Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. december 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/67/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120010585
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3120010585.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.

Romana Hargaša a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému W. W. pre prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 16. decembra 2020 odvolanie
prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 02. júla 2020,
sp.zn.1T/10/2020, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom
treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaný W. W. sa o d s u d z u j e podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s
použitím § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák.
na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u
j e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 02. júla 2020, sp.zn.1T/10/2020 bol obžalovaný W. W.
(ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.,

na tom skutkovom základe, že

-dňa 28.08.2019 v čase o 23.00 hod. v obci Z. na terase pohostinstva G. Z. udrel poškodeného V. G.
päsťou pravej ruky do ľavého oka a spôsobil mu opuch ľavého oka s hematómom, ktoré si nevyžiadalo
lekárske vyšetrenie.

Za tento trestný čin bol obžalovaný odsúdený podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/,

písm. n/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo
výmere 18 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. a podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.
zák. podmienečne odložený a bola mu určená podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. skúšobná doba vo výmere 36
mesiacovsprobačnýmdohľadomnadjehosprávanímvskúšobnejdobe.Okresnýsúdmuzároveňpodľa
§ 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov
a iných návykových látok v skúšobnej dobe, podľa § 51 ods. 4 písm. h/ Tr. zák. povinnosť spočívajúcu v
príkazepodrobiťsavsúčinnostisprobačnýmamediačnýmúradníkomaleboinýmodborníkomprogramu

sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení
na hlavnom pojednávaní napadla odvolaním prokurátorka Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej len
„prokurátorka“) pre nesprávnosť výroku o treste v neprospech obžalovaného.

V písomných dôvodoch odvolania prokurátorka poukázala na skutočnosť, že s predmetným tvrdením
a záverom samosudcu sa nie je možné stotožniť. Z odpisu z registra trestov obvineného vyplýva, že
obžalovaný bol celkom šesťkrát trestne stíhaný (šesť záznamov v odpise) a dvakrát súdne trestaný (v
dôsledku ukladania súhrnných trestov). V prvom prípade išlo o trestné stíhanie za trestné činy krádeže

podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., pričom
trestné stíhanie bolo Okresnou prokuratúrou Trenčín pod 2Pv 869/2012 podmienečne zastavené so
skúšobnou dobou 12 mesiacov do 08.06.2012. Obžalovaný sa v určenej skúšobnej dobe osvedčil. V
druhom prípade bol obžalovaný Okresným súdom Bánovce nad Bebravou pod 1T 57/2013 odsúdený
za trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák., pričom mu bol uložený trest odňatia slobody 3
mesiace, ktorého výkon bol podmienečne odložený a bola určená skúšobná doba 1 rok do 17.10.2013.

V tomto prípade bol výkon trestu nariadený 24.02.2014 a obžalovaný trest vykonal 26.05.2014. V treťom
prípadebolpodsp.zn.:1T10/2020obžalovanýOkresnýmsúdomBánovcenadBebravoupod1T7/2014
odsúdený za trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zák., pričom mu bol
uložený trest odňatia slobody 4 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Obžalovaný trest vykonal 26.02.2014. Dve posledne uvedené rozhodnutia však boli neskôr

zrušené v dôsledku ukladania súhrnného trestu, keď vo štvrtom prípade bol obžalovaný Okresným
súdom Trenčín pod 4T 53/2014 odsúdený za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2
písm.a),ods.3písm.c)Tr.zák.,pričommuboluloženýsúhrnnýtrestodňatiaslobody1roksozaradením
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný trest vykonal 30.01.2015.
V piatom prípade bol obžalovaný Okresným súdom Trenčín pod 6T 9/2015 odsúdený za trestný čin

výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pričom mu bol uložený trest odňatia slobody 10 mesiacov
so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Toto rozhodnutie však bolo
neskôrzrušenévdôsledkuukladaniasúhrnnéhotrestu,keďvšiestomprípadebolobžalovanýOkresným
súdom Bánovce nad Bebravou pod 5T 19/2015 (v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne pod
23To 121/2015) odsúdený za trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., pričom mu

bol uložený súhrnný trest odňatia slobody 3 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňomstráženia.Obžalovanýtrestvykonal27.022018.Podľa§34odsek1,odsek4Trestnéhozákona
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri

určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy. Okresný súd sa pri ukladaní trestu týmito ustanovenia neriadil, nevzal ich
do úvahy, resp. ich nesprávne interpretoval. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že obžalovaný
W. W. je osobou so sklonmi ku páchaniu trestnej činnosti. Obžalovaný bol opakovane trestne stíhaný

