Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. marec 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/173/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617201161
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1617201161.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia

senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Alena Roštárová, v spore žalobcu: A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. M. XXX, H. M., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35
807 598, o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Malacky zo dňa 23.01.2018, č. k. 27Csp/136/2017-49, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 23.01.2018, č. k.
27Csp/136/2017-49, v napadnutej časti, p o t v r d z u j e.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 23.01.2018, č. k. 27Csp/136/2017-49 určil, že spotrebiteľský

úver uzavretý medzi žalobcom ako dlžníkom (spotrebiteľom) a žalovaným ako veriteľom je bezúročný
a bez poplatkov. V časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy a
z iných príjmov je ako neprijateľná zmluvná podmienky zmluvy o úvere neplatná, súd prvej inštancie
žalobu zamietol. Žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania a žalovaného zaviazal zaplatiť
na účet súdu poplatok vo výške 99,50 Eur.

2. Zodôvodneniarozhodnutiavyplýva,žežalobcažaloboudoručenousúdudňa09.02.2017sadomáhal,

aby súd rozsudkom určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 12.09.2016, ktorá
je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12.09.2016 je ako
neprijateľná zmluvná podmienka Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12.09.2016
neplatná.Ďalejsažalobcadomáhalurčenia,žespotrebiteľskýúverjevzmysleZmluvyospotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12.09.2012 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným bezúročný a bez
poplatkov. Svoju žalobu odôvodnil tým, že ako spotrebiteľ so žalovaným uzavreli dňa 12.09.2016 zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, súčasne so Zmluvou podpísal aj Dohodu o zrážkach zo

mzdy a z iným príjmov. Žalobca má za to, že Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v
zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že žalovaný listom zo dňa 02.12.2016 požiadal jeho
zamestnávateľa o vykonanie zrážok zo mzdy, a to na základe Dohody, pričom jeho zamestnávateľ začal
s realizáciou zrážok zo mzdy, čo vyplýva aj z výplatných pások. Žalovaný začal vymáhať plnenie na
základe Dohody, bez akejkoľvek súdnej ochrany, čím zasiahol do majetkových práv žalobcu. Žalovaný
tak disponuje značnou časťou jeho príjmov, čím ho obmedzuje v zabezpečení základných potrieb rodiny
a spôsobuje mu finančný problém. Žalobca je toho názoru, že predmetná Dohoda je neplatná, pretože je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou spôsobujúcou výraznú nerovnováhu v postavení zmluvných strán,
keďže spotrebiteľ nemá možnosť záruky zrušiť. Predmetná Dohoda nebola s ním ako spotrebiteľom
individuálne dojednaná. Z Dohody vyplýva, že bola vyhotovená vopred zo strany žalovaného na
predtlačenom formulári, do ktorého sa ručne vpisovali údaje, čo dokazuje jej hromadný charakter, tedamožno konštatovať, že nebola individuálne dojednaná, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť, lebo
odporuje dobrým mravom. Ide o typický formulár, z ktorého nevyplýva možnosť zmeny jeho textu, pričom
veriteľ si výšku dlhu diktuje sám, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Žalobca uviedol, že mu

nebol poskytnutý ani čas sa s Dohodou dostatočne oboznámiť a nikto mu s odbornou starostlivosťou
nevysvetlil dôsledky jej podpísania. Ďalej žalobca uviedol, že Zmluva neobsahuje všetky povinné
náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to: dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípade
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, adresu veriteľa, na

ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Spolu so žalobou podal žalobca aj návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia.

3. Žalovaný sa vyjadril k veci len v podaní, ktorým sa odvolal voči nariadenému neodkladnému
opatreniu. K samotnej žalobe sa napriek výzve súdu nevyjadril. V odvolaní žalovaný uviedol, že čo
sa týka samotnej Dohody o zrážkach zo mzdy táto bola podľa neho uzavretá platne podľa § 551

