Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. apríl 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoPr/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5917206006
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5917206006.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: T. R.,
nar. XX.X.XXXX, bytom C., U. XXXX/X, právne zastúpený JUDr. Milanom Szollossym, advokátom
so sídlom V., Y. XX, proti žalovanému: KATAMI, s.r.o., so sídlom Lisková 1218, IČO: 36 411 213,
právne zastúpenému Ing. JUDr. Jankou Kantíkovou, advokátkou so sídlom C., W. A. Q. XX, o určenie
miery zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Ružomberok č. k. 9Cpr/17/2017-190 zo dňa 17. júla 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) vyhovel žalobe a
určil, že žalovaný ako zamestnávateľ zodpovedá žalobcovi ako zamestnancovi za škodu vzniknutú pri
pracovnom úraz dňa 26.8.2016 v rozsahu 100 %.
2. Prioritne súd prvej inštancie ustálil svoju právomoc (a príslušnosť) rozhodovať v spore (§ 3 CSP, § 14
Zákonníka práce; ďalej len ZP), keď konštatoval, že len súd môže rozhodnúť o spornej otázke - rozsahu
zodpovednosti zamestnávateľa za škodu ním spôsobenú (rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/65/2006

publikovaný v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/2007 a uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/159/2011 zo
dňa 28.10.2013).
3. Následne okresný súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že úraz, ktorý utrpel žalobca dňa
26.08.2016, spĺňa všetky znaky pracovného úrazu (§ 195 ods. 2 ZP). Na základe pracovnej zmluvy
zo dňa 7.4.2016 žalobca ako zamestnanec vykonával u žalovaného ako zamestnávateľa prácu ako
robotník-údržbár, keď zo stručnej charakteristiky druhu práce uvedenej v pracovnej zmluve ustálil, že
žalobca mal vykonávať bežnú údržbu v areáli firmy, pracovať pri triedení a trhaní materiálu-striže a

súčasne pracovať na mykačke. Pri popise predmetného úrazu okresný súd vychádzal z výpovede
samotného žalobcu (ktorý bol jediný fyzicky prítomný pri pracovnom úraze), z ktorej vyplynulo, že sa
predmetný úraz stal dňa 26.08.2016 pri plnení pracovných úloh, a to pri obsluhe mykacieho stroja v
polyfunkčnej budove v objekte žalovaného, keď počas výkonu prác došlo k zachyteniu jeho pravej ruky
medzi valce mykacieho stroja a k amputácii pravej ruky v zápästí (medzi lakťom a zápästím). Práca
žalobcu na mykačke (mykacom stroji) vyplýva aj zo stručnej charakteristiky druhu práce v pracovnej
zmluve žalobcu a táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Uvedenému popisu vzniku poranenia

žalobcu plne zodpovedajú závery znalca MUDr. Andreja Hajtmana, PhD., ktorý v znaleckom posudku č.
250/2019 ohľadom popisu mechanizmu vzniku zranenia poukázal na to, že poranenie žalobcu s veľkou
mierou pravdepodobnosti veľmi dobre súhlasí s tvrdením poškodeného (t.j. žalobcu), ktoré uviedol vo
svojej výpovedi, a to, že jeho pravú ruku zachytila linka mykacieho stroja tak, ako to opísal. Znaleckýmskúmaním bolo úplne vylúčené, že by predmetný úraz mohol žalobca utrpieť na sekačke sena, a to
vzhľadom na mechanizmus poranenia. Znalec síce na pojednávaní hypoteticky pripustil, že úraz mohol
žalobca utrpieť aj na inom stroji, resp. zariadení (napr. na lise, resp. tlačiarenskom stroji), avšak súčasne

poukázal na to, že pri vypracovaní znaleckého posudku nedospel k žiadnym nezrovnalostiam, resp.
pochybnostiam o tom, že by predmetný úraz mohol byť spôsobený práve predmetným mykacím strojom,
s mechanizmom fungovania ktorého sa oboznámil z dokumentácie založenej v súdnom spise.
4. Okresný súd v tejto spojitosti uviedol, že si uvedomuje, že došlo síce iba k druhovej identifikácii
strojového zariadenia, ktoré bolo spôsobilé spôsobiť uvedené zranenie; avšak konkrétne okolnosti (t.j.

