Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/57/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817202286
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8817202286.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu: W. L., C.. X.XX.XXXX, S. Č. XX,
zastúpeného JUDr. Peter Rychnavský, PhD., advokát, Rázusova 111/19, Vranov nad Topľou, IČO:
4207942, proti žalovanej: V. C., C.. XX.X.XXXX, S. C. O. XXX/XXX, A. C. D., zastúpenej JUDr. Miloš
Kaščák, advokát, Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou, IČO: 35511028, o určenie vlastníckeho práva,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8C/4/2017-134 zo dňa
8.2.2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Ruší rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo
„okresný súd“) žalobu zamietol a žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že je
vlastníkom nehnuteľností vedených Okresným úradom, katastrálnym odborom A.. na LV č. XXX k.ú.
Č., rodinný dom súp.č. XX na parcele č. 217 a parcely registra „C“ parcela č. 217 zast. pl. a nádvoria,
výmera 3.233 m2, parcela č. 218 ovocné sady, výmera 10.596 m2, parcela č. 219/1 zast. pl. a nádvoria,
výmera 296 m2 pod B1 5/8 a na LV č. XXX k.ú. A. C. D., obchod súp.č. XX na parcele č. 1501/1 a parcely

registra „C“ parcela č. 1501/1 zast. pl. a nádvoria, výmera 359 m2 pod B10 v 15/56.

3. Spolu so žalobou vo veci samej podal žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V návrhu
uviedol, že so žalovanou uzatvoril dňa 18.03.2014 formou notárskej zápisnice na Notárskom úrade W..
H. J. darovaciu zmluvu C., C., C., ktorou nehnuteľnosti, ktorých bol vlastníkov, a to na LV č. XXX k.ú.
Č. a na LV č. XXX k.ú. A. C. D. daroval žalovanej. Zároveň žalovaná spísala čestné prehlásenie zo dňa

18.3.2014, v ktorom sa písomne zaviazala, že preberá na seba osobný záväzok s obsahom poskytnúť
žalobcovi primeranú starostlivosť a opateru do konca jeho života. V prípade jeho smrti sa zaviazala
vystrojiť mu dôstojný pohreb. Ďalej sa zaviazala, že predmet darovacej zmluvy, a to nehnuteľnosti na
LV č. XXX k.ú. Č. a LV č. XXX k.ú. A. C. D. do smrti žalobcu nepredá, neprevedie, nedaruje, nezaťaží,
nescudzí ani nezaloží tretej osobe. V prípade smrti žalovanej, alebo jej zbavenia svojprávnosti počas
života žalobcu, celý majetok vo vyššie uvedenej zmluve prechádza do vlastníctva žalobcu. Žalovaná

sa zaviazala do smrti žalobcu umožniť mu slobodne, neobmedzene, podľa jeho uváženia, užívať celý
predmet darovacej zmluvy, a to nehnuteľnosti na LV č. XXX k.ú. Č. a LV č. XXX k.ú. A. C. D., ako aj v
plnom rozsahu požívať pre svoje potreby príjmy a výnosy z tohto majetku. Toto čestné prehlásenie bolo
prijaté do notárskej úschovy zložiteľom W. na Notárskom úrade W.. H. J.. Žalovaná v rozpore so svojim
čestným prehlásením uzatvorila dňa 10.3.2015 zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy o prevode
práv k nehnuteľnostiam s pani X. A., na základe ktorej jej bola poskytnutá záloha vo výške 10.000,-

eur pri podpise zmluvy a 10.000,- eur do 31.12.2015. Žalobca žiadal od žalovanej vrátenie daru. Tá
to neakceptovala. Žalobca sa priamo od manžela p. A. v mesiaci február 2017 dozvedel o uzatvorenízmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy o prevode práv k nehnuteľnostiam zo dňa 10.3.2015, ktorá
je v rozpore s čestným prehlásením žalovanej zo dňa 18.3.2014 a s účelom darovania. Tento dar bol
žalobcom poskytnutý za podmienok uvedených v čestnom záväznom prehlásení v bode 2 a 3. V zmysle

bodu 4 je uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve právne irelevantné.

4. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a žiadala ju ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Aplikujúc ustanovenia § 37 ods. 1, § 628 ods. 1 až 3, § 630 Občianskeho zákonníka a

vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa
18.3.2014 uzatvorená darovacia zmluva, ktorou žalobca daroval žalovanej - jeho vnučke podiel na
nehnuteľnostiach vedených na LV č. XXX k.ú. Č. a LV č. XXX k.ú. A. C. D.. Darovacia zmluva
neobsahovala žiaden záväzok žalovanej voči žalobcovi.

6.Súdnerozhodujeovrátenídaru,aleotom,čidošloktomutonavráteniu,atedakobnoveniupôvodného

vlastníctva v dôsledku jednostranného právneho úkonu, ktorým darca žiadal obdarovaného o vrátenie
daru. Žalobca v žalobe tvrdil, že od žalovanej žiadal vrátenie daru. Žiaden listinný doklad o vrátení
daru však nepredložil, ale žalovaná vo výpovedi potvrdila, že pôvodná právna zástupkyňa žalobcu
ju informovala o žiadosti žalobcu na vrátenie daru. Žalovanej tiež bola doručená žaloba, z ktorej je
zrejmý úmysel žalobcu o vrátenie darovaných nehnuteľností, preto možno konštatovať, že žalobca

jednostranným právnym úkonom žiadal o vrátenie daru.

7. Žalobca svoj nárok na určenie vlastníckeho práva odvodzoval od porušenia povinností, na ktoré sa
žalovaná zaviazala v čestnom záväznom prehlásení zo dňa 18.3.2014. Z obsahu tohto prehlásenia
žalovanej je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že žalovaná prebrala na seba osobný záväzok poskytnúť

žalobcovi primeranú starostlivosť a opateru do konca jeho života. Okrem iného sa tiež zaviazala, že
predmet darovacej zmluvy, a to nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. Č. a LV č. XXX k.ú. A. C. D.
nepredá, neprevedie, nedaruje, nezaťaží, nescudzí ani nezaloží tretej osobe.

8. V danej právnej veci teda súd prvej inštancie posudzoval darovaciu zmluvu ako dvojstranný právny

úkon a čestné záväzné prehlásenie žalovanej ako jednostranný právny úkon adresovaný žalobcovi.
Darovacou zmluvou žalobca ako darca bezplatne prenechal žalovanej nehnuteľnosti zapísané na LV
č.XXX k.ú. Č. a LV č. XXX k.ú. A. C. D.. Z tejto zmluvy žalovanej nevyplýva žiaden záväzok osobne sa
starať o žalobcu, poskytovať mu starostlivosť ani záväzok nepredať darované nehnuteľnosti.

9. Žaloba žalobcu vychádzala z porušenia povinností žalovanej obsiahnutých v jej čestnom záväznom
prehlásení. Uvedené prehlásenie je podpísané žalovanou a ide o jej jednostranné čestné prehlásenie,
z ktorého porušenia nevzniká právny záväzok voči darcovi. Z takého jednostranného prehlásenia
podľa súdu prvej inštancie vzniká morálny záväzok žalovanej, nie právny záväzok, ktorého splnenie by
mohol žalobca vynútiť súdnou cestou, alebo ktorého porušenie by bolo možné sankcionovať súdnym

rozhodnutím o určení vlastníctva žalobcu. Ako už vyplýva aj z názvu prehlásenia ide podľa súdu
prvej inštancie o čestný záväzok, z ktorého porušenia nevznikajú žalobcovi žiadne práva. Aj prípadné
porušenie povinností žalovanej uvedených v čestnom záväznom prehlásení nemôže byť dôvodom
na vrátenie daru, určenie vlastníctva v prospech žalobcu. S poukazom na uvedené súd žalobcu ako
nedôvodnú zamietol.

10. Ak by súd pri rozhodovaní o žalobe žalobcu vychádzal len z darovacej zmluvy uzatvorenej stranami
sporu, bolo by podľa súdu prvej inštancie možné žalobe vyhovieť pri naplnení § 630 Občianskeho
zákonníka. Dokazovaním vykonaným v súdnom konaní nie je možné konštatovať, že obdarovaná sa
správa k darcovi tak, že hrubo porušuje dobré mravy (napr. fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie

pomoci, ktorá vyplýva zo zmluvného vzťahu alebo z právneho predpisu), preto súd aj z tohto dôvodu
žalobu zamietol.

