Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2020

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 4C/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617207536
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulaj

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2020:6617207536.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Jánom Šulajom v spore žalobcu: S.. R. Z., V. XX.XX.XXXX, B. P. F.

XXX/XX, XXX XX L., štátny občan SR, zastúpeného VIKTÓRIA HELLENBART advokátska kancelária
s.r.o., so sídlom Ulica Martina Rázusa 146/23, 984 01 Lučenec, IČO: 47 250 640, proti žalovanému:
Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, IČO: 00 166
481, o zaplatenie 962,15 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 962,15 € s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
962,15 € od 13.04.2017 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohoto rozsudku.

II. Žaloba žalobcu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 962,15 € od
07.02.2017 do 12.04.2017 sa z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v celosti, vo výške ako bude rozhodnuté
osobitným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, v lehote troch dní od právoplatnosti tohoto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 962,15 € s 5 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od
07.02.2017 do zaplatenia z dôvodu, že vyšetrovateľ Policajného zboru Okresného riaditeľstva PZ, odbor

kriminálnej polície, oddelenie vyšetrovania vzniesol obvinenie žalobcovi za prečin podvodu podľa § 221
ods. 1, 2 Trestného zákona (ďalej len „TZ“) uznesením č. ORP-663/2-VYS-LC-2014 zo dňa 17.02.2015.
Žalobca podal voči označenému uzneseniu v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú dozorujúci prokurátor pod
č. 3Pv 599/14/6606-13 uznesením zo dňa 13.03.2015 ako nedôvodnú zamietol. Žalobca si na svoju
obhajobu v trestnom konaní zvolil za obhajcu advokátsku kanceláriu Viktória Hellenbart advokátska
kancelária s.r.o., za ktorú konala jej konateľka Mgr. Viktória Hellenbart, advokátka zapísaná do zoznamu
advokátov Slovenskej advokátskej komory pod č. 1348 a táto skutočnosť bolo vyšetrovateľovi oznámená

prostredníctvom obhajcu listom zo dňa 07.04.2015. Vyšetrovateľ po skončení prípravného konania
podal prokurátorovi návrh na zastavenie trestného stíhania voči obvinenému, ktoré riadne odôvodnil,
prokurátor sa s návrhom nestotožnil a podal voči žiadateľovi obžalobu na Okresný súd Lučenec, ktorý
vo veci vydal trestný rozkaz pod č. 3T/26/2016, proti ktorému podal žalobca odpor. Následne súd
žalobcu spod obžaloby oslobodil rozsudkom sp. zn. 3T/26/2016 zo dňa 22.09.2016 z dôvodu podľa §
285 písm. b) Trestného poriadku (ďalej len „TP“), že skutok, pre ktorý bol žiadateľ obžalovaný nie je
trestným činom. Prokurátor podal proti rozsudku odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Banskej

Bystrici uznesením sp. zn. 3To/138/2016 zo dňa 18.01.2017 rozhodol tak, že odvolanie prokurátora
podľa § 319 TP zamietol. Trestné stíhanie voči žalobcovi bolo právoplatne skončené dňom 18.01.2017
oslobodzujúcim rozsudkom z dôvodu, že skutok, za ktorý bol žalobca trestne stíhaný nie je trestným
činom. Titulom pre uplatnenú náhradu škody je začatie trestného konania voči žiadateľovi, podanieobžaloby zo strany prokurátora okresnej prokuratúry za skutok, ktorý nie je trestným činom za dôkaznej
situácie, kedy proti žalobcovi neboli zadovážené dôkazy postačujúce na jeho postavenie pre súd čo
dokazuje jeho právoplatné oslobodenie spod obžaloby. Žalobca považuje za orgán zodpovedný za

vzniknutú škodu Okresnú prokuratúru Lučenec, za ktorú v mene štátu koná Generálne prokuratúra
Slovenskej republiky. Žalobca si uplatnil právo na náhradu škody podľa § 18 zákona ako náhradu
účelne vynaložených trov konania ako odmena obhajcovi v trestnom konaní podľa Zmluvy o poskytovaní
právnych služieb zo dňa 07.04.2015. Spolu s žalobca uplatňuje náhradu trov konania vo výške 462,15
€ na odmene zaplatenej advokátskej kancelárii na základe faktúr, a to faktúry 5-3-2015 na sumu 40,- €,

faktúry 3-3-2016 na sumu 141,15 €, faktúry 9-3-2016 na sumu 100,- €, faktúry 12-5-2016 na sumu 20,-
€ a faktúry 1-5-2017 na sumu 161,- €, ktorá bola advokátskej kancelárii zaplatená na jej účet. Žiadateľ
si zároveň uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 3 zákona z dôvodu psychického
tlaku na žiadateľa v dôsledku vedeného trestného stíhania. Žiadateľ nikdy nebol predtým trestaný
ani vyšetrovaný orgánmi činnými v trestnom konaní, trestné konanie voči žiadateľovi bolo vedené v
situácii, kedy jeho blízka osoba (nevlastný starý otec), ktorá mala byť jeho konaním poškodená bola

vo veľmi zlom zdravotnom stave, ktorý napokon vyvrcholil jej smrťou a citová trauma žiadateľa, ktorý
sa musel vyrovnávať nielen so stratou blízkej osoby, ale aj s údajným svojím nepoctivým podvodným
správaním sa voči nej za týchto okolností bola znásobená. Z titulu náhrady nemajetkovej ujmy si žiadateľ
uplatňuje sumu 500,- €. Žiadať si teda uplatňuje sumu náhrady škody v celkovej výške 962,15 €. Žalobca
zaslal žalovanému v súlade s ustanovením § 15 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z. žiadosť o predbežné

prejednanie nároku na náhradu škody, a to listom zo dňa 06.02.2017, pričom žalovaný listom zo dňa
04.04.2017 žiadosti žalobcu o náhradu škody nevyhovel, nakoľko táto nespĺňa zákonné podmienky.
Žalobca poukázal na ústavné právo každého občana SR nebyť trestaný a sankcionovaný inak ako zo
zákonných dôvodov. Zásada oficiality neznamená, že občan voči ktorému bolo vedené trestné stíhanie,
ktoré sa skončilo jeho oslobodením z dôvodu, že skutok, pre ktorý bol stíhaný, nie je trestným činom