prvotnásnahažalobcuchrániťcca30rokovdobréhoznámeho-konateľažalovanéhoPavlaKalatu,ktorý
mu mal prisľúbiť odškodnenie, tvrdenie žalobcu, že predmetný stroj mal byť následne očistený, ale aj
následná nedôslednosť práce polície, ktorá mala v rámci trestného konania prostriedky na zabezpečenie
zistenia prípadných krvných stôp na predmetnom stroji), jednoznačné závery znalca o tom, že uvedený
mykací stroj je spôsobilý spôsobiť uvedený následok, ako aj to, že v spore nebolo ani len tvrdené, že by
žalobca mal prístup k inému zariadeniu, ktoré by mu mohlo spôsobiť identické zranenie, resp. že by sa

takýto stroj nachádzal v takej vzdialenosti, ktorá by vzhľadom na charakter zranenia žalobcu (odtrhnutá
ruka) bola dostupná miestu, kde bol žalobca prevzatý posádkou RLP spoločnosti Falck záchranná a.s.
(t.j. pred budovou žalovaného, v ktorej sa mykací stroj nachádza), viedli (súd) k záveru, že v danom
prípade už druhová identifikácia stroja je na vyslovenie uvedeného záveru dostačujúca.
5. Pokiaľ žalovaný vo svojej obrane namietal, že samotný žalobca krátko po predmetnom úraze pri

prijímaní na ošetrenie uviedol, že mu ruku zachytilo v sekačke (čo mal uviesť aj C. C., ktorá sa
zúčastnila na výjazde záchranky spoločnosti Falck záchranná a.s. k žalobcovi), súd prvej inštancie
poukázal na už spomenutý dlhoročný dobrý vzťah žalobcu a konateľa žalovaného Pavla Kalatu - keď
v tejto situácii vyznieva vierohodne tvrdenie žalobcu, že prvotné uvedenie inej príčiny úrazu (úraz na
sekačkesena)bolozostranyžalobcumotivovanéprávetým,ženechcelsvojmudlhoročnémuznámemu,

vediac o technickom stave mykacieho stroja, spôsobiť problémy, a následný časový odstup do uvedenia
skutočnej príčiny úrazu bol motivovaný práve prísľubom konateľa žalovaného, že ho odškodní iným
spôsobom (konateľ žalovaného bol nesporne v kontakte so žalobcom po predmetnom úraze, a to už v
čase hospitalizácie žalobcu v nemocnici). Okresný súd poznamenal, že si objektívne nevie predstaviť
situáciu, že by sa žalobca s odtrhnutou rukou premiestnil do areálu žalovaného, „zhodou náhod“ pred

budovu, v ktorej sa nachádzal mykací stroj (na ktorom v zmysle pracovnej zmluvy mal vykonávať práce
a tieto aj reálne dlhšiu dobu vykonával), keď uvedené by dávalo zmysel iba v prípade, ak by žalobca
takýmto spôsobom mienil vzbudiť presvedčenie, že daný úraz utrpel pri vykonávaní práce v prospech
zamestnávateľa; k čomu však nedošlo, keďže pôvodne uvádzal, že úraz sa mu stal na sekačke sena
- záchranármi RLP bol prevzatý v areáli žalovaného tvrdiac, že sa mu stal úraz mimo tohto areálu.

Ďalej (súd) argumentoval, že výpoveď žalobcu bola podporená ďalšími dôkazmi (vyvracajúcimi obranu
žalovaného o nefunkčnosti mykacieho stroja v čase pracovného úrazu), a to výsluchom svedka T. F.,
s ktorým sa v deň pracovného úrazu mal dohodnúť, že mu príde s prácou pomôcť, ako aj výpoveďou
svedkyne E. T., ktorá potvrdila, že žalobca sa so svedkom T. F. dohodol, že mu menovaný príde pomôcť
s prácou v deň, kedy utrpel úraz, t.j. dňa 26.08.2016 s tým, že žalobca príde po menovaného svedka

svojím motorovým vozidlom. Tvrdenia žalobcu svedka T. F. a E. T. o existencii telefonického rozhovoru
boli potvrdené aj podrobným rozpisom hovorov na tel. čísle XXXXXXXXXX, ktorého užívateľom je práve
žalobca, z ktorého vyplynulo, že žalobca volal na tel. číslo XXXXXXXXXX, t.j. telefónne číslo E. T., o
12.44 hod., keď telefonický hovor trval 57 sekúnd.
6. Pri vyhodnotení skutkového stavu okresný súd vychádzal aj výpovede svedka H. U., ktorý je švagrom

