Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. február 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoP/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119210993
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2119210993.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: Mgr.
Renáta Gavalcová a Mgr. Lucia Mizerová, v nesporovej veci navrhovateľky: B. C., nar. XX.XX.XXXX,
adresa K., K. XX, o spôsobilosti na právne úkony osoby: M. W., nar. XX.X.XXXX, adresa E., Z. XX,
t.č. I. n.o. U., A., Z. XXXX/XXB, v konaní zastúpenej procesným opatrovníkom: Mesto A., so sídlom A.,
Z. XXXX/XX, za účasti Krajskej prokuratúry v Trnave, na odvolanie Okresnej prokuratúry Senica proti

rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 10Ps/5/2020-51 zo dňa 11.8.2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie čiastočne vyhovel návrhu navrhovateľky na pozbavenie
spôsobilosti na právne úkony M. W., keď vo výroku rozhodol nasledovne:

Súd obmedzuje M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., Z. XX v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu:
- samostatného konania a vystupovania pred štátnymi orgánmi, orgánmi štátnej správy, orgánmi
územnej samosprávy, úradmi a inštitúciami vrátane preberania poštových zásielok,
- disponovania s finančnou čiastkou prevyšujúcou sumu 5,-EUR týždenne, bankovým účtom,
dôchodkom,
- udelenia plnomocenstva,

- uzatvárania akýchkoľvek zmlúv majetkovo-právnej povahy, a to najmä zmlúv o prevode vlastníctva k
hnuteľným a nehnuteľným veciam, kúpnych zmlúv, zmlúv o pôžičke, zmlúv o úvere, darovacích zmlúv,
zámenných zmlúv, záložných zmlúv, zmlúv o zriadení vecného bremena,
- uzatvárania dohôd v dedičskom konaní,
- spísania závetu,
- rozhodovania o svojej liečbe a o poskytovaní zdravotnej starostlivosti svojej osobe a o umiestnení

svojej osoby do zariadenia poskytujúceho zdravotnú starostlivosť,
- kandidovania vo voľbách do volebných orgánov,
- rozhodovania o mieste svojho trvalého a prechodného bydliska, počnúc právoplatnosťou tohto
rozsudku.
Súd ustanovuje obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony M. W., nar. XX.XX.XXXX za opatrovníka B.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., K. XX, ktorý opatrovník je oprávnený a povinný zastupovať opatrovanca

pri právnych úkonoch, v ktorých bola spôsobilosť opatrovanca obmedzená a je povinný predkladať súdu
správy o výkone svojej opatrovníckej funkcie dvakrát ročne vždy k 30.06. a 31.12. kalendárneho roka
za predchádzajúce polročné obdobie a po skončení funkcie je povinný predložiť súdu záverečný účet
zo správy majetku opatrovanca.
Trovy konania platí štát.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.2. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu ako ho zistil z vykonaného
dokazovania. Z výpovede navrhovateľky zistil, že jej matka je umiestnená v ústave 3 roky, 7 rokov
predtým sa o ňu staral jej manžel, otec navrhovateľky. Keď bola situácia nezvládnuteľná, matka

bola umiestnená do sociálneho zariadenia. Navrhovateľka matku navštevuje každý druhý víkend.
Ak na návštevu nemôže ísť, ide jej brat. Pobyt matky v zariadení je hradený z jej dôchodku, ktorý
na to nepostačuje, zvyšok dopláca otec, keďže predali dom a zatiaľ má finančné prostriedky. O
tomto konaní má otec navrhovateľky vedomosť. Matka nemá možnosť prísť do kontaktu s finančnými
prostriedkami, nevie niečo kúpiť, nie je orientovaná, nevie aký je deň atď. Takisto nie je schopná

rozhodovať o zabezpečení vlastnej zdravotnej starostlivosti, uzatvárať zmluvy o úvere, pôžičke, prevode
nehnuteľností, zaväzujúcich k majetkovým plneniam, zaťažovať nehnuteľnosti, rozhodovať o svojom
umiestnení v sociálnych zariadeniach, preberať poštu a pod. Jej matka nevie dať najavo čo chce, pár
rokov ju nepozná. Je na tom tak zle, že pije so striekačkou. Nedokáže nič mimikou naznačiť, ukázať,
nedokáže povedať ani slovo.