11. Keďže žaloba žalobcu bola zamietnutá, žalovaná mala úspech v súdnom konaní a podľa § 255 ods.
1 CSP by jej mal byť priznaný nárok na náhradu trov konania. V danej veci však súd prvej inštancie

zohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalovanej náhradu trov konania nepriznal v zmysle
§ 257 CSP. Tieto dôvody sú v predmetnej veci charakterizované sociálnym aspektom a príbuzenským
pomerom strán sporu. Žalobca v súdnom konaní poukázal aj na jeho nepriaznivú finančnú situáciu, na
zvýšené finančné náklady na lieky. S prihliadnutím vek žalobcu, jeho zdravotný stav, aktuálnu finančnúsituáciu a tiež pri zohľadnení príbuzenského vzťahu strán sporu, súd mal za dôvodnú aplikáciu § 257
CSP.

12. Proti tomuto rozsudku ako celku podal žalobca včas odvolanie.

13. V dôvodoch svojho odvolania žalobca uviedol nasledovné:
„ Rozhodnutie súdu považujeme za nezákonné pre nesprávne právne posúdenie veci, napriek tomu
že v podstate správne zistil skutkový stav, avšak tento zistil nedostatočne, aj to čo zistil nesprávne

vyložil a preto je rozhodnutie ako celok nezákonné pre jeho nesprávne právne posúdenie a dokonca
aj nepreskúmateľné.

14. Súd zistil správne, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu darovacej zmluvy dňa 18.3.2014 pojatej
do notárskej zápisnice č. C., C., C. a správne zistil, čo bolo predmetom darovacej zmluvy a síce, že ide
o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. Č. a LV č. XXX k.ú. A. C. D.. Tieto zistenia sú „jav“ - realita.

15. Nesprávne zistil, resp. vôbec nezisťoval, čo bolo príčinou, podnetom, motívom uzavretia darovacej
zmluvy medzi účastníkmi.

16. Bolo bez akýchkoľvek pochybností zistené, že obdarovaná sa o darcu - svojho starého otca nijako

nezaujímala najmenej 3 roky (z výpovede žalobcu urobenej 26.6.2018) spätne, t.j. od roku 2015, teda dá
sapovedať,žeodmomentu,keďžalovanáuzavrelazmluvuobudúcejkúpnejzmluvesX.A.(10.3.2015),
teda motívom vyhotoveného čestného záväzného prehlásenia z 18.3.2014 žalovanou bolo oklamať
žalobcu, uviesť ho do omylu so zištných úmyslov. Inak by darca nebol uzavrel darovaciu zmluvu, pretože
akouviedolďalej,jehofinančnásituáciajezlá,citujem:„somvzlejekonomickejsituácii,nemámporiadne

čo jej (správne malo byť uvedené jesť) na večeru. Musím uhradiť poplatky spojené s pobytom v penzióne
a poplatky za lieky.“ Ako vyplýva z jeho výpovede ďalej, platí za nehnuteľnosti dane aj naďalej. Z
uvedeného vyplýva, že vnučka - obdarovaná svojho starého otca - darcu oklamala a podviedla, pretože
pred podpisom darovacej zmluvy mu sľúbila že sa o neho bude riadne starať, bude mu zabezpečovať
všetkopotrebné(lieky,doprovodklekáromnalekárskevyšetrenia,stravu,žemuvystrojídôstojnýpohreb

apod.),avšakničztohoneplní.Akbymutotovnučkanebolasľúbilaaakbyžalobcabolmoholrozpoznať
pred uzavretím darovacej zmluvy že to vnučka - obdarovaná nemysli vážne, ale hovorí to iba tzv. „na
oko“, teda na oklamanie, nikdy by nebol podpísal dňa 18.3.2014, ani nikdy potom, predmetnú darovaciu
zmluvu. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej iba OZ), právny úkon sa musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

17. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že podpis darcu na darovaciu zmluvu bol vylákaný, teda darca
nepodpísal darovaciu zmluvu slobodne a vážne, pretože bol uvedený do omylu obdarovanou ktorá
predchádzajúce sľuby (pred podpisom zmluvy) o tom, čo všetko bude robiť pre darcu neplnila. Na
darovacej zmluve absentuje skutočná vôľa darcu. Zmluvu síce podpísal, ale s iným úmyslom ako sa

neskôr prejavil.

