Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. marec 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215219055
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2215219055.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Iveta

Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková v právnej veci žalobcu: P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX,
A., prechodne bytom B. XXXX/XXA, A. - F., proti žalovaným: 1/ Dobrá správcovská, s.r.o., so sídlom
Vajnorská 48, Bratislava, IČO: 45 471 908, 2/ Dražobná a likvidačná spoločnosť, s.r.o., Nejedlého 29,
Bratislava, IČO: 46 545 123, likvidátor: Parker and Barrow, s. r. o., so sídlom Nejedlého 29, Bratislava,
IČO: 50 405 357 a 3/ NESSA GROUP s.r.o., so sídlom Skalická cesta 17, Bratislava, IČO: 35 911 816, o
určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, o odvolaniach žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 15. októbra 2019 č. k. 7C 41/2017-354, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a v závislom výroku o náhrade
trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi sa voči žalovaným 1/ a 2/ priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že opakovaná dobrovoľná dražba
konaná dňa 11.08.2015 o 08:00 hod. v Bratislave, Košická 52, navrhovateľom, ktorej bol žalovaný v 1.
rade organizovaná žalovaným v 2. rade, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť byt č. XX na 5. poschodí

bytového domu na H. ulici X v M. vchod X, súp. č. stavby XXX, bytový dom postavený na parc. č.
1467, 1468 a 1469 a k nemu prináležiaci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach
domu a spoluvlastnícky podiel na bytovým domom zastavanom pozemku parc. č. 1467 vo výmere 219
m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1468 vo výmere 216 m2 zastavané plochy a nádvoria a
parc. č. 1469 vo výmere 217 m2 zastavané plochy a nádvoria, vo výške spoluvlastníckeho podielu
2950/469720, evidované na LV č. XXXX v kat. území M., je neplatná. Výrokom II. rozhodol tak, že priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 2/ v rozsahu 100 % a výrokom III. rozhodol,

že nepriznáva nárok na náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 3/.

2. Právne rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 12 ods. 1, 5, § 17 ods. 5, § 19 ods. 1, § 21 ods. 2, 3,
4, 5, § 24 ods. 1, 2, 3, § 32 ods. 1, 2, 3, 4 z. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „ZDD“).
Vecne uviedol, že z obsahu rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 8C/140/2012-101 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/21/2014 - 140 súd má preukázanú výšku
súdom priznanej pohľadávky vo výške 3 537,91 eur z titulu nezaplateného vyúčtovania nedoplatkov za

tam uvedené obdobie. Tým bola podmienka prípustnosti dražby splnená v zmysle ust. § 3 ods. 6 zákona
o dobrovoľných dražbách, bez ohľadu na hodnotu nehnuteľnosti. V ďalšom súd skúmal preukázanie
danosti naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, či sú splnené podmienky pre
prípustnosť žaloby (žaloba bola podaná dňa 10.11.2015, teda v čase ešte platného znenia § 80c OSP,teraz § 137 CSP). V danom prípade súd je toho názoru, že právo domáhať sa neplatnosti dražby vyplýva
priamo zo zákona s tým, že sa môže neplatnosti domáhať osoba dotknutá na svojich právach a to v
určitej prekluzívnej lehote. Žalobca včas vzniesol námietku proti ohodnoteniu predmetu dražby ako aj

o žiadosť o vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom, taktiež uplatnil si námietku proti právosti
pohľadávky, teda sa bránil avšak nezabránil vydraženiu svojho bytu.

3. Inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do
práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa č. 19 v

spojení s čl. 20 Ústavy SR (ako je tomu aj v prejednávanej veci), a to bez akejkoľvek (preventívnej)
ingerencie súdnej moci. Záložca je tak počas celého trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a
rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky,
pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť, plní
účely výkonu záložného práva funkciu „exekučného titulu“ s priamym dosahom na ústavné práva
záložcu. Je otázne, či takáto konštrukcia neodporuje základným súkromno-právnym zásadám, najmä

zásady rovnosti účastníkov súkromno-právnych vzťahov (§ 2 ods. 2 Obč. zákonník) s dosahom na
čl. 20 Ústavy SR, kedy je vlastníckemu právu nahradené iné vecné právo vykonávané bez verifikácie
oprávnenosti a dôvodnosti jeho výkonu zmocneným orgánu štátnej moci (súdom). Líniu ingerencie
súdnej moci pri nútenom výkon súkromného práva podporuje aj ustálená judikatúra Európskeho súdu
pre ľudské práva najmä k čl. 8 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd v znení jeho dodatkových