3. Zo znaleckého posudku č. 32/2020 a výsluchu znalkyne MUDr. Slávky Lenerovej mal súd preukázané,
že M. W. trpí alzheimerovou demenciou - ťažkým stupňom. Ide o ležiacu probandku, ktorá je od júna
2017 umiestnená v zariadení pre seniorov. Ide o ležiacu pacientku, ktorá stratila schopnosť adekvátne
komunikovať, je plienkovaná. Je kŕmená kašovitou stravou, ordinované lieky jej podáva zdravotnícky
personál zariadenia. Probandka si nedokáže zabezpečiť vlastné potreby, stratila schopnosť si sama

realizovaťsebaobslužnéčinnosti,jeodkázanánapomocshygienou.Probandkatrpíduševnouporuchou
trvalého charakteru, u ktorej sa nedá predpokladať zlepšenie jej zdravotného stavu. Je odkázaná na
pomoc inej osoby alebo pobyt v ústave. Probandka nie je schopná spravovať svoje záležitosti, nedokáže
hospodárne nakladať so svojím majetkom, môže disponovať s financiami v hodnote 5,-EUR. Probandka
nie je schopná chápať zmysel súdneho konania a pre zdravotné dôvody nie je schopná sa zúčastniť

súdneho pojednávania. Probandka má diagnostikovanú aj parkinsonovú chorobu a ateriosklerózu
mozgu. Zlepšenie jej zdravotného stavu sa nedá predpokladať, pretože parkinsonova a alzheimerova
choroba sú ochorenia nervového systému, ktoré sú v podstate nevyliečiteľné. Probandka sa nachádza
v ťažkom štádiu choroby a zlepšenie jej stavu nie je možné predpokladať aj z toho dôvodu, že
nekomunikuje, výnimočne niečo odpovie alebo emočne zareaguje na situáciu, napr. úsmevom, ale nie

je možné predpokladať, že je to reakcia na danú situáciu. Naviac lieky na alzheimerovu chorobu nie sú
v tomto štádiu ochorenia uhrádzané poisťovňou, čo takisto sťažuje jej situáciu.

4. Procesný opatrovník navrhol menovanú obmedziť v spôsobilosti na právne úkony.

5.ProkurátorOkresnejprokuratúrySenicamalzato,že vykonanédokazovaniepreukázalo,ženávrhbol
podaný sčasti dôvodne, najmä s ohľadom na závery znaleckého posudku a to v rozsahu rozhodovania o
zdravotnej starostlivosti, o mieste pobytu, vystupovania pred štátnymi orgánmi a orgánmi verejnej moci,
doručovania a preberania úradných zásielok, a v rovine majetkovej, v časti uzatvárania prevodných
zmlúv majetkovej povahy, nakladania s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, spisovaním závetu a

príjmom nad rámec 5,- Eur týždenne. V tejto súvislosti pripomenul, že dôvodom podania návrhu je samo
osebenakladaniesmajetkomatiežto,ževykonaniedokazovanianadakúkoľvekpochybnosťnevylúčilo,
že u menovanej sa môžu vyskytnúť aj pozitívne momenty vnímania a interakcie, ktoré môžu hraničiť
čiastočne s vyjadrením názoru, čo plne opodstatňuje zachovanie nakladania s minimálnym obnosom
finančných prostriedkov. Doplnil, že je vylúčené, aby osoba, o ktorej právach sa koná, bola na právach

obmedzená v rozsahu rovnajúcom sa faktickému pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony a rovnako
je vylúčené, osobu pozbaviť resp. obmedziť na právach vo vzťahu k výkonu jej volebného práva.

6. V ods. 8 odôvodnenia preskúmavaného rozsudku súd prvej inštancie skonštatoval, že prokurátor
navrhol v konaní vykonať dokazovanie vzhliadnutím M. W., nakoľko navrhovateľka nie je v pravidelnom

kontakte s osobou, o ktorej právach sa koná a v prípade vyšetrenia znalkyňou išlo rovnako o ojedinelý
kontakt s osobou, o ktorej právach sa koná. Uviedol, že vykonané dokazovanie nad akúkoľvek
pochybnosť nevylúčilo, že u menovanej sa môžu vyskytnúť aj pozitívne momenty vnímania a interakcie
ktoré môžu hraničiť s čiastočným vyjadrením názoru. Súd návrh na doplnenie dokazovania zamietol s
poukazom na § 185 CSP z toho dôvodu, že pani M. W. trpí duševnou poruchou v pokročilom štádiu,

je imobilná, nie je schopná adekvátne komunikovať ani realizovať sebaobslužné činnosti. Uvedené mal
súd preukázané z výsluchu znalkyne, ktorá menovanú videla, komunikovala s ošetrujúcou zdravotnou
sestrou a oboznámila sa s jej neurologickou zdravotnou dokumentáciou. Síce nie je možné úplne vylúčiť,
že u menovanej sa môžu vyskytnúť aj pozitívne momenty vnímania a interakcie, ale nie je to možnéobjektívne predpokladať. Ak by sa aj pri vzhliadnutí súdom takýto moment vyskytol, nemalo by to vplyv
na vyhodnotenie dôkazov a následné rozhodnutie súdu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, súd
nevykonal tento dôkaz s poukazom na č.l. 12 Základných princípov CMP, podľa ktorého súd postupuje v

konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,
koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