žalobcu, a ktorý potvrdil skutočnosti uvádzané žalobcom ohľadne mechanizmu vzniku predmetného
zranenia, o ktorých sa dozvedel krátko po predmetnom úraze od samotného žalobcu a súčasne
bol žalobcom požiadaný, aby sa skontaktoval s p. V. ohľadne oznámenia, čo sa v skutočnosti stalo
žalobcovi s tým, že menovaný potvrdil, že konateľ žalovaného p. Kalata mu povedal, že je ochotný
kompenzovať úraz, ktorý sa stal žalobcovi, a bude to riešiť. Síce výpovede svedkov H. U., T. F. a E. T.

sú výpoveďami osôb, ktoré sú žalobcovým príbuznými, resp. známymi, avšak skutočnosti vyplývajúce z
týchtovýpovedíbolisúladnésďalšímiobjektívnymiskutočnosťami(prevzatiežalobcuRLPpredbudovou
žalovaného, mechanizmus vzniku zranenia žalobcu korešpondujúci s popisom uvedeným žalobcom,
potvrdenieexistencietelefonickéhorozhovorumedzižalobcomasvedkyňouT.,resp.svedkomF.).Medzi
skutočnosťami, ktoré vyplynuli z predmetných svedeckých výpovedí a ostatnými objektívne overiteľnými

skutočnosťami nie sú dané výraznejšie, takmer 4-ročným časovým odstupom spôsobené odlišnosti,
ktoré by zásadným spôsobom menili zistený skutkový stav.7. Naproti tomu súd prvej inštancie ako nevierohodnú vyhodnotil obranu žalovaného. Pokiaľ konateľ
žalovaného Ing. Kalata poukazoval na to, že predmetný mykací stroj nebol v deň pracovného úrazu
funkčný, ktorá skutočnosť vyplynula aj z výpovede svedka F. (menovaný mal opravovať poškodenú

súčiastku na predmetnom stroji v čase, keď došlo k uvedenému úrazu), okresný súd poukázal na
blízky rodinný vzťah konateľa žalovaného a samotného svedka F., ktorý je manželom sesternice Ing. V..
Navyše samotná skutočnosť, že súčiastka z mykacieho stroja mala byť v deň úrazu žalobcu opravovaná,
vyplýva výlučne z výpovede Ing. V. a svedka F.. Žalovaný nepreukázal, že by v deň úrazu žalobcu
bol predmetný mykací stroj nefunkčný - toto tvrdenie nebolo podporené žiadnym ďalším dôkazom. V

uvedenej súvislosti okresný súd poukázal na skutočnosť, že podľa tvrdenia konateľa žalovaného, ako
aj svedka F., mal svedok F. vykonať predmetnú opravu bezodplatne, teda nejestvuje žiadny záznam
ohľadne platby za predmetnú opravu, prípadne záznam o tejto oprave, keď podľa tvrdenia žalovaného
sa záznamy o prevádzke predmetného mykacieho stroja zapisovali do evidencie dochádzky, ktorú bol
žalovaný povinný viesť a súčasne ju uschovávať, o ktorej však v konaní tvrdil, že v priebehu mesiaca
september 2016 z prevádzky zmizla. Žalovaný potom neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania

skutočností, že predmetný mykací stroj bol skutočne v deň úrazu žalobcu nefunkčný. Nemôže byť na
ťarchu žalobcu ako zamestnanca, že žalovaný ako zamestnávateľ, ktorý je povinný podľa § 99 ZP viesť
evidenciu dochádzky (jej súčasťou mala byť aj evidencia prevádzky predmetného stroja), túto evidenciu
nezabezpečí pred stratou, odcudzením, alebo zničením; pritom žalovaný v konaní ani len netvrdil, že
by zmiznutie predmetnej evidencie dochádzky hlásil kompetentným orgánom, aby sa vyhol prípadnej

sankcii zo strany Inšpektorátu práce v Žiline.