a napriek opakovanému uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody sa opakovane dopúšťa
trestnej činnosti. V čase skutku bol obžalovaný opätovne pod vplyvom alkoholu, pričom mu bolo v
minulosti uložené aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Obžalovaný bol opakovane
vo výkone trestu (spolu 4 krát) a to aj v ústave na výkon trestu so zvýšenou ostrahou - so stredným
stupňom stráženia. Ani takto vykonané tresty nemali na obžalovaného žiaden vplyv a naďalej, nie

dlhú dobu po vykonaní trestu sa opätovne dopúšťa násilného trestného činu pod vplyvom alkoholu. V
zmysle právnej teórie trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči
ktorému sa prejavuje prvok represie, a prvok individuálnej prevencie a jednak aj voči ďalším občanom
- potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Trestný zákon v
ustanovení§34odsek4taxatívneuvádzavšetkykonkrétneokolnosti,naktoréjesúdpovinnýprihliadnuť

pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Ide najmä o spôsob spáchania trestného činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy. Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. Pri hodnotení osoby
konkrétneho páchateľa treba posúdiť negatívny alebo pozitívny význam jeho osoby pre hodnotenie
nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktoré vyplýva z jeho správania v spoločnosti. Úvahy, ktoré viedli súd

k záveru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému v zákonom stanovenej
trestnej sadzbe by bolo neprimerane prísne sú v danom prípade vzhľadom na závažnosť skutkov
neopodstatnené, a preto navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne z dôvodu podľa § 321 odsek 1 písmeno e)
Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 1T/10/2020 zo dňa 02.07.2020vo výroku o treste a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku uložil obžalovanému zákonný a spravodlivý
trest v dolnej polovici zákonného rozpätia so zaradením odsúdeného do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia.

K odvolaniu prokurátorky sa obžalovaný písomne bližšie nevyjadril.

Prokurátorka Krajskej prokuratúry Trenčín na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhla, aby odvolací
súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia

slobody v dolnej polovici zákonného rozpätia trestných sadzieb.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátorky podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por.,
na verejnom zasadnutí dňa 16. decembra 2020 na podklade podaného odvolania prokurátorky pre
nesprávnosť výroku o treste v neprospech obžalovaného, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené

dňa 19. augusta 2020, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov o treste
napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom
zistil, že odvolanie prokurátorky je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutých výrokov rozsudku, z obsahu odvolania prokurátorky vyplýva, že odvolanie neobsahuje
žiadne námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu
chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania obžalovaného, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani
nemohli byť napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného
o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním) a ktorých správnosť odvolací
súd nemohol preskúmavať, pochybil vo výroku o treste, pretože uložený trest okresným súdom je

neprimerane mierny.

Obžalovaný bol uznaný za vinného zo skutku v napadnutom rozsudku z prečinu výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., za ktorý je stanovená v § 364 ods. 1 Tr. zák. trestná sadzba trestu odňatia
slobody s hornou hranicou vo výmere 3 roky. Obžalovaný sa dopustil na mieste verejnosti prístupnom

výtržnosti tým, že napadol iného.

Vzhľadom na povahu a závažnosť uvedeného trestného činu, no najmä vzhľadom na okolnosti
negatívne charakterizujúce osobu obžalovaného ako páchateľa a možností jeho nápravy je podľa
záveru odvolacieho súdu trest uložený obžalovanému okresným súdom, trestom neprimerane miernym,

ktorý dostatočne nevyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou a nemôže splniť účel
predpokladaný v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák., t. j. zabezpečiť dôslednú ochranu spoločnosti pred
páchateľom zabránením mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoriť podmienky na jeho výchovu k
tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov.

Odvolací súd pri ukladaní druhu a výmery trestu u obžalovaného vychádzal z trestnej sadzby trestu
odňatia slobody ustanovenej v § 364 ods. 1 Tr. zák. s dolnou hranicou vo výmere 0 mesiacov a
hornou hranicou vo výmere 3 roky (36 mesiacov). Zároveň odvolací súd pri ukladaní trestu zistil u
obžalovaného dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa obžalovaný k trestnej činnosti
priznal a trestný čin úprimne oľutoval a podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., že napomáhal súdu pri

objasňovaní trestných činov tým, že na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine a okresný súd
jeho vyhlásenie prijal (viď. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.4Tdo 63/2016 zo
dňa 25. októbra 2016 a stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 27. júna 2017, sp.zn.Tpj/55/2016 uverejnenom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR
5/2017 pod č.44). Súčasne odvolací súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák.,

že obžalovaný bol pred spáchaním trestného činu za inú trestnú činnosť odsúdený. Odvolací súd s
použitím § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák. po zistení prevahy pomeru poľahčujúcich okolností nad
okolnosťami priťažujúcimi následne znížil hornú hranicu trestnej sadzby vo výmere 3 roky (36 mesiacov)
o jednu tretinu a obžalovanému ukladal trest odňatia slobody v rozmedzí trestných sadzieb vo výmere0 mesiacov až 2 roky (24 mesiacov) /výpočet: 1/3 z 36 mesiacov = 12 mesiacov; 36 mesiacov - 12
mesiacov = 24 mesiacov, teda 2 roky/.

