Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. marec 2021

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 12P/52/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1719200389
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Krchníková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2021:1719200389.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, vo veci návrhu

manžela H.. N. T., T. XX.XX.XXXX, H. B. XXX/X, Ž., R., Č. M., štátny občan Č. M., zastúpený JUDr. C.
C., Z. G. G. K. XX, H., na rozvod manželstva s manželkou I.. F. F., T. XX.XX.XXXX, H. S. G. XX, C.,
štátny občianka G. M., zastúpená T. &. C. G..M..B.., G. G. C. D. XX, H., a úpravu rodičovských práv
a povinností k maloletému N. Z. T., T. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny C., I. X, C., takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo C.. H.. N. T., H., T. XX.XX.XXXX Z. I.. F. F., M.. F., T. XX.XX.XXXX uzavreté dňa
XX.XX.XXXX D. Ž., zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu Ž. , D. F. XX, M. XXXX T. G.

XXX C. C. Č. XXX r o z v á d z a.

II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu, v rámci ktorej sa maloletý N. Z. T., T. XX.XX.XXXX na čas po
rozvode manželstva rodičov zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.

Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého N. Z. mesačne sumou 200 eur , počnúc dňom
právoplatnosti výroku tohto rozsudku o rozvode, ktorú sumuje otec povinný zasielať k rukám matky,
vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

III. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Manžel sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 22.02.2019 domáhal rozvodu manželstva a
žiadalupraviťvýkonrodičovskýchprávapovinnostinačasporozvodemanželstvakmaloletémudieťaťu.
V návrhu na rozvod manželstva uviedol, že manželia sa pred uzavretím manželstva poznali 8 rokov,

spoločnebývalivC..Manželstvouzavrelivjúli2016anáslednesapresťahovalidoR.dorodinnéhodomu
rodičov manžela. Po svadbe medzi manželmi vznikali nezhody, ktoré boli dôsledkom spolužitia s rodičmi
manžela, s ktorými si manželka nerozumela a zároveň nevhodného správania manželky voči manželovi
( ponižovanie, psychické týranie), v dôsledku čoho bol manžel nútený vyhľadať odbornú pomoc. Manžel
malzáujemsituáciuriešiťazabezpečiťrodinesamostatnébývanie,tovšaknemoholzrealizovať,nakoľko
sa manželka v marci 2017 so synom presťahovala S. C.. Vzťahy medzi manželmi sa tak narušili a
manželia sa odcudzili. Manžel nemá záujem na obnovení spolužitia s manželkou, manželstvo považuje

za trvale a hlboko rozvrátené.

2. Manželka vo vyjadrení k návrhu na rozvod manželstva zo dňa 22.08.2019 uviedla, že návrh považuje
za nezakladajúci sa na pravdivých skutočnostiach. K priebehu manželstva uviedla, že po tom, čo zistilav júni 2009, že je tehotná, ju manžel ma opustil s tým, že nie je pripravený na rodinný život a že
to nezvládne. Odvtedy neboli v kontakte asi niekoľko týždňov, možno mesiacov. Plynutím času sa
však opätovne začal viac zaujímať o manželku a nenarodené dieťa Manžel nepracoval počas celého

obdobia tehotenstva manželky a začal tráviť viac času v Č. M. u svojho otca. Manželka až neskôr som
zistila, že dôvodom trávenia času manžela v Č. M. bol zlý duševný stav jeho otca, ktorý sa psychicky
zrútil. V dôsledku rodinnej situácie u rodičov na manželovej strane bol manžel taktiež nútený navštíviť
psychiatrickúambulanciuapodstúpiťmedikamentóznuliečbu.Zpohľadumanželky vtedyprežívaliveľmi
kritické obdobie plné hádok a konfliktov, dokonca aj fyzických útokov zo strany manžela. Pod vplyvom

toho, že manžel mnohokrát oľutoval svoje správanie ku mne, sľuboval nápravu, sľuboval, že si nájde
prácu a že sa o manželku a syna postará, manželka zotrvala v tomto vzťahu. Až na krátke obdobia sa
všaktentoscenáropakovalajponarodenísyna,manželdlhodobonepracoval,väčšinučasutrávilvČ.M.
u svojho otca, s ktorým opakovane riešil rovnaké problémy, jeho stav sa nezlepšoval. Keďže manželka
bola na materskej dovolenke a chcela, aby si manžel budoval so synom vzťah, snažila som sa čo najviac
času tráviť spolu s manželom v rodinnom dome jeho rodičov v R.. Keďže atmosféra bola veľmi napätá,

prirodzene začali vznikať opätovne hádky a konflikty medzi manželmi. Vždy, keď sa hádky vyostrili,
manželka sa vrátila so synom do prenajatého bytu do C.. V máji 2012 sa manželka rozhodla zostať
spolu s manželom a so synom v Z.. Manželove zárobky sa však ani ďaleka nepribližovali jeho predstave
a keďže manželke v apríli 2013 končila materská dovolenka, po spočítaní si nákladov na život v tejto
krajine sme sa spoločne rozhodli vrátiť sa späť na G. do 2-izbového bytu v C., ktorý financovali rodičia