7. Právne súd vec posúdil na základe aplikácie ust. § 10 ods. 1, 2, 3, § 26, § 27 ods. 2, § 28 zák. č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj len OZ), § 231 písm. a), § 248 ods. 1, 2, § 249 ods. 1, § 272,

§ 274 ods. 2 a § 275 Civilného mimosporového poriadku (zák. č. 161/2015 Z.z. - ďalej len CMP).

8. Prvoinštančný súd zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania vyvodil ten
právny záver, že sú splnené zákonné podmienky pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony M. W..
V konaní bolo nepochybne preukázané, a to najmä vykonaným znaleckým dokazovaním, že M. W. trpí
alzheimerovou chorobou v pokročilom štádiu demencie. Ide o duševnú poruchu, pre ktorú menovaná

podľazáverovznaleckéhoposudkuniejeschopnáspravovaťsvojezáležitosti,niejespôsobilánaprávne
úkony v rozsahu vymedzenom vo výroku tohto rozsudku. Súd mal tiež preukázané, že u menovanej sa
nedá predpokladať zlepšenie jej zdravotného stavu a je odkázaná na pobyt v ústave. Z týchto dôvodov
súd obmedzil spôsobilosť M. W. na právne úkony tak, ako uviedol vo výrokovej časti rozsudku. Súd tiež
menovanej ustanovil opatrovníka, a to jej dcéru - navrhovateľku, ktorá s výkonom funkcie opatrovníka

súhlasila.

9. Súd prvej inštancie skonštatoval, že trovy znaleckého dokazovania v zmysle § 251 ods. 1 CMP platí
štát.Onáhradetrovúčastníkovkonaniarozhodol podľa§52CMPztohodôvodu,žežiadenzúčastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Proti tomuto rozsudku pri uplatnení odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP a §
62 ods. 1 CSP s tým, že rozsudok je založený na nesprávnom alebo neúplne zistenom skutočnom stave
veci, nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných pre zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávnych
skutkových zisteniach a na nesprávnom právnom posúdení, podala odvolanie Okresná prokuratúra

Senica, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu podľa § 389 ods.
1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie je postavené
na dvoch skutočnostiach a to, že súd prvej inštancie v rozpore s ust. § 243 ods. 2 CMP nevzhliadol M.
W. a na tom, že súd nebol oprávnený obmedziť pasívne volebné právo menovanej.

11. S poukazom na ust. § 243 CMP odvolateľ vyslovil názor, že ak súd upustí od výsluchu osoby,
zákon ukladá súdu povinnosť túto osobu vzhliadnuť. Vzhliadnutie pritom znamená priamy očný kontakt.
Zo záverov stanoviska NS ČR sp. zn. Cpjn 201/2015 vyplýva primárne neprocesné východisko, keď
vzhliadnutie neslúži zisťovaniu skutkového stavu, ale je vyjadrením dôstojnosti človeka. Aj z uvedeného
dôvodu tento procesný úkon je potrebné odlíšiť od dôkazného prostriedku obhliadky. Od vzhliadnutia

nie je teda možné rozhodnutím súdu upustiť, pretože ide o kogentnú právnu normu, ktorá je mandatórne
ustanovená v prípade nemožnosti výsluchu, ak sa koná o spôsobilosti osoby na právne úkony. Úprava
CMP podľa mienky prokurátúry predpokladá aj možné skutkové zistenia a najmä skutkovú verifikáciu
skutočného zdravotného stavu a postihnutia osoby, o ktorej právach sa koná a tým aj realizáciu ochrany
jej práv. Právo na vzhliadnutie je navyše právom osoby, o ktorej právach sa koná. Prokurátor pritom