je povinný znášať akékoľvek sankcie a negatívne dopady na svoje práva. Zásada oficiality neoslabuje
právo občana byť sankcionovaný len za čin, ktorý zákon považuje za trestný, rovnako neznamená,
že bude akýmkoľvek spôsobom postihovaný za konanie, ktoré je dovolené. V predmetnej veci bol
žalobca v trestnom konaní oslobodený spod obžaloby z dôvodu, že skutok, za ktorý bolo vedené voči
nemu trestné stíhanie nie je trestným činom. V danom prípade, aj keď spočiatku z legitímneho dôvodu

dodržania zásady oficiality orgány činné v trestnom konaní zasiahli do práv žalobcu, kedy bol nútený
zo svojich prostriedkov financovať svoju obhajobu v trestnom konaní a v spojitosti s trestným stíhaním
vznikli žalobcovi nemalé náklady na obhajobu, ktoré by nebol inak vynaložil a o ktoré by sa nebol jeho
majetok zmenšil, keby voči nemu nebolo vedené trestné stíhanie. Žalobca zdôrazňuje, že základné
zásady trestného procesu platia vo všetkých štádiách trestného konania, a teda aj v štádiu prípravného

konania a preto aj v tomto konaní platí prezumpcia neviny podozrivej osoby, ktorú musia orgány činné
v trestnom konaní starostlivo dodržiavať. Pokiaľ bolo prípravné konanie ukončené návrhom policajta na
zastavenie trestného stíhania, prokurátor ako žalobca bol povinný vyhodnotiť a to veľmi dôsledne aj s
ohľadom na zásah do práv podozrivej osoby a jeho možné dôsledky v prípade preukázania neviny či
bude voči podozrivej osobe podávať návrh na obžalobu. Zásada kontradiktórnosti trestného procesu

by taktiež mala viesť prokurátora ako žalobcu v trestnom konaniu k dôslednejšiemu posudzovaniu
jeho možného úspechu v spore a možnosti obhájiť svoje tvrdenia. V posudzovanom prípade musel
prokurátor vidieť, že už v prípravnom konaní bolo zásadným spôsobom porušené právo podozrivého
na obhajobu, pretože jeho obhajca sa nezúčastnil vykonania žiadneho dôkazu, na základe ktorého
bola podozrivá osoba postavená pred súd, pretože obžaloba bola podaná bez akéhokoľvek legitímne

získaného dôkazu. Výpovede osôb, ktoré boli prokurátorom použité boli vykonané pred vznesením
obvineniaanáslednepojehovznesenénebolizopakovanézaprítomnostiobhajcu.Osobapoškodeného
a osoba podozrivého zo spáchania trestného činu sa „zjednotili“ do jednej osoby v dôsledku univerzálnej
sukcesie už v prípravnom konaní. Za týchto okolností nie je možné, podľa názoru žalobcu, dospieť ani
k tomu záveru, že boli naplnené predpoklady na aplikáciu zásady oficiality, podľa ktorej orgány činné v

trestnom konaní vedú vyšetrovanie o všetkých trestných činoch, o ktorých sa dozvedeli, pretože nemohli
dospieť k záveru, že sa dozvedeli o páchaní trestnej činnosti. K nákladom podozrivej osoby sa štát, ktorý
je povinný konať v medziach Ústavy SR a rešpektovať práva svojich občanov, nemôže stavať tak, že
tieto je povinný znášať v prípade trestného stíhania, ktorého priebeh musel trpieť a ktoré ale podľa jeho
výsledku bolo vedené voči nemu bez dôvodov, nakoľko skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba nie je

trestnýmčinom.SprávnosťstanoviskažalobcutentoopieraonálezÚstavnéhosúdusp.zn.ÚS540/2016
z 13.12.2016, z ktorého žalobca poukazuje na právnu vetu: „...ak sa trestné stíhanie konkrétnej osoby
skončilo vydaním oslobodzujúceho rozsudku bez ohľadu na dôvod, pre ktorý sa tak stalo, uznesenie,ktorým bolo obvinenému vznesené obvinenie, je potrebné považovať za takýchto okolností vždy za
nezákonné a zasahujúce do práv jednotlivca.“

2. Žalovaný v predmetnej veci žiadal žalobu zamietnuť s poukazom na jej neopodstatnenosť, pričom
prvým základným predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je existencia
nezákonného rozhodnutia podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení. Podľa tvrdenia
žalobcu je týmto práve uznesenie o vznesení obvinenia Ing. R. Z. sp. zn. ČVS:ORP-663/2-VYS-LC-2014

z 17.02.2015. Takéto tvrdenie predstavuje neprípustne extenzívny výklad označeného ustanovenia
zákona, s tým že toto rozhodnutie jednoducho nemožno bez ďalšieho označiť za nezákonné len z
dôvodu, že obžalovaný bol v konečnom dôsledku trestným súdom oslobodený. V prípade opačnom,
a ak by sa teda konajúci súd s takýmto tvrdením stotožnil akceptoval by doslova porušenie všetkých
zásad, na ktorých stojí slovenský trestný proces a to od momentu vznesenia obvinenia v prípravnom
konaní až do momentu jeho skončenia v súdnom konaní s poukazom na nález Ústavného súdu

SR sp. zn. II ÚS 163/2013-50 z 13.11.2013. Vo vzťahu ku konštatovaniu žalobcu v bode VIII.19, že
riziko neúspechu prokurátora nemôže niesť na svojich pleciach občan uvádza žalovaný, že toto je
v úplnom rozpore s chápaním postavenia prokurátora a jeho pôsobnosti v trestnom konaní. V tejto
súvislosti žalovaný pripomína, že pokiaľ v trestnom konaní existuje vyššia miera pravdepodobnosti,
že objasňovaný skutok sa stal, tento má znaky trestného činu, a že ho spáchala konkrétna osoba, je

povinnosťou prokurátora smerovať prípravné konanie k podaniu obžaloby a následne obžalobu podať
a túto zastupovať. Prokurátorovi nie je pri výkone svojej právomoci a pôsobnosti dovolené aplikovať
zásadu „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“, pretože mu to zákon jednoducho neumožňuje.
Inak povedané, pokiaľ nie je nepochybné, že po skončení prípravného konania je možné urobiť niektoré
z rozhodnutí podľa § 214 až 228, nemá prokurátor inú možnosť ako podať obžalobu. Žalovaný ďalej

