Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. júl 2020

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 9Cpr/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5917206006
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2020:5917206006.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v spore žalobcu: T. R., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom U. č. XXXX/X, XXX XX C., právne zastúpeného JUDr. Milanom Szollossym,
advokátom so sídlom kancelárie Mlynská č. 28, 040 XX Košice, IČO: 35 570 661, proti žalovanému:
KATAMI, s.r.o., so sídlom Lisková 1218, XXX 81 Lisková, okres C., IČO: 36 411 213, právne
zastúpenému Ing. JUDr. Jankou Kantíkovou, advokátkou so sídlom Námestie A. Hlinku č. 54, XXX XX
C., IČO: 42 219 787, v konaní o určenie miery zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný ako zamestnávateľ zodpovedá žalobcovi ako zamestnancovi za škodu vzniknutú pri
pracovnom úraze dňa 26.08.2016 v rozsahu 100 %.

Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré mu je žalovaný povinný
zaplatiť vo výške stanovenej samostatným uznesením Okresného súdu Ružomberok.

Štátu sa priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré mu je žalovaný povinný zaplatiť
vo výške stanovenej samostatným uznesením Okresného súdu Ružomberok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.10.2017 sa žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu domáhal, aby súd určil, že žalovaný ako zamestnávateľ zodpovedá žalobcovi ako

zamestnancovi za škodu vzniknutú pri pracovnom úraze zo dňa 26.08.2016 v rozsahu 100 %, a súčasne
aby žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia
v rozsahu 100 %. Po skutkovej a právnej stránke žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako zamestnanec
žalovaného pracoval dňa 26.08.2016 pri obsluhe mykacieho stroja v polyfunkčnej budove v objekte
žalovaného. Počas výkonu prác pri obsluhe stroja došlo k zachyteniu jeho pravej ruky, pričom utrpel
ťažké zranenia, a to amputáciu pravej ruky v zápästí (medzi lakťom a zápästím). Pri vyšetrovaní
okolností utrpeného pracovného úrazu boli prijaté neúplné závery Inšpektorátu práce v Žiline (ďalej len

„IP“) a Okresného riaditeľstva PZ, Obvodného oddelenia Liptovská Teplá, ktoré vychádzali z prvotných
informácií žalobcu, že úraz sa mu stal na sekačke doma. Žalobcovi sa však pracovný úraz stal u
žalovaného na mykacom stroji, keď žalobcom pôvodne tvrdené skutočnosti, ktoré sa týkajú úrazu pri
práci na sekačke nikdy neboli, a ani nie sú pravdivé. Žalobca o týchto skutočnostiach účelovo vypovedal
iba preto, že ho o to požiadal sám konateľ žalovaného s tým, že ho finančne odškodní. Žalobca nie je
vlastníkom sekačky a ani nemá vedomosť o možnosti na sekačke pracovať. V neskoršom období po
utrpenom pracovnom úraze sa žalobca obrátil na p. V., aby vec riešil tak, ako to sľúbil, ale ten mu iba

odpovedal, že je bez finančných prostriedkov, a preto sa žalobca následne obrátil na IP v Žiline, ktorý
vec postúpil polícii, ako aj Sociálnu poisťovňu, kde si oprávnené nároky na úrazové dávky aj uplatnil.
V žalobe žalobca ďalej poukázal na to, že on utrpel predmetný úraz ako zamestnanec žalovaného pri
plnenípracovnýchúloh,zčohojezrejmé,žepredmetnýúrazjepracovnýmúrazom.Žalobcasipodľa§13ods. 3 písm. a), b), h) a i) zákona č. 461/2003 Z.z. uplatnil z úrazového poistenia nárok na úrazové dávky,
a to náhradu úrazového príplatku, náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Úrazové poistenie je ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia v dôsledku pracovného úrazu podľa §

2 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. súčasťou sociálneho poistenia, ktoré podľa § 120 ods. 1 tohto zákona
vykonáva Sociálna poisťovňa. Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš v písomnom stanovisku
pod č. 9112-7/2017-LM zo dňa 18.07.2017 ako „Návrh na uzatvorenie dohody o vyrovnaní - stanovisko“
uviedla,ževyzvalazamestnávateľanaodstránenienedostatkovpodanianahlásenímpracovnéhoúrazu.
Zamestnávateľ, t.j. žalovaný jej dňa 17.07.2017 doručil písomné stanovisko, že sa u neho žalobcovi

pracovný úraz nestal. Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš ďalej uviedla, že zo stanoviska IP
v Žiline zo dňa 03.11.2016 vyplynulo, že nie je možné objektívne a zodpovedne preukázať, či poškodený,
t.j. žalobca utrpel úraz dňa 26.08.2016 na mykacom stroji v práci, alebo doma na sekačke sena, keď
IP ďalej žalobcovi odporučil obrátiť sa na súd vo veci uznania úrazu za pracovný úraz a podobné
stanovisko zaujal aj policajný orgán, ktorý konanie vo veci zastavil. Keďže k uvedenému úrazu žalobcu
došlo počas práce na mykacom stroji, žalovaný nesie zodpovednosť za vznik pracovného úrazu v plnom

rozsahu. Žalobca ďalej poukázal na to, že v prípade vzniku pracovného úrazu je podľa § 195 ods.
1 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) daná objektívna zodpovednosť za škodu zamestnávateľa, pričom
zodpovednosť zamestnávateľa za škodu vzniknutú pri pracovnom úraze vznikne za predpokladu, že
poškodený bol u zamestnávateľa v pracovnom pomere a k úrazu došlo pri plnení pracovných úloh, alebo
v priamej súvislosti s ním. V prípade žalobcu boli splnené obidva zákonné predpoklady zodpovednosti

žalovaného za škodu spôsobenú pri pracovnom úraze. Pokiaľ zákon pripúšťa závažnosť úplného, alebo
čiastočného zbavenia zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze, žalobca má za to, že nie sú dané
dôvody ani len čiastočného zbavenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú žalobcovi
pri pracovnom úraze, keď zodpovednosť žalovaného za škodu je v miere 100 %. K úplnému zbaveniu
zodpovednosti žalovaného ako zamestnávateľa by podľa § 196 ods. 1 písm. a) ZP mohlo dôjsť jedine

v prípade, ak by žalobca porušil právne predpisy, alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ale iba v
prípade, ak bol s nimi riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne
vyžadovali a kontrolovali a uvedená skutočnosť bola jedinou príčinou vzniku pracovného úrazu. Aj v
prípade, ak by žalobca porušil povinnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je zrejmé,

že nebol s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokynmi na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci riadne a preukázateľne zo strany zamestnávateľa oboznámený,
keď táto podmienka musí byť splnená kumulatívne, aby mohlo dôjsť k úplnému zbaveniu zodpovednosti
zamestnávateľa za vznik pracovného úrazu. Úplné zbavenie zodpovednosti žalovaného neprichádza
do úvahy a žalovaný sa nemôže úplne zbaviť zodpovednosti z dôvodu prezumovaného § 196 ods. 1

písm. b) ZP, keďže žalobca nebol v čase pracovného úrazu pod vplyvom alkoholu ani omamných a
psychotropných látok. Ďalej žalobca poukázal na to, že k čiastočnému zbaveniu zodpovednosti podľa
§ 196 ods. 2 písm. a) ZP by mohlo dôjsť jedine v prípade, ak by jednou z príčin vzniku úrazu bolo
porušenie právnych predpisov, alebo ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci, alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany žalobcu a len v

prípade, ak bol s nimi riadne oboznámený. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že on vykonával
práce pri obsluhe mykacieho stroja, ale okolnosti úrazu si nevie vysvetliť, keď v prípade, ak by bol porušil
povinnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, je zrejmé, že nebol s predpismi na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokynmi na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci riadne a preukázateľne zo strany zamestnávateľa oboznámený. Keďže žalobca v čase

pracovného úrazu nebol pod vplyvom alkoholu, ani omamných a psychotropných látok, nie je možné
čiastočné zbavenie zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz ani z týchto dôvodov. Rovnako nie
je možné ani len čiastočné zbavenie sa zodpovednosti za pracovný úraz z dôvodu, že by si žalobca
počínalvrozporesobvyklýmspôsobomsprávania,alebokonalľahkomyseľne,keďžalobcataktonečinil.
Žalobca sa v žalobe vyjadril aj ohľadne právomoci súdov, keď poukázal na § 14 ZP a § 3 Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalobca súčasne poukázal na to, že naliehavý právny záujem na
určení vyplýva priamo z § 111 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. a nie je ho potrebné podľa § 137 písm.
c) CSP preukazovať.

2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.12.2017 uviedol, že nárok žalobcu uplatnený v žalobe voči nemu

považujezabezpredmetnýapoprelžalobuvcelomrozsahu.Popreltvrdenia,žežalobcadňa26.08.2016
pracoval na pracovisku na mykacom stroji, keď v ten deň predmetný stroj nebol ani v prevádzke. V tomto
období bol stroj nefunkčný, keď súčiastka do mykacieho stroja bola v oprave v Liskovej. Mykací stroj
bol daný do prevádzky až o niekoľko dní neskôr. Žalovaný súčasne poukázal na to, že žalobca až pocca 3 týždňoch, ako sa mu stal úraz, zrazu začal meniť svoju výpoveď a začal tvrdiť, že šlo údajne o
pracovný úraz, pričom následne došlo k preverovaniu cez políciu, ako aj cez IP a Sociálnu poisťovňu, či
malo ísť o pracovný úraz, keď v trestnom konaní boli vypočutí zamestnanci spoločnosti, ako aj zástupca

spoločnosti, a záver trestného konania znel, že nešlo o pracovný úraz, t.j. že skutok, z čoho obvinil
žalobca žalovaného, nie je trestným činom a nie je ani dôvod na postúpenie veci. Žalovaný súčasne
poukázal na to, že jeho preveroval IP, ktorý nezistil, že by malo ísť o pracovný úraz, pričom zo stanoviska
IP zo dňa 03.11.2016 vyplýva priebeh šetrenia podnetu žalobcu, avšak jeho tvrdenia sa nepreukázali.
Samotný žalobca uviedol obvodnému lekárovi, ak aj na pohotovosti, že sa mu úraz stal na sekačke

