Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. november 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20CoE/144/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615203898
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5615203898.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou
Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 a advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému:
Y. E., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XX/XX, XXX XX V. N., o vymoženie 319,- Eur s príslušenstvom, ktoré

exekučné konanie je vedené exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so
sídlom P. XX, XXX XX E., pod sp.zn. EX 24477/15, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 6Er/446/2015-10 zo dňa 26. júna 2015, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 6Er/446/2015-10 zo dňa 26. júna 2015 p o t v r
d z u j e .

Povinnému a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, prvostupňový súd prvým výrokom
exekučné konanie zastavil. Druhým výrokom účastníkom náhradu trov exekučného konania nepriznal.

V odôvodnení poukázal na ust. § 251 ods. 4, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3 O.s.p. a uviedol, že právny

zástupca oprávneného spísal pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., do zápisnice
návrh na vykonanie exekúcie, čím sa dňa 16.3.2015 začalo exekučné konanie na vymoženie 319,- Eur
s príslušenstvom. Oprávnený svoj návrh podložil rozhodcovským rozsudkom zo dňa 22.8.2011, sp. zn.
SR 08027/11, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.,
so sídlom v Bratislave. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáha vykonania exekúcie
na základe toho istého exekučného titulu a voči tomu istému povinnému ako v konaní vedenom na

Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 7Er/2313/2012 o vymoženie pohľadávky 349,- Eur s
príslušenstvom. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 7Er/2313/2012-15 zo dňa 14.11.2012
v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/14/2013 zo dňa 31.1.2013 žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že právomoc rozhodcovského súdu je
založená na neplatnom právnom úkone. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.3.2013.
Následne okresný súd exekučné konanie uznesením č.k. 7Er/2313/2012-42 zo dňa 27.6.2013,

právoplatným dňa 18.8.2013 (správne malo byť uvedené „16.8.2013“ - poznámka Krajského súdu
v Žiline), zastavil. Oprávnený aj napriek tomu, že súd exekúciu zastavil pre jej nedôvodnosť, sa
opakovane domáha voči povinnému plnenia z toho istého rozhodcovského rozsudku. Prekážka res
iudicata je procesnou prekážkou, ktorú nemožno odstrániť. Okresný súd už právoplatne rozhodol, že
exekúcia vedená na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku je neprípustná a toto rozhodnutie
predstavuje prekážku rozhodnutej veci. Je vylúčené, aby si oprávnený novým návrhom na vykonanie

exekúcie uplatnil akékoľvek nároky z listiny, ktorú už súd vyhodnotil ako nespôsobilý exekučný
titul. Vzhľadom k tomu, že Exekučný poriadok neupravuje procesný postup v prípade res iudicata,exekučný súd subsidiárne vychádzal z citovaných ustanovení O.s.p. a exekučné konanie zastavil. O
trovách exekučného konania súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Oprávnený podal
nedôvodný návrh na vykonanie exekúcie a ostatným účastníkom trovy exekučného konania nevznikli.

Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie. Ako
odvolacie námietky uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie a súdny exekútor požiadal
príslušný exekučný súd o vydanie poverenia. V tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd
rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie
poverenia. Zamietnuť žiadosť o vydanie poverenia je exekučný súd oprávnený výlučne v prípade, ak
súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. Exekučný súd o návrhu
na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia rozhodol uznesením o zastavení
exekučného konania. Oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013.

Ďalej uviedol, že exekučný súd nesprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta
a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré
sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s §
45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, aplikovať zásadu res iudicata. Uviedol, že vecou je
potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov

konania. Na vytvorenie prekážky rozhodnutej veci nestačí, ak sa v konaní nevysloví meritórny záver a
konanie skončí z procesných dôvodov (napr. zastavenie konania pre späťvzatie, zamietnutie žaloby pre
absenciu naliehavého právneho záujmu a pod.), ale je nutné, aby vec bola meritórne prejednaná a by
bolo o tejto veci rozhodnuté. Exekučné konanie však nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa
mohlo právoplatne rozhodnúť, predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon

už právoplatne rozhodnutej veci, nemá merito veci. Akékoľvek skončenie exekučného konania preto
nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom
poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu
postupu, teda nepochybne nemal v úmysle, aby táto vada konania bola uplatňovaná použitím ust. §
251 ods. 4 O.s.p..

