Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. február 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoE/88/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8208204669
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8208204669.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v exekučnej veci oprávneného H. E. so sídlom v
Y., pobočka Y., so sídlom L. X, XXX XX Y., M.: XX XXX XXX, proti povinnému N. H., so sídlom R. XXXX/
XX, XXX XX Y., M.: XX XXX XXX (vymazaný z Obchodného registra), o udelenie poverenia - zastavenie
exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov, č.k. 5Er/462/2008-13 zo

dňa 30. mája 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Zrušuje uznesenie vo výroku I..

II. Potvrdzuje uznesenie vo výroku II..

III. Mení uznesenie vo výroku III. tak, že súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie

nepriznáva.

IV. Oprávnenému a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.

II. Exekúciu zastavuje.

III. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy konania vo výške 57,62 € do 3 dní po
právoplatnosti tohto uznesenia.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 57 ods. 1 písm. g), h), 2, § 58 ods. 1, § 243h ods. 1 prvá veta, § 37
ods. 1, § 200 ods. 1 a 5, § 203 ods. 2, § 196, § 199 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, § 19 ods. 2, § 20a ods.
2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 68 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník,
§ 14 ods. 1, § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

3. Vychádzal zo zistenia, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa
XX.XX.XXXX a exekučného titulu - právoplatné a vykonateľné rozhodnutie č. XXX/XXXXXXXXXX-
GCXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX vydané oprávneným, sa dňa XX.XX.XXXX začalo exekučné konanie
proti povinnému. Súd prvej inštancie vydal poverenie č. XXXX XXXXXX dňa XX.XX.XXXX. Podaním zo
dňa XX.XX.XXXX predložil súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučnéhoporiadku,nakoľkomajetokpovinnéhonepostačujenaúhradutrovexekúcie.Súdnazáklade

výpisu z Obchodného registra zistil, že dňa XX.XX.XXXX bol povinný ex offo vymazaný z Obchodného
registra. Povinný zanikol bez právneho nástupcu.4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je
neodstrániteľnou podmienkou konania. Nakoľko povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra,

a teda stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu
zastavil.

5. O trovách exekúcie rozhodol tak, že v danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu
výmazu povinného z Obchodného registra. Zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je

v takomto prípade prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti, pričom táto skutočnosť je v príčinnej
súvislosti s jeho zánikom. Vzhľadom na uvedené preto postupoval v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku a na úhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného. Súdnemu exekútorovi priznal trovy
pozostávajúce z paušálnej odmeny v minimálnej zákonnej výške, poštovných poplatkov a poplatkov za
elektronickú lustráciu motorových vozidiel. Súdnemu exekútorovi nepriznal náklady za úkon označený
ako telekomunikačné náklady, nakoľko súdny exekútor nepreukázal, že ide o náklady, ktoré vznikli v

súvislosti s exekučným konaním ako aj skutočnosť, že súdu nepreukázal a nezdokladoval ich výšku. Po
sčítaní tak súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 57,62 Eur vrátane
DPH.

6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Nesúhlasil s dôvodom zastavenia

exekúcie, pretože podľa jeho názoru súd nesprávne posúdil uvedenú vec, keďže predmetom
exekučnéhokonaniajeexekučnýtitul,ktorýniejemožnézdôvoduuplynutiačasuvykonať.Rozhodnutie,
ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie je zo dňa 07.08.2008 a nadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 25.08.2008, čo znamená, že prekluzívna lehota uplynula dňa 25.08.2018, pričom
súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie dňa 29.01.2019, t.j. po uplynutí

prekluzívnej lehoty a povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu
dňa 06.04.2019, t.j. po uplynutí prekluzívnej lehoty. Na základe uvedených skutočností, citovaných
zákonných ustanovení a vzhľadom na preklúziu práva žiadal, aby súd rozhodol tak, že exekúciu zastaví
podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku a uhradením trov konania nebude zaviazaný oprávnený.