v prvoinštančnom konaní navrhol doplniť dokazovania o vzhliadnutie osoby, o ktorej právach sa koná,
súd ale uznesením podľa § 185 CSP návrh na doplnenie dokazovania vzhliadnutím zamietol. V
záverečnej reči prokurátor okrem iného uviedol, že vykonané dokazovanie nad akúkoľvek pochybnosť
nevylúčilo, že u žalovanej sa môžu vyskytnúť aj pozitívne momenty vnímania a interakcie, ktoré môžu
hraničiť čiastočne s vyjadrením názoru. Nevylúčenie tzv. svetlých momentov vnímania žalovanej však

nebolo možné žiadnym spôsobom posúdiť vzhľadom na nevykonanie vzhliadnutia súdom aj keď to
zákon výslovne predpokladá. Právne úvahy súdu v ods. 8 odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, na
ktorých založil právne posúdenie veci, vzhľadom k neúplnému zisteniu skutkového stavu a nevykonaniu
navrhnutých dôkazov spôsobujú, že vydaný rozsudok je vydaný predčasne v rozpore so zákonom vo
vzťahu k nevykonaniu vzhliadnutia menovanej, rovnako ako v rozpore s čl. 12 ods. 5 Dohovoru o

právach osôb so zdravotným postihnutím. Súd vec nesprávne právne posúdil, keď v rozpore s čl. 12
ods. 1 v spojení s ustanoveniami Dohovoru vzhliadnutie osoby odmietol, pričom sa spoliehal len na
sprostredkované informácie formou výsluchu navrhovateľa a znalkyne, resp. informácie vychádzajúce
zo znaleckého posudku. Práve pre prípad nemožnosti vypočutia osoby je určený inštitút jej vzhliadnutiaa nevykonanie vzhliadnutia v prípade nemožnosti výsluchu osoby spôsobuje, že súd pred rozhodnutím
riadne nezistil skutočný stav veci a svojím postupom zasiahol do dôstojnosti osoby, ako ľudskej bytosti.
Vykonanie vzhliadnutia má jednoznačnú prednosť pred procesnou ekonómiou vzhľadom na skutočnosť,

že samotné vzhliadnutie má okrem obligatórnej povinnosti súdu aj právnoetický rozmer.

12. V ďalšej časti odvolania okresný prokurátor namietal, že súd prvej inštancie v prvej výrokovej
vete okrem iného obmedzil menovanú v spôsobilosti na právne úkony aj v rozsahu kandidovania vo
voľbách do volebných orgánov. Konštatoval, že podmienky výkonu volebného práva upravuje zák.

č. 180/2014 Z.z. o podmienkach výkonu volebného práva... Prekážky pasívneho volebného práva
upravuje tento zákon expresis verbis v ust. § 6, podľa ktorého prekážkou práva byť volený je ad
a) výkon trestu odňatia slobody, ad b) právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie
nebolo zahladené a ad c) pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Vo vzťahu k prekážke pasívneho
volebného práva spočívajúcej v pozbavení spôsobilosti na právne úkony uviedol, že túto nie je možné
reálne právne aplikovať, nakoľko ide o obsolentné ustanovenie zákona, keďže od účinnosti Civilného

sporového poriadku od 1.7.2016 nemožno rozhodnúť o pozbavení spôsobilosti na právne úkony, ale len
obmedziť spôsobilosť fyzickej osoby na právne úkony. V prípade osôb, u ktorých došlo k obmedzeniu
spôsobilosti na právne úkony zák. č. 180/2014 Z.z. neustanovuje fakticky žiadne prekážky výkonu
pasívneho volebného práva. S poukazom na zásadu, že súd v zásade nemôže rozhodovať nad rámec
zákona, najmä ak tým negatívne zasiahne do základných práv a slobôd adresáta, je nepochybné, že

prvoinštančný súd dotknutou časťou rozsudku rozhodol mimo platného zákonného rámca a v otázke,
ktorá je s poukazom na čl. 7 ods. 5 v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy SR v rovine právnej úpravy vyhradená
jedine zákonodarcovi. Okresný prokurátor má za to, že podľa súčasnej platnej a účinnej právnej úpravy
súd nemôže individuálnym decíznym aktom pristúpiť k obmedzeniu pasívneho volebného práva u osôb,
ktorýchspôsobilosťnaprávneúkonyobmedzilatoajzdôvodu,žekandidovaniedovolenýchorgánovnie

je vo svojej podstate právnym úkonom podľa definičného rozsahu ustanovení Občianskeho zákonníka.