poukázal na dôvody, pre ktoré prokuratúra navrhla na obžalobu a týmto bola skutočnosť vo vzťahu
k tvrdeniam poškodeného J.Á. Š., ktorý doslova uviedol „nič z jeho finančných prostriedkov nemienil
nikomu dať a to už vôbec nie pánovi Z., pretože tomuto už dal v živote dosť a určite nie všetky peniaze,
ktoré týmto spôsobom stratil a neostalo mu ani pohreb“. Vidiac, že súčasnou optikou poškodeného
by sa poškodený dal kvalifikovať ako obzvlášť zraniteľná obeť, jeho výsluch by bol zaznamenaný

na videozázname a realizoval by sa za účasti psychológa. Vo vzťahu k rozhodovacej činnosti súdov
Slovenskej republiky má za to, že sa Slovenská republika nenachádza v systéme anglosaského
práva, každú vec je treba posudzovať individuálne s poukazom na zistenia a založenie rozhodnutia
na určitej elementárnej spravodlivosti. Rozhodnutie o vznesení obvinenia, ktoré má byť základom pre
uplatnenie práva na náhradu škody z pohľadu žalovaného nemôže byť hodnotené ako nezákonné a

nie každé oslobodenie obžalovaného spod obžaloby automaticky zakladá zodpovednosť za škodu tak
ako už vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe žalovaný poukázal. Žalovaný ďalej rozporoval tvrdenia
žalobcu ohľadom trvalých následkov, ktoré trestné stíhanie na ňom malo zanechať, poukazoval na to,
že žalobca bol konfrontovaný „rukou zákona“ priamo na úkonoch trikrát, jedenkrát bol vyslúchaný v
postavení obvineného, dvakrát sa zúčastnil na pojednávaní pred súdom, a to jedenkrát na okresnom

súde a následne na krajskom súde. Žiadne ďalšie úkony voči nemu neboli realizované, ako napr.
domová prehliadka, použitie ITP, nebol väzobne stíhaný a pod., takže podľa názoru žalovaného takéto
konanie nemohlo na ňom zanechať nejaké vážnejšie následky. Žalovaný rozporoval taktiež vo vzťahu
k lekárskym správam, ktoré boli predložené, kde v jednej zo správ je uvedené, že dvíhal nejaký menší
traktorík, kde utrpel ujmu, teda takéto konanie určite nie ujmou, za ktorú by štát zastúpený prokuratúrou

mal niesť následky.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie prečítaním uznesenia o vznesení obvinenia, sťažnosti proti
uzneseniu o vznesení obvinenia, uznesenia Okresnej prokuratúry Lučenec o zamietnutí sťažnosti vo
vzneseniu obvinenia, zmluvy o poskytovaní právnych služieb, obžaloby, trestného rozkazu, rozsudku

Okresného súdu Lučenec č.k. 3T/26/2016-75 zo dňa 22.09.2016, odvolania voči oslobodzujúcemu
rozsudku, uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/138/2016, faktúr zástupkyne žalobcu
za poskytnuté právne služby, výpisov z účtu, žiadosti o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody,
odpovede Generálnej prokuratúry na žiadosť o predbežné prejednanie náhrady škody, lekárskych správ
žalobcu, čestnými vyhláseniami D. Z. a K. X. a zistil tento skutkový stav:

4. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci, odbor kriminálnej polície, oddelenie vyšetrovania
zo dňa 17.02.2015 pod ČVS:ORP-663/2-VYS-LC-2014 bolo žalobcovi Ing. R. Z. vznesené obvinenie za
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 TZ na tom skutkovom základe, že potom ako dňa 24.09.2014 zpobočky banky Slovenskej sporiteľne v Kokave nad Rimavicou bol J. Š., narodeným 04.02.1923, určený
za disponenta vkladnej knižky s vytvoreným podúčtom vedené v Slovenskej sporiteľni na meno J. Š.,
využiltotosvojedispozičnéprávoabezvedomiaJ.Š.06.10.2014vpobočkebankySlovenskejsporiteľne

v Lučenci vykonal výber finančných prostriedkov z tejto vkladnej knižky v celosti vo výške 20.580,- €
a takto získané peniaze si hotovostnými vkladmi vložil na svoje účty vedené v Slovenskej sporiteľni,
a to dňa 06.10.2014 vkladom 10.000,- € a vkladom vo výške 10.580,- € na osobný účet, z ktorého si
následne dňa 18.10.2014 platobným príkazom na úhradu nechal previesť sumu 10.050,- € opäť na svoj
účet vedený v Slovenskej sporiteľni, pričom tak urobil bez súhlasu a vedomie majiteľa týchto finančných

prostriedkov J. Š., čím J. Š. spôsobil škodu vo výške 20.580,- €.

5. Písomným podaním zo dňa 02.03.2015 obvinený Ing. R. Z. podal sťažnosť voči uzneseniu o vznesení
obvinenia s poukazom, že poškodený sa nechal dňa 24.09.2014 svojím vnukom - obvineným odviesť
do banky, kde ho určil za disponenta vkladnej knižky, ktorú mu odovzdal do opatery dobrovoľne ešte
v pobočke banky a následne po príchode domov požiadal vnuka, aby tieto finančné prostriedky z

vkladnej knižky vybral a po porade so zamestnancom banky vybral produkt, ktorý je lepšie úročný ako
vkladná knižka, následne aby na svoje meno (meno obvineného) vložil uvedené peňažné prostriedky na
najvýhodnejší produkt banky. Na základe týchto skutočností má za to, že neboli naplnené všetky znaky
trestného činu podvodu.

6. Uznesením Okresnej prokuratúry Lučenec zo dňa 13.03.2015 pod sp. zn. 3Pv 599/14-6606-13 bola
sťažnosť obvineného zamietnutá.

7. Dňa 07.04.2015 bola uzatvorená zmluva o poskytovaní právnych služieb medzi advokátom Viktória
Hellenbart advokátska kancelária s.r.o. a klientom Ing. R. Z. (žalobcom) s tým, že v zmysle Článku III.,

bod3.2zmluvnéstranydojednalihodinovúodmenuvovýške40,-€zakaždúzačatúhodinuposkytovania
právnej služby bez príslušnej dane z pridanej hodnoty. Keď sa advokát stane platiteľom tejto dane
alebo prestane platiteľom dane byť je povinný túto skutočnosť oznámiť klientovi ihneď ako o nej získa
vedomosť.