8. Okresný súd zhrnul, že žalovaný v konaní nepreukázal žiadne relevantné dôvody, ktoré by ho čo
i len čiastočne zbavovali zodpovednosti za škodu spôsobenú pracovným úrazom žalobcovi v zmysle
§ 196 ods. 1, 2 ZP. Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze je objektívnou

zodpovednosťou, a teda jej predpokladom nie je zavinenie. Ak zamestnanec v spore preukáže, že utrpel
pracovný úraz, za vzniknutú škodu zodpovedá zo zákona jeho zamestnávateľ, pokiaľ sa tento nezbaví
zodpovednosti. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že k pracovnému úrazu žalobcu nedošlo pri plnení pracovných
úloh,keďonmalžalobcuposlaťspaťdoubytovne(ktorájevareáližalovaného)zdôvodu,ženaňombolo
vidieť, že je pod vplyvom alkoholu (žalobca mal byť konateľmi žalovaného vyzvaný, aby po 10.00 hodine

odišiel z pracoviska), túto skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázal a v intenciách vyššie uvedeného
zhodnotenia skutkového stavu sa táto obrana javí ako jednoznačne účelová, učinená v úmysle zbaviť
sa zodpovednosti za pracovný úraz. Žalobca mal v deň úrazu svojím motorovým vozidlom ísť po svojho
pomocníka T. F. z N. do Q. (výpovede svedkov F. a T.), navyše žalobcovi pri prijatí na oddelení intenzívnej
starostlivosti ÚVN Ružomberok - FN bolo zisťované, či je pod vplyvom alkoholu, keď zo správy zo

dňa 31.8.2016 vyplynulo, že žalobca mal dňa 26.08.2016 o 17.06 hod. zostatok alkoholu nižší ako 0,1
promile.
9. Okrem toho, žalovaný nepreukázal, že by žalobcu nejako preukázateľne oboznámil s právnymi
predpismi, ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo pokynmi na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Podľa ZP teda nestačí, aby pri zbavení zodpovednosti

za škodu zamestnávateľ preukázal, že zamestnanec porušil bezpečnostný predpis. Musí súčasne
preukázať, že si ako zamestnávateľ plnil povinnosti na úseku BOZP; čo nepreukázal. Navyše predmetný
mykací stroj nebol spôsobilý na prevádzku (rozhodnutie Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 5.10.2016,
ktorý bolo žalovanému s okamžitou platnosťou zakázané vykonávať činnosť na mykacom stroji práve
kvôli absencii bezpečnostných prvkov, čo predstavuje porušenie bezpečnostných predpisov); predmetný

zákaz platil do odstránenia nedostatkov. V uvedenej súvislosti okresný súd poukázal na závery
konštantnej judikatúry (R 11/1978), podľa ktorých ak zamestnanec utrpel pracovný úraz pri práci so
strojom, ktorý pre svoje nedostatky zo stránky bezpečnosti práce nemá byť vôbec v prevádzke, nastáva
na strane zamestnávateľa porušenie základných predpisov o BOZP. V takom prípade by bolo v rozpore
s výchovných poslaním § 196 ods. 2 písm. a/ ZP, aby sa zamestnávateľ mohol hoci len čiastočne zbaviť

zodpovednosti za pracovný úraz.

10. O trovách prvoinštančného konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobcovi priznal právo na
ich náhradu v rozsahu 100 % s povinnosťou žalovaného zaplatiť ich vo výške stanovenej samostatným
uznesením tamojšieho súdu, vychádzajúc z plného úspechu žalobcu v spore (§ 255 ods. 1 CSP).

11. Zároveň štátu priznal právo na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli, v rozsahu 100 %,
ktoré je žalovaný povinný štátu zaplatiť vo výške stanovenej samostatným uznesením tamojšieho súdu.12. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny - zamietnutia žaloby,
alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13.Namietalsplneniepodmienokprekvalifikáciuúrazužalobcuakopracovného.Uviedol,žetrvánatom,

