Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. marec 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117222193
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1117222193.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov

senátu JUDr. Nadeždy Wallerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci navrhovateľky: T.. H. U., B. J.
XX.XX.XXXX, X.: W. Č.. XX, XXX XX X., zastúpená: Advokátska kancelária Hudák & Ochodničanová,
v. o. s., so sídlom: Hodžova č. 208/8, 010 01 Žilina a manžela: J. U., B. J. XX.XX.XXXX, X.: W. Č..
XX, XXX XX X., zastúpený: Mgr. Milan Valla, advokát, so sídlom: Vajnorská č. 43, 831 03 Bratislava, o
rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému
dieťaťu: H. U., B. J. XX.XX.XXXX, zastúpený: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so
sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, na odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa

10. septembra 2019, č. k. 2P/16/2017-304, takto

r o z h o d o l :

I.OdvolacísúdrozsudokOkresnéhosúduBratislavaIzodňa10.09.2019,č.k.2P/16/2017-304vovýroku
o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matke, vo výroku o zastupovaní maloletého a spravovaní
jeho majetku, vo výroku o určení výživného a vo výroku o bežnom styku otca, p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.09.2019, č.k. 2P/16/2017-304 vo
výroku o úprave styku otca s maloletým počas sviatkov a školských prázdnin mení tak, že:

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým počas sviatkov a školských prázdnin vyhlásených
Ministerstvom školstva Slovenskej republiky takto:
- počas Vianočných prázdnin v párnom kalendárnom roku od 23.12. od 16.00 hod. do 25.12. do 18.00
hod a v nepárnom kalendárnom roku od 31.12. od 16.00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 18.00
hod.

- počas Veľkonočných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od prvého dňa veľkonočných prázdnin

od 9.00 hod. do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 18.00 hod.

- Počas jarných prázdnin každý párny rok od prvého dňa prázdnin od 9.00 hod do posledného dňa
prázdnin do 18.00 hod.

- Počas letných prázdnin od soboty v párnom kalendárnom týždni od 9.00 hod do nasledujúcej soboty
v nepárnom kalendárnom týždni do 9.00 hod.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 10.09.2019, č. k. 2P/16/2017-304 rozviedol manželstvo
účastníkov J. U., B.. XX.XX.XXXX H. T.. H. U., G. U., B.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 08.06.2013,zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mestskej časti Bratislava - Staré mesto, vo zväzku 72,
ročník 2013, na strane 31, pod poradovým číslom 189. Zároveň rozhodol o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému H. na čas po rozvode tak, že ho zveril do osobnej starostlivosti matky,

právo zastupovať a spravovať majetok maloletého ponechal obom rodičom a otcovi uložil povinnosť
prispievať na výživu maloletého H. sumou 150,- Eur mesačne. Styk otca s maloletým upravil súd prvej
inštancie tak, že otec má právo stretávať sa s maloletým každý utorok a v stredu od 15.00 hod., kedy
si maloletého prevezme v predškolskom zariadení do 18.45 hod., kedy maloletého odovzdá matke
v mieste jej bydliska a od piatka v párnom kalendárnom týždni od 15.00 hod., kedy si maloletého

prevezme v predškolskom zariadení do pondelka do 8.00 hod., kedy ho odovzdá v predškolskom
zariadení, s výnimkou sviatkov a školských prázdnin upravených osobitne. Otec je ďalej oprávnený
stretávať sa s maloletým počas vianočných prázdnin každoročne od 30.12. od 19.00 hod. do 01.01.
nasledujúceho kalendárneho roka do 19.00 hod., počas veľkonočných prázdnin v párnom kalendárnom
roku od Veľkonočnej nedele od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19.00 hod., a počas letných
prázdnin od soboty v párnom kalendárnom týždni od 9.00 hod. do nasledujúcej soboty v nepárnom