Občianskeho zákonníka a v súlade s právnymi predpismi. Ide o dohodu zmluvných strán, ktorú uzatvoria
na základe ich dobrovoľnosti. Dohoda predstavuje prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
vyplývajúcej zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný má za to, že Dohoda spĺňa všetky zákonom
predpísané ustanovenia o právnych úkonoch podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Možnosť
zabezpečeniazáväzkujeesenciálnouzložkoukaždéhozmluvnéhovzťahu,nazákladektoréhojeveriteľ,

resp. záujem veriteľa chránený pred zlou platobnou disciplínou dlžníka. Zabezpečenie záväzkov v
zmluvných vzťahoch slúži k zvýšeniu právnej istoty veriteľa a zároveň prispieva k stabilite týchto vzťahov.
Dohoda je obsiahnutá v samostatnom dokumente, a teda predstavuje osobitnú listinu a žalobca mal
možnosť si predmetnú dohodu preštudovať a až následne na to potvrdiť jej prijatie vlastnoručným
podpisom. Žalovaný teda je toho názoru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je platným právnym úkonom.

4. Následne bolo uznesením zo dňa 27.02.2017, č. k. 27Csp/136/2017-11 nariadené neodkladné
opatrenie, v zmysle ktorého je žalovaný povinný sa zdržať akéhokoľvek použitia Dohody o zrážkach zo
mzdy a z iných príjmov zo dňa 12.09.2016, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu - T. E., s.r.o., M. areál X. D2 XXXX, M., aby upustil

od vykonávania zrážok zo mzdy, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Toto uznesenie
bolo potvrdené aj uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.05.2017, č. k. 5Co/156/2017-32.

5. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie v konaní za preukázané, že zo Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 12.09.2016, že žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 300 EUR a

žalovaný ako spotrebiteľ sa zaviazal vrátiť a zaplatiť odplatu, úrok spojený s úverom vo výške 37,60
EUR a poplatok za expresné spracovanie úveru vo výške 100 Eur, čo v prípade riadneho splatenia
úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 137,60 Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 437,60 Eur v 8
pravidelných mesačných splátkach vo výške 54,70 Eur vždy k 12. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc
dňom 12.10.2016. Úrok bol určený vo výške 32,42 % ročne z poskytnutého úveru, čo prestavuje sumu

37,60 Eur. RPMN bola určená ako 37,70 %. Termínom poslednej splátky bol 12.05.2017. Priemerná
RPMN bola 31,71 %. Dňa 12.09.2016 uzavrel žalobca so žalovaným Dohodu o zrážkach zo mzdy a
z iných príjmov za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 300 Eur a žalobca sa
zaviazal vrátiť 437,60 Eur.

6. Posúdiac vec právne podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) o spotrebiteľských
zmluvách, ust. § 1, § 2, § 7, § 9, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) a ust. § 1, § 1a, § 3, § 3a Nariadenia
vlády č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, dospel súd

prvej inštancie k nižšie uvedeným záverom.
7. Po preskúmaní veci súd konštatuje, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to úrokovú sadzbu a
údaj o RPMN. Podľa § 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch ročnú percentuálnu mieru nákladov
(RPMN) predstavujú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Zmluva o úvere

neobsahuje správu výšku RPMN, táto je v nej uvedená vo výške 37,70 %, avšak pri zohľadnení všetkých
nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ktoré sú v zmluve dohodnuté vo výške 100
EUR ako poplatok za expresné spracovanie úver, je skutočná výška RPMN 189 % ročne. K uvedenej
výške súd dospel k záveru matematickým prepočtom. Táto výška RPMN je uvedená nesprávne vneprospech spotrebiteľa, nakoľko bola uvedená v značne nižšej hodnote, čo v konečnom dôsledku
mohlo ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa uzavrieť zmluvu. Žalobca pri uzatváraní zmluvy nepoznal
skutočnú výšku RPMN, t.j. 189 %, ale poznal nesprávnu výšku RPMN 37,70 %. Vzhľadom na túto

nesprávnosť sa považuje úver za bezúročný a bezpoplatkový. Súd nespochybnil oprávnenie veriteľa
účtovať si poplatky, avšak tieto je potrebné zahrnúť do RPMN, čo sa tak v konkrétne riešenom prípade
nestalo, v zmluve bola RPMN uvedená v podstatne nižšej hodnote, než v skutočnosti bola. V prípade
výpočtu úrokovej sadzby je to podobné. V Zmluve je uvedené, že úroková sadzba je 32,42% ročne.
Ak však súd vychádza z toho, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 300 EUR, ktorý sa zaviazal

vrátiť v 8 mesačných splátkach spolu v celkovej sume 437,60 EUR, potom pri správnom prepočte je
úroková sadzba vo výške 76,16 % ročne. Uvedené je zjavne v rozpore s údajmi uvedenými v Zmluve
(32,42% ročne), a teda ani túto náležitosť Zmluvy nemožno považovať za splnenú. V zmluve ďalej
absentuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. l) z. č. 129/2010 Z. z., a to výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

