Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. apríl 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoCsp/47/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118380246
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:6118380246.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpeného Remedium Legal, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava
proti žalovanej J. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, XXX XX V., o zaplatenie 5.685,98 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 13.08.2020,
č. k. 6Csp/72/2019 - 135 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch III. a IV.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o zaplatenie sumy 40,- eur zastavil. Žalovanej
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.770,62 eur s príslušenstvom do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal vo vzťahu k žalovanej nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 67,80 %.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou bola dňa 03.08.2016 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol

právny predchodca žalobcu žalovanej úver vo výške 5.000,- eur a žalovaná sa ho zaviazala vrátiť
v dohodnutých splátkach. Zdôraznil, že predmetná zmluva má spotrebiteľský charakter a vec právne
posúdil aplikáciou § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch. Z dôvodu absencie obligatórnej náležitosti vyplývajúcej z § 9 ods. 2 písm.
k) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to uvedenie predpokladov pre výpočet RPMN a v dôsledku
hrubého porušenia povinnosti veriteľa skúmať bonitu dlžníka pri poskytovaní úveru, vyhodnotil súd prvej
inštancie poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Zistil, že z poskytnutej sumy úveru 5.000,- eur

zaplatila žalovaná 229,38 eur, preto vyhovel žalobe v časti o zaplatenie istiny 4.770,62 eur. Zastavil
konania v časti o zaplatenie sumy 40,- eur v dôsledku čiastočných úhrad žalovanou v priebehu konania
a príslušenstvo pohľadávka priznával podľa § 517 a nasl. Občianskeho zákonníka.

3. O trovách konania strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa §255 ods. 2 CSP.
4. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách
konania, podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol v tejto časti rozsudok zmeniť tak, aby žalobe bolo

v celom rozsahu vyhovené a uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Žalobca tvrdí, že predmetná
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky náležitosti v zmysle právnej úpravy účinnej v čase
uzatvorenia zmluvy, a teda obsahuje aj všetky predpoklady použité na výpočet RPMN v zmysle
príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva obsahuje informáciuo výške schváleného úveru, počte mesačných splátok, výške mesačných splátok, termínu prvej a
poslednej splátky, úrokovú sadzbu, odplatu za poskytnutie úveru a celkovú čiastku, ktorú mal klient
zaplatiť. V zmluve je tiež uvedené, že RPMN bola vypočítaná za predpokladu, že dlžníkovi bude

poskytnutý úver vo schválenej výške jednorazovo v deň uzatvorenia zmluvy, zmluva zostane platná
po dohodnutý čas a dlžník a banka budú plniť svoje povinnosti tak, ako boli v zmluve dohodnuté. Na
účely výpočtu RPMN sa použili celkové náklady dlžníka spojené so zmluvou, s výnimkou poplatkov,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov uvedených v zmluve. Veriteľ nie je
oprávnený vypočítať RPMN iným spôsobom a na základe iných príkladov ako podľa vzorca uvedeného

v prílohe č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a predpokladov uvedených v § 19 tohto zákona.
Nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že uvedenie predpokladov na výpočet RPMN umožňuje
zistiť správnosť tohto výpočtu, nakoľko súd v takom prípade pojem predpoklady pre výpočet RPMN
vykladá extenzívne a nad rámec zákonného ustanovenia § 19 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Žalobca ďalej tvrdí, že pokiaľ veriteľ neskúmal bonitu spotrebiteľa ani jedným zo spôsobov podľa § 7
ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ak však

veriteľ posudzoval bonitu jedným zo spôsobov uvedených v § 7 ods. 1, potom nemohlo dôjsť k hrubému
porušeniupovinností,nakoľkozákonodarcavprávnejnormeuviedolslovo„alebo“,ktorávýrokováspojka
v právnej logike predstavuje vylučovací vzťah dvoch hypotéz. Právny predchodca žalobcu posudzoval
schopnosť spotrebiteľa splácať tento úver dopytom do Sociálnej poisťovne, do úverového registra a
zisťovaním rodinného stavu žiadateľa, potom už následne nemal zákonnú povinnosť vyžadovať od

spotrebiteľa aj ďalšie informácie týkajúce sa jeho príjmov a podobne. Právny predchodca žalobcu teda
bonitu žalovanej riadne skúmal, pričom toto tvrdenie nebolo v konaní medzi stranami sporu sporné a v
tejto súvislosti poukázal na § 151 ods. 1 CSP. Na základe týchto dôvodov navrhol žalobca podanému
odvolaniu vyhovieť.