13. K doručenému odvolaniu okresného prokurátora podal písomné vyjadrenie procesný opatrovník.
K nevykonaniu vzhliadnutia osoby, o ktorej spôsobilosť na právne úkony sa koná uviedol, že sa
stotožňuje s názorom prokuratúry, že vzhliadnutie osoby je obligatórnou povinnosťou súdu v súlade

s § 243 CMP. Vzhliadnutím osoby sa smeruje k tomu, aby súd o takýchto závažných zásahoch do
ľudskej dôstojnosti nerozhodoval len od stola, ale predpokladá sa aj určitý osobný kontakt súdu s touto
osobou. Na základe uvedeného má za to, že je povinnosťou súdu vzhliadnuť takúto osobu a to najmä
z právnoetického pohľadu. V konaní bolo Okresnou prokuratúrou navrhnuté vykonanie vzhliadnutia
dvakrát, v oboch prípadoch súd tento návrh zamietol s poukazom na čl. 12 CMP. Procesný opatrovník

sa najmä z právnoetického hľadiska nestotožnil s týmto konaním súdu. Má za to, že inštitút vzhliadnutia
neslúži zisťovaniu skutkového stavu, ktorý bol dostatočne zistený na základe znaleckého posudku a
výsluchu znalkyne. Práve znalecké dokazovanie by malo mať pre vec najzásadnejší význam, nakoľko
bolo vykonané kvalifikovaným subjektom. Rovnako výsluchom navrhovateľky boli výsledky znaleckého
dokazovania potvrdené. Procesný opatrovník sa teda nestotožnil s konaním súdu, ktorý rozhodol bez

vykonania vzhliadnutia osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, pričom tento postup môže byť vyhodnotený
ako postup nerešpektujúci právo účastníčky na vykonanie tohto úkonu. Procesný opatrovník však
napriek tomu rozhodnutie súdu rešpektoval a to s ohľadom na skutočnosť, že vzhliadnutie osoby
neslúži k zisťovaniu skutkového stavu, pričom navrhol súdu vyhovieť návrhu v rozsahu znaleckého
dokazovania. Opatrovník pritom prihliadol aj na skutočnosť, že osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná,

sa nachádza už vo veľmi zlom zdravotnom stave, v ktorom nie je pre ňu možné prakticky v žiadnych
právnych úkonoch prejaviť svoju vôľu a bolo teda potrebné bezodkladne zabezpečiť, aby bola v
jednotlivých právnych úkonoch zastúpená opatrovníkom. Aj obmedzením spôsobilosti na právne úkony
sa menovanej zabezpečí zvýšená ochrana, aby neprišlo k ujme na jej právach.

14. Ďalší účastníci odvolanie vo veci nepodali, k doručeným podaniam sa písomne nevyjadrili.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP v spojení s § 13 zák. č.

161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku - ďalej CMP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,
proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§
365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie priviazanosti rozsahom odvolania (§ 65 v spojení s § 233 CMP), bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní
zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že
odvolanie je sčasti dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) a c) v spojení s §
391 ods. 1 CSP).

16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené všetky
zákonné podmienky hmotnoprávne i procesné pre obmedzenie osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná v
spôsobilosti na právne úkony a to zároveň aj v rozsahu vymedzenom súdom prvej inštancie v prvej
výrokovej vete preskúmavaného rozsudku.

17. Prioritne bolo nevyhnutné vyriešiť otázku, či súd prvej inštancie postupoval procesne správne, keď
s poukazom na čl. 12 Základných princípov CMP - hospodárnosť konania, resp. procesnú ekonómiu,
s poukazom na § 185 CMP, podľa ktorého ods. 1 súd rozhodne ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná,
odmietolvykonaťdôkazvzhliadnutímM.W.,stým,žeakbysaajprivzhliadnutísúdompozitívnymoment
vnímania a interakcie u menovanej vyskytol, nemalo by to vplyv na hodnotenie dôkazov a následné

rozhodnutie súdu.

18. Konanie o spôsobilosti na právne úkony fyzických osôb je upravené v druhom oddiele v § 231 a
nasl. CMP.

19. Podľa § 243 CMP súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná (ods. 1). Súd výsluch uskutoční
spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného
stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne
(ods. 2). Ak o to požiada osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, vyslúchne ju súd vždy (ods. 3).

20. Jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý slúži na objasnenie stavu veci je i výsluch účastníkov
konania. V konaní o spôsobilosti na právne úkony zákon v cit. ust. § 243 CMP, ktorý je vo všeobecnému
ust. § 195 CSP lex specialis a teda prednostný, ukladá súd obligatórnu povinnosť vypočuť osobu, o ktorej
spôsobilosti sa koná. Cieľom výsluchu jednak garantovať tejto osobe všetky jednotlivé zložky práva na
spravodlivý proces a vyvážiť tak nerovné podmienky pri ich uplatnení a súčasne zistenie názoru tejto

osoby priamo na základe vnemov sudcu. Iba za určitých zákonom taxatívne stanovených okolností, s
ohľadom na zdravotný stav osoby, je možné od výsluchu upustiť, pričom túto skutočností musí súd v
odôvodnení rozsudku náležite odôvodniť. Napriek generálnemu pravidlu obsiahnutému v ods. 1 cit. §
243 CMP, že osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, musí byť súdom vypočutá, zákon pripúšťa prelomenie
tohto pravidla v ods. 2 citovaného ustanovenia za podmienky, že výsluch je na ujmu zdravotného stavu a

vtedy súd môže od tohto výsluchu upustiť, pričom v takom prípade zákon ukladá súdu povinnosť osobu,
o ktorej spôsobilosti sa koná vzhliadnuť. Vzhliadnutie pritom predpokladá osobne primárne vizuálny
kontakt. Podľa kogentného znenia citovaného ustanovenia zákon nepripúšťa možnosť, aby súd od
vzhliadnutia, čiže osobného kontaktu sudcu a osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, upustil. Podľa názoru
odvolacieho súdu vzhliadnutie nie je len vyjadrením dôstojnosti človeka, ako to vyplýva z rozhodnutia

NS ČR sp. zn. Cpjn 201/2015, ale inštitút vzhliadnutia umožňuje súdu priamo získať skutkové zistenia a
uskutočniťpriamuverifikáciuskutočnéhozdravotnéhostavuosoby,oktorejspôsobilostinaprávneúkony
sa koná, je teda zároveň dôkazným prostriedkom. Právo na vzhliadnutie je tiež právom danej osoby
a slúži na realizáciu ochrany jej práv. Zákon v cit. ust. § 243 ods. 2 veta tretia CSP pritom nepripúšťa
žiadnu výnimku z povinnosti súdu vzhliadnuť osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná a to ani s odkazom na

závažnosť jej zdravotného stavu, resp. mieru jej postihnutia a už vôbec nie s odkazom na hospodárnosť
konania (čl. 17 Zásad CSP).

21. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd je názoru, že súd prvej inštancie tým,
že nepostupoval v súlade s ust. § 243 CMP a potom ako od výsluchu osoby, o ktorej spôsobilosti

konal upustil, túto osobu nevzhliadol, čím porušil kogentné ustanovenie zákona, nesprávnym postupom
znemožnil dotknutej účastníčke, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno dobre napraviť až
v druhoinštančnom konaní pred odvolacím súdom (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP). Zároveň súd prvejinštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia, keď opomenul kogentnosť cit. ust. § 243 ods.
2 veta tretia CMP, nevykonal navrhovaný dôkaz vzhliadnutím menovanej, pričom opäť nie je účelné
doplniť toto dokazovanie až druhoinštančným odvolacím súdom (§ 389 ods. 1 písm. c) CSP). Uvedené

pochybenia museli viesť k zrušeniu preskúmavaného rozsudku v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP v
celom rozsahu a k nadväznému vráteniu veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
v zmysle § 391 ods. 1 CSP.

22. Ako ďalšie odvolateľ namietal, že prvoinštančný súd vo výroku napadnutého rozsudku rozhodol

nad rámec zákona, ak obmedzil menovanú v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu kandidovania vo
voľbách do volebných orgánov. Na úvod je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, že došlo zrejme k chybe v
písaní, keď správne malo byť uvedené do volených a nie volebných orgánov. Súd prvej inštancie tento
rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony v odôvodnení preskúmavaného rozsudku, napriek
tomu, že takéto obmedzenie prokurátor v konaní namietal, nijako bližšie nezdôvodnil.

23. Odvolací súd považoval za potrebné prioritne sa vysporiadať s námietkou odvolateľa, že
kandidovanie do volených orgánov nie je vo svojej podstate právnym úkonom, čím chcel zrejme
naznačiť, že súd nemohol o obmedzení spôsobilosti v tomto rozsahu rozhodovať.