8. Dňa 22.02.2016 pod č. 3Pv 599/14-6606-35 Okresná prokuratúra Lučenec podala obžalobu na
obvineného Ing. R. Z. pre trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 TZ.

9. Trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec č.k. 3T/26/2016-48 zo dňa 29.02.2016 súd uznal
obvineného Ing. R. Z. za vinného z trestného činu podvodu, za čo mu uložil trest odňatia slobody v trvaní

12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu jedného roka.

10. Písomným podaním zo dňa 03.03.2016 obvinený Ing. R. Z. podal odpor voči vyššie uvedenému
trestnému rozkazu.

11. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 3T/26/2016-75 zo dňa 22.09.2016 bol obžalovaný Ing. R.
Z. oslobodený spod obžaloby podľa § 285 písm. b) TP, nakoľko skutok nie je trestným činom.

12. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/138/2016, ktorý sa stal právoplatným
dňa 18.01.2017 bol odvolanie Okresnej prokuratúry Lučenec voči oslobodzujúcemu rozsudku

prvostupňového súdu podľa § 319 TP právoplatne zamietnuté.

13. Faktúrou č. 5-3-2015 splatnou dňa 15.05.2015 účtoval zástupca žalobcu Viktória Hellenbart
advokátska kancelária s.r.o. za poskytnuté právne služby sumu 40,- €, a to nezretie do spisu a
konzultácia dňa 28.04.2015 - jedna začatá hodina.

14. Faktúrou č. 3-3-2016 splatnou dňa 31.03.2016 účtoval zástupca žalobcu Viktória Hellenbart
advokátskakancelárias.r.o.zaposkytnutéprávneslužbysumu141,15€zaúkonyoznámenieovýsledku
dedičského konania 16.07.2015 - pol začatej hodiny, účasť na výsluchu obvineného 18.12.2015 - jedna
začatá hodina, nahliadnutie do spisu Okresného súdu Lučenec 03.03.2016 - jedna začatá hodina, odpor

voči trestnému rozkazu zo dňa 03.03.2016 - jedna začatá hodina.

15. Faktúrou č. 9-3-2016 splatnou dňa 30.09.2016 účtoval zástupca žalobcu Viktória Hellenbart
advokátska kancelária s.r.o. za poskytnuté právne služby sumu 100,- € za úkony príprava trestnékonanie 11.09.2016 - pol začatej hodiny, návrh na dokazovanie pred súdom 14.09.2016 - pol začatej
hodiny, konzultácia s klientom 21.09.2016 - pol začatej hodiny, účasť na pojednávaní 22.09.2016 - jedna
začatá hodina.

16. Faktúrou č. 12-5-2016 splatnou dňa 30.12.2016 účtoval zástupca žalobcu Viktória Hellenbart
advokátska kancelária s.r.o. za poskytnuté právne služby sumu 20,- € za úkony vyjadrenie k odvolaniu
28.11.2016 - pol začatej hodiny.

17. Faktúrou č. 1-5-2017 splatnou dňa 25.01.2017 účtoval zástupca žalobcu Viktória Hellenbart
advokátska kancelária s.r.o. za poskytnuté právne služby sumu 161,- € za úkony účasť na pojednávaní
v Banskej Bystrici 18.01.2017 - tri začaté hodiny.

18. Z výpisov z účtov predložených žalobcom zo Zber bank zo dňa 11.05.2015 vyplýva zaplatenie sumy
40,- €, 01.04.2016 zaplatenie sumy 141,15 €, z výpisu z účtu Slovenskej sporiteľne zo dňa 30.09.2016

zaplatenie sumy 100,- €, 26.12.2016 zaplatenie sumy 20,- €, 23.01.2017 zaplatenie sumy 161,- €.

19. Písomným podaním zo dňa 06.02.2017 podal žalobca žiadosť o predbežné prejednanie nároku
na náhradu škody podľa § 15 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z. so žiadosťou o náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 462,15 € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 500,- €.

20. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky listom zo dňa 04.04.2017 pod č. VI./4Gc26/17/1000-8,
ktorá bola doručená zástupkyni žalobcu Mgr. Viktórii Hellenbart 12.04.2017 žiadosti o náhradu škody
nevyhovela.

21. Z čestného vyhlásenia D. Z., matky žalobcu, vyplýva, že so žalobcom žije v spoločnej domácnosti,
pričom žalobca sa mimoriadne trápil kvôli trestnému stíhaniu, ktoré bolo voči nemu vedené. Nikdy nemal
problémy s porušovaním zákona a disciplínou, bol dobrým žiakom, povinnosti si riadne plnil a boli s
ním spokojní aj na pracovisku. Obvinenie bolo zvlášť nepríjemné preto, lebo starého otca mal rád a
mali blízky vzťah. Žalobca sa obával aj o stratu zamestnania, keby bol uznaný vinným a celkovo sa

cítil veľmi znevážený medzi blízkymi osobami, ktoré o prípade vedeli a prirodzene klebetami sa celá
vec ešte zdramatizovala a ani oslobodenie syna spod obžaloby v očiach niektorých ľudí úplne nezmylo
podozrenie z jeho zlého správania. V tomto období v dôsledku enormného stresu, ktorý syn prežíval
prejavili sa u neho aj príznaky migrény, ktoré dovtedy nemal a dodnes sa musí liečiť.

22. Z čestného vyhlásenia K. X. vyplýva, že so žalobcom sú kolegovia v práci už päť rokov, stretávajú
sa každý pracovný deň, chodia spolu aj na obedy a preberajú súkromné záležitosti, pričom sú priatelia.
Keď sa od kolegu Ing. Z. dozvedel, že je obvinený z podvodu, tak ako aj ostatní kolegovia, ktorí sa o tom
dopočuli, bol veľmi šokovaný. Presne nevedel čo je v pozadí prípadu, ale nevedel si predstaviť, že by
sa pán Z. dopustil akejkoľvek nečestnosti. Keď bolo voči menovanému začaté trestné stíhanie a musel

ísť na súd, tak mal určité pochybnosti, rovnako aj ďalší kolegovia, čo je asi aj prirodzené. Kolega sa
v tomto období veľmi trápil, musel čerpať voľno z práce v súvislosti s trestným stíhaním, ešte k tomu
jeho starý otec veľmi ochorel a navštevoval ho častejšie v nemocnici a taktiež sa určite obával, že by o
pracovné miesto prišiel keby bol odsúdený pre podvod, nadriadení by ho asi nechcel ďalej zamestnávať.
Zdravotný stav menovaného sa zhoršil, vie, že začal trpieť silnými migrénami.

