Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. august 2020

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 35Cb/73/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119296993
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2020:6119296993.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Františkom Čisovským v právnom spore žalobcu: H Point, s.r.o.,

so sídlom v Košiciach, Magnezitárska 11, Košice, IČO: 43 838 286, právne zastúpený AZARIOVÁ &
RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, IČO: 47 237
406 proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave,
Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, právne zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom
v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, v konaní o zaplatenie 123,25 € s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 123,25 € s 5%-ným ročným úrokom z omeškania od
20.2.2019 do zaplatenia, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

-1-

Žalobca sa žalobou podanou v upomínacom konaní domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť mu sumu 123,25 € s 5%-ným ročným úrokom z omeškania od 20.2.2019 do zaplatenia, z titulu
nevyplatenia kráteného poistného o žalovanú sumu, fakturovanú za opravu vozidla poškodeného z
poistnej udalosti.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Argumentujúc

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“), sp. zn. 3Cdo 192/2004 uviedol,
že zo žalobcom predloženej faktúry vyplýva, že poškodený bol dlžníkom žalobcu. S poukazom na
túto skutočnosť a na znenie ust. § 524 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“), poškodený nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením
zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu
(nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil, a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla). V uvedenom
prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve

pohľadávku žalobcu, čo je v rozpore s ust. § 524 OZ.
S poukazom na rozsudok NS SR, sp. zn. 4Obo 20/2007 z 29.1.2008 a s poukazom na nemožnosť
uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky z dôvodu neexistencie predmetu postúpenia žalovaný
zmluvu o postúpení pohľadávky označil za absolútne neplatnú. Predmetom zmluvy o postúpení
pohľadávky je podľa názoru žalovaného postúpenie záväzku (nie pohľadávky) zo strany poškodeného,
ktorý žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi.
Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia žalovaný poukázal na oznámenie z 5.2.2019,

v zmysle ktorého normohodina mechanických a lakovacích prác bola priznaná maximálne v rozsahu
25,- € s DPH.Zároveň žalovaný s poukazom na rozhodnutie NS SR z 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo 145/2017 namietal
uplatňovaný úrok z omeškania, nakoľko poškodenému poskytol plnenie v stanovenej lehote a zároveň
uviedol, z akých dôvodov nebola uplatnená výška plnenia priznaná v plnom rozsahu.

Žalovaný rovnako uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný.
Faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom
účtovníctve.
Žalobca vo vyjadrení k odporu z 15.7.2019 k námietke aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že nárok na
náhradu škody, vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla.

Poukázal na konštantnú judikatúru (rozhodnutie NS SR, sp. zn. 4Cdo 116/2009, R 5/1988, R 25/1990),
v zmysle ktorej nie je podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie
je možné robiť závislou na tom, ako poškodený s vecou naloží, teda napr. či ju niekomu daruje, predá
alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti nesúvisia s príčinou vzniku škody.
Povinnosťou poškodeného bolo vznik a výšku škody preukázať, čo učinil predložením faktúry vystavenej
autoservisom za opravu, v ktorej sú premietnuté všetky vynaložené náklady potrebné na uvedenie

poškodeného motorového vozidla do stavu pred škodovou udalosťou. Fakturácia predstavuje vyčíslenie
nároku. Žalobca zároveň podporne uviedol, že žalovaný uznal existenciu pohľadávky poškodeného, keď
priamo na účet žalobcu poukázal sumu spočívajúcu v nákladoch za opravu motorového vozidla. Sporná
tak z pohľadu žalobcu zostala len výška nároku.
K argumentu žalovaného o absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca uviedol,

