Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. marec 2019

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 4C/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5317204168
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2019:5317204168.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v spore žalobcu B. I., G.. XX.X.XXXX,

XXX XX O. XXX, zast. JUDr. Antonom Kupšom, advokátom so sídlom Moyzesova 34, 022 01 Čadca,
IČO: 35675071, proti žalovaným 1/ Z. K., P.. I., G.. XX.XX.XXXX, XXX XX O. XXX, X/ V. R., P.. R., G..
XX.X.XXXX, XXX XX O. XX, X/ O. R., G.. XX.X.XXXX, XXX XX O. XXX, žalovaní 2/ a 3/ zast. Advokátska
kancelária VARMUS s. r. o., Palárikova 83, 022 01 Čadca, IČO: 36 863 203, 5/ Š. I., G.. X.X.XXXX, I.
XX, XXX XX K., X/ V. B., G.. XX.XX.XXXX, B. XX, XXX XX K. - M., Č. P., J.. Z. A. J. B.. W. O., O.C. XXX/
X, XXX XX K., Č. P., X/ I. I., P.. M., G.. X.X.XXXX, XXX XX C. XXX, X/ B. Č., P.. I., G.. X.XX.XXXX, Č. L.
XX, XXX XX G. K., X/ I. M., P.. I., G.. X.XX.XXXX, V. XX, XXX XX E., XX/ B. I., G.. XX.XX.XXXX, XXX

XX I. K. XXX, XX/ P. I., G.. XX.XX.XXXX, XXX XX C. XXX, XX/ P. K., G.. XX.X.XXXX, C. XXX/XX, XXX
XX K., Č. P., v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu žalobcu proti žalovaným 1/ - 12/ z a m i e t a v celom rozsahu.

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovaným 1/ - 12/ trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške,
ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu, v lehote do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia VSÚ.

o d ô v o d n e n i e :

Podľa § 220 ods. 4 CSP súd arabskými číslicami označuje jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku,

ktoré zodpovedajú podstatným náležitostiam odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP:

1. Čo tvorilo záväzný predmet sporu, čím sa súd cítil byť viazaný: Záväzným predmetom sporu, ktorým
sa súd cítil byť viazaný v nadväznosti na § 212 ods. 2 CSP, § 216 ods. 1, 2 CSP, bola pripustená zmena
žaloby uznesením č. k. 4C/31/2017-157 zo dňa 3.12.2018, teda návrh na určenie, že nehnuteľnosti -
parcela CKN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 236 m2, CKN XXX/X - záhrady o výmere
25 m2, vytvorené geometrickým plánom č. XX/XXXX T.. O. M. - W. E. zo dňa 8.8.2018, z časti parciel

EKN XXXX - záhrady o výmere 178 m2, EKN XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 303 m2,
zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. O., patria do výlučného vlastníctva žalobcu B. I., G.. XX.X.XXXX,
O. XXX.

2. Rozhodujúce skutkové tvrdenia uvedené v žalobe zo dňa 30.5.2017 čl. 1 a v zmenenej žalobe zo
dňa 25.9.2018 čl. 131 boli tvrdenia, že sporné nehnuteľnosti boli v prírode reálne vydelené do roku
1950 na základe reálnej deľby medzi pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi a následne v reálne

vydelenom stave na základe darovacej zmluvy G., G., zavkladovanej pod V XXXX/XXXX, nehnuteľnosti
získal žalobca. Uviedol, že je daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam podľa § 137 písm. c/ CSP.3. Ktoré dôkazy pripojil k žalobe a k zmenenej žalobe, aký skutkový stav súd mal z dôkazov preukázaný:
1) Čl. 4, 54, 74, 75 - LV č. XXXX na EKN XXXX, výmera 178 m2, XXXX - výmera 303 m2, XXXX -
výmera 247 m2. S týmito parcelami sporné nehnuteľnosti sú sčasti identické.

2) Čl. 6 a čl. 56 - LV XXXX na EKN XXXX/X o výmere 62 m2, kde je v stave C ako výlučný vlastník
už uvedený žalobca v podiele 1/1. Z toho dôvodu súd nemal daný naliehavý právny záujem na určení,
aby 2x rozhodoval o tom istom vlastníckom práve, keďže nehnuteľnosť, ktorá už je na LV, je opakovane
zahrnutá do GP. Bez odčlenenia tejto nehnuteľnosti by bolo potrebné žalobu zamietnuť.
3) Čl. 28, 51, 9 - situačný nákres, rodinný dom č. XX, GP.

4) Čl. 29 - mapa.
5) Čl. 35 - zmluva V XXXX/XX z 12.1.2015 na Š. I. Q. V. R..
6) Čl. 36 - zmluva RI XXX/XX - B. I. Q. M.P., P.. O., synovi Š. a neveste Q., P.. K.. Je zo dňa 30.6.1971.
7) Čl. 37 - XXD/XXX/XXXX po B. I., zomr. XX.X.XXXX. Do úvahy tu prichádzali Z. K., P.. I., Š. I..
8) Čl. 40 - darovacia zmluva N XX/XXXX - V. R.. To, čo získala zmluvou V XXXX/XX, darovala O. R..
9) Čl. 49 - potvrdenie katastra o tom, že mapy EN boli vytvorené na základe reálnej deľby v danej lokalite.