V zmluve sa uvádza len výška splátky 54,70 EUR. Takéto uvedenie splátky nie je naplnením požiadavky
citovaného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko toto ustanovenie predpokladá, že pri splátke
(ktorá je uvedená v eurách) sa uvedie, aká suma (v eurách) zo splátky predstavuje splácanie istiny,
aká splácanie úroku a aká splácanie servisného poplatku. Zákonom stanovené členenie a uvedenie
jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka (bez toho, aby si musel

uvedené prepočítavať, čo nakoniec môže byť pre priemerného spotrebiteľa i problémom) tak, aby sa
dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj
nároky, na ktoré nemá právo. Skutočnosť akým spôsobom sa platby spotrebiteľa zarátavajú na úhradu
istiny, úrokov a poplatkov je pre spotrebiteľa dôležitá, nakoľko z tejto skutočnosti vie posúdiť výhodnosť
resp. nevýhodnosť poskytovaných úverov. Keďže predmetná Zmluva uvedené určenie neobsahuje, súd

mal za to, že nie je splnená podmienka § 9 ods. 2 písm. l) z. č. 129/2010 Z. z.. Vzhľadom na vyššie
uvedené chýbajúce náležitosti Zmluvy teda súd jednoznačne dospel k záveru, že úver zo Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12.09.2016 v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) z. č. 129/2010
Z. z. sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto žalobe v tejto časti vyhovel.
8. V časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných

príjmov ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, na takýto typ žaloby podľa názoru súdu zákon vyslovene
neoprávňuje, t.j. tento typ žaloby nevyplýva z osobitného predpisu, a preto mal súd za to, že žalobu
v uvedenom výroku je potrebné zamietnuť ako neprípustnú s poukazom na § 137 psím. d) Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP). Napriek uvedenému súd považoval za potrebné dodať, že žaloba
v časti určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) je ako neprijateľná zmluvná podmienka

neplatná, by bola nedôvodná ak by bola aj z procesného hľadiska prípustná. Pri znení petitu žaloby,
ktorým sa žalobca domáha určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľná zmluvná podmienka
neplatná súd nemôže skúmať platnosť Dohody ako takej. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že
predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy bola spísaná ako samostatná zmluva medzi žalobcom a
žalovaným hoci s rovnakým dátumom ako je dátum uzavretia samotnej zmluvy. Dohoda je spísaná

na samostatnom liste papiera a obsahuje aj uvedenie miesta a dátumu jej uzavretia a obsahuje aj
samostatné podpisy žalobcu aj žalovaného. Ide teda o samostatný dvojstranný právny úkon (hoci
akcesorickej povahy uzavretej Zmluve o spotrebiteľskom úvere). Z uvedeného teda možno konštatovať,
že Dohodu ako takú nie je možné považovať za zmluvnú podmienku uzavretej Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, a preto ju nie je možné vyhlásiť za neprijateľnú a tým pádom za neplatnú. Iná by bola situácia, ak

by žalobca zvolil spôsob ochrany svojho práva formou žaloby o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach
zo mzdy ako samostatnej zmluvy. Ale aj na takýto typ žaloby by muselo existovať oprávnenie podať
žalobu z osobitného predpisu (§ 137 písm. d) CSP), čo súd nezistil. Preto súd v uvedenej časti žalobu
zamietol.
9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s §