sena. Aj PN na meno žalobcu bolo vystavené výlučne, že sa mu stal úraz a nie, že malo ísť o pracovný
úraz. K týmto záverom dospel aj IP, t.j. že prvotné informácie žalobcu, ktoré sám uviedol pri prvotnom
ošetrení v nemocnici boli také, že sa mu stal úraz na sekačke sena. O tom, že nešlo o pracovný úraz a
žalobcovisanestalozranenienamykacomstrojiprivýkonepráce,svedčíajskutočnosť,ženenahlasoval
žiadny úraz na IP, nakoľko o žiadny pracovný úraz nešlo. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno
ohľadne preukázania skutočností, že sa jednalo o pracovný úraz, žalovaný navrhol, aby súd žalobu v

celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

3. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v replike zo dňa 16.02.2018 nestotožnil
s obsahom vyjadrenia žalovaného, ktoré žalovaný účelovo prispôsobil v snahe zbaviť sa svojej
zodpovednosti, pričom podľa žalobcu cielene opomenul dve podstatné skutočnosti. Prvou skutočnosťou

je to, že žalobca býva v byte, ktorý sa nachádza v bytovom komplexe a nevlastní žiadnu sekačku
a druhou skutočnosťou je privolanie rýchlej záchrannej služby Falck záchranná a.s. do areálu firmy,
pričom uznesenie policajného orgánu konštatuje, že dňa 17.01.2017 bola vypočutá C. C., ktorá uviedla,
že pracuje ako záchranár v spoločnosti FALCK záchranná a.s., keď dňa 26.08.2016 boli spolu s
kolegami ako posádka vozidla RLP vyslaní do obce Lisková, kde malo dôjsť k úrazu, pričom presnú

adresu kam išli uviesť nevedela, nakoľko oznamovateľ tiež nevedel presnú adresu a na miesto boli
navigovaní podľa súradníc. K miestu úrazu vedela uviesť len, že išli od Ružomberka po ceste 1/18
v smere na Liptovský Mikuláš, pri firme STADREKO odbočili vľavo na obec Lisková a následne pred
mostom cez rieku Váh odbočili vľavo do areálu firmy s nízkymi budovami, kde čakal muž s pravou rukou
obviazanouuterákom.Vsúvislostisuvedenouvýpoveďoupoukázalžalobcanarozhodnutiepublikované

pod č. R 24/1965. Podľa názoru žalobcu nebola v konaní pred policajným orgánom venovaná zisteniu
podrobných skutočností potrebná pozornosť, keď aj v nadväznosti na vypočutie C. C. bolo potrebné
vykonať prešetrenie okolností vzniku úrazu za účelom zistenia konkrétneho stroja, na ktorom k úrazu
došlo, za účelom potvrdenia alebo vyvrátenia jeho tvrdení. Podľa názoru žalobcu za týmto účelom bolo
potrebné zo strany policajného orgánu využiť aj ďalšie dostupné vyšetrovacie metódy, zvlášť pokiaľ

ide o krvné stopy (zatečená krv alebo striekance krvi), ktoré majú veľmi špecifické fyzikálne vlastnosti
a špecifickú stopu od základných vyšetrovacích metód až po DNA zistených stôp na inkriminovanom
stroji. Z toho podľa názoru žalobcu vyplýva aj záverečné hodnotenie, že prijaté závery v uznesení
ORP-476/LT-RK-2016 zo dňa 01.02.2017 nie sú úplné a správne. Obdobne vo veci postupoval IP, ktorý
vykonalčiastočnéšetreniemesiacalebodvamesiacepovznikuúrazu.ZobsahustanoviskaIPjezrejmé,

že nedisponoval všetkými dostupnými informáciami, ako napr. tým, že žalobca bol rýchlou záchranou
službouFalckzáchrannáa.s.zareálufirmyprevezenýnalekárskeošetrenie,apretoajobsahstanoviska
IP vyznieva jednoznačne v neprospech žalobcu.

4. Žalobca vo svojej výpovedi v celom rozsahu zotrval na skutočnostiach uvedených v žalobe a v

následných písomných vyjadreniach učinených v prejednávanom spore. Taktiež sa v celom rozsahu
pridržiaval všetkých skutočností tak, ako ich uviedol v zápisnici o podaní informácie zo dňa 26.09.2016
predIPŽilina.OhľadnespísaniatejtozápisniceIPŽilinapoukázalnato,žejehoinšpektoriprácenavštívili
v jeho byte, kde podal uvedenú informáciu a skutočnosti ohľadne pracovného úrazu sa udiali tak, ako už
uviedol v predmetnom protokole. Pracovný úraz sa mu stal na mykacom stroji, keď on v deň pracovného

úrazu nepožíval žiadne alkoholické nápoje. Na mykacom stroji pracoval cca od obeda od 12.00, resp.
13.00 hod., a to potom ako mu p. V. zavolal, že predmetný stroj je opravený. Po ukončení práce na
mykacom stroji mal podľa pokynu p. V. trhať spracovaný materiál do vriec, s čím mu mal pomôcť T.
F.. Trhať materiál do vriec mali na stroji, ktorý sa nazýva „vlk“. On T. F. volal cca pol hodiny predtým,
ako mal začať vykonávať ďalšie práce, medzi 16.00 a 17.00 hod., že po neho príde autom. P. F. býva v

Q., pričom menovaný mu už viackrát predtým pomáhal a p. V. o tom vedel. T. F. nemal žiadnu zmluvu
s p. V., ale tento mu vyplácal odmenu za vykonané pomocné práce. Asi pol hodiny potom, ako volal
T. F., sa mu stal predmetný pracovný úraz, a preto už po neho nešiel. Na upresnenie uviedol, že on
T. F. povedal, že dokončí posledný balík, čo malo trvať cca pol hodiny a potom po neho príde, aby sapripravil. Jemu sa však následne stal pracovný úraz. V čase pracovného úrazu nebol na prevádzke
žiadny iný zamestnanec, ale vo vedľajšej budove boli ubytovaní robotníci, ktorí v tom čase pracovali
na diaľnici, oni mu tú ruku aj obviazali a zavolali záchranku. Žalobca súčasne potvrdil to, že on členom

rýchlej záchrannej služby oznámil, že sa mu úraz stal pri sekaní sena, pričom on bol v tom čase v šoku a
nechcel p. V. nijakým spôsobom ublížiť, preto v kombinácii týchto skutočností on povedal členom rýchlej
záchrannej služby, že sa mu stalo pri sekaní sena. Členovia rýchlej záchrannej služby sa ho aj pýtali, kde
má ruku, on bol však v šoku, tak im povedal, že nevie, že je pomliaždená. Následne ho do nemocnice
kontaktoval p. V., ktorý zisťoval čo sa stalo. Odkiaľ to p. V. mal vedieť, sa však žalobca vyjadriť nevedel.

Mohol to vedieť od p. M. a možno bol v prevádzke a videl to. V. mu volal až na druhý deň a pri telefonáte
sa ho ako prvé spýtal, či to uviedol ako pracovný úraz. Žalobca mu mal povedať, že to neoznačil ako
pracovný úraz, ale povedal, že sa mu to stalo na sekačke, pri sekaní sena. Na druhý alebo tretí deň po
uvedenom úraze ho prišiel p. V. pozrieť do nemocnice, keď opätovne sa spýtal, či to žalobca hlásil ako
pracovný úraz a súčasne mu mal povedať, aby spoluležiacim pacientom nepovedal, že kto je vlastne on,
aby povedal, že je iba jeho kamarát. Žalobca pravdu o úraze nepovedal ani pacientom, ktorí s ním ležali

na oddelení. S p. V. mal dlhoročný dobrý vzťah. Pokiaľ on v uvedený deň volal p. F., volal na tel. číslo
pracovníčke v R., keďže p. F. nemal svoj vlastný telefón. K mechanizmu vzniku úrazu žalobca uviedol,
že jemu vtiahlo ruku medzi veľké valce, ktoré sú zachytené na fotografii na č.l. 17 spisu. Uvedené valce
sú kovové a na nich sú jemné ihličky, resp. štetiny ako drôtená kefa, a tieto už boli z veľkej časti zodraté.
Uvedený úraz by sa však nestal, keby tie štetiny neboli zodraté, lebo keby tie štetinky na valcoch boli,

tak by sa vlákna navíjali tak, ako sa mali navíjať a on by nemusel vykonať zásah. Uvedené mu povedal
aj kolega p. V., ktorý mu uviedol, že dovtedy sa bude robiť na tomto stroji, kým sa niečo nestane. Potom,
ako mu odtrhlo ruku a vybehol na dvor z dielne a videl, že tam boli odstavené autá robotníkov pracujúcich
na diaľnici. Následne vbehol do budovy kde bývali a kričal, aby mu pomohli, že mu odtrhlo ruku. Jeden z
týchto Rómov, keď to videl, skoro odpadol a zvyšní traja, alebo štyria mu obviazali ruku handrou a jeden

z nich volal rýchlu záchrannú službu a čakali na dvore, kým nepríde. Jeden z týchto robotníkov išiel
navigovať rýchlu záchrannú službu pred bránu, aby ich rýchlejšie našli. Keď čakali na rýchlu záchrannú
službu, žalobca si spomenul, že do areálu vošiel nejaký kamión, ktorý tam išiel parkovať. Kamionista
určitevidel,akojenatomsrukou.Pokiaľideoautá,ktorésanachádzalivareálispoločnostivčaseúrazu,
na týchto autách jazdili robotníci, pričom sa jednalo o autá s českými evidenčnými číslami. Žalobca mal

následne volať s p. Q., ktorú požiadal, aby mu pomohla získať číslo na uvedených robotníkov, že sa im
chce poďakovať, avšak keď tam prišiel, na dverách ubytovne už bolo napísané, že ubytovňa je mimo
prevádzky. On s p. Q. volal ešte vtedy, keď bol v nemocnici, pričom v deň nasledujúci po pracovnom
úraze komunikoval okrem p. V. ešte so svojím švagrom H. U.. Od žalobcu mu okrem p. V. ešte volala p.
M., ktorá sa ho pýtala, čo sa v uvedenom čase vyrábalo. Počas tohto telefonátu, ktorý sa udial deň po