24. V zmysle § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene a zániku tých práv a

povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Právny úkon je teda navonok prejavená
vôľa fyzickej osoby smerujúca k určitým právnym následkom. Realizácia pasívneho volebného práva
fyzickou osobou, teda uplatnenie práva byť volený do volených orgánov, je navonok prejavenou
vôľou, ktorá smeruje k právnym následkom, ktoré príslušné normy upravujúce volebný proces s takto
prejavenou vôľou spájajú. Odvolací súd je preto toho názoru, že realizácia pasívneho volebného práva

kandidovaním vo voľbách do volených orgánov je právnym úkonom fyzickej osoby v zmysle cit. § 34
OZ, preto sa aj naň vzťahuje konanie o spôsobilosti na právne úkony podľa druhého oddielu CMP.

25. Napokon o tom, že realizácia aktívneho, či pasívneho volebného práva je právnym úkonom, o
spôsobilosti na ktorý je možné rozhodovať v rámci konania o spôsobilosti na právne úkony, nemali

pochybnosti ani najvyššie súdne autority. Napríklad NS ČR v zjednocujúcom stanovisku pod sp. zn.
Cpjn 23/2016 (ktoré je vzhľadom na príbuznosť právnej úpravy SR a ČR použiteľné i v danom prípade),
uvádza, že v konaní o obmedzení spôsobilosti je súd oprávnený rozhodnúť aj o tom, či sa posudzovaná
osoba obmedzuje v spôsobilosti na výkon volebného práva, pričom obmedziť posudzovanú osobu
v spôsobilosti na výkon volebného práva možno len výrokom súdneho rozhodnutia (výslovne).

Obmedzenie volebného práva pritom nesmie byť zákonným dôsledkom obmedzenia spôsobilosti, ale
musí byť predmetom individuálneho súdneho prieskumu. Orgánom, ktorý rozhoduje o obmedzení
spôsobilosti na výkon volebného práva je súd v občianskoprávnom konaní, v konaní o obmedzení
spôsobilosti. V ňom bude súd, a to bez ďalšieho posudzovať, či v danom prípade sú rovnako dané
podmienky pre to, aby konkrétna osoba bola obmedzená v spôsobilosti aj na výkon volebného práva.

26. Obdobne Ústavný súd ČR v náleze sp. zn. IV.ÚS 3102/08 uviedol, že pri rozhodovaní o pozbavení, či
obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony sú všeobecné súdy povinné zvlášť posudzovať
aj to, že či je konkrétna osoba schopná porozumieť zmyslu, účelu a dôsledkom volieb, pričom
rozhodnutie musia všeobecné súdy náležite odôvodniť. Nerešpektovanie tejto povinnosti vyplývajúcej

nielen z ustanovenia čl. 21 ods. 1 a 3 Listiny a čl. 3 Dodatkového protokolu č. 1 k Zmluve, ale i z čl. 89
ods. 2 Ústavy ČR by potom nutne muselo viesť k záveru o protiústavnosti takéhoto rozhodnutia. Súd
teda nepochyboval o oprávnení všeobecného súdu skúmať schopnosť voliť či byť volený v konaní o
spôsobilosti na právne úkony.

27. Obdobne i ESĽP vo veci Alajos Kiss v. Maďarsko z 20.5.2010, sťažnosť č. 38832/06, akceptoval
existenciu legitímneho cieľa na základe ktorého môže zákonodarca pristúpiť k obmedzeniu volebného
práva u osôb pozbavených spôsobilosti na právne úkony, resp. ktorých spôsobilosť na právne úkony
bola obmedzená a to zabezpečiť, aby na demokratickom rozhodovaní mali účasť len osoby, ktoré sú
spôsobilé posúdiť dôsledky svojich rozhodnutí a ktoré sú schopné rozhodovať sa uvedomelo a uvážene.

PodľaESĽPvšakabsolútneobmedzenievolebnéhoprávavšetkýchosôb,ktorýchspôsobilosťnaprávne
úkony bola obmedzená a to bez ohľadu na ich skutočné mentálne schopnosti predstavuje porušenie
čl. 3 dodatkového protokolu. Z uvedeného rozhodnutia ESĽP vyplýva, že automatické a všeobecné
obmedzenie volebného práva osôb, u ktorých boli splnené podmienky obmedzenia (obdobne ajpozbavenia) spôsobilosti na právne úkony bez toho, aby súdy osobitne skúmali spôsobilosť porozumieť
významu, účelu a účinkom volieb, a teda, aby obmedzenie volebného práva bolo preskúmané súdom
v osobitnom konaní, predstavuje porušenie čl. 3 dodatkového protokolu. Vylúčenie celého spektra ľudí

s postihnutím z volebného procesu bez špecifického posúdenia duševných schopností voliť nemôže
naplniť požiadavky stanovené ESĽP. ESĽP zdôraznil, že k osobám so zdravotným postihnutím nemožno
pristupovať plošne. Plošné odňatie volebného práva bez individuálneho skúmania a odôvodnené len
postihnutím nemôže byť považované za kompatibilné s legitímnymi dôvodmi obmedzenia volebného
práva.