protokolov. Postihnutie majetku výlučne súkromnými osobami podnikateľmi sledujúcimi dosahovanie
zisku takmer bez akejkoľvek verejno-právnej ochrany v rozsahu, aký umožňuje slovenská právna úprava
je diskutabilné aj vo svetle porovnávateľných právnych poriadkov, ktoré na taký závažný zásah do
vlastníctva vyžadujú rozhodnutie sudcu. Súkromné osoby - podnikatelia sú pritom v pozícii osôb, ktoré
majú garantovať ochranu práv osôb zúčastnených na dražobnom procese. Súd si napr. nevie predstaviť

ako záložný veriteľ a dražobník môže garantovať nezávislý a nestranný výkon záložného práva, ktorého
nezávislú a nestrannú verifikáciu by inak garantoval súd. Atribút nezávislosti a nestrannosti je potrebné
navyše posúdiť v kontexte, že záložný veriteľ si svojou úvahou a posúdením plnenia podmienok
zmluvného vzťahu zabezpečuje „exekučný titul“, ktorý následne sám nútene voči dlžníkovi vykonáva.
Nestrannosťanezávislosťjelenjednouajkeďmimoriadnedôležitouzústavnýchpožiadaviek.Aplikačná

prax majúca svoj základ a pôvod v platnej právnej úprave „dobrovoľných“ dražieb je nežiadúca až
spoločensky nebezpečným obchádzaním a spochybňovaním inštitútov núteného výkonu rozhodnutia
a to neraz pri popieraní ochrany práv dlžníkov a porušovaní ústavného princípu primeranosti (výkonu
práva).

4. V uvedenej súvislosti Ústavný súd vo svojom rozhodnutí II US 237/2011-41 zo 14.09.2011 uviedol:
„že intenzita zásahu do vlastníckeho práva realizovaného v podobe predaja vlastníctva by nemala byť
vo výraznom nepomere k skutočnej alebo skutočnosti sa čo najviac približujúcej cene toho predmetu
vlastníctva“. V danom prípade žalobca vzniesol námietku proti ohodnoteniu predmetu dražby podľa
znaleckého posudku znalca Ing. Ingrid Stepková č. 5/2015 zo dňa 25.05.2015 hodnota predmetu dražby

bola stanovená na sumu 33 100 eur (čl. 7 v spise).

5. Z obsahu notárskej zápisnice sp. zn. N247/2015, Nz27722/2015 zo dňa 11.08.2015 súd zistil, že
licitátor na dražbe dňa 11.08.2015 oznámil výšku najnižšieho podania v sume 24 825 eur. Cena
dosiahnutého vydraženia bola 16 550 eur. Vo vyhotovenom „Osvedčení o vykonaní dobrovoľnej dražby“

je uvedené označenie vydražiteľa: NESA GROUP s.r.o. so sídlom Skalická cesta 17, Bratislava, IČO:
35911816. Na strane 7 tohto osvedčenia (notárskej zápisnice) zo dňa 11.08.2015 je uvedené: „proti
priebehu dražby nikto z prítomných nevzniesol námietky“. Dražobník, teda žalovaný 2/ porušil svoje
povinnosti vyplývajúce z ust. § 12 ods. 5, § 24 ods. 3 citovaného zákona. Písomne sa nevysporiadal
vznesenými námietkami žalobcu, nezaslal najneskôr 5 pracovných dní pred konaním dražby vlastníkovi

predmetu dražby písomnú odpoveď, hoci s ním bol v telefonickom kontakte. Neinformoval žalobcu o
tom, že požiadal na vyhotovenie znaleckého posudku iného znalca, ba zabezpečil znalecký posudok
od iného znalca. Zápisnica o dobrovoľnej dražbe neobsahuje vznesené námietky, ktoré boli zaslané
dražobníkovi listom zo dňa 05.07.2015. Dražobník porušil aj ust. § 32 ods. 1 citovaného zákona lebo
neodovzdal zvyšok výťažku žalobcovi ale ho zložil do úschovy v Notárskom úrade JUDr. Vagaš o čom

svedčí notárska zápisnica zo dňa 10.09.2015. Zvyšok výťažku, ktorý bol vložený do úschovy je vo výške
7340,39eurzaúčelomuspokojeniaďalšíchveriteľovžalobcu.Súdvykonalkontroluprimeranostivýkonu
záložného práva pri pomerovaní výšky pohľadávky a hodnoty predmetu dražby a zistil, že hodnota
predmetu dražby podľa ohodnotenia znalcom bola vo výške 33 100 eur. Nehnuteľnosť sa vydražila zacenu 16 550 eur. Požadovaná pohľadávka žalovanej 1/ spolu činila 5 253,44 eur (viď. zmluva o vykonaní
dražby nehnuteľnosti) správne bola súdom priznaná pohľadávka rozsudkom Okresného súdu Dunajská
Streda sp. zn. 8C/140/2012-101 zo dňa 30.07.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave vo

výške 3 537,91 eur + náhrada trov konania. Súd zistil absenciu primeranosti dražby na strane vymáhanej
pohľadávky aj preto je dražba neplatná.

6. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade, vzhľadom na výsledok sporu a na nedôslednosť

dražobníka, ktorému uložil povinnosť znášať trovy. Čo sa týka žalovaných 1/ a 3/, tých súd nezaviazal na
zaplatenie trov konania vzhľadom na výsledok dokazovania, nepotvrdil sa nedostatok dobromyseľnosti
na ich strane a preto použil ust. § 257 CSP.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný 1/. Uviedol, že musí poukázať na
nesprávny právny záver súdu prvej inštancie, ktorý sa nedôvodne zaoberal skutočnosťou, či žalobca

má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dobrovoľnej dražby alebo nie, keďže pri žalobách,
kde zákon výslovne určuje možnosť podať žalobu o určenie neplatnosti dražby, nie je žalobca povinný
preukazovať naliehavý právny záujem.

8. Žalobca v konaní nepopieral dôvodnosť konania dobrovoľnej dražby, keďže mal dlžobu voči

ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na H. X, X a X v M., ktorých
zastupuje žalovaný l/. Uvedená dlžoba bola v čase konania napadnutej opakovanej dobrovoľnej dražby
právoplatne určená súdom, teda žalobca dôvodne a správne uvádzal v návrhu na vykonanie opakovanej
dobrovoľnej dražby v zmluve o vykonaní opakovanej dobrovoľnej dražby čiastku ním evidovanú v
účtovníctve. Aj keď neskôr bola súdom určená iná suma, bola daná dôvodnosť dobrovoľnej dražby,

keďže istina dlžoby žalobcu (v tomto konaní žalobcu) presahovala 2.000 eur. Žalobca ako taký namietal
iba skutočnosť, že v odpise notárskej zápisnice nebola uvedená vznesená námietka žalobcu, ktorou
namietal hodnotu nehnuteľnosti - predmetu dražby a zároveň namietal, že mu nebol vydaný výťažok
dražby po odpočítaní nákladov dražby a pohľadávky navrhovateľa dražby.

9. K uvedenému je nutné uviesť, že s námietkou žalobcu sa žalovaný 2/ v plnom rozsahu vyporiadal
a to tak, že vo veci bezodkladne poveril iného znalca na určenie hodnoty nehnuteľnosti (znalecký
posudok Ing. Jána Pisklu je súčasťou dražobného spisu) a tento kontaktoval opakovane žalobcu (s
týmto sa znalec taktiež vyporiadal v znaleckom posudku). Zároveň sa dražobník - žalovaný 2/ včas a
riadne vyporiadal s námietkou žalobcu, teda v lehote 5 pracovných dní zaslal žalobcovi odpoveď (táto je

súčasťouspisuspolusobálkou,ktorúžalobcaneprevzalvodbernejlehote).Taktiežmožnozdražobného
spisu zistiť, že žalobca si prevzal približne len 3 zásielky mu adresované na adresu jeho trvalého pobytu,
ostatné zásielky sa žalovanému 2/ - dražobníkovi vrátili ako neprevzaté v odbernej lehote a nachádzajú
sa v priloženom dražobnom spise.

10. K námietke žalobcu, že by neobdržal výťažok z dražby presahujúci výťažok dražby a náklady dražby,
je nutné dodať, že tento bol uložený do notárskej úschovy notárky, keďže si žalobca jednak nesplnil svoju
zákonnú povinnosť odovzdať predmet dražby vydražiteľovi a zároveň na draženej nehnuteľnosti viazli
viaceré exekučné záložné práva (približne 9 exekúcií - viď. list vlastníctva, ktorý je súčasťou dražobného
spisu pripojeného k súdnemu spisu), a teda z týchto prostriedkov boli uspokojené predmetné exekúcie,

ktoré značne presahovali zostatok výťažku dražby.

11. Žalovanému 1/ je absolútne neznámy dôvod, prečo sa súd prvej inštancie zaoberal údajným
„exekučným titulom", keďže dobrovoľná dražba bytu žalobcu sa riadi taktiež z časti aj ustanoveniami
zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, kedy správca - žalovaný 1/ nemusí

disponovať žiadnym „exekučným titulom", ale platnou zmluvou o výkone správy, platným hlasovaním
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorým títo schválili dražbu bytu žalobcu a účtovnou evidenciou
nedoplatkov žalobcu. Na základe tohto je žalovaný 1/ ako správca oprávnený podať návrh na vykonanie
dobrovoľnej dražby a uzatvoriť zmluvu s dražobníkom na vykonanie dobrovoľnej dražby. Oprávnenie
žalovaného 1/ tak vyplývajú z príslušných ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a

nebytových priestorov.