kalendárnom týždni do 9.00 hod. Nárok na náhradu trov konania nepriznal súd prvej inštancie žiadnemu
z účastníkov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.08.2017 sa
navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva a následnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletému na čas po rozvode tak, že maloletý bude zverený do jej osobnej starostlivosti, zastupovať
maloletého a spravovať jeho majetok bude navrhovateľka, otec bude povinný platiť na maloletého
mesačné výživné vo výške 300,- Eur, otec sa bude s maloletým stretávať v utorok a štvrtok od 15. 00
hod. do 19.00 hod. a každú párnu sobotu od 09.30 hod. do 19.00 hod. a každú párnu nedeľu od 09.30
hod. do 19.00 hod. Otec maloletého nesúhlasil s tým, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti

iba matke a žiadal zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Poukazoval
na to, že maloletý má právo na udržanie vyváženého osobného styku s obomi rodičmi, preto preferoval
striedavú osobnú starostlivosť maloletého obomi rodičmi, ktorá by bola v záujme maloletého, pretože
by vyrastal s obomi rodičmi rovnako. V prípade zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov po jednom týždni navrhoval, aby súd výživné neupravoval, aby si každý hradil náklady

spojené s výživou maloletého sám. Nesúhlasil s navrhovateľkou navrhovanou výškou výživného vo
výške 300,- Eur mesačne. Navrhoval mesačné výživné vo výške 70,- Eur až 100,- Eur.

3. Počas konania, na prvom pojednávaní vo veci dňa 10.11.2017, sa rodičia dohodli, na základe
odporúčania súdu a opatrovníka, na absolvovaní mediácie prostredníctvom Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny v Bratislave, za účelom pokusu o uzatvorenie dohody vo veci úprav práv a povinností
rodičov voči maloletému. V rámci poradenského procesu sa nepodarilo dosiahnuť dohodu o úprave ich
rodičovských práv voči maloletému, nakoľko obaja rodičia nemenne zotrvávali na svojich doterajších
vzájomných postojoch.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že manželstvo účastníkov
si neplní svoj účel, pre ktorý bolo uzatvorené, je hlboko a trvalo narušené, pričom niet predpokladu
obnovy manželského spolužitia. Manžel, ktorý spočiatku s rozvodom nesúhlasil, počas konania svoj
názor zmenil a s rozvodom súhlasil. Súd prvej inštancie preto návrhu na rozvod manželstva vyhovel a
manželstvo účastníkov konania rozviedol.

5. V časti konania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po
rozvode súd prvej inštancie posudzoval podmienky a predpoklady pre zverenie maloletého do osobnej
starostlivosti matky, ako navrhovala navrhovateľka alebo do striedavej starostlivosti oboch rodičov ako
navrhoval otec maloletého, za účelom ktorým vykonal súd prvej inštancie rozsiahle dokazovanie. Zistil,

že mediácia rodičov realizovaná počas konania nepriniesla žiadnu zmenu vo vzájomnom nepriateľskom
nastavení rodičov, a naopak počas konania došlo ešte k zintenzívneniu nepriateľstva medzi rodičmi až
do nenávisti, čo sa prejavovalo v nemožnosti sa dohodnúť na žiadnej skutočnosti (napr. odovzdávanie
a preberanie maloletého počas styku, dodržiavanie času styku, vážny zdravotný stav maloletého a s
ním súvisiaca liečba atd.) týkajúcej sa maloletého. Na návrh kolízneho opatrovníka doplnil súd prvej

inštancie dokazovanie znalcom z Odboru psychológia, Odvetvie klinická psychológia detí a poradenská
psychológia, za účelom ustálenia vhodnej formy starostlivosť o maloletého. Zo záveru znaleckého
posudku vyplýva, že výchova maloletého je ohrozená vplyvom konfliktov jeho rodičov v rozvodovom
období, psychický stav rodičov je v norme, obaja sú schopní výchovy dieťaťa. Vzťah maloletého k matkea otcovi je sýtený pozitívnymi citovými väzbami. Maloletý preferuje matku, matka je pre maloletého
dominantná vzťahová osoba, vníma jej oporu, stabilitu v rutinnej každodennej starostlivosti. S otcom sa
maloletý teší kontaktu založenom na zážitkoch, hre a voľno časových aktivitách. Neboli zistené sklony