262 ods. 1, ods. 2 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný pokiaľ išlo o výrok, ktorým súd určil úver zo
Zmluvy za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný bol v konaní úpsešný pokiaľ išlo o výrok, ktorým súd
zamietol žalobu v časti určenia, že Dohoda o ozrážkach zo mzdy je ako neprijateľná zmluvná podmienka
neplatná. Každá zo strán teda bola v konaní úspešná čiastočne, pričom úspech každej zo strán možno
považovať za porovnateľný. Súd teda využil možnosť, ktorú mu dáva ustanovenie § 255 ods. 2 CSP a

rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán.
10. Keďže žalobca bol konaní pred súdom prvej inštancie od platenia súdneho poplatku oslobodený v
zmysle § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. z dôvodu, že sa domáhal ochrany svojho práva ako
spotrebiteľ podľa osobitného predpisu, súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatokza tú časť žaloby, v ktorej bol neúspešný v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. Žalovaný bol
neúspešný v časti určenia, že úver zo Zmluvy sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za takýto petit
by bol vyrubený súdny poplatok vo výške 99,50 EUR nakoľko ide o plnenie, ktoré nie je možné vyjadriť

v peniazoch (Položka 1 písmeno b). Súd teda zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku vo
výške 99,50 EUR.
11. Doplnením predmetného rozsudku rozsudkom č. k. 27Csp/123/2017-67 zo dňa 13.08.2018, súd
prvej inštancie zrušil nariadené neodkladné opatrenie.
12. Proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a proti

výroku o povinnosť zaplatiť súdu poplatok vo výške 99,50 Eur podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalovaný. Podľa žalovaného sú dané odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP
(súdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam)a§365
ods. 1 písm. h) CSP (súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci). Žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. Vytkol prvoinštančnému súdu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Žalovaný uvádza, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počte a termíne
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov nakoľko tá je jasne, určito a zrozumiteľne uvedená v bode 3.
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Dlžník sa zmluvou zaviazal k úhrade ôsmich splátok vo výške 54,70 Eur
s termínom splatnosti dňa 12.05.2017. Ako je v texte zmluvy špecifikované, celková suma poskytnutého
úveru vo výške 437,60 Eur pozostáva zo sumy istiny vo výške 300 Eur, z poplatku za expresné

spracovanie úveru vo výške 100 Eur a úroku vo výške 37,60 Eur (t.j. 32,42% zo sumy istiny v prípade
riadneho splácania záväzku a nie 76,16 % ročne zo sumy istiny, ako súd uvádza v bode 39. odôvodnenia
Rozsudku), čím je zachovaná zákonom ustanovená povinnosť uvádzať obligatórnu náležitosť zmluvy
- výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného z určitosťou vyplýva,
že predmetná zmluva nemôže byť posúdená ako bezúročná a bez poplatkov vzhľadom k tomu, že

spĺňa všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti. Žalobca nesie dôkazné bremeno je jeho úlohou
preukázať v čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje, a teda bol by to
jediný dôvod prečo by bolo možné vyhlásiť zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Výška RPMN je
vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca platného a účinného
v čase uzatvorenia zmluvy o úvere s uvedenými vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené v zmluve. Žalobca

bol dostatočne informovaný o výške RPMN. Údaj RPMN je uvedený jednak na prednej strane zmluvy
a zároveň na samostatnej listine s ktorou bol žalobca oboznámený a ktorá mu bola spolu so zmluvou
odovzdaná. K poplatku za expresné spracovanie úveru vo výške 100 Eur žalovaný uvádza, že Národná
banka Slovenska na svojom webovom sídle zverejnila zoznam poplatkov, ktoré sa do výpočtu RPMN
nezahŕňajú. Medzi tieto poplatky bol zahrnutý aj poplatok za expresné spracovanie úveru. Vzhľadom

na uvedenú skutočnosť je RPMN uvedená v zmluve správna. Žalovaný v odvolaní poukázal na § 53
ods. 6 OZ,§ 1a ods. 1 a § 1 ods. 1 Nariadenia vláda č. 87/1995 Zb.. Predmetné nariadenie definuje
odplatu ako úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenie alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri
podpise zmluvy o úvere, ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri
poskytovaní peňažných prostriedkov. Žalovaný je toho názoru, že úrok nie je odplatou pri poskytnutí

peňažných prostriedkov, ale je odplatu, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných
prostriedkov. V prípade úroku ide o plnenie, ktoré je dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, ale
nie je spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov z dôvodu, že je spojené s užívaním a vrátením
peňažných prostriedkov a úrok nie je ani vyžadovaný pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale až
po poskytnutí peňažných prostriedkov. V zmluve o spotrebiteľskom úvere žalobca vzal na vedomie, že

