Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michaela Perďochová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/8/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119201458
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Perďochová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:5119201458.2
Uznesenie
Okresný súd Žilina, v spore žalobcu: 1/ R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. N. XXX, V. W. Y., 2/ R. R., W..
XX.XX.XXXX, bytom F. N. Č.. XXX, V. W.É. Y., obaja právne zastúpení: STEHURA & partners, v.o.s.,
advokátska kancelária so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, IČO: 47246863, proti žalovanej: Y. V., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom N. XXX/XX, V. W. Y., o určenie vlastníckeho práva,
takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 06.02.2019 sa žalobcovia domáhajú určenia, že nehnuteľnosť
V. XX/X trvalý trávny porast o výmere 165 m2, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom K.. Y. L. č.
XXCXXX/XXXX-X/XXXX dňa 22.5.2018 z pôvodnej parcele KNC XX/X vedenej na LV č. XXX obec V.
W. Y., k. ú. F. N., patrí do podielového spoluvlastníctva žalobcu 1/ v podiele 1 a žalobcu 2/ v podiele 1.
2. Žalobu skutkovo odôvodnili tým, že žalovaná má na svojom liste vlastníctva a vo svojej parcele KNC
XX/X aj časť ich nehnuteľnosti, ktorá je označená v geometrickom pláne K.. L. ako parcela KNC XX/X,
nadobudli ako dedičia po ich otcovi I. R..
3. Dňa 22.8.2019, t. j. po začatí konania bolo súdu doručené podanie, v ktorom dcéra žalovanej R. V.
oznámila súdu, že žalovaná dňa 11.06.2019 zomrela.
4. Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 9D/334/2019-38 zo dňa 15.11.2019, právoplatným dňa
15.11.2019, bola schválená dohoda dedičov R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, V. W. Y. a E.
V., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXX/XX, V. W. Y., podľa ktorej nehnuteľnosti v katastrálnom území V. W.
Y. nadobúda do vlastníctva dcéra poručiteľky R. V.. Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto sporu však
nebola v dedičskom konaní prejednaná.
5. Z výpisu z Listu vlastníctva č. XXX, okres V. W. Y., obec V. W. Y., k. ú. F. N. súd zistil, že vlastníkom
pozemku KN-C parc. Č.. XX/X sa stala R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, V. W. Y.. Titulom
nadobudnutia je darovacia zmluva, vklad vlastníckeho práva bol povolený pod V XXX/XXXX dňa
19.06.2019.
6. Súd požiadal Okresný úrad Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor dňa 28.05.2020 o zaslanie
kópií zmlúv, ktoré sú vedené ako tituly nadobudnutia na LV č. XXX. Z kópie darovacej zmluvy zo dňa
29.04.2019 súd zistil, že žalovaná darovala dcére R. V. nehnuteľnosti vedené na Liste vlastníctva č. XXX
medzi inými aj pozemok KN-C parc. č. XX/X trvalý trávny porast o výmere 1083 m2. Návrh na vklad
vlastníckeho práva bol doručený OÚ Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor dňa 07.05.2019. PodľaRozhodnutia Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor zo dňa 19.06.2019 bol povolený
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností aj k pozemku registra C KN parc .č. XX/X trvalý
trávny porast o výmere 1083 m2 v prospech R. V. v podiele 1/1. Vklad bol povolený dňa 05.06.2019,
ktorým dňom nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť. Právne účinky vkladu nastávajú dňa 19.06.2019.
7. Na výzvu súdu žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu dňa 06.10.2020 oznámili súdu, že na
podanej žalobe trvajú. Keďže žalovaná zomrela, navrhovali, aby do konania vstúpili jej dedičia a to: 1/
R. V., bytom N.Á. XXX/XX a 2/ E. V., bytom N. XXX/XX.
8. Podľa ust. § 161 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „CSP“), ak
tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
9. Podľa ust. § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví.
10. Podľa ust. § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak
len ten, komu ju zákon priznáva.
11. Podľa ust. § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
12. Podľa ust. § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd
rozhodne,ževkonanípokračujesdedičmistrany,prípadnestými,naktorýchpodľavýsledkudedičského
konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
13. Podľa ust. § 80 ods. 1 CSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod
alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na
jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené
alebo na koho prešli.
14. Podľa ust. § 80 ods. 2 CSP, súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí
konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť
na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
15. Podmienka procesnej subjektivity patrí medzi základné procesné podmienky konania, ktorých
existenciu je súd povinný skúmať aj bez návrhu (ex offo).V prejednávanej veci súd zistil, že po začatí
konania, avšak pred jeho právoplatným skončením, zomrela dňa 11.06.2019 žalovaná. V prípade smrti
strany sporu po začatí konania pred jeho právoplatným skončením, súd posúdi, či táto okolnosť bráni
ďalšiemu pokračovaniu v konaní, alebo je možné v konaní riadne pokračovať s právnym nástupcom
takejtostrany.Strataprocesnejsubjektivitybránipokračovaniuvkonaníivtedy,akstrananemážiadneho
právneho nástupcu, ktorý by prevzal právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide. V týchto prípadoch
nemožno v konaní pokračovať, a preto súd konanie zastaví.