matky k správaniu, ktorým by matka bránila otcovi v styku s maloletým. Znalkyňa v uvedenom čase
nezistila ovplyvňovanie maloletého niektorým z rodičov voči druhému rodičovi. Znalkyňa na základe
vyhodnotenia tohto znaleckého dokazovania odporúčala maloletého zveriť do osobnej starostlivosti
matky. Styk maloletého s otcom odporúčala upraviť tak, aby sa stretávali každý párny týždeň od štvrtka
poobedia (vyzdvihnutie zo škôlky) do nedele 17. 00 hod. (odovzdanie matke v mieste jej bydliska)

a každý nepárny týždeň v stredu od 15. 00 hod. do 19. 00 hod. Počas sviatkov odporúča styk otca
s maloletým tak, ako sa rodičia dohodli na spoločnom stretnutí. V prípade zlej komunikácie rodičov
znalkyňa odporučila preberanie a odovzdávanie maloletého v prítomnosti mediátora alebo právnika.
Vycestovanie maloletého do Srbska, kde žije pôvodná rodina otca, a do vzdialenejších zahraničných
destinácií, odporučila znalkyňa za prítomnosti ďalšej dospelej osoby, ktorá pozná maloletého vývinové
a zdravotné špecifiká.

6. Matka ďalej navrhla, aby styk otca s maloletým bol upravený v intenciách uznesenia č.k.
3P/139/2017 - 47 zo dňa 20.11.2018, ktorým súd neodkladným opatrením dočasne upravil styk otca s
maloletým. V tomto konaní o úprave práv a povinností rodičov voči maloletému do rozvodu manželstva
rozhodol súd prvej inštancie vo veci samej následne rozsudkom č.k. 3P/130/2017 zo dňa 31.07.2019

okrem iného tak, že na čas do rozvodu manželstva rodičov zveril maloletého do osobnej starostlivosti
matky, zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok mali obaja rodičia, upravil styk otca s maloletým
vrátane vianočných sviatkov a prázdnin a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou
vo výške 150,- Eur mesačne. Výživné na maloletého na čas do rozvodu vo výške 150,- Eur uložené
súdom považovala za nízke. Odporca na pojednávaní prítomný nebol. Otec maloletého súhlasil s

úpravou styku s maloletým v kontexte znaleckého posudku a rozhodnutia sp.zn. 3P/139/2017 zo dňa
31.07.2019 s tým, že žiadal, aby sa v utorok s maloletým vôbec nestretával a v stredu by si ho vyzdvihol
o 15.00 hod. priamo v škôlke a vrátil by ho vo štvrtok o 08.00 hod. zase priamo do škôlky. Výživné na
maloletého navrhoval vo výške 70,- Eur s poukazom, že je nezamestnaný a vyššie výživné si nemôže
dovoliť, bolo by pre neho likvidačné. Kolízny opatrovník rovnako navrhol upraviť styk otca s maloletým

v súlade s rozhodnutím súdu sp.zn. 3P/139/2017 dňa 31.07.2019, nakoľko takýto styk sa už realizuje,
maloletý je už na neho zvyknutý a nebolo by v jeho záujme zase ho meniť.

7. Súd prvej inštancie zveril maloletého na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky. Vychádzal
zo záverov znaleckého posudku č. 1/2019 znalkyne PhDr. Evy Smitkovej, PhD. zo dňa 28.01.2019,

ktorá odporúčala maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky a otcovi upraviť s maloletým široký
styk. S týmto záverom znaleckého dokazovania sa stotožnil i opatrovník, matka a nakoniec aj otec
maloletého, ktorý pôvodne žiadal striedavú starostlivosť oboch rodičov. Styk otca s maloletým upravil
súd prvej inštancie v zhode s rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. 3P/130/2017 zo dňa
31.07.2019, ktorým súd upravil práva a povinnosti rodičov voči maloletému na čas do rozvodu. Súd prvej

inštancie v zhodne s názorom kolízneho opatrovníka mal za to, že takto upravený styk otca s maloletým
je v záujme maloletého, ktorý si už na takýto režim stretávania pomaly zvyká a nateraz s ním neboli
žiadne veľké problémy.