5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda vo výrokoch III. a IV. v zmysle zásad
vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP)
spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385

CSP) a zistil, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

7. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé

odôvodnenie súdu prvej inštancie, na ktoré odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu
poukazuje na ust. § 387 ods. 2 CSP.

8. Ako je zrejmé z vykonaného dokazovania, medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola
dňa 03.08.2016 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere (dobrá pôžička), na základe ktorej bol

žalovanej poskytnutý úver formou finančných prostriedkov vo výške 5.000,- eur. V zmluve bol dojednaný
počet splátok 96, termín konečnej splatnosti 25.08.2024, výška mesačnej anuitnej splátky 99,38 eur,
výška poslednej mesačnej splátky 98,26 eur, fixná úroková sadzba 17,90 %, RPMN banky 19,50 %,
priemerná RPMN na trhu 10,53 %, odplata za poskytnutie úveru 17,90 % a celková čiastka, ktorú má
klient zaplatiť 9.539,36 eur bez poistenia.

9. Medzi stranami konania nebolo sporené, že z takto poskytnutého úveru uhradila žalovaná sumu
229,38 eur.

10. Je potrebné zdôrazniť, že podľa § 11 ods. 2 druhá a tretia veta zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, v prípade hrubého porušenia povinností podľa §
7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinností podľa § 7 ods.
1 citovaného zákona sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek
údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej
databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

11. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že k posudzovaniu schopnosti
žalovanej splácať úver pristúpil právny predchodca žalobcu len formálne a jeho postup nenaplnil
účel predpokladaný citovaným ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedené zákonnéustanovenie má zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosti spotrebiteľa splácať úver
a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledkov
nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov.

12. V tejto súvislosti je nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri skúmaní bonity žalovanej
vychádzal iba z údajov o výške príjmu z databázy Sociálnej poisťovne, registra bankových informácií
a z osobného účtu žalovanej bez toho, aby spotrebiteľa požiadal o poskytnutie presných a pravdivých
údajov, potrebných na posúdenie jeho schopnosti úver splácať. Je pritom potrebné zdôrazniť, že

odborná starostlivosť v tejto súvislosti predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp.
objektívne podložil minimálne potvrdením o príjme. Právny predchodca žalobcu pritom neskúmal aj iné
aspekty, akými sú celkové mesačné výdavky žalovanej, jej reálny príjem, prípadne počet vyživovacích
povinností, v dôsledku čoho si nemohol ani utvoriť reálny obraz o jej majetkovej situácii potrebnej pre
posúdenie schopnosti splácať dlh z uzatvorenej zmluvy.

13. Právny predchodca žalobcu teda poskytol žalovanej úver bez riadneho posúdenia jej schopností ho
splácať, v dôsledku čoho sa aj odvolací súd stotožňuje s vyhodnotením úveru ako bezúročného a bez
poplatkov tak, ako to konštatoval súd prvej inštancie. Pokiaľ ide o predpoklady pre výpočet RPMN, zákon
č.129/2010Z.z.vzneníúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvyvust.§9ods.2písm.k)vyžadovalvzmluve
o spotrebiteľskom úvere uvádzať aj všetky predpoklady použité na jej výpočet. Je nepochybné, že do

kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť aj výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej
výške RPMN. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť správnosť rozsahu RPMN ako jednej z podstatných
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má
zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom (do pozornosti rozsudok
KS Prešov sp. zn. 7Co/175/2018). S neuvedením všetkých predpokladov použitých na výpočet ročnej

percentuálnej miery nákladov zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 11 ods. 1 spája následok
v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti tohto úveru. So zreteľom na všetky tieto dôvody tak súd
prvej inštancie správne rozhodol o rozsahu povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi istinu 4.770,62 eur
z celkovej sumy poskytnutého úveru 5.000,- eur.

14. Odvolací súd za situácie, že správne je rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách
konania, rozsudok vo výrokoch III. a IV. potvrdil postupom podľa § 387 CSP.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanej v

tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).