23. Z lekárskej správy MUDr. R. Č. zo dňa 30.05.2016 vyplýva, že subjektívne žalobca trpí migrénami
s frekvenciou 2-3-krát mesačne, bolesti chrbtice neudáva.

24. Z lekárskej správy MUDr. R. Č. zo dňa 15.06.2017 vyplýva, že subjektívne žalobca udáva frekvencia

migrén 2-3-krát za mesiac, intenzita bez zmeny, pred mesiacom silnejšia migréna so zvracaním.

25.ZlekárskejsprávyMUDr.R.Č.zodňa28.06.2018vyplýva,žesubjektívnesaužalobcuničnezmenilo
odposlednejneurologickejkontrolyvjúni2017,frekvenciamigrén2-3-krátmesačnebezzmenyintenzity.

26.ZlekárskejsprávyMUDr.R.Č.zodňa23.05.2019vyplýva,žesubjektívneužalobcusaničnezmenilo
odposlednejneurologickejkontrolyvjúni2018,frekvenciamigrén2-4-krátmesačnebezzmenyintenzity.
Leto, jeseň a zima bola lepšia, teraz jar je kus horšia, raz zvracal keď mu nezabral Maxalt, stalo sa to
len raz v apríli, bol vtedy na túre.27. Z lekárskej správy MUDr. R. Č. zo dňa 13.03.2020 vyplýva, že subjektívne u žalobcu frekvencia
migrén 2-4-krát mesačne bez zmeny intenzity, s dobrý efektom Maxaltu, musí si ho dať hneď na začiatku

migrény, pričom po cca 30 minútach sa intenzita bolesti zmierni o polovicu a o hodinu už bez bolesti,
zvracanie občasné.

28. Podľa Článku 46 odsek 3 Ústavy Slovensky republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym

úradným postupom.

29. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

30. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

31. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

32. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

33. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

34. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody

alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj

úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

35. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.36. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

37. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje

s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

38. Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku
2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu.

39. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo

trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

40. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu,

ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

41. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,
ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná

odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody pred príslušným orgánom.

42.Podľa§1ods.3vyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.vplatnomznení(ďalejlen„vyhláška“),výpočtovým
základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak.

43. Podľa § 1 ods. 4 vyhlášky, výpočtovým základom na účely výpočtu tarifnej odmeny advokáta
za zastupovanie klienta v trestnom konaní a konaní o priestupkoch je priemerná mesačná mzda
zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý o tri roky

predchádza roku určujúcemu výpočtový základ podľa odseku 3.

44. Podľa § 12 ods. 3 písm. a) vyhlášky, pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku
1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý
zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica: neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina

výpočtového základu.

45. Podľa § 14 ods. 1, 2 vyhlášky, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto
úkonyprávnejslužby:a)prevzatieaprípravazastúpeniaaleboobhajobyvrátaneprvejporadysklientom,
b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej, c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri

oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo na konaní pred súdom alebo iným
orgánom, 4) na konaní o dohode o vine a treste, na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny
bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon
alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončenéhodiny, d) návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, e) vypracovanie listiny o právnom úkone
alebo jej podstatné prepracovanie. Odmena vo výške dvoch tretín základnej sadzby tarifnej odmeny
patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú

skončenú hodinu; dĺžka trvania porady alebo rokovania s klientom, ktorý je vo väzbe alebo vo výkone
trestu odňatia slobody, sa preukazuje potvrdením príslušného ústavu na výkon väzby alebo ústavu na
výkon trestu odňatia slobody, b) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu.

46. Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), dlžník, ktorý svoj

dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej
mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie
veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

47.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

48. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

49. Zmyslom a účelom zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je
ustanoviť v súlade s Článkom 46 odsek 3 Ústavy SR podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej moci alebo
nesprávnym úradným spôsobom, a to spôsobom, ktorý umožňuje odškodniť všetky prípady, v ktorých

bola škoda spôsobená takým rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktoré bolo neskôr posúdené ako
nezákonné.Zapredpokladyprepriznanienáhradyškodytak§6ods.1zákonač.514/2003Z.z.považuje
okrem iného vydanie nezákonného rozhodnutia a tiež jeho zrušenie pre nezákonnosť príslušných
orgánov.Tietopodmienkysúsplnenéibavtedy,akjedanérozhodnutienáslednezrušenéatopríslušným
orgánom práve z dôvodu nezákonnosti. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením

trestnéhostíhania,ktorésaneskončiloprávoplatnýmodsúdenímješpecifickýmprípadomzodpovednosti
štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 01.07.2004 a rovnako aj predtým platného zákona č.
58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom. Zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma
spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom proti občanovi bola odčinená a dospela k záveru,

že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo oslobodeniu občana, alebo občan čin nespáchal
a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím
trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.
Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší
výsledok trestného konania. Uvedené závery boli prijaté súdnou judikatúrou tak v čase pôsobnosti

zákona č. 58/1969 Zb. a sú plne použiteľné aj na zodpovednosť za škodu v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z. (rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 15/2009, III. ÚS 117/06, I. ÚS 320/2016, I. ÚS
395/2016, II. ÚS 25/2011, II. ÚS 163/2013 a iné).

