Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Dunajská Streda

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Péter Nagy

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15Cb/163/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216217806
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2216217806.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: K PLUS SLOVAKIA
s.r.o., IČO: 46 593 616, Trhovisko 1228/10, Dunajská Streda, právne zast.: FORTITUDINE,s.r.o.
Advokátska kancelária, IČO: 47 257 067, Čukáraboň 7332/2A, Dunajská Streda, proti žalovanému:
TM-STAV, s.r.o., IČO: 31 408 320, Trhovisko 235/7, Dunajská Streda, právne zast.: Mgr. Marek Laktiš,
advokát, Mariánska 8, Nitra, o zaplatenie 56 229,75 €, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 56 229,75 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 0,02 % denne zo sumy 5 229,50 € od 31.07.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
0,02 % denne zo sumy 9 661,70 € od 11.08.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,02
% denne zo sumy 10 362,- € od 18.08.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,02 %
denne zo sumy 5 984,70 € od 27.08.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,02 % denne
zo sumy 1 770,45 € od 03.09.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,02 % denne
zo sumy 23 016,40 € od 10.09.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,02 % denne zo

sumy 205,- € od 24.09.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O
výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 16. 11. 2016 domáhal uhradenia sumy uvedenej vo

výrokovej časti tohto rozsudku, a to titulom ceny diela, ktorá bola vyúčtovaná v celkovej výške 56 229,75
eur za dodanie a montáž výplní otvorov na penzióne Z. N. V. I. Č. na základe ústnej zmluvy o dielo, ktorá
bola medzi stranami sporu uzavretá na základe objednávky žalovaného a odsúhlasenej cenovej ponuky
žalobcu č. I. žalovaným v máji 2016. Podľa žaloby v tejto zmluve bola konkrétne dohodnutá cena za
predmet diela a aj presne špecifikovaný predmet zmluvy - dielo ( presne rozpísané v cenovej ponuke ).
Nakoľko aj zo strany žalovaného došlo k plneniu zmluvy ( k uhradeniu prvej etapy vo výške v 3 547 eur),
niet pochýb o tom, že zmluva bola uzavretá. Montáž prvej etapy diela prebehla na prelome mesiacov

maj / jún 2016. Všetky ostatné etapy boli odovzdané a prevzaté určeným zástupcom žalovaného, o
čom svedčia protokoly. Na základe týchto protokolov boli etapy fakturované. Žalovaný však tieto faktúry
neuhradil ani po skončení ich splatnosti.

2.Žalobcavosvojomvyjadreníkodporužalovaného,akoajvďalšíchpodaniachvoveciuviedolžemedzi
stranami bol pripravovaný aj písomný návrh zmluvy o dielo, ktorý predkladal žalovaný, o čom svedčí e-

mailová komunikácia, pričom práve žalovaný svojim konaním zámerne zdržiaval podpísanie písomnej
zmluvy o dielo až do začatia prác. Je pravdou, že žalobca bol náležite oboznámený s príslušnou
projektovou dokumentáciou, na základe ktorej následne vypracoval cenovú ponuku pre žalovaného ainvestora. Vypracovaná cenová ponuka obsahovala okrem iného všetky potrebné náležitosti týkajúce
sa technických parametrov diela a detailné popisy položiek. Certifikáty a vyhlásenia o parametroch
jednotlivých položiek sa pritom vždy vydávajú až po ukončení diela a nie po predložení cenovej ponuky,

nakoľko tieto jednotlivé parametre sa môžu meniť po následnej objednávke. Žalobcom dodaný materiál
presne zodpovedá predloženej cenovej ponuke, ktorá bola schválená žalovaným ako aj investorom.
Čiastkovým plnením žalovaného došlo k uznaniu dlhu z jeho strany. Všetky čiastkové práce vykonávané
žalobcom spolu s odovzdaním materiálu boli riadne odovzdávané a
zaprotokolované do montážneho denníka. Ten bol jednotlivo podpisovaný jednak stranou žalobcu a

jednak stranou žalovaného, konkrétne stavbyvedúcim P. H.. K vykonaniu všetkých
čiastkových prác dochádzalo vždy na základe vyzvania stavbyvedúceho. Podpísané montážne denníky
pritom neslúžia pre internú potrebu žalobcu, ale sú priamym dokladom o odovzdaní uvedenej časti
vykonaného diela. Potrebu montážneho denníka ako dokladu preukazujúceho vykonanie jednotlivých
častí diela vyžaduje sám žalovaný, ktorý listom zo dňa 26. 8. 2016 vrátil žalobcovi vystavenú faktúru
s odôvodnením, že v nej nie je priložený doklad potvrdený stavbyvedúcim. Žalobcovi doteraz nebola

doručená písomná reklamácia týkajúca sa akýchkoľvek vád diela a preto možno považovať podpísané
montážne denníky za doklad preukazujúci riadne odovzdanie dielčích častí diela. Žalobca
zároveň poukázal na to, že začatie prác bolo odkladané predovšetkým v dôsledku okolností na
strane žalovaného, ktorý nebol schopný podpísať zmluvu o dielo. Výzvu na základe, ktorej bol žalovaný
vyzvaný k úhradám splatných faktúr považoval žalobca za riadny úkon, naopak práve

list žalovaného zo dňa 21. 9. 2016 považoval za účelový, nakoľko bol doručený žalobcovi tesne pred
finálnym ukončením diela a do toho času neboli žalobcovi žiadnym spôsobom vytýkané akékoľvek vady
na diele alebo na dodanom materiáli. Rovnako nemožno takéto stanovisko žalovaného považovať za
riadne uplatnenie vád diela. K riadnemu uplatneniu vád diela predovšetkým slúži reklamácia, ktorá
však nevylučuje povinnosť žalovaného zaplatiť cenu diela. Žalobca zároveň poukázal na to že on ako

ani žiaden iný subdodávateľ nemali prístup k stavebnému denníku a teda nemali možnosť doň
nahliadať a vyjadriť sa k jeho jednotlivým zápisom. Na stanovisko technického skúšobného ústavu
žalobcaodpovedallistomzodňa30.3.2017,pričomžalobca jeochotnýnamietanésklávymeniťajkeď
z hľadiska komfortnosti využívania stavby je 1 desatina tepelného koeficientu zanedbateľná. Zistenia pri
plastových výrobkoch sú odstrániteľné v prípade pripustenia pracovníkov žalobcu na stavbu.

3. Žalovaný podal proti vydanému platobnému rozkazu č.k. 15Cb/163/2016-42 zo dňa 06.03.2017 odpor
(na základe odporu bol vydaný platobný rozkaz zrušený uznesením č.k. 15Cb/163/2016-66 zo dňa
25.05.2017) v ktorom uviedol, že nárok žalobcu voči nemu je v celom rozsahu neoprávnený a
sporný. Žalovaný nepopiera, že zo strany žalobcu ako zhotoviteľa došlo k realizácii dodania materiálu a

prác spočívajúcich v montáži výplne odborov na diele, spochybňuje však, že by v dôsledku nekvalitného
a vadného prevedenia prác žalobcom mal tomuto vzniknúť nárok na cenu diela v uplatnenom rozsahu.
Zo strany žalovaného nebol akceptovaný žalobcom predložený návrh písomnej zmluvy a to jednak z
dôvodu jeho jednostranných a nevýhodných podmienok, a jednak z dôvodu, že návrh bol predložený už
pozačatípráczostranyžalobcuavtomčaseužbolozrejmé,žeprácežalobcunadielevykazujúzávažné

vady. Pred začatím výkonu prác bol žalobca riadne a náležite oboznámený s príslušnou projektovou
dokumentáciou diela a z nej vyplývajúcimi technickými a inými požiadavkami na prevedenie prác na
diele. Rovnako bol v rámci osobných rokovaní žalobca oboznámený s predstavami a
požiadavkami zo strany investora ohľadne kvality prevedenia a technických vlastností. Tak investor ako
aj žalovaný ako objednávateľ vychádzali v dobrej viere a z predloženej cenovej

ponuky a vyhlásení žalobcu, že od neho objednané práce na diele budú mať požadovanú kvalitu a
spĺňať technické parametre. V dôsledku zistenia vád realizácie diela došlo k oprávnenému pozastaveniu
uhrádzania fakturovanej ceny diela. Čo sa týka čiastočného plnenia, k úhrade tejto sumy došlo zo strany
žalovaného automaticky z titulu preddavku, a to bez toho, že by mal vedomosť o vadách práce žalobcu
ktoré boli zistené až neskôr. Žalovaný popiera existenciu dokladu, ktorým by žalobca preukazoval

