Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. marec 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoCsp/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119214066
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:6119214066.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: Silverside, a. s., so sídlom
Plynárenská 7B, Bratislava, IČO: 50 052 560, zast.: Mgr. Hana Kulíšková, advokátka, so sídlom
Klariská 7, Bratislava, proti žalovanému: M. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, U., o zaplatenie
3.240,41 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k.
17Csp/119/2019 - 100 zo dňa 05. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

III. Súdu I. inštancie sa nariaďuje v úvodnej časti (záhlaví) napadnutého rozsudku vykonať opravu mena
žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutím rozsudkom súd I. inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 3.244,41 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo súm:

- 2.003,22 eura od 27.10.2018 do zaplatenia,
- 68,10 eura od 15.06.2017 do 16.06.2017,
- 68,10 eura od 15.07.2017 do zaplatenia,
- 68,10 eura od 15.08.2017 do zaplatenia,
- 68,10 eura od 15.09.2017 do zaplatenia,
- 68,10 eura od 15.10.2017 do zaplatenia,
- 68,10 eura od 15.11.2017 do zaplatenia,

- 68,10 eura od 15.12.2017 do zaplatenia,
- 68,10 eura od 15.01.2018 do zaplatenia,
- 68,10 eura od 15.02.2018 do zaplatenia,
- 68,10 eura od 15.03.2018 do zaplatenia,
- 68,10 eura od 15.04.2018 do zaplatenia,
- 68,10 eura od 15.05.2018 do zaplatenia,
- 68,10 eura od 15.06.2018 do zaplatenia,

- 68,10 eura od 15.07.2018 do zaplatenia,
- 68,10 eura od 15.08.2018 do zaplatenia,
- 68,10 eura od 15.09.2018 do zaplatenia,-65,36euraod27.10.2018dozaplatenia,atovšetkodo3dníodprávoplatnostitohtorozsudku.Výrokom
II. súd I. inštancie priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej
výške súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

2. Súd I. inštancie rozsudok právne odôvodnil aplikáciou § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 9, § 544 ods. 1,
2, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, ods.
2 písm. a) až l), s), z) a aa) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 129/2010 Z. z.),

čl. 2 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 517 ods. 2 OZ
a vecne tým, že po oboznámení sa so zmluvou a aktuálnym stavom spotrebiteľského úveru súd dospel
k záveru o dôvodnosti podanej žaloby. Zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až
l), s), z) a aa) zák. č. 129/2010 Z. z., preto ju súd nemôže posúdiť ako bezúročnú a bezpoplatkovú.

3. Keďže žalovaný úver nesplácal, žalobca mu zaslal upomienku zo dňa 18.08.2017 podľa § 53 ods.

9 OZ (doručená žalovanému dňa 23.08.2017), v ktorej ho upozornil na neuhradené splátky. Žalovaný
na túto upomienku nereagoval ani čiastočnou úhradou, preto žalobca listom zo dňa 04.10.2018 oznámil
žalovanému, že úver sa stal splatný naraz dňom 04.10.2018 s poukazom na § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ
a vyzval ho na jeho úhradu do 14 dní po doručení výzvy. Uvedený list žalovaný prevzal dňa 12.10.2018
(piatok),čožalovanýnerozporoval.Potomdodňa26.10.2018(piatok)malžalovanýplniťakeďženeplnil,

dňom27.10.2018sadostaldoomeškania,hocireálnebolvmeškanísplatenímjednotlivýchsplátokskôr.

4. Žalovaný má za to, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky upravené v ust. § 53 písm.
g), h), k), o), p), r), t), u), v) OZ. Predmetný výpočet neprijateľných zmluvných podmienok zo strany
žalovaného je nesprávny a účelový, a to na základe nasledujúceho:

- § 53 ods. 4 písm. g) - poukazuje na to, že neprijateľnou podmienkou je podmienka, ktorá oprávňuje
dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzatvorenú na dobru
neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty - ustanovenie nie je aplikovateľné na predmetný prípad,
nakoľko zmluva má jasne stanovený počet splátok a bola uzatvorená na dobu určitú, pričom zmluva
presne upravuje možnosť odstúpenia od zmluvy;

- § 53 ods. 4 písm. h) - poukazuje na to, že neprijateľnou podmienkou je podmienka, ktorá prikazuje
spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli -
ustanovenie nie je aplikovateľné na predmetný prípad, a to z dôvodu, že žalobca poskytol úver
žalovanému tak, ako to bolo dohodnuté v zmluve (čo žalovaný ani nenamietal);
- § 53 ods. 4 písm. k) - poukazuje na to, že neprijateľnou podmienkou je podmienka, ktorá oprávňuje

dodávateľa, aby požadoval od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku - ustanovenie nie je aplikovateľné na predmetný
prípad, nakoľko všetky sankcie spojené s prípadným nesplnením záväzku, sú v súlade s príslušnými
právnymi predpismi;
- § 53 ods. 4 písm. o) - poukazuje na to, že neprijateľnou podmienkou je podmienka, ktorá oprávňuje

dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou alebo ktoré priznávajú právo zmluvu
vykladať iba dodávateľovi - ustanovenie nie je aplikovateľné na predmetný prípad, nakoľko zmluva
neobsahuje ani jedno takéto ustanovenie;
- § 53 ods. 4 písm. p) - poukazuje na to, že neprijateľnou podmienkou je podmienka, ktorá
obmedzuje zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluve uzavretá sprostredkovateľom alebo vyžadujú

uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme - ustanovenie nie je aplikovateľné
na predmetný prípad, nakoľko zodpovednosť zo zmluvy je výlučne na žalobcovi a nie na
sprostredkovateľovi;
- § 53 ods. 4 písm. r) - poukazuje na to, že neprijateľnou podmienkou je podmienka, ktorá umožňuje,
aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených

osobitným zákonom - ustanovenie nie je aplikovateľné na predmetný prípad, a to z dôvodu, že
medzi žalobcom a žalovaným je uzatvorená rozhodcovská zmluva, a v prípade, ak by sa konanie
prejednávalo prostredníctvom rozhodcovského konania, bolo by upravené zákonom č. 335/2014 Z. z.
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spory vyplývajúce
zo zmluvy sa však prejednávajú na všeobecných súdoch Slovenskej republiky;

