úrokových sadzieb na web stránke banky v žiadnom prípade nemôže
považovať za splnenie povinnosti podľa §18 ods. 1 - žalobca nepreukázal, aby informoval spotrebiteľa
v listinnej podobe o tejto výške úrokovej sadzby.

23. Pokiaľ ide o zverejnenie na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, súd v žiadnom
prípade nemôže akceptovať právnu argumentáciu žalobcu, že by túto svoju povinnosť splnil zverejnením
tejto úrokovej sadzby na web stránke banky. Súd §18 ods. 1 - pokiaľ ide o zverejnenie na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, vykladá tak, že by sa mohlo jednať o nejaké CD alebo USB
kľúč, príp. iný nosič dát, ktorý by žalobca adresne doručoval žalovanému, samozrejme i to len za
predpokladu, že žalovaný - spotrebiteľ by mal nejakú dostupnú výpočtovú techniku (hardware), na ktorej

by si to mohol prehrať. Zverejnenie na web stránke banky súd nepovažuje za splnenie tejto povinnosti
„informovania na trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi“ v zmysle cit. §18 ods. 1 ZSÚ.
Pokiaľ by aj súd pripustil argumentáciu, že by zverejnenie na web stránke banky mohlo spĺňať kritérium
predpokladané cit. právnou normou, povinnosťou žalobcu bolo pri vstupe do zmluvného vzťahu so
žalovanou spotrebiteľkou presvedčiť sa o tom, či spotrebiteľ, žalovaný, resp. jeho právna predchodkyňa,

mali vôbec prístup k internetu a hardware (PC, smart mobilné zariadenie, tablet atď.), v ktorom by si túto
informáciu po prístupe do internetu mohli sprístupniť.

24. Ide o spotrebiteľský spor, kde dôkazné bremeno je na dodávateľovi finančnej služby, nie na
spotrebiteľovi. V tomto spore tak žalobca neuniesol dôkazné bremeno o splnení týchto skutočnosti,

pričom súd opakuje, že apriori zverejnenie takejto informácie na internetovej stránke banky nepovažuje
za splnenie povinnosti podľa §18 ods. 1 ZSÚ.

25. Takýto súdny výklad uvedených právnych noriem sa môže javiť ako tvrdý voči žalobcovi, ale treba
mať na pamäti spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzuje žalovaný

nárok. Tento sa vyznačuje výrazne nerovným postavením, a to výrazne silnejším postavením banky ako
dodávateľa finančnej služby na úkor žalovaného spotrebiteľa. Preto akýkoľvek eventuálne rozširujúci
(extenzívny) súdny výklad uvedených právnych noriem nie je namieste.

26. V kontexte predošlého odseku súd ďalej uvádza: Ak by žalobca trval na tom, že zverejňoval výšku

tejto úrokovej sadzby v každom svojom obchodnom mieste (inými slovami každej svojej „kamennej
banke“),jeneprípustnátakátoprávnaargumentácia,žebymalsúdaleboveriteľ,bankavyžadovaťnejaký
proaktívny prístup zo strany bežného spotrebiteľa, ktorý by mal (v zmysle právnej argumentácie žalobcu
dokonca námatkovo) fyzicky chodiť do pobočiek bánk a oboznamovať sa s takýmito vecami. Obzvlášť,
ak spotrebiteľ netušil, v akých o prípadných časových odstupoch dochádzalo v banke k zmenám

predmetnýchúrokovýchsadziebaVšeobecnéobchodnépodmienkyV.O.W.periódy„prehodnocovania“
úrokovýchsadziebzostranybankyanineuvádzali.Anapokon,akbytotakajbolo,Všeobecnéobchodné
podmienky V. O. W., účinné od 1.10.2016, ktoré predložil žalobca v prílohe žaloby (čl. 4 súdneho spisu) a
od ktorých sa Sadzobník poplatku za uplatnený nárok žalobcu odvíja, a ktoré zrejme sú a boli vyvesené
na výveskach v obchodných priestoroch pobočiek banky, sú spísané tak mikroskopickými písmenami,

že jednak sú prakticky nečitateľné a vzhľadom na ich obsah by priemerný spotrebiteľ potreboval niekoľko
dní, aby sa s nimi oboznámil, tobôž ich pochopil.

27. A na záver: Samotná výška úrokovej miery z tohto povolenia prečerpania 28% je v rozpore s
dobrými mravmi (§39 Občianskeho zákonníka), nakoľko je niekoľkonásobne vyššia ako priemerná

miera úrokových sadzieb bánk v danom čase - august 2016. Priemerná miera úrokov poskytovaných
bankami v mesiaci august 2016 sa od druhu spotrebiteľského úveru (do jedného roka, až nad päť rokov)
pohybovala v sadzbách 7,8 - 8,98% (zdroj www:nbs.sk). Keby aj súd akceptoval, že toto prekročenie je
porušením zmluvných povinnosti zo strany spotrebiteľa, a teda má sankčný charakter, a teda by mohlo
byť prípustné, že je úrok vyšší, ako priemerná úroková miera bánk u poskytovaných úverov; aj v takom

prípade úroková miera vo výške 28% ročne je ďaleko za súdom akceptovateľnými limitmi ich súladu s
dobrými mravmi.28. Žalobca v petite podanej žaloby nežiadal úrok z omeškania, preto sa súd týmto potenciálnym
príslušenstvom žalovaného nároku nezaoberal.

29. Podľa §251 CSP, Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

30. Podľa §255 ods. 1, 2 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31.Podľa§262ods.2CSP,Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. V zmysle citovaného §262 ods. 2 CSP po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne o

výške trov konania súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník súdu.

33. K odvolacej námietke žalobcu voči aplikácií §257 CSP pre nepriznanie náhrady trov žalobcovi, súd
uvádza, že po prehodnotení, a to hlavne po oboznámení sa s dedičským rozhodnutím o schválení
dedičskej dohody, na základe ktorej súd pokračoval v tomto konaní s J. S. na strane žalovaného,

je možné konštatovať, že žalovaný disponuje finančnými prostriedkami, ktoré mu budú povoľovať
nahradiť trovy tohto súdneho konania žalobcovi, vrátane trov odvolacieho konania. Preto žalobcovi po
prehodnotení vo výroku III. tohto rozsudku trovy konania, vrátane trov odvolacieho konania, v ktorom
bol žalobca úspešný, súd priznal. V súlade s § 262 ods. 2 CSP bude výška trov konania vyčíslená
samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

34. Podľa §251 CSP, Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

35. Podľa §255 ods. 1, 2 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36.Podľa§262ods.2CSP,Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. V zmysle citovaného §262 ods. 2 CSP po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne o
výške trov konania súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.