Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoCsp/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918200804
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6918200804.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Drahomíry Dibdiakovej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci
žalobcu D. C., nar.XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom v Lučenci,
J. Kráľa 5/A proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO:
35 792 752, zast. Advokátkou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811
04 Bratislava, IČO: 35 792 752 o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neplatnosti zmluvy
o revolvingovom úvere, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k.
6Csp/26/2018-155 zo dňa 19. novembra 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 6Csp/26/2018-155 zo dňa 19. novembra 2019 v
napadnutej časti druhej a tretej výrokovej vety potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.406,57 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.406,57 Eur počnúc
dňom 20.02.2018 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia, že zmluva
o revolvingovom úvere č. 8200043779, ktorú strany sporu uzavreli dňa 09.03.2012 je neplatná,

eventuálne, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200043779
zo dňa 09.03.2012 je bezúročný a bez poplatkov, žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok v rozsahu 50 % s tým, že o výške náhrady bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Potom, ako súd prvej inštancie po zrušení ním prv vydaného rozhodnutia uznesením Krajského súdu
v Banskej Bystrici č. 43Co/44/2019-124 zo dňa 03.07.2019 opätovne vec prejednal, riadiac sa právnym

názorom odvolacieho súdu tom, že spôsob uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere zodpovedá
postupu stanovenom v § 43c ods.1 a § 44 ods.2 Občianskeho zákonníka a že ani nesprávne uvedená
RPMN nemá za následok to, že by zmluva o revolvingovom úvere bola z tohto dôvodu neplatným
právnym úkonom, aj keď nevylúčil, že by sa poskytnutý spotrebiteľský úver nemohol považovať za
bezúročný a bez poplatkov, avšak len za predpokladu, že by bola výška RPMN stanovená v neprospech
spotrebiteľa, čo vyplýva aj z ustanovenia § 11 ods.1 písm. b) Zák. č. 129/2010 Z. z. účinného v
čase uzavretia zmluvy, podrobil súd prvej inštancie zmluvu kontrole ex offo aj na správnosť ďalších

podstatných náležitosti uvedených v § 9 ods. 2 ZoSÚ, a to najmä údaju o konečnej splatnosti úveru a
výške dohodnutých úrokov z úveru.3. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní o nárokoch žalobcu aj z toho názoru odvolacieho
súdu, že neplatnou by mohla byť aj len niektorá časť zmluvy, a to tá, ohľadom ktorej namietal žalobca
rozpor dohody o výške úrokov z úveru s dobrými mravmi, prípadne, tie jej časti, ktoré obsahujú iné údaje

dohodnuté v neprospech žalobcu, pre ktoré by mohol byť spotrebiteľský úver eventuálne bezúročný a
bez poplatkov napriek tomu, že zmluva obsahuje všetky náležitosti stanovené v Občianskom zákonníku
a aj v Zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

4. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podrobil práva a povinnosti

obsiahnuté v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8200043779 v zmysle § 11 ods.1 Zák. č. 129/2010 Z. z.
súdnej kontrole a po vykonanom dokazovaní oboznámením sa žiadosťou o poskytnutie revolvingového
úveru/zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 21.02.2012, resp. 09.03.2012, zmluvnými dojednaniami
zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., prehľadom splácania úveru,
kópiami ústrižkov poštových poukážok, písomnými vyjadreniami žalovaného a žalobkyne, oznámením
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, výpisom identifikácie príjmu zo dňa 09.01.2017, exportom pohybov

na účte SK zo dňa 05.12.2017 dospel k záveru, že zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, pretože v bode 5. je uvedená splatnosť úveru len počtom splátok 42 vždy do
20-eho dňa v mesiaci a tak je tomu aj v bode 6. predmetnej zmluvy, preto podľa ustanovenia § 11 ods.1
Zák. č. 129/2010 Z. z., ak uvedený údaj spotrebiteľská zmluva neobsahuje, považuje sa spotrebiteľský
úver za bezúročný a bez poplatkov.

5. Dátum splatnosti poslednej splátky nemusí podľa názoru súdu zodpovedať termínu konečnej
splatnosti úveru, pretože nie je povinnosťou spotrebiteľa, aby si sám vypočítal a vyhodnotil údaje
uvedené v zmluve, ak túto povinnosť ukladá zákon dodávateľovi, teda žalovanému. Pojem termín
predstavuje presné časové vymedzenie a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmluve

nie je uvedený tak, aby sa dal bez pochybností určiť odkazom na dohodnutý termín splatnosti
jednotlivých splátok a ich počet. Termín konečnej splatnosti úveru nemôže byť v zmluve vyjadrený
len udalosťou, ktorá je závislá na vôli ktorejkoľvek zmluvnej strany, ak ide o náležitosť predpokladanú
zákonom. Žalobca tak pri podpise zmluvy nebol informovaný tak, ako to ustanovuje zákon o dobe
trvania zmluvy, keď uvedený údaj v zmluve absentuje. Zmluva o úvere tak údaj o konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru neobsahuje a v čase uzatvárania zmluvy nebol žalobcovi termín konečnej
splatnosti a ani doba trvania zmluvy, známy. Konečná splatnosť bola uvedená pretože táto bola uvedená
až následne, v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré bolo žalobcovi doručené až
dodatočne.

6. Súd považoval úver poskytnutý žalobcovi žalovaným v zmysle predmetnej zmluvy za bezúročný a
bez poplatkov aj z dôvodu neprimerane vysokej ročnej úrokovej sadzby až 70,02 %, ktorá je v zmysle §
3 Občianskeho zákonníka rozporná s dobrými mravmi a navyše RPMN vo výške 67,78 % bola v zmluve
stanovená nižšia než dohodnutá úroková sadzba až 70,02 % čo je nelogické, pretože RPMN predstavuje
všetky náklady za predmetný úver a v žiadnom prípade nemôže byť nižšia ako ročná úroková sadzba

úveru.

7. Žalovanému tak vznikol nárok na vrátenie poskytnutej istiny úveru, teda 1.170,00 Eur, resp. 1.001,83
Eur, pretože z pripojených listinných dôkazov - výpisu narastajúcich obratov - identifikácia príjmu na
čl.14 spisu vyplýva, že žalovaný poukázal na účet žalobcu dňa 12.03.2012 sumu 1.001,83 Eur a dňa

23.06.2014 ešte sumu 529,51 Eur, pretože zvyšná suma bola strhnutá na odplatu, ktorá však z ničoho
nevyplýva.