- § 53 ods. 4 písm. t) - poukazuje na to, že neprijateľnou podmienkou je podmienka, ktorá požaduje
od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy
spotrebiteľa - ustanovenie nie je aplikovateľné na predmetný prípad, nakoľko žalobca žiada výlučne
plnenie v súlade s právnymi predpismi;- § 53 ods. 4 písm. u) - poukazuje na to, že neprijateľnou podmienkou je podmienka, ktorá požaduje
od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou, aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé,
že premet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase - ustanovenie nie je aplikovateľné na

predmetný prípad, nakoľko žalovaný ako spotrebiteľ je viazaný zmluvou len na nevyhnutne potrebný
čas, ktorý si strany navzájom dohodli a ktorý je nevyhnutný na splatenie úveru;
- § 53 ods. 4 písm. v) - poukazuje na to, že neprijateľnou podmienkou je podmienka, ktorá požaduje
od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne
informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté

protiplnenie - ustanovenie nie je aplikovateľné na predmetný prípad, nakoľko zmluva obsahuje presne
špecifikované plnenia, ktoré žalobca od žalovaného očakáva.
Vzhľadom na uvedené súd musí konštatovať, že zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné
podmienky.

5. Žalovaný má za to, že je zmluva pre neho nevýhodná a žalobca tak nepostupoval v súlade s

právnymi predpismi. Súd predmetné tvrdenia považuje za účelové. Predmetné tvrdenie žalovaného
nemôže obstáť, nakoľko samotný Občiansky zákonník v ust. § 53 a nasl. predpokladá a aprobuje
existenciu tzv. formulárových zmlúv. Tieto zmluvy nie sú predmetom súdnej kontroly, predmetom
súdnej kontroly sa stávajú, až keď sa kumulatívne naplnia dve podmienky, a to uzavretie formulárovej
zmluvy a formulárová zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V danom prípade však nemožno hovoriť
o tom, že bolo potrebné, aby sa zmluva podrobila súdnej kontrole, nakoľko nebol naplnený predpoklad
pre vznik takéhoto oprávnenia (existencia neprijateľnej podmienky). Súd má zároveň za to, že nemôže
obstáť ani to, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1
OZ a inými kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka - nielenže tieto „údajné“ neprijateľné

podmienkyžalovanýžiadnyspôsobomnešpecifikuje,alesúdmázato,žezmluvaanižiadneneprijateľné
podmienky neobsahuje. Žalobca si týmto dovoľuje odkázať na argumentáciu uvedenú v bode 15. tohto
odôvodnenia.

6. Žalovaný má za to, že zmluva neobsahuje štyri povinné (obligatórne) náležitosti, o ktorých sa žalovaný

dozvedel prostredníctvom pozerania videí na YOUTUBE. Žalovaný poukazuje, že zmluva neobsahuje
presné určenie účastníkov zmluvy, presne zapísanú a poskytnutú sumu úveru, cenu ako odplatu, a to
pevnou sumou alebo splátkou a čas zmluvy, do kedy presne trvá a dátum konečnej splatnosti (deň,
mesiac, rok). Súd má jednoznačne za preukázané, že všetky tieto údaje sú obsiahnuté v záhlaví a v čl.
II zmluvy, v ktorom je uvedené - presné určenie účastníkov zmluvy, poskytnutá suma úveru, odplata, a

termín konečnej splatnosti úveru. Týmto sú vyvrátené tvrdenia žalovaného.

7. Súčasne nemôže vo vzťahu k zmluve obstáť ani tvrdenie žalovaného o tom, že poplatok za
spracovanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Pred uzatvorením zmluvy, počas uzatvorenia
zmluvy a ani po uzatvorení zmluvy žalobca nepožadoval a ani nepožaduje od žalovaného žiaden

poplatok týkajúci sa spracovania. Žalovaného tvrdenie je preto zavádzajúce a účelové.

8. Zároveň nemôže obstáť ani tvrdenie žalovaného o tom, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a
oznámeniejefiktívne.Žalobcaprivyhlásenímimoriadnejsplatnostiúverupostupovalstriktnevmedziach
Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Úver bol zo strany žalobcu zosplatnený

po tom, ako sa žalovaný dostal do dlhodobého omeškania s platením splátok úveru a nereflektoval ani
na jednu upomienku a výzvu na zaplatenie, ktorú žalobca žalovanému zaslal. Ako vyplýva z obsahu
oznámenia o zosplatnení pohľadávky zo zmluvy, žalovaný bol pred zosplatnením úveru v omeškaní s
15-timi splátkami za úver, t. j. žalovaný bol v omeškaní o viac ako 90 dní. Oznámenie o zosplatnení
úveru bolo žalovanému doručované a toto oznámenie o zosplatnení úveru si žalovaný osobne prevzal

dňa 12.10.2018. Tvrdenia žalovaného tak nemôžu obstáť.