manželky v podobe prenájmu. Manžel však neustále prejavoval nespokojnosť so životom na Slovensku,
vyhlasoval, že on sa tu dobre necíti a chce žiť v Č. M.. Opätovne sa vzťahy vyskalovali, manžel začal byť
depresívny, agresívny, rozbíjal a ničil byt, ktorý kúpili rodičia manželky a v ktorom spoločne bývali od
apríla 2015. Keďže sa situácia javila neznesiteľná manželka iniciovala rozdelenie spoločnej domácnosti.
Po rozhovore s manželom sa tento odsťahoval v máji 2015 zo spoločnej domácnosti a prenajal si

garsónku vo G. N.. Od júna 2015 manžel začal pracovať pre Políciu Č. M. v meste R., kde žil u svojho
otca v rodinnom dome a manželka so synom zostala v C.. V septembru 2016 sa manželka presťahovala
sa spolu so synom za manželom do Č.. Pod vplyvom rodinnej situácie a neustálych konfliktov sa synovi
rapídne zhoršil školský prospech, nedokázal sa sústrediť pri príprave na vyučovanie, odmietal chodiť
na plávanie, bol veľmi smutný, dokonca na jeho prejavy ma upozornila synova triedna učiteľka, ktorá

sa rodičov neustále dopytovala na dôvod zmeny správania syna a odporučila návštevu psychológa.
Napriek tomu, že manžel videl, ako ja manželka a syn v rodinnom dome jeho rodičov (v dôsledku
správania manželovho otca) trpia sám ich presviedčal, že majú vytvorené najlepšie možné podmienky
pre rodinný život. Manželka sa cítila oklamaná, bezmocná a zúfalá. V tejto situácii aj syn vyslovil túžbu
vrátiť sa domov na G.. Po návrate na Slovensko sa situácia upokojila, syn navštevoval základnú školu v

Pezinku, manželka pracovala. Manžel za nimi pravidelne cestoval, avšak presťahovať sa na Slovensko
odmietol a manželia žili oddelene. V januári 2019 sa manželka dozvedela o tom, že manžel podal
na súde v Č. návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému synovi, v ktorom
uviedol, že zároveň podáva aj návrh na rozvod manželstva. Tento návrh bol zo strany manžela vzatý
späť. Vtedy si manželka uvedomila, že vzťah medzi manželmi sa už nikdy neskonsoliduje. Vzhľadom

na uvedené skutočnosti manželka s rozvodom manželstva súhlasí a zhodne s manželom uviedla, že
vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Za príčinu rozvratu vzťahov
manželka považujem vzájomné citové odcudzenie.

3. Dňa 11.10.2019 sa manžel písomne k vyjadreniu manželky. Vo vyjadrení uviedol, že manželka sa
krátko po začatí spolužitia začala správať agresívne v niektorých prípadoch pôsobila až nepríčetne, po
čase priznala, že má psychické problémy, s ktorými sa liečila v psychiatrickej nemocnici. Manželka
v záchvatoch manžela neustále vyhadzovala z bytu. Manžel preto začal viac času tráviť u rodičov
v R.. Po neutíchajúcom urážaní a fyzickom napádaní sa manžel rozhodol žiť u svojho otca v R..

Maloletého a manželku pravidelne navštevoval. V roku 2011 sa manželka nepohodla so svojimi rodičmi
a od vtedy začal tráviť viac času s manželom v R.. Manželovi sa naskytla práca v Z. a v roku 2012
sa manželka so synom za manželom odsťahovali. Psychické problémy sa u manželky prejavovali aj
naďalej a to aj voči maloletému synovi. Manželka sa rozhodla vrátiť späť na Slovensko. V roku 2014 si
manžel našiel zamestnanie v H.. Rodina bývala v byte, ktorý zakúpili rodičia manželky. Verbálne útoky a

psychický nátlak manželky na manžela eskaloval do tej miery, že sa manžel musel odsťahovať. I napriek
narušenému spolužitiu sa manžel snažil o nápravu vzájomných vzťahov kvôli maloletému synovi. V júli
2016 uzavreli manželstvo. Rodina sa odsťahoval do R., kde maloletý nastúpil na základnú školu. Na
základe odporúčania školy, maloletý začal navštevovať psychologickú ambulanciu. Manžel má za to,že psychické problémy maloletého boli zapríčinené záchvatmi manželky. Keď manžel pohrozil podaním
podnetu na príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany, manželka sa rozhodla, že sa vráti na Slovensko.
Pod psychickým nátlakom manžel podpísal prestup maloletého na základnú školu na Slovensku. Manžel

sa v rámci svojich pracovných povinností maximálne snažil o styk s maloletým.

4. Vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode účastníci
uzavreli rodičovskú dohodu, ktorú dňa 30.03.2021 manželka predložila súdu a žiadala, aby súd
rodičovskú dohodu schválil.

5. Manžel na pojednávaní dňa 30.03.2021 nezúčastnil, dňa 29.03.2021 svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil z dôvodu epidemiologických opatrení a obmedzení, ktoré sú na hraniciach v súvislosti s
ochorením COVID -19. Súhlasil, aby súd vec prejednal bez jeho prítomnosti a žiadal schváliť rodičovskú
dohodu.