relevantné prevzatie diela z jeho strany ako riadne a včasne zhotoveného. Akékoľvek písomné záznamy
(montážne denníky žalobcu) ktoré boli prípadne potvrdené stavbyvedúcim slúžila výlučne pre internú
potrebu žalobcu a preukazujú výlučne prevzatie stavebného materiálu, respektíve iných vecí žalobcu
v objekte stavby, nie však prevzatie diela ako takého v zmysle príslušných ustanovení Obchodného
zákonníka.Žalovanýpopiera,žebymedziúčastníkmivzhľadomnazistené avytknutévadydiela

ku dnešnému dnu došlo k riadnemu protokolárnemu prevzatiu a odovzdaniu diela, a teda
aj jeho k zhotoveniu a súvisiacemu vzniku. V danom prípade došlo k oneskorenému začatiu prác
oproti pôvodnému harmonogramu, ktorý vychádzal z plánov výstavby ako aj dohody medzi účastníkmi
a prísľubu zhotoviteľa. K začatiu prác došlo až k termínu 17. 5. 2016, pričom odhadovanádoba realizácie mala byť podľa tvrdení žalobcu 3 týždne. K ukončeniu prác však došlo až v priebehu
mesiaca september 2016 osadením parapetných dosiek čo poukazuje na zjavné omeškanie zhotoviteľa
a to bez zavinenia alebo dôvodov na strane žalovaného alebo investora. Predloženú výzvu na zaplatenie

zo strany žalobcu považoval žalovaný za irelevantný úkon, nakoľko v čase jej odoslania už žalobca mal
a musel mať vedomosť o vytknutých vadách diela ako aj o nároku objednávateľa na pozastavenie úhrad
fakturovanej ceny diela až do odstránenia vád a riadneho odovzdania diela. Stanovisko žalovaného bolo
žalobcovi dané na vedomie listom zo dňa 21. 9. 2016 a následne listom právneho zástupcu žalovaného
zo dňa 19. 10. 2016. Minimálne stanovisko žalovaného je potrebné považovať za riadne uplatnenie

vád diela voči zhotoviteľovi zo strany objednávateľa v zmysle ustanovenia § 562 Obchodného
zákonníka. Jednotlivé vady boli taktiež súčasťou zápisu v stavebnom denníku k dielu, do ktorých mal
žalobca možnosť nahliadnuť a k vytknutým vadám realizovaných prác sa náležite písomne vyjadriť.
Vady diela boli žalobcovi zároveň opakovane vytknuté (uplatnené) v rámci jednotlivých kontrolných dní.
Vzhľadomnaznačnýrozsahzistenýchvádbolžalovanýnútenýnavlastnénákladypoveriťvypracovaním
odborného písomného posúdenia nezávislú a objektívnu znaleckú organizáciu: Technický a skúšobný

ústav stavebný, n. o. Bratislava (odborné stanovisko číslo 40 - 04/2017, vypracované 3. 2. 2017).
Na základe posúdenia realizovaných prác znalecká organizácia konštatovala identifikáciu odchýlok od
výkresovej dokumentácie spočívajúcich v tom, že u hliníkových výrobkov boli použité zasklenia s horším
parametrom súčiniteľa prechodu tepla zasklenia čo z hľadiska účelu využitia priľahlých priestorov môže
negatívne ovplyvniť pobytovú pohodu návštevníkov objektu diela. Na základe obhliadky realizovaných

prác znalecká organizácia konštatovala že pri výrobe a montáži plastových výrobkov neboli tieto
vyhotovené na dostatočnej profesionálnej úrovni (nepresnosti tvaru); neboli tieto správne zabudované
(bodové podopretie balkónových dverí, nepodpenené parapety); neboli nastavené prítlaky po osadení
čo má za následok negatívny dopad na funkčnosť výrobkov v procese využívania stavby. Vzhľadom
na uvedené závery je dôvodný predpoklad, že v dôsledku vád realizovaných prác na diele (rozpor s

projektovou dokumentáciou a nekvalitná výroba a osadenie výplní) nielenže nevznikol žalobcovi nárok
na úhradu ceny diela v uplatnenom rozsahu, ale žalobcovi, respektíve investorovi ako budúcemu
prevádzkovateľovi diela vznikli, respektíve vznikom hrozia výrazne zvýšené náklady na prevádzku alebo
náklady niekoľkonásobne prevyšujúce spornú pohľadávku v prípade potreby výmeny výplní.

4. Žalovaný vo svojich ďalších podaniach trval na tom, že písomná zmluva nebola uzatvorená z dôvodu
neakceptovateľnosti podmienok navrhovaných žalobcom vo verzii ním predloženej na podpis. Absencia
písomnej formy zmluvy o dielo v danom prípade však predovšetkým neznamená zánik ani žiadne
obmedzenie zodpovednosti žalobcu za vady ním vykonaných prác na diele. Žalovaný sa v žiadnom
prípade nesnaží vyhnúť splneniu povinnosti uhradiť cenu diela, avšak výlučne za predpokladu, že

dielo bude zhotovené a odovzdané včas, riadne a v súlade s požiadavkami projektovej dokumentácie
a investora. K úhrade sumy 3 547 eur došlo zo strany žalovaného v počiatočnej fáze ešte pred
zistením vád čiastkovo vykonaných prác, v žiadnom prípade sa však nemôže jednať o uznanie záväzku
žalovaného uhradiť celú cenu diela bez toho, že by bola riadne splnená synalagmatická povinnosť
žalobcu dodať dielo včas, riadne a bez vád. Potvrdenie v montážnom denníku nie je možné

považovať za kontrolu vád diela a jeho prevzatie, nakoľko ku kontrole dochádza v rámci kontrolných
dní za účasti všetkých subjektov vrátane objednávateľa a investora. Akékoľvek vady, ktoré boli na diele
zaznamenané a vyžaduje sa ich odstránenie zo strany zhotoviteľa sú zaznamenávané v stavebnom
denníku. Vzhľadom na absenciu písomnej formy samotnej zmluvy o dielo sa nevyžaduje písomná forma
ani pri reklamácii vád. Žalobca však bol na nevyhovujúcu kvalitu opakovane upozornený tak ústne ako

aj písomne zo strany žalovaného a investora. Skutočnosť vytknutých vád mu musí byť naďalej známa zo
zápisov v stavebnom denníku, pričom nemôže poprieť, že bol účastníkom viacerých rokovaní, ktorých
predmetom boli výzvy na odstránenie vád alebo predloženie technického riešenia. Žalovaný trval na
tom, že žalobca bol v rozhodujúcom čase včas a riadne oboznámený s rozsahom a druhom vytknutých a
uplatnených vád, pričom za týmto účelom postačovala aj ústna forma uplatnenia nárokov z vád. Žalobca

bol v celom rozsahu oboznámený na základe ústnej a písomnej reklamácie a následnej obhliadky miesta
a vzájomného rokovania s týmito vadami, nedostatkami: nesprávny postup pri dodaní a montáži výplní
otvorov, kedy boli okná na stavbu dovážané po častiach a skladané až na mieste; vypadávajúce tesnenia
výplní otvorov čo má za následok zlú izoláciu; nedostatočné tepelnoizolačné vlastnosti rámov a skiel
vyplní sú konštatované aj v predloženom znaleckom posudku; krivé a deravé okenné rámy; chýbajúce

kovania na výplniach otvorov; zahmlievanie a vytváranie mliečneho povlaku na sklách výplní v dôsledku
zlej izolácie; nesprávny postup pri odstraňovaní vád okenných krídiel ručným obrusovaním.5. Žalobca na nariadených termínoch pojednávania prostredníctvom svojho právneho zástupcu doplnil,
že žalovaným až počas pojednávania 17.04.2018 popisované vady neboli vytknuté žalobcovi počas
výkonu prác ako ani doteraz počas konania. Žalobcovi nebola doručená žiadna písomná reklamácia,

pričom neboli mu vytýkané tieto vady ani ústne. Pokiaľ ide o zápisy v stavebnom denníku žalobca
uviedol, že tento denník sa nenachádzal na stavbe. Čo sa týka vytknutia vád po ukončení prác
tieto vady nemohli byť odstránené zo strany žalobcu, nakoľko jeho pracovníci už v tom čase neboli
pripustení na stavenisko. Jednotlivé práce boli taktiež vykonávané na pokyn stavbyvedúceho. V prípade
vád popísaných na dnes predloženom zozname ide o požiadavku na dodatočné práce, ktoré bolo