12. Pri poukázaní súdu prvej inštancie na primeranosť výkonu záložného práva podľa bodu 25. a bodu
29. rozsudku, musí poukázať na to, že žalobca bol niekoľkoročným neplatičom, ktorý dlhodobo neplatilzálohové predpisy spojené s užívaním jednoizbového bytu, ktorý užíval služby spojené s užívaním bytu
(TÚV, SV, kúrenie a pod) na úkor ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome
na H. X, X a X v M., čím vznikol na byte nedoplatok v značnej výške, pričom pri zohľadnení skutočnosti,

že v bytovom dome boli viacerí neplatiči, bol reálne ohrozený riadny chod bytového domu a financovanie
všetkých súvisiacich služieb v dome. Taktiež mal žalobca niekoľko exekúcií viaznucich na jeho bývalej
nehnuteľnosti, čo vyplýva aj s listu vlastníctva, ktorý je súčasťou dražobného spisu. Posúdenie súdu o
neprimeranosti je absolútne svojvoľné a bez zhodnotenia ďalších nadväzujúcich dôkazov.

13. Súd prvej inštancie akoby popieral existenciu zákonných už vyššie spomenutých ustanovení zákona
podľa bodu 28. odôvodnenia rozsudku, keď tvrdí, že žalobca 2/ porušil povinnosť vydať žalobcovi
výťažok z dražby, i keď tento jednoznačne neodovzdal vydražený byt vydražiteľovi, kedy zákon výslovne
uvádza, že výťažok musí byť uložený do notárskej úschovy, k čomu aj došlo. Zároveň možno uviesť,
že dražená nehnuteľnosť bola dňa 20.08.2019 znovu vydražená na základe návrhu hypotekárnej banky
inou dražobnou spoločnosťou, pričom táto dražba nebola v zákonnej trojmesačnej lehote na súde nikým

napadnutá. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd podľa § 388 CSP
zmenil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 7C/41/2017, zo dňa 15.10.2019 tak, že žalobu
žalobcu zamieta.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný 2/. Uviedol, že musí poukázať na

nesprávny právny záver súdu prvej inštancie, ktorý sa nedôvodne zaoberal skutočnosťou, či žalobca
má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dobrovoľnej dražby alebo nie, keďže pri žalobách,
kde zákon výslovne určuje možnosť podať žalobu o určenie neplatnosti dražby, nie je žalobca povinný
preukazovať naliehavý právny záujem.

15. Žalobca v konaní nepopieral dôvodnosť konania dobrovoľnej dražby, keďže mal dlžobu voči
ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na H. X, X a X v M., ktorých
zastupuje žalovaný 1/. Uvedená dlžoba bola v čase konania napadnutej opakovanej dobrovoľnej dražby
právoplatne určená súdom, teda žalobca dôvodne a správne uvádzal v návrhu na vykonanie opakovanej
dobrovoľnej dražby v zmluve o vykonaní opakovanej dobrovoľnej dražby čiastku ním evidovanú v

účtovníctve. Aj keď neskôr bola súdom určená iná suma, bola daná dôvodnosť dobrovoľnej dražby,
keďže istina dlžoby žalobcu (v tomto konaní žalobcu) presahovala 2.000,- eur. Žalobca ako taký namietal
iba skutočnosť, že v odpise notárskej zápisnice nebola uvedená vznesená námietka žalobcu, ktorou
namietal hodnotu nehnuteľnosti - predmetu dražby a zároveň namietal, že mu nebol vydaný výťažok
dražby po odpočítaní nákladov dražby a pohľadávky navrhovateľa dražby.

16. K uvedenému je nutné uviesť, že s námietkou žalobcu sa žalovaný 2/ v plnom rozsahu vyporiadal
a to tak, že vo veci bezodkladne poveril iného znalca na určenie hodnoty nehnuteľnosti (znalecký
posudok Ing. Jána Pisklu je súčasťou dražobného spisu) a tento kontaktoval opakovane žalobcu (s
týmto sa znalec taktiež vyporiadal v znaleckom posudku). Zároveň sa dražobník - žalovaný v 2. rade

včas a riadne vyporiadal s námietkou žalobcu, teda v lehote 5 pracovných dní zaslal žalobcovi odpoveď
(táto je súčasťou spisu spolu s obálkou, ktorú žalobca neprevzal v odbernej lehote). Taktiež možno z
dražobného spisu, ktorý je priložený k súdnemu spisu zistiť, že žalobca si prevzal približne len 3 zásielky
mu adresované na adresu jeho trvalého pobytu, ostatné zásielky sa žalovanému 2/ - dražobníkovi vrátili
ako neprevzaté v odbernej lehote a nachádzajú sa v priloženom dražobnom spise.