pracovnom úraze sa menovaná ešte pýtala, prečo je na prevádzke toľko krvi. On si však nespomína, či
jej o tom povedal. Keď naposledy bol s p. V., tento mu mal povedať, že p. M. dielňu vyriadila, a že pri
tom plakala. Žalobca do práce prichádzal na svojom osobnom motorovom vozidle a pracovná doba bola
stanovená podľa roboty. Žalobca zmenil svoje tvrdenie ohľadne klasifikácie úrazu a udalostí, za ktorých
sa mal stať predmetný úraz, z toho dôvodu, že jeho sa dotklo, že potom ako bol prepustený z nemocnice,

on mal dokončiť určité práce v kotolni u žalovaného, ktoré nemohol urobiť a tak zavolal kamarátovi, aby
tieto práce dokončil, pričom jeho mrzelo, že p. V. vyplatil jeho kamaráta a jeho ani nevyplatil, a ani sa ho
neopýtal, či je niečo dlžný. Žalobca v Liskovej nikoho nepozná. Do Liskovej chodil iba na futbal, keď tam
hrala jeho alebo kamarátova dedina. Pokiaľ ide o okolnosti pracovného úrazu, on stál pri veľkom kotúči
nachádzajúcom sa v pravom dolnom rohu fotografie na č.l. 17 vyšetrovacieho spisu, keď medzi valcami

sa namotalo rúno a on potom zobral hák a toto rúno medzi valcami sa snažil odstrániť. Predmetný hák
má dĺžku cca 30 cm, keď jemu vtiahlo ruku do stroja niekde v mieste možno 50 cm, možno menej od
pravej strany valca. Keď čistil predmetné valce, stál na stoličke, lebo keby na stoličke nestál, tak by tam
nebol dosiahol. Keby stroj počas čistenia vypol, tak by sa na ňom namotalo rúno možno aj za minútu.
Preto ho čistil takým spôsobom priebežne, počas chodu, lebo inak by pri neustálom vypínaní a zapísaní

stroja nevyrobil nič. Jemu mal volať p. V., že ho odškodní, že mu všetko vyplatí. Následne sa s p. V.
stretli aj v dielni a pýtal sa ho, čo by sa stalo, keby to nahlásil ako pracovný úraz, na čo mu mal p. V.
povedať, že keby to nahlásil ako pracovný úraz, prišla by kontrola a možno že by ho aj zavreli.

5. Žalovaný vo svojej výpovedi prostredníctvom konateľa T. V. zotrval na skutočnostiach uvedených

vo vyjadrení k žalobe. Uviedol, že on pozná žalobcu cca 30 rokov, pričom keď žalobca nepije, on je
veľmi spoľahlivý, zručný pracovník, a z toho dôvodu ho aj zamestnával. Predtým ako sa stal predmetný
pracovný úraz mal žalobca tzv. šnúru, keď cca 3 týždne požíval alkoholické nápoje a z toho dôvodu
mu bola aj písaná dovolenka. Následne on prišiel dňa 26.08.2016 ráno do práce, kedy mu dal pokynyna vykonávanie prác, t.j. aby vyrovnal výtlky pred prevádzkou. Keď ho videl, všimol si, že má napriek
tomu, že do práce prišiel osobným motorovým vozidlom, vypité. Poslal ho spať, lebo vedel, že nemôže
ísť autom. Žalobca išiel spať na izbu v ubytovni. Pokiaľ žalobca tvrdí, že jemu sa mal stať predmetný

pracovný úraz na mykacom stroji, žalovaný poukázal na to, že predmetný mykací stroj v uvedený deň
nebol funkčný. Stroj sa síce dal zapnúť, ale nedalo sa na ňom vyrábať, nakoľko v ňom absentovala
súčiastka, ktorá bola dňa 25.08.2016 z uvedeného stroja odmontovaná a na predmetný stroj bola
namontovaná až 30.08.2016. Predmetnú súčiastku opravoval p. F., ktorému však za predmetnú opravu
nezaplatil nič, nakoľko je bratrancom jeho manželky. P. F. opravenú súčiastku doniesol až v pondelok

30.08.2016, pravdepodobne v dopoludňajších hodinách. Žalovaný viedol dochádzkovú knihu, avšak táto
zmizla koncom septembra 2016. Pokiaľ sa v areáli prevádzky žalovaného nachádza ubytovňa, v tejto
ubytovni boli naposledy ubytovaní nejakí ľudia v roku 2014. V areáli žalovaného sa nachádzajú aj iní
ľudia,chodiatamparkovaťachodiatamajkamionisti.Sútamnájomcovia,ktorítamcvičiapsov,prípadne
skladujúpyrotechniku.PokiaľideoRómov,títotamneparkujú.Konateľžalovanéhosúčasnepoukázalna
to, že dňa 26.08.2016 sa na pracovisko dostavil aj p. M., druhý konateľ žalovaného, ktorý sa ho vyčítavo

pýtal, prečo naďalej zamestnáva žalobcu, keď je opäť pod vplyvom alkoholu. Skutočnosť, či žalobca je
pod vplyvom alkoholu, si exaktne neoveroval. Pokiaľ ide o osobu menom F., on nemal žiadnu vedomosť
o takejto osobe, keď osoba s takýmto menom u neho nikdy nepracovala. Súčasne poukázal na to, že
dňa 26.08.2016 sa ešte vrátil do prevádzky medzi 12.00 až 13.00 hod., keď bol aj vo výrobnej hale, v
ktorej sa však žalobca nenachádzal. Pokiaľ ide o poruchu na mykacom stroji, stroj bolo potrebné opraviť

v časti, ktorá sa volá váha, pričom sa jedná o zariadenie spočívajúce v násypníku, do ktorého sa dáva
vstupný materiál a táto váha si navažuje a točí sa. Keď je navážené dostatočné množstvo materiálu, tak
sa uzavrie a vypustí materiál do stroja, ktorý spracováva tento materiál. Na uvedenej váhe je zub, ktorý
zasekáva ozubené koleso, ktoré sa točí so vstupným materiálom. Tento zub sa opotrebúva, a práve tento
zub bol v oprave. Pri absencii tejto súčiastky stroj nemôže pracovať, keďže nefunguje váha a nedodáva

materiál do stroja. Konateľ žalovaného p. V. sa súčasne vyjadril, že v prevádzke bola vedená evidencia
prevádzky predmetného stroja, keď toto sa uvádzalo v knihe dochádzky, kde uvádzalo aj to, kedy je stroj
funkčný a kedy nie, čo sa na ňom vyrobilo, a odkedy a dokedy sa na ňom pracovalo. V predmetnej knihe
dochádzky sa taktiež uvádzali údaje o tom, či bola určitá porucha na stroji, kedy táto porucha bola, a
v čom spočívala. Kniha dochádzky sa však stratila. Pokiaľ ide o konkrétne udalosti, ktoré sa udiali dňa

26.08.2016, konateľ žalovaného p. V. uviedol, že on prišiel na prevádzku ráno, možno medzi 8.00 a
9.00 hod., pričom p. Juráš na prevádzke už bol a po príchode cca 10 minút sa konateľ žalobcu venoval
svojím povinnostiam. Potom išiel žalobcovi prideliť prácu, a keď videl, že je pod vplyvom alkoholu, a
že nemá žiadny význam mu prideľovať nejaké práce, poslal ho na ubytovňu, aby si pospal. Následne
konateľ žalovaného v uvedený deň so striedavými príchodmi a odchodmi bol na uvedenej prevádzke

maximálne do 13.15 hod. poobede, nakoľko o 14.00 hod. už bol na oslave 40-tky. Videl, že žalobca je
pod vplyvom alkoholu, nakoľko ho už dlhé roky pozná.

6. Z výpovede svedka F. F. vyplynulo, že on je bratrancom manželky p. V., s ktorým je v priateľskom
vzťahu. Potvrdil, že dňa 25.08.2016 ho kontaktoval p. V., a povedal mu, že má nejaký problém so

strojom, pričom tento problém už riešili aj predtým. Na požiadanie potom doobeda 25.08.2016 prišiel
na prevádzku žalovaného, odmontoval poškodenú súčiastku a následne on túto súčiastku opravil a
namontoval ju na stroj dňa 30.08.2018 v doobedňajších hodinách. On si od p. V. za opravu nepýtal
žiadnu odmenu, nakoľko s ním má blízky vzťah.

7. Z výpovede svedka T. F. vyplynulo, že on občasne vypomáhal žalobcovi pri prácach u žalovaného.
Uviedol, že má vedomosť o tom, že majiteľ žalovaného bol dohodnutý so žalobcom o tom, že ak bude
treba žalobcovi pomôcť, tak si má zohnať nejakého pomocníka. Majiteľ žalovaného ho musel poznať
aj preto, že on napr. vybavoval smetný kôš. Pokiaľ ide o vyplácanie odmeny jemu majiteľ žalovaného
vyplácal odmenu prostredníctvom žalobcu, keď raz sa stalo, že mu vyplatil odmenu aj priamo do ruky.

Z výpovede svedka súčasne vyplynulo, že v deň, keď sa stal žalobcovi predmetný úraz, jemu krátko
predtým zavolal žalobca a povedal mu, že mu treba pomôcť a príde po neho na aute. Žalobca mu
konkrétne volal a vravel mu, že mu treba pomôcť s nakladaním do vriec, čo on robil už aj predtým. Postup
pri práci bol taký, že žalobca vsúval nespracovaný molitan do stroja a on potom spracovaný materiál
nakladal do vriec. Toto malo byť aj v deň, keď sa mu stal predmetný úraz. Jemu žalobca povedal, že

ešte zloží posledný balík a príde po neho. Žalobca však po neho neprišiel. On sa žalobcovi nemohol
dovolať a jemu sa podarilo žalobcovi dovolať až na druhý deň, keď on už bol v nemocnici, a vtedy zistil,
že mal žalobca úraz. Jemu bolo aj podozrivé, že žalobca po neho neprišiel, lebo spravidla žalobca po
neho vždy prišiel, a keď neprišiel, tak mu oznámil, že pomoc nepotrebuje. Žalobca mu na druhý deňpo úraze povedal iba krátko, že mal úraz s rukou a bližšie to už nerozoberal. Pokiaľ ide o stroj, na
ktorom vypomáhal žalobcovi, tento stroj bol starý a bol v katastrofálnom stave. Na ňom chýbali kryty a
zasekával sa. Často sa stávalo, že klinový remeň, ktorý poháňal predmetné zariadenie, sa zasekol a oni

ho museli roztáčať rukami. Predmetný klinový remeň sa zasekával často. Keďže na stroji neboli kryty,
často z priestoru, z ktorého vychádzal spracovaný materiál vyletovali rôzne špony. Svedok bol žalobcovi
vypomôcť asi 7-krát, niekedy robili aj 22 hodín v kuse, niekedy sa stávalo, že mali spracovať až 1.200
kg suroviny, a medzitým prišiel majiteľ žalovaného a povedal, že treba spracovať ešte ďalších 300 kg
suroviny. Majiteľ žalovaného ho tam vídaval, keď prišiel povedať, aby spracovali nejakú surovinu navyše.