7. Súdny exekútor sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že s výrokom III. sa stotožňuje. S tvrdením
oprávneného o dôvode zastavenia exekúcie sa nestotožnil, nakoľko preklúziou práva dochádza k
zániku práva na vymáhanie povinnosti uloženej rozhodnutím, ale nezaniká nárok súdneho exekútora
na náhradu nevyhnutne vynaložených výdavkov, ktoré pri vykonávaní exekúcie reálne vynaložil a ktoré
zdokladoval pri podávaní podnetu na zastavenie exekúcie. Nakoľko povinný počas trvania platnosti

exekučného titulu, ani po jeho preklúzii nedisponoval majetkom, má za to, že pri rozhodovaní konajúci
súd správne zohľadnil uvedené skutočnosti a zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie. Poukázal
tiež na to, že po tom čo súdu zaslal podnet na zastavenie exekúcie bol povinný dňa 06.04.2019
vymazanýzobchodnéhoregistraajetedalogické,žesúdpostupovalpodľa§203Exekučnéhoporiadku.
Uviedol, že preklúziou exekučného titulu nie sú dotknuté nevyhnutné trovy exekúcie, ktoré musel súdny

exekútor pri vymáhaní nároku oprávneného vynaložiť, a teda vzhľadom na uvedené nie je zrejmé, prečo
by mal v rozpore s uvedenými zákonmi znášať financovanie exekúcie, ktorá bola vykonávaná v súlade
so zákonom a v prospech oprávneného. Na základe uvedeného žiadal, aby súd ponechal výrok č. II. o
povinnosti oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy konania.

8. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)), preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a

nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie oprávneného je dôvodné.

10. Z obsahu podaného odvolania možno vyvodiť, že oprávnený namieta nesprávne právne posúdenie
(§ 365 písm. h) C.s.p.).

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetkos prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

12. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávana
zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval

správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Odvolací súd má
za to, že táto odvolacia námietka bola naplnená, pretože súd prvej inštancie neaplikoval na predmetný
prípad správne ustanovenia o zastavení exekučného konania a tiež neaplikoval správne ustanovenia
o trovách exekúcie.

13. Podľa § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa
nadobudnutia jeho právoplatnosti.

14. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný

poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

15. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

16. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

17. Súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil z dôvodu, že povinný bol
vymazaný z obchodného registra. S uvedeným záverom však nesúhlasil oprávnený, pretože mal za to,

že ešte pred výmazom povinného z obchodného registra došlo k zániku nároku na vykonanie exekúcie
z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. S týmto názorom však nesúhlasil súdny exekútor. Z uvedeného
dôvodu sa odvolací súd zaoberal otázkou konkurencie dôvodov pre zastavenie exekúcie.

18. Zastaviť exekúciu možno iba z dôvodov výslovne uvedených v zákone (Exekučnom poriadku). Súd

skúma existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie a rozhoduje o zastavení exekúcie na návrh alebo
aj bez návrhu. Konanie o zastavení exekúcie je relatívne samostatným sporom medzi oprávneným a
povinným vedeným v rámci exekučného konania, predmetom ktorého je zistenie, či sú tu dôvody, pre
ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. Zastavenie exekúcie je procesný úkon (uznesenie) exekučného
súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti

exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych
skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.

19. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že skutočnosť, či nedošlo k zániku práva z dôvodu
preklúzie majú skúmať súdy ex offo. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na vyššie citované ust.

§ 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Zákon o sociálnom poistení“), ktorý upravuje prekluzívnu lehotu na vykonanie rozhodnutia. Preklúzia
prestavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno
rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to dlžník
nenamieta. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie

nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu
(plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.

20. K zániku obchodnej spoločnosti odvolací súd uvádza, že jej zánik nastáva dňom výmazu z
obchodného registra, avšak zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti, a toto zrušenie môže

prebiehať ako zrušenie s likvidáciou (ak spoločnosť má majetok) alebo zrušenie bez likvidácie (ak
spoločnosť nemá majetok, alebo ak tento majetok prechádza na jej právneho nástupcu). Z obsahu
spisu ako ani z výpisu z Obchodného registra nevyplýva, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného
z Obchodného registra ex offo.21. K nemajetnosti povinného ako ďalšiemu dôvodu na zastavenie exekúcie odvolací súd uvádza,
že nemajetnosť povinného reálne znemožňuje uspokojenie pohľadávky oprávneného, resp. napriek

vymoženiu istiny znemožňuje vymoženie trov exekúcie. Ďalším pokračovaním v exekúcii by dochádzalo
k neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia
exekučného konania. Je tak zrejmé, že nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonania
exekúcie, a to pre nemajetnosť povinného. Je povinnosťou súdu, v prípade nemajetnosti povinného,
exekúciu zastaviť, pretože sa stalo nemožným, aby súd v exekúcii pokračoval.