18. Bolo nesporne preukázané, že obdarovaná najmenej od 10.3.2015 neplnila nič z toho, čo sľúbila
pred podpisom darovacej zmluvy a čo na seba napokon aj prevzala čestným záväzným prehlásením
z 18.3.2014.

19. Žalovaná na pojednávaní dňa 26.6.2018 potvrdila, že bola vyzvaná predchádzajúcou právnou
zástupkyňou na vrátenie daru (s. 5 zápisnice). Okrem toho, sa o požiadavke na vrátenie daru dozvedela
z doručenej žaloby.

20. Teda niet pochybnosti o tom, že žalovaná sa dozvedela o požiadavke na vrátenie daru jednak od
predchádzajúcej právnej zástupkyne a potom aj z doručenej žaloby. Vedela presne čo sa od nej žiada
vrátiť i dôvody vrátenia. Okamihom doručenia jednostranného právneho úkonu žalovanej, obsiahnutý
v texte žaloby, t.j. od okamihu, keď prejav vôle žalobcu (darcu) bol doručený žalovanej (obdarovanej)
doručením žaloby (dôkaz o tomto okamihu sa nachádza v súdnom spise), týmto momentom sa obnovilo

vlastnícke právo žalobcu - darcu a obdarovaná - žalovaná sa týmto okamihom stala neoprávnenou
držiteľkou veci (§ 131 OZ). Z textu žaloby je zrejmé, že sú v nej jednoznačne uvedené dôvody vrátenia
daru: že preberá dnešným dňom (18.3.2014) na seba osobný záväzok s obsahom poskytnúť žalobcovi
primeranú starostlivosť a opateru do konca jeho života. V prípade jeho smrti sa zaviazala vystrojiť mudôstojný pohreb (bod 1.); že predmet darovacej zmluvy do smrti žalobcu nepredá, neprevedie, nedaruje,
nezaťaží, nescudzí ani nezaloží tretej osobe (bod 2.); že do smrti žalobcu umožní menovanému
slobodne, neobmedzene, podľa jeho uváženia, užívať celý predmet darovacej zmluvy, a to nehnuteľnosti

na LV č. XXX k.ú. Č. a LV č. XXX k.ú. A. C. D., ako aj v plnom rozsahu požívať pre svoje potreby príjmy
a výnosy z tohto majetku. Na dôkaz vážnosti bolo toto čestné prehlásenie prijaté do notárskej úschovy
na Notárskom úrade W.. H. J. žalobcom.

21. Žalovaná nič z vyššie uvedeného voči žalobcovi neplnila, ba práve naopak, porušovala svoj osobný

záväzok vyplývajúci z jej čestného záväzného prehlásenia z 18.3.2014, keď v rozpore s ním, podpísala
dňa 10.3.2015 s pani X. A. zmluvu o budúcej kúpnej zmluve k podielom v nehnuteľnostiach získaných
daromodžalobcu,nestaralasaodarcunijakýmspôsobom,t.j.čimá,alebonemálieky,akojezaopatrený
pokiaľ ide o stravu, ošatenie, bývanie, či nepotrebuje nejaké iné služby a pod. Ako obdarovaná
neprejavovala o darcu žiaden záujem, ba dokonca sa pred ním zatajovala keď ju tento chcel sporadicky
(keď to darca potreboval) navštíviť, pri náhodných stretnutiach v meste ho ani len nepozdravila. Akoby

nebol voči nej iba darcom, ale ani starým otcom.

22. Žalobca takýto postoj svojej vnučky považuje za ťažké životné príkorie a ponižovanie, pretože
naprieksvojmuužvysokémuvekujejvživoteničím(vedomeurčitenie)neublížil,vždysavočinejsprával
ako starý otec korektne, milo a domnieval sa, že to ako sa správala k svojej starej mame - jeho manželke,

prenesie aj na neho. Nestalo sa tak, naopak ešte ho poškodzuje, preto chce určiť svoje vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam ktoré daroval, lebo právny úkon smerujúci k vráteniu daru a ktorý je obsiahnutý v
texte žaloby považuje za perfektný.

23. Vzhľadom na uvedené, navrhujeme zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie tak, že odvolací súd

podanej žalobe v celom rozsahu vyhovie, eventuálne napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej
inštancie na nové konanie a rozhodnutie“.

24. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

25.KrajskýsúdvPrešoveakosúdodvolací(§34CSP)pozistení,žežalobcapodalodvolanievzákonom
stanovenej lehote ako strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa
§ 359 CSP, že odvolanie spĺňa pri všeobecných náležitostiach rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti
podľa § 363 CSP s uvedením odvolania dôvodov vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho.

26. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo veci samej (výrok I.) podľa ust.
§ 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a nakoľko nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom,
podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, vrátanie

závislého výroku o náhrade trov konania (výrok II.). Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

27. V posudzovanej veci sa žalobca v zmysle ním formulovaného žalobného návrhu domáha

určenia svojho vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy uzatvorenej dňa
18.3.2014 formou notárskej zápisnice na Notárskom úrade W.. H. J., na základe ktorej žalobca tieto
nehnuteľnosti daroval žalovanej.

28. Súd prvej inštancie žalobu s aplikáciou ustanovenia § 630 OZ zamietol z dôvodu, že z porušenia

povinností žalovanej obsiahnutých v jej čestnom záväznom prehlásení vzniká morálny záväzok
žalovanej, nie právny záväzok, ktorého splnenie by mohol žalobca vynútiť súdnou cestou alebo ktorého
porušenie by bolo možné sankcionovať súdnym rozhodnutím o určení vlastníckeho práva. Preto podľa
súdu prvej inštancie aj prípadné porušenie povinností žalovanej uvedených v záväznom prehlásení
nemôže byť dôvodom na vrátenie daru, určenie vlastníctva v prospech žalobcu. Zároveň okresný

súd v prípade, ak by vychádzal len z darovacej zmluvy pri aplikovaní § 630 Občianskeho zákonníka,
vykonaným dokazovaním zistil, že nie je možné konštatovať, že obdarovaná sa správa k darcovi tak
hrubo, že porušuje dobré mravy.29. Ťažisko odvolacích námietok žalobcu vzťahujúcich sa k rozhodnutiu vo veci samej spočívalo v tom,
že súd túto listinu - čestné vyhlásenie žalovanej nevyhodnotil náležitým spôsobom, keď sa prirodzene,
bez ohľadu na to, či by takáto listina existovala alebo nie, vyžaduje, aby sa darovaný zaujímal o potreby

darcu, zaisťoval má veci a náležitosti potrebné k životu, keď bolo bez akýchkoľvek pochybností zistené,
že obdarovaná sa o darcu nezaujíma najmenej 3 roky s tým, že mala žalobcu uviesť do omylu zo
zištných dôvodov, keď pred podpisom darovacej zmluvy mu sľúbila, že sa bude o neho starať, avšak
nič z toho neplní. Z vykonaného dokazovania preto podľa žalobcu vyplýva, že tento podpis bol vylákaný
a nepodpísal ho slobodne a vážne, pretože bol uvedený do omylu. Na darovacej zmluve absentuje

skutočná vôľa darcu.

30. K uvedenému odvolací súd uvádza, že preukázať skutočnosť o tom, že darca bol pri uzatvorení
darovacej zmluvy uvedený do omylu (§ 39 Občianskeho zákonníka) je prakticky vylúčené, nakoľko by
bolo potrebné preukázať úmysel oklamať darcu už v čase uzatvorenia zmluvy s tým, že v prípade tak,
ako to uvádzal žalobca, keď obdarovaná sľúbila, že sa bude o neho riadne starať a následne tento sľub

po uzatvorení darovacej zmluvy porušila, slúži na tento účel práve inštitút vrátenia daru, keď ustanovenie
§ 630 Občianskeho zákonníka rieši situáciu, keď sa darca domáha vrátenia daru od obdarovaného,
pričom právnym dôvodom, na základe ktorého sa môže darca domáhať vrátenia daru, je správanie
obdarovaného voči darcovi a členom jeho rodiny, ktoré hrubo porušuje dobré mravy.

31. Podmienkou úspešného uplatnenia práva na vrátenie daru v dôsledku zániku grantového vzťahu,
t.j. obnovenia vlastníckeho práva darcu k veci, vychádzajúc z ust. § 630 OZ, môže dôjsť len na
základe dvoch právnych skutočností, a to jednostranného právneho úkonu darcu a preukázaného
kvalifikovaného správania sa obdarovaného, hrubo porušujúceho dobré mravy. Domáhanie vrátenia sa
daru je jednostranným právnym úkonom darcu, ktorý smeruje k tomu, aby obdarovaný dar vrátil. Hrubým

porušením dobrých mravov má zákon na mysli porušenie dobrých mravov značnej intenzity, alebo ich
sústavné porušovanie. Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa voči nemu a
členom jeho rodiny tak, že hrubým spôsobom porušuje dobré mravy.