Mapy EN sa zamapovali reálnu deľbu. Ďalej uviedli predbežnú identifikáciu na stav EN pred THM, ktorý
sudkyňa doslovne prečítala, presnú identifikáciu mal podľa vyjadrenia katastra realizovať znalec.
10) Čl. 50 - mapa EN, ktorá obsahuje reálne vydelené nehnuteľnosti.
11)Čl.51-výpiszpozemnoknižnejvložkyXXXnapozemnoknižnénehnuteľnostiXXXX/X,XXXX,XXXX,
XXXX, ktoré sú teraz parcelami EKN tvoriacimi predmet sporu a z tejto pozemnoknižnej vložky vyplýva,

že v roku 1927 bola rodinná deľba na reálny stav a sú tu vlastne uvedení všetci členovia rodiny. K tomu
teda je nedostatočne zistený skutkový stav a nedostatočne preukázané, ktorému členovi rodiny, ktoré
konkrétne reálne vydelené nehnuteľnosti boli vydelené, neskôr zamapované mapami EN pred THM,
aby súd mohol na základe takýchto dôkazov konštatovať, že žalobca je vlastne vlastníkom konkrétnych
reálne vydelených nehnuteľností. Súd z pripojených dôkazov sám nezostavuje tvrdenia v nadväznosti

na § 132 ods. 2 CSP.
12) Čl. 69 - fotografia domu na sporných nehnuteľnostiach.
13) Čl. 94 - XD/XXX/XXXX po M. I., P.. O., zomr. X.XX.XXXX a predmetom bolo aj LV XXXX, EKN XXXX,
XXXX, XXXX s dedičmi Z. K.Á. Q. Š. I..
14) Čl. 100, 101 - kde sú uvedené evidenčné listy, ktoré sa ale vzťahujú na všetky parcely EN XXXX,

XXXX, XXXX, XXXX a na všetkých vlastníkov vydelených, ktorí prichádzajú do úvahy. Z tohto nemá
súd preukázané, že konkrétne parcely EN, ktoré uviedol v identifikácii kataster, ktorému konkrétnemu
pozemnoknižnému spoluvlastníkovi, resp. jeho právnym nástupcom boli vydelené.
15) Čl. 59 - z ohliadky dcéra B. O. M. C.Á. uviedla, že predala V. I., P.. A.. K dispozícii súd nemá právny
úkon a ďalšie tvrdenia boli v tej rovine, že následne došlo k predaju žalobcovi.

16) Čl. 36 - 125 - rozsudok 10C/362/82 a + pripojený spis 10C/362/82. Sudkyňa konštatuje, že spis bol
pripojený na návrh PZ žalovaných od 5.11.2018 a nahliadal len JUDr. Varmus.
a) Predmetom konania 10C/362/82 bolo zrušenie spoluvlastníctva, neexistuje však záväzný rozsudok,
ktorým by bol súd viazaný. Návrh bol zamietnutý. Vo formálnej rovine tvrdili účastníci konania v tomto
konaní spoluvlastníctvo, ktoré chceli zrušiť a vyporiadať, ale podľa skutočného užívania a deľby, ktorá

medzi nimi bola.
b) Zápisnica z ohliadky za prítomnosti znalca T.. C. zo dňa 21.5.1982. V tejto zápisnici za prítomnosti
všetkých účastníkov, spoluvlastníkov, znalca, sudcu bolo konštatované skutočné užívanie reálne
vydelených parciel, a to nasledovne:
- EN XXXX - rodinný dom XXX + XX, v čase ohliadky dňa 21.5.1982 užívala M. O., dom je v

spoluvlastníctve,
- EN XXXX - humno patriace odporkyni 2/ M. C.,
- EN XXXX - táto parcela bola vytvorená na stavbu odporkyne 1/ V. I., stojí na nej rodinný dom XXX (na
základe darovacej zmluvy od jej sestry N. B.C., P.. A., darovacia zmluva zo dňa 18.3.1972, 161 m2 a je
totožná sčasti aj s EN XXXX). N. B., P.. A. nehnuteľnosť získala po Z. A. C.,

- EN XXXX - ide o záhradu za rodinným domom č. XX,
- EN XXXX - zastavaná plocha, nádvoria, 160 m2.
c) Znalecký posudok T.. C. z 19.6.1983 - konštatoval, že ide o pozemnoknižné parcely XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX/X, XXXX/X, ktoré sú totožné s EN pred THM, EN XXXX/X, EN XXXX/X, XXXX/X, XXXX,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX. Na základe toho v znaleckom posudku konštatoval:

- EN XXXX/X - 85 m2 - užíva V. I.,
- EN XXXX - 115 m2 - C. M.,
- EN XXXX/X - rodinný dom č. XX + zastavaná plocha o výmere 175 m2, užívané spoločne,
- EN XXXX/X - 90 m2 - K. B., Z.,- EN XXXX/X - rodinný dom č. XXX + zastavaná plocha 159 m2 - K. B. Q. Z.,
- EN XXXX/X - hospodárska budova a zastavaná plocha - 154 m2, C.Á. M.,
- EN XXXX/X - cesta o výmere 102 m2, užívaná spoločne,

- EN XXXX - rodinný dom XXX a zastavaná plocha 182 m2 - I. V..
Znalec porovnal stav užívania a právny nárok podľa výšky podielov tak, že pri uvedených
nehnuteľnostiach reálne vydelených v porovnaní s ich výškou podielov ide o nepatrný rozdiel u K. Q. K.,
majú viac o 9 m2, ako im patrí podľa podielov. U I. V. má menej o 38 m2, ako jej patrí podľa podielov
a C. M. mala viac o 29 m2, ako jej patrilo podľa podielov.

d) Na čl. 25 je polohopisný plán a na čl. 26 je geometrický plán podľa uvedeného skutočného užívania
na základe reálnej deľby. Tento geometrický plán však nebol v katastri realizovaný, pretože neexistoval
právny titul, s ktorým by bol geometrický plán zapísaný v katastri, pretože návrh na zrušenie a
vyporiadanie bol zamietnutý.
17) Návrh na výsluch svedkov:
čl. 69 - Š. C., M. O., B. A., B. K.,

čl. 92 - M. I.
súd zamietol.
Ide o procesné rozhodnutie o vedení konania, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok.
Dôvodom je to, že dôkaz výsluchom svedka je nadbytočný, a to z toho dôvodu, že deľba a užívanie
sú presne preukázané objektívnym listinným dôkazom v konaní 10C/362/82, ohliadkou, znaleckým

posudkom a geometrickým plánom.
18) Evidenčný list čl. 100 a 244 - C. Q. Q. M. - ide o nepreskúmateľný a neúplný dôkaz. Súd z neho
nebude vychádzať.