možné vykonať, avšak ich žalobca nemohol vykonať z uvedeného dôvodu. K vadám ohľadom tepelnej
izolácie okien žalobca uviedol, že tieto vady neodôvodňujú nezaplatenie faktúr za ďalšie vykonané
práce. K deklarovaniu vád žalobca uviedol, že podľa správy Okresnej prokuratúry Komárno o vybavení
podnetu žalobcu boli všetky dodané materiály zabudované v súlade s projektovou dokumentáciou ako
aj príslušnými technickými normami. Žalovaný si teda sám odporuje svojim tvrdeniam. K dodaným
certifikátom uviedol, že tieto certifikáty zhotoviteľ sám vystavuje, a teda nie je pravda, že by s nimi

nedisponoval v čase začatia prác. Všetky dielčie práce spolu s dodávaným materiálom boli vykonané
a dodané, resp. odovzdané a prevzaté podľa zápisov v montážnom denníku, ktorý práve
žalovaný vyžadoval. Čo sa týka návrhu žalovaného na nariadenie znaleckého dokazovania tento návrh
žiadal zamietnuť, pretože na zistenie vád diela už bol vyhotovený súkromný znalecký posudok, ktorý
popisuje zistené vady, a teda technický stav a v prípade plastových okien preukázal, že išlo o kvalitnejšie

okná a v prípade hliníkových okien bol koeficient nižší o jednu desatinu, avšak žalobca ponúkol, že
odstráni tieto rozdiely. Žalobca poukázal na bod 12 vyjadrenia žalobcu k odporu s tým, že už tam
popisoval rozdiely v hodnotách pri izolačnom skle. Už tam bola prejavovaná ochota žalobcu vymeniť
predmetné sklá. V správe prokuratúry sa vychádzalo zo záverov stavebného úradu s tým, že žalovaný
tam deklaroval, že všetko je v súlade s technickými normami. Práve preto sa neodovzdali certifikáty k

dodaným výrobkom žalobcu, aby sa stavba nemohla skolaudovať. Je to bežný postup pri dodávkach
napr. protipožiarnych dverí na ktorých trebárs nebola ani jedna výtka ani od investora ani zo strany
žalovaného. Hneď po zaplatení faktúry na konkrétnu dodávku by žalobca predložil certifikát k výrobkom
ktoré boli obsiahnuté v dodávke. Čo sa týka ostatných certifikátov, nikdy sa tieto certifikáty nedávajú
dopredu, pretože sa počas stavby môže niečo zmeniť a tým pádom už tie certifikáty neplatia. Z cenovej

ponuky predloženej spolu so žalobou jasne vyplýva pri položkách 4 a 5 - štulpové okno, že tieto okná
nebudú mať stredné stĺpiky, pričom žalovaný túto cenovú ponuku akceptoval. Keby chcel investor
mať pri predmetných oknách aj niečo navyše, t.j. napr. stredné stĺpiky tak by vrátil cenovú ponuku na
prepracovanie žalobcovi. Stĺpiky žalobca doplnil dodatočne z jeho dobrej vôle. Stĺpiky boli doplnené v
súlade s postupmi, ktoré sú predpísané pri výrobe týchto profilových systémov. Prvá časť dodávok ktorá

sa uhradila zo strany žalovaného bola časť reštaurácie a teda sa netýkala sporných stredných stĺpikov.
Nikdy žalobca nefakturoval za niečo čo nebolo dodané. Montážne denníky boli u stavbyvedúceho na
podpis aj niekoľko dní. Žalobca nevedel, že sa po kontrolných dňoch sa vyhotovili zápisy do stavebného
denníka. Vady ktoré boli stavbyvedúcim ústne vytknuté žalobca priebežne odstraňoval. Čo sa týka
montážneho denníka, ktorý uviedol žalobca, tento dokument bol doplňujúcim dokumentom, ktorý si on

viedol z dôvodu preukázania vykonaných prác a v prípade nedostatkov pre porovnanie so stavebným
denníkom, a je zrejmé že montážny denník, ktorý podpísal stavbyvedúci sa v niektorých veciach s ním
nezhoduje, a pokiaľ sú zápisy z montážneho denníka uvedené aj v stavebnom denníku, tak nikde nie
sú uvedené reklamácie. Pokiaľ boli nejaké vady vytknuté tak tieto boli vytknuté oneskorene. V súvislosti
s tým, že podľa vyjadrenia PZ žalovaného bol stavebný denník uložený na stavenisku a mohol sa k

nim vyjadriť žalobca, právny zástupca žalobcu dával do pozornosti, že ani jeden zo zhotoviteľov okrem
nich sa v tomto denníku k ničomu nevyjadril. Návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania obhliadkou
ako aj svedeckými výpoveďami označených svedkov považoval za nehospodárne, keďže nie je možné
nimi viac objasniť skutkový stav. Žalobca navrhoval vypočuť výrobcu plastových okien, ktorého označila
svedkyňa a to v osobe O. G., konateľa spoločnosti AIR SKY Slovakia s.r.o., ktorý by sa vyjadril ku

skutočnostiam čo sa týka dodávky okien, obhliadky, ako aj vytýkaných vád zo strany investorky. Žalobca
ďalej navrhol, aby žalovaný bol zaviazaný na predloženie účtovného denníka, t.j. konkrétne prijatých
faktúr, ktorými sa preukáže výška uhradenej sumy zo strany investorky k predmetnému dielu, tak ako to
uviedladňa06.11.2017dozápisnicevedenejpodČVSORP-817/2-VIS-DS-2017.Ďalejnavrholpredložiť
výkaz DPH investorky v roku 2016 a 2017 v závislosti od dátumu výplaty a výpisov z účtu investorky ako

aj žalovaného, ktoré eventuálne osvedčujú vyplatenie týchto čiastok.

6. V ostatných písomných podaniach z 02.05.2018 a 15.05.2018 žalobca poukázal na skutočnosť,
že žalovaný namietal vady diela až podstatne neskôr (po splatnosti faktúr) a nie počas výkonualebo bezprostredne po výkone jednotlivých prác. Žalobca pritom mal záujem riešiť spornú situáciu
a žalovaného požiadal aj o upovedomenie o termíne vykonávania odborného skúmania, avšak
bezúspešne. Žalobca poukázal na to, že investorka zmenila rozsah a povahu vykonávaných prác,

pričom žalobcovi nebolo umožnené zo strany žalovaného dohodnuté práce riadne ukončiť, čo potvrdil
aj žalovaný v rámci výsluchu. V súvislosti s predkladaním zoznamu vád s fotodokumentáciu zo strany
žalovaného až na súdnom pojednávaní žalobca uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že povaha
vád bránila ich skoršiemu vytknutiu, nakoľko neboli zistiteľné voľným okom, resp. sa prejavili neskôr.
Žalobca mal za to, že dohodnuté čiastkové práce boli odovzdané riadne a bez vád, pričom jednotlivé

dokončovacie práce v podobe konečných nastavení a pod. nebolo možné dokončiť z dôvodov na strane
žalovaného. Žalobca mal za to, že vady diela neboli zo strany žalovaného počas vykonávania prác
nijakým spôsobom uplatňované, o čom svedčia aj montážne denníky, ktoré mal stavbyvedúci k dispozícii
po dlhší čas. Rovnako došlo k riadnej kolaudácii stavby, pričom v rámci kolaudačného konania nedošlo
zo strany žalovaného k žiadnym námietkam a stavba bola deklarovaná zo strany žalovaného, resp.
investorky bez závad. Žalobca podaním zo dňa 04.12.2017 predložil do spisu dôkazy o technických

parametroch okien a dverí, ktoré boli použité pri vykonaní diela (certifikáty). V záverečnej reči žalobca
uviedol, že podľa jeho názoru dostatočne preukázal pochybenia zo strany žalovaného a to v tom,
že žalobca dielo dodal a napriek vytknutým vadám mu nebolo umožnené nedostatky odstrániť. Ďalej
poukázal na to, že žalovaný nepostupoval v súlade s ust. Obchodným zákonníkom, čo sa týka
reklamácií vád zistených po dodaní diela s poukazom na formu ako aj lehotu. Ďalej poukázal na

nezrovnalosti, ktoré sú v stavebných denníkoch. Takisto poukázal na skutočnosť, že žalovanému mali
byťzostranyinvestorkypoukázanéfinančnéprostriedkynaúhradujednotlivýchčastíobjednanéhodiela,
a teda mal možnosť čo i len sčasti uhradiť časť žalovanej sumy alebo napr. požiarne dvere. Na základe
uvedeného žalobca navrhol, aby súd rozhodol podľa žalobného návrhu a zároveň si uplatnil náhradu
trov súdneho konania.