8.Žalobcauhradilvprospechžalovanéhosumu3.423,36Eur,pretobezdôvodnéobohateniežalovaného
predstavuje sumu 1.892,02 Eur, čiže úhrady žalobcu vo výške 3.423,36 Eur mínus poskytnutá istina

úveru 1.531,34 Eur. Žalobca si uplatnil nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia len vo
výške 1.406,57 Eur, čo tvorí súčet jeho úhrad v prospech žalovaného v období od 13.03.2015 do
13.10.2017, na ktorú sumu v zmysle § 451 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka zaviazal súd žalovaného.

9. Súd určovacej žalobe, ktorou žalobca žiadal určiť, že zmluva o revolvingovom úvere zo dňa

09.03.2012 je neplatná, eventuálne určiť, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe tejto zmluvy je
bezúročný a bez poplatkov nevyhovel a žalobu v tejto časti vzhľadom na odvolacím súdom vyslovený
právny názor v zrušujúcom rozhodnutí bod 51. uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
43Co/44/2019 zo dňa 03.07.2019 zamietol.10. O povinnosti žalovaného zaplatiť úroky z omeškania rozhodol súd podľa § 517 Občianskeho
zákonníka s poukazom na § 3 a 4 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

11. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa v jeho druhej a tretej výrokovej vete z dôvodov uvedených v
§ 365 ods.1 písm. f) a h) CSP neuspokojil žalobca a podal proti nemu včas odvolanie. Žalobca naďalej
zotrval na svojom tvrdení o absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere s poukazom na to, že nedošlo k jej
uzatvoreniu v zmysle princípov platných pre občianskoprávne vzťahy pri uzatváraní zmlúv, a to nielen z

dôvodu zmeny v údaji o RPMN, ale aj z dôvodu, že v žiadosti/zmluvy o úvere nie je uvedená náležitosť
termín konečnej splatnosti, ktorá je uvedená až v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo
dňa 09.03.2012, ktoré oznámenie podľa názoru žalobcu predstavuje ďalší nový návrh žalovaného na
uzatvorenie zmluvy, ktorý žalobca písomne neakceptoval. K platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere preto
nemohlodôjsťanatomtozáverežalobcazotrvalnapriekprvvyslovenémuprávnemunázoruodvolacieho
súdu o tom, že k uzatvoreniu zmluvy o úvere došlo platne, pričom ho považoval za predčasný a

nezohľadňujúci všetky námietky žalobcu v spore. V tejto súvislosti poukázal na § 44 ods.2 OZ, podľa
ktorého prijatie návrhu, t.j. súhlas s návrhom musí byť úplný a v prípade, ak odpoveď na návrh obsahuje
zmenu obsahu, považuje sa za odmietnutie návrhu ako celku a za splnenia podmienok v § 43a ods.1
OZ za nový návrh so zmeneným obsahom. Návrh zmluvy, ako ani jednostranný úkon prijatia návrhu
zo strany žalovaného nie sú zhodné, keďže zo strany žalovaného došlo pri prijímaní návrhu zmluvy k

zmenám v údajoch oproti údajom v návrhu žalobcu.

12. K bezúročnosti úveru žalobca uviedol, že ak by súd neakceptoval vyššie uvedenú argumentáciu
smerujúcu k neplatnosti zmluvy o úvere, poukázal na bezúročnosť úveru tak, ako to správne posúdil aj
súd prvej inštancie v bodoch 27 a 28 odôvodnenia jeho rozhodnutia.

13. Žalobca nesúhlasil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v bode 30, a to že žaloba
o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, eventuálne bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľského úveru nie je právne opodstatnená, keďže túto otázku si súd vyrieši ako prejudiciálnu,
pretože takýto názor je v rozpore so znením zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý

v § 11 ods.4 poskytuje spotrebiteľovi možnosť domáhať sa pred súdom určenia neplatnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti z poskytnutého spotrebiteľského
úveru žalobou. Konštatovanie súdu prvej inštancie, hoci vychádzajúce z vysloveného právneho názoru
odvolacieho súdu, je preto vo výslovnom rozpore so znením zákona.

14. Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere na základe § 137 písm. d)
CSP ako určenia právnej skutočnosti, eventuálne aj bezúročnosti úveru, čo mu vyplýva z § 11 ods.4 cit.
zák., preto zvolil eventuálny petit, ktorým sa na prvom mieste domáhal určenia zmluvy ako neplatnej,
pričom zákon preukázanie naliehavého právnemu záujmu v takomto prípade nevyžaduje.

15. Opätovne poukázal na praktický význam takto postavenej žaloby, kedy rozhodnutie o určení
neplatnosti zmluvy, eventuálne bezúročnosti úveru zabráni žalovanému zneužívaniu stavu právnej
neistoty ohľadom platnosti, či neplatnosti zmluvy, či bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a zabezpečí
komplexnú ochranu pred negatívnymi dôsledkami existujúcej právnej neistoty pre žalobcu aj do
budúcna.

16. Rozhodnutie súdu osobitným výrokom o určení neplatnosti zmluvy, eventuálne o bezúročnosti úveru
budeslúžiťpotrebámpraktickéhoživotaajtým,žeumožníspotrebiteľovidomáhaťsaprávpriznanýchmu
Zákonom o ochrane spotrebiteľa v prípade, že úspešne uplatní porušenie svojich práv proti dodávateľovi
na súde - právo na primerané finančné zadosťučinenie a že v dôsledku pochybenia žalovaného nebude

aj v súčasnosti vystavený nezanedbateľnému riziku vymáhania neexistujúcej pohľadávky. Podľa názoru
žalobcu je v dôsledku pochybenia žalovaného prakticky aj v súčasnosti vystavený nezanedbateľnému
riziku, že sú o ňom vedené nepravdivé údaje v úverovom registri, čo má negatívny dopad na jeho osobu,
keďže je v registri naďalej vedený stále ako dlžník, resp. ako osoba, ktorá si neplní svoje záväzky.
Úspech žalobcu v tomto konaní mu umožní dosiahnuť opravu nesprávnosti v registri podľa § 7 ods.15

zák.č. 129/2010 Z.z.