50. Pre správnu interpretáciu § 6 ods. 1 prvej vety zákona č. 514/2003 Z.z. však nestačí vychádzať

len z jeho jazykového znenia a doslovného gramatického výkladu, ale je nevyhnutné uplatniť výklad
systematicky a teleologicky. Z hľadiska systematického výkladu možno dospieť k záveru, že aplikácia
§ 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. prichádza do úvahy aj v prípade zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Z hľadiska teleologického výkladu nemožno lipnúť na formálnom
zrušení namietaného nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné splnenie tejto podmienky vykladať

extenzívne. Za správny treba považovať výklad, v zmysle ktorého z hľadiska zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania o vznesení obvinenia má zastavenie
trestného stíhania, resp. oslobodenie spod obžaloby rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí
trestného stíhania a vznesenia obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o oslobodení
spod obžaloby sa trestné konanie končí, tzn. že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania

a vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného)
konania ukazujú, že nejde o trestný čin a znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa
nepotvrdilo a vyšla najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania.51. V materiálnoprávnom štáte musí štát niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov
ak nimi zasiahol do základných práv občana. Pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia, resp. postupu
orgánu činného v trestnom konaní, nie je rozhodujúce ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili

pôvodné podozrenie ani to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdili. Ak trestné stíhanie
konkrétnej osoby skončilo vydaním oslobodzujúceho rozsudku bez ohľadu na dôvod, pre ktorý sa tak
stalo, uznesenie, ktorým bolo obvinenému vznesené obvinenie je potrebné považovať za takýchto
okolností vždy za nezákonné a zasahujúce do základných práv jednotlivca (rovnako I. ÚS 540/2016).

52. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je
existencia nezákonného rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, existencia škody
ako nemajetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným
rozhodnutím. Otázka či štát zodpovedá za škodu aj v prípade, že došlo k zastaveniu trestného stíhania
alebo k oslobodeniu spod obžaloby sa riešila už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR,
napr. sp. zn. 3 Cdo 194/2010 z 30.03.2011, v ktorom bol vyslovený názor, že: „V súlade s ustálenou

súdnou praxou zodpovedá štát za škodu spôsobenú začatím, resp. vedením trestného stíhania, ktoré
neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Táto zásada bola vyjadrená už vo
viacerých rozhodnutiach. Ten proti komu bolo trestné stíhanie zastavené alebo ten kto bol oslobodený
spod obžaloby má zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia.
Zákona zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže zbaviť.

Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu
povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej
moci je výsledok tohto konania. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému
vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie a v konaní, v ktorom bolo trestné
stíhanie zastavené. I keď jedným zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená
škoda, treba mať na zreteli, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby
každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu bola odčinená.“

53. V súlade s ustálenou súdnou praxou štát zodpovedá za škodu spôsobenú uznesením o vznesení

obvinenia, ktoré sa skončilo oslobodením spod obžaloby. Ten kto bol spod obžaloby oslobodený má
pri splnení ďalších zákonných predpokladov podľa zákona č. 514/2003 Z.z. zásadne právo na náhradu
škody vrátane náhrady nákladov za trovy obhajoby. Ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania a pri ktorom sa v konaní o náhrade škody nevyžaduje
rozhodnutie o nezákonnosti trestného stíhania, ale postačuje právoplatný oslobodzujúci rozsudok z

dôvodov podľa § 285 písm. a), b) alebo c) Trestného poriadku (ide o tzv. „kvázi nezákonné rozhodnutie“).
Pre správnu interpretáciu § 6 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v časti zrušenia, resp. zmeny
nezákonného rozhodnutia je potrebné splnenie tejto podmienky v tomto prípade vykladať extenzívne.
Zmyslu a účelu tohto ustanovenia zodpovedá výklad, podľa ktorého rovnaké dôsledky ako zrušenie,
resp. zmena nezákonného rozhodnutia a treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutia o väzbe má

tiež rozhodnutie spod obžaloby z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. V konaní pred súdom
sa spáchanie trestného činu nepotvrdilo a zakladá to nezákonnosť rozhodnutí o vznesení obvinenia,
ktorý dôsledkom následne bolo samotné podanie obžaloby. Danosť nezákonnosti rozhodnutia sa
nemusí prejaviť na začiatku trestného stíhania, prípadne v čase podania obžaloby, ale môže byť
zistená a konštatovaná až v konečnom rozhodnutí v konaní pred súdom, avšak ani uvedená skutočnosť

štát nezbavuje zodpovednosti za škodu, ktorá v dôsledku takéhoto zistenia (napr. oslobodzujúcim
rozsudkom) dotknutému subjektu vznikla v podobe jeho nákladov a trov konania a ktoré v takom
prípade primárne sa odvíja od príslušného rozhodnutia, počnúc ktorým bolo trestné stíhanie vedené voči
konkrétnej osobe, t.j. uznesenia o vznesení obvinenia. Na takýto prípad je potom potrebné aplikovať
právnu úpravu, ktorá je danému prípadu najbližšia, a to úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím.

54. Zákon č. 514/2003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie),
ktorej sa nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska či pri
rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania

vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. Uznesenie o vznesení obvinenia nemožno
automaticky považovať za nezákonné len z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť
spáchania trestného činu sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. Podobne, ak sa trestné stíhanie vo
veci vedie, keď je dané dôvodné podozrenie, že došlo k spáchaniu trestného činu, ale ešte nie je možnéurčiť ktorá osoba je z jeho spáchania podozrivá a že pre jednotlivé štádiá trestného konania postačuje
istá miera pravdepodobnosti. Ako však už bolo uvedené vyššie, zákon č. 514/2003 Z.z. zakladá
objektívnu zodpovednosť štátu bez ohľadu na zavinenie či porušenie právnej povinnosti konkrétnym

orgánom verejnej moci. Teda aj keď sa trestné stíhanie v čase, keď bolo vedené javilo ako zákonné
a dôvodné, v súlade s ustálenou judikatúrou vzhľadom na jeho konečný výsledok treba považovať
za nezákonné, uplatňuje sa fikcia nezákonnosti začatia vedenie trestaného konania práve v dôsledku
právoplatného oslobodzujúceho rozsudku.

55. Na základe vyššie uvedených dôvodov má súd za to, že zodpovednosť štátu je daná, nakoľko
boli splnené zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu, a to zodpovednosti objektívnej bez ohľadu
na zavinenie spočívajúcej v „kvázi protiprávnosti“ uznesenia o vznesení obvinenia, vzniku škody
spočívajúcej v trovách právneho zastúpenia žalobcu v trestnom konaní advokátom, ktoré vznikli v
priamej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, v tomto prípade trestným konaním, ktoré bolo
založené uznesením o vznesení obvinenia. Preto súd žalobcovi priznal náhradu škody, ktorá mu vznikla

v súvislosti so zvolením obhajcu na zastupovanie v trestnom konaní.