17. K námietke žalobcu, že by neobdržal výťažok z dražby presahujúci výťažok dražby a náklady dražby,
je nutné dodať, že tento bol uložený do notárskej úschovy notárky (viď. dražobný spis pripojený k
súdnemu spisu), keďže si žalobca jednak nesplnil svoju zákonnú povinnosť odovzdať predmet dražby
vydražiteľovi a zároveň na draženej nehnuteľnosti viazli viaceré exekučné záložné práva (približne 9

exekúcií - viď. list vlastníctva, ktorý je súčasťou dražobného spisu pripojeného k súdnemu spisu), a teda
z týchto prostriedkov boli uspokojené predmetné exekúcie, ktoré značne presahovali zostatok výťažku
dražby.

18. Žalovanému 2/ je absolútne neznámy dôvod, prečo sa súd prvej inštancie zaoberal údajným

„exekučným titulom“, keďže dobrovoľná dražba bytu žalobcu sa riadi taktiež z časti aj ustanoveniami
zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, kedy správca - žalovaný v 1.
rade nemusí disponovať žiadnym „exekučným titulom“, ale platnou zmluvou o výkone správy, platným
hlasovaním vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorým títo schválili dražbu bytu žalobcu aúčtovnouevidenciounedoplatkovžalobcu.Nazákladetohtoježalovaný1/akosprávcaoprávnenýpodať
návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby a uzatvoriť zmluvu s dražobníkom na vykonanie dobrovoľnej
dražby. Oprávnenie žalovaného 1/ tak vyplývajú z príslušných ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z. o

vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

19. Pri poukázaní súdu prvej inštancie na primeranosť výkonu záložného práva podľa bodu 25. a bodu
29. rozsudku, musí poukázať na to, že žalobca bol niekoľkoročným neplatičom, ktorý dlhodobo neplatil
zálohové predpisy spojené s užívaním jednoizbového bytu, ktorý užíval služby spojené s užívaním bytu

(TÚV, SV, kúrenie a pod) na úkor ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome
na H. X, X a X v M., čím vznikol na byte nedoplatok v značnej výške, pričom pri zohľadnení skutočnosti,
že v bytovom dome boli viacerí neplatiči, bol reálne ohrozený riadny chod bytového domu a financovanie
všetkých súvisiacich služieb v dome. Taktiež mal žalobca niekoľko exekúcií viaznucich na jeho bývalej
nehnuteľnosti, čo vyplýva aj s listu vlastníctva, ktorý je súčasťou dražobného spisu. Posúdenie súdu o
neprimeranosti je absolútne svojvoľné a bez zhodnotenia ďalších nadväzujúcich dôkazov.

20. Súd prvej inštancie akoby popieral existenciu zákonných už vyššie spomenutých ustanovení zákona
podľa bodu 28. odôvodnenia rozsudku, keď tvrdí, že žalobca 2/ porušil povinnosť vydať žalobcovi
výťažok z dražby, i keď tento jednoznačne neodovzdal vydražený byt vydražiteľovi, kedy zákon výslovne
uvádza, že výťažok musí byť uložený do notárskej úschovy, k čomu aj došlo. Zároveň možno uviesť,

že dražená nehnuteľnosť bola dňa 20.8.2019 znovu vydražená na základe návrhu hypotekárnej banky
inou dražobnou spoločnosťou, pričom táto dražba nebola v zákonnej trojmesačnej lehote na súde nikým
napadnutá. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd podľa § 388 CSP
zmenil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 7C/41/2017, zo dňa 15.10.2019 tak, že žalobu
žalobcu zamieta.

21. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§
355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363

CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu
minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniam nie je

možné priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

22. Predmetom konania, vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 7C 41/2017 je určenie -
vyslovenieneplatnostiopakovanejdobrovoľnejdražby.Predmetomodvolaciehokonaniajepreskúmanie
správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovené.

23. Odvolatelia svoje odvolania voči veci samej odôvodnili v podstate tým, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a súd
prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h CSP).

24. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné vo veci samej považovať za vecne správny, a že odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ vo veci samej
nemožno pripísať úspech.

25. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi použitými súdom prvej inštancie na podporu názoru, podľa

ktorého dražba spochybňovaná žalobou v prejednávanej veci skutočne trpela vadou, ktorá spôsobovala
jej neplatnosť.

26. Účelom zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách je ustanovenie právnej úpravy za účelom
rýchleho a efektívneho predaja založených vecí, t. j. efektívneho nástroja realizácie záložného práva,

za účelom uspokojenia pohľadávky veriteľa, avšak s primeranou ochranou dotknutých práv záložcu.
Zákon o dobrovoľných dražbách je tak založený na vyrovnanom pomere síl veriteľa a dlžníka, t. j.
okrem možnosti realizácie záložného práva na uspokojenie veriteľa poskytuje aj primeranú ochranu práv
dlžníkov, osobitne vlastníkov dražených nehnuteľností. Ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách,ktoré tomu účelu slúžia, musia byť vykladané v súvislosti s vyššie uvedeným zmyslom a účelom
zákona. Ochrana práv veriteľa a ochrana rovnakých práv (predchádzajúceho) vlastníka nehnuteľností
musí byť proporcionálna, keď z hľadiska Ústavy, ako aj Listiny základných práv a slobôd majú veriteľ