17. Žalobca zvolil takýto petit z dôvodu, že súd by v sporovom konaní vedenom výlučne o splnení
povinnosti posúdil určitú právnu skutočnosť, a to neplatnosť zmluvy, bezúročnosť úveru len ako otázkupredbežnú, preto by takéto posúdenie ani nebolo obsiahnuté v budúcom výroku rozsudku, ale len v jeho
odôvodnení. Nie je podľa neho logicky vyvoditeľné z výroku o plnení dospieť k neexistujúcemu výroku
o určení, ak právoplatnosť môže nadobudnúť iba výrok rozhodnutia.

18.Navrholpretoodvolaciemusúdurozsudoksúduprvejinštancie vdruhejvýrokovejvetezmeniťtak,že
súd určí, že Zmluva o revolvigovom úvere č. 8200043779, ktorú mali dňa 09.03.2012 uzatvoriť žalobca
so žalovaným je neplatná, eventuálne že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe nej je bezúročný a
bez poplatkov a že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov pred súdom prvej inštancie a

pred súdom odvolacím v plnom rozsahu.

19. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 15.01.2020, uviedol v ňom, že k žalobcom
navrhovanému petitu o neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, eventuálne o určení bezúročnosti
či bezpoplatkovosti úveru existujú po procesnej stránke pochybnosti, či takto navrhovaný petit vôbec je
eventuálnym petitom v zmysle toho, čo tvorí podstatu eventuálneho petitu a ako ho vymedzuje súdna

prax. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo/113/2010 s tým, že návrh žalobcu
založený na uvádzaní dvoch rôznych alternatív, z ktorých ani jedna nie je eventuálna, je nesplniteľná,
keďže postup ktorý navrhuje žalobca, a to aby súd rozhodoval buď o neplatnosti alebo o bezúročnosti,
pričom pre prípad, že by sa nestotožnil s prvou alternatívou, tak má rozhodovať o druhej, odporuje účelu
eventuálneho petitu a podstate žaloby, keď oba návrhy sú nezákonné a nedôvodné.

20. Kým prvý primárny návrh, ktorým požaduje priznanie náhrady sumy od 20.07.2016 je v rozpore s
§ 79 ods.1, posledná veta Zákonníka práce (zrejme mal na mysli žalovaný Civilný sporový poriadok),
druhý sekundárny návrh je v rozpore s konštantnou a dlhodobou súdnou praxou. Žalovaný vo vyjadrení
poukázal na to, že všeobecným predpokladom, aby súd žalobe akéhokoľvek druhu vyhovel je právny

záujem žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke
významný a aby mal zmysel. Už samotné skutkové a právne zistenie súdu, že žaloba je dôvodná a že
žalovaný porušil právnu povinnosť de facto znamená, že právny záujem žalobcu je daný, čo však ešte
neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, a teda,
či bude sporové konanie užitočné alebo naopak zbytočné.

21. Podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) a d) CSP je existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý sa viaže na konkrétny určovací petit a
súvisí s otázkou, či tento zodpovedá povahe a obsahu príslušného právneho vzťahu a či sa rozhodnutím
podľa daného určovacieho petitu dosiahne odstránenie spornosti práv a neistoty v právnych vzťahoch.

Vyplýva tak spravidla z toho, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté
a že odstránenie stavu objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením
žalobcovho právneho postavenia, nemožno dosiahnuť iným vhodným spôsobom a že potreba tohto
určenia je zároveň naliehavá, čo okrem časového akcentu súvisí aj s otázkou vhodnosti a správnosti
žalobcom zvoleného petitu, a teda či tento petit zodpovedá povahe a obsahu príslušného právneho

vzťahu a či sa rozhodnutím podľa daného určovacieho petitu dosiahne odstránenie spornosti práv
a neistoty v právnych vzťahoch, resp. či požadované určenie je spôsobilé riešiť právne spory medzi
stranami v čase vyhlásenia rozsudku.

22. Aj v prípade žalôb podľa § 137 písm. c) a d) CSP musí byť naliehavý právny záujem na určovacích

žalobách implicitne daný, akurát že ho treba osobitne preukazovať, keďže naliehavý právny záujem na
určení v žalobe označeného práva pod písm. c) § 137 CSP alebo možnosť požadovať určenie v žalobe
označenej právnej skutočnosti pod písm. d) cit. ust. vyplýva z osobitného predpisu, čo inými slovami
neznamená, že sa právny záujem v týchto prípadoch nevyžaduje, ale len to, že sa naliehavý právny
záujem na určenie, či tu právo alebo nie je, resp. možnosť požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej

skutočnosti v týchto prípadoch nemusí osobitne odôvodňovať a preukazovať.

23. Žalobca poukázal aj na základné ustanovenie Civilného sporového poriadku, ktoré objasňuje
podstatu, zmysel a účel žaloby, a to § 131 CSP, podľa ktorého sa žalobou uplatňuje právo na súdnu
ochranu ohrozeného alebo porušeného práva, ktoré nadväzuje na ústavné právo na súdnu a inú právnu

ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Z predloženej žaloby nie je zrejmé, ochrany ktorého svojho
konkrétneho hmotného subjektívneho práva a prečo sa žalobca osobitným určovaním v tomto súdnom
konaní domáha, preto navrhol aby odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel.24. K vyjadreniu žalovaného zaslal žalobca vyjadrenie zo dňa 29.01.2020, v ktorom opakovane poukázal
na§137písm.d)CSPa§11ods.4zák.č.129/2010ospotrebiteľskýchúveroch,zktorýchmuoprávnenie
na podanie žaloby o určenie právnej skutočnosti neplatnosti zmluvy, eventuálne bezúročnosti úveru

priamo vyplýva. Spochybňovanie žalovaného o tom, či sa jedná o eventuálny petit považoval preto za
nedôvodné a zdôraznil, že nevidí žiadnu prekážku preto, aby súd posúdil žalobný návrh žalobcu ako
eventuálny petit. Tento postup zvolil žalobca najmä z dôvodu nejednotnej rozhodovacej činnosti súdov
ohľadom zmlúv o spotrebiteľských úveroch, keď citujúc komentár k CSP vydavateľa C.H. Beck, 2016,
str. 507 nie je vylúčené, že žalobca nevie vyhodnotiť dôkaznú situáciu a nie je si istý, či súd vyhodnotí

primárny nárok ako dôvodný.

25. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani
dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 CSP odvolacím súdom verejne

vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods.3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

26. Predmetom odvolacieho konania, vzhľadom na to, že žalobca namietol v odvolaní len výrok o
zamietnutí jeho určovacích nárokov zostalo preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancii vo
veci samej len v tejto časti.

27. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu voči napadnutému rozhodnutiu vychádzal so
skutkového stavu zisteného v dostatočnom rozsahu súdom prvej inštancie, preto nepovažoval za
potrebné vykonané dokazovanie doplniť alebo ho zopakovať.

28. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca predložil súdu listinu označenú ako Žiadosť
o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. 8200043779, ktorú podpísal dňa
21.02.2012 a do ktorej okrem iného v bode 5. vyplnil údaje ohľadom náležitostí - podmienok úveru,
a to najmä výšky úveru 1.170,00 Eur, jeho splatnosti v 42 splátkach po 62,69 Eur mesačne, celkovej
čiastky, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 2.632,98 Eur, ročnej úrokovej sadzby úveru vo výške

70,02 %, predpokladanej RPMN za úver 70,02 %, priemernej RPMN za úver 45,23 %, poskytnutej
čiastky revolvingu 616,87 Eur, celkovej čiastky pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 1.504,56 Eur,
predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,32 % a ročnej úrokovej sadzby revolvingu
76,21 %.

29. Žalovaný do tejto istej listiny dňa 09.03.2012 doplnil údaje o schválenom úvere v bode 6., z ktorého
vyplýva poskytnutá čiastka úveru 1.170,00 Eur, splatnosť úveru (počet splátok) 42 so splatnosťou 20-
teho dňa v mesiaci, mesačná splátka vrátane úrokov 62,69 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník
zaplatiť 2.632,98 Eur, RPMN za úver 67,78 %, ročná úroková sadzba úveru 70,02 %, priemerná RPMN
za úver 45,23 %, poskytnutá čiastka revolvingu 616,87 Eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí

dlžník zaplatiť - 1.504,56 Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,50 %, ročná
úroková sadzba revolvingu 76,21 % a ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 9 %.

30. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere boli Zmluvné dojednania o revolvingovom
úvere. Podľa bodu 4.5. Zmluvných dojednaní deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu

podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru.

31. Žalobca zotrval na svojom tvrdení, že zmluva o úvere, ktorú so žalovaným uzatvoril je absolútne
neplatná pre rozpor údajov obsiahnutých v bode 5 žiadosti/zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú
žalovanývypĺňaldňa21.02.2012aktoráobsahujepredpokladanúRPMNzaúver70,02%apoposkytnutí

revolvingu 63,32%, pričom v bode 6 zmluvy o úvere, ktorú vypĺňal následne už žalovaný, keď schvaľoval
revolvingový úver pre žalobcu doplnil iné údaje ohľadom RPMN, a to hodnotu RPMN za úver 67,78% a
predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,50%. Bol preto toho názoru, že jednostranný
úkon - návrh zmluvy zo strany žalobcu a jednostranný úkon - prijatie návrhu zo stany žalovaného nie
sú zhodné, keďže zo strany žalovaného došlo pri prijímaní návrhu zmluvy k zmenám v údajoch oproti

údajom v návrhu žalobcu, ktoré žalobca písomne neakceptoval, preto k platnému uzatvoreniu zmluvy o
úvere pre nedostatok písomnej formy nemohlo dôjsť.32. Tvrdil tiež, že v žiadosti o úver nie je uvedený termín konečnej splatnosti, ktorý je uvedený len v
oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 09.03.2012, ktoré je novým návrhom žalovaného
na uzatvorenie zmluvy, ktorý žalovaný so žalobcom žiadnym spôsobom neodkomunikoval a v bode 5.

Žalobca tak vyplnil len údaje ohľadom náležitostí - podmienok úveru, a to najmä výšky úveru 1.170,00
Eur, jeho splatnosti v 42 splátkach po 62,69 Eur mesačne, celkovej čiastky, ktorú musí dlžník zaplatiť
vo výške 2.632,98 Eur, ročnej úrokovej sadzby úveru vo výške 70,02 %, predpokladanej RPMN za
úver 70,02 %, priemernej RPMN za úver 45,23 %, poskytnutej čiastky revolvingu 616,87 Eur, celkovej
čiastkyprirevolvingu,ktorúmusídlžníkzaplatiť1.504,56Eur,predpokladanejRPMNúverupoposkytnutí

revolvingu 63,32 % a ročnej úrokovej sadzby revolvingu 76,21 %.

33. Žalovaný do tejto istej listiny dňa 09.03.2012 doplnil údaje o schválenom úvere v bode 6. Z bodu
6 uvedenej listiny, ktorý vyplnil žalovaný po schválení úveru vyplýva poskytnutá čiastka úveru 1.170,00
Eur, splatnosť úveru (počet splátok) 42 so splatnosťou 20-teho dňa v mesiaci, mesačná splátka vrátane
úrokov 62,69 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2.632,98 Eur, RPMN za úver 67,78 %, ročná

úrokovásadzbaúveru70,02%,priemernáRPMNzaúver45,23%,poskytnutáčiastkarevolvingu616,87
Eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť - 1.504,56 Eur, predpokladaná RPMN úveru
po poskytnutí revolvingu 60,50 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 % a ročná úroková sadzba
úrokov z omeškania 9 %.