7. Žalovaný na nariadených termínoch pojednávania prostredníctvom svojho právneho zástupcu doplnil,
že vzhľadom na vady diela, ktoré boli vytknuté v priebehu realizácie, ako aj skutočnosť, že dielo
nebolo k dnešnému dňu riadne a včas odovzdané, žalovaný považuje nárok žalobcu za neoprávnený
a žiadal tento nárok zamietnuť v celom rozsahu. Žalovaný uviedol, že kolaudačné rozhodnutie na

predmetnú stavbu už obdržal s tým, že celá prevádzka tam ešte nefunguje. Zásadnou otázkou v tomto
konaní je, že žalovaný popiera samotné odovzdanie a prevzatie diela bez vád, keďže toto vykazuje
viacero vád diela, ktoré žalovaný spísal na predmetnej stavbe a predložil ich zoznam súdu spolu s
fotodokumentáciou. Najzávažnejšou vadou sú tepelno-izolačné vlastnosti výplní otvorov bez ohľadu
na to aký certifikát žalobca predložil, pretože podľa názoru žalovaného tieto výplne boli montované

v rozpore s predpísaným pracovným postupom, ktorý sa na tento konkrétny výrobok vzťahuje a je
záväzný. Jednotlivé vady po ich zistení boli zapisované v stavebných denníkoch, pričom za účelom
ich finálneho súpisu a k návrhom technického riešenia týchto vád bol žalobca vyzvaný a prítomný na
osobnej obhliadke diela. Dôvodom nezaplatenia faktúr je to, že do dnešného dňa nedošlo k riadnemu
odovzdaniu a prevzatiu diela, keďže toto vykazuje spomínané vady. Vychádzajúc z dátumov vystavenia

certifikátov doložených do spisu žalobcom je možné konštatovať, že žalobca v čase predloženia cenovej
ponuky ako aj začatia stavebných prác s týmito certifikátmi nedisponoval, nakoľko tieto sú s dátumom
zo septembra a októbra 2016. V prípade potreby žalovaný navrhol predmetné vady diela prezrieť na
mieste, a to obhliadkou diela. Počas kontrolných dní vykonaných na stavbe boli žalobcovi vytýkané vady
diela a bol vyzvaný na ich odstránenie, pričom od času ukončenia prác si žalovaný uplatňuje nárok na

zľavu z ceny, a to v závislosti od povahy jednotlivých vád z technického hľadiska. Žalovaný zároveň
navrhoval vyhotoviť znalecký posudok za účelom objektívneho posúdenia, či boli výplne montované v
súlade s predpísaným pracovným postupom a technickými normami vzhľadom na zlé statické vlastnosti,
keď stredné stĺpiky boli domontovávané a hrany boli obrusované obrusovacím papierom, ďalej či boli pri
výrobe použité vhodné izolačné materiály, v akom rozsahu môžu tepelno-izolačné vlastnosti negatívne

ovplyvniť prevádzku diela a prípadné vyčíslenie ušlého zisku žalovaného za uplynulý rok. Žalovaný ďalej
uviedol, že z okolností prípadu vyplýva, že žalobca mal vedomosť minimálne o vadách pri hliníkových
oknách. Žalovaný tvrdil, že stavebný denník sa na stavbe nachádzal a každá zo zainteresovaných
strán doň mohla nahliadnuť. Žalobca nepreukázal, že by mu zo strany žalovaného bolo znemožnené
nahliadnuť do denníka ani to, že ho o to žiadal. V tejto súvislosti preto popieral akékoľvek porušenie

povinnosti vyplývajúcej zo stavebného zákona. Záznamy v stavebnom denníku potvrdzujú to, čím bol
žalobca oboznámený v rámci kontrolných dní, a to predovšetkým zo strany žalovaného ako aj investora,
kde mu boli opakovane vytknuté vady ním vykonávaných prác. Žalovaný opätovne poukázal na to, že
zápisy v montážnom denníku nie sú z hľadiska vadnosti resp. bezvadnosti diela relevantné, nakoľkoiba deklaruje podpisom zo strany stavbyvedúceho, t.j. nie štatutárom žalovaného, že montáž príslušnej
časti diela bola vykonaná, avšak bez možnosti posúdenia či takýto výkon prác vykazuje vady, ako aj
vady, ktoré v tom čase nebolo možné zistiť ( stavbyvedúci nemal vždy čas a priestor na prezretie práve

namontovanej časti diela ). Následne tieto vady boli zistené a uplatnené voči žalobcovi. Žalovaný trval
na obhliadke objektu - penziónu Č., ako aj na výsluchu svedkyne p. M. I. a hlavného projektanta p.
S.. To, že objekt bol skolaudovaný ešte neznamená bezvadnosť diela, keďže v kolaudačnom konaní
sa kontrolujú iba základné prvky statiky a v rámci neho nie je možné zistiť napr. tepelnoizolačné vady
otvorov. Žalovaný nesúhlasil s tým, že by vady boli uplatnené neskoro, keďže akonáhle boli jednotlivé

vady zistené, boli v rámci kontrolných dní počnúc mesiacom jún 2016 bezodkladne dané na vedomie
žalobcovi.

8. Žalovaný na pojednávaní 17.04.2018 predložil zoznam vád spísaný žalovaným na predmetnej
stavbe s fotodokumentáciou, bez uvedenia dátumu zistenia a vytknutia týchto vád. V ostatnom
písomnom podaní zo dňa 09.05.2018 žalovaný zdôraznil, že zo strany žalobcu došlo k vadnému

plneniu spočívajúcemu v dodaní materiálu a montáži v rozpore s projektovou dokumentáciou. K
vadnému plneniu došlo taktiež v dôsledku nesprávneho a neodborného výrobného a montážneho
postupu. Mal za to, že rozsah a povahu vád žalovaný preukázal predložením súpisu jednotlivých
vád a fotodokumentáciou a predložením znaleckého posudku. Jednotlivé vady voči žalobcovi ako
zhotoviteľovi boli uplatňované priebežne v rámci realizácie prác, a to v rozsahu v akom boli zo

strany žalovaného, resp. investora zistené. Podľa tohto stanoviska povaha niektorých vád bránila ich
skoršiemu vytknutiu, nakoľko neboli zistiteľné voľným okom, resp. sa prejavili až neskôr. Žalovaný
mal za to, že tieto skutočnosti boli preukázané zápismi do stavebného denníka a tiež výpoveďou
konateľa žalovaného, stavbyvedúceho a konateľky investora, pričom vady boli uplatnené jednak ústne
v rámci priebežných obhliadok a kontrolných dní (minimálne už dňa 02.06.2016) a jednak písomne, a to

minimálne stanoviskom žalovaného z 31.10.2016, ako aj zápismi v stavebnom denníku. Vzhľadom na
rôznu povahu vád diela žalovaný žiadal odstránenie vád u vád odstrániteľných a následne poskytnutie
zľavy z ceny diela u vád neodstrániteľných, pričom žalovaný zároveň navrhoval v konaní náležite
špecifikovať, ktorá časť diela je bez vád, ktoré vady sú odstrániteľné a ktoré vady sú neodstrániteľné s
nárokom na primeranú zľavu z ceny, to všetko vypracovaním znaleckého posudku za účelom posúdenia

toho, či boli výplne namontované v súlade s predpísaným pracovným postupom a technickými normami,
ako aj za účelom kalkulácie strát v dôsledku tepelno-izolačných vlastností diela. Žalovaný tvrdil, že si
námietky vád na základe uvedeného uplatnil voči žalobcovi bez zbytočného odkladu po ich zistení,
pričom žalobca vytknuté vady dodnes neodstránil. Žalovaný na základe pokynu investora a v obave pred
vyhrážkami a v záujme predísť vzniku škody dočasne vykázal zo stavby osoby, ktoré neboli na vstup

oprávnené s tým, že žalobca bol vyzvaný k vstupu na stavbu po predložení návrhu technického riešenia
odstránenia ním spôsobených vád, resp. dohode ohľadne kompenzácie vád. V záverečnej reči žalovaný
tiež navrhoval nariadenie znaleckého dokazovania na náležité zistenie a posúdenie skutkového stavu
po odbornej technickej stránke, t.j. za účelom zistenia či dielo resp. jeho časti boli vyhotovené bez vád
v súlade s projektovou dokumentáciou, a v prípade zistenia vád na stanovenie odstrániteľnosti resp.

neodstrániteľnosti jednotlivých vád. Čo sa týka návrhov druhej strany na doplnenie dokazovania, tak
jej návrhy na predloženie výpisov z účtu, výkazov DPH žalovaný navrhol zúžiť len na tie listiny, ktoré
sa priamo dotýkajú predmetných prevodov a transakcií, nakoľko by sa tým mohlo porušiť bankové
tajomstvo.

