Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. apríl 2021

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 19P/287/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218211205
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Glezgo

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2021:7218211205.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Soňou Glezgo v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:

L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: G. J. (U.), nar. X.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX,
W. a Y. V., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Z. XX, W., v konaní o návrhu matky na úpravu rodičovských
práv a povinností takto

r o z h o d o l :

I. Maloletého L. V., nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky.

II. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého L. mesačným výživným vo výške 180 € vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred a to s účinnosťou od 16.11.2018 do budúcna.

IV. Dlžné výživné za obdobie od 16.11.2018 do 30.04.2021 v celkovej výške 5.400 € je otec povinný
zaplatiť matke do 40 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Styk otca s maloletým neupravuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 16.11.2018 matka žiadala upraviť rodičovské pravá a povinnosti

voči maloletému tak že ho súd zveril som ja starostlivosti ktorá ho bude zastupovať a bude spravovať
jeho majetok otcovi uložiť povinnosť prispievať na jeho výživu výživným vo výške 200 € mesačne
od prvého januára 2018. Uviedla, že maloletý pochádza z družobného pomeru. S otcom maloletého
žili v spoločnej domácnosti do konca októbra 2015. Počas spolužitia sa otec podieľal na výchove
a výžive maloletého. Po opustení spoločnej domácnosti do konca roku 2017 si otec do vyživovaciu
povinnosť splnil dobrovoľne. Od januára 2018 otec prestal platiť výživné na syna, so synom sa prestal
stretávať. Maloletý navštevuje 9. ročník základnej školy. Okrem bežných výdavkov súvisiacich s školou,

stravovaním, bývaním matka osobitné výdavky nemá. Žije s maloletým aj so svojím priateľom v byte,
ktorého vlastníkom jej otec Aktuálne je na rodičovskej dovolenke pretože sa jej narodilo ďalšie dieťa, a to
X. J. nar. XX.XX.XXXX. Je zamestnaná ako dispečerka v T. O. L. W.. Od X.X.XXXX je práceneschopná,
následne poberala materské, a to od X.XX.XXXX. Otec maloletého je slobodný, podľa jej vedomostí žije
v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou a jej deťmi v podnájme. Inú vyživovaciu povinnosť otec
nemá. Pracuje ako žeriavnik, avšak názov zamestnávateľa nepozná, nemá vedomosť o jeho príjmoch
ani o jeho majetkových pomeroch.

2. Uznesením zo dňa 11.12.2018 súd ustanovil maloletej mu kolízneho opatrovníka, Úrad práce,
sociálnych veci a rodiny v Košiciach, ktorý po prešetrení sociálnych pomerov odporučil návrhu vyhovieť.3. Otec sa k návrhu žiadnym spôsobom nevyjadril. Súd lustroval bydlisko otca v príslušných databázach
a zistil, že otec má trvalý pobyt evidovaný na adrese Z. XX, W.. C. riaditeľstvo PZ v W., C. W. U. W.
miestnym šetrením zistilo, že otec na uvedenej adrese nebýva. Súdu sa nepodarilo zistiť inú adresu otca

ani cestou jeho posledného zamestnávateľa, ani cestou jeho rodičov. Z uvedeného dôvodu bol otcovi
návrh doručený postupom podľa §116 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( CSP). Návrh
sa považuje za doručený dňom 3.5.2019.

4. Matka na základe výzvy súdu dňa 4.3.2019 vyčíslila výdavky na maloletého v rozsahu 10 € ročne

triedny fond, 15 € ročne príspevok na ZRŠ, 15 € ročne pracovné zošity, doučovanie 10 € ročne, mobilný
telefón a reproduktor 150 €, televízor pre maloletého 115 €, kredit na mobil 6 € mesačne. Svoje výdavky
vyčíslilaako150€mesačnenabývanie,25€mesačneinternetatelevízia,20€mesačnespotrebnýúver.

5. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie. Otec sa pojednávania bez ospravedlnenia a bez
žiadosti o odročenie pojednávania nezúčastnil. Z uvedeného dôvodu súd podľa ust. § 180 CSP

pojednával v jeho neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolíznej opatrovníčky,
listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav:

6. Z výpovede matky na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že maloletý začal od septembra
XXXX študovať na Strednej odbornej škole o H., čo preukázala potvrdením o návšteve školy. S otcom

maloletého nie je v žiadnom kontakte, len z počutia vie, že pracuje niekde na V. ul., ale nevie presne
kde. Na syna jej žiadnym spôsobom neprispieva. Matka oznámila súdu telefónne číslo otca, keď mu
volá matka, telefón nezdvihne. Pôvodne bola s otcom dohodnutá, že na maloletého bude prispievať aj
bez rozhodnutia súdu, čo aj spočiatku robil. Od januára 2018 však neprispel žiadnym spôsobom. Matka
to nechcela riešiť hneď, myslela si že sa dohodnú. K žiadnej dohode však nedošlo. Otec sa nestretáva

ani so synom. Aj si dohodli stretnutie, ale otec tam neprišiel. Adresu synovi neoznámil. Nevlastní žiadny
majetok. Jej zdravotný stav je dobrý. Jej manžel pracuje ako samostatne zárobkovo činné na osoba,
pracuje ako kuriér, s mesačným príjmom cca 800 až 900 €. S nástupom na strednú školu sa zvýšili
výdavky, bolo potrebné nakúpiť oblečenie a potreby na prax a technické kreslenie. Zdravotný stav syna
je dobrý.

7. Kolízna opatrovníčka realizovala sociálne šetrenie v domácnosti matky, v ktorej starostlivosti neboli
zistené žiadne nedostatky. Bol tiež realizovaný rozhovor s maloletým, ktorý potvrdil, že s otcom nie je
v žiadnom kontakte, želá si ostať starostlivosti matky, ktorá sa oňho stará veľmi dobre. Otec ho prestal
kontaktovať a nejaví oňho žiadny záujem, nie sú už ani v telefonickom kontakte. Prestali sa stretávať

potom, ako sa otec presťahoval niekam na K..

8. Súd pojednávanie odročil za účelom kontaktovania otca a preverenia jeho majetkových pomerov. Zo
strany súdu došlo k opakovaným pokusom telefonicky kontaktovať otca na oznámené telefonické číslo,
avšak bezúspešne.

9. Lustráciu v sociálnej poisťovni bolo zistené že otec v období od podania návrhu bol zamestnaný na
dohodu o vykonaní práce v spoločnosti O. U. W., s.r.o. . Uvedená spoločnosť súdu oznámila, že otec
pracoval v tejto spoločnosti na základe dohody o vykonaní práce do XX.X.XXXX, kedy bola uzavretá
dohoda o skončení dohody o vykonaní práce. Ako adresu bydliska nahlásil adresu trvalého pobytu Z. XX

W.. Zároveň spoločnosť predložila mzdové listy za obdobie od septembra XXXX do decembra XXXX,
podľa ktorých príjem otca bol 232,63 € a od januára 2019 do apríla 2019 mal príjem 251,74 € .

10. Podľa oznámenia spoločnosti T. O. L. W., v ktorej matka pracovala ako dispečerka dosiahla od
januára XXXX do apríla XXXX čistú mzdu v priemere 289 € mesačne.

11.LustráciouvSociálnejpoisťovnidňa7.9.2020súdzistil,žeotecjezamestnanýnadohoduopracovnej
činnosti od XX.X.XXXX v spoločnosti C. S. s.r.o., s vymeriavacím základom 26,80€.

12. Po zaslaní výzvy zamestnávateľovi otec dňa XX.X.XXXX emailom súdu oznámil svoje telefónne

čísla a skutočnosť, že býva na ubytovní na Y. v W.. B. dňa X.XX.XXXX oznámil, že býva na P. XX v W..

13. Zásielky súdu sa z označených adries vrátili s označením adresát neznámy, naposledy neprevzaté
v odbernej lehote. Na oznámených telefónnych číslach telefón nedvíhal.14. V noci, deň pred vytýčeným termínom pojednávania, otec poslal súdu email, ktorého obsah bol
neurčitý, zmätočný, bez vyjadrenia k návrhu a bez preukázania majetkových pomerov. Oznámil, že

aktuálne pracuje pre spoločnosť ako detektív. Svoju vyživovaciu povinnosť si uvedomuje. Uviedol, že
nemá ani korunu, býva v podnájme.