4. Aké tvrdenia produkovali žalovaní: Žalovaní 2/, 3/, právne zastúpení, na čl. 32 uviedli, že so žalobou

nesúhlasia. M. I., P.. O., zomrela dňa X.XX.XXXX, bola prastarou matkou žalovaných 2/, 3/. Pokiaľ ako
titul nadobudnutia uvádza žalobca darovaciu zmluvu V XXXX/XXXX, v tejto je prevod spoluvlastníckeho
podielu a vyplýva to aj z LV XXXX. Žalobca je zapísaný ako spoluvlastník. Nenadobudol na základe
darovacej zmluvy vlastnícke právo k reálne vydeleným nehnuteľnostiam, ale len spoluvlastnícky podiel.
Neuvádza, kedy sa deľba mala uskutočniť a medzi ktorými spoluvlastníkmi. Právnym predchodcom

žalovaných 2/, 3/ bol aj prastarý otec B. I., po ktorom prebehlo dedičské konanie pod 10D/398/2010,
dedil starý otec žalovaných 2/, 3/ - Š. I.. B. I., M. I. zaopatrovacou a kúpnou zmluvou RI XXX/XX previedli
nehnuteľnosti na syna Š. I. a jeho manželku. Starý otec B. I. darovacími zmluvami V XXXX/XXXX a V
XXX/XXXX previedol spoluvlastnícke podiely k sporným nehnuteľnostiam na žalovaných 2/ a 3/. Z toho
dôvodu žiadali žalobu zamietnuť.

5. Ktoré dôkazy pripojili, resp. navrhli žalovaní: Rozhodnutie o vklade V XXXX/XX čl. 35, notárska
zápisnica N XXX/XX, G. XXX/XX zo dňa 30.6.1971 na čl. 36, z ktorej vyplýva, že predmetom boli
aj parcely EN = reálne vydelené, aj ideálne spoluvlastnícke podiely v pozemnoknižných parcelách,
dedičské rozhodnutie 10D/398/2010 čl. 37 zo dňa 21.7.2011, N XX/XXXX, G. XXXX/XXXX zo dňa

28.1.2015 čl. 40, darovacia zmluva na nehnuteľnosti, ktoré tvorili predmet darovacej zmluvy V XXXX/
XXXX zo dňa 12.1.2015.

6. § 137 písm. c/ CSP: Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak

vyplýva z osobitného predpisu.
Súd dospel k záveru, že pokiaľ by bol žalobca preukázal ostatné okolnosti, potom by bol na jeho strane
preukázaný naliehavý právny záujem na určení, pretože bez titulu nadobudnutia rozsudku nie je možné
zosúladiť tvrdený hmotnoprávny stav vlastníckeho práva s formálnym stavom zápisu vlastníckeho práva
na liste vlastníctva.

7. Podľa rozhodnutia č. 911/1932 úradnej zbierky rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu
Československej republiky uverejnenej v zbierke IV u niektorých nehnuteľností je síce vedené v
pozemkovej knihe vlastníctvo viacerých spoluvlastníkov v určitých spoluvlastníckych podieloch, avšak
v skutočnosti spoluvlastníci v niektorých prípadoch už dlhý čas užívajú nehnuteľnosť reálne rozdelenú

na samostatné časti. Ide spravidla o prípad, keď došlo k zrušeniu spoluvlastníctva faktickým reálnym
rozdelením nehnuteľností, ktoré nebolo pozemnoknižne vykonané. Právny stav platný na Slovensku
do 31.12.1950 pripúšťal pritom aj takéto riešenie; netrval na tom, aby takéto zrušenie spoluvlastníctva
bolo založené na písomnej zmluve a aby bolo podložené geometrickým plánom. Podľa uvedenéhorozhodnutia č. 911/1932 ÚZ treba v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľnosti zapísaných do
pozemkovej knihy na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci
určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, vidieť dohodu strán o deľbe,

prípadne o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva; takáto
dohoda môže byť uzavretá aj mlčky (konkludentným konaním).

8. Naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) CSP je v takom prípade daný na určení vlastníckeho
práva k vydeleným nehnuteľnostiam alebo na určení, že došlo k zrušeniu a rozdeleniu podielového

spoluvlastníctva. Naliehavý právny záujem nie je daný na zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, ktoré fakticky zaniklo, bolo zrušené, ani na určení ideálneho spoluvlastníckeho podielu
k predmetu vlastníctva, ktorý zanikol zrušením a vyporiadaním.

9. Súd je viazaný výrokom rozhodnutia, nie je viazaný odôvodnením rozhodnutia (§ 228 ods. 1
CSP). Preto aj keď rozhodnutie 911/1932 bolo vydané na základe znaleckého posudku ako jedného

z dôkazných prostriedkov, ide o odôvodnenie rozhodnutia 911/1932, nejde o záväznú výrokovú časť.
Odôvodnením rozhodnutia nie je súd viazaný a je viazaný výrokovou časťou rozhodnutia. Môžu byť
použité akékoľvek dôkazy, aby súd získal skutkový stav, ktorý môže subsumovať pod rozhodnutie
911/1932 úradnej zbierky rozhodnutí (§ 187 ods. 1, 2 CSP). Ktoré dôkazy súd vykoná, rozhodne súd.
Nie je pri tom viazaný rozhodnutím 911/1932, resp. iným rozhodnutím. Podľa § 132 ods. 1 CSP účastníci

sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov
vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

10. Podľa § 186 ods. 2 CSP ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia

založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

11. Podľa § 187 ods. 1, 2 CSP za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci,
najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických
osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí

ho súd.

12. Podľa § 206, § 207 ods. 1, 2 CSP ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba
odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov na návrh strany konania znalca.

13. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

14. V prvom rade súd ustálil, že nárok na ideálny spoluvlastnícky podiel má právny vzťah k

pozemnoknižnej parcele. Nárok na ideálny spoluvlastnícky podiel jednotlivých spoluvlastníkov -
žalovaných nemá vzťah k vydeleným parcelám CKN (EN pred THM) jednotlivo. Z toho logicky vyplýva,
že veľkosť podielov jednotlivých spoluvlastníkov treba odvíjať čo do výmery z celkovej pôvodnej výmery
pozemnoknižnej parcely v čase, kedy došlo k deľbe a nie od výmery parciel EN, resp. CKN, resp. EKN,
ktorá už je po vyporiadaní vlastníckeho práva niektorých spoluvlastníkov do stavu CKN čo do výmery

menšou parcelou ako bola pôvodná pozemnoknižná parcela (a naďalej sa bude jej výmera zmenšovať
v príčinnej súvislosti s tým, ako si jednotliví spoluvlastníci budú vybavovať vlastnícke právo k reálne
vydeleným nehnuteľnostiam do stavu CKN). Z tohto dôvodu aj záver, či došlo k zrušeniu a vyporiadaniu
podielovéhospoluvlastníctva,trebaposúdiťzhľadiskacelejpozemnoknižnejparcely,kuktorejsapodiely
jednotlivých pozemnoknižných spoluvlastníkov vzťahovali.

15. V nadväznosti na uvedené základnou podmienkou bolo preukázať, či ku dňu rozhodovania súdu
podľa § 217 ods. 1 CSP existuje spoluvlastnícky vzťah k parcelám EKN (predtým PKN) alebo
tento spoluvlastnícky vzťah bol v dávnej minulosti zrušený a vyporiadaný reálnou deľbou medzi
pozemnoknižnými spoluvlastníkmi pôvodnej pozemnoknižnej parcely PKN a teda či v dôsledku zrušenia

a vyporiadania spoluvlastníctva spoluvlastníctvo zaniklo a existujú len reálne vydelené nehnuteľnosti,
ku ktorým je možné určiť vlastnícke právo. Bolo teda treba ustáliť, či spoluvlastníci zapísaní na liste
vlastníctva na parcelu EKN, z ktorej je vytvorená sporná nehnuteľnosť, sú na liste vlastníctva zapísaní
len formálne.16. Parcely EKN boli na list vlastníctva zapísané na základe výsledkov ROEPu. K tvrdenému zrušeniu a
vyporiadaniu spoluvlastníctva však došlo v dávnej minulosti (v roku 1927), dávno pred vznikom parcely

EKN a pred jej zápisom na LV. V tomto konaní je preukázané, že k faktickej deľbe v prírode došlo
roku 1927. V tom čase neexistovala parcela EKN vytvorená ROEPom, ale parcely PKN zapísané v
pozemkovej knihe. Súd bol povinný aplikovať také hmotné právo a také evidencie pozemkov, ktoré platili
ku dňu reálnej deľby v prírode. V čase reálnej deľby v prírode, približne v roku 1927, namiesto parcely
EKN existovala pozemnoknižná parcela. Z porovnania vyplýva, že mapa EN pred THM zamapovala

reálnu deľbu pozemnoknižnej parcely v prírode podľa prírodných hraníc - medzí. Tým mal preukázaný
záver, že pozemnoknižná parcela bola podelená na parcely EN pred THM a tieto boli vydelené
jednotlivým pozemnoknižným spoluvlastníkom (právnej predchodkyni žalobcu, ale aj žalovaným, resp.
ich právnym predchodcom). V pozemnoknižných vložkách na pozemnoknižné parcely nie je zapísaná
len sporná pozemnoknižná parcela PKN, ale aj iné pozemnoknižné parcely. Ku všetkým tam zapísaným
pozemnoknižným parcelám pozemnoknižní spoluvlastníci (totožní so spoluvlastníkmi parcely EKN)

mali rovnakú výšku podielov, ktorá zodpovedá aj výške podielov zapísaných na liste vlastníctva na
jednotlivých spoluvlastníkov, resp. ich právnych predchodcov.

17. Z uvedeného mal súd preukázané, že v čase deľby, vzhľadom k rovnakému okruhu
pozemnoknižných spoluvlastníkov, k veľkému počtu pozemnoknižných parciel a rovnakej výške

podielov, nedochádzalo medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi k deľbe a zámenám takým spôsobom,
že by všetci pozemnoknižní spoluvlastníci mali vydelené svoje podiely len zo spornej pozemnoknižnej
parcely PKN. Keďže podiely a okruh spoluvlastníkov boli v čase deľby rovnaké, delili a zamieňali
medzi všetkými pozemnoknižnými parcelami zapísanými na tých istých spoluvlastníkov v rovnakých
podieloch. Preto nemusí mať každý zo spoluvlastníkov (vrátane neznámych) vydelený svoj podiel

len v spornej pozemnoknižnej parcele PKN (teraz EKN). Niektorí spoluvlastníci mali vydelené svoje
podiely v iných pozemnoknižných parcelách. Rozhodujúce bolo to, že všetci mali vydelené, každý užíval
výlučne svoje reálne vydelené nehnuteľnosti, rešpektoval vlastnícke právo ostatných a to dlhodobo.
Niektorí zo spoluvlastníkov so svojimi vydelenými nehnuteľnosťami disponovali (predali, darovali a
pod.). Skutočnosť, že niektorí spoluvlastníci ku dnešnému dňu nemajú vydelené nehnuteľnosti v spornej

pozemnoknižnej parcele PKN, resp. nedisponujú reálne vydelenými nehnuteľnosťami, neznamená, že k
deľbe nedošlo a že ich právnym predchodcom ich spoluvlastnícky podiel v reálnej rovine nebol vydelený.

18. Zjednocujúce rozhodnutie 911/1932 bolo vydané pre zjednotenie aplikácie práva platného do roku
1950 a bolo založené na dlhodobom faktickom stave, nie formálnom stave. V zmysle rozhodnutia

911/1932 deľba a zámena predstavujú v zmysle Občianskeho zákonníka „iné skutočnosti ustanovené
zákonom“, na základe ktorých došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva. Deľba a zámena v dávnej
minulosti do roku 1950 sú titulom, na základe ktorého právna predchodkyňa žalobcu získala k vydelenej
nehnuteľnosti vlastnícke právo.