56.Súdpodľa§18ods.3citovanéhozákonavspojenísvyhláškouč.655/2004Z.z.preskúmalsprávnosť
a účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia v trestnom konaní. Žalobca si síce uplatňuje právo
nanáhradutrovkonaniaspoukazomnadohoduoprávnejpomociuzatvorenúsadvokátskoukanceláriou

Mgr. Viktórie Hellenbart, v zmysle ktorej bola dojednaná v súlade so zákonom tzv. hodinová odmena,
pričom však zákon č. 514/2003 Z.z., konkrétne § 18 ods. 3, odkazuje v rámci určenia výšky náhrady
škody spočívajúcej v trovách právneho zastúpenia na odmenu tarifnú. V rámci celkového vyčíslenia
trov právneho zastúpenia, ako bude uvedené nižšie, však žalobcom uplatnená suma, napriek tomu,
že bola počítaná ako hodinová odmena nepresahuje výšku odmeny, ktorú by bol povinný zaplatiť, ak

by bola dojednaná odmena tarifná. Listinnými dôkazmi žalobca preukázal zaplatenie jednotlivých faktúr
vystavených zo strany jeho právneho zástupcu Mgr. Viktórie Hellenbart, čo žalovaný nerozporoval.

57. Trovy právneho zastúpenia spočívajú v hodinovej odmene za 10,5 hodiny (za úkony: nazretie
do spisu, konzultácia - 28.04.2015 (v trvaní 1 hod.), oznámenie o výsledkoch dedičského konania -

16.07.2015 (v trvaní 0,5 hod.), účasť na výsluchu obvineného - 18.12.2015 (v trvaní 1 hod.), nahliadnutie
do spisu OS LC - 03.03.2016 (v trvaní 1 hod.), odpor proti TR - 03.03.2016 ( v trvaní 1 hod.), príprava
trestné konanie - 11.09.2016 (v trvaní 0,5 hod.), návrh na dokazovanie súd - 14.09.2016 (v trvaní 0,5
hod.), konzultácia 21.09.2016 (v trvaní 0,5 hod.), účasť na pojednávaní - 22.09.2016 (v trvaní 1 hod.),
vyjadrenie k odvolaniu - 28.11.2016 (v trvaní 0,5 hod.), účasť na pojednávaní v BB - 18.01.2017 (v trvaní

3 hod)) po 40,- €/1 hodina, v náhrade poštovného vo výške 1,15 €, ako aj v náhrade cestovného vo
výške 41,- €, čo spolu predstavuje sumu vo výške 462,15 €.

58. V prípade ak by advokát pri vyúčtovaní odmeny postupoval v zmysle § 1 ods. 4,
12 ods. 3 a § 14 vyhlášky za 11 úkonov právnej služby, by mu prináležala odmena za jeden úkon právnej

služby vo výške 63,58 € (1/12 výpočtového základu pre rok 2012) 65,08 € (1/12 výpočtového základu
pre rok 2013) a 67,- € (1/12 výpočtového základu pre rok 2014), čo vrátane režijného paušálu (za rok
2015, 2016 a 2017) predstavuje spolu sumu 807,37 € (3 x 63,58 € + 7 x 65,08 € + 1 x 67,- € + 3 x 8,39
€ +7 x 8,58 € + 1 x 8,84 €).

59. Kontrolou úkonov, za ktoré si advokát žalobcu, uplatnil odmenu, a ktoré vykonal v trestnom konaní,
súd dospel k záveru, že advokát žalobcu pochybil, keď si uplatňuje odmenu za úkony: nazretie do
spisu, konzultácia zo dňa 28.04.2015, ako aj nahliadnutie do spisu OS LC zo dňa 03.03.2016 , či
konzultácia zo dňa 21.09.2016, nakoľko súd má za to, že nazeranie do spisu nie je možné považovať
za samostatný úkon právnej služby, ale je potrebné ho posúdiť ako súčasť prípravy advokáta na právne

zastupovanie klienta v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky (bližšie pozri stanovisko trestnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2011 č. 1/2012). Ohľadom konzultácie, súd zastáva názor, že
advokátovi možno priznať náhradu za daný úkon len v prípade, ak tento bol v konaní účelne vynaložený,
z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Lučenec, však súd nemá preukázané, že k danému
úkonu zo strany advokáta skutočne došlo a teda ani jeho účelnosť, v dôsledku čoho si advokát za daný

úkon nemôže nárokovať odmenu.

60. Vzhľadom na predchádzajúce má advokát nárok na odmenu za 8 úkonov právnej služby (oznámenie
o výsledkoch dedičského konania - 16.07.2015, účasť na výsluchu obvineného - 18.12.2015, odporproti TR - 03.03.2016, príprava trestné konanie - 11.09.2016, návrh na dokazovanie súd - 14.09.2016,
účasť na pojednávaní - 22.09.2016, vyjadrenie k odvolaniu - 28.11.2016, účasť na pojednávaní v BB -
18.01.2017) 2 x 63,58 €, 5 x 65,08 €, 1 x 67,- € vrátane režijného paušálu ( 2 x 8,39 €, 5 x 8,58 €, 1 x

8,84 €) , čo spolu predstavuje sumu vo výške 588,08 €.

61. Súd poznamenáva, že k odmene advokáta nepripočítal náhradu hotových výdavkov za poštovné
(1,15 €), nakoľko súd jeho vznik v uplatnenej výške nemal preukázaný, rovnako tak ani náhradu
cestovného (41,- €), keďže advokát nepredložil súdu technický preukaz od motorového vozidla, ako

ani doklad o výške ceny pohonnej látky, potrebné na to, aby súd mohol posúdiť správnosť výpočtu
výšky cestovného, ktorého náhradu si advokát uplatňuje za cestu (tam a späť) vykonanú za účelom
zúčastnenia sa verejného zasadnutia konajúceho sa v Banskej Bystrici dňa 18.01.2017.

62. V zmysle vyššie uvedeného teda trovy právneho zastúpenia na tarifnej odmene by predstavovali
588,08 €, pričom žalobca si uplatnil právo na zaplatenie trov právneho zastúpenia vo výške 462,15 €

(t.j. menej), ktoré preukázateľne uhradil, a preto mu ich súd aj priznal.