15. Z výpovede matky na pojednávaní dňa XX.X.XXXX vyplynulo, že maloletý naďalej študuje na
Strednej odbornej škole H.. Aktuálne majú dištančné štúdium, iné aktivity teraz syn nemá. Výdavky sú

bežného charakteru. Zvýšené výdavky má matka dlhodobo na stravu, pretože aj pri normálnom spôsobe
štúdia škola obedy neposkytuje. Jej príjem tvorí len rodičovský príspevok a prídavky na deti, spolu 430 €.
Naďalejjenarodičovskejdovolenke.Manželpracujeakokuriérspríjmomzhruba600až700€mesačne.
S manželom predali byt v ktorom bývali a po vyrovnaní sa so súrodencami kúpili rodinný dom v W., kde
aktuálne býva aj s deťmi a manželom. Otec sa o syna naďalej nezaujíma, v kontakte sú veľmi sporadicky
cez sociálne siete. Keď syn prejaví záujem o stretnutie, otec sa dlhšiu dobu opäť neozve. Nemá o ňom

žiadnu vedomosť.

16. Kolízna opatrovníčka poukázala v otázke určenia výživného na skutočnosť, že maloletý je vo veku
blízkom veku dospelosti, matka je na rodičovskej dovolenke a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, otec
ju vyživovaciu povinnosť nemá. Vzhľadom na uvedené považovala za odôvodnené výživné aspoň 150

€ mesačne.

17. Na základe takto zisteného skutočného stavu súd právne posúdil vec nasledovne:

18. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) súd

postupujearozhodujevsúladesplatnýmiaúčinnýmiprávnymipredpismiprizohľadneníichvzájomného
vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

19. Podľa ust. § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto
zákone.

20. V zmysle ust. § 111 písm. b) a § 120 CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd
rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, a to rozsudkom.

21. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana
a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa
tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

22. Podľa ust. § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

23. Podľa čl. 5 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len ZOR) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým
hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu
maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj
bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného,

telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so
zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a
jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj

vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných
prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv
a povinností.

24. Podľa ust. § 36 ods. 1 ZOR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomeryv rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia §24, §25 a § 26 sa použijú
primerane.

25. V zmysle uvedeného s odkazom na ust. § 24 ods. 1 a 4 ZOR súd pri úprave rodičovských práv a
povinností najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti a kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd rešpektuje
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem

maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi.

26. Podľa ust. § 62 ZOR (1)Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. (3)Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na

nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5)Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

27. Podľa ust. § 63 ZOR (1) rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z
príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška

jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (2) U rodiča,
ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti
s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký
by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. (3)Ak to majetkové pomery povinného rodiča

dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie
pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby
túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému
bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého
dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

28. Podľa ust. § 65 ods. 1 ZOR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

29. Podľa § 75 ods. 1 ZOR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

30. Podľa ust. § 75 ZOR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to

neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

31. Podľa ust. § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 ZOR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať lenodo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

32. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že návrh bol podaný dôvodne. Rodičia už v čase
podania návrhu nežili v spoločnej domácnosti, otec o syna nejavil záujem, nestaral sa oňho, na jeho
výživu neprispieval. V čase podania návrhu bol maloletý v poslednom ročníku základnej koly, aktuálne
študuje na Strednej odbornej škole H.. Otec oňho záujem nejaví, nestretávajú sa, sú len vo veľmi
sporadickom kontakte cez sociálne siete, aj to len na podnet syna. Osobnému kontaktu sa otec vyhýba.

Matka je opäť vydatá, aktuálne na rodičovskej dovolenke. Starostlivosť o syna zabezpečuje riadne,
neboli zistené žiadne nedostatky. Maloletý prejavil záujem ostať v starostlivosti matky. Z uvedených
dôvodov súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky.

33. Zastupovanie maloletého dieťaťa a spravovanie jeho majetku patrí medzi základné rodičovské práva
azároveňpovinnosti,kobmedzeniuktorýchjemožnépristúpiťlenvtomprípade,aksúsplnenézákonom

stanovené podmienky definované citovaním ustanovením § 38 ods. 2 písm. b) a c) ZOR. Po vykonanom
dokazovaní má súd za preukázané, že otec svoje rodičovské práva a povinnosti nevykonáva vôbec.
Maloletý je aktuálne vo veku blízkom veku dospelosti, plnoletosť nadobudne v novembri. Z uvedeného
dôvodu súd nepovažoval za účelné začínať konania o obmedzenie rodičovských práv a povinností.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ponechal súd obe práva obidvom rodičom.

34. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných

pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý
z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má však niekoľko foriem. Môže
byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou

plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia
vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa.
Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných
plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou
starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil

súd.

35. V prípade výživného na maloleté dieťa sa vo všeobecnosti uplatňuje tzv. princíp potencionality ( §75
ods. 1,2 ZOR), ktorý má prednosť pred princípom fakticity. V praxi to znamená, že súd neprihliada len na
skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza

z jej potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav,
schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu
práce (porovnaj Rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo 236/2018).

36. V danom prípade bol otec počas celého konania pasívny. Aj keď o podanom návrhu vedel, k návrhu

sa žiadnym spôsobom nevyjadril, svoje majetkové pomery žiadnym spôsobom nepreukázal. Rovnako
neopísal a nepreukázal ani svoj osobný stav. Emailom súdu oznámil, že nemá žiadne peniaze, aktuálne
je zamestnaný ako detektív v súkromnej spoločnosti. Svoju vyživovaciu povinnosť si uvedomuje. Súd
je povinný v mimosporovom konaní konať aj keď sú účastníci nečinní. Samotná skutočnosť, že súd
je povinný zistiť v mimosporovom konaní skutočný stav veci nezbavuje účastníka konania dôkaznej

povinnosti. Žiadny právny predpis neukladá rodičovi povinnosť pracovať, na druhej strane však zákon o
rodine definuje vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu ako povinnosť zákonnú, pričom výživné má prednosť
pred ostatnými výdavkami rodičov a každý rodič je povinný usmerniť svoje pracovné a životné aktivity
tak, aby túto povinnosť plnil. Pasivita rodiča nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa. Otec neuviedol
žiadne objektívne skutočnosti, ktoré mu reálne bránia v úprave svojich pomerov tak, aby túto povinnosť

riadne plnil.

37. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné
odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery. Pri určeníkonkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na
úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle
slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, hygienické potreby strava, ako aj potreby súvisiace

s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoje jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové
a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera
týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom
ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na
výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom

stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené
v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti,
prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide
o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len
nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom
veku.

38. Matka vyčíslila výdavky na maloletého ako výdavky bežného charakteru, pričom sama zabezpečuje
takosobnústarostlivosťakoajposkytovanievecnýchplneníahradívšetkyvýdavky.Otecsanavýživnom
na syna žiadnym spôsobom nepodieľa. Súd vyhodnotil vyššie uvedené skutočnosti tak, že berúc do
úvahy predovšetkým odôvodnené potreby maloletého a skutočnosť, že otec sa na jeho výchove ani

na jeho výžive dlhodobo žiadnym spôsobom nepodieľa, je primeraným výživným suma vo výške 180
€ mesačne.

39. Matka neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by súd mohol vyhodnotiť ako dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by umožnili priznať výživné pred podaním návrhu. Z uvedeného dôvodu súd v

zmysle citovaných ustanovení zákona rozhodol o výške výživného od podania návrhu, t.j. od 16.11.2018.
Dlžné výživné za obdobie od 16.11.2018 do 30.04.2021 v celkovej výške 5.400 € bolo vypočítané
násobkom sumy mesačného výživného za rozhodné obdobie.

40. Súd prihliadol na aktuálnu celospoločenskú situáciu súvisiacu s pandémiou ochorenia Covid - 19 a

predĺžil otcovi lehotu stanovenú ust. § 232 ods. 3 CSP z 3 dní na 40 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

41. Vzhľadom k tomu, že otec dlhodobo nejaví žiadny záujem o stretávanie sa so synom a matka synovi
v kontakte s otcom nebráni, súd vyhovel návrhu matky a styk otca s maloletým neupravil.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Matka a kolízna opatrovníčka sa vzdali práva na odvolanie.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia

o odvolaní.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená

starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu
k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a
nasl. Civilného mimosporového poriadku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená

peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Rozsudky o výživnom sú predbežne vykonateľné ( povinnosť plniť vzniká doručením rozsudku bez
ohľadu na podanie odvolania).