19. Podľa ustálenej súdnej praxe nemožno nadobudnúť vlastnícke právo súbežne na základe dvoch
rôznych nadobúdacích titulov (v tomto prípade deľby a vydržania). Keď teda súd dospel k záveru,
že právni predchodcovia žalobcu nadobudli vlastnícke právo deľbou, ďalej sa nezaoberal skúmaním
právneho titulu vydržania vlastníckeho práva. Reálnou deľbou nadobudli vlastnícke právo právni
predchodcovia žalobcu a žalovaných. Z PKN vložky XXX na PKN nehnuteľnosti XXXX/X, XXXX, XXXX,

XXXX (čl. 51) vyplýva, že medzi PKN spoluvlastníkmi došlo v roku 1927 k zrušeniu a vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou. Aj keď vo formálnej rovine bol právny predchodca
žalobcu a žalovaných O. O. zapísaný do pozemkovej knihy v ideálnych spoluvlastníckych podieloch,
v hmotnoprávnej rovine po zrušení spoluvlastníctva mu boli vydelené reálne vydelené nehnuteľnosti
(neskôr zamapované ako parcely EN pred THM mapami EN), čo vyplýva z PKN vložky XXX čl.

51, kde sa konštatuje, že v roku 1927 bol O. O. do PKN na uvedené PKN nehnuteľnosti zapísaný
na základe reálnej deľby a držby. Z tej istej PKN vložky vyplýva, že hneď v roku 1928 došlo k
rodinnej deľbe reálne vydelených nehnuteľností v prospech právnych nástupcov O. O. - B. I. a ženy
M., P.. O., Z. A., P.. O., E.J. M., P.. O., B. O.. Výluční vlastníci reálne vydelených nehnuteľností
ďalej disponovali s predmetom vlastníctva v reálne vydelenej podobe, aj keď vo formálnej rovine bol

väčšinou prevod alebo prechod vlastníckeho práva realizovaný v ideálnych spoluvlastníckych podieloch
(darovacímizmluvami,dedičskýmirozhodnutiamiapod.).Právetýmjedanýnaliehavýprávnyzáujemna
určení vlastníckeho práva k reálne vydeleným nehnuteľnostiam a zosúladení nesprávneho formálneho
stavu zápisu vlastníckeho práva k ideálnym spoluvlastníckym podielom so správnym hmotnoprávnymstavom vlastníckeho práva žalobcu k reálne vydeleným nehnuteľnostiam, ktoré skutočne vlastní v
hmotnoprávnej rovine.

20. Novovzniknuté parcely teda nevznikli vytvorením geometrickým plánom v roku 2018. Geometrický
plán z dôvodu vykonateľnosti (zapísateľnosti) rozsudku graficky znázornil parcely v prírode reálne
vydelené, ohraničené medzami, oplotením, ktoré vznikli už v dávnej minulosti v roku 1927 faktickým
zrušenímspoluvlastníctvavprírodereálnoudeľbou,zámenami,ktorébolidlhodoborešpektované.Čodo
určenia vlastníckeho práva rozsudok nemá konštitutívny charakter. Má deklaratórny charakter. Deklaruje

vznik vlastníckeho práva v minulosti.

21. Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak. Takýmto údajom je aj zápis na liste vlastníctva, že parcela EKN je v spoluvlastníctve
tam uvedených spoluvlastníkov. Žalobcovi sa v nadväznosti na zákonnú domnienku dlhodobého,
faktického, nerušeného užívania vydelenej nehnuteľnosti (R 911/1932) podarilo preukázať opak (§ 192

CSP). Preukázal, že zápis spoluvlastníctva na liste vlastníctva je len formálny. Je teda daný naliehavý
právny záujem na určení vlastníckeho práva podľa § 137 písm. c) CSP, na zosúladení skutočného
hmotnoprávneho stavu vlastníckeho práva s formálnym stavom vlastníctva vedeným na liste vlastníctva.
Naviac, aj mapy EN a evidencia EN mali záväzný charakter, ktorý nebol rešpektovaný pri zápise parcely
EKN na list vlastníctva v rámci ROEPu. Napriek tomu, že parcela EKN (predtým PKN) bola v dávnej

minulosti reálne podelená, v ROEPe túto nehnuteľnosť zapísali do stavu pred deľbou, teda do stavu
spoluvlastníckych podielov, čím, podľa názoru súdu, došlo takýmto spôsobom k odňatiu vlastníckeho
práva vlastníkom, ktorí nehnuteľnosti mali reálne vydelené, pričom deľba bola evidovaná a zamapovaná.
Skutočnosť, že vlastníci na evidenčných listoch boli vedení len ako užívatelia a nie vlastníci, zodpovedá
platnej právnej legislatíve v čase socializmu, kedy nemohli byť zapísaní skutoční vlastníci na listy

vlastníctva k parcelám EN pred THM vzhľadom k obmedzeniu výmery, ktorú v tom čase vlastník
mohol vlastniť, ktorá v tom čase mohla byť predmetom vlastníctva. Preto podľa zákona o evidencii
nehnuteľností tieto nehnuteľnosti boli vedené v užívacom stave napriek tomu, že v hmotnoprávnej rovine
išlo o vlastníkov reálne vydelených nehnuteľností.

22. Titul nadobudnutia na základe reálnej deľby podľa rozhodnutia 911/32 je titulom podľa § 132
Občianskeho zákonníka tzv. „iná skutočnosť“. Po pripustení zmeny žaloby na čl. 157 predmetom sporu
bol návrh na určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely CKN XXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 236 m2, CKN XXX/X - záhrady o výmere 25 m2, vytvorené geometrickým plánom
č. XX/XXXX a identické s časťou EKN XXXX - záhrady o výmere 178 m2, EKN XXXX - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 303 m2, zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. O.Á.. Parcely EKN XXXX, XXXX
vznikli po ROEPe. Dovtedy predstavovali parcely PKN XXXX a PKN XXXX. Z pozemnoknižnej vložky
XXX čl. 51 na pozemnoknižné nehnuteľnosti XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX mal súd preukázané, že
právny predchodca O. O. bol do pozemkovej knihy na uvedené pozemnoknižné nehnuteľnosti zapísaný
titulom kúpy v roku 1906, a to na základe skutočného rozdelenia 2.3.1927 a skutočnej držby. Zároveň