8. V otázke určenia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého súd prvej inštancie dospel k

záveru, že výživné v sume 150 Eur na maloletého predstavuje primeranú výšku výživného. Pri určovaní
výšky vyživovacej povinnosti prihliadol súd na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, ako aj
na vek a odôvodnené potreby maloletého, keď práve určenú sumu výživného považoval za primeranú
na krytie odôvodnených životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj maloletého zo strany
otca, vzhľadom na jeho momentálnu nezamestnanosť, ale aj na schopnosť a možnosť otca nájsť si

slušne platenú prácu. U matky súd zohľadnil väčšiu mieru osobnej starostlivosti o maloletého. Vychádzal
jednak z matkou preukázaných výdavkov na maloletého a zárobkových a majetkových pomerov rodičov.
Matka je od 01.10.2017 zamestnaná na Okresnom úrade Bratislava, jej čistý mesačný príjem za mesiac
01/2018 bol 571,17 Eur. Maloletý od 04.09.2017 navštevuje štátnu materskú škôlku (školné 25,- Eur +
strava 35,- Eur mesačne, záujmové krúžky 140,- Eur /polrok, ZRPŠ 120,- Eur /rok), mesačné náklady

na stravu a vitamíny predstavujú 200,- Eur, výdavky na ošatenie 50,- Eur mesačne, hygienické potreby
a hračky 60,- Eur. Otec je od 01.02.2019 je nezamestnaný, dovtedy za mesiace do 09/2018 uviedol čistý
mesačný príjem cca do 920,- Eur. Okrem toho uviedol, že maloletému sporí mesačne 40,- Eur, spláca
mesačne splátku na osobné motorové vozidlo (uviedol iba splátku za mesiac 09/2017 vo výške 46,13Eur a 18,59 Eur). Výdaje na bývanie za rok 2017 uviedol vo výške mesačne 240,- Eur výdaje na školu
za rok 2017 mal vo výške 390,- Eur a 10,- Eur (študuje na teologickej vysokej škole). V neprospech
otca maloletého vyhodnotil súd prvej inštancie tú skutočnosť, že neuviedol a nepreukázal, prečo došlo k

skončeniu pracovného pomeru v prosperujúcej spoločnosti IBM, kde mal veľmi dobrý príjem, a rovnako
aké má náklady na svoj bežný život, zdroj financovia kúpy bytu, a že skutočne sa snaží si nájsť novú
prácu.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec maloletého v časti úpravy práv a povinností k

maloletému odvolanie z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie rozsudku, že mu
súd svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom, znemožnil výkon procesných práv, čím došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako aj to, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Napadnutý rozsudok považuje za nesprávny, nedostatočne odôvodnený, vychádzajúci
z nesprávne zisteného skutkového stavu a navrhuje odvolaciemu súdu zmeniť rozsudok súdu prvej
inštancie tak, že maloletého zverí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, alternatívne zruší

napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Otec považuje úpravu styku
maloletého s otcom za porušenie práva maloletého na rovnocenný a rovnoprávny styk s oboma rodičmi.
Poukazuje najmä na to, že v zmysle napadnutého rozsudku by mal maloletý tráviť všetky sviatky a
prázdniny výlučne s matkou, až na výnimky osobitne upravené v napadnutom rozsudku, a to 48 hodín
počas vianočných prázdnin, ktoré bude maloletý mimo samotných vianočných sviatkov tráviť s otcom,

34 hodín v párnom kalendárnom roku počas veľkonočných sviatkov, kedy bude maloletý s otcom od
Veľkonočnej nedele od 09:00 do Veľkonočného pondelka do 19:00. Maloletý tak nebude mať možnosť
plnohodnotnejšie stráviť veľkonočné sviatky aj s otcom a už vôbec nebude môcť tieto stráviť so svojou
rodinou zo Srbska, kde bol zvyknutý tráviť veľkonočné sviatky do začatia tunajšieho konania. Počas
letných prázdnin by mal v zmysle úpravy styk fungovať v režime 50:50. Otázkou však ostáva, či bude