34. Žalobca v konaní tvrdil, že zmluva o úvere, ktorú so žalovaným uzatvoril je absolútne neplatná pre
rozpor údajov obsiahnutých v bode 5 žiadosti/zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú žalovaný vypĺňal dňa
21.02.2012 a ktorá obsahuje predpokladanú RPMN za úver 70,02% a po poskytnutí revolvingu 63,32%,
pričom v bode 6 zmluvy o úvere, ktorú vypĺňal následne už žalovaný, keď schvaľoval revolvingový úver
pre žalobcu, doplnil iné údaje ohľadom RPMN, a to hodnotu RPMN za úver 67,78% a predpokladanú

RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,50%. Bol preto toho názoru, že jednostranný úkon - návrh
zmluvy zo strany žalobcu a jednostranný úkon - prijatie návrhu zo stany žalovaného nie sú zhodné,
keďže zo strany žalovaného došlo pri prijímaní návrhu zmluvy k zmenám v údajoch oproti údajom v
návrhu žalobcu, ktoré žalobca písomne neakceptoval, preto k platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere
pre nedostatok písomnej formy nemohlo dôjsť. Uviedol tiež, že v žiadosti o úver nie je uvedený

termín konečnej splatnosti, ktorý už je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo
dňa 09.03.2012, preto aj oznámenie o schválení úveru predstavuje ďalší nový návrh žalovaného na
uzatvorenie zmluvy, ktorý žalovaný so žalobcom žiadnym spôsobom neodkomunikoval a písomne ho
neakceptoval.

35. Žalobca tiež namietal výšku úrokovej miery, ktorá bola dohodnutá v rozsahu 70,02% a pri
revolvingu 76,21% z dôvodu, že presahuje obvyklú hodnotu úrokových mier úverov poskytovaných
bankami v rozhodujúcom období, t.j. v marci 2012, kedy bola obvyklá úroková miera pre obdobné typy
spotrebiteľských úverov v priemere 13,72%. Takto dohodnutá výška úrokov z úveru bola v rozpore s
dobrými mravmi, keďže niekoľkonásobne presahovala bežné úrokové sadzby, preto aj z tohto dôvodu

je zmluva neplatná.

36. Napriek tomu, že žalobca považoval zmluvu o úvere za absolútne neplatnú, žiadal ako eventuálny
petit určiť súdom vo výroku rozhodnutia, že úver poskytnutý žalovaným žalobcovi je bezúročny a bez
poplatkov, a to s poukazom na § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

37. Podľa § 3 ods. 1 zák.č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej OZ) v znení účinnom ku dňu
09.03.2012 výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

38. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

39. Podľa § 43a ods.1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo
viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho

vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.40. Podľa § 44 ods.2 OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny,
je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje
obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy

41. Podľa § 46 ods. 1 OZ písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné
zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

42. Podľa § 46 ods. 2, prvá veta OZ pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému

návrhu a k jeho písomnému prijatiu.

43. Podľa § 52 ods. 1 cit. zák. je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

44.Podľa§9ods.1zák.č.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomkudňu09.03.2012

(ďalej ZoSÚ) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane
najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné
spotrebiteľovi.

45. Podľa § 9 ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho

zákonníka 1 musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru.

46. Podľa § 11 ods. 1, písm. a) a b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

47. Podľa § 11 ods. 4 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu podania žaloby 23.01.2018 spotrebiteľ sa môže

pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

48. Podľa § 137 písm. c) a d) zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu a o
určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

49. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že ak súd prvej inštancie žalobu o určenie
neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200043779 zo dňa 09.03.2012 a o určení, že úver je

bezúročnýabezpoplatkovýzamietol,jejehorozhodnutievtejtočastisprávne.Pozhodnotenískutočností
zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci
dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého odvolací súd vychádzal a od neho sa nijakým spôsobom
neodchyľuje (§ 383 CSP). Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie všetkými dôkazmi, ktoré strany
označili a predložili. V odvolacom konaní strany ďalšie návrhy na dôkazy neoznačili a nepredložili a

odvolací súd nezistil existenciu ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci (§ 295 CSP v
spojení s § 378 ods. 1 CSP). Odvolaním napadnuté rozhodnutie preskúmal odvolací súd z dôvodov
uvedených v odvolaní, ktorými je viazaný čo do obsahu ako aj jeho rozsahu.50. Potom ako súd prvej inštancie podrobil zmluvu o revolvingovom úvere prieskumu, či spĺňa náležitosti
podľa zák.č. 129/2010 Z.z. dospel, a to rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu vyslovený v bode
50 zrušujúceho rozhodnutia o tom, že zmluva o revolvingovom úvere nemôže byť neplatnou, keď údaj

o RPMN tak, ako to vyplýva z § 9 z úveru ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
obsahuje k záveru, že neobsahuje povinnú náležitosť o konečnej splatnosti úveru a úrok vo výške, ktorá
odporuje dobrým mravom. Bol toho názoru, že uvedená zmluva spĺňa podmienky spotrebiteľskej zmluvy
a je potrebné ju považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zák. č. 129/2010 Z. z. a že bola
uzatvorená platne, avšak neboli dodržané ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/, i), j) zákona o spotrebiteľských

úveroch,pretoposúdilúverposkytnutýžalovanýmžalobcoviakobezúročnýabezpoplatkov,čozohľadnil
pri uložení povinnosti žalovanému vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie v uplatnenej výške 1.406,57
Eur s prísl.

51.Rozhodnutiesúduprvejinštancievjehoprvejvýrokovejveteo1.406,57Eursprísl.nebolonapadnuté
odvolaním. Žalobca sa však nestotožnil s rozhodnutím súdu o zamietnutí žaloby v časti určovacích

výrokov, proti ktorému podal odvolanie.
52. Aj keď žalobca v ním podanom odvolaní naďalej zotrval na svojom tvrdení o absolútnej neplatnosti
zmluvy o úvere s poukazom na to, že nedošlo k jej uzatvoreniu v zmysle princípov platných pre
občianskoprávne vzťahy pri uzatváraní zmlúv, a to nielen z dôvodu zmeny v údaji o RPMN, ale aj z
dôvodu, že v žiadosti/zmluvy o úvere nie je uvedená náležitosť termín konečnej splatnosti, ktorá je

uvedená až v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 09.03.2012, ktoré oznámenie podľa
názoru žalobcu predstavuje ďalší nový návrh žalovaného na uzatvorenie zmluvy, ktorý žalobca písomne
neakceptoval a zmluva neobsahuje platné dojednanie o úroku z úveru, výška ktorého je v rozpore s
dobrými mravmi, nemohol odvolací súd na tieto jeho tvrdenia prihliadnuť, a to nielen z dôvodu, že k
nim už zaujal právny názor v ním vydanom zrušujúcom rozhodnutí v tejto istej prejednávanej veci, od

ktorého nemal dôvod sa odkloniť, ale aj z dôvodu, že žaloba v časti o určenie neplatnosti Zmluvy o
revolvingovom úvere č. 8200043779 zo dňa 09.03.2012 nebola podaná dôvodne.

53. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, v ktorej poukázal na § 44 ods.2 OZ, podľa ktorého prijatie
návrhu, t.j. súhlas s návrhom musí byť úplný a v prípade, ak odpoveď na návrh obsahuje zmenu obsahu,

považuje sa za odmietnutie návrhu ako celku a za splnenia podmienok v § 43a ods.1 OZ za nový návrh
so zmeneným obsahom a že ak návrh zmluvy a jeho prijatie zo strany žalovaného nie sú zhodné, zmluva
je absolútne neplatná odkazuje odvolací súd na svoj už prv vyslovený právny názor v jeho zrušujúcom
rozhodnutí, pričom dopĺňa nasledujúce skutočnosti.

54. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Občiansky zákonník a ani Obchodný
zákonník nevyžadujú pre vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere písomnú formu. Písomnú formu ako
obligatórnu náležitosť vyžaduje v súlade s § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákon č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý v § 11 upravuje právne následky v prípade nedostatku písomnej

formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

55. Na kontraktačný proces je preto potrebné aplikovať kogentné ustanovenia § 43a a nasl. OZ, ktorých
aplikáciu zákon č. 129/2010 Z. z. nevylučuje a ktoré sa vzťahujú aj na vznik zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.

56. Právny záver o tom, že zmluva o úvere nevznikla, že je absolútne neplatná a že je spotrebiteľský
úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročný a bez poplatkov sú úplne odlišné právne závery, ktoré
sa navzájom vylučujú.

57. S prihliadnutím na obsah žalobcom podaného odvolania odvolací súd dopĺňa, že zákon č. 129/2010
Z.z.vyžaduje písomnúformuzmluvyospotrebiteľskomúvere v§9ods.1,prvávetavspojenís§11ods.
1 písm. a/ uvedeného zákona v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy len pod sankciou bezúročnosti
a bezpoplatkovosti, nie však absolútnej neplatnosti zmluvy. Následkom nedodržania písomnej formy
zmluvy o spotrebiteľskom úvere preto absolútna neplatnosť zmluvy ako celku nemôže byť.

58. Právne posúdenie Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200043779 zo dňa 09.03.2012 súdom prvej
inštancie o jej platnosti, vychádzajúce z vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu v bode 50 jeho
rozhodnutia, aj keď odvolací súd posudzoval vec s prihliadnutím na rozsah prv podaného odvolaniažalovaným vysporiadaním sa len s ohľadom na to, či zmluva obsahovala údaj o RPMN, nie jeho
správnosť, nie je vo výslovnom rozpore so znením zákona tak, ako to žalobca v ním podanom odvolaní
tvrdil.

59. Nič na tom nemení ani jeho argumentácia o chýbajúcom údaji o konečnej splatnosti úveru v Zmluve
o revolvingovom úvere č. 8200043779 zo dňa 09.03.2012 a ani právny názor súdu prvej inštancie, ktorý
dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru pre absenciu údaja o konečnej
splatnosti úveru. Odvolací súd nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie v tom, že pojem „konečná

splatnosť úveru“ ako povinná náležitosť zmluvy o úvere podľa § 9 ods.2 písm. f) ZoSÚ sa má vykladať
tak, že musí byť uvedená konkrétnym časovým okamihom, t.j. dátumom.

60. Z obsahu uzavretej zmluvy medzi stranami sporu vyplýva dojednanie o povinnosti splácať úver v
počte 42 mesačných splátok vždy k 20. dňu v mesiaci a v spojení s čl. 4 bod 5 Zmluvných dojednaní ako
neoddeliteľnej súčasti zmluvy Zmluvy bol zrozumiteľným spôsobom vyjadrený údaj o konečnej splatnosti

úveru, ktorý sa kryje s dňom splatnosti poslednej splátky úveru. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd
na závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, z ktorých vyplýva: „Uvedené ustanovenie
čl. 10 ods. 2 Smernice 2008/48/ES by sa však nemalo vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo
svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti než
sú tie, ktoré vymenúva čl. 10 ods.2 uvedenej Smernice“. Rozhodujúcim kritériom pre záver o tom, či

sa konkrétna úverová zmluva považuje za úver bez úrokov a poplatkov je absencia takých náležitostí
uvedených v čl. 10 ods.2 tejto Smernice, ktorých neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku. Podľa odvolacieho súdu údaj o konečnej splatnosti úveru, pokiaľ nie
je určený konkrétnym dátumom, nespochybňuje možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku,
pokiaľ zo zmluvy jednoznačne vyplýva počet mesačných splátok, ich frekvencia a dátum splatnosti ku

konkrétnemudňuvdanommesiaci.Odvolacísúdkonštatuje,akojeuvedenévoviacerýchrozhodnutiach
Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k podstatnej náležitosti úverovej zmluvy, a to k členeniu splátky na
splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, že podobne aj pri zákonnej požiadavke na konečnú splatnosť
úveru je potrebné tento pojem vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť konkrétny dátum
ako konečnú splatnosť úveru, ale postačuje ak konečná splatnosť je zrozumiteľne zistiteľná z obsahu

úverovej zmluvy.

61. Uvedená smernica čl. 10 ods. 2 písm. c) uvádza ako podstatnú náležitosť zmluvy dĺžku trvania
zmluvy o úvere. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako je
vymedzená v citovanom čl. 10 ods. 2 písm. c) Smernice. V súlade s vyššie uvedeným, pokiaľ zákonom

č. 279/2017 Z.z. došlo k zmene dotknutého ustanovenia tak, že s účinnosťou od 01.05.2019 sa vypustila
ako podstatná náležitosť zmluvy o úvere „konečná splatnosť úveru“ a od uvedeného obdobia podstatnou
náležitosťou má byť doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere v súlade s citovaným čl. 10 ods. 2
písm. c) Smernice, potom sa od tohto uvedeného dňa legislatívne jednoznačným vyjadrením odstránila
možnosť rôzneho výkladu, ktorú bolo možné a potrebné preklenúť už aj podľa doterajšej úpravy jej

eurokonformným výkladom (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 211/2017 z 23.04.2018).