z tejto pozemnoknižnej vložky na čl. 52 vyplýva, že v roku 1928 došlo k rodinnej deľbe takto reálne
vydelených nehnuteľností v prospech B. I., jeho manželky M.P., P.. O., Z. A., P.. O., E. M., P.. O., B. O..
Tým mal súd preukázané, že v dávnej minulosti medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi na uvedené
pozemnoknižné nehnuteľnosti došlo k reálnej deľbe, pričom do pozemkovej knihy O. O. bol zapísaný
v ideálnych spoluvlastníckych podieloch, ale s konštatovaním, že na základe skutočnej deľby a držby,

a to v roku 1927 a následne v roku 1928 došlo k reálnej deľbe týchto reálne vydelených nehnuteľností
v prospech jeho príbuzných. Teda počiatok deľby a reálneho užívania je rok 1927 - 1928. Súdu však
nebolo známe, ktoré konkrétne reálne vydelené nehnuteľnosti z pozemnoknižných parciel XXXX/X,
XXXX, XXXX, XXXX boli reálne vydelené O. O. a ktoré z týchto reálne vydelených nehnuteľností v
prospech O. O. boli následne vydelené jeho právnym nástupcom (právni nástupcovia O. O. boli B. I. Q. Ž.

M.P., P.. O., B. O., Z. A., P.. O., E. M., P.. A.). Z pripojeného spisu 10C/362/82 (podľa evidencie na obale
spisu bol pripojený už od 5.11.2018) mal súd preukázané, že predmetom tohto konania bolo zrušenie
spoluvlastníctva, avšak v konečnom dôsledku bol návrh zamietnutý. Neexistuje teda záväzný rozsudok,
ktorým by bol súd viazaný. Z vykonaného dokazovania v konaní sp. zn. 10C/362/82 mal súd preukázané,
že síce vo formálnej rovine žiadali zrušiť a vyporiadať spoluvlastníctvo, ale žiadali ho zrušiť a vyporiadať

podľa skutočného užívania a skutočnej reálnej deľby, ktorá prebehla a ktorá vyplýva z pozemnoknižných
vložiek. Zo spisu 10C/362/82 mal súd preukázané, že bola vykonaná ohliadka za prítomnosti znalca
T.. C. dňa 21.5.1982, na ktorej bolo konštatované skutočné užívanie konkrétnych parciel EN pred THM
podľa reálnej deľby, ktorá je uvedená v pozemnoknižných vložkách, a to nasledovne. EN XXXX - rodinnýdom XXX a rodinný dom XX - zastavaná plocha 248 m2 užívala M. O., ale bolo konštatované, že dom
a zastavaná plocha je v spoluvlastníctve. EN XXXX bolo humno patriace odporkyni 2/ M. C., EN XXXX
bola vytvorená na stavbu odporkyne 1/ V. I., stojí na nej rodinný dom XXX a túto nehnuteľnosť získala

V. I. od svojej sestry na základe darovacej zmluvy, a síce sestry N. B., P.. A., nehnuteľnosť má výmeru
161 m2 a darovacia zmluva je zo dňa 18.3.1972. Je konštatované, že je totožná aj s časťou EN XXXX
a je tam konštatované, že N. B. nehnuteľnosť získala po Z. A., P.. O.. EN XXXX je za rodinným domom
č. XX, ide o záhradu. EN XXXX/X o výmere 196 m2 je prístupová cesta, ktorá je v spoluvlastníctve a
EN XXXX je zastavaná plocha, nádvoria o výmere 160 m2. V uvedenom súdnom spise sa nachádza aj

znalecký posudok T.. C. zo dňa 19.6.1983, z ktorého mal súd jednoznačne preukázané, že EN XXXX/
X o výmere 85 m2 užíva V. I., EN XXXX o výmere 115 m2 C. M., EN XXXX/X - rodinný dom č. XX
a zastavaná plocha o výmere 175 m2 sú užívané spoločne. EN XXXX/X o výmere 90 m2 užíva K. B.
Q. Z.. EN XXXX/X - rodinný dom č. XXX a zastavaná plocha o výmere 159 m2, užíva K. B. Q. Z..
EN XXXX/X - hospodárska budova a zastavaná plocha o výmere 154 m2, užíva C. M.. EN XXXX/X -
cesta o výmere 102 m2, užívajú spoločne. EN XXXX - rodinný dom XXX a zastavaná plocha o výmere

182 m2, užíva I. V.. V tomto znaleckom posudku taktiež znalec konštatoval, že pri porovnaní stavu
užívania v m2 a právneho nároku spoluvlastníkov podľa výšky podielov K. Q. K. užívajú viac o 9 m2,
ako im patrí, I.Í. V. užíva menej o 38 m2, ako jej patrí podľa výšky spoluvlastníckeho podielu, C.Á. M.
užíva viac o 29 m2. V uvedenom súdnom spise 10C/362/82 sa nachádza aj polohopisný plán na čl.
25 a na čl. 26 geometrický plán, ktorý zameral a graficky znázornil uvedenú reálnu deľbu a skutočné

užívanie, nebol však v katastri nehnuteľností realizovaný, pretože geometrický plán je len technický
podklad a mohol byť zapísaný v katastri len s rozsudkom, teda titulom nadobudnutia vlastníckeho
práva. Keďže nedošlo v konečnom dôsledku k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva, nemohol byť
tento geometrický plán zapísaný v katastri nehnuteľností. Pre súd ide však o jednoznačný dôkaz o
tom, že týmto geometrickým plánom bola odborným znaleckým, grafickým a technickým spôsobom

zdokumentovanáreálnadeľbaaužívanienazákladereálnejdeľbyodroku1927,1928.Takýtoobjektívny
listinný dôkaz nemôže byť menený, dopĺňaný neodborným, netechnickým, negrafickým spôsobom -
výsluchom svedkov (svedkovia mali byť vypočutí pri ohliadke na mieste samom pri vytýčení týchto
parciel v teréne a nie v pojednávacej miestnosti). Výsluchy svedkov súd považoval z týchto dôvodov
za neodborný, právne irelevantný a nadbytočný dôkaz, dostatočne objektívne, odborne mal preukázanú

deľbu a užívanie spisom 10C/362/82, zápisnicou z ohliadky a geometrickým plánom znalca a znaleckým
posudkom.