čo je podporené aj výsluchom svedkov F., ako aj svedkyne M. /zápisnica o výsluchu zo dňa 5.12.2016 vo
veci vedenej OR PZ C. ČVS-IRP-476/LT-RK-2016, kde menovaná zamestnankyňa žalovaného uviedla,
že na mykacom stroji nenašla žiadne stopy po krvi a že stroj bol v dobe úrazu pokazený a nepracovalo
sa na ňom/. Teda v dobe úrazu zamestnanci neplnili pracovné úlohy na mykacom stroji v prevádzke
žalovaného. Odvolateľ - žalovaný ďalej poukazoval na pôvodné tvrdenia žalobu o dôvode úrazu - že mu

ruku zachytilo v sekačke. Žalobca nepreukázal, že sa nachádzal v prevádzke žalovaného, keďže tvrdí,
že tam bol sám; nepreukázal, že sa mu úraz stal v priame súvislosti s výkonom práce, lebo nepreukázal,
koľko materiálu vyrobil, a nemal ani vyplatenú mzdu za daný deň; nepreukázal, že sa mu úraz stal na
mykacom stroji, nakoľko pri tom nebol žiadny svedok; a on sám tvrdil, že sa mu úraz stal na sekacom
stroji.
14. Žalovaný tiež poukázal na mieru zodpovednosti zamestnanca za pracovný úraz. Stroj nebolo

potrebné čistiť za chodu, nevyžadoval to /ani/ výrobný proces. Navyše, pokiaľ by sa mal úraz stať tak,
ako to uvádzal žalobca, musel by prekonať bezpečnostnú prekážku na stroji, aby sa dostal k valcom,
ktoré chcel čistiť /výpoveď žalobcu na pojednávaní dňa 11.7.2018/. Jednalo sa teda o nezodpovedné
správanie žalobcu, o vedomú nedbanlivosť, vedomé porušenie zásad BOZP, čo bolo jedinou príčinou
vzniku pracovného úrazu; žalobca teda plne zodpovedá za prípadný úraz.

15. Dôkazné bremeno preukázania, že šlo o pracovný úraz, zaťažuje žalobcu. Ten nepredložil svedeckú
výpoveď čo i len jedného zo svedkov, ktorí podľa jeho tvrdení pracovali na diaľnici a tiež mu obviazali
ruku a zavolali záchranku. Členom RLP po ich príchode žalobca uviedol, že nevie, kde má ruku, hoci
bol pri vedomí a orientovaný. Podľa jeho tvrdení pritom bol schopný v danom stave zavolať svojmu
švagrovi,žesamustalúraz.Hociohľadomspôsobuvznikuúrazužalobcaodkazovalnapopisvprotokole

pre inšpektorát práce, až na pojednávaní uviedol, že stál na stoličke, lebo inak by na stroj nedočiahol.
Kontrola inšpektorátu práce preukázala, že sa nepotvrdilo to, že by v príslušných priestoroch malo dôjsť
k takému typu úrazu, ako uvádzal žalobca. Svedka F. žalovaný nepozná, menovaný s ním nikdy nebol
v pracovnom alebo obdobnom vzťahu, nemal dôvod zdržiavať sa v priestoroch žalovaného; menovaný
uviedol, že mu v deň úraz volal žalobcu a že sa následne žalobcovi v deň úrazu nevedel dovolať;

až telefonát v následný deň bol urobený z telefónu svedkyne T.; zároveň neuviedol, že v deň úrazu
telefonoval so žalobcom cez telefón svedkyne T. tak, ako to tvrdil žalobca. Žalovaný ďalej spochybňoval
tvrdenia žalobcu ohľadom obsahu/spôsobu telefonátu p. U. a následný deň konateľovi žalovaného p.
Kalatovi. Svedok U. uviedol, že keď prišiel do prevádzky žalovaného po úraze, ktorý mu telefonicky
oznámilžalobca,nenašielanevidelvpredmetnýchpriestorochžiadneznámkykrvi.Pritompodľavlastnej

výpovede žalobcu tento vybehol po tej istej chodbe, po ktorej neskôr šiel svedok U., pričom podľa názoru
odvolateľa nie je možné, aby po takom úraz nezostali v priestoroch, po ktorých žalobca šiel, aspoň
minimálne stopy krvi. Ďalej žalovaný s poukazom na výpoveď svedkyne T. uviedol, že práve v deň úrazu
žalobcu telefonoval žalobca svedkovi F. za účelom pomoci v práci na jej telefón, pričom šlo o ojedinelý
prípad. Žalovaný ďalej poukazoval na výpoveď svedkyne M., ktorá poprela tvrdenie žalobcu, že by ju