Pri ukladaní druhu a výmery trestu, odvolací súd z odpisu z registra trestov na obžalovaného mal
preukázané, že obžalovaný bol doposiaľ 6-krát súdne trestaný, naposledy bol odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn.5T/19/15 zo dňa 14.10.2015 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 02.02.2016, sp.zn.23To/121/15 pre zločin krádeže podľa § 212
ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky nepodmienečne

so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a bolo mu
uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Súčasne mu bol zrušený trest odňatia
slobody vo výmere 10 mesiacov nepodmienečne uložený mu rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo
dňa 01.04.2015, sp.zn.6T/9/2015, ktorý mu bol uložený pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a/ Tr. zák. Obžalovaný tento trest vykonal dňa 27.02.2018. Pri predchádzajúcich odsúdeniach bolo
na obžalovaného v prvých dvoch prípadoch pôsobené podmienečnými trestami odňatia slobody a v

ostatných trestných veciach trestami odňatia slobody spojenými s ich priamym výkonom. V trestnej
veci Okresného súdu Bánovce nad Bebravou vedenej pod sp.zn.1T/7/2014 mu bolo uložené ochranné
protialkoholické liečenie v ambulantnej forme, ktoré vykonal dňa 24.01.2020. Podľa záverov odvolacieho
súdu z uvedeného vyplýva, že obžalovaný má sklony k páchaniu trestnej činnosti, pričom vykonanie
doterajšíchtrestovodňatiaslobody,ktorébolispojenéajsichpriamymvýkonomneviedliuobžalovaného

k náprave tak, aby viedol riadny život, keďže sa opäť dopustil pod vplyvom alkoholu úmyselnej trestnej
činnosti.

Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. ukladaný trest má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna

zložka trestu) a vytvorí podmienky na jeho výchovu (výchovná zložka trestu). Vychádzajúc z princípov
humánnosti pri ukladaní trestu z uvedeného vyplýva a súdna prax v tomto smere aj fakticky postupuje,
že pri ukladaní trestov páchateľom v zásade u prvotrestaných osôb vystupuje do popredia výchovná
zložka trestu pred represívnou. V prípade recidívy trestnej činnosti páchateľa je však už nevyhnutné
podstatne obozretnejšie pristupovať k posudzovaniu zabezpečenia výchovnej zložky trestu vo vzťahu

k páchateľovi, keďže zistená recidíva logicky v zásade nasvedčuje o neúcte páchateľa k záujmom
chráneným Trestným zákonom a k tomu, že predchádzajúce tresty neviedli k prevýchove páchateľa,
teda k prijatiu skutočného predsavzatia páchateľa viesť riadny život.

Odvolací súd v predmetnej trestnej veci dospel k záveru, že z hľadiska hodnotenia osoby obžalovaného

vyplývajúc najmä z jeho odpisu z registra trestov možno konštatovať, že obžalovaný má sklony k
páchaniu trestných činov. Vzhľadom na povahu a charakter spáchaného predmetného trestného činu,
spôsob jeho spáchania, no najmä vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho sklony k páchaniu trestných
činov, odvolací súd dospel k záveru, že obžalovanému v tejto trestnej veci nemožno uložiť trest odňatia
slobody s jeho podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby s probačným dohľadom nad jeho

správaním v skúšobnej dobe za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení, pretože pri
takomto uloženom treste u obžalovaného by nedošlo k naplneniu jeho účelu a takto uložený trest je
neprimerane mierny.

Odvolací súd na podklade dôvodne podaného odvolania prokurátorky podaného v neprospech

obžalovaného zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok v celom výroku
o treste a postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozsudkom rozhodol tak, že obžalovanému uložil
podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2,
ods. 3, ods. 8 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s jeho zaradením do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia. Takto uložený trest odňatia slobody podľa záverov odvolacieho

súdu zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanovených pre ich ukladanie v zmysle § 34 ods. 1,
ods. 3 a 4 Tr. zák., konkrétnej miere závažnosti spáchaného trestného činu vyplývajúcej z jeho povahy
a spôsobu spáchania, ako aj zisteným pomerom obžalovaného a možnostiam nápravy z hľadiska účelu
trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej
výmere je súčasne dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Odvolací súd v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v poslednýchdesiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný
trestný čin.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.