23. Uvedenou deľbou by mal súd preukázanú deľbu reálne vydelených nehnuteľností na základe
rozhodnutia911/32vprospechprávnejpredchodkynežalobcuV.I.,P..A..Reálnadeľbabynepreukázala

vlastnícke právo žalobcu, pretože žalobca nezískal vlastnícke právo na základe titulu „inej skutočnosti“
podľa § 132 Občianskeho zákonníka, ktorým je rozhodnutie o deľbe 911/32 do roku 1950. V. I.,
P.. A., však mohla na žalobcu previesť len tie práva, ktoré jej patrili, mohla disponovať len s tými
nehnuteľnosťami, u ktorých je preukázané jej vlastnícke právo (§ 123 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ
previedla na žalobcu aj nehnuteľnosti, ktorých nebola vlastníčkou ku dňu prevodu, išlo by o absolútnu

neplatnosť právneho úkonu - darovacej zmluvy zo dňa 4.6.2012 čl. 7 spisu v nadväznosti na § 39
Občianskeho zákonníka a § 123 Občianskeho zákonníka. Vlastník môže disponovať len s predmetom
svojho výlučného vlastníctva. Nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má. V prvom rade
teda bolo povinnosťou žalobcu uniesť dôkazné bremeno a preukázať vzájomnou identifikáciou parciel,
ktorým parcelám EN pred THM zodpovedali parcely tvoriace predmet sporu CKN XXX/X, CKN XXX/

X, aby súd mohol ustáliť, či ide o nehnuteľnosti, ktoré právna predchodkyňa žalobcu získala v stave
EN pred THM reálnou deľbou a v akom rozsahu. Ide o odbornú znaleckú otázku, ktorú nemožno
dokazovať výsluchom svedkov. Taktiež bolo povinnosťou žalobcu preukázať vzájomnou identifikáciou
opačného charakteru, ktorým nehnuteľnostiam EN pred THM zodpovedajú nehnuteľnosti uvedené v
darovacej zmluve na čl. 7 spisu zo dňa 4.6.2012 (CKN XXX, CKN XXX, CKN XXX, EKN XXXX/X - TTP o

výmere 62 m2), aby súd porovnávacou metódou mohol ustáliť, ktoré z reálne vydelených nehnuteľností
v rámci rodinnej deľby v stave EN pred THM zodpovedajú parcelám CKN a parcele EKN XXXX/X o
výmere 62 m2, ktoré sú uvedené v notárskej zápisnici, aby súd vylúčil, že na základe všeobecných,
nekonkrétnychtvrdeníbudeV.I.priradenéviacnehnuteľností,nežzískaladovlastníctvareálnoudeľbou.
Zároveň bolo povinnosťou a dôkazným bremenom žalobcu vzájomnou identifikáciou reálne vydelených

nehnuteľností v rámci rodinnej deľby na stav CKN preukázať, že deľba prebehla nielen čo do užívania,
ale aj čo do vlastníckeho práva. Základným atribútom vlastníka podľa § 123 Občianskeho zákonníka
je právo nielen užívať nehnuteľnosť, ale aj disponovať s nehnuteľnosťou. Vzájomnou identifikáciou
na stav CKN bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že aj ostatní považovali rodinnú deľbu nielen zadeľbu čo do užívania, ale aj čo do vlastníctva a vybavili si listy vlastníctva do stavu CKN na reálne
vydelené nehnuteľnosti EN XXXX/X o výmere 85 m2, EN XXXX o výmere 115 m2, EN XXXX/X o
výmere 175 m2, EN XXXX/X o výmere 90 m2, EN XXXX/X o výmere 159 m2, EN XXXX/X o výmere

154 m2, EN XXXX/X - cesta o výmere 102 m2, EN XXXX o výmere 182 m2, prípadne, že s týmito
nehnuteľnosťami ako vlastníci ďalej disponovali v prospech iných subjektov. Bez uvedenej vzájomnej
identifikácie pozemkov súd nemal dostatočný sumár dôkazov, aby rozhodol, že sporné nehnuteľnosti
CKN XXX/X, XXX/X boli výsledkom reálnej rodinnej deľby v roku 1928 v prospech právnej predchodkyne
žalobkyne a nemal dostatok dôkazov k rozhodnutiu, že išlo o reálnu deľbu nielen čo do užívania,

ale aj čo do vlastníckeho práva. Dôkazy v nadväznosti na § 132 CSP je žalobca povinný pripojiť už
spolu so žalobou. Žaloba bola podaná 30.5.2017. Už z vyjadrenia katastra na čl. 49 vyplýva, že v
50. rokoch minulého storočia prebehlo v katastrálnom území O. mapovanie JEP (jednotná evidencia
pozemkov) podľa reálnej deľby (užívania) v prírode. Z tohto vyjadrenia zároveň ale vyplýva, že na
priradenie parciel EN pred THM k parcelám CKN je potrebné vyjadrenie súdneho znalca. Toto vyjadrenie
bolo oboznámené na pojednávaní dňa 21.6.2018 čl. 116 aj s tým, že identifikácia katastra na stav