9. Súčasne nemôže obstáť ani tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca ako veriteľ zodpovedá za škodu v
prípade, ak sa spotrebiteľ stane platobne neschopným - ide o nelogické tvrdenie žalovaného, ktoré nemá
nielenže oporu v právnych predpisoch, ale nemožno v tom nachádzať ani základy elementárnej logiky.

10. Žalovaný súčasne poukázal na to, že pravidelne uhrádza splátky úveru, nakoľko žalobca eviduje
od žalovaného poslednú splátku za úver dňa 16.06.2017. Od tohto dňa žalovaný neuhradil v prospech
žalobcu žiadnu úhradu splátky úveru.11. Žalovaný ďalej uviedol, že na základe výpočtu interaktívnej kalkulačky dostupnej na internete
vypočítal RPMN úveru vo výške 23,55 %, pričom v zmluve je uvedená RPMN 22,78 %. Ako sám uviedol

vo svojom vyjadrení z 19.09.2019 (č. l. 76 spisu), jedná sa o orientačný výpočet. Relevantným dôkazom
o výške RPMN nie sú a nemôžu byť kalkulačky dostupné na internete, jediným relevantným dôkazom
môže byť iba výpočet podľa vzorca na výpočet RPMN platného v čase uzatvorenia zmluvy. Základnou
rovnicou, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov, kladie do rovnováhy na ročnom základe
celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok

a platieb poplatkov na strane druhej, je:

m m'
suma Ck (1 + X) na -tk = suma Dl (1 + X) na -Sl
k=1 l=1

Význam symbolov:
- X je ročná percentuálna miera nákladov,
- m je číslo posledného čerpania,
- k je číslo čerpania, preto 1 je číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov,
- l je číslo splátky alebo platby poplatkov,
- Dl je výška splátky alebo platby poplatkov,

- Sl je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každej
splátky alebo platby poplatkov.

Uvedený dôkaz však žalovaný odmietol vykonať, ako to vyplýva z jeho vyjadrenia na pojednávaní
konanom dňa 05.11.2019. Naopak, žalobca poskytol pri podpise zmluvy žalovanému presný výpočet

RPMN.

12. Okresný súd Galanta rozhodol rozsudkami pod sp. zn. 18Csp/60/2019 a 35Csp/58/2019 o tom,
že zmluvy so žalobcom neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a zmluva je v súlade so zák.
č. 129/2010 Z. z.. Obe konania sú právoplatne skončené. K rovnakému záveru dospeli vo svojich

rozhodnutiach napr. aj tieto súdy: rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 21.02.2019 sp. zn.
4Csp/118/2018; rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 13.03.2019 sp. zn. 9Csp/218/20l8;
rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 28.03.2019 sp. zn. 41C/89/2018; rozsudok Okresného súdu
Kežmarok zo dňa 30.04.2019 sp. zn. 2Csp/152/2018.

13. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby. Vo vzťahu k predmetnému
súdnemu konaniu súd poukazuje na aktuálny stav úveru:
poskytnutý úver: 2.500,- eura;
celková suma na zaplatenie: 4.086,- eura;
prijaté splátky úveru: 208,30 eura;

v omeškaní: 3.105,09 eura.
Žalobca eviduje od žalovaného poslednú splátku úveru zo dňa 16.06.2017, a to vo výške 68,10 eura.
Všetky prijaté splátky úveru (zo dňa 15.03.2017, 13.04.2017, 12.05.2017, 16.06.2017) od žalovaného
sú započítané v žalobnom nároku.

14. Dlžná suma tak predstavuje spolu sumu 3.244,41 eura a pozostáva z nasledovného:
- istina (celková výška dlžnej istiny úveru ku dňu zosplatnenia) vo výške 2.427,75 eura;
- zmluvné úroky vo výške: 21,33 % ročne (článok II. Zmluvy), t. j. celkovo vo výške 677,34 eura do
dňa zosplatnenia úveru;
- zmluvné pokuty vo výške 135,32 eura (presne rozpísané v bode 2. tohto odôvodnenia);

- náklady za vystavenie poslednej výzvy zo dňa 18.08.2017 vo výške 4,- eurá.

15. Podľa čl. IX bod 1 zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ak sa dlžník dostane do omeškania so splácaním
pravidelných splátok alebo ich časti podľa tejto zmluvy, veriteľ má právo požadovať okrem omeškanýchpravidelných splátok zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12 % p. a. z dlžnej sumy od prvého dňa
omeškania. Podľa čl. IX bod 2 zmluvy, zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania nesmú presahovať
maximálnu výšku stanovenú nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. Podľa čl. IX bod 3 zmluvy, ak sa dlžník

dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek pravidelnej splátky alebo jej zmluvy po dobu dlhšiu ako
tri mesiace, veriteľ má právo vyhlásiť okamžitú splatnosť všetkých splátok, ktoré sa podľa zmluvy mali
stať splatnými v budúcnosti a požadovať ich úhradu (tzv. zosplatnenie úveru). Toto právo môže veriteľ
uplatniť, ak dlžník bol písomne vyzvaný na úhradu omeškanej pravidelnej splátky s upozornením na
právo veriteľa vyhlásiť zosplatnenie úveru. Toto upozornenie sa dlžníkovi doručí v lehote nie kratšej

ako 15 dní pred uplatnením uvedeného práva veriteľa. Podľa čl. IX bod 4 zmluvy, v prípade omeškania
dlžníka s úhradou zosplatnených záväzkov má veriteľ právo požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške 12 % p. a. z dlžnej súrny od prvého dňa omeškania. Bod 2. tohto článku sa použije rovnako. Podľa
čl. IX bod 5 zmluvy, veriteľ upozorní dlžníka na omeškanie s úhradou pravidelnej splátky dohodnutej v
zmluve v lehote jej splatnosti písomne alebo formou krátkej textovej správy (SMS), a to najneskôr do
15 dní od dňa splatnosti pravidelnej splátky.

16. Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi,
alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy,
keď porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi nevznikla škoda. Zaplatením zmluvnej pokuty sa
účastník zmluvy nezbavuje záväzku a nemôže ani odstúpiť od zmluvy. Funkcia zmluvnej pokuty spočíva

v tom, že hrozba majetkovou sankciou dlžníkovi v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas, ho má
viesť k včasnému a riadnemu plneniu. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde
vôbec alebo iba čiastočne, alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť. Okrem
toho, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať vždy písomnú formu, inak by bola neplatná (§ 40 ods.
1), musí byť v nej určená výška pokuty alebo spôsob, akým sa určí, aby o tom v budúcnosti nevznikli

pochybnosti. Prejednávanom prípade bola zmluvná pokuta písomne dohodnutá v čl. IX bod 1. a 4.
zmluvy.

17. Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o
najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,

keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené
a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o
nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale
zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho plnenia,
t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku. Žalovaný podľa

listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím času
plnenia); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času plnenia.

18. Žalobca si uplatnil žalobou úrok z omeškania vo výške 5 % p. a. odo dňa nasledujúceho po splatnosti
neuhradených splátok, a to až do zaplatenia dlžnej sumy. Súd mu preto priznal takto uplatnenú výšku

príslušenstva. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola stanovená ku dňu omeškania
vo výške 0 % p. a., potom úrok z omeškania je 5 % p. a. Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu (§ 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z.). Súd preto priznal žalobcovi právo na
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % p. a. zo súm:

- 2.003,22 eura od 27. 10. 2018 (doručenie zosplatnenia + uplynutie lehoty 14 dní na zaplatenie) do
zaplatenia,
- 68,10 eura od 15.06.2017 do 16.06.2017,
- 68,10 eura od 15.07.2017 do zaplatenia,
- 68,10 eura od 15.08.2017 do zaplatenia,

- 68,10 eura od 15.09.2017 do zaplatenia,
- 68,10 eura od 15.10.2017 do zaplatenia,
- 68,10 eura od 15.11.2017 do zaplatenia,
- 68,10 eura od 15.12.2017 do zaplatenia,
- 68,10 eura od 15.01.2018 do zaplatenia,

- 68,10 eura od 15.02.2018 do zaplatenia,
- 68,10 eura od 15.03.2018 do zaplatenia,
- 68,10 eura od 15.04.2018 do zaplatenia,
- 68,10 eura od 15.05.2018 do zaplatenia,- 68,10 eura od 15.06.2018 do zaplatenia,
- 68,10 eura od 15.07.2018 do zaplatenia,
- 68,10 eura od 15.08.2018 do zaplatenia,

- 68,10 eura od 15.09.2018 do zaplatenia,
- 65,36 eura od 27.10.2018 do zaplatenia.

19. Pre úplnosť súd poukazuje na § 150 CSP. Žalovaný nepoprel výšku jednotlivých žalovaných súm a
priznaného príslušenstva (svoju obranu postavil len na bezúročnosti zmluvy a existencii neprijateľných

zmluvných podmienok), preto mal súd za to, že tieto sú nesporné. Právna úprava v ustanovení § 150
CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované
procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo
a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia
sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu
a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP).

Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok
procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods.
1 CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2
CSP). Ak súd považuje skutkové tvrdenia strany podľa § 151 CSP za nesporné, nevykonáva o nich
dokazovanie.

20. Vzhľadom k tomu súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V
sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Strana, ktorá

mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá
vo veci úspech nemala. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením podľa
§ 262 ods. 2 CSP.

22. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal odvolanie žalovaný pri uplatnení odvolacích dôvodov

podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP.

23. Podľa žalovaného súd I. inštancie ignoroval postavenie spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu s
dodávateľom a neposkytol žalovanému - spotrebiteľovi ochranu ohrozených a porušených práv a
právom chránených záujmov, ktorá musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej

istoty. Napadnutý rozsudok považuje za nezákonný, zjavne neodôvodnený a nezohľadňujúci argumenty
ani okolnosti v predmetnej veci. Súd I. inštancie nevykonal žalovaným navrhované dôkazy, prisvedčil
nepravdivým tvrdeniam žalobcu a nedostatočne preskúmal podania, argumenty a dôkazy, ktoré boli
predložené. Odôvodnenie rozsudku nespĺňa podmienky stanovené ust. § 220 ods. 2 a 3 CSP.

24. Žalovaný uviedol, že dňa 17.02.2017 mal ako dlžník a žalobca ako veriteľ uzatvoriť zmluvu o
spotrebnom úvere č. 523842195, predmetom ktorej malo byť poskytnutie úveru v celkovej výške 2.500,-
eura na 60 mesiacov vo výške 68,10 eura. RPMN je v zmluve nesprávne uvedená 21,33 % a priemerná
RPMN je 15,12 %. Podľa kalkulačky RPMN ročná percentuálna miera nákladov je 23,55 %. RPMN na
príslušný spotrebiteľský úver predstavuje 23,55 % a nie 22,78 % ako sa uvádza v zmluve. Najvyššia

prípustná odplata v prípade predmetnej zmluvy predstavuje 22,78 % vychádzajúc z najvyššej prípustnej
odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru zverejnenej na internetovej stránke Ministerstva financií
SR. Žalovaný poukázal na to, že do súdneho spisu založil vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti SR,
ktoré mu odporučilo obrátiť sa na Národnú banku Slovenska za účelom overenia správnosti údaja
o RPMN uvedeného v zmluve, nakoľko najvyššia prípustná odplata v prípade predmetnej zmluvy

predstavuje 22,78 % vychádzajúc z najvyššej prípustnej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského
úveru zverejnenej na internetovej stránke Ministerstva financií SR. Podľa žalovaného sa predmetný
spotrebiteľský úver považuje v zmysle ust. § 11 zák. č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bezpoplatkov,
ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa a
taktiež, ak RPMN spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa

osobitných predpisov.