22. V predmetnej veci došlo ku kumulácii dôvodov na zastavenie exekúcie, keďže v čase rozhodovania
súduprvejinštanciebolisplnenépodmienkyprezastavenieexekúcietakzdôvodupreklúzieexekučného
titulu, nemajetnosti povinného ako aj z dôvodu, že došlo k zániku povinného. Exekučný poriadok však
vo svojich ustanoveniach výslovne nerieši situácie, ako má súd postupovať v prípadoch, ak dochádza ku
kumulácii dôvodov na zastavenie exekúcie. Odvolací súd má za to, že v takýchto prípadoch je potrebné

uplatniť tzv. princíp priority, tzn. skúmať, ktorá skutočnosť majúca za následok zastavenie exekúcie
nastala najskôr.

23. Pri prieskume spisu a odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd zistil, že preklúzia
exekučného titulu nastala dňa 25.08.2018, návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu

nemajetnosti bol súdu prvej inštancie doručený dňa 29.01.2019 a k ex offo výmazu povinného z
Obchodného registra došlo dňa 06.04.2019. Z uvedeného tak vyplýva, že prvý dôvod na zastavenie
exekúcie nastal už dňa 25.08.2018 a týmto dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že došlo k
preklúzii exekučného titulu. Z uvedeného dôvodu tak možno konštatovať, že postup súdu prvej inštancie
nebol správny, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil z dôvodu, že povinný bol vymazaný

z Obchodného registra, pretože v čase vzniku tejto skutočnosti už existoval iný dôvod na zastavenie
exekúcie, pre ktorý nebolo možné v exekúcii pokračovať. Odvolací súd preto videl dôvod na zastavenie
exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, z uvedeného
dôvodu bol tak výrok I. uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú nadbytočným.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd uznesenie vo výroku I. podľa § 389 zrušil a vo
výroku II. uznesenie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

25. Dôvod pre ktorý súd zastaví exekúciu sa najvýznamnejšie prejavuje následne pri rozhodovaní o
trovách exekúcie, t.j. pri rozhodovaní o tom, kto bude zaviazaný na ich úhradu súdnemu exekútorovi. V

prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017
neprichádza do úvahy zavinenie oprávneného, a teda jeho zaviazanie na úhradu trov exekúcie súdnemu
exekútorovi, pretože tento nezavinil zastavenie exekúcie, nakoľko návrh na vykonanie exekúcie podal
včas, preto trovy exekúcie v zásade hradí povinný. Uvedený záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 2 MCdo 10/2009 zo dňa 29.07.2010. V prípade zastavenia exekúcie podľa § 57

ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 je situácia iná, pretože v zmysle §
203 ods. 2 Exekučného poriadku musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený. V prípade rozhodovania o
trovách exekúcie v dôsledku zániku povinného pre výmaz z Obchodného registra je potrebné skúmať
z akého dôvodu došlo k výmazu (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 E MCdo 2/2013 zo
dňa 23.09.2014).

26. Vzhľadom na bod 23. tohto odôvodnenia možno dospieť k záveru, že dôvodom zastavenia exekúcie
bolo uplynutie prekluzívnej lehoty exekučného titulu. Ako bolo už uvedené vyššie, v takýchto prípadoch
neprichádza do úvahy zavinenie oprávneného, keďže návrh na vykonanie exekúcie podal včas, preto
v zásade hradí trovy exekúcie povinný, čo vyplýva aj z iného uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn.

1EMCdo/1/2013 zo dňa 23.10.2014. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený podal návrh na vykonanie
exekúcie včas, preto neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie v dôsledku
uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. K náhrade trov exekúcie by mal byť zaviazaný
povinný, avšak tohto nemožno zaviazať na náhradu trov exekúcie z dôvodu jeho výmazu z Obchodného
registra. Povinný už neexistuje, teda neexistuje ani subjekt, ktorý by bolo možné zaviazať na úhradu

trov exekúcie. Vzhľadom na uvedené preto nebolo možné priznať súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy
exekúcie.27. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil uznesenie vo výroku III.
o trovách exekúcie tak, že tieto súdnemu exekútorovi nepriznal.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal, pretože v odvolacom konaní nebol
úspešný a rovnako neboli priznané ani oprávnenému, pretože tento ich náhradu nežiadal priznať.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).