takýmto spôsobom styk aj reálne prebiehať, keď matka maloletého úplne ignorovala aj predbežnú
úpravu (neodkladné opatrenie) styku. Otec ďalej namieta, že v zmysle úpravy styku podľa napadnutého
rozsudku nie sú osobitne upravené žiadne iné prázdniny a sviatky (napr. jarné prázdniny, polročné
prázdniny, jesenné prázdniny). Všetky neupravené prázdniny by mal maloletý v zmysle napadnutého
rozsudku tak stráviť každoročne výlučne u matky. Otec má taktiež za to, že úprava styku, kedy otec

ukončuje svoj styk s maloletým v utorky a stredy o 18:45 odovzdaním matke, nie je v záujme maloletého.
Z vykonaného dokazovania, ako aj celého priebehu tunajšieho konania vyplýva, že otec a matka majú
vzájomný negatívny vzťah, pričom je nežiaduce, aby sa títo nad nevyhnutnú mieru osobne stretávali
a ich, osobné stretnutia končiace väčšinou konfliktom, majú negatívny vplyv aj na maloletého. Je
preto jednoznačne v záujme maloletého, aby otec po prevzatí maloletého v predškolskom zariadení v

utorok, tohto odovzdával do naspäť do predškolského zariadenia a nie matke. Otec v závere rovnako
namieta, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške výživného prihliadol na skutočnosť, že otec sa
mal vzdať práce v „prosperujúcej spoločnosti IBM“, avšak opomenul skutočnosť, že matka sa vzdala
práce v totožnej „prosperujúcej spoločnosti“, pričom, sama uviedla, že jej stratu príjmu nahradí otec
prostredníctvom úhrady výživného.

10. Matka maloletého vo svojom vyjadrení na odvolacie námietky otca uviedla, že návrh na rozvod
manželstva podávala v auguste 2017 a rozsudok bol v predmetnej veci vyhlásený v septembri 2019, čo
sú presne 2 roky a 1 mesiac. V priebehu tohto obdobia obaja účastníci absolvovali v súdnych konaniach
cca 15 pojednávaní, mediáciu, sedenia u psychológov, súdnoznalecké dokazovanie, a teda má za to,

že boli použité všetky možné spôsoby na detailné preskúmanie prípadu, na správne posúdenie veci, na
možnosť jednej i druhej strany prejaviť svoje názory, či požiadavky. Otec maloletého sa na pojednávania
v druhej polovici konaní už vôbec nedostavoval, ospravedlnil sa z nich a poveril svojím zastupovaním
svojho advokáta. Na pojednávaniach sa nezúčastňoval dobrovoľne, a to aj napriek tomu, že od začiatku
roka 2019 je dobrovoľne nezamestnaný, a teda mu v tom nebránili ani žiadne pracovné povinnosti.

Maloletému matka nijako nebráni v kontakte s jeho otcom, dokonca veľakrát sa pokúšala aj nad rámec
vydaného neodkladného opatrenia vychádzať otcovi v ústrety, poskytnúť mu viac času so synom, najmä
keď ho bola navštíviť jeho matka, rodina a podobne. Vždy otcovi poskytla náhradné termíny času so
synom. Pokiaľ otec vo svojom odvolaní poukazuje na to, že maloletý by mal podľa výroku rozsudku
tráviť viac času počas sviatkov a prázdnin s matkou a nie s ním, matka poukázala na skutočnosť, že táto

úprava vyplýva najmä z návrhu otca rozdelenia prázdnin a sviatkov, ako ju on sám požadoval v priebehu
posledných dvoch pojednávaní v septembri 2019. Jediný rozdiel bol v tom, že chcel, aby maloletý trávil
vždy 10 dní - 2 týždne počas veľkonočných sviatkov s ním v Srbsku, v čom mu vyhovené nebolo, ostatná
úprava je viac - menej totožná s ním predloženými požiadavkami. Nakoľko otec dlhodobo poukazuje nafinančnú stránku rozvodu - výživné, matka má za to, že to je aj hlavným dôvodom, že trvá na tom, aby
súd nezveril syna do jej osobnej starostlivosti a jeho zaviazal platením výživného, ale predpokladá, že v
prípade striedavej starostlivosti nebude musieť platiť výživné. Matka pritom má za to, že výživné, ktoré