25. Žalovaný zároveň poukázal na ust. § 9 ods. 9, 12 a § 11 zák. č. 129/2010 Z. z. a uviedol, že absolútna
neplatnosť právneho úkonu vzniká priamo zo zákona a pôsobí s ohľadom na to, že je stanovená voverejnom záujme priamo zo zákona, a to od počiatku aj bez ohľadu na to, či sa niekto tejto neplatnosti
dovolal. Právne účinky absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú. Nakoľko absolútna neplatnosť
právneho úkonu vzniká priamo zo zákona a nie na základe správania sa účastníkov konania, nemôže

byť tento dôsledok odvrátený, t. j. absolútna neplatnosť, ani s poukazom na princíp dobrých mravov. Súd
musí z úradnej povinnosti vždy skúmať, či vykonaný právny úkon, s ktorým sú spojené právne následky
je alebo nie je absolútne neplatný, a to aj bez návrhu, či vznesenej námietky účastníka o neplatnosti
úkonu a k zistenej neplatnosti vždy prihliadnuť pri vydaní rozhodnutia.

26. V ďalšom žalovaný uviedol, že žiadal súd I. inštancie, aby zmluvu o úvere podrobil súdnej kontrole,
pretože obsahuje aj neprijateľné podmienky v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný označil za neprijateľnú
podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ zmluvnú podmienku, podľa ktorej sa písomnosť zasielaná
spotrebiteľovi považuje za doručenú, aj keď sa o nej spotrebiteľ nedozvedel. Je neprijateľné, aby
dodávateľ na vzťahy so spotrebiteľom uplatňoval zmluvne stanovenú fikciu doručenia. Za neprijateľnú
zmluvnú podmienku považoval aj právo veriteľa na jednostrannú zmenu Sadzobníka poplatkov.

27. Žalovaný označil konanie žalobcu za rozporné nielen s dobrými mravmi a so zákonom, ale aj v
rozpore so samotnou zmluvou, ktorú pripravil a predformuloval. V odvolaní poukázal na čl. 38 Charty
základných práv Európskej únie týkajúci sa ochrany spotrebiteľa, čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie, čl. 4 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, § 53 ods. 1, 5 OZ a § 7 ods. 1, § 8 ods. 1, 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa.

28. Žalovaný vytýkal súdu I. inštancie to, že tieto hrozby nepovažoval za zásahy do práv a právom
chránených záujmov žalovaného, pričom tieto zásahy sú osvedčené a nesporné. Zároveň uviedol, že

nemôže akceptovať, ani tolerovať prvoinštančné rozhodnutie, pretože o jeho právach nebolo súdom
rozhodnuté. Tak ako už Ústavný súd SR v rade svojich nálezov potvrdil (napr. I. ÚS 407/2010), ústavný
systém v Slovenskej republike vychádza z princípov materiálneho právneho štátu. Ústavný súd SR
odlíšil formálne a materiálne pojatie právneho štátu, pričom jasne vyjadril svoju afinitu k druhej z
foriem právneho štátu. Zatiaľ, čo prvá forma je založená na rýdzo procedurálnom a formálnom pojatí

bez ohľadu na obsah a účel jednania štátnych orgánov, materiálny právny štát je naopak založený
na určitých základných princípov, ktoré je potrebné pri výkone štátnej moci rešpektovať. Príklon k
materiálnemu pojatiu právneho štátu znamená, že orgány verejnej moci sú povinné sa pohybovať nielen
z hľadiska formálneho v hraniciach svojich právomoci a kompetencií stanovených ústavným poriadkom
a zákonmi, ale že výkon týchto právomoci musí byť taktiež po obsahovej (materiálnej) stránke v súlade

s určitými základnými princípmi, väčšinou vyjadrenými v ustanoveniach ústavného poriadku, ktoré
garantujú základné práva a vytvárajú hodnotovú bázu ústavného poriadku. V prípade výkonu právomoci
a kompetencie orgánu verejnej moci je teda podstatné sledovať taktiež účel, ku ktorému uplatnenie
právomoci smeruje, ako i prostriedky, ktoré sú k tomu používané. V podmienkach materiálneho štátu
nemôže byť výkon verejnej moci bezobsažný ani bezúčelný. Inými slovami z ústavného hľadiska nie je

možné aprobovať a tolerovať výkon verejnej moci, ktorá je prostým uplatnením formálne predvídaného
oprávnenia orgánu verejnej moci bez toho, že by bol sledovaný zákonom predpokladaný a racionálny
účel, ku ktorému konkrétny výkon zverenej právomoci smeruje. Iba v tomto materiálnom zmysle je
potreba interpretovať taktiež čl. 2 ods. 2 ústavného zákona č. 23/1991, ktorým sa uvádza Listina
základných práv a slobôd, podľa ktorého je možné štátnu moc uplatňovať v prípadoch a hraniciach

stanovených zákonom a spôsobom, ktoré stanoví zákon. Zvolený spôsob výkonu verejnej moci, ktorý so
sebou nesie zásah do základných práv a slobôd, musí vždy obstáť z hľadiska princípu proporcionality.
Ten je derivátom princípu právneho štátu založeného na úcte k právam a slobodám človeka a občana
(materiálny právny štát), ktorým má byť Slovenská republika podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, ktorá sa
komplementárne uplatní k čl. 4 ods. 1 Listiny, podľa ktorého môžu byť povinnosti ukladané na základe

zákona, v jeho hraniciach a pri zachovaní základných práv a slobôd.