62. Odvolací súd súhlasí so záverom Najvyššieho súdu SR uvedenom v rozhodnutí sp. zn.
3Cdo/56/2018 v ktorom uviedol, že zásada eurokonformného výkladu vyžaduje aby sa súdy pri
interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným

smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť. Podľa tohto rozhodnutia rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci
C- 42/15 konštatoval, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave
stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti ako tie, ktoré vymenúva čl. 10 ods. 2
Smernice. Podľa uvedeného rozhodnutia úmyslom zákonodarcu, ktorý bol vyjadrený v úvodnej časti
dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z., bolo transponovať smernicu v celom rozsahu. Zámerom

zákonodarcu teda nebolo, aby novo prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.
bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice. Eurokonformným výkladom, ktorý je nielen možný, ale aj
potrebný, dospel Najvyšší súd SR k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z.
nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda
rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Odvolací súd poukazuje

na toto rozhodnutie Najvyššieho súdu SR týkajúce sa inej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
vzhľadom na vysvetlenie zásady eurokonformného výkladu Smernice.63. Odvolací súd poukazuje aj na závery rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-331/18 z 05.09.2019,
podľaktorého:„Čl.10ods.2ačl.22ods.1Smernice2008/48akobolivyloženérozsudkomz09.11.2016,
Home Credit Slovakia (C- 42/15) sa majú uplatniť na zmluvu o úvere o akú ide vo veci samej, ktorá bola

uzatvorená pred vyhlásením tohto rozsudku a pred zmenou vnútroštátnej právnej úpravy vykonanou
s cieľom dosiahnuť súlad s výkladom prijatým v uvedenom rozsudku“. Ak pri riešení otázky členenia
splátok na splátky istiny, úroku a poplatkov dospel Súdny dvor EÚ k záveru, že aj pred zmenou
vnútroštátnej úpravy je potrebné vykladať príslušné ustanovenia zmluvy v súlade so smernicou č.
2008/48 a jej čl. 10 vo vzťahu k náležitostiam úverovej zmluvy, potom to znamená, že eurokonformný

výklad aj pri náležitosti o konečnej splatnosti úveru, ktorá bola vypustená z právnej úpravy od 01.05.2018
a ktorá nebola v súlade s čl. 10 ods. 2 písm. c) citovanej Smernice sa má vykladať tak, že aj prípadná
absencia údajov o konečnej splatnosti úveru určením konkrétneho dátumu neznamená posudzovanie
spotrebiteľského úveru ako úveru bez poplatkov a bez úrokov.

64. Dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ pre

absencie údaju o konečnej splatnosti úveru preto v prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu
daný nebol.

65. Odvolací súd podrobil úverovú zmluvu preskúmaniu aj zo žalobcom tvrdeného dojednania
neprimerane vysokého úroku za poskytnutie úveru v sadzbe 70,02% ročne, ktorému nie je možné

poskytnúť ochranu.

66. Odvolací súd v súlade so svojou rozhodovacou činnosťou (napr. rozhodnutie sp. zn. 43Co/41/2019
z 13. júna 2019) súhlasí s tvrdením žalobcu, že dojednanie o ročnej úrokovej sadzbe vo výške 70,02%
predstavuje neprimeranú výšku a je v rozpore s dobrými mravmi. Takto dohodnutá výška úrokov

je v rozpore so zásadou primeranosti vzájomných plnení medzi stranami konania a nezodpovedá
všeobecným princípom dobrých mravov ako korektívu a limitu zmluvnej voľnosti zmluvných strán v
súkromnom práve. Takto dojednanej výške úrokov za poskytnutie úveru nie je možné poskytnúť súdnu
ochranu. Odvolací súd konštatuje jej dojednanie v rozpore s dobrými mravmi a posúdil zmluvu o
spotrebiteľskom úvere v časti dojednania úrokov za poskytnutie úveru pre rozpor s dobrými mravmi v

zmysle § 39 v spojení s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatnú.

67. Pretože zmluva o úvere neobsahuje platnú dohodu o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru,
ktorá je jej podstatnou náležitosťou, absentuje jej povinná náležitosť podľa § 9 ods. 2, písm. i) ZoSÚ
a spotrebiteľský úver podľa zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200043779 uzavretej dňa 21.02.2012 je

treba považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ len z tohto dôvodu.

68. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/137/2003
(zverejnené Zo súdnej praxe č. 62/2004), z ktorého vyplýva, že za právny úkon priečiaci sa dobrým
mravom v zmysle § 3 ods.1 OZ treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska

v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Vyššie
uvedené princípy dobrých mravov boli uvedené aj v rozhodnutí Ústavného súdu SR z 28.02.1995 sp.
zn. PL. ÚS 10/95, v ktorom sa okrem iného uvádza, že aj keď sú úroky z pôžičky (§ 658 ods.1 OZ)
predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi neznamená to, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek
výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ust. § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom.

Závisíodrozhodnutiasúdu,abyvkonkrétnomprípadeustálil,čivýškadohodnutýchúrokovjealebonieje
v súlade s dobrými mravmi. Uvedený nález je aplikovateľný aj v prípade, ak je predmetom posudzovania
výška zmluvne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru.

69. Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy mala plniť v prejednávanej veci preventívnu funkciu rovnako,

ako aj žaloba o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého žalovaným na jej základe.
Rozhodnutie o nich, pokiaľ by bolo bývalo vydané v samostatnom konaní pred uplatnením nároku
žalobcu na peňažné plnenie následnou osobitnou žalobou, príp. ak by o takomto určovacom nároku bol
rozhodol súd v prejednávanej veci tak, že by bol najskôr, a to ešte pred rozhodnutím súdu o peňažnom
plnení žalovaným žalobcovi medzitímnym rozsudkom, bolo by takéto rozhodnutie bývalo objektívne

spôsobiléeliminovaťdovtedyneistépostaveniežalobcuapredišlobysatakprípadnýmbudúcimsporom.
Znamená to, že pokiaľ žalobca podal na súd súbežne žalobu o plnenie a aj o určenie, je odvolací súd
toho právneho názoru, že ak súd prvej inštancie najprv nerozhodol o určovacom eventuálnom petite
tak, aby sa dosiahol účel sledovaný takýmto druhom žaloby, a to odstránenie spornosti práv a neistoty vprávnom vzťahu, výsledok ktorého by bol býval pre rozhodovanie o žalobe na plnenie relevantný, nie je
podľa jeho názoru v štádiu súdneho konania, kedy na základe skutkového a právneho zistenia súdu, ku
ktorému reálne nemohlo dôjsť, pokiaľ si súd nevyriešil otázku neplatnosti zmluvy a bezúročnosti úveru

prejudiciálne, keďže o určovacích nárokoch dovtedy nerozhodol, posúdil súd prvej inštancie žalobu na
peňažné plnenie za dôvodnú a keď ustálil, že žalovaný porušil právnu povinnosť a je povinný žalobcovi
zaplatiť ním požadovanú sumu, rozhodovanie o určovacom výroku, aj to len v časti určenia bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru, keďže zmluva o spotrebiteľskom revolvingovom úvere neplatným právnym
úkonom nie je a súd prvej inštancie žalobu o určenie jej neplatnosti zamietol správne, napriek existencii

zákonom stanoveného právneho záujmu žalobcu na jej podaní, dôvodné.

70. Podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) a d) CSP je existencia
takéhoprávnehozáujmunapožadovanomurčení,ktorýsasíceviaženakonkrétnyurčovacípetitasúvisí
s otázkou, či tento zodpovedá povahe a obsahu príslušného právneho vzťahu a či sa rozhodnutím podľa
daného určovacieho petitu dosiahne odstránenie spornosti práv a neistoty v právnych vzťahoch, avšak

nie v čase, kedy už žalobca dosiahol v tom istom súdnom konaní rozhodnutie o priznaní peňažného
plnenia. Podstatou, zmyslom a účelom žaloby podľa § 131 CSP, podľa ktorého sa žalobou uplatňuje
právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva, ktoré nadväzuje na ústavné právo na
súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je ochrana konkrétneho
hmotného subjektívneho práva, ktorá už žalobcovi poskytnutá bola.

71. Rozhodnutie o určení bezúročnosti úveru by nezabránilo žalovanému v zneužívaní stavu
právnej neistoty ohľadom platnosti, či neplatnosti zmluvy, či bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
a nezabezpečilo by žalobcovi komplexnú ochranu pred negatívnymi dôsledkami existujúcej právnej
neistoty do budúcna tak, ako to žalobca v odvolaní tvrdil, pretože žiadna právna neistota vo vzťahu

prejednávanom v tejto veci už medzi žalobcom a žalovaným neexistuje, pretože už bola priznaním
nároku na peňažné plnenie žalobcovi voči žalovanému odstránená. Stalo sa tak nielen výrokom o plnení,
ale aj posúdením zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere ako platného právneho úkonu, kedy
nebol daný žiaden dôvod rozhodovať súdom prvej inštancie, a to aj vzhľadom na odvolacím súdom už
raz vyslovený právny názor obsiahnutý v bode 51 jeho rozhodnutia, inak.

72.Odrozhodnutiasúduosobitnýmvýrokomourčení bezúročnostiúverunezávisíaniprávospotrebiteľa
domáhať sa práv priznaných mu Zákonom o ochrane spotrebiteľa, akým je ním uvádzané právo na
primerané finančné zadosťučinenie.

73. Inštitút finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. je prostriedkom slúžiacim k reparácii ujmy spotrebiteľa
vzniknutej porušením povinností dodávateľa. Jeho výška zákonom určená nie je, preto by súd mal pri jej
určení prihliadať na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania dodávateľa, rozsah jeho následkov a
možností ich odstránenia. Nárok na primerané zadosťučinenie je samostatným nárokom, nezávislým na

iných finančných nárokoch (napríklad náhrada škody, vydanie bezdôvodného obohatenia) a jeho výška
má byť úmerná len rozsahu a významu porušenia povinnosti dodávateľa. Pre jeho uplatnenie stačí už
to, že žalobca bol v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia na súde úspešný.

74. Ani hrozbu vymáhaním neexistujúcej pohľadávky žalovaným žalobca v konaní nepreukázal. Ak sú

o žalobcovi vedené nepravdivé údaje v úverovom registri ako o dlžníkovi, resp. ako osobe, ktorá si
neplní svoje záväzky, na výmaz jeho osoby z takéhoto registra nemá rozhodnutie o určovacích výrokoch
podstatnejší vplyv, keďže jeho výmaz je možné dosiahnuť len postupom podľa § 7 ods. 14 ZoSÚ.

75. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v druhej

výrokovej vete vecne správne, preto ho podľa § 3876 CSP potvrdil.

76. Žalobca napadol odvolaní aj rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadom výroku o nároku na náhradu
trov konania, ktorým bol žalobcovi priznaný nárok na ich náhradu voči žalovanému len v rozsahu 50 %.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca bol v konaní úspešný ohľadom nároku na

peňažné plnenie a neúspešný pri uplatnení eventuálneho určovacieho výroku. Súd prvej inštancie mu
preto v zmysle § 255 ods. 2 CSP priznal nárok na náhradu trov konania len v pomernej časti.77. Aj keď je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie mal správne rozhodnúť tak, že žiadna zo
strán nemá nárok na náhradu trov prvostupňového konania, keďže pomer ich úspechu a neúspechu vo
vzťahu k celému predmetu konania bol rovnaký, ktorý sa po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu

žalobcu rovná nule, nemohol odvolací súd rozhodnutie o nich zmeniť, pretože by rozhodol v neprospech
odvolateľa, čo je v rozpore so zásadou reformatio in peius. Z uvedených dôvodov musel rozhodnutie o
trovách konania podľa § 387 CSP potvrdiť.

78. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods.

1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že ho priznal žalovanému voči žalobcovi ako strane úspešnej v odvolacom
konaní v celom rozsahu.

79. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).