9. Z výsluchu konateľa žalovaného F.. Y. H. vyplynulo, že spoločnosť žalovaného bola generálnym
zhotoviteľom stavby K. Z. N. V. I. Č.. Na základe spoločných rokovaní s investorom stavby, ktorého
zastupuje p. M. I. sa rozhodli, že dodávateľom výplní otvorov bude spoločnosť žalobcu. Pred začatím
prácprebehliúkonyakocenováponuka,upresňovaniesinávrhu,zmluvyodieloarokovaniaozačiatkoch
a priebehu prác. Ešte zmluva nebola podpísaná, keď sa aj z časových dôvodov začali osadzovať výplne

otvorov na druhom nadzemnom podlaží - v podkroví objektu. Tam nastali prvé problémy, keď sa osadili
výplne otvorov bez stredného stĺpika. Vo výkrese boli okná osadené so stredným stĺpikom a žalobca
namontoval okná bez nich. Tým sa začal kolobeh kontrolných dní, každé 2-3 týždne sa konali kontrolné
dni ohľadne vyplní otvorov. Akonáhle výplne otvorov na druhom nadzemnom podlaží boli osadené a
stavbyvedúci konštatoval, že boli osadené, prebehla 1. úhrada s tým, že po 1. kontrolnom dni po zistení

zle vyrobených okenných rámov, po dohode s investorom, zastavili platbu výplní. K tomu, aby mohlo
dôjsť k platbe, bol potrebný súhlas investora. V čase po 1. platbe však investorka poukázala na zistené
závady, a to zlé spracovanie okenných rámov a krídiel; okenné krídla najmä na povrchu boli spracované
a vyrobené remeselníckym spôsobom nie ako strojové. Na tieto vady poukázali aj po ukončení montáže.Prvá a jediná platba prebehla na základe zápisu v stavebnom denníku, potom však boli platby z vyššie
uvedených dôvodov zatavené. Prvú platbu žalovaný vykonal so súhlasom investora. Potom prebiehali
kontrolné dni, na ktorých bola vytknutá kvalita výplní okien, pričom na týchto kontrolných dňoch sa

zúčastnilajp.J.akokonateľžalobcu.Poslednévýrobkyžalobcusaosadzovalikoncomseptembra,atým
dodávkažalobcuskončila.Objemdodanýchvýrobkovapráczostranyžalobcužalovanýnespochybňuje,
spochybňuje však ich kvalitu. Výrobky spochybňuje aj z toho hľadiska, že do dnešného dna k nim neboli
dodané žiadne vyhlásenia o zhode, príslušné certifikáty, a teda žalovaný nevie, čo bolo reálne dodané
zo strany žalobcu. Žalovaný má nejaké indície na základe dodaného odborného stanoviska, ako aj z

rozhovoru s majstrami, ktorí v skutočnosti okná montovali. Konateľ na otázku na pojednávaní uviedol,
že už si presne nepamätá, ktorá zo strán predkladala zmluvu, avšak si pamätá, že bola daná cenová
ponuka, s ktorou súhlasili a z ktorej vychádzali, avšak po zastavení platieb zo strany investora nechcel
tento konateľ podpísať žiadnu zmluvu so žalobcom. Samotnú zmluvu konateľ žalovaného nepodpísal
najmä preto, lebo hneď pri 1. dodávke sa vyskytla uvedená záležitosť so strednými stĺpikmi okien
napriek tomu, že investor stavby viackrát sedel aj s p. J. a vysvetľoval mu vizáž budúcich vyplní

otvorov. Na pojednávaní 17.04.2018 bol doplnený výsluch konateľa žalovaného F.. Y. H. tým, že na
doporučenie investorky bol žalobca vybratý ako dodávateľ výplní otvorov. Čo sa týka vyhlásenia o
parametroch, každý dodávateľ dopredu deklaruje, že je schopný vyrobiť určitý výrobok s požadovanými
vlastnosťami. Stavbyvedúci podpisoval dodávky, ktoré boli namontované. Akonáhle boli namontované
pri prvej príležitosti, pri prvej dodávke podpísal prevzatie výplní a potvrdenie toho, že boli namontované.

Vtedy žalovaný urobil chybu, že prvú dodávku vyplatil, keďže dodávka nebola v súlade s projektovou
dokumentáciou. Mali každé dva týždne v sobotu kontrolné dni, kde sa stretávali. Prvá dodávka bola
na treťom nadzemnom podlaží - chýbali tam stredné priečky, ktoré sa dohodlo, že treba opraviť. Tieto
priečky boli nahradené krídelnými stĺpikmi. Ide o položky č. 4 a 5 na výkresoch založených v spise na
čl. 151. Investorka sa do toho angažovala, pričom ústne dopĺňala svoje požiadavky čo sa týka výkresov

okienatokonkrétnepoložkyč.4a5,atedapodľajejpožiadavkymaloísťooknásostrednýmistĺpikmipri
otvorenom okne. Stavebný denník bol dostupný na stavbe počas celej doby stavby. Stavbyvedúci neriadi
pracovníkov subdodávateľov, on len preberá plnenia od subdodávateľov. Počas realizácie prác žalovaný
vytýkal vady žalobcovi tak v ústne forme ako aj zápismi v stavebnom denníku. Výsledkom posledného
spoločného stretnutia bolo to, že žalobca ani po ukončení prác nepredložil žalovanému požadované

certifikáty, pričom žalovaný z tohto dôvodu nevedel v akej kvalite sú namontované výplne otvorov a
bol nútený tento technický stav a stav kvality zisťovať prostredníctvom skúšobného ústavu, pričom sa
rozhodol žalobcu nepustiť na stavenisko, aby tam nespôsobil nejakú škodu. Žalobca mal 7 mesiacov na
to, aby doložil potrebné certifikáty,čo sa však neudialo. Nie je žalovanému jasné ako mohol žalobca
vykonať práce podľa týchto certifikátov, keďže prevedené práce sa nezhodujú s pracovnými postupmi,

ktoré vyplývajú z certifikátov.

10. Na otázky konateľ žalovaného ďalej uviedol, že v čase odovzdania jednotlivých čiastkových prác boli
odovzdané reklamácie. Reklamácie prebiehali ústne alebo keď písomne tak do stavebného denníka.
Vo väčšine prípadov stavbyvedúci prevzal práce, ktoré boli zrealizované. Keď mal na to čas, tak to aj

skontroloval, avšak práve na to sa robili kontrolné dni. Žalovaný si nechal vyhotoviť znalecký posudok
len na okná a nie aj na ďalšie čiastkové práce resp. materiály, pretože pri oknách boli najväčšie problémy,
a to najmä únik tepla. Boli problémy aj pri ostatných dodávkach, ktoré sa riešia stále. Prvá zaplatená
dodávka mala najväčšie problémy. Pri prvej dodávke sa zistilo, že chýbajú už spomenuté stredné
stĺpiky pri oknách. Kontrola prvej dodávky neprebehla súčasne s montážou ale až o pár dní neskôr. Na

otázku, prečo žalovaný takýto spôsob platenia nezvolil aj pri ostatných dodávkach, konateľ žalovaného
odpovedal, že počkali vždy keď sa urobila kontrola, pričom po prvej dodávke si dávali na dodávané
materiály ako aj práce väčší pozor. Z dôvodu časovej tiesne už namontované výrobky nechceli vymeniť.
Na otázku, prečo po zaregistrovaní predmetných vád pri prvej dodávke nechal žalovaný žalobcu naďalej
vykonávať práce na stavbe, konateľ žalovaného odpovedal, že predtým už viackrát spolupracovali,

pričom očakávali, že žalobca dodá príslušné certifikáty. Viditeľné vady boli priebežne vytýkané. Ostatné
vady, ktoré neboli viditeľné žalovaný zisťoval prostredníctvom posudku skúšobného ústavu. Vady síce
bolomožnéodstrániťvčasebezprostredneporealizáciiprác,avšakbytobolonehospodárne.Tietovady
nemajú za následok nemožnosť užívania diela, pričom po nákladovej stránke sa konateľ žalovaného
nevedel vyjadriť k tomu, ako to bude vyzerať. Momentálne sa rozbieha užívanie diela - prevádzka

penziónu.