mu bolo rozsudkom vo výške 150,- Eur mesačne určené, je skutočne minimálna suma, pričom vzhľadom
na potreby a výdavky na starostlivosť o maloletého mohlo byť stanovené vo výške aspoň 200,- Eur.
Matka sa však voči tejto sume neodvolala, nakoľko už chcela mať súdne konania právoplatne skončené,
aby konečne mohli žiť pokojnejšie. Z dôvodu, aby otec nemusel platiť výživné alebo aspoň znížil jeho
výšku, sa od času, kedy prišiel o zamestnanie, vôbec nesnažil nájsť si nejakú novú prácu, pričom na

pojednávaní dňa 10.09.2019 bolo preukázané, že s jeho možnosťami a schopnosťami a s doposiaľ
nadobudnutou praxou obchodného managera, či administrátora v nadnárodnej IT korporácii v Bratislave
nie je problém nájsť si prácu s príjmom cca 1.300 - 2.000,- Eur mesačne. Napriek tomu ostal radšej
dobrovoľne nezamestnaný a len si načierno privyrába. Výživné na syna H. posiela na účet s ponižujúcou
poznámkou pre prijímateľa „výpalné" a pri každej možnej príležitosti nezabudne pripomenúť, že to sú
„peniaze na kabelky“. Otec sa navyše odmieta podieľať aj na akomkoľvek ďalšom financovaní potrieb

maloletého, ako napríklad poplatok do škôlky na poistenie, vstupenky, pomôcky, teraz naposledy kurz
korčuľovania organizovaný v škôlke, ktorého sa zúčastnili všetky deti, resp. ak ho osloví matka so
žiadosťou participovať na niečom, vysmeje ju, že dostáva výpalné. Tu teda vyvstáva otázka, z čoho
chce otec zabezpečiť a financovať starostlivosť o maloletého v prípade, ak by mal byť zverený do jeho
osobnej starostlivosti, prípadne do striedavej osobnej starostlivosti, keď je už rok nezamestnaný a už

uplynula aj 6-mesačná doba, kedy mu bola poskytovaná podpora v nezamestnanosti. Proti striedavej
osobnej starostlivosti sa jednoznačne vyjadrila aj súdna znalkyňa (ZP, str. 35), ktorá odporučila styk otca
s dieťaťom realizovať v rozsahu 2 popoludnia v týždni bez prespatia a každý párny víkend od piatka
popoludní do nedele večera s prespatím. Rovnako sa proti striedavej osobnej starostlivosti vyjadrila
mediátorka. Okrem toho maloletý počas súdnoznaleckého vyšetrenia povedal (ZP, str. 29), že býva v

kontakte s mamou aj tatom, býva u mamy a tak je to dobre, na otázku psychologičky, či by to nechcel
zmeniť, odpovedal, že nie a na otázku, či by nechcel bývať u otca celý týždeň a chodiť do škôlky
od neho a s ním, H. odpovedal, že to by nebolo dobré. Matka má za to, že základom fungovania
striedavej starostlivosti tak, aby bola pre dieťa prínosom a nie jeho poškodzovaním, je komunikácia
oboch rodičov, ktorá bohužiaľ v ich prípade napriek snahy matky nie je dobrá. Za zásadný problém

považuje matka vycestovanie do zahraničia, nakoľko otec má dvojité občianstvo (slovenské a srbské),
rovnako začal vybavovať srbské občianstvo aj pre maloletého H., ktorého ešte v roku 2017 prihlásil na
pobyt u svojej matky v Laliči v Srbsku. V roku 2017 otec nechal maloletému bez vedomia matky, či bez
akejkoľvek informácie vystaviť cestovný pas, ktorý zadržiava u seba a je možné, že mu nechal vyhotoviť
zároveň aj srbský pas. Na tento problém upozorňuje matka maloletého už od začiatku konania, nakoľko