výška RPMN v predmetnej zmluve sa vypočítava v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a podľa
vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške
37,70%. V zmluve o úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN
na poskytnutý úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy je vo výške 31,71%. Z vyššie uvedeného
vyplýva, že výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením a neprevýšila

dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN ako aj uvedenie priemernej ročnej RPMN. Žalobca v prípade,
že po podpise zmluvy nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či RPMN
je vysoká, mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo žalobca nevyužil, z čoho jednoznačne vyplýva, že
súhlasil s obsahom zmluvy a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru. Žalovaný

ďalej uvádza, že jednotlivými splátkami sa hradí najprv istina poskytnutého úveru a po uhradení istiny sa
uhrádza zostatok z poskytnutého úveru (úrok, poplatok). Započítanie celej sumy splátky sa hradí najprv
na istinu a až tak na úrok a poplatok v prospech dlžníka, pretože v prípade nezaplatenia niektorej splátky
alebo omeškania dlžníka s platbou splátky, dôjde skôr k zníženiu istiny, z ktorej by si žalobca ako veriteľmohol uplatňovať zákonné úroky z omeškania. Zároveň žalovaný žiada úhradu trov konania, ktoré mu
vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.
14. Odvolanie bolo doručené žalobcovi dňa 24.05.2018, avšak tento nevyužil svoje procesné právo a

k odvolaniu sa písomne nevyjadril.
15. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 379, § 380 ods. 1 CSP, vec
prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie
(nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; §
385 ods. l CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. Odvolací

súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré
vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a
právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, dôvodnosť odvolania, boli skutočnosti, ktoré vyšli
najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré nepochybne existovali v čase vyhlásenia
rozsudku, v čase podania odvolania.
16. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd určil bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, ako aj výrok o povinnosti zaplatiť súdu poplatok vo výške 99,50 Eur je vecne a
právne správny, je výsledkom vykonaného dokazovania, a ako taký ho odvolací súd potvrdil (§ 387 ods.
l, ods. 2 CSP). Žalovaný v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že
ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania.
17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
18.Podľa§387ods.2CSP aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
19. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.
20. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie riadne zistil
skutkový stav veci podľa ktorého žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 12.09.2016

Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 300 Eur,
ktorý sa žalobca zaviazal uhradiť v 8 anuitných mesačných splátkach vo výške 54,70 € splatných vždy
v 12. deň v mesiaci s termínom splatnosti prvej splátky dňa 12.10.2016. Poplatok za poskytnutie úveru
predstavoval 100 Eur. Úrok predstavoval výšku 32,42% ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného
uhradenia, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 37,60 Eur.

Výška ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej aj ako „RPMN“) úveru bola podľa zmluvy 37,70 %, pri
priemernej výške RPMN 31,71 %. Celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť bola podľa zmluvy 437,60
Eur.

21. Odvolací súd sa zaoberal splnením náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2

zákona o spotrebiteľských úveroch, a to s ohľadom na následok ich nedodržania vyplývajúci z § 11 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch spočívajúci v tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
22. Otázka, či sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch, je otázkou právnou, nie skutkovou. Súd na zistený skutkový stav, teda obsah
Zmluvy o úvere (o ktorej predtým urobil právny záver, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere) aplikuje

príslušnéustanoveniazákonaospotrebiteľskýchúveroch,pričomakzistínedostatokniektorejnáležitosti
vyžadovanejtýmtozákonom,ktorýznamenánaplneniehypotézyniektorejzprávnychnoriemuvedených
v § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, musí prijať právny záver, že úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov.
23. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10, podľa ktorého súd