i dlžník garantovaný rovnaký rozsah ochrany. Iba také zbavenie záložcu predmetu jeho vlastníctva,
ktoré prebehlo zákonom ustanoveným spôsobom, je prijateľné a zodpovedá zmyslu a účelu Zákona o
dobrovoľných dražbách. Inštitút dobrovoľnej dražby predstavuje zásah do práva vlastniť majetok podľa
čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 21 Ústavy SR, avšak ide o zásah
zákonom dovolený, ale to len za predpokladu, že proces vykonania dobrovoľnej dražby prebehne v

súlade so zákonom.

27. V celom procese dobrovoľnej dražby, od jej vyhlásenia až po opakovanú dražbu, ktorá sa uskutočnila
11. augusta 2015, došlo k takému zásadnému porušeniu právnych predpisov o dobrovoľných dražbách,
ktoré predstavujú nezákonný zásah do vlastníckeho práva žalobcu a postihujú dražbu jej neplatnosťou.
Oznámenie o dražbe, ohodnotenie predmetu dražby, ako aj obhliadka predmetu dražby sú totiž

úkonmi, z ktorých žalobca nemôže byť vylúčený a ich uskutočnenie v zmysle zákona je predpokladom
uskutočnenia dražby (§ 20 Zákona o dobrovoľných dražbách), ako aj opakovanej dražby (§ 22 Zákona
o dobrovoľných dražbách). Hoci prvá dražba a opakovaná dražba majú charakter samostatných
úkonov, bez pochybností sú súčasťou dlhšie trvajúceho procesu dobrovoľnej dražby a navzájom spolu
súvisia. Opakovaná dražba sa môže uskutočniť iba v prípade, ak predmet dražby nebol vydražený

alebo ak bola dražba zmarená vydražiteľom. Z uvedeného vyplýva, že opakovaná dražba nevyhnutne
nadväzujenakonaniepredchádzajúcejdražby.Kúčinnémudoručeniupísomnostívprocesedobrovoľnej
dražby, na ktorú sa v čase jej vykonania vzťahovali ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku,
nedošlo. Žalobca tvrdil, že v čase doručovania písomností zo strany žalovaného 2/ sa nezdržiaval v
mieste svojho trvalého bydliska, nakoľko v tom čase sa staral o svoju ťažko chorú priateľku cca tri

roky až do jej smrti (január 2016). Písomnosti boli žalobcovi doručované na adresu jeho trvalého
pobytu, ktoré miesto nezodpovedalo jeho skutočného pobytu. Žalobca si relevantné písomnosti osobne
neprevzal, pri ich doručovaní sa aplikovala fikcia doručenia upravená v § 47 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku. Pre uplatnenie fikcie doručenia museli byť súčasne splnené tieto podmienky: a)
možnosť náhradného doručenia nebola zákonom vylúčená, b) adresát písomnosti nebol pri doručovaní

zastihnutý, c) adresát sa zdržiaval v mieste doručovania, d) doručovateľ nezastihnutého adresáta
vhodnýmspôsobomupovedomil,kedyprídepísomnosťdoručiťznova,e)druhýpokusodoručeniezostal
taktiež bezvýsledný, f) adresát písomnosti bol vhodným spôsobom upovedomený o uložení písomnosti
na pošte alebo orgáne obce, g) adresát si zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihol. Ak čo i len
jedna z týchto kumulatívnych podmienok nebola splnená, fikcia doručenia nemohla nastať. Povinnosť

v konaní preukázať splnenie podmienok pre uplatnenie fikcie doručenia zaťažovalo žalovaných, ktorí
však túto svoju dôkaznú povinnosť neuniesli.

28. Správnosť uvedeného záveru potvrdzuje aj Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8 Cdo
178/2018 z 27. marca 2019. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o

doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky
poriadok) v znení neskorších predpisov účinného v čase konania dražby, písomnosti sa doručovali
poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nebolo možné alebo účelné, doručovali sa iným
preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej boli určené. Na doručovanie sa primerane
použili ustanovenia osobitného predpisu. Podľa poznámky pod čiarou, boli týmto predpisom ustanovenia

§ 45 až § 50 O. s. p.

29. Podľa § 47 ods. 1, 2 O. s. p., do vlastných rúk bolo treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak
ustanovoval zákon, a iné písomnosti, ak to nariadil súd. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa mala
doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiaval, doručovateľ ho vhodným

spôsobom upovedomil, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak
zostal i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uložil doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne
obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomil. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia
nevyzdvihol, považoval sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o
tom nedozvedel.