že poškodenému vznikla pohľadávka zo škodovej udalosti momentom vzniku škody, pričom týmto
momentom poškodenému vznikla pohľadávka spôsobilá na postúpenie. K postúpeniu zo strany
poškodeného došlo dobrovoľne a v súlade s platnou právnou úpravou.
Pokiaľ ide o výšku poistného plnenia, žalobca uviedol, že predloženými cenníkmi preukázal, že ním
určená normohodina pri oprave poškodeného motorového vozidla vo výške 35,- € bez DPH je cenou

primeranou v danom regióne vzhľadom na typ poškodeného motorového vozidla. Naopak, žalovaný v
rozpore s postupom uvedeným v ust. § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“)
neposkytol poškodenému riadne a zrozumiteľné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré znížil poistné plnenie o
danú výšku, keď nezdôvodnil, z akých vstupných údajov vychádzal, keď stanovil výšku 1 normohodiny

prác na sumu 25,- € s DPH.
K námietkam voči uplatnenému úroku z omeškania žalobca uviedol, že závery z rozsudku NS SR, sp. zn.
3Cdo 145/2017 z 22.11.2018 z ktorých žalovaný vychádzal, nemožno aplikovať na predmetný prípad aj
z toho dôvodu, že žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa zákona o PZP. NS SR sa v predmetnom
rozsudku vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z

omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti, ale venoval sa len úroku
z omeškania podľa ust. § 11 ods. 8 zákona o PZP. NS SR teda nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania
podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia. Ustanovenie §
11 ods. 8 zákona o PZP sa viaže na splnenie výlučne nepeňažnej povinnosti. Pri nesplnení peňažnej
povinnosti sa tak má aplikovať ust. § 517 ods. 2 OZ zo začiatkom plynutia lehoty od ukončenia

šetrenia škodovej udalosti. Ak by sme pripustili závery NS SR konštatované v rozsudku, sp. zn. 3Cdo
145/2017 nastala by absurdná situácia, kedy by žalobcovia (poškodení) mali nárok na zaplatenie úroku z
omeškaniapriamoodškodcovpodľaust.§517ods.2OZ,t.j.zanesplneniepeňažnejpovinnostiriadnea
včas, ale voči poisťovateľovi by titulom uplatnenia nároku z PZP takýto nárok nemali. V prípade aplikácie
daného rozsudku by tak došlo k popretiu povinného zmluvného poistenia, podstatou ktorého je právo

poisteného, aby poisťovňa za neho uhradila poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
škodynamotorovomvozidle,ktorúspôsobilpoistený.Zároveňbydošlokdiskrimináciidlžníkovodlišných
od poisťovní, kedy by došlo k zvýhodneniu poisťovateľov (poisťovní) na úkor ostatných dlžníkov, ktorý
by boli na rozdiel od poisťovateľov zaviazaní zaplatiť úroky z omeškania od momentu, kedy sa dostali
do omeškania s plnením peňažného dlhu. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na rozsudok

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co 335/2017 z 22.11.2018.
Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

-2-

Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom (faktúra P190018
z 24.1.2019 splatná 7.2.2019, cenník servisných prác, registrácie osobných automobilov v SR, cenník -
hodinové sadzby práce Y., I., zmluva o postúpení pohľadávky z 19.2.2019 a záznam o dopravnej nehodez 9.1.2019) v súlade s ust. § 204 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
a zistil tento skutkový stav:
Dňa 9.1.2019 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo, v čase dopravnej

nehody patriace spoločnosti JOSO spol. s.r.o., zn. O. I. S., Q.: W., ktoré bolo v čase škodovej udalosti
povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Za
opravu motorového vozidla vystavil žalobca ako dodávateľ poškodenému ako odberateľovi faktúru č.
L. na sumu 2.128,54 € splatnú 7.2.2019, podľa kalkulácie opravy č. Z., ktorú si poškodený uplatnil u
žalovaného. Žalovaný následne listom z 5.2.2019 oznámil poškodenému, že plnenie poskytuje vo výške