členského štátu EÚ je povinný ex offo skúmať existenciu údaja o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom
úvere a i bez návrhu aplikovať sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Podľa názoru
odvolacieho súdu nie je navyše analogicky z tohto prieskumu dôvod vylučovať iné náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ktorých absencia taktiež má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru. Súdny dvor EÚ konkrétne uviedol, že neexistencia údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov

v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorý má podstatný význam v kontexte smernice Rady 87/102/EHS
z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských
štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu
a Rady 98/7/ES zo 16. februára 1998, môže predstavovať rozhodujúcu okolnosť pre vnútroštátny súdv rámci jeho analýzy otázky, či podmienka zmluvy o spotrebiteľskom úvere týkajúca sa jeho nákladov,
v ktorej sa nenachádza takýto údaj, je zrozumiteľná v zmysle článku 4 smernice 93/13. Ak nejde o
takýto prípad, tento súd má možnosť aj bez návrhu posúdiť, či vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce

sa uzavretia tejto zmluvy je opomenutie údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov v jej podmienke
týkajúcej sa nákladov tohto úveru spôsobilé prisúdiť tejto doložke nekalú povahu v zmysle článkov 3 a 4
smernice 93/13. Napriek tomu bez ohľadu na priznanú možnosť posúdiť túto zmluvu z hľadiska smernice
93/13, smernica 87/102 sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu umožňuje aj bez návrhu
uplatniť ustanovenia preberajúce do vnútroštátneho práva článok 4 tejto poslednej uvedenej smernice a

stanovujúce, že neexistencia údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov v zmluve o spotrebiteľskom
úvere má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
24. Na základe preskúmania náležitostí Zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v
dôsledku žalovaným uplatnenej námietky v tomto smere, dospel odvolací súd k záveru, že výška RPMN
uvádzaná v Zmluve je v nesprávne uvedená. Odvolací súd sa stotožňuje s výrokom súdu prvej inštancie,
že v RPMN, uvádzanej žalovaným v predmetnom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie sú zohľadnené

všetky náklady spojený so spotrebiteľským úverom tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 2 písm. k) zákona
o spotrebiteľských úveroch. Námietka žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, tým, že
nepreukázal, v čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN, je irelevantná. Nakoľko v spotrebiteľských
sporoch sa uplatňuje tzv. obrátené dôkazné bremeno a je na žalovanom, aby vyvrátil tvrdenia žalobcu o
nesprávne uvedenej RPMN. Toto sa však žalovanému nepodarilo preukázať v konaní pred súdom prvej

inštancie, ani pred konaním odvolacieho súdu, nakoľko odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením súdu prvej
inštancie, že do RPMN mali byť započítané aj ďalšie náklady, ktoré spotrebiteľovi vznikli v súvislosti s
uzatvorením predmetnej zmluvy. RPMN predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a
spotrebiteľompomáhatentoúdajspoznať,akévšetkynákladybudúspojenésospotrebiteľskýmúverom.
Tým, že celkové náklady sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa tým spotrebiteľovi

porovnanie obdobných produktoch na finančnom trhu a tak aj výber toho najakurátnejšieho úveru. Aj
keby sa odvolací súd stotožnil s námietkou žalovaného, uvedenou v odvolaní, že poplatok za expresné
spracovanieúveruvovýške100EurpodľaNárodnejbankySlovenskaniejepotrebnézahŕňaťdoRPMN,
žalovaný mal povinnosť do RPMN započítať úrok vo výške 32,42% ročne z poskytnutého úveru, avšak
ani toto v RPMN nezohľadnil.

25. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že RPMN bola v zmluve nesprávne uvedená. Ak chýba čo i len
jedna z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere, pretože uvedený zákon nepredpokladá kumulatívne nesplnenie všetkých
zákonom predpísaných podmienok vymenovaných v ust. § 9 ods. 2 uvedeného zákona, je treba úver
považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalovaný nesprávne uvádzal výšku RPMN, takýto

úver treba pre absenciu náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch
považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. d) o spotrebiteľských úveroch.
26. Odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým a
právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP

poukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci
skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré
aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery. Tieto zároveň primeraným
a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 CSP zdôvodnil.
27. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok prvoinštančného súdu ako správny

potvrdil. Nakoľko ani v odvolaní žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli
spôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval odvolací súd za
dôvodné a preto rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil a podľa § 387 ods.
2 CSP sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.
28. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1, v

spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, avšak vzhľadom na
jeho neaktivitu mu odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a preto odvolací súd o náhrade trov konania
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku .
29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákonpripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).