30.Ustanovenie§10zákonač.527/2002Z.z.regulujeosobitnúúpravudoručovaniavproceserealizácie
dobrovoľnej dražby. Na daný všeobecný režim zákonodarca vztiahol primerané použitie ustanovení
osobitného predpisu, ktorými boli v súlade s odkazom a poznámkou pod čiarou ust. § 45 až 50 O. s.p. Z dôvodu nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku uvedený odkaz už nie je aktuálny
a správne by mal byť nahradený odkazom na § 105 až 114 C. s. p., avšak v posudzovanej veci
aj opakovaná dobrovoľná dražba prebehla ešte za účinnosti O. s. p. (a teda subsidiárne použitie

Občianskeho súdneho poriadku tak bolo do 30. júna 2016 aktuálne).

31. V prípade náhradného doručovania podľa § 47 ods. 2 O. s. p. bola uvedeným ustanovením
konštruovaná právna fikcia, že účinky doručenia písomností nastali ex lege po uplynutí stanovenej doby
aj voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal. Právna fikcia bol právno-technický postup, pomocou

ktorého sa považovala za existujúcu situácia, ktorá bola zjavne v rozpore s realitou a ktorá dovoľovala,
aby z nej boli vyvodené odlišné právne dôsledky než tie, ktoré by plynuli iba z konštatovania faktu.
Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia ako nástroj odmietnutia reality právom je
nástrojom výnimočným, striktne určeným na naplnenie tohto jedného z hlavných ústavných postulátov
právnehoporiadkuvpodmienkachprávnehoštátu.Abymohlaprávnafikciasvojúčelnaplniť(dosiahnutie
právnej istoty), musela rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spájal. Ak neboli všetky právne

náležitostisplnené,súdneboloprávnenýnaplneniefikciekonštatovať(nálezÚstavnéhosúduSlovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 119/07).

32. V danej veci žalovaný 2/ doručoval žalobcovi v priebehu dražby viacero relevantných písomností
týkajúcich sa dražby jeho nehnuteľnosti, ktoré v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. mu

museli byť doručené do vlastných rúk postupom upraveným v § 47 ods. 2 O. s. p.. Ako už bolo
vyššie uvedené, pre vznik fikcie doručenia zakotvenej v cit. ustanovení ("... považuje sa posledný
deň lehoty za deň doručenia...") bolo predpísané súčasné splnenie nasledovných podmienok: a)
možnosť náhradného doručenia nebola zákonom vylúčená, b) adresát písomnosti nebol pri doručovaní
zastihnutý, c) adresát sa zdržiaval v mieste doručovania, d) doručovateľ nezastihnutého adresáta

vhodným spôsobom upovedomil, kedy príde písomnosť doručiť znova (s uvedením dňa a hodiny), e)
druhý pokus o doručenie zostal taktiež bezvýsledný, f) adresát písomnosti bol vhodným spôsobom
upovedomený o uložení písomnosti na pošte alebo orgáne obce, g) adresát si zásielku do 3 dní od
uloženia nevyzdvihol. Tieto podmienky boli stanovené kumulatívne, preto ak z nich nebola splnená čo i
len jedna, neuplatnila sa fikcia doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O. s. p.. Zákonná konštrukcia umožňujúca

náhradné doručenie vychádzala teda z toho, že adresát sa v čase doručovania (t. j. v konkrétny
deň) skutočne zdržiaval v mieste doručenia a mal tak možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne
po náhradnom doručení prevziať či vyzdvihnúť. Táto skutočnosť (zdržiavanie sa účastníka v mieste
doručenia)bolajednýmzpredpokladovazákonnoupodmienkoupreuplatnenieprávnejfikciedoručenia,
pričom nebolo rozhodujúce miesto trvalého bydliska, ale okolnosť zdržiavania sa na adrese, kam bola

zásielka určená do vlastných rúk doručovaná (k tomu pozri i uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 Cdo 233/2010). V preskúmavanej veci je z doručeniek o doručení písomností
týkajúcich sa opakovanej dražby žalobcovi zrejmé, že obsahujú len údaje o tom, kedy boli zásielky
uložené na pošte a že adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote, bez oznámenia o opakovanom
doručení. Okolnosť, že adresát sa v mieste doručenia v dňoch, kedy boli jednotlivé zásielky doručované

zdržiaval, doručenky nepotvrdzujú (neosvedčujú), pretože žiaden takýto údaj na nich uvedený nie je
(doručenka neobsahuje predtlač so slovami "hoci sa v mieste doručenia zdržuje"), absentuje aj údaj o
opakovanom doručení zásielky.

33. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí zároveň dodal, že okolnosť, že žalovaný nemal pri doručovaní

písomností o skutočnom bydlisku žalobcu vedomosť alebo okolnosť, že zásielky, ktoré boli zasielané
na známu adresu žalobcom sa vracali len ako nevyzdvihnuté v odbernej lehote, bez toho, aby boli
známeokolnosti,ževskutočnostisaadresátnatejtoadresenezdržiava,nemajúvtomtokontexteprávny
význam. Bolo preto povinnosťou dražobníka, aby vykonal všetky potrebné opatrenia s cieľom zistiť
miesto pobytu žalobcov, ktorým doručoval písomnosti (bolo napr. na dražobníkovi, aby lege artis využil

právne prostriedky doručovania do vlastných rúk, a to iným preukázateľným spôsobom, založeným na
osobnom kontakte, dopytovaním sa na obci, u susedov a pod.).

34. Je možné teda konštatovať, že písomnosti súvisiace s opakovanou dražbou (napr. odpoveď na
námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby z 8.7.2015, doručenie znaleckého posudku č. 35/2015,

odpis notárskej zápisnice) neboli žalobcovi účinne doručené v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 527/2002
Z. z. náhradným spôsobom v súlade s § 47 ods. 2 O. s. p.. Zároveň preto je možné sa stotožniť i
so záverom žalobcu v tom, že neboli splnené podmienky na vykonanie opakovanej dražby. Preto i
záver súdu prvej inštancie bol správny v tom, že žalovaný 2/ sa písomne nevysporiadal so vznesenýminámietkami žalobcu, nezaslal najneskôr 5 pracovných dní pred konaním dražby vlastníkovi predmetu
dražby písomnú odpoveď, hoci s ním bol v telefonickom kontakte. Neinformoval žalobcu o tom, že
požiadal o vyhotovenie znaleckého posudku iného znalca. Zápisnica o opakovanej dobrovoľnej dražbe

neobsahuje vznesené námietky, ktoré boli zaslané dražobníkovi listom zo dňa 05.07.2015.

35. Z obsahu samotnej notárskej zápisnice o vykonaní opakovanej dražby zo dňa 11.08.2015 vyplýva,
že proti priebehu dražby nikto z prítomných nevzniesol námietky, avšak absentuje informácia o námietke
žalobcu, ktorá z jeho strany bolo vznesená 07.07.2015. Odkazuje na znalecký posudok č. 5/2015, voči

ktorému boli zo strany žalobcu vznesené námietky a žalovaný 2/ poveril iného znalca na vypracovanie
znaleckého posudku Ing. Jána Pisklu. Znalecký posudok ako základ stanovenia ceny predmetu dražby
je jedna z najdôležitejších listín, ktorá sa osobám povinným z dražby doručuje. V zmysle zákona,
na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok, ktorým bola určená vyššia
všeobecná hodnota predmetu dražby, ale tu si treba všimnúť, že samotný žalovaný 2/ uvádza v liste
z 08.07.2015, že námietky zo strany žalobcu mu boli doručené 07.07.2015 vo večerných hodinách a

poveril iného znalca na vypracovanie znaleckého posudku. Podľa samotného znaleckého posudku č.
35/2015 znalca Ing. Jána Pisklu, vypracovaného 11.07.2015, sa miestna obhliadka spojená s miestnym
šetrením mala vykonať dňa 08.07.2015 (teda už na druhý deň) po doručení námietok žalobcom,
za jeho účasti, ktorý však podľa znalca nesprístupnil predmetnú nehnuteľnosť. Preto nehnuteľnosť
ohodnotil bez vykonania tejto obhliadky. Zákon síce umožňuje ohodnotenie predmetu dražby aj bez jej

sprístupneniaazdostupnýchúdajov,avšakvlastníkdanejnehnuteľnostimábyťoobhliadkeinformovaný
v dostatočnom časovom predstihu. Je teda otázne, akým spôsobom sa žalobca mal dozvedieť o
konaní danej obhliadky, ktorá sa mala uskutočniť už na druhý deň a o ktorej mal byť informovaný v
dostatočnom časovom predstihu, čím bolo zmarené aj riadne ohodnotenie danej nehnuteľnosti. Všetky
vyššie uvedené skutočnosti svedčia o tom, že samotná opakovaná dobrovoľná dražba nebola vykonaná

v súlade s právnymi predpismi, ktoré spôsobujú jej neplatnosť.

36. V súvislosti so žalovanými namietaným prejavom nespokojnosti s rozsudkom okresného súdu
odvolací súd ešte konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať

očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby
bolústavneakceptovateľnýaabyjehorozhodnutiebolomožnékvalifikovaťakozákonné,preskúmateľné
abezznakovarbitrárnosti,čovdanomprípadesplnenébolo.Pokiaľajsúdprvejinštancienedalodpoveď
na všetky argumenty žalovaného, tieto v relevantnej časti doplnil odvolací súdu.

37. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaných odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu odvolaciu argumentáciu nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto
odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

38. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu I. inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny.

39. Žalobca má voči žalovaným 1/ a 2/ podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v plnej výške, pretože bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

40. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).