Dvakrát sa stalo aj to, že spolu so žalobcom nakladal kamión na základe pokynu majiteľa žalovaného.
Pokiaľ ide o poučenie o predpisoch bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s predmetným strojom, on
bol iba zo strany žalobcu upovedomený o tom, ako predmetný stroj funguje. Osobitne však poučovaný
nebol. Majiteľ žalovaného ich nikdy nijakým spôsobom neupozorňoval na nedostatky pri výkone práce
a on sa iba spýtal, že koľko majú ešte urobiť, resp. koľko už spracovali materiálu. Oni neboli nikdy
kontrolovaní na prítomnosť alkoholu. Vtedy, keď ho žalobca potreboval, on mu zavolal do potravín na Q.

atamhonásledneajvyzdvihol.Nakoľkosvedoknemalvtomčasesvojtelefón,taksadohodli,žežalobca
bude volať do obchodu na Q.. Svedok si spomenul, že v uvedený deň bol so žalobcom dohodnutý tak,
že žalobca po neho príde a súčasne zoberie aj predavačku z predmetného obchodu v Q. a zavezie ju na
Klačno v Ružomberku domov. V čase telefonátu on žiadne zvuky v pozadí na strane žalobcu nepočul.
V tejto súvislosti však poukázal na to, že keď sa telefonovalo, tak sa nemohlo telefonovať v budove, kde

bol spustený stroj, nakoľko tento stroj bol hlučný a pri telefonovaní sa vyšlo pred budovu, aby bolo dobre
počuť telefonický rozhovor. Pokiaľ on volal žalobcovi deň po úraze, on volal z telefónu predavačky, ktorá
mu sama dala jej telefón, aby zavolal žalobcovi, a aby mu vyčítal, že po nich deň predtým neprišiel. O
skutočnosti, že mal po svedka prísť žalobca v deň úrazu, má vedieť aj predavačka potravín v Q. p. T..

8. Z výpovede svedka H. U. vyplynulo, že on je manželom žalobcovej sestry. K veci svedok uviedol, že
on mal v jeden podvečer telefonát od žalobcu, keď žalobca mu povedal, že mal úraz, že mu zobralo
ruku s tým, aby mu išiel zobrať auto, ktoré má pred budovou, kde pracuje. On potom spolu so svojou
dcérou Y. U. prišiel na miesto, kde vykonával žalobca práce, keď pred dielňou, v ktorej sa nachádza aj
stroj, na ktorom pracoval, našiel odstavené motorové vozidlo žalobcu. Predmetné vozidlo bolo otvorené

a v ňom boli kľúče od auta. Následne potom vošiel do budovy, kde vykonával práce žalobca, ale nikto
tam nebol. Jeho v ten istý večer kontaktoval žalobca, keď ho požiadal o to, aby mu išiel domov zobrať
nejaké veci, čo aj učinil a doniesol mu predmetné veci do nemocnice. V uvedený deň sa s ním osobne
nestretol, keďže ho k žalobcovi nepustili. Na druhý deň mu opätovne volal žalobca a požiadal ho, aby
mu doniesol ešte nejaké veci a vtedy sa s ním už osobne v nemocnici stretol. Žalobca bol umiestnený

na oddelení ARO a vtedy mu povedal, že sa mu stal úraz v práci, že mu zobralo ruku do stroja. Súčasne
mu mal povedať, že on v nemocnici povedal, že úraz sa mu stal na rezačke a toto povedal lekárom
preto, lebo nechcel p. V. urobiť zle, aby z toho nebol nejaký problém. V ten istý deň, t.j. v sobotu jemu
opätovne volal žalobca, keď ho požiadal, aby zavolal p. V., aby mu oznámil, čo sa vlastne stalo. Svedok
následne volal p. V., a keď mu oznámil, čo sa stalo, tento bol z toho taký vystrašený, že zložil telefón.

Následne mu p. V. volal na druhý deň, t.j. v nedeľu, pričom sa ho opýtal, či žalobca povedal, čo sa
mu vlastne stalo a svedok mu povedal, že žalobca ako príčinu úrazu uviedol úraz na rezačke. P. V.
mal svedkovi povedať, že on je ochotný kompenzovať úraz, ktorý sa stal žalobcovi, a že to bude riešiť.
Následne svedok nekontaktoval p. V. a bol v kontakte iba so žalobcom. Pokiaľ ide o čas telefonátu zo
strany žalobcu svedkovi v deň úrazu, bolo to niekedy medzi 18.00 až 19.00 hod. večer. V motorovom

vozidle žalobcu potom, ako doňho nastúpil nič podozrivé nevidel. Pokiaľ jemu žalobca povedal, že sa
mu stal úraz pri práci, on mu konkrétne povedal, že v tom čase čistil stroj nejakým hákom, čo mu vtiahlo
ruku do stroja. On v deň, keď prišiel po motorové vozidlo žalobcu aj vstúpil do budovy, kde sa nachádzal
predmetný stroj, on však konkrétne do miestnosti, v ktorej sa tento stroj nachádzal, nevstúpil. V budove
si nevšimol žiadne známky po krvi. Pokiaľ z výpisu hovorov vyplýva, že telefonát žalobcu v deň úrazu

o 17.10 hod. mal trvať iba 6 sekúnd, svedok uviedol, že je možné, že žalobca volal jeho manželke na
tel. číslo XXXX/XXXXXX a súčasne pripustil, že predmetný hovor, ktorý vyplýva z podrobného výpisu
hovorov mal trvať iba 6 sekúnd, bol zmeškaným hovorom a následne na základe tohto zmeškaného
hovoru on volal žalobcovi. Svedok si nespomenul, z akého telefónu volal na druhý deň p. V., uviedol
však, že telefónne číslo na neho mu dal žalobca.

9. Z výpovede svedkyne E. T. vyplynulo, že ona pracovala 11 rokov v potravinách v Q.. So žalobcom má
kamarátsky vzťah, avšak oni sa stretávajú iba náhodne a nijako sa nenavštevujú. Pokiaľ ide o rozhodné
udalosti, nespomína si, kedy sa to presne udialo, ale jej okolo obeda volal žalobca, ktorý sa chceldohodnúť s T. F. na tom, aby mu prišiel pomôcť do práce. Následne dala telefón T. F., ktorý v tom čase
nemal telefón, a tento sa so žalobcom dohodol tak, že mu žalobca zavolá, keď príde po neho, aby mu
pomohol. Konkrétne sa dohodli tak, že žalobca mal prísť po T. F. ešte v priebehu toho dňa. Následne

si T. F. sadol na terasu, keďže vedľa obchodu je krčma s terasou a čakal, kým po neho príde žalobca.
Žalobca však v uvedený deň neprišiel. Ona bola v obchode cca do 18.00 hod., keď jej už žalobca v
uvedený deň nezavolal. V priebehu nasledujúceho dňa sa od zákazníkov v obchode dozvedela, že
žalobca mal úraz, a to prišiel o ruku v robote. Nevedela však uviesť, od koho sa to dozvedela. Pokiaľ
sa T. F. dohodol so žalobcom, že mu príde pomôcť do práce v uvedený deň, toto bol ojedinelý prípad

a svedkyňa si nespomenula na to, že by žalobca a T. F. mali nejaké pravidlo, aby ho žalobca cez ňu
telefonicky kontaktoval za účelom pomoci v práci. Svedkyňa uviedla, že má vedomosť o tom, že žalobca
pracoval niekde v Liskovej, pričom on robil nejaké náplne do paplónov. Pokiaľ jej volal žalobca v uvedený
deň, ona si myslí, že bol v práci. Je to však len jej domnienka, pričom ona nevie, ako k tejto domnienke v
tom čase prišla. S určitosťou sa však svedkyňa vedela vyjadriť, že T. F. čakal na žalobcu z toho dôvodu,
že ho žalobca požiadal o to, aby mu pomohol v práci. Svedkyňa sa však nevedela vyjadriť k tomu, odkiaľ

mal T. F. vedieť, že ho má žalobca v uvedený deň na jej tel. číslo kontaktovať.

10. Z výpovede svedkyne R. M. vyplynulo, že žalobca bol jej kolegom v práci. Ona pozná aj p. V.,
nakoľko ona pracovala u žalovaného, pričom jej pracovný pomer u žalovaného skončil cca pred 2 rokmi,
keďže mala vážne zdravotné problémy. Ona nie je v žiadnom kontakte so žalobcom ani so žalovaným.