16. V danom prípade súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na pokračovanie v konaní,
keďže podľa Uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 9D/334/2019-38 zo dňa 15.11.2019, sporná
nehnuteľnosť nebola predmetom dedičského konania po žalovanej - poručiteľke.
17. Z výpisu z Listu vlastníctva č. XXX je zrejmé, že k prevodu vlastníckeho práva k sporenej
nehnuteľnosti na dcéru poručiteľky došlo nie na základe Uznesenia o dedičstve sp. zn. 9D/334/2019, ale
na základe darovacej zmluvy, ktorá bola uzatvorená ešte za života žalovanej. Uvedená skutočnosť je
zistiteľná z výpisu z listu vlastníctva, ktorý je verejne prístupný a vzhľadom k tomu bolo potrebné podať
procesnýnávrhvzmysleust.§80ods.1CSP,tedanavrhnúťsúduzmenusubjektunastranežalovaného.
Za takýto návrh nemožno považovať podanie žalobcov doručené súdu dňa 6.10.2020 označené ako
„Vyjadrenie k výzve súdu“, keď ani podľa obsahu nejde o návrh na zmenu strany sporu. V návrhu na
zmenu strany sporu musí žalobca označiť aj právnu skutočnosť, z ktorej vyplýva prechod práv, ktoré sú
predmetom sporu. Žalobcovia v podaní zo dňa 06.10.2020 uvádzajú: “Keďže Y. V. zomrela, navrhujeme,
aby do konania vstúpili jej dedičia, a to: 1/ R. V., bytom V. W. Y., N. XXX/XX, 2/ E. V., F. V. W. Y., N. XXX/XX“. Podľa obsahu podania nejde o návrh na zmenu strany sporu, i keď aj z verejne dostupných údajov
katastra nehnuteľností - z výpisu z Listu vlastníctva č. XXX je zrejmé, že k zmene vlastníctva a zápisu
vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti v prospech dcéry žalovanej došlo na základe darovacej
zmluvy a nie na základe uznesenia o dedičstve, ktorá skutočnosť by bola na liste vlastníctva vyznačená.
Hoci v danom prípade došlo k splynutiu osoby nadobúdateľa sporného pozemku a osoby jedného z
dedičov, len na základe tejto skutočnosti súd nie je oprávnený pokračovať v konaní s dedičkou R. V.
bez toho, aby žalobca podal návrh na zmenu strany sporu. Rovnaký postup by bol aj v prípade, kedy
by spornú nehnuteľnosť nadobudla darovaním resp. kúpou od žalovanej tretia osoba (teda nie niektorý
z dedičov žalovanej), kedy by súd rovnako nemohol pokračovať v konaní s dedičmi žalovanej a bez
riadneho procesného návrhu na zmenu strany sporu, na ktorú po začatí konania prešlo alebo bolo
prevedené právo, o ktoré v spore ide.
18. Pre úplnosť súd poznamenáva, že sa zaoberal aj skutočnosťou, že k povoleniu vkladu vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností v prospech dcéry žalovanej došlo až dňa 19.06.2019 po smrti žalovanej,
ktorá zomrela dňa 11.6.2019 a teda, či predmetná nehnuteľnosť predsa len nebude patriť do dedičstva
po žalovanej. V prípade zmlúv, na základe ktorých sa prevádza vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
je obsah takejto zmluvy pre jej účastníkov záväzný okamihom jej uzatvorenia (tzv. obligačnoprávne
účinky). Prevodca a nadobúdateľ sú prejavmi svojej vôle v obsahu zmluvy viazaní. Právoplatným
rozhodnutím okresného úradu, katastrálny odbor o vklade vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do
katastra sa zakladajú vecnoprávne účinky zmluvy. Týmto právoplatným rozhodnutím sa konštituuje
vlastnícke právo k scudzovanej nehnuteľnosti z prevodcu na nadobúdateľa (tzv. intabulácia). Platne
uzatvorená scudzovacia zmluva predstavuje právny nadobúdací titul a zápis do katastra nehnuteľností
formu vkladu modus, ktorého právne účinky spôsobujú vznik vlastníckeho práva nadobúdateľa k
scudzovanej nehnuteľnosti. Na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o povolení vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, nastávajú právne účinky vkladu, vznik vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti zo strany nadobúdateľa a to dňom kedy bolo rozhodnutie o povolení vkladu vydané.