Srbsko je krajina mimo EÚ. Matka pritom nebráni tomu, aby maloletý H. udržiaval kontakt s rodinou
v Srbsku, niekoľkokrát navrhovala, že vycestuje s nimi, samozrejme na vlastné náklady a s vlastným
ubytovaním,pričomanisúdnaznalkyňavZPneodporúčala,abymaloletývycestovalsotcomsám.Matka
má za to, že jej obavy v tomto smere sú dôvodné s prihliadnutím na to, že otec dlhodobo nerešpektuje
neodkladné opatrenie súdu ( č.k. 3P/139/2017- 47), upozornenia sudkýň, sociálnych pracovníčok, či

polície, svojvoľne si upravuje termíny H. vyzdvihovania a odovzdávania, vždy ho vodí domov neskoro.
Matka s odvolaním otca nesúhlasí, rozvod trvá už veľmi dlho, stojí obrovské množstvo času a energie, v
neposlednom rade aj financií, a najmä je zbytočným stresujúcim faktorom pre maloletého H.. Navrhuje,
aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu potvrdil.

11. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66
Civilného mimosporového poriadku), vec rozhodol bez pojednávania, nakoľko nepovažoval za potrebné
zopakovať a doplniť dokazovanie. Odvolací súd dospel k záveru v prejednávanej veci, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie do výroku o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matke a určení výšky
výživného je vecne správne, a preto tieto výroky potvrdil. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým

dospel odvolací súd k názoru, že je dôvodné výrok o úprave styku otca s maloletým poupraviť, tak ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku a z dôvodov, ktoré sú uvedené nižšie v odôvodnení rozhodnutia.

12. Z obsahu odvolania vyplýva, že otec napadol výrok o úprave rodičovských práv a povinností
na čas po rozvode. Otec síce uvádza, že podáva odvolanie voči celému rozsudku, avšak absolútne

neuviedol, z akého dôvodu napáda výrok o rozvode manželstva. Odvolací súd dospel preto k záveru, že
odvolanie smeruje len voči výrokom o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po
rozvode. Odvolací súd v otázke zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matke sa plne stotožňuje
s rozhodnutím súdu prvej inštancie a jeho odôvodnením. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancievykonal potrebné dokazovanie, zistil z neho riadne skutočný stav veci a na základe týchto zistení
správne určil, že maloletý má byť zverený do osobnej starostlivosti matke. Odvolací súd na zdôraznenie
správnosti rozhodnutie v časti zverenia poukazuje na to, že vo veci bol vypracovaný aj odborný

znalecký posudok, kde z jeho záverov jednoznačne vyplýva, že je v záujme maloletého jeho zverenie
do osobnej starostlivosti matke. Aj v kontexte ostaných vykonaných dôkazov a zisteného skutočného
stavu veci sa takáto forma starostlivosti javí ako najviac rešpektujúca stabilitu výchovného prostredia
maloletého. Odvolací súd nevidí dôvod na zmenu rozhodnutia a zverenie maloletého do striedavej
osobnej starostlivosti, nakoľko táto forma starostlivosti nezodpovedá v danom prípade najlepšiemu

záujmu maloletého a to aj vzhľadom na konfliktné správanie sa rodičov, vzhľadom k tomu, že maloletý
preferuje matku, ktorá je pre neho dominantná vzťahová osoba a vníma jej oporu, podporu a stabilitu
v rutinnej každodennej starostlivosti. Odvolací súd nevidí dôvod nerešpektovať tieto znalecké závery a
odporúčania.

13. Odvolací súd sa ďalej zaoberal otázkou úpravy styku, ktorú otec v odvolaní namieta a dospel k

záveru, že je dôvodné úpravy styku zmeniť oproti úprave danej súdom prvej inštancie. Odvolací súd pri
zmene výroku o úprave styku vychádzal z toho, že otec a maloletý majú dobrý vzťah, otec je schopný
starostlivosti o maloletého. Vychádzal zo záverov znaleckého posudku, kde sa uvádza, že s otcom
sa maloletý teší kontaktu založenom na zážitkoch, hre a voľnočasových aktivitách. Odvolací súd videl
námietku otca, ktorému počas vianočných prázdnin bol upravený styk súdom prvej inštancie len od