63. Žalobca si uplatnil taktiež právo na zaplatenie nemajetkovej ujmy, pričom súd posudzoval, či
došlo k zásahu do osobnostnej sféry žalobcu v súvislosti s trestným konaním a či tu existuje príčinná
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a zásahom do osobnostnej sféry žalobcu a či sú splnené

podmienky na jej priznanie v zmysle § 17 ods. 2 s prihliadnutím na okolnosti prípadu a § 17 ods. 3
zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca tvrdil, že trestné konanie malo vplyv na jeho zdravotný stav, jednak
fyziologicky, poukazoval na to, že začal trpieť migrénami, čo bolo preukázané aj príslušnými lekárskymi
správami MUDr. R. Č., ktorý pri opakovaných kontrolách subjektívne ťažkosti vo forme migréne 2-4-
krát do mesiaca konštatuje. Samotná skutočnosť, že žalobca trpel migrénami v súvislosti s trestným

stíhaním však podľa názoru súdu z hľadiska preukázania príčinnej súvislosti medzi prebiehajúcim
trestným stíhaním a následne zhoršením zdravotného stavu však preukázaná nebola. Je všeobecne
známou skutočnosťou, že proces vzniku migrén u človeka a ich príčiny môže byť rozmanitý, ako
jedna z príčin sa uvádza aj stres a jeho dopad na ľudský organizmus, avšak konštatovanie, že trestné
stíhanie žalobcu bolo jediným „spúšťačom“ jeho migrenóznych stavov nie je dostatočne preukázané

a lekárske správy sa k príčinám vzniku ani nevyjadrujú. Na druhej strane je však nesporné, že
trestné stíhanie žalobcu za skutok, za ktorý bol oslobodený, trvalo od vznesenia obvinenia uznesením
17.02.2015 (uznesenie o vznesení obvinenia bolo doručené žalobcovi 25.02.2015, pričom však žalobca
bol vyslúchaný policajnými orgánmi v predmetnej veci už 18.11.2014) až do právoplatnosti uznesenia
odvolacieho súdu dňa 18.01.2017 trvalo takmer dva roky. Predstava trestného stíhania u žalobcu,

ktorý dovtedy trestne stíhaný nebol, žil usporiadaným životom so stabilným zamestnaním tak, ako to
vyplýva aj z čestných prehlásení D. Z. a K. X. a hrozba možného odsúdenia nepochybne pôsobila
deprimujúco na jeho osobu. Už len táto skutočnosť, podľa názoru súdu, sama o sebe spĺňa podmienky
na priznanie nemajetkovej ujmy v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Súd sa nestotožňuje
so závermi žalovaného, že žalobca bol konfrontovaný „s rukou zákona“ de facto len trikrát, jedenkrát

na výsluchu policajnými orgánmi a dvakrát účasťou na súde, pretože dopad trestného stíhania počas
celej doby, po ktorú trval bola naňho nepochybne každodenný, naviac ak žalobca sa snažil čeliť
trestnému stíhaniu podávaním opravných prostriedkov, ako sťažnosť voči vzneseniu obvinenia, odpor
voči trestnému rozkazu, kde nebol úspešným a následne odvolaniu prokurátora voči oslobodzujúcemu
rozsudku, teda až do právoplatnosti trestného konania bol pre neho jeho výsledok neistý. Vzhľadom

na uvedené skutočnosti je možné konštatovať, že trestné stíhanie malo dopad na psychickú sféru
žalobcu tak, ako to v žalobe a vyjadrení sám popisuje v spojení s čestnými prehláseniami D. Z. a K.
X. tak ohľadom rodinnej ako aj pracovnej sféry a preto samotné konštatovanie porušenia práva nie je
dostatočným zadosťučinením pre žalobcu a sú splnené podmienky pre priznanie nemajetkovej ujmy.
Pri určení jej výšky boli zohľadnené kritériá uvedené v § 17 ods. 3 citovaného zákona a analogicky aj

judikatúra Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré za prieťahy v konaní titulom
nesprávneho úradného postupu priznávajú sumu 1.000,- - 2.000,- € za každý rok poznačený prieťahmi v
konaní.Analogickypretonapriektomu,žepredmetnétrestnékonanienetrpelovadouprieťahovvkonaní,
avšak ak osobe vo vzťahu ku ktorej k prieťahom v konaní dochádza tým, že orgány nekonajú sa priznáva
nemajetková ujma rádovo v 1.000,- - 2.000,- € za každý rok, preto pre osobu voči ktorej štátne orgány

konali nezákonne je preto analogicky nemajetková ujma v takejto výške, podľa názoru súdu, dôvodná.
Podstatnouskutočnosťoupriurčenívýškynemajetkovejujmy,ktorúsižalobcauplatnilvovýške500,-€je
skutočnosť, že samotné trestné stíhanie trvalo od doručenia uznesenia o vznesení obvinenia 25.02.2015
do 18.01.2017, t.j. 693 dní jeho neistoty s nepochybným dopadom na jeho celkovú psychickú pohodu,čo predstavuje v číselnom vyjadrení 0,7215 €/deň, a teda uplatnená výška nemajetkovej ujmy 500,- €
je podľa názoru súdu primeraná.

64. Súd žalobcovi priznal v zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. s poukazom na § 517 ods.
1, 2 OZ aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy počnúc dňom 13.04.2017 do
zaplatenia, nakoľko mal preukázané, že žalobca zaslal žiadosť na predbežné prejednanie svojho nároku
Generálnej prokuratúre zo dňa 06.02.2017, pričom Generálna prokuratúra listom zo dňa 04.04.2017
oznámila žalobcovi, že jeho návrhu nevyhovie, teda jeho nárok neuspokojí. Lehota na uspokojenie

nároku žalovaného teda začala plynúť 13.04.2017. Z uvedeného je zrejmé, že dňom 13.04.2017 sa
žalovaný dostal do omeškania s poukazom na zákonné ustanovenie § 15 ods. 2 veta druhá zákona č.
514/2003 Z.z. a preto mu náleží úrok z omeškania počnúc 13.04.2017 a v časti uplatneného úroku z
omeškania od 07.02.2017 do 12.04.2017 bola žaloba zamietnutá.

65. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

66. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

67. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

68.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

69. Žalobca bol v konaní úspešný, keďže súd mu priznal celú uplatnenú istinu. Žaloba síce bola
zamietnutá v časti uplatneného úroku z omeškania, čo však nemá vplyv na celkový úspech v konaní, a
preto žalobcovi bola priznaná náhrad trov konania v celosti. O výške náhrady trov konania súd rozhodne
po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287,
984 01 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od

rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej

splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od

právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.