žaloba v deň úrazu alebo bezprostredne po ňom kontaktoval, v ktorej súvislosti je zavádzajúce tvrdenie
žalobcu, že druhý deň po úraze mu mala telefonovať menovaná, že prečo je v prevádzke toľko krvi; v
ten deň nebola ani na pracovisku.
16. Pokiaľ ide o výpoveď znalca MUDr. Hajtmana, PhD., tento uviedol, že je možný vznik zranenia aj pri
prác s inými zariadeniami /napr. stroj, ktorý drví, mulčuje drevnú kôru/. V areáli žalovaného sa nachádzali

dva drviče na drevo a konáre vo vlastníctve spoločnosti Holzwood s.r.o. a urbáru Lisková. Zo znaleckého
posudku nemožno prijať záver, že bolo preukázané, že sa úraz stal na konkrétnom mykacom stroji - na
tom, ktorý sa nachádza v prevádzke žalovaného.
17. Okresný súd sa podľa odvolateľa tiež nedostatočne vysporiadal s výpoveďou svedka F.. Pričom
skutočnosť, že v čase vzniku úrazu bola z mykacieho stroja odmontovaná súčiastka, ktorá spôsobila,

že stroj nevykonával výrobný proces, predstavuje závažnú skutočnosť. Menovaný potvrdil, že súčiastka
bolazostrojaodmontovaná25.8.2016aopätovneboladostrojanamontovaná30.8.2016.Akceptovaním
výpovedí svedkov U., F. a T., ktorí sú príbuznými, resp. známymi žalobcu, a neakceptovaním výpovede
svedka F. s odôvodnením, že je v príbuzenskom pomere s konateľom žalovaného, ako nevierohodnej,
okresný súd porušil zásadu rovnosti účastníkov konania a princíp právnej istoty.

18. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnutý rozsudok okresného
súdu potvrdiť. Poukázal na logickú súvislosť a nadväznosť vyhodnotenia dôkazov okresným súdom.
Výpoveď žalobcu v základných skutočnostiach podporujú ďalšie dôkazy (svedecké výpovede svedkovF., T. a U.), mechanizmus vzniku úrazu v zmysle tvrdení znalca zodpovedá typu poranenia žalobcu.
Konateľ žalovaného nevedel predložiť knihu dochádzky a prevádzky mykacieho stroja, ktorá sa
mala údajne stratiť. Pravdivosť výpovede svedka F. nebola preukázaná inými dôkazmi. Vysvetlenia

vzniku úrazu ponúkané žalovaným nemajú racionálny základ. Svedkyňa M. vypovedala rozdielne v
trestnom a následne v tomto konaní, z jej výpovede v tomto konaní nevyplýva, že by v podstatných
rysoch spochybňovala tvrdenia žalobcu; navyše na viaceré otázky nevedela relevantné odpovedať.
Ohľadom možnosti zbavenia sa zodpovednosti žalovaný ani len nenavrhol vykonanie relevantného
dokazovania. Žalobca zároveň poukázal na nespôsobilosť mykacieho stroja na prevádzku, ktorá

vyplynula z rozhodnutia Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 5.10.2016. Pokiaľ ide o svedecké výpovede
podporujúce tvrdenia žalobcu, ktorým žalovaný vytýka určité nezrovnalosti, tieto sa v podstatných
rysoch zhodujú s tvrdeniami žalobcu. Pokiaľ odvolateľ - žalovaný argumentoval tým, že v jeho areáli sa
nachádzali v čase úrazu žalobcu aj iné stroje, toto uvádza až v podanom odvolaní.

19. V ďalšom priebehu odvolacieho konania zostali sporové strany nečinné.

20. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), vec preskúmal podľa §
379 a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario za
použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods.

1,2 CSP ako vecne správny.