30.12 od 19.00 hod do 01.01. do 19.00 ho ako nedostatočnú, a preto styk poupravil a rozšíril tak, aby
vianočné prázdniny, maloletý mohol tráviť ako s matkou, tak aj s otcom v pomerne rovnakom rozsahu.
Odvolacísúdvidelajakodôvodnéupraviťveľkonočnéprázdninytak,žejedenrokichbudetráviťmaloletý
s matku a druhý s otcom, nakoľko ide o čas, kedy je možné absolvovať s otcom, prípadne aj cestu za
ostatnou rodinou do vlasti otca a udržiavať tak kontakt aj s touto rodinou. Odvolací súd doplnil aj úpravu

styku počas jarných prázdnin. Čo sa týka úpravy počas letných prázdnin, tu odvolací súd nevidí dôvod
na zmenu úpravy nastavenej súdom prvej inštancie. Obava otca, že nebude takáto úprava zo strany
matky rešpektovaná a dodržovaná, nie sú dôvodom na zmenu úpravy. Každý je povinný rešpektovať
právoplatné súdne rozhodnutie a v prípade, že sa tak nebude diať, má potom oprávnený možnosť
domáhaťsavýkonusúdnehorozhodnutia.Odvolacísúdnevidíaniakodôvodnémeniťčasodovzdávania

maloletého počas pracovného týždňa. Je nemysliteľné, aby dvaja dospelí ľudia, ktorí sú rodičmi, boli až
tak nezodpovední, že nie sú schopní si ani odovzdať svoje dieťa bez toho, aby nedošlo ku hádke, či
inému konfliktu. Rodičia si musia uvedomiť, že pre záujem maloletého a jeho zdravý vývin je nevyhnutné,
aby vedeli spolu vychádzať a komunikovať normálne aspoň ohľadom potrieb a výchovy maloletého.
Rodičia hoci ich vzájomný vzťah sa rozpadol a rozviedli sa, musia pochopiť, že aj po rozvode sú stále

rodičmi svojho dieťaťa. Rodičovstvo sa rozviesť nedá a je len na rodičoch, ako sa postavia pred svoju
rodičovskú zodpovednosť.

14. Čo sa týka určenia vyživovacej povinnosti 150,- eur mesačne, túto sumu odvolací súd považuje za
plne primeranú a zodpovedajúcu možnostiam a schopnostiam otca. Súd musí brať do úvahy možnosti a

schopnosti rodiča, nie iba jeho reálny príjem. Vzhľadom ku osobe otca, jeho veku, zdravotnému stavu a
vzdelaniu,másúdzato,žejevjehoreálnychmožnostiachplatiťvýživnévsume150,-eurnamaloletého.
Matka riadne vyčíslila náklady na maloletého, ktoré súd primerané, vzhľadom na vek maloletého, ako
aj na ceny tovarov a služieb. Je potrebné brať do úvahy i to, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť
plní výkonom osobnej starostlivosti o maloletého. Suma 150,- eur mesačne postačuje akurát na pokrytie

nevyhnutných základných potrieb. Aj matka, pri takejto výške výživného od otca bude musieť na výživu
maloletého prispievať nie len výkonom osobnej starostlivosti, ale aj finančne.

15. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu v časti výživného
uvádza, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu

je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke
duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a
to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob
prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov
plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov

odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam,
skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia
a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní
o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zoskúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav,
spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych
možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi

odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí
zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na
takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je
odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj
také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne,

a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností
jeho rodičov povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich
celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na
ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča,
pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to
všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti,

pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.
Odôvodnené potreby sú však odôvodnené i schopnosťou a možnosťou rodičov. Súd prvej inštancie
sa pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti riadil vyššie uvedeným, vychádzal z pomerov rodičov, ich
možností, majetkových pomerov a životnej úrovne a výživné určil v takom rozsahu, že zabezpečuje
potreby maloletého a zabezpečuje maloletému životnú úroveň rodičov.

16. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).