32. V konaní bolo nesporné (nenamietala to ani žalovaná), že žalobca od žalovanej žiadal o vrátenie

daru tak, ako to vyplýva priamo z účastníckej výpovede žalovanej, rovnako jej bola taktiež doručená
žaloba, z ktorej je tento úmysel zrejmý.

33. Dôvodom pre vrátenie daru bolo okrem tej skutočnosti, že porušila svoj záväzok nepreviesť
darovanú nehnuteľnosť na tretiu osobu, aj to, že sa zaviazal poskytnúť žalobcovi ako darcovi primeranú

starostlivosť a opateru do konca jeho života, čo mala podľa žalobcu žalovaná hrubým spôsobom
porušiť, keď viac ako 3 roky sa o žalobcu vôbec nestarala, tento sa dostal do hmotnej núdze a nemal
zabezpečené bežné osobné veci potrebné k riadnemu životu.

34. V tejto súvislosti však odvolací súd uvádza, že právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri

prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov
zo strany obdarovaného. Hrubým porušením dobrých mravov obdarovaným nemusí byť naplnená ani
skutkovápodstatatrestnéhočinu,keďajakotovyplývazobsahuspisu,vovecijevedenétrestnéstíhanie
pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona. Podľa
judikatúry však musí ísť o porušenie dobrých mravov značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie,

napríklad tak, ako to tvrdil žalobca, neposkytnutím potrebnej pomoci počas dlhšej doby. Nie každé
správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami, vo vzájomných medziľudských
vzťahoch napĺňa totiž znaky ust. § 630 OZ.

35. V posudzovanej veci tak bolo povinnosťou súdu prvej inštancie posúdiť jednak, či žalobca uniesol

dôkaznébremenovovzťahuksvojímtvrdeniamvkonaní,ktoréhosamaladopustiťvočinemužalovanáa
súčasne tiež, či konanie žalovanej, ktoré jej bolo vytýkané žalobcom vo výzve, resp. v žalobe na vrátenie
daru, napĺňa alebo nenapĺňa znaky hrubého porušenia dobrých mravov a stupeň závažnosti takéhoto
konania hodnotiť podľa objektívnych kritérií, nielen podľa subjektívneho názoru darcu. Pri posudzovaní
správania obdarovaného nemožno opomenúť tiež uplatnenie princípu vzájomnosti, čo znamená, že pri

skúmaní správania obdarovanej, či vykazuje znaky kolízie s dobrými mravmi, sa musí vziať na zreteľ tiež
správanie samotného darcu za účelom posúdenia, či aj on sám sa nespráva voči obdarovanej spôsobom
s dobrými mravmi rozporným a či práve jeho správanie nie je príčinou (reakciou) obdarovanej, teda o
výnimke by bolo možné uvažovať len v prípade zjavného nepomeru takéhoto správania. Len v prípade,pokiaľ by bolo preukázané, že tomu tak nebolo, nastali by právne účinky výzvy na vrátenie daru, t.j.
obnovenie pôvodného vlastníckeho práva žalobcu k darovaným nehnuteľnostiam, ktorých vrátenia sa
žalobca v predmetnom konaní domáha.

36. Súd prvej inštancie vyššie uvedené skutočnosti neskúmal, t.j. neskúmal, či žalobcom tvrdené
skutočnosti o viac ako 3-ročnej absencii poskytovania starostlivosti zo strany žalovanej sú pravdivé,
a či táto skutočnosť vykazuje znaky kolízie s dobrými mravmi takej intenzity, ktorá by napĺňala
skutkovú podstatu § 630 Občianskeho zákonníka. Neuviedol, či žalobca uniesol, resp. neuniesol