Vyššie uvedeným postupom a napadnutým rozhodnutím exekučný súd porušil právo účastníkov konania
na spravodlivý proces, ktoré je chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom,
tým, že v exekučnom konaní nebolo rozhodované o návrhu na vydanie poverenia, pričom pri negatívnom
rozhodnutí má oprávnený právo na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu. Rozhodnutie a postup

súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti aplikácie prekážky rozhodnutej veci
v exekučnom konaní. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Vo vyjadrení zo dňa 13.10.2015 (č. l. 38) zákonná sudkyňa uviedla, že nemieni vyhovieť odvolaniu
oprávneného, pretože v danej veci bola zistená procesná prekážka res iudicata, ktorú nemožno
odstrániť.Vpodrobnostiachpoukázalanadôvodynapadnutéhouznesenia,sktorýmisavcelomrozsahu
stotožňuje.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ust. § 212 ods. 1 O.s.p.
a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Z obsahu spisu je zrejmé, že v prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok sp.
zn. SR 08027/11 zo dňa 22.8.2011 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave. Z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp. zn. 7Er/2313/2012 mal odvolací súd zistené, že na uvedenom súde prebiehalo exekučné
konanie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:

35 807 598, proti povinnému: Y. E., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XX/XX, XXX XX V. N., o vymoženie
349,- Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR
08027/11 zo dňa 22.8.2011 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave. Okresný súd uznesením č.k. 7Er/2313/2012-15 zo dňa14.11.2012vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvŽilinesp.zn.5Co/14/2013zodňa31.1.2013 žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že právomoc rozhodcovského súdu
je založená na neplatnom právnom úkone. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.3.2013.

Následne okresný súd uznesením č.k. 7Er/2313/2012-42 zo dňa 27.6.2013 exekučné konanie zastavil, v
súlade s ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.8.2013.

Pokiaľ oprávnený v odvolaní tvrdil nemožnosť existencie prekážky rozhodnutej veci v exekučnom
konaní, krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo

24/2013 zo dňa 14. mája 2013, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že prekážka
rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu
konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní
prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o
ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb.

Krajskýsúdmalpreukázané,žedanéexekučnékonaniejevedenémedzitýmiistýmiúčastníkmikonania,
exekúcia bola vedená na základe toho istého exekučného titulu ako v exekučnom konaní vedenom
na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 7Er/2313/2012, v ktorom okresný súd právoplatne
rozhodol uznesením č.k. 7Er/2313/2012-42 zo dňa 27.6.2013 o jej zastavení podľa § 44 ods. 3
Exekučnéhoporiadku,nakoľkouznesenieozamietnutížiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia

na vykonanie exekúcie (z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu - rozhodcovskej zmluvy, na
podklade ktorého rozhodcovský súd vydal materiálne nevykonateľný exekučný titul - rozhodcovský
rozsudok sp. zn. SR 08027/11 zo dňa 22.8.2011) nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu 31) sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje

sa však vždy uznesením.

Vzhľadom na to, že Exekučný poriadok neobsahuje ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku
rozhodnutej veci, je potrebné aj v exekučnom konaní aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p..

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení sa odvolací súd
stotožnil so záverom okresného súdu, že právoplatné uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č.k. 7Er/2313/2012-42 zo dňa 27.6.2013 predstavuje prekážku res iudicata a námietku oprávneného

považuje odvolací súd za nedôvodnú.

Pokiaľ oprávnený v odvolaní poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013 a namieta, že vo fáze exekučného konania pri rozhodovaní o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie môže príslušný exekučný súd

buď vydať poverenie na vykonanie exekúcie, alebo vydať uznesenie o zamietnutí návrhu na vydanie
poverenia, pričom však exekučný súd bez zákonného oprávnenia rozhodol napadnutým uznesením o
zastavení exekučného konania, aj túto námietku považuje odvolací súd za nedôvodnú.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže

konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

V predmetnej exekučnej veci bol zistený nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a to
prekážka právoplatne rozhodnutej veci, v dôsledku ktorej nemožno vec (exekučné konanie) prejednávať
znova, teda ani posudzovať žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a o
tejto žiadosti rozhodnúť (udeliť poverenie na vykonanie exekúcie alebo žiadosť uznesením zamietnuť),
preto exekučný súd správne postupoval, keď napadnutým uznesením exekučné konanie zastavil.

Krajský súd naviac uvádza, že uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 108/2012
zo dňa 23.01.2013, na ktoré oprávnený v odvolaní poukazuje, bolo vydané v exekučnom konaní, v
ktorom neexistoval neodstrániteľný nedostatok podmienky konania - prekážka právoplatne rozhodnutej
veci, preto exekučný súd vo veci konal a keďže rozhodcovskú doložku v úverovej zmluve posúdil akoneprijateľnú, a teda neplatnú zmluvnú podmienku, uznesením konanie zastavil podľa § 45 ods. 2 zák.
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Išlo teda o odlišné okolnosti ako sú v predmetnej exekučnej
veci.

Odvolací súd sa stotožnil s právnou argumentáciou, ktorou prvostupňový súd odôvodnil výrok
napadnutého uznesenia ohľadne zastavenia exekučného konania, z dôvodu existencie prekážky
právoplatne rozhodnutej veci.

Keďže všetky odvolacie námietky oprávneného boli nedôvodné, krajský súd napadnuté rozhodnutie
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p.. Oprávnený (odvolateľ) nemal v konaní úspech, nevzniká mu právo na náhradu trov odvolacieho
konania, ostatným účastníkom konania (súdnemu exekútorovi a povinnému) trovy odvolacieho konania

nevznikli, z uvedených dôvodov súd povinnému a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.