11. Z výsluchu konateľa žalobcu M. J. vyplynulo, že žalobcovi bola zadaná žiadosť o vypracovanie
cenovej ponuky vo februári 2016 pre výplne otvorov K. Z.. Túto cenovú ponuku vypracovali a odovzdaliinvestorke. Boli cca 4 úpravy, ktoré sa týkali hlavnej ceny a nikdy sa neriešili žiadne technické veci
ohľadom okien. Zo spomenutej projekt. dokumentácie, ktorú žalobca obdržal len ako výpis okien sa
robila cenová ponuka, vo výpise okien bolo 38 ks balkónových 2-krídlových dverí, ktoré neboli uvedené

ako jednoznačne so stĺpikom alebo bez. Žalobca vypracoval cenovú ponuku bez stĺpika, čo samozrejme
bolo uvedené v cenovej ponuke v tejto položke. Ide o položky v cenovej ponuke č. 04 a 05. Jednoznačne
žalobcovi dávalo zmysel spraviť balkónové dvere bez stĺpika. Túto cenovú ponuku prebrala investorka
s p. H., ale nenamietali proti tomuto štulpovému prevedeniu predmetných balkónových dverí. Montáž
prebehla tak ako uviedol p. H. v júni 2016 na treťom nadzemnom podlaží v podkroví. V 1. kontrolný deň

sa zistilo, že balkónové dvere sú bez stĺpika. Na základe tohto žalovaný nepodpísal zmluvu o dielo a
spoločnosť žalobcu, aby vyšla v ústrety a aby nebrzdili práce na stavbe, tak navrhla, že osadia rámy
balkónovýchdveríadodatočnesaosadiastĺpikyakrídla.Ďalejvšetkyprácebolivykonávanénavyzvanie
stavbyvedúceho pána P. H., a to čo sa týka hliníkových výplní, protipožiarnych dverí, automatických
dverí a parapetov. Čo sa týka 1. faktúry tak sa tam nejednalo o okná na 2. nadzemnom podlaží, ako
to uvádzal p. H., ale sa jednalo o okná v reštauračnej časti, je to faktúra č. XXXXXX. K týmto

etapám montáže neboli vytknuté žiadne výhrady (hliníkové dvere, protipožiarne dvere a parapety).
Dohoda bola, že sa bude platiť etapovite, ale skoro celá montáž prebehla v mesiaci august 2016 a v
1. polovici septembra. Počas týchto prác bol prísľub, že sa to uhradí, aby žalobca pokračoval v práci.
Pokiaľ žalovaný počas tohto konania namieta, že reklamovali všetky nedostatky, tieto nedostatky aj boli
priebežne odstraňované. Jednalo sa o ústne reklamácie v kontrolných dňoch. Napriek tomu žalobca

dostával aj listy od PZ žalovaného, že všetko je vadné a je v katastrofálnom stave. Naskytne sa preto
otázka, prečo si žalovaný ním tvrdené práva neuplatnil na súde. Nimi tvrdené vadné dielo užívajú už rok
bez zaplatenia. Všetky veci boli reklamované až po zabudovaní, nie je žalobcovi zrejmé prečo tie vady,
napr. výplne otvorov nereklamovali ešte pred ich zabudovaním. Stavbyvedúci p. P. H. prevzal všetky
časti diela bez závad. Žalobcovi bola vrátená jedna faktúra č. XXXXXX s obsahom ako je na čl. 101,

pričom žalobca na tento list predložil žalovanému montážny denník. Investorka žalobcovi vytkla, že sú
nepresnérohykrídiel,pritomjetonormálnastrojovávýroba,jetokontrolovanéfirmouKBE,dodávateľom
prof. systémov. V každom jednom liste od žalovaného bolo uvedené, že žalobca má dodať certifikáty
k už vyfakturovaným výrobkom. Konateľ taktiež poukázal na text, ktorý je uvedený v závere všetkých
žalobcových faktúr, a to že tovar sa stáva majetkom odberateľa až po úplnej úhrade faktúry, pričom práve

toto bolo opačne upravené v navrhovanej zmluve o dielo. Na základe tejto klauzuly na faktúrach žalobca
zatiaľ nedodal žalovanému jednotlivé certifikáty. Tieto certifikáty musia byť predložené v kolaudačnom
procese, nakoľko každá budova musí mať tepelný certifikát, ktorý je vypracovaný na základe týchto
dodaných certifikátov. Nakoľko konateľ žalobcu neodovzdal tieto certifikáty protistrane, ale napriek tomu
je budova skolaudovaná, konateľ žalobcu napísal podnet na Okresnú prokuratúru v Komárne ohľadom

kolaudácie budovy penziónu v Č., že či sa budova skolaudovala bez certifikátov alebo s falošnými
certifikátmi, nakoľko sa tam jedná aj o certifikát na protipožiarne dvere 2 ks, čo je háklivá záležitosť. Čo
satýkaodpovedenapodnetkonateľažalobcu,pokiaľideocertifikátstavebnýchmateriálovakonštrukcií,
tie pri kolaudácii neboli predložené, lebo zhotoviteľ stavby (TM STAV, s.r.o.) vydal potvrdenie (zápis o
odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby), že všetky zabudované stavebné materiálny a konštrukcie

sú podľa projektovej dokumentácie a platných zákonov a noriem (§ 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 133/2013
Z.z. o stavebných výrobkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Čo sa týka protipožiarnych
dverí, to je v štádiu vyšetrovania na polícii v súvislosti s dodaním, resp. nedodaním certifikátov.

12. Konateľ žalobcu na otázky položené pri jeho výsluchu na pojednávaní uviedol, že firmu žalobcu

ako subdodávateľa pre sekciu výplní vybrala investorka na základe spolupráce z minulých období a
na základe cenovej ponuky. S investorkou predtým nespolupracovali priamo v zmluvnom vzťahu, iba
na iných stavbách, kde vykonávali činnosť pre investorku. Žalovaný nemal výhrady k výberu žalobcu
ako subdodávateľa. Pred začatím realizácie cca v apríli 2016 sa konali dve stretnutia, kde boli prítomné
všetky strany vrátane investorky, ktorá tam vyberala farebné prevedenia výrobkov. Žalobca nedostal celý

projekt, dostal iba výpis okien a dverí, na základe ktorého sa vypracovala cenová ponuka. Výrobcom
a dodávateľom výplní sú: Air Sky Slovakia s.r.o. - plastové výrobky, hliníkové výrobky vyobila iná
firma - K PLUS Slovakia, s.r.o. (žalobca). Automatické dvere vyrobila firma Arcus International s.r.o.
a protipožiarne dvere vyrobila firma Alustav - F.. N. N. Ružomberok. Nakoľko pri prvej obhliadke
sa zistilo, že plastové francúzske okná nemajú stredový stĺpik, tak sa strany dohodli, aby stavba

a práce mohli napredovať, že budú osadené rámy bez krídiel, a keď dôjde materiál na stĺpiky, tak
dodatočne budú dosadené kompletizované francúzske okná. Všetky ostatné, čo sa týka hliníkových
výplní,protipožiarnychvýplní,automatickýchdverí,sadodávaliakokomplet.Výrobcoviavydaližalobcovi
certifikáty po namontovaní jednotlivých výrobkov. Dodatočné osadenie stĺpikov nemá vplyv na vizuálnua funkčnú stránku, vlastnosti, pretože francúzske okná mali nadsvetlík, čiže sa tam ten stĺpik dal
dosadiť takisto ako na dielni. Na okná, resp. na všetky výplne neboli vystavené príslušné certifikáty,
ktoré boli dodávané v čase realizácie, pretože certifikáty sa dodávajú po ukončení prác a nakoľko

predmetný spor vznikol v priebehu ukončenia stavby, tak vlastne žalobca vyzval firmu žalovaného,
aby z dôvodu nezaplatenia faktúr vydal žalobcovi naspäť veci. Žalobca nedával certifikáty po tom, ako
bola pozastavená platba zo strany investora. Je to zaužívaná prax, keď výrobcovia vydávajú certifikáty
aj žalobcovi ako dodávateľovi až po uhradení ceny jednotlivých výrobkov. Tento postup nevyplýva
zo zákona, avšak medzi podnikateľmi je zaužívaný. Žalobca bol vyzvaný po montáži na predloženie