28. Napokon aj Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. Pl.ÚS/2/2016 z 22.3.2017 vyslovil, že obmedziť
spôsobilosť na výkon volebného práva možno len na základe rozhodnutia súdu, ktoré musí zohľadňovať
duševné schopnosti dotknutej osoby porozumieť významu účelu a účinkom volieb, ich jednotlivým
formám, ich subjektom a procesom vedúcim k ich výsledku a najmä schopnosť chápať vo voľbách svoj
vlastnýosobnýaodôvodniteľnýzáujem.Obmedziťspôsobilosťposudzovanejosobynavýkonvolebného

práva možno len na základe výslovného výroku súdneho rozhodnutia (s prípadným určením ktorého
volebného práva, aktívneho, pasívneho alebo oboch, prípadne ktorých volieb sa dotýka). Len takéto
obmedzenie práva voliť rešpektuje samotnú podstatu tohto práva, keďže neohrozuje toto právo ako
také, pretože jeho účinkom je vylúčiť niektoré osoby zo skupiny osôb majúcich právo voliť vo voľbách
za osobitných podmienok a z osobitných dôvodov v prípade pominutia ktorých možno výkon práva voliť

dotknutým osobám navrátiť.

29. Z vyššie citovaných rozhodnutí najvyšších súdnych autorít teda bez pochyby vyplýva, že výkon
volebného práva fyzickej osoby, či už aktívneho alebo pasívneho, je dôvodné považovať za právny
úkon, o ktorého prípadnom obmedzení môže rozhodovať súd v konaní o spôsobilosti na právne úkony,

pričom musí nevyhnutne zohľadniť individuálne okolnosti daného prípadu a to mentálne rozumové a
intelektuálne schopnosti dotknutej osoby porozumieť významu, účelu a účinkom volieb, ich jednotlivým
formám, ich subjektom a procesom a najmä schopnosť chápať vo voľbách svoj vlastný osobný záujem,
pričom ak súd dospeje k záveru, že daná osoba nie je schopná porozumieť zmyslu, účelu a dôsledkom
volieb, môže ju v nevyhnutnom rozsahu - s určením ktorého volebného práva aktívneho či pasívneho

alebo oboch, prípadne ktorého druhu volieb sa týka, vo výroku súdneho rozhodnutia obmedziť v jej
spôsobilosti na právne úkony aj v rozsahu realizácie volebného práva.

30. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu, sa odvolací súd nestotožnil s názorom odvolateľa, že
súd v konaní o spôsobilosti na právne úkony fyzickej osoby nemôže obmedziť jej právo na realizáciu

volebného práva. Na druhej strane bolo potrebné sa stotožniť s názorom odvolateľa, že ust. § 6 písm.
c) zák. č. 180/2014 Z.z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, podľa ktorého jednou z prekážok práva byť volený je pozbavenie spôsobilosti na právne úkony,
je vzhľadom na to, že od účinnosti zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku t.j. od
1.7.2016 v zmysle § 231 nie je možné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, obsolentným. Citované

ustanovenie určujúce zákonné prekážky pasívneho volebného práva, ale pritom s poukazom na predtým
uvedenú argumentáciu nevylučuje, aby došlo k obmedzeniu spôsobilosti na realizáciu volebného práva
fyzickej osoby individuálnym súdnym rozhodnutím v rámci konania o spôsobilosti na právne úkony, ak
na to boli splnené všetky zákonné podmienky. V tejto časti preto odvolací súd považoval odvolanie za
nedôvodné.

31. S poukazom na predtým uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnutý rozsudok s použitím ust.
§ 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa § 291 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

32. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní, súc pritom viazaný vyslovenými právnymi
názormi odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude postupovať striktne v súlade s ustanoveniami
druhého oddielu CSP, najmä cit. § 243, následkom čoho bude povinný vzhliadnuť osobu, o ktorej
spôsobilosti sa koná a až následne vo veci opätovne rozhodne, pričom rozhodnutie je potrebné náležite
v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP vo všetkých jeho záveroch odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne

prvoinštančný súd aj o prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

33. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).