1.980,64 €, keď z fakturovanej sumy nepriznal žalovanú sumu 147,90 € ako neprimeranú účtovanú
normohodinu práce s DPH.
Zmluvou o postúpení pohľadávky z 19.2.2019 postúpil poškodený ako postupca pohľadávku vo výške
kráteného plnenia v sume 123,25 € na žalobcu ako postupníka. V čl. I bod 2 tejto zmluvy zmluvné
strany vymedzili, že predmetom zmluvy je postúpenie pohľadávky vo výške 123,25 €, ako rozdiel
medzifakturovanousumouaškodouužvyplatenouspoločnosťouKOOPERATÍVApoisťovňaa.s.Vienna

Insurance Group. a jej príslušenstva.
Z cenníkov autoservisov pre mechanické, elektrikárske, karosárske a lakovacie práce v regióne pre
rovnaký alebo obdobný typ motorového vozidla vyplývajú nasledovné ceny:
- MOTOR - CAR Košice s.r.o. - 45,- € s DPH,
- KAR-LAK J&P, spol. s.r.o., - 36,- € s DPH.

Žalobca si účtoval pri predmetnom motorovom vozidle normohodinu vo výške 35,- € bez DPH.

-3-

Podľa ust. § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa ust. § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa ust. § 789 ods. 2 OZ osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe
povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).

Podľa ust. § 797 ods. 1 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných
podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
Podľa ust. § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik
povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa ust. § 797 ods. 3 OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie
potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného
odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel,
je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
Podľa ust. § 797 ods. 4 OZ ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia

alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.
Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému

poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.
Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.Podľa ust.11 ods. 6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom

na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z

tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa ust. § 11 ods. 8 zákona o PZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
Podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a
to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník

však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľaust.§369ods.1Obchodnéhozákonníkaakjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky

z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľaust.§517ods.2OZakideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

-4-

Predmetom konania je nárok na náhradu škody na motorovom vozidle, ktorý vznikol v dôsledku vzniku
škodovej udalosti pri prevádzke motorového vozidla, pri ktorej poistenec žalovaného (na základe zmluvy

o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla)
spôsobil škodu na vozidle poškodeného. Žalovaný krátil poistné plnenie vo výške 123,25 €, ktorá suma
tvorí predmet tohto konania.
Medzi stranami sporu bolo nesporné, že:
- škodu na vozidle poškodeného spôsobil poistenec žalovaného v čase trvania poistného vzťahu so

žalovaným, ktorý vznikol na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
-priprevádzkemotorovéhovozidladošlokuškodovejudalosti,škodanamotorovomvozidlejevpríčinnej
súvislosti so škodovou udalosťou a
- výška žalobcom fakturovanej sumy, rozsah, v ktorom žalovaný náklady na opravu motorového vozidla

uhradil a rozsah, v ktorom poistné plnenie krátil.
Spornými zostali otázky:
- aktívnej legitimácia žalobcu,
- platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky,
- výšky kráteného poistného plnenia a

- oprávnenosti nároku žalobcu na priznanie úrokov z omeškania.

Pri posudzovaní aktívnej legitimácie žalobcu súd považuje za rozhodujúce znenie ust. § 797 ods. 2
OZ, ktorý upravuje okamih vzniku práva na plnenie. V zmysle citovaných zákonných ustanovení, kuvzniku škody na motorovom vozidle poškodeného dôjde okamihom poistnej udalosti a neviaže sa na
vykonanie opravy motorového vozidla. Výšku škody nie je možné robiť závislou na tom, ako poškodený
s vecou naloží, či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto

okolnosti sú náhodilé. Spôsob, akým naloží poškodený s poškodenou vecou je bez akejkoľvek súvislosti
sovzniknutouškodou(pozrirozhodnutieNSČR,sp.zn.25Cdo347/2000,rozsudokNSČRz30.11.1988,
sp. zn. 1Cz 82/88).
Z hľadiska námietky žalovaného o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. o nespôsobilosti
predmetu tejto zmluvy súd považuje za podstatné ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP, ktoré zakladá