21. Východiskovo odvolací súd uvádza, že sa v plnej miere stotožnil s presvedčivým, podrobným
a logickým odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu. Len na zdôraznenie správnosti
rozsudku okresného súdu (§ 387 ods. 2 CSP) uvádza ďalšie dôvody, resp. úvahy, reagujúc tak

predovšetkýmnaodvolaciedôvodyžalovaného,ktorýtakmervýlučne(len)opakovalsvojuargumentáciu
prezentovanú už v konaní pred súdom prvej inštancie (napr. v písomnom podaní zo dňa 19.2.2019), s
ktorou sa tento náležite vysporiadal v napadnutom rozsudku.
22. Novým je tvrdenie odvolateľa/žalovaného v súvislosti so záverom znalca o možnosti vzniku zranenia
žalobcu aj pri práci s inými zariadeniam - keď žalovaný v odvolaní uviedol, že v jeho areáli sa v čase

úrazu žalobcu nachádzali zariadenia/drviče na drevo a konáre. Keďže však uvedený argument žalovaný
predložil až v odvolacom konaní (tzv. novota v odvolacom konaní), pričom nebola splnená ani jedna
z podmienok jeho prípustnosti, použiteľnosti v zmysle § 366 CSP, krajský súd na uvedený argument
neprihliadal (nemohol prihliadať). Pre úplnosť možno dodať, že pokiaľ by uvedený argument súd aj vzal
do úvahy, samotná skutočnosť, že sa v areáli žalovaného nachádzali také zariadenia (vo vlastníctve

tretích subjektov), by nebola spôsobilá relevantne založiť záver o tom, že by žalobca mohol úraz utrpieť v
spojení s týmito zariadeniami (napríklad žalovaný netvrdil, že tieto zariadenia žalobca použil a podobne).

23. K námietke žalovaného o porušení zásady rovnosti strán konania a princípu právnej istoty v
súvislosti s hodnotením svedeckých výpovedí krajský súd konštatuje, že táto nie je opodstatnená.

Zásada rovnosti strán, resp. princíp právnej istoty (v kontexte vymedzenom žalobcom) neznamená,
že svedecká výpoveď podporujúca tvrdenia jednej zo strán sporu má bez ďalšieho rovnakú dôkaznú
relevanciu ako výpoveď iného svedka podporujúca tvrdenia protistrany. Skutkové tvrdenia žalobcu v
podstatných okolnostiach korešpondovali s okolnosťami vyplývajúcimi z výpovedí svedkov F., T. a U.
a boli podporené aj objektívnymi skutočnosťami (napr. výpis hovorov). Námietkami ohľadom dĺžky

trvania hovoru, resp. toho, kto mal komu volať (žalobca - svedok U.), sa žalovaný v odvolaní snažil
„znedôveryhodniť“ tvrdenia oboch osôb; avšak predmetné námietky sa týkajú okolností, ktoré nie sú z
hľadiska zistenia skutkového stavu podstatné a ich nepresnosť, nejednoznačnosť v tvrdeniach oboch
menovaných nemôže viesť bez ďalšieho k záveru o hodnotení výpovedí týchto osôb ako nepravdivých,
resp. týchto osôb ako nedôveryhodných.

24. Žalovaný mohol okrem svedeckej výpovede svedka F. navrhnúť aj iné dôkazy na preukázanie jeho
tvrdení, že príslušný mykací stroj v čase úrazu žalobcu, resp. v širšom období niekoľkých dní, nebol
funkčný. Na predmetom stroji, prípadne minimálne v priestoroch žalovaného, kde sa stroj nachádzal,
pracovalo pravdepodobne viac pracovníkov (podľa výpovede svedkyne M. ich na dielni pracovalo 5), a
teda žalovaný mohol preukázať nefunkčnosť stroja napríklad ich výpoveďami. Takéto dôkazy vykonať

nenavrhol. Pokiaľ poukazoval na výpoveď svedkyne M., táto síce dňa 5.12.2016 v trestnom konaní
okrem iného uviedla, že „vtedy bol tento stroj pokazený a nepracovalo sa na ňom“, zároveň však uviedla,
že v čase, keď sa mal úraz stať, nebola prítomná vo firme, bola v kúpeľoch a prišla odtiaľ asi o tri
týždne. V aktuálnom konaní menovaná uviedla, že sa jej zdá, že predtým, ako šla do kúpeľov, užbol stroj pokazený, keď sa po týždni vrátila, už bol funkčný. Z predmetných tvrdení menovanej nie je
možné vyvodiť, kedy presne mal byť mykací stroj nefunkčný (napríklad žalovaný nepredložil údaje, kedy
menovaná nastúpila a ukončila kúpeľnú liečbu).