Je však pravdou, že jej p. V. nosí poštu, ktorá je určená jej synovi, nakoľko jej syn má v nájme jednu
miestnosť v prevádzke p. V., kde má odložené veci. Túto miestnosť má jej syn v nájme cca 5 rokov.
Pokiaľ ide o rozhodné skutočnosti ona uviedla, že o úraze žalobcu, pri ktorom mu odtrhlo ruku, sa
dozvedela až potom, ako sa vrátila z kúpeľov v Starej Ľubovni. V kúpeľoch bola niekedy v mesiacoch
august alebo september pred 4 rokmi. Ju žalobca telefonicky nekontaktoval a ona by mu v kúpeľoch

ani nezdvíhala telefón, keďže si tam chodí oddýchnuť a nie pracovať. Potom, ako sa vrátila z pobytu v
kúpeľoch, pracovala na mykacom stroji, avšak nič podozrivé, čo by zaujalo jej pozornosť, si nevšimla.
Ako bežne bol v danej hale neporiadok, ale nič také, čo by vybočovalo z bežnej situácie, tam nebolo.
U žalovaného bola školená na predpisy o ochrane a bezpečnosti zdravia pri práci, keď ju školil p. V.
a následne boli školení aj niekde v meste Ružomberok. Oni podpisovali aj nejaké papiere, týkajúce

sa školenia o predpisoch BOZP. Žalobca však na tomto školení nebol, keďže v tom čase u p. V. ešte
nepracoval. Súčasne uviedla, že žalobca býval na ubytovni a tam aj prespával, nakoľko často domov
nechodil a jej to aj vyhovovalo, lebo keď potrebovala pomôcť, prípadne sa niečo sa stroji pokazilo a bolo
to potrebné opraviť, ona ho tam priamo stretla a on s opravou pomohol. Žalobca býval na tejto ubytovni
aj v čase predmetného úrazu. V tom čase tam však už nebýval nikto iný. Predmetnú ubytovňu niekedy

dávno používali na ubytovanie robotníkov, keď sa robila odstávka v závode Mondi, táto ubytovňa však
nespĺňala hygienické predpoklady a tak už nikto iný okrem žalobcu tam neprebýval. Ubytovňu, v ktorej
prespával žalobca, podľa jej názoru vlastnil žalovaný. Pokiaľ ide o dni, kedy vykonávala prácu, toto bolo
rôzne. V poslednom období však cez víkendy pracovala menej frekventovane, nakoľko sa prácam cez
víkendy bránila. O tom, že sa žalobcovi stal úraz sa ona prvýkrát dozvedela potom, ako sa vrátila z

kúpeľov v Starej Ľubovni, keď jej o úraze žalobcu povedal niekto v dielni. Jej nikto nepovedal, ako sa úraz
stal, resp. čo bolo príčinou úrazu a ona sa nechcela vyzvedať. Prvýkrát po úraze stretla žalobcu niekedy
v zime a vtedy mal niečo čierne na ruke, avšak ona nevedela, že jemu odtrhlo ruku. Toto sa dozvedela,
až keď za ňou prišli ľudia zo Žiliny, ktorí to vyšetrovali a vtedy sa vlastne dozvedela, čo sa žalobcovi stalo.
Pokiaľ ide o mykací stroj, tento sa čistil iba vtedy, keď bol odstavený. Ona si stroj čistila aj počas zmeny,

aby nebol veľmi zašpinený a takto ho za zmenu čistila dva-, niekedy aj trikrát. Ona bola poučovaná o
spôsobe obsluhy mykacieho stroja, pričom jej bolo povedané, ako sa má čistiť, kde netreba vchádzať a
myslísi,ženastrojiboloajnapísané,žezachoduniejemožnévchádzaťdourčitéhopriestoru.Pokiaľide
o čistenie valca, niekedy sa tieto valce zaniesli. Na veľkom valci boli také ihličky, na ktoré sa zachytával
materiál. Ona tieto valce čistila, nakoľko v prípade, ak sa tieto valce zaniesli, ani výsledný produkt nebol

taký kvalitný. Im potom volali z Áčka, že výsledný produkt nie je dostatočne kvalitný, lebo má hrčky.
Valce čistila tak, že ich postupne z ihličiek odoberala. Niekedy to trvalo aj dlhú dobu, nakoľko tie valce
boli zanesené. Prevádzka bola špinavá. Valce museli čistiť všetci, nakoľko keď sa menila zmena, tak
stroj musel byť vyčistený. Dielňa musela byť pozametaná, nakoľko keď bol neporiadok na zemi, tak
tento neporiadok ťahalo aj do samotného stroja. Pokiaľ ona čistila valec na stroji, veľký valec z ihličkami

nebol až taký zanesený. Zanesené boli hladké, menšie valce, ktoré boli vyššie, a z ktorých vychádzal
výsledný produkt. Po nahliadnutí do fotografií mykacieho stroja nachádzajúcich sa v spise IP, svedkyňa
uviedla, že čistenie sa nevykonávalo na žiadnom z valcov, a to na ploche valca, ale iba na bokoch týchto
valcov, kde sa ukladal zbytkový produkt, ktorý potom musela čistiť, nakoľko spracovávaný produkt sazachytával práve na bočných stranách valca a prechádzal až do strojovej časti predmetného zariadenia,
t.j. medzi ozubené kolesá a reťaze. Ak by čistila obvodové strany valca, tak by porušila produkt, ktorý sa
vyrábal. Na otázku žalobcu, aby sa vyjadrila, či nedochádzalo k zanášaniu aj obvodových strán valcov,

keď sa robil produkt 100, svedkyňa uviedla, že ona produkt 100 nerobila, keď tento produkt sa robil z
čistej striže a nevedela sa vyjadriť, či sa mohli zahlcovať aj valce. Jej však vraveli, že s týmto materiálom
sa robí horšie. Na doplnenie svedkyňa uviedla, že ona síce povedala, že tento materiál stroj zanáša,
avšak ona sa k tomu, či sa stroj skutočne zanáša, vyjadriť nevie, a to že sa zanáša povedala, len tak. Jej
sa zdá, že mykací stroj bol už pokazený predtým, ako išla do kúpeľov. Keď sa po týždni vrátila z kúpeľov,

bol už stroj funkčný. Pokiaľ ona na polícii vypovedala, že ju mal žalobca kontaktovať telefonicky už v
septembri, pripustila, že to tak mohlo byť. Ona si však na to nespomína. Oni sa však kontaktovali iba
tak, že si povedali, ako sa má a čo robí. Svedkyňa si nespomínala, ako vypovedala na polícii, avšak keď
vypovedala na polícii, rozhodne vypovedala pravdu. Taktiež si nespomenula na to, kedy ona sa vrátila z
predmetných kúpeľov a ani si nespomenula, kedy po prvýkrát po návrate z kúpeľov nastúpila do práce.

11. Z uznesenia OR PZ, obvodné oddelenie PZ Liptovská Teplá ČVS: ORP-476/LT-RK-2016 zo dňa
01.02.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.02.2017 mal súd preukázané, že
trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že oznamovateľ T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XXXX/X, C., dňa 26.08.2016 v presne
nezistenom čase okolo 16.00 hod. na pracovisku spoločnosti KATAMI, s.r.o., so sídlom Lisková č.

1218, IČO: 36 411 213, v budove výroby ako zamestnanec tejto spoločnosti utrpel pracovný úraz tým
spôsobom, že pri práci a obsluhe na mykacom stroji chcel z mykacieho stroja, ktorý bol v tom čase v
prevádzke, odstrániť cudzí predmet, pričom pri vyberaní predmetu kovovým hákom mu do mykacieho
stroja vtiahlo pravú ruku, čím došlo k zraneniu oznamovateľa, a to úrazovej amputácii ruky v úrovni
zápästia, bolo zastavené preto, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplynulo, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že daný
následokťažkáujmanazdraví,nebolspôsobenýkonanímaleboopomenutímkonaniainejosoby,pričom
nanaplnenieznakovskutkovejpodstatyprečinuublíženianazdravípodľa§157ods.1Trestnéhozákona
je potrebné zavinenie inou osobou.

12. Z rozhodnutia IP Žilina č. IZA-152-4-2.2/R-E22-16 zo dňa 05.10.2016 mal súd preukázané, že
inšpektor práce Ing. E. Z. zakázal s okamžitou platnosťou žalovanému vykonávať činnosť na mykacom
a drviacom stroji (stroje nemajú výrobné štítky) na výrobu pásoviny z dutých vlákien vo výrobných
priestoroch spoločnosti KATAMI, s.r.o., ktorých reťazové, resp. remeňové prevody a otáčajúce sa valce,
nie sú opatrené krytmi, alebo iným ochranným zariadením zabraňujúcim priblíženiu sa k pohybujúcim

sa častiam strojov, alebo takým ochranným zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa časti strojov skôr,
ako obsluha - údržba vstúpi, alebo siahne do zóny nebezpečenstva, čo je porušením § 6 ods. 1 písm.
d) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, keď zákaz platí do odstránenia nedostatkov.

13. Z prepúšťacej správy ÚVN Ružomberok - fakultnej nemocnice zo dňa 31.08.2016 vyplynulo,
že žalobca bol privezený RLP dňa 26.08.2016 o 16.48 hod. na JIS úrazovú a následne bol dňa
26.08.2016 o 19.30 hod. preložený na traumatologické oddelenie. Z predmetnej prepúšťacej správy
súčasne vyplynulo, že menovanému bola zisťovaná prítomnosť alkoholu, keď v zmysle merania zo dňa
26.08.2016 o 17.06 hod. predstavoval alkohol menej ako 0,1 promile.

14. Zo znaleckého posudku MUDr. Andreja Hajtmana, PhD., znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie
súdne lekárstvo č. 250/2019 vyplynulo, že žalobca utrpel dňa 26.08.2016 amputáciu pravej ruky v oblasti
zápästia s odlomením bodcovitého výbežku pravej lakťovej kosti, keď amputácia je buď traumatické
- úrazové odstránenie časti alebo celej končatiny. Jedná sa o nezvratné poškodenie končatiny, tzv.

mutiláciu - zmrzačenie. Traumatická amputácia má za následok neodborné odčlenenie časti končatiny,
najčastejšie v kĺbnom spojení. V danom prípade sa malo jednať o sústavu valcov, ktoré boli poháňané
reťazovým pohonom. S najväčšou pravdepodobnosťou mohlo dôjsť ku zachyteniu prstov ruky pravej
ruky medzi rotujúce valce, čo malo za následok vtiahnutie pravej ruky medzi valce, a jej rozdrvenie.
Skutočnosť, že došlo k predmetnému poraneniu mechanizmom drvenia podporuje nález odlomenia

bodcovitého výbežku pravej lakťovej kosti. V lekárskej správe zo dňa 26.08.2019 od MUDr. K. S.
sa uvádza daná diagnóza, pričom odlomenie časti kosti je charakteristické pre drvivý mechanizmus
poranenia, t.j. pôsobenie tupého násilia veľmi veľkej intenzity na kosti a mäkké štruktúry. Smerovanie
pôsobiaceho násilia je možné predpokladať spredu, zhora a zdola. Poškodený T. R. v predmetnejlekárskej správe uviedol, že vložil pravú ruku do sekačky na seno a takto mal utrpieť predmetné
poranenie. V prípade, ak by sa jednalo o sečný mechanizmus poranenia, tak by podľa znalca vznikol
iný typ poranenia, a to napríklad hladké odčlenenie - exartikulácia ruky v kĺbe s rovným odseknutím

koncových častí oboch kostí pravého predlaktia, čo v danom prípade nebolo zistené. Znalec súčasne
konštatoval, že uvedené poranenie s veľkou mierou pravdepodobnosti veľmi dobre súhlasí s tvrdením
poškodeného, ktoré uviedol vo svojej výpovedi, a to, že jeho pravú ruku zachytila linka mykacieho stroja
tak, ako to opísal.

15. Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení zo dňa 21.11.2019 poukázal na závery znaleckého posudku
MUDr. Andreja Hajtmana, PhD., vypracovaného v prejednávanom spore, z ktorého vyplynulo, že
poranenie pravej ruky žalobcu s veľkou mierou pravdepodobnosti veľmi dobre súhlasí s tvrdením
poškodeného, ktoré uviedol vo svojej výpovedi, a to že jeho pravú ruku zachytila linka mykacieho stroja
s tým, že žalovaný si účelovo prispôsobil všetky tvrdenia v snahe zbaviť sa svojej zodpovednosti. Podľa
žalobcu bol znaleckým dokazovaním preukázaný ním tvrdený úrazový dej, podľa ktorého ide o úraz

pracovný.

16. Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo vyjadrení zo dňa 19.02.2020 poukázal na
to, že znalec MUDr. Andrej Hajtman PhD. v znaleckom posudku č. 250/2019 prejudikuje, že sa úraz stal
na prevádzke a stroji žalobcu, pričom vychádza výlučne z tvrdenia žalobcu, avšak spôsob zranenia ešte

sám osebe nezakladá preukázanie skutočností, že úraz sa stal tak, ako ho opísal žalobca a stal sa na
mykacom stroji v prevádzke žalovaného. Žalovaný súčasne poukázal na to, že v znaleckom posudku
nie je uvedené, z akých dôkazov znalec vychádzal, najmä z akých lekárskych správ a záznamov. Znalec
vyhodnotil, že úraz sa stal na zariadení žalovaného, avšak znalec ako sám uviedol, vychádza z jednej
čiernobielej fotografie. Žalovaný súčasne v predmetnom vyjadrení poukázal na znenie § 190 ods. 2

ZP a § 17 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Z vyjadrenia súčasne vyplýva, že na to, aby bolo možné akýkoľvek úraz posúdiť
ako pracovný, musí byť tento v priamej súvislosti s výkonom práce. V deň úrazu žalobca z dôvodu, že na
mykacom stroji sa nepracovalo pre opravu súčiastky stroja, začal ráno na pokyn konateľa žalovaného
vykonávať terénne úpravy v areály prevádzky žalovaného, a to zavážať jamy. Žalobca po 10.00 hod.

opustil na výzvu konateľov spoločnosti priestory zamestnávateľa s tým, že v daný deň už nebude u
zamestnávateľa vykonávať žiadne pracovné úlohy. Za daný deň nemal ani uhradenú mzdu. Z vyjadrenia
súčasne vyplynulo, že každý jeden zamestnanec mal prístup do budovy, keďže mali kľúče a nie je preto
možné vylúčiť, že sa žalobca ocitol v daných priestoroch, a ak aj áno, nebolo to za účelom vykonávania
pracovnej činnosti. Žalovaný súčasne opätovne poukázal na to, že predmetný stroj síce bolo možné

zapnúť a uviesť ho do chodu, ale nebolo možné na ňom vyrábať, čo vyplynulo aj z výpovede svedka p.
F., keď súčasne poukázal aj na výpoveď R. M., ktorá uviedla, že na mykacom stroji nenašla žiadne stopy
po krvi a zároveň, že stroj bol v dobe úrazu pokazený a nepracovalo sa na ňom. Keďže predmetný stroj
v čase úrazu žalobcu nevyrábal, bol odstavený a počas tejto doby ani zamestnanci nemali uhradenú
úkolovú mzdu, nakoľko nebol vyrobený žiadny materiál. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že

zamestnanci neplnili pracovné úkony na mykacom stroji v prevádzke žalovaného. Súčasne žalovaný
vo vyjadrení poukázal na to, že žalobca sám pri prijímaní na ošetrenie uviedol, že mu ruku zachytilo
v sekačke, a túto skutočnosť tvrdil aj C. C. tak, ako to vyplynulo zo zápisnice o výsluchu svedka zo
dňa 17.01.2017 vo veci vedenej ORPZ Ružomberok, ČVS: ORP-476/LT/RK-2016. O tom, že sa mal
v priestoroch stať pracovný úraz, sa zamestnávateľ dozvedel až od IP v deň, ktorý prišiel preveriť

podnet daný zo strany žalobcu. Z vyjadrenia súčasne vyplynulo, že žalobca taktiež žalovanému doručil
potvrdenie o práceneschopnosti bez vyznačenia, že sa jedná o pracovný úraz, len že sa jedná o úraz
a až po cca 3 týždňoch na vlastnú žiadosť žalobcu došlo k zmene na potvrdení o dočasnej PN, že
sa jedná o úraz pracovný, a to výlučne na základe tvrdenia žalobcu. Súčasne poukázal na lekársku
správu, z ktorej vyplynulo, že žalobca bol v čase prijatia bezprostredne po úraze orientovaný, pri vedomí,

preto nie je zrejmé, prečo na otázku lekára, ako došlo k úrazu, tvrdil o spôsobe a príčine zranenia
niečo úplne iné, ako začal tvrdiť cca 3 týždne po úraze. V prípade, ak by súd dospel k záveru, že daný
úraz žalobcu je úrazom pracovným a pracovný úraz sa stal, poukázal žalovaný na to, že je potrebné
sa zaoberať mierou zodpovednosti zamestnanca za daný pracovný úraz, keď žalobca na danom stroji
pracovalpravidelneavedel,akosastrojpoužíva.Tvrdenie,žepočaschoduhomuselčistiť,sanezakladá

na pravde, a túto skutočnosť vedia potvrdiť aj zamestnanci, ktorí v danom období na predmetnom stroji
pracovali. Stroj nebolo potrebné čistiť, počas jeho chodu a výroby, vždy sa očistil po skončení práce a
najmä po jeho vypnutí, nikdy nie za chodu. Takto to robil každý zamestnanec, čo potvrdzuje aj samotná
skutočnosť, že počas celej doby sa u zamestnávateľa nestal žiadny úraz na mykacom stroji. V prípade,ak by sa v stroji čokoľvek zaseklo, mohol žalobca svoj stroj vypnúť, a tak ho vyčistiť. Žalobca si musel
byť vedomý ohrozenia svojho zdravia, keď zasahuje do prevádzky stroja počas jeho plnej funkčnosti.
Plnenie pracovných úloh a samotný výrobný proces nevyžadoval čistenie stroja počas výroby a za jeho

chodu. Pokiaľ ide o opis priebehu úrazového deja tvrdeného žalobcom, žalovaný uviedol, že pokiaľ by sa
úraz stal opísaným spôsobom, žalobca musel prekonať bezpečnostnú prekážku na stroji, aby sa dostal
k valcom, ktoré chcel vyčistiť, a ktoré mu mali následne spôsobiť úraz. Zo strany žalobcu sa jednalo o
nezodpovedné správanie, o vedomú nedbanlivosť a o vedomé porušenie zásad bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, pričom každý je povinný počínať si tak, aby predchádzal vzniku škodám na zdraví.

Ak by súd potom dospel k záveru, že uvedený úraz je pracovným úrazom, žalobca z nedbanlivosti a
ľahostajnosti porušil predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nedodržal zásady
bezpečného správania sa na pracovisku a táto skutočnosť bola jedinou príčinou vzniku pracovného
úrazu.

17. Pred vecným a právnym preskúmaním dôvodnosti žaloby sa súd primárne zaoberal otázkou, či sú

v súdenej veci splnené podmienky konania, keď dospel k záveru, že podmienky konania sú splnené.
Právomoc súdu na prejednanie sporu je daná § 3 CSP v spojení s § 14 ZP, podľa ktorého spory medzi
zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú
súdy. Ak je teda medzi zamestnávateľom a zamestnancom sporné, či išlo o pracovný úraz, resp. chorobu
z povolania, alebo ak išlo o pracovný úraz, alebo chorobu z povolania a zamestnávateľ tvrdí, že sa

čiastočne alebo úplne zbavil zodpovednosti za škodu, je povinný riešiť sporné otázky medzi nimi súd.
Prejednaniuvsúdenejvecipredsúdomnebránianiprijatiezákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistení,
ktorý komplexne upravuje konanie vo veciach sociálneho poistenia, včítane konania o úrazových
dávkach, o ktorých rozhoduje Sociálna poisťovňa. Predmetným zákonom bol síce novelizovaný ZP,
a to konkrétne v rámci úpravy zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovných úrazoch boli

zrušené ustanovenia § 195 ods. 5, 198 ods. 1 písm. a) až c) a §§ 199 až 213 ZP, avšak aj napriek
tejto novelizácii bola v ZP ponechaná úprava posudzovania zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri
pracovnýchúrazochachorobáchzpovolania,akoajliberačnédôvodynastranezamestnávateľa,pričom
v sporných prípadoch o týchto otázkach naďalej rozhodujú súdy (§ 3 CSP a § 14 ZP). Ustanovenie § 198
zákona o sociálnom poistení upravuje riešenie predbežných otázok Sociálnou poisťovňou, avšak nič

nebráni Sociálnej poisťovni ako správnemu orgánu vyzvať účastníka dávkového konania, podať návrh
na prejednanie sporných otázok týkajúcich sa zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú
pracovným úrazom na súd. Z rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredie č. 58099-3/2017-BA zo dňa
14.11.2017, č. 58103-3/2017-BA a č. 58104-3/2017-BA z toho istého dňa (rozhodnutia sa týkajú konaní
o priznaní nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, nároku náhradu za bolesť a

nároku na úrazový príplatok žalobcu v dôsledku úrazu zo dňa 26.08.2016), mal súd preukázané, že
Sociálna poisťovňa, ústredie prerušila predmetné odvolacie konania podľa § 193 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, keď pokračovať v konaní bude z vlastného podnetu po doručení
konečného právoplatného rozhodnutia súdu v konaní o určenie, či je úraz žiadateľa o dávku (žalobcu)
zo dňa 26.08.2016 pracovným úrazom. Iba na doplnenie súd poukazuje na to, že konanie o predmetnej

žalobe nie je konaním o určovacej žalobe podľa § 137 písm. c) CSP a ani žalobou o určenie právnej
skutočnosti, ak to vyplýva zo samotného predpisu, podľa § 137 písm. d) CSP, keď § 137 CSP obsahuje
iba demonštratívny výpočet druhov žalôb, pričom v prejednávanom spore sa jedná o žalobu svojho
druhu. Podľa konštantnej judikatúry všeobecných súdov (ktorú možno aplikovať aj po nadobudnutí
účinnosti CSP), žalobu o určenie zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz nemožno podriadiť

pod ustanovenie § 137 písm. c) CSP (pozn. predtým § 80 písm. c) OSP), a preto nie je potrebné,
aby sa preukazoval právny záujem na tomto určení. I keď si Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní v
dávkových veciach podľa § 198 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení môže sama urobiť úsudok o
niektorej predbežnej otázke (teda aj pokiaľ ide o určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za
škodu vzniknutú pracovným úrazom), nie je oprávnená samostatným rozhodnutím odstrániť spornosť

týkajúcu sa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu ním spôsobenú, keď o tejto spornej otázke
môže rozhodnúť len súd v civilnom sporovom konaní (pozn.: predtým v občianskom súdnom konaní) a
jeho rozhodnutím je potom Sociálna poisťovňa viazaná (porovnaj rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo/65/2006
publikovaný v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/2007 a uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo/159/2011 zo
dňa 28.10.2013).