6. Procesný opatrovník maloletého pre prípad rozvodu navrhol rodičovskú dohodu schváliť, nakoľko je
v záujme maloletého.

7. Právomoc súdov Slovenskej republiky vo veci rozvodu manželstva je daná podľa článku 3 ods. 1
písm. a) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v

manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES)
č. 1347/2000, podľa ktorého vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc
súdy členského štátu na ktorého území majú manželia obvyklý pobyt, alebo manželia mali naposledy
obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo má odporca obvyklý pobyt, alebo v
prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo má navrhovateľ obvyklý pobyt,

ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo má navrhovateľ obvyklý
pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym
príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má "domicil".

8. Právomoc súdov Slovenskej republiky vo úpravy rodičovských práv a povinností je daná podľa

článku 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov
v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie
(ES) č. 1347/2000, podľa ktorého súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a
povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

9. Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so sobášnym listom
manželov, rodným listom maloletého, písomným vyjadrením manželov, potvrdením o príjme manžela,
ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom
účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

10. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, u oboch manželov je to manželstvo prvé.
Manželom sa dňa XX.XX.XXXX narodil syn N. Z.. Manželia od marca 2019 spolu nežijú. Obaja manželia
odmietajú obnoviť spolužitie.

11. Podľa Čl.l Zákona NRSR č. 36/2005 Z.z., Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

zneníneskoršíchpredpisov (ďalejlenZákonorodine) manželstvojezväzkommužaaženy.Spoločnosť
tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v
právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

12. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

13. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

14. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.15. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada pri porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19.

16. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na
všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení účastníkov, má súd preukázané, že
vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu ich manželstva. Vzťahy
medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že toto manželstvo neplní svoj spoločenský

účel. Účastníci ako manželia spolu nežijú, intímne sa nestýkajú. Na základe uvedeného je zrejmé,
že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon
o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil dlhodobé
rozdielnenazeraniemanželovnaexistenciumanželskéhospolužitia,čovyústilodovzájomnéhocitového
odcudzenia manželov a nezáujem o udržanie manželského spolužitia, na základe čoho nie je možné
od účastníkov konania požadovať obnovu ich manželského spolužitia. Účastníci konania zhodne uviedli

že nemajú záujem o obnovenie spolužitia a spolužitie odmietli. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom
muža a ženy, nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie a pokiaľ
obaja účastníci konania odmietajú obnoviť spolužitie súd nemá prostriedky aby obnovenie spolužitia
účastníkom konania nariadil, môže iba vplývať na ich konanie v tomto prípade to bolo bezvýsledné.
Preto mal súd za to, že rozvod takéto formálneho manželstva účastníkov konania, nie je ani v rozpore

so záujmom ich maloletého dieťaťa a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

17. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie
o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

18. Manželia majú jedno maloleté dieťa N. Z. T., T. XX.XX.XXXX.

19. Maloletý je žiakom 5. Ročníka základnej školy, učí sa dobre, je zdravý. Priemerné mesačné výdavky
na maloletého sú podľa vyjadrenia matky 500,- eur mesačne. Otec na výživu syna prispieva sumou
200,- eur mesačne.

20. Manželka je zamestnaná ako obchodný reprezentant, jej priemerný mesačný príjem je 900,- eur.
Matka s maloletým bývajú v rodinnom dome u rodičov matky, na bývanie neprispieva.

21. Manžel je vojak z povolania v Armáde Č. M. v roku 2019 bol jeho priemerný čistý mesačný príjem

37.233,- Kč.

22. Podľa Čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním
ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie
stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen

svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone
rodičovských práv a povinností.

23. Podľa Čl. 4 Zákona o rodine ,všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa
svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia

majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť
zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.

24. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa

zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným

postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou
osobou,f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami

a s inými blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa
zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

25. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a

dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie
maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

26. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
27. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

28. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

29. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
30. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak

rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
31. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

32. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

33. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.

34.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

35. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností,možnostíamajetkovýchpomerov povinnéhorodičasúdneberiedoúvahyvýdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

36. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie

37. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

38. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že sú splnené podmienky Zákona o rodine, preto súd
predmetnú rodičovskú dohodu schválil. Rodičovská dohoda bola uzatvorená v súlade s potrebami

maloletého ako i príjmom a možnosťami a schopnosťami oboch rodičov.

39. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti výroku II. rozsudku nie je možné podať odvolanie. (§ 122

Civilného mimosporového poriadku.

Proti výroku I. a III. rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od
jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok. ( § 356 Civilného
sporového poriadku, a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( §127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku ).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania. ( §127 ods. 2 Civilného sporového poriadku ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 Civilného sporového poriadku ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. ( § 364 Civilného sporového poriadku ).

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku ).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 Civilného
mimosporového poriadku ).

V prípade, že niektorý z účastníkov nesplní povinnosť uloženú týmtorozsudkom, je možné vo veci starostlivosti o maloleté deti navrhnúť na súd výkon tohto rozhodnutia
alebo v časti výživného na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).