EN pred THM je iba predbežná a vyžaduje znalecké posúdenie. Na čl. 117 (strana 3 zápisnice) súd
konštatoval, že chýba vzájomná identifikácia znalca na stav CKN, PKN, EN pred THM, a to na všetky
parcely EKN XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a všetky deti, tak ako boli podelené podľa reálnej deľby. Právny
zástupca žalobcu na tomto pojednávaní 21.6.2018 požiadal o možnosť vyhotoviť znalecký posudok
znalcom a zároveň ale vzniesol procesný návrh na znalecké dokazovanie zo strany súdu. Z toho dôvodu

bolo pojednávanie odročené. Zároveň z toho dôvodu, že žalobca žiadal určiť vlastnícke právo aj k
nehnuteľnosti EKN XXXX/X - TTP o výmere 62 m2, zapísanej na LV č. XXXX na čl. 56 spisu, ku ktorej už
bol výlučným vlastníkom v podiele 1/1 na základe darovacej zmluvy V XXXX/XXXX zo dňa 25.6.2012,
teda nebol daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva v konaní vedenom pod sp. zn.
4C/31/2017 na duplicitnom určení vlastníckeho práva, ktoré už je v prospech žalobcu zapísané. Nešlo

by o nesúlad medzi hmotným a formálnym stavom vlastníckeho práva. Z toho dôvodu bolo povinnosťou
žalobcu oddeliť túto nehnuteľnosť od predmetu sporu, výsledkom čoho bolo čiastočné späťvzatie a
zmena žaloby a predmetom sporu sa tak stal zmenený návrh na čl. 157. Išlo o totožné nehnuteľnosti,
avšak v geometrickom pláne odlišne očíslované, než boli v pôvodnej žalobe a s tým, že bola vyňatá
nehnuteľnosť EKN XXXX/X a znížená výmera týchto nehnuteľností. Keďže žalobca nedoručil súkromný

znalecký posudok po uvedenom pojednávaní, súd 26.11.2018 na čl. 160 vyzval právneho zástupcu
žalobcu, aby v lehote 1 mesiaca doručil súkromný znalecký posudok, a to na základe zápisnice o
pojednávaní zo dňa 21.6.2018 k predbežnému právnemu názoru (najmä body 11, 14 predbežného
právneho názoru) a takisto bol vyzvaný v rovnakej lehote predložiť vzájomnú identifikáciu predmetu
sporu po pripustení zmeny žaloby na stav CKN, PKN, EN pred THM, a to na EKN XXXX, XXXX a

všetky deti, ako boli podelené podľa reálnej deľby. V koncentračnej lehote 1 mesiac právny zástupca
žalobcu znalecký posudok nedoručil. Z toho dôvodu súd vytýčil termín pojednávania na deň 19.3.2019.
Termín pojednávania prevzal právny zástupca žalobcu dňa 17.1.2019, teda do termínu pojednávania
19.3.2019maleštelehotu2mesiace,vktorejmoholzabezpečiťznaleckýposudokalebomoholreagovať
na výzvu súdu. Nedoručil znalecký posudok, nereagoval, a to napriek tomu, že v záhlaví predvolania

na pojednávanie čl. 163 spisu je výzva pre právneho zástupcu žalobcu: „Keďže ste nereagovali na
výzvu súdu zo dňa 26.11.2018 čl. 160 spisu, ktorú ste prevzali dňa 10.12.2018, súd nebude lehotu
predlžovať, nebude odročovať pojednávanie.“ Z uvedených dôvodov súd už pojednávanie neodročil,
a to už aj s poukazom na tú skutočnosť, že pokyn súdu bol uložený žalobcovi a jeho právnemu
zástupcovi a dôkazné bremeno má žalobca, jeho právny zástupca, ktorý nesplnenie svojho pokynu

nemohol právne relevantným spôsobom po uplynutí uvedených lehôt napraviť tým, že vzniesol procesný
návrh na nariadenie znaleckého dokazovania súdom (vrátane zodpovednosti za prieťahy v konaní,
ktoré nespôsobil súd, ale žalobca). Bez uvedených dôkazov nebolo možné ustáliť, či predmet sporu bol
vo vlastníctve V. I., darkyne, a či teda platným spôsobom získal vlastnícke právo žalobca na základe
darovacej zmluvy zo dňa 4.6.2012 v reálne vydelenom stave. Z uvedeného dôvodu bol súd nútený

žalobu zamietnuť. Súd však konštatuje, že žalobca môže podať novú žalobu, pretože žaloba nebola
zamietnutá z dôvodu, že žalobca nie je vlastníkom nehnuteľností CKN XXX/X, XXX/X, ale z dôvodu, že
nebolo možné rozhodnúť o jeho vlastníckom práve k uvedeným nehnuteľnostiam z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena, nepredloženia vzájomnej identifikácie sporných nehnuteľností na stav reálne
vydelených nehnuteľností EN pred THM a opačne. (V tomto smere pokiaľ v novom konaní žalobca

unesie uvedené dôkazné bremeno, aby súd mohol vo veci rozhodnúť, poukazuje súd na rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline 5Co/173/2018-643 zo dňa 27.11.2018, kde odvolací súd konštatoval, že deľba
medzi pôvodnými spoluvlastníkmi v dávnej minulosti do roku 1950 na základe uhorského obyčajového
práva a zjednocujúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSR č. 911/32, publikované v Zbierke IV., jeprávnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorý je založený na dlhodobom faktickom stave
užívania po reálnej deľbe.) Z toho dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalobca mal dôkazné
bremeno za výsledok konania i k svojim vlastným tvrdeniam. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno k

svojim tvrdeniam a nepredložil znalecký posudok na vzájomnú identifikáciu parciel. Súd postupoval
v zhode s rozhodnutím NS SR 3Cdo/146/2003-329 zo dňa 26.2.2004. Podľa uvedeného rozhodnutia
nedostatočná vzájomná identifikácia parciel CKN na stav EN pred THM a opačne ako aj na stav
PKN znemožňuje skutkovo a právne posúdiť spor, znemožňuje v konkrétnej rovine posúdiť, či je daný
naliehavý právny záujem žalobcu na určení vlastníckeho práva k reálne vydeleným nehnuteľnostiam.

Preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

24. Trovy konania:
§ 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalobca mal v konaní neúspech v rozsahu 100 % a žalovaní mali v konaní úspech v rozsahu 100 %.
Z toho dôvodu súd priznal žalovaným 1/ - 12/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, vo

výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu, v lehote do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia VSÚ. Povinnosť vyčísliť trovy konania nastáva priamo zo zákona momentom
právoplatnosti rozsudku vo veci samej, čo vyplýva i z výroku tohto rozsudku, preto súd nebude osobitne
vyzývať strany konania k vyčísleniu trov konania. Prizná náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené a
preukázané ku dňu právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom
sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.