18. Okrem výsluchu strán sporu, svedkov F. F., T. F., H. U., E. T. a R. M., znaleckým dokazovaním
MUDr. Andreja Hajtmana, PhD., znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo, súd vykonal
dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise, ako ajoboznámením sa so spisovým materiálom IP Žilina IZA-155-4-2.2/P-E22 a vyšetrovacím spisom OR PZ
Ružomberok,OOPZLiptovskáTepláČVS:ORP-476/LT-RK-2016,keďnazákladetýchtostranamisporu
predložených dôkazov v spojení so skutkovými tvrdeniami žalobcu a žalovaného, dospel k nasledujúcim

skutkovým a právnym záverom. Na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v právnom
postavení zamestnávateľa a žalobcom v právnom postavení zamestnanca zo dňa 07.04.2016 vykonával
žalovaný u zamestnávateľa prácu ako robotník - údržbár, keď zo stručnej charakteristiky druhu práce
uvedenej v pracovnej zmluve vyplynulo, že žalobca mal vykonávať bežnú údržbu v areáli firmy, pracovať
pri triedení a trhaní materiálu - striže a súčasne pracovať na mykačke. Miesto výkonu práce bolo určené

ako sídlo zamestnávateľa. Deň nástupcu do práce bol stanovený na 08.04.2016 a pracovný pomer bol
uzatvorený na dobu neurčitú. V zmysle predmetnej pracovnej zmluvy bol pracovný čas rozvrhnutý podľa
potrieb zamestnávateľa.

19. Medzi stranami bolo sporné, či úraz, ktorý utrpel žalobca dňa 26.08.2016, je úrazom pracovným. Na
základe výsledkov vykonaného dokazovania súd podľa svojej úvahy, vyhodnotil každý v spore vykonaný

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo, keď dospel k záveru, že predmetný úraz spĺňa všetky znaky pracovného
úrazu.Podľa§195ods.2ZPpracovnýúrazjepoškodeniezdravia,ktorébolozamestnancovispôsobené
pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym
a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Pri popise predmetného úrazu súd vychádzal z výpovede

samotného žalobcu (ktorý bol jediný fyzicky prítomný pri pracovnom úraze), z ktorej vyplynulo, že jemu
sa predmetný úraz stal dňa 26.08.2016 pri plnení pracovných úloh, a to pri obsluhe mykacieho stroja
v polyfunkčnej budove v objekte žalovaného, keď počas výkonu prác došlo k zachyteniu jeho pravej
ruky medzi valce mykacieho stroja a k amputácii pravej ruky v zápästí (medzi lakťom a zápästím).
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že práca žalobcu na mykačke (mykacom stroji) vyplynula aj

zo stručnej charakteristiky druhu práce v pracovnej zmluve žalobcu a táto skutočnosť nebola medzi
stranami sporná. Uvedenému popisu vzniku poranenia žalobcu plne zodpovedajú závery znalca MUDr.
Andreja Hajtmana, PhD., ktorý v znaleckom posudku č. 250/2019 ohľadom popisu mechanizmu vzniku
zranenia poukázal na to, že poranenie žalobcu s veľkou mierou pravdepodobnosti veľmi dobre súhlasí s
tvrdením poškodeného (t.j. žalobcu), ktoré uviedol vo svojej výpovedi, a to, že jeho pravú ruku zachytila

linka mykacieho stroja tak, ako to opísal. Znaleckým skúmaním bolo úplne vylúčené, že by predmetný
úraz mohol žalobca utrpieť na sekačke sena, a to vzhľadom na mechanizmus poranenia. Znalec síce
na pojednávaní hypoteticky pripustil, že uvedený úraz mohol žalobca utrpieť aj na inom stroji, resp.
zariadení (napr. na lise, resp. tlačiarenskom stroji), avšak súčasne poukázal na to, že pri vypracovaní
znaleckého posudku nedospel k žiadnym nezrovnalostiam, resp. pochybnostiam o tom, že by predmetný

úraz mohol byť spôsobený práve predmetným mykacím strojom, s mechanizmom fungovania ktorého
sa oboznámil z dokumentácie založenej v súdnom spise. Súd si uvedomuje, že v danom prípade došlo
iba k druhovej identifikácii strojového zariadenia, ktoré bolo spôsobilé spôsobiť uvedené zranenie a
nie k individuálnej identifikácii, avšak konkrétne okolnosti (t.j. prvotná snaha žalobcu chrániť cca 30
rokov dobrého známeho, t.j. konateľa žalovaného T. V., ktorý mu mal prisľúbiť odškodnenie, tvrdenie

žalobcu, že predmetný stroj mal byť následne očistený, ale aj následná nedôslednosť práce polície,
ktorá mala v rámci trestného konania prostriedky na zabezpečenie zistenia prípadných krvných stôp na
predmetnom stroji), jednoznačné závery znalca o tom, že uvedený mykací stroj je spôsobilý spôsobiť
uvedený následok, ako aj to, že v spore nebolo ani len tvrdené, že by žalobca mal prístup k inému
zariadeniu, ktoré by mu mohlo spôsobiť identické zranenie, resp. že by sa takýto stroj nachádzal v

takej vzdialenosti, ktorá by vzhľadom na charakter zranenia žalobcu (odtrhnutá ruka) bola dostupná
miestu, kde bol žalobca prevzatý posádkou RLP spoločnosti Falck záchranná a.s. (t.j. pred budovou
žalovaného, v ktorej sa mykací stroj nachádza), vedie súd k záveru, že v danom prípade už samotná
druhová identifikácia stroja je na vyslovenie uvedeného záveru dostačujúca. Pokiaľ žalovaný vo svojej
obrane namietal, že samotný žalobca krátko po predmetnom úraze pri prijímaní na ošetrenie uviedol, že

mu ruku zachytilo v sekačke (čo mal uviesť aj C. C., ktorá sa zúčastnila na výjazde záchranky spoločnosti
Falck záchranná a.s. k žalobcovi), súd opätovne poukazuje na dlhoročný dobrý vzťah žalobcu a konateľa
žalovaného T. V., keď v tejto situácii vyznieva vierohodne tvrdenie žalobcu, že prvotné uvedenie
inej príčiny úrazu (úraz na sekačke sena) bolo zo strany žalobcu motivované práve tým, že nechcel
svojmu dlhoročnému známemu, vediac o technickom stave mykacieho stroja, spôsobiť problémy, a

následný časový odstup do uvedenia skutočnej príčiny úrazu bol motivovaný práve prísľubom konateľa
žalovaného, že ho odškodní iným spôsobom (konateľ žalovaného bol nesporne v kontakte so žalobcom
po predmetnom úraze, a to už v čase hospitalizácie žalobcu v nemocnici). Navyše tvrdenia žalobcu nie
sú tvrdeniami izolovanými od ostatných skutočností preukázaných v prejednávanom spore. Súd malv spore preukázané, že žalobca bol po úraze prevzatý RLP práve v areáli žalovaného, keď (ako už
súd uviedol) v konaní nebolo ani len tvrdené, že by v predmetnom areáli, resp. v jeho bezprostrednej
blízkosti sa nachádzalo iné zariadenie, ktoré by bolo spôsobilé spôsobiť žalobcovi uvedený následok.

Súd si objektívne nevie predstaviť situáciu, že by sa žalobca s odtrhnutou rukou premiestnil do areálu
žalovaného, „zhodou náhod“ pred budovu, v ktorej sa nachádzal mykací stroj (na ktorom v zmysle
pracovnej zmluvy mal vykonávať práce a tieto aj reálne dlhšiu dobu vykonával), keď uvedené by dávalo
zmysel iba v prípade, ak by žalobca takýmto spôsobom mienil vzbudiť presvedčenie, že daný úraz utrpel
pri vykonávaní práce v prospech zamestnávateľa, k čomu však nedošlo, keďže žalobca ako prvotnú

príčinu úrazu uviedol, že sa mu úraz stal na sekačke sena. V tejto súvislosti súd iba na doplnenie
poukazuje na výpoveď žalobcu, v ktorej uviedol, že v Liskovej nikoho nepoznal. Ako už bolo uvedené,
také konanie by mohlo byť logicky akceptované iba v prípade, ak by sa žalobca takýmto spôsobom
snažil vzbudiť predstavu o tom, že sa mu stal pracovný úraz v areáli žalovaného, čo však neučinil a
práve naopak, záchranármi rýchlej záchrannej služby bol prevzatý v areáli žalovaného tvrdiac, že sa
mu stal úraz mimo tohto areálu. Súd poukazuje na to, že výpoveď žalobcu bola podporená ďalšími

dôkazmi (vyvracajúcimi obranu žalovaného o nefunkčnosti mykacieho stroja v čase pracovného úrazu),
a to výsluchom svedka T. F., s ktorým sa v deň pracovného úrazu mal dohodnúť, že mu príde s
prácou pomôcť, ako aj výpoveďou svedkyne E. T., ktorá potvrdila, že žalobca sa so svedkom T. F.
dohodol, že T. F. mu príde pomôcť s prácou v deň, kedy utrpel úraz, t.j. dňa 26.08.2016 s tým, že
žalobca príde po menovaného svedka svojím motorovým vozidlom. Súd poukazuje na to, že tvrdenia