29.PodľažalovanéhosúdI.inštancienesprávneodôvodnilnapadnutýrozsudok,atovýlučnevprospech
žalobcu, ktorému dal za pravdu v každom bode a celé odôvodnenie namieril proti právam žalovaného
spotrebiteľa, čo nemožno ponímať inak ako svojvoľné, arbitrárne rozhodnutie, ktoré nespĺňa kvalitatívne

ústavné požiadavky na súdnu ochranu. Ústavný súd SR pri svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje
materiálne poňatie právneho štátu, pričom pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov vychádza zo
zmyslu a účelu príslušnej právnej normy a dbá o to, aby prijaté riešenie bolo akceptovateľné aj z hľadiska
všeobecne ponímanej spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, I. ÚS 57/07, IV. ÚS 182/07). Žalovaný ako občan- spotrebiteľ je diskriminovaný postupmi dodávateľa, o čom sa nemá ako dozvedieť a spolieha sa na
profesionalitu a odbornosť dodávateľa pri uzatváraní zmluvy, pričom dodávateľ koná na ujmu jeho práv,
a tak nemá inú možnosť domôcť sa svojich práv. Preto len prostredníctvom všeobecného súdu SR mu

môže byť poskytnutá ochrana.

30. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd zaviazal súd I. inštancie na vykonanie ním navrhnutých dôkazov
a určil, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, pretože sa týkajú neprijateľnosti zmluvných
podmienok v spotrebiteľskej zmluve a vykonal dôkaz, že najvyššia prípustná odplata v prípade

predmetnej zmluvy predstavuje 22,78 % vychádzajúc z najvyššej prípustnej odplaty za poskytnutie
spotrebiteľského úveru zverejnenej na internetovej stránke Ministerstva financií SR a na príslušný
spotrebiteľský úver miera nákladov predstavuje 23,55 %, a nie 22,78 % ako sa uvádza v zmluve.

31. Záverom svojho odvolania žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu I. inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.

32. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Odvolanie
považoval za nedôvodné a účelové, v snahe vyhnúť sa úhrade dlžnej čiastky. Rozsudok súdu I. inštancie
je vecne správny, náležite a vyčerpávajúco odôvodnený a jeho odôvodnenie vychádza zo správneho
skutkového a právneho základu. Žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdil a priznal mu voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

33. Tvrdenie žalovaného týkajúce sa toho, že súd I. inštancie ignoroval postavenie žalovaného ako
spotrebiteľa a neposkytol mu ochranu jeho práv, považoval žalobca za vágne a všeobecné. Z odvolania

nie je zrejmé akým nesprávnym postupom mal súd I. inštancie ignorovať postavenie žalovaného a
na základe akého nesprávneho postupu neposkytol žalovanému ochranu, najmä keď, ako vyplýva zo
zápisnice z pojednávania zo dňa 05.11.2019, žalovaný sa pojednávania nezúčastnil a pojednávania sa
zúčastnil jeho zástupca, občianske združenie, ktoré je registrované Ministerstvom vnútra SR. Žalovaný
tak bol zastúpený registrovaným občianskym združením. Zo zápisnice z pojednávania tiež vyplýva, že

prvoinštančný súd postupoval striktne podľa ust. § 181 CSP, a teda po prednesoch strán sporu súd
I. inštancie určil, ktoré skutkové tvrdenia boli medzi stranami sporu sporné, ktoré skutkové tvrdenia
považoval za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a taktiež uviedol svoje predbežné
právne posúdenie veci. Žalovanému bolo možné doplniť dokazovanie, ako aj prednes záverečnej reči.
Nakoľko mal žalovaný zástupcu, na súdne konanie sa aplikovali ustanovenia o sudcovskej a zákonnej

koncentrácii konania. Z uvedenej genézy je tak jednoznačne zrejmé, že súd I. inštancie postupoval
striktne podľa príslušných ustanovení CSP a tvrdenia žalovaného sú nesprávne.

34. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, že súd I. inštancie nevykonal žalovaným navrhnuté
dôkazy a prisvedčil tvrdeniam žalobcu. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku (bod 15., 16., 17., 18.,

19., 20. a 21.) prvoinštančný súd sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami
žalovaného. Dokonca uviedol aj relevantný vzorec na výpočet RPMN. Súčasne ako vyplýva zo zápisnice
z pojednávania zo dňa 05.11.2019 strany sporu (a teda aj žalovaný prostredníctvom zástupcu) zhodne
uviedli, že nežiadajú, aby súd I. inštancie oboznámil obsah spisu a strany sporu (a teda aj žalovaný
prostredníctvom zástupcu) zhodne uviedli, že nežiadajú vykonať ďalšie dôkazy.

35.Vsúvislostisnámietkoužalovaného,žesúdI.inštancienedostatočnepreskúmalpodania,argumenty
a dôkazy, ktoré boli predložené, žalobca uviedol, že prvoinštančný súd sa v odôvodnení rozsudku
vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými podaniami, argumentami a dôkazmi, ktoré strany
sporu predostreli.