Konštitutívne účinky týkajúce sa scudzovacej zmluvy nastávajú okamihom právoplatnosti rozhodnutia
okresného úradu, katastrálny odbor o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
v prospech nadobúdateľa. V prejednávanej veci žalovaná ako prevodca uzatvorila dňa 29.04.2019 s
nadobúdateľkou - dcérou R. V. darovaciu zmluvu, pričom predmetom prevodu je nehnuteľnosť, ktorej
sa tento spor týka. Dňa 07.05.2019 bol doručený Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností, teda ešte pred smrťou žalovanej. Smrť žalovanej ako prevodcu nastala ešte pred
povolením vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu
SR (sp. zn. 2Cdo/184/2015, 1Sžr/15/2012, sp. zn. 2Sžo/127/2010, sp. zn. 1 Sžr 75/2014), účinky
vkladu podľa ustanovenia § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, t. j. vo vecnoprávnych následkoch, a nie v obligačno-právnych následkoch (v
účinnosti) zmluvy, ktoré nastali platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Z platnej zmluvy vznikajú pre jej účastníkov obligačno-právne účinky, t. j. obsah zmluvy
sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným (účinnosť zmluvy). Viazanosť
účastníkov ich prejavmi vôle, smerujúcimi k vzniku zmluvy, ku vzniku vecnoprávnych účinkov ktorej
treba ešte kladné rozhodnutie orgánu katastra, trvá aj pre dedičov zomrelého účastníka, ktorí vstupujú
do jeho práv a záväzkov z občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo na podklade zhodných
prejavov vôle účastníkov, ešte pred vznikom vecno-právnych účinkov účinnej zmluvy. Práva a povinnosti
majetkovej povahy prechádzajú z účastníkov na ich právnych nástupcov; rovnako prechádzajú na
právnych nástupcov účastníkov zmluvy práva a povinnosti z občianskoprávneho vzťahu založeného
zhodnými prejavmi vôle, smerujúcimi k zmluve. Z ustanovení Občianskeho zákonníka ani z povahy
občianskoprávneho vzťahu vyplývajúceho z darovania nemožno totiž presvedčivo dôvodiť, že by išlo
o práva a povinnosti viazané len na osoby účastníkov občianskoprávneho vzťahu, ako sú uvádzané v
§ 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Úmrtie účastníka zmluvy nič nemení na viazanosti účastníkov
prejavmi vôle smerujúcimi k vzniku vecno-právnych účinkov zmluvy, trvá teda naďalej aj pre dedičov
účastníka, ktorí vstupujú do práv a záväzkov zomrelého účastníka občianskoprávneho vzťahu, ku
ktorému došlo na podklade zhodných prejavov vôle účastníkov ešte pred vznikom vecno-právnych
účinkov zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnej veci. Účastník zmluvy, ktorá podlieha pre svoju
účinnosť vydaniu rozhodnutia o vklade do katastra nehnuteľností, je svojim zmluvným prejavom viazaný
až do rozhodnutia príslušného orgánu. Táto viazanosť je občianskoprávnym vzťahom, prechádza z
účastníka na jeho právnych nástupcov, teda aj na dedičov, ktorí ako právni nástupcovia zomrelého
účastníkanastupujúnajehomiestodoprávnehovzťahuzaloženéhoprejavmivôlepôvodnéhoúčastníka.
Aj po smrti účastníka zmluvy trvá viazanosť prejavu vôle, takže právni nástupcovia nebohého sú viazaníjeho prejavom vôle v zmluve, pričom nie je daný dôvod na to, aby správny orgán prejavenú vôľu
účastníka zmluvy spochybňoval, prípadne zisťoval, či sú s ňou stotožnení jeho dedičia. Vzhľadom na
uvedené závery, súd konštatuje, že sporná nehnuteľnosť nepatrí do dedičstva po žalovanej, a teda k
nadobudnutiu spornej nehnuteľnosti dcérou žalovanej R. V.V. došlo na základe darovacej zmluvy pod
U. XXX/XXXX povolením vkladu vlastníckeho práva dňa 19.06.2019.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konanie podľa ust. § 63 ods. 1 CSP zastavil, keďže
nemoholvkonanípokračovaťsdedičmistrany,anistými,naktorýchpodľavýsledkudedičskéhokonania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide. Zároveň súd bez riadneho návrhu žalobcov podľa §
80 ods. 1 CSP nemohol rozhodnúť o zmene strany sporu.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
21. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
22. V danom prípade nie je možné konštatovať, kto procesne zavinil zastavenie konania, keďže k
zastaveniu konania musel súd pristúpiť z dôvodu úmrtia žalovanej po začatí konania bez toho, aby
povinnosť (právo), o ktorom sa koná, prevzal jeho právny nástupca. Z tohto dôvodu súd rozhodol o
trováchkonaniatak,žežiadnejzostránsporunároknanáhradutrovkonanianepriznal,navyšežalovanej
ako subjektu, ktorý nemá procesnú subjektivitu, nemohlo právo na náhradu trov konania vzniknúť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.