žalobcu svedka T. F. a E. T. o existencii telefonického rozhovoru boli potvrdené aj podrobným rozpisom
hovorov na tel. čísle 0915/328202, ktorého užívateľom je práve žalobca, z ktorého vyplynulo, že žalobca
volal na tel. číslo XXXX/XXXXXX, t.j. telefónne číslo E. T. o 12.44 hod., keď telefonický hovor trval 57
sekúnd. Pri vyhodnotení skutkového stavu súd vychádzal aj výpovede svedka H. U., ktorý je švagrom
žalobcu, a ktorý potvrdil skutočnosti uvádzané žalobcom ohľadne mechanizmu vzniku predmetného

zranenia, o ktorých sa dozvedel krátko po predmetnom úraze od samotného žalobcu a súčasne bol
žalobcom požiadaný, aby sa skontaktoval s p. V. ohľadne oznámenia, čo sa v skutočnosti stalo žalobcovi
s tým, že menovaný potvrdil, že konateľ žalovaného p. V. mu povedal, že je ochotný kompenzovať
úraz, ktorý sa stal žalobcovi, a bude to riešiť. Súd si je vedomý, že výpovede svedkov H. U., T.
F. a E. T. sú výpoveďami osôb, ktoré sú žalobcovým príbuznými, resp. známymi, avšak skutočnosti

vyplývajúce z týchto výpovedí boli súladné s ďalšími objektívnymi skutočnosťami (t.j. že žalobca mal
byť prevzatý RLP pred budovou žalovaného, že mechanizmus vzniku zranenia žalobcu korešponduje s
popisom uvedeným žalobcom, ako aj potvrdenie existencie tel. rozhovoru medzi žalobcom a svedkyňou
T., resp. svedkom F.). Súd potom vyhodnotil predmetné svedecké výpovede ako vierohodné, keď
medzi skutočnosťami, ktoré vyplynuli z predmetných svedeckých výpovedí a ostatnými objektívne

overiteľnými skutočnosťami nie sú dané výraznejšie, takmer 4-ročným časovým odstupom spôsobené
odlišnosti, ktoré by zásadným spôsobom menili zistený skutkový stav. Naproti tomu súd vyhodnotil
obranužalovanéhoakonevierohodnú.PokiaľkonateľžalovanéhoIng.V.poukazovalnato,žepredmetný
mykací stroj nebol v deň pracovného úrazu funkčný, keď táto skutočnosť vyplynula aj z výpovede svedka
F. (menovaný mal opravovať poškodenú súčiastku na predmetnom stroji v čase, keď došlo k uvedenému

úrazu), súd poukazuje na blízky rodinný vzťah konateľa žalovaného a samotného svedka F., ktorý je
manželom sesternice Ing. V.. Navyše samotná skutočnosť, že súčiastka z mykacieho stroja mala byť v
deň úrazu žalobcu opravovaná, vyplýva výlučne z výpovede Ing. V. a svedka F.. Žalovaný nepreukázal,
že by v deň úrazu žalobcu bol predmetný mykací stroj nefunkčný, keď toto tvrdenie nebolo podporené
žiadnym ďalším dôkazom. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že podľa tvrdenia konateľa žalovaného,

ako aj svedka F., mal svedok F. vykonať predmetnú opravu bezodplatne, teda nejestvuje žiadny záznam
ohľadne platby za predmetnú opravu, prípadne záznam o tejto oprave, keď podľa tvrdenia žalovaného
sa záznamy o prevádzke predmetného mykacieho stroja zapisovali do evidencie dochádzky, ktorú bol
žalovaný povinný viesť a súčasne ju uschovávať, o ktorej však v konaní tvrdil, že v priebehu mesiaca
september 2016 z prevádzky zmizla. Žalovaný potom neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania

skutočností, že predmetný mykací stroj bol skutočne v deň úrazu žalobcu nefunkčný. Nemôže byť na
ťarchu žalobcu ako zamestnanca, že žalovaný ako zamestnávateľ, ktorý je povinný podľa § 99 ZP viesť
evidenciu dochádzky (jej súčasťou mala byť aj evidencia prevádzky predmetného stroja), túto evidenciu
nezabezpečí pred stratou, odcudzením, alebo zničením, keď žalovaný v konaní ani len netvrdil, že
by zmiznutie predmetnej evidencie dochádzky hlásil kompetentným orgánom, aby sa vyhol prípadnej

sankcii zo strany IP.

20. Pokiaľ žalovaný súčasne poukazoval na liberačné dôvody prezumované § 196 ods. 1 a 2 Zákonníka
práce, súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno pri zbavení sa zodpovednosti za škodu spôsobenúzamestnancovi pri pracovnom úraze zaťažuje žalovaného, keď žalovaný v konaní nepreukázal žiadne
relevantné dôvody, ktoré by ho čo i len čiastočne zbavovali zodpovednosti za škodu spôsobenú
pracovným úrazom žalobcovi. Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze je

objektívnou zodpovednosťou zamestnávateľa, a teda jej predpokladom nie je zavinenie. Predpokladom
zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze je vznik ujmy, škodná udalosť a príčinná súvislosť medzi
škodnouudalosťouaškodou.Ďalšímpredpokladomzodpovednostije,žesamusíjednaťozamestnanca
v pracovnom pomere, a aby k pracovnému úrazu došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej
súvislosti s týmto plnením. Ak zamestnanec v spore preukáže, že utrpel pracovný úraz, alebo bol

postihnutý chorobou z povolania, za vzniknutú škodu zodpovedá zo zákona jeho zamestnávateľ, pokiaľ
sa tento nezbaví zodpovednosti. Zákonník práce pripúšťa, aby sa zamestnávateľ zbavil svojej zákonnej
zodpovednosti, ak sú pre toto obmedzenie zodpovednosti, alebo pre úplné zbavenie sa zodpovednosti
splnené zákonné podmienky. Zodpovednosti za škodu spôsobenú pracovným úrazom sa zamestnávateľ
môže zbaviť úplne, ak v konaní preukáže, že jedinou príčinou škody boli skutočnosti prezumované v
§ 196 ods. 1 ZP, prípadne sa zodpovednosti zbaví sčasti, ak preukáže skutočnosti prezumované §

196 ods. 2 ZP. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že k pracovnému úrazu žalobcu nedošlo pri plnení pracovných
úloh, keď on mal žalobcu poslať spať do ubytovne (ktorá je v areáli žalovaného) z dôvodu, že na
ňom bolo vidieť, že žalobca je pod vplyvom alkoholu (mal byť konateľmi žalovaného vyzvaný, aby po
10.00 hodine odišiel z pracoviska), túto skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázal a v intenciách vyššie
uvedeného zhodnotenia skutkového stavu sa javí ako jednoznačne účelová, učinená v úmysle zbaviť

sa zodpovednosti za pracovný úraz. V súvislosti s tvrdeným požitím alkoholických nápojov zo strany
žalobcu súd opätovne poukazuje na to, že žalobca mal v deň úrazu svojím motorovým vozidlom ísť po
svojho pomocníka T. F. z Liskovej do Q. (výpovede svedkov F. a T.) a navyše žalobcovi pri prijatí na
oddelení intenzívnej starostlivosti ÚVN Ružomberok - FN bolo zisťované, či je pod vplyvom alkoholu,
keď zo správy zo dňa 31.08.2016 vyplynulo, že žalobca mal dňa 26.08.2016 o 17.06 hod. zostatok

alkoholu nižší ako 0,1 promile. Žalovaný taktiež nepreukázal, že by žalobcu nejako preukázateľne
oboznámil s právnymi predpismi, alebo ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci, alebo pokynmi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Podľa ZP teda nestačí, aby
pri zbavení zodpovednosti za škodu zamestnávateľ preukázal, že zamestnanec porušil bezpečnostný
predpis a musí súčasne preukázať, že si ako zamestnávateľ plnil povinnosti na úseku bezpečnosti a

ochrany zdravia pri práci, čo však nepreukázal. Pokiaľ žalovaný upriamoval pozornosť na možnosť
úplného alebo čiastočného zbavenia zodpovednosti za škodu spôsobenú zamestnancovi pri pracovnom
úraze, súd poukazuje na to, že mykací stroj, nebol spôsobilý na prevádzku, čo vyplynulo aj z rozhodnutia
IP Žilina č. IZA-152-4-2.2/R-E22-16 zo dňa 05.10.2016, ktorým IP zakázal s okamžitou platnosťou
žalovanému vykonávať činnosť na mykacom a drviacom stroji na výrobu pásoviny z dutých vlákien

vo výrobných priestoroch žalovaného, ktorých reťazové, resp. remeňové prevody a otáčajúce sa valce
neboli opatrené krytmi, alebo iným ochranným zariadením zabraňujúcim priblíženiu sa k pohybujúcim
sa častiam strojov, alebo takým ochranný zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa časti strojov skôr,
ako obsluha, údržba vstúpi, alebo siahne do zóny nebezpečenstva, čo je porušením § 6 ods. 1
písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení

niektorých zákonov a § 4 ods. 1, ods. 2, príloha 1 bod č. 2.8 Nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. o
minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov, keď
tento zákaz platil do odstránenia nedostatkov. V intenciách uvedeného súd poukazuje na konštantné
závery judikatúry publikované pod č. R 11/1978, podľa ktorých ak zamestnanec utrpel pracovný úraz pri
práci so strojom, ktorý pre svoje nedostatky zo stránky bezpečnosti práce nemá byť vôbec v prevádzke,

nastáva na strane zamestnávateľa porušenie základných predpisov o BOZP. V takom prípade by bolo v
rozpore s výchovným poslaním § 196 ods. 2 písm. a) ZP, aby sa zamestnávateľ mohol hoci len čiastočne
zbaviť zodpovednosti za pracovný úraz. V intenciách uvedeného súd nevzhliadol dôvod ani len na
čiastočné zbavenie sa zodpovednosti žalovaného za predmetný pracovný úraz.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal
žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

22. Vzhľadom na to, že v konaní vznikli trovy štátu v súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním,
súd priznal štátu právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré mu je žalovaný povinný zaplatiť

vo výške stanovenej samostatným rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok.Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia
na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide
o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.