príslušných certifikátov, na čo zareagoval tak, že všetky potrebné certifikáty dodá až po úhrade faktúr. Čo
sa týka doby trvania prác, odovzdanie prvej etapy bolo 22.06.2016, pričom bola začatá tri dni predtým
a dohodnutý termín začatia bol začiatok júna 2016. Doba trvania prác bola dohodnutá tak, že sa to
skončí za mesiac, t.j. v júli 2016. Všetky osoby, ktoré vykonávali montáž sú odborne spôsobilé na montáž
okien. Čo sa týka prípadného vytýkania vád diela alebo realizovaných prác zo strany žalovaného alebo
investora, konateľ žalobcu uviedol, že výslovne písomnú reklamáciu žalobca nedostal. Počas prác boli

niektorévadyústnevytknutéatietobolipriebežneodstránené,pričomnaposlednomspoločnomstretnutí
boli žalobcovi ústne vytknuté ďalšie vady, ktoré si poznačil, avšak následne už nepustili pracovníkov
žalobcu na stavbu za účelom ich odstránenia. Na poslednom stretnutí dňa 02.11.2016 bol konateľ
žalobcu oboznámený s tým, že žalovaný má výhrady, čo sa týka kvality diela, pričom práve tieto
vady si tam vtedy konateľ poznačil a povedal, že tieto nedostatky odstránia, až na nepresnosť tvarov.

Pracovníci počas realizácie orezávali reklamované hrany okien nožom, avšak podľa názoru konateľa
žalobcu je to štandardný postup, nie je to žiadna taká vec, ktorá by znižovala hodnotu výrobku, a to
ani vizuálne. Investorka na stretnutiach povedala, čo jej na diele vadí a žalobca sa to všetko snažil
odstrániť. Všetky vady, ktoré boli priebežne vytknuté, žalobca odstránil. Konateľ žalobcu bol počas
realizácie na dvoch kontrolných dňoch. Žalobca ani raz nevidel na stavbe stavebný denník a ani ho

nehľadal. Podľa konateľa žalobcu boli odovzdané všetky dielčie práce montážnymi denníkmi, čo vlastne
potvrdzuje aj list od žalovaného, keď raz od žalobcu žalovaný pýtal doklad o odovzdaní a prevzatí
potvrdený stavbyvedúcim, čo podľa názoru žalobcu je práve montážny denník. Žalobca z praxe vie, že
stavbyvedúci môže prevziať dielo.

13.Zvýsluchusvedkap.P.H.napojednávanívyplynulo,žeonbolnapredmetnejstavbestavbyvedúcim.
Žalobca bol vybratý investorom ako dodávateľ výplní otvorov s tým, že prvá dodávka sa mala uskutočniť
v polovici mája 2016, táto sa aj včas uskutočnila. Po tomto mali nasledovať ešte dve dodávky a teda
každé dva týždne mali dodať produkty na jedno podlažie. Prvá dodávka bola na tretie podlažie, išlo
o francúzske okná s oblúkovitým nadsvetlíkom, ale aj medzi týmito výrobkami sa vyskytli také, kde

chýbali krídla. Väčším problémom však bolo to, že boli bez stredného stĺpika, čo investorka
hneď po tom, ako to zbadala, žalobcovi aj vytkla. V kontrolný deň boli uvedené vady vytknuté a tam
sa účastníci dohadovali, ako ich napraviť, a keďže už boli v omeškaní, tak žalovaný sa so žalobcom
dohodli na tom, že na ostatné podlažia dodá aspoň rámy, na prvé nadzemné podlažie dodá aj okná.
Pri osadzovaní hliníkových výrobkov neboli problémy. Potom nastal čas čakania na už uvedené stredné

stĺpiky. Čakalo sa na to asi mesiac a pol, ako aj na opravy - na rámoch boli v niektorých prípadoch tri
prídavné kovania, nastavenie krídiel, dverných krídiel, deformácia oblúkovitých profilov, hrany okenných
a dverných krídiel t.j. horné rohy boli ostré, vonkajší roh sa vyhýnal. Svedka zarazilo, keď prišli ľudia
a začali tie ostré rohy obrusovať, boli to ľudia p. G. - živnostníka, ktorý pracoval pre žalobcu. Svedok
na otázky položené pri jeho výsluchu na pojednávaní uviedol, že za najzávažnejšiu vadu z technického

hľadiska považuje deformáciu profilov. Ostatné vady by sa dali odstrániť nastavením, výmenou. Pri
uvedených profiloch by bolo potrebné vymeniť celé tieto profily. Nevedel sa vyjadriť k tomu, aký má vplyv
táto vada z tepelného hľadiska, či sú týmito profilmi dodržané požadované hodnoty. Svedok potvrdil, že
tieto vady boli zaznačené v stavebnom denníku, pričom p. J. nebolo bránené nahliadnuť do stavebného
denníka a tento bol k dispozícii u svedka ako stavbyvedúceho. Pán J. nepredložil písomné riešenie

vytknutých vád, avšak ústne sa dohodlo ani nie na spôsobe, ale iba na tom, že prídu jeho ľudia a opravia
to. Hneď na začiatku sa dohodlo, že čo žalobca svedkovi predloží výrobok, tak to svedok podpíše, ale na
konci, keď bude celkom uzatvorená dodávka, spíšu odovzdávajúci a preberajúci protokol v prítomnosti
investorky. Keď došli dodávky, svedok po skontrolovaní ich kompletnosti potvrdil ich prevzatie vrátane
montáže v montážnom denníku, ktorý mu dával na podpis žalobca. V čase podpisu montážneho denníka

boli niektoré vady vytknuté, ale boli to iba drobné vady, na ktoré nebolo treba spísať nejakú reklamáciu,
pričomdrobnévadysapriebežneodstraňovali.Naprvýpohľadniejevadanaparapetoch,aletosaukáže
až časom. Protipožiarne dvere sú v poriadku, až na to, že odpadáva tesnenie. Interiérové a exteriérové
dvere nie sú v poriadku. Sú problémy so spojmi. Vyhotovenie v jednom rohu nie je v poriadku. Žalobcamal možnosť tieto vady opraviť, avšak keď sa už nevedeli dohodnúť, tak im svedok povedal, že darmo
prídu, už nikoho na stavbu nepustí. Bolo to niekedy koncom septembra. Pokiaľ ide o žalovaným vytknuté
vady, rohy na hliníkových výrobkoch by sa museli rozobrať, pri plastových výrobkoch sa dajú odstrániť

vady kovaní, ale tie rohy sa nedajú. Tieto vady boli oznámené dodávateľovi a niektoré sú zapísané aj
v stavebnom denníku. Tieto vady nemajú za následok, že by sa dielo nemohlo užívať, len investorka
bude mať určite zvýšené náklady. Na otázku sudcu svedok potvrdil, že listy z montážneho
denníka sú podpísané ním a uviedol, že všetky väčšie vady sa zapisovali do stavebného denníka.
Momentálne, čo sa nachádza na objekte a mal dodať žalobca, tak to všetko je tam od žalobcu, a teda

nedošlo k výmene jeho produktov až na jeden. Jedno okno sa vybralo a poslalo na skúšobný ústav na
rozbor. Svedok nevie z akého dôvodu nakoniec nedošlo k spísaniu odovzdávajúceho a preberajúceho
protokolu medzi žalobcom a žalovaným.