25. Pôvodné tvrdenia žalobcu o spôsobe vzniku úrazu (zachytenie ruky v sekačke), na ktoré
poukazoval odvolateľ, boli vyvrátené napríklad záverom znaleckého dokazovania, v zmysle ktorého bolo
vylúčené, že by žalobca mohol utrpieť úraz na sekačke sena. Tento záver žalovaný v odvolaní nijako
nespochybňoval. Inú ucelenejšiu verziu vzniku úrazu žalobcu žalovaný v konaní nepredložil.

26. Žalovaný v odvolaní síce poukazoval na mieru zodpovednosti žalobcu za úraz, na druhej strane však
nijako nespochybňoval, že rozhodnutím Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 5.10.2016 mu bolo s okamžitou
platnosťou zakázané vykonávať činnosť na mykacom stroji, a to kvôli absencii krytov a iných ochranných
zariadení. Nadväzne alibisticky vyznieva jeho argumentácia, že žalobca na to, aby sa dostal k valcom,
musel prekonať bezpečnostnú prekážku; keďže tam žiadna nie je/nebola. Pokiaľ žalovaný mal za to,

že žalobca nedovolene prekonal nejaké bezpečnostné prvky stroja, mal ohľadom toho uviesť konkrétne
tvrdenia a tieto preukázať, a to už v konaní pred súdom prvej inštancie; neurobil tak ani v odvolacom
konaní. Z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 11.7.2018, na ktorú odvolateľ poukazoval, nevyplýva,
že by žalobca prekonal vyslovene bezpečnostnú prekážku na stroji, aby sa dostal k valcom. Nie je
zrejmé, či mal odvolateľ na mysli skutočnosť, že sa žalobca postavil na stoličku a naklonil nad valce,

alebo niečo iné. V danom smere absentuje konkrétna odvolacia argumentácia - v čom malo spočívať
nedovolené prekonanie bezpečnostnej prekážky žalobcom, akej prekážky atď.
27. Nad bezprostredne nevyhnutný rámec - pokiaľ ide o “úroveň“ bezpečnosti práve a „praktiky“
výkonu práce u žalovaného vôbec - poukázať na osobu svedka F., ktorého konateľ žalovaného podľa
svojho vyjadrenia údajne nepozná, hoci menovaný podľa vyjadrenia žalobcu (bez zmluvy) pravidelne

vypomáhal na pracovisku žalovaného a vo svojej svedeckej výpovedi uvádzal tak konkrétne/špecifické
skutočnosti týkajúce sa postupu/technológie prác tam vykonávaných, že tieto opodstatňujú záver o jeho
znalosti pomerov na pracovisku žalovaného (a teda výkone prác tam).

28. Pokiaľ žalovaný poukazoval na výsledky šetrení inšpektorátu práce, ktoré nepotvrdilo, že by v

priestoroch žalovaného malo dôjsť k úrazu, ako ho opisoval žalobca, krajský súd konštatuje, že
predmetné závery nie sú pre súd v aktuálne prejednávanej veci záväzné. Zároveň platí, že zo Stanoviska
Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 3.11.2016 nevyplýva, že by bolo vylúčené, že sa úraz žalobcu
stal tak, ako to žalobca uvádza; „len“ to na základe zistených skutočností nebolo možné potvrdiť. A
predovšetkým, z označeného stanoviska je zrejmé, že inšpektorát práce nemal k dispozícii napríklad

znalecký posudok ohľadom mechanizmu vzniku zranení žalobcu alebo dôkazy týkajúce sa zásahu RLP
v areáli žalovaného.

29. Vychádzajúc z prezentovaných úvah a záverov krajský súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku vo
veci samej (naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe vyplýva z osobitných predpisov

sociálnom zabezpečení), v zmysle ktorého výsledky dokazovania preukazujú plnú zodpovednosť
zamestnávateľa/žalovaného za posudzovaný pracovný úraz.
30. Potvrdil ho následne aj v od rozhodnutia vo veci samej závislých výrokoch o trovách prvoinštačného
konania (medzi stranami navzájom) a o trovách štátu. Okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu
sporovej strany, tu žalobcu, v spore (§ 255 ods. 1 CSP).

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s 396 ods. 1 CSP.
Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný ani v časti, preto žalobcovi patrí voči nemu náhrada trov
konania v plnom rozsahu.

32. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.