priamy nárok poškodeného z dopravnej nehody, ktorú nezavinil na náhradu škody voči poisťovateľovi
z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom.
Pre konanie je preto nepodstatné, či poškodený žalobcovi uhradil faktúru za opravu vozidla, pretože
škoda nevznikla opravou motorového vozidla, ani okamihom úhrady faktúry. Ak by poškodený musel
najskôr uhradiť faktúru za opravu vozidla a až následne si nárok uplatniť u žalovaného, došlo by
tým k popretiu podstaty poistenia, ktorým je prenos negatívnych dôsledkov škodovej udalosti na tretí

subjekt - poisťovňu. Úhrada faktúry mala byť v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b) a ods. 4 zákona
o PZP zabezpečená práve poistným plnením žalovaného. Nevyhnutným predpokladom postúpenia
pohľadávky je jej určitosť (identifikovateľnosť) a existencia. Predmetom zmluvy je konkrétna pohľadávka
poškodeného voči žalovanému, ktorá mu vznikla v súlade s ust. § 797 ods. 2 OZ, § 15 ods. 1 zákona
o PZP a § 442 OZ, nie záväzok postupcu ako sa mylne domnieva žalovaný. V tomto smere, súd po

oboznámení sa s obsahom zmluvy o postúpení pohľadávky, nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by ho viedli
k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky neplatná.
Čo sa týka výšky krátenia poistného plnenia zo strany žalovaného, zo žalobcom predložených cenníkov
servisov v regióne mal súd za preukázané, že hodnota vyúčtovaných prác bola vyúčtovaná v bežných
cenách v danom regióne. S poukazom na čl. 8 CSP má súd za to, že žalovaný v otázke výšky a

dôvodnosti krátenia poistného plnenia neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.
Pre úplnosť súd dodáva, že tvrdenie žalovaného, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu
nebola doručená pred súdom neobstojí, nakoľko nezodpovedá ostatným v konaní vykonaným listinným
dôkazom. Navyše, žalovaný nemôže v priebehu súdneho konania meniť, resp. označovať iné dôvody
krátenia poistného plnenia ako tie, ktoré uviedol v oznámení o šetrení poistnej udalosti.

K príslušenstvu pohľadávky súd uvádza, že žalovaný neuviedol dôvody, na základe ktorých krátil poistné
plnenie na sumu 25,- € bez DPH za 1 normohodinu prác. Žalobca k uplatnenému nároku uviedol
argumentáciu a predložil listinné dôkazy, ktoré preukazovali jeho oprávnenosť v uplatnenej sume. Súd
má za to, že ak žalovaný kráti poistné plnenie svojvoľne, z dôvodov, ktoré nevie v konaní vysvetliť a
preukázať, má povinnosť zaplatiť v konaní úspešnému poškodenému úroky z omeškania, nakoľko svoju

povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonom stanovenej lehote, teda do 15 dní po
skončení šetrenia škodovej udalosti, nesplnil. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP má povahu sankcie
za nesplnenie povinnosti uvedenej v § 11 ods. 3 citovaného zákona poisťovateľom a má pôsobiť aj
preventívne na to, aby poisťovateľ prešetril škodovú udalosť a oznámil poškodenému výsledok tohto
šetrenia a rozsah poistného plnenia v určenej dobe.

Nakoľko žalovaný nekrátil poistné plnenie zákonne, s jeho vyplatením oprávnenej osobe sa dostal do
omeškania, súd žalobcovi priznal úrok z omeškania v zákonnej výške podľa ust. § 517 OZ a ust. § 3
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., počnúc prvým dňom omeškania, t.j. od 20.2.2019, čo je 16-ty deň
po skončení prešetrovania škodovej udalosti.
Za daného stavu má súd za to, že nárok žalobcu, je na základe vyššie uvedeného skutkového stavu a

pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení dôvodný v plnom rozsahu.

-5-

Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľaust.§262ods.2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
V danom prípade mal žalobca v konaní plný úspech, preto mu súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP

priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej
značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.