dôkazné bremeno vo vzťahu k svojím tvrdeniam a následne, či tieto skutočnosti vyplynuli z vykonaného
dokazovania a ak áno, či nejde o správanie vzájomne podmienené správaním tej ktorej strany voči
druhej a naopak, t.j. či miera v správaní žalovanej neprekračuje mieru rovnako negatívneho správania,
ktoré by prípadne voči nej produkoval žalobca. Súd prvej inštancie neposúdil, či ním zistené skutočnosti
sú spôsobilé indikovať záver, že v dôsledku nich došlo k naplneniu skutkovej podstaty hrubého rozporu
s dobrými mravmi, spôsobilého zakladať dôvodnosť nároku na vrátenie daru. Ďalšou skutočnosťou,

pre ktorú žalobca žiadal vrátenie daru, bol záväzok žalovanej dar nepreviesť na tretie osoby. Toto tiež
súd prvej inštancie nijako nevyhodnotil, pretože je nepopierateľným právom žalovanej s predmetnými
nehnuteľnosťami disponovať, teda eventuálne ich scudziť, či zaťažiť, a teda samo o sebe ho nemožno
označiť za amorálne. V prejednávanej veci však ide o právo nie jediného vlastníka a hoci žalovaná bola
priamo zo zákona obmedzená, bez toho, aby ponúkla ostatným spoluvlastníkom svoj spoluvlastnícky

podiel, uzavrela zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, týkajúcej sa predaja tohto spoluvlastníckeho podielu
tretej osobe ako kupujúcej X. A., ktorá nebola v čase jej uzatvorenia spoluvlastníčkou predávaných
nehnuteľností. Rovnako je toto v rozpore s čestným záväzným prehlásením, na základe ktorého sa
žalovaná zaviazala nescudziť a ani inak nezaťažiť darované nehnuteľnosti, čo rovnako súd prvej
inštancieneposudzoval,čiporušenímtohtočestnéhoprehláseniadošlokrozpornémukonaniusdobrými

mravmi.

37. Úlohou súdu prvej inštancie po zrušení a vrátení veci bude preto v intenciách výkladu ustanovenia
§ 630 OZ a na základe výsledku vykonaného dokazovania zistiť, či v konaní bolo preukázané správanie
žalovanej ako obdarovanej (s prihliadnutím tiež na konanie samotného darcu) ako spôsobilé k jeho

kvalifikovaniu ako hrubo porušujúceho dobré mravy, t.j. konanie v rozpore so súborom spoločnosťou
všeobecne uznávaných pravidiel ľudského správania, t.j. naplnenie skutkovej podstaty ustanovenia
§ 630 Občianskeho zákonníka, ktoré je povinný preukázať žalobca, t.j. žalobcu zaťažuje dôkazné
bremeno. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané
prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdenými stranami a vykonáva

len tie dôkazy, ktoré tieto navrhli. Bude teda na žalobcovi, akým spôsobom vie ním tvrdené skutočnosti
preukázať. Prejednacia zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré
subjektom sporového konania vyplývajú z Civilného sporového poriadku. Povinnosť tvrdenia znamená,
že strana sporu musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe
akých okolností jej vyplýva uplatnené právo alebo povinnosť. V prípade, ak si strana neuplatní povinnosť

tvrdenia, teda neunesie dôkazné bremeno, má to za následok, že skutočnosť, ktorú vôbec netvrdila
a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, teda nebude predmetom dokazovania. Ak sa jedná o rozhodnú
skutočnosť podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať
pre ňu väčšinou za následok nepriaznivé rozhodnutie. Dôkazná povinnosť znamená, že strana musí
na preukázanie svojich tvrdení označiť a predložiť dôkazy. Ak predložené dôkazy preukážu skutkové

okolnostiňoutvrdené,hovorímeounesenídôkaznéhobremenaohľadomjejtvrdení.Prejednaciazásada
predstavuje istý stimul, motiváciu pre strany sporu, pretože ak zostanú pasívne, môže im to priniesť
negatívne výsledky v spore, teda nesplnenie si povinnosti tvrdenia a dôkazných povinností sa prejaví v
nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre stranu, ktorá v tomto smere svoje bremeno neuniesla. Je preto
potrebné, aby žalobca produkoval také tvrdenia a dôkazy, ktoré by spôsobilé záveru, že jeho nárok je

dôvodný.

38. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova aj o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie, vrátane trov konania vzniknutých stranám konania pred odvolacím súdom (§ 396 ods. 1, ods.
3, § 255 a nasl. CSP).

39. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).