36. Žalobca odmietol taktiež odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa nesprávneho uvedenia RPMN
v zmluve. Súd I. inštancie jednoznačne určil, že internetové kalkulačky na výpočet RPMN nepredstavujú
relevantný dôkaz a jediným relevantným dôkazom je vzorec na výpočet RPMN platný v čase uzatvorenia
zmluvy. Na podporu právnych záverov prvoinštančného súdu žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia

odvolacích súdov (napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/73/2016, uznesenie
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/161/2019, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 43Co/42/2018). Žalovanému bol zo strany žalobcu predložený dokument s názvom: „Informácia
o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) zo dňa 17.02.2017“. Na základe tohto dokumentužalobca demonštroval žalovanému presný algoritmus toho, ako bola vypočítaná hodnota RPMN, a to
vrátane informácií o vstupných údajov, ktoré boli podľa príslušných ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z.
platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy podstatné pre výpočet RPMN. Zmluva spolu s prílohami

zmluvy obsahujú presné vyčíslenie RPMN, ako aj priemernej RPMN tak, ako to ukladá žalobcovi zák. č.
129/2010 Z. z., pričom údaj o RPMN nepredstavuje iba údaj o úrokoch z úveru, ale aj údaj o celkových
nákladoch úveru tak, aby sa spotrebiteľ vedel a mohol rozhodnúť pre konkrétny úver a porovnať produkty
viacerých poskytovateľov úveru. Podľa žalobcu je hodnota RPMN v zmluve uvedená správne. Na
predmetné poukázal aj súd I. inštancie v bode 22. odôvodnenia rozsudku, keď uviedol, že žalobca

poskytol pri podpise zmluvy žalovanému presný výpočet RPMN.

37. V ďalšom žalobca uviedol, že súd I. inštancie podrobil zmluvu súdnej kontrole, keď v bode 13.
odôvodnenia rozsudku jednoznačne konštatoval, že zmluva obsahuje všetky náležitosti tak, ako to
predpokladá ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z.. V bode 15. vyčerpávajúcim spôsobom analyzoval
všetky neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré žalovaný v konaní pre súdom I. inštancie odkazoval,

pričom súd I. inštancie dal všetky námietky žalovaného do komparácie s ustanoveniami zmluvy. Súd
I. inštancie sa v bode 16., 17., 18. a 19. odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyspoiadal s ďalšou
argumentácioužalovaného,ktoroužalovanýnamietalneprijateľnosťdojednanívzmluve.SúdI.inštancie
jednoznačne dospel k záveru, že zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

38. V neposlednom rade žalobca odmietol aj námietku žalovaného, že v zmluve má byť najvyššia miera
odplaty vo výške 22,78 % a RPMN predstavuje 23,55 % a nie 22,78 % ako je uvedené v zmluve.

39. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359

CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

40. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že nakoľko je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania, pri posudzovaní veci sa zaoberal iba námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a

napadnuté rozhodnutie preskúmaval iba vo vzťahu k týmto uplatneným odvolacím námietkam.

41. Žalovaný v odvolaní namietal, že odôvodnenie rozsudku súdu I. inštancie nespĺňa požiadavky
ustanovené v § 220 ods. 2 a 3 CSP na riadne odôvodnenie meritórneho rozhodnutia. V zmysle
ust. § 220 ods. 2 CSP rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne

odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami strán. Odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a
spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne

vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s
poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre dohady a domnienky. V odôvodnení
rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil,
aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej
obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne

posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Podľa § 220 ods. 3 CSP ak sa súd
odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie
tohto odklonu. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia
súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených,
nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom

poznaniaúvahsúdu,takvotázkezisťovaniaskutkovéhostavuveci,akoajvprávnomposúdeníveci.Inak
povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie
súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí
byť preskúmateľné.42. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu I. inštancie je vyčerpávajúco,
správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie

rozhodnutia. Súd I. inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky
vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil
svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Samotný fakt, že žalovaný sa s dôvodmi
uvedenými v rozhodnutí súdu I. inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté

nie sú správne. Súd I. inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe žalobcu
vyhovel.

43.Žalovanývodvolaníďalejnamietal,žezmluvaospotrebiteľskomúvereč.523842195uzavretámedzi
stranami sporu obsahuje nesprávny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), v dôsledku
čoho sa spotrebiteľský úver s poukazom na ust. § 11 zák. č. 129/2010 Z. z. považuje za bezúročný a bez

poplatkov. Podľa výpočtu RPMN prostredníctvom internetovej kalkulačky je RPMN vo výške 23,55 % (pri
výšky úveru - 2.500,- eura, výške splátky - 68,10 eura a doby splácania - 60 mesiacov). Odvolací súd v
tejto súvislosti uvádza, že RPMN vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov na poskytnutie úverov, čo
jevlastneúrokovámieraporovnateľnásúrokovýmisadzbami,ktoréponúkajúbanky.Prispotrebiteľských
úveroch na Slovensku je potrebné uvádzať RPMN z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Pokiaľ je RPMN

v úverovej zmluve uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa považuje sa v zmysle ust. § 11
ods. 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.
Otázka skúmania RPMN je otázkou právneho posúdenia, ktorú skúma súd ex offo, nakoľko uvedenie
tejto obsahovej náležitosti je vyžadované v ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z.. Odvolací
súd preto pristúpil k preskúmaniu RPMN uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 523842195,

keďže tak neurobil súd I. inštancie argumentujúc tým, že takýto dôkaz žalovaný odmietol vykonať,
čo vyplýva z jeho vyjadrenia na pojednávaní konanom dňa 05.11.2019. V zmluve o spotrebiteľskom
úvere č. 523842195 (čl. II) je RPMN uvedená vo výške 22,78 %. Odvolací súd si overil správnosť
tohto údaja prostredníctvom aplikácie registra súdneho managementu odvolacieho súdu určeného pre
výpočet RPMN. Podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 523842195 sa žalobca zaviazal poskytnúť

žalovanému úver vo výške 2.500,- eura, pričom žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v 60.
mesačných splátkach po 68,10 eura splatných 14. dňa v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná
dňa 14.04.2017. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.500,- eura
prevodom na účet dňa 17.02.2017 (č. l. 26). Prostredníctvom použitej aplikácie po zadaní uvedených
údajov vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 523842195 odvolací súd zistil, že RPMN je

vo výške 22,69 %. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že RPMN je síce v zmluve uvedená nesprávne,
avšak nie v neprospech spotrebiteľa, keďže odvolacím súdom zistený údaj o RPMN (22,69 %) má nižšiu
hodnotu ako údaj o RPMN uvedený v zmluve (22,78 %). S poukazom na uvedené skutočnosti nemožno
preto spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanému považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle
ust. § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z. z. Odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa nesprávne

uvedenej RPMN v neprospech spotrebiteľa je tak nedôvodná.

44. Žalovaný v odvolaní poukazoval taktiež na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 523842195
obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku - písomnosť zasielaná spotrebiteľovi sa považuje za
doručenú, aj keď sa spotrebiteľ o nej nedozvedel. Podľa žalovaného je neprijateľné, aby dodávateľ na

vzťahy so spotrebiteľom uplatňoval zmluvne stanovenú fikciu doručenia. Po oboznámení sa s obsahom
zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 523842195 odvolací súd uvádza, že žalovaný namieta znenie čl.
XIII. bod 5. veta druhá zmluvy, podľa ktorej písomnosti a oznámenia zasielané dlžníkovi sa považujú
za doručené okamihom, kedy dlžník príslušnú písomnosť obdrží, inak okamihom, kedy dlžník príslušnú
zásielku odmietne prevziať alebo sa zásielka zaslaná na poslednú známu adresu dlžníka vráti veriteľovi

ako nedoručená, a to aj v prípade, že sa dlžník o zaslaní príslušného oznámenia nedozvedel. Podľa
odvolacieho súdu uvedené ustanovenie zmluvy nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, dôvodiac
tým, že „všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby
adresát mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom
sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu

možnosťoboznámiťsasobsahomprejavuvôlevňomvyjadrenej,t.j.akonáhlesadostaneprejavvôledo
sféry jeho dispozície. Prejav vôle vyjadrený jednostranným právnym úkonom pôsobí od doby, keď dôjde
osobe,ktorejjeurčený.Prejavvôlepôsobívočineprítomnejosobeodokamihu,keďjejdôjde“(uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/129/2010 zo dňa 28. januára 2011). Neprítomnej osobe (t. j. osobe,s ktorou osoba realizujúca právny úkon, nie je v bezprostrednom styku) musí prejav vôle dôjsť; nemusí
jej byť doručený (adresátom prevzatý). Prejav vôle dôjde neprítomnej osobe vtedy, keď sa ocitne vo
sfére jej dispozície. Dôjdením do sféry dispozície možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej sféry,

v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi (môže
sa objektívne oboznámiť). K účinnému doručeniu neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, aby sa adresát
s prejavom vôle skutočne oboznámil, postačuje, že mal objektívnu možnosť tak vykonať. Odvolací súd
tak vyhodnotil odvolaciu námietku žalovaného ako nedôvodnú. Navyše ako vyplýva z obsahu spisu
oznámenie žalobcu o zosplatnení pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 523842195 nebolo

žalovanému doručené fikciou, pretože zásielku obsahujúcu predmetné oznámenie si žalovaný prevzal
dňa 12.10.2018 (č. l. 25).

45. Žalovaný v odvolaní zároveň namietal neprijateľnosť zmluvnej podmienky, podľa ktorej má veriteľ
právo jednostranne zmeniť Sadzobník poplatkov. Túto skutočnosť však žalovaný v konaní pred súdom
I. inštancie vôbec nenamietal, t. j. uplatnil ju až v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd

uvádza, že na uvedené tvrdenie žalovaného nemohol prihliadnuť, pretože sa jedná o neprípustné novoty
v odvolacom konaní s poukazom na ust. § 366 CSP, podľa ktorého prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom I. inštancie, možno v odvolaní
použiťlenvtedy,ak:a)satýkajúprocesnýchpodmienok,b)satýkajúvylúčeniasudcualebonesprávneho
obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom I. inštancie. Nakoľko žalovaný túto skutočnosť prvýkrát uviedol až vo svojom odvolaní, a to aj
napriek tomu, že tak mohol urobiť už skôr v konaní pred súdom I. inštancie a keďže nebola splnená ani
žiadna z ostatných podmienok na použitie novôt v odvolacom konaní v zmysle ust. § 366 CSP, odvolací
súd sa touto odvolacou námietkou nezaoberal.

46. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadať, nakoľko by nezvrátili rozhodnutie odvolacieho
súdu. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (por.
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04, sp. zn. III. ÚS 209/04, sp. zn. II. ÚS 200/09).

47. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

48. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania

podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP voči v odvolaní neúspešnému žalovanému v plnom
rozsahu. Žalobca si ich náhradu uplatnil, preto mu boli odvolacím súdom priznané. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Odvolací súd zároveň nariadil vykonanie opravy v úvodnej časti (záhlaví) písomného vyhotovenia
napadnutého rozhodnutia pri označení žalovaného z dôvodu, že obsahuje chybu v písaní. Súd
I. inštancie nesprávne uviedol meno žalovaného „Tamáš“, pričom správne má byť „Tamás“. Daná
skutočnosť vyplýva z výpisu z Registra obyvateľov SR.

50. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).