14. Z výsluchu svedkyne p. M. I. (konateľka investora) na pojednávaní vyplynulo, že ako investorka
si žalobcu vybrala na dodanie a montáž otvorov s tým, že do konca apríla 2016 mal žalobca dodať

všetky dodávky. Na základe ich ústnych rozhovorov v súlade s projektovou dokumentáciou sa dohodli
na tom, že okná budú mať v strede stĺpiky. Cenová ponuka s výkresmi žalobcu však tieto stĺpiky
neobsahovala, napriek svedkyňa s touto ponukou súhlasila, čo sa týka ceny a výkresy v nej už ani
nepozerala. Absenciu spomínaných stĺpikov, ako aj iné prevedenie okien v porovnaní s projektovou
dokumentáciu boli žalobcovi vytknuté prvýkrát 02.06.2016 a v nasledujúcich kontrolných dňoch. Žalobca

sľúbil, že okná dá do poriadku do konca júna, avšak ich v skutočnosti opravili resp. doplnili stĺpiky až
niekedy v auguste 2016. Dňa 19.09.2016 svedkyňa zistila, že žalobca vykonáva opravu okien tak,
že jeho pracovníci ručne brúsili hrany okien. Dňa 28.10.2016 sa svedkyňa stretla so žalovaným ako aj
so žalobcom za tým účelom, aby sa dohodli a veci vyriešili miernou cestou. V tomto období žalobcovi
vytýkali nielen estetické, ale aj technické vady. Z dôvodu týchto vád má investorka stratu na energiách

resp. zvýšené náklady. Investorka platila vždy len žalovanému za jednotlivé dodávky a časti stavby,
priamo žalobcovi nič neplatila. Neviem presne, či za dodávky okien a dverí, ktoré dodal žalobca ona
žalovanému zaplatila alebo nie. Ubytovaciu časť penziónu aj z dôvodu omeškania žalobcu otvorili až
v júni 2018. Svedkyňa na otázky položené pri jej výsluchu na pojednávaní potvrdila, že žalobca sa
nepreukázal certifikátmi alebo vyhláseniami o parametroch výrobkov v rámci rokovaní pred začatím

prác. Uviedla, že dielo nebolo odovzdané, a to tak ako je to zvykom pri iných dodávateľoch, napr.
zápisnične. Nevie o žiadnych návrhoch žalobcu na vyriešenie vzniknutej situácie. Investorka má vydané
užívacie povolenie k stavbe. Požiadala o kolaudáciu aj napriek spomenutým vadám, keď podľa jej
poznatkov kvalitu prevedenia prác v rámci kolaudačného konania neskúmajú. Investorka mala možnosť
nazerať do stavebných denníkov počas stavby a vždy aj dala zapísať doň jej požiadavky a poznámky,

avšak následne už obsah stavebných denníkov neskontrolovala. Svedkyňa potvrdila, že dňa 06.11.2017
bola vypočúvaná na polícii, kde podľa zápisnice uviedla presnú sumu (podľa PZ žalobcu je to suma
1.010.000,- € bez DPH), ktorú do uvedeného dátumu vyplatila spoločnosti žalovaného, avšak túto sumu
si už nepamätá nepamätá, vtedy ju zisťovala jej ekonómka. Svedkyňa s konateľom žalovaného sa spolu
dohodli, že kým žalobca neodstráni vytknuté vady, tak dovtedy mu nebudú zaplatené faktúry. O tejto

skutočnosti bol informovaný samotný žalobca. Žalobca buď nijako neodstraňoval vady alebo neodborne
ich opravoval, pričom po poslednom stretnutí sa už veci uberali iným smerom. Na otázku, či svedkyňa
vie o tom, že tie okná a dvere mali byť zaplatené na základe čiastočných faktúr, svedkyňa odpovedala
tak, že áno, bolo to na základe dohody so žalobcom, že každý týždeň dodá jedno podlažie, avšak
nakoniec s tými dodávkami meškal 5 mesiacov.

Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej aj ako „ObZ“) tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi

podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa

obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase
dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na
cenu vykonaním diela.

Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho
riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste
ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4,
vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku
určenému v zmluve.

Podľa § 562 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho

prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. Súd neprizná objednávateľovi právo
z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b)
bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke
uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri
vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od

odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná
doba. Ustanovenie § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky uvedené v odseku 2.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník

však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 Obchodného zákonníka Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z
nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného

upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z
omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo
spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky
ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú ustanovenia § 369 ods. 2 a
§ 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe
Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o
deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania
s plnením peňažného záväzku.

15. Súd na základe takto vykonaného dokazovania (t.j. listinnými dôkazmi, podstatným obsahom
spisu, výsluchmi strán sporu a svedkov, prednesmi právnych zástupcov strán sporu), s poukazom na
citované ustanovenia, zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: Medzi stranami vznikol v máji 2016
obchodnoprávny záväzkový vzťah, ktorý bol založený zmluvou o dielo dojednanou ústne podľa § 536

a nasl. Obchodného zákonníka na základe objednávky - žiadosti žalovaného o vypracovanie cenovej
ponuky na dodanie a montáž výplne otvorov na objekte „K. Z. N. V. I. Č.“ podľa predloženého výpisu
okien z projektovej dokumentácie uvedenej stavby, na ktorú objednávku (žiadosť) predložil žalobca
žalovanému cenovú ponuku č. I. z 01.02.2016, ktorá bola zo strany žalovaného, za súhlasu investora
stavby - spoločnosti I., spol. s r.o., v mene ktorej koná konateľka - p. M. I., odsúhlasená v znení ako je to

na č.l. 24-29 spisu, čím bol zavŕšený proces uzavretia platnej ústnej zmluvy o dielo medzi žalobcom ako
zhotoviteľom (subdodávateľom) a žalovaným ako objednávateľom (hlavným dodávateľom pri uvedenej
stavbe) s presne vymedzeným predmetom zmluvy (diela) - dodanie a montáž výplne otvorov podľa
špecifikácie v cenovej ponuke č. I. z 01.02.2016, ako aj s presne stanovenou cenou jednotlivých položiekdiela a výslednou cenou za celý predmet diela vo výške 75.920,80 eur. Uvedené nebolo medzi stranami
sporné.

16. K začatiu dohodnutých prác žalobcu malo dôjsť v máji 2016, pričom pôvodne predpokladaná doba
ich realizácie v dĺžke troch týždňov (s touto odhadovanou dobou žalobca celkom nesúhlasil napr. vo
svojom vyjadrení z 12.06.2017 na č.l. 73 vzhľadom na neštandardnú farbu predmetu objednávky a
na to, že žalobca vykonával jednotlivé čiastkové práce diela vždy na vyzvanie stavbyvedúceho a nie
podľa svojvoľného rozhodovania) sa napokon predĺžila a práce žalobcu na objekte boli dokončené až

v septembri 2016, čo nebolo medzi stranami sporné. Skutočnosť omeškania s dodávkou jednotlivých
položiek (častí) diela a prác za daných okolností odôvodňovali strany sporu rôzne, keď podľa názoru
žalovaného na toto omeškanie nemali vôbec vplyv ani žalovaný ani zhotoviteľ a ani investor (napr.
odpor žalovaného č.l. 46 spisu), pričom však žalobca odôvodňoval odkladanie začatia prác a tým aj
ich predpokladané ukončenie jednak tým, že žalovaný nebol schopný podpísať so žalobcom písomnú
zmluvu o dielo, o ktorej obsahu prebiehala medzi nimi komunikácia (napr. vyjadrenie žalobcu z

12.06.2017 na č.l. 73), a jednak že investor zmenil rozsah a povahu vykonávaných prác v porovnaní
s odsúhlasenou cenovou ponukou v položke č. 04 a 05 (investorom namietnuté štulpové prevedenie
balkónových dverí) v čase, keď už prebiehala realizácia príslušných dodávok a prác, resp. až po osadení
týchto elementov (napr. výsluch konateľa žalobcu dňa 11.10.2017 č.l. 121 spisu a vyjadrenie žalobcu
z 15.05.2018 na č.l. 255 spisu, táto skutočnosť bola potvrdená aj konateľkou investora na jej výsluchu

dňa 29.06.2018).

17. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že zo strany žalobcu ako zhotoviteľa došlo k realizácii
a dodaniu všetkého materiálu, ako aj celého objemu prác spočívajúcich v montáži výplne otvorov
na diele, na ktoré sa žalobca zaviazal v zmysle odsúhlasenej cenovej ponuky č. I. z 01.02.2016

(napr. odpor žalovaného na č.l. 45, výsluch konateľa žalovaného, výsluch stavbyvedúceho), a to v
objekte „K. Z. N. V. I. Č.“, kde bol všetok materiál zabudovaný v tejto stavbe vo vlastníctve investora.
Prevzatie všetkého stavebného materiálu a vykonanie príslušných prác v objekte stavby bolo potvrdené
stavbyvedúcim na základe dohody so žalovaným v montážnom denníku (napr. odpor žalovaného na
č.l. 45, vyjadrenie žalobcu z 12.06.2017 na č.l. 73, výsluch stavbyvedúceho), kde boli všetky zápisy

podpísané konateľom žalobcu M. J. a stavbyvedúcim P. H.. Na základe týchto zápisov (potvrdení) boli
jednotlivé etapy fakturované faktúrami priloženými k žalobe (7 faktúr spolu vo výške žalovanej sumy),
ktoré žalovaný prevzal, pričom ich nezaplatil v lehote splatnosti podľa žalobného návrhu a ani ich
nevrátil žalobcovi a listom z 21.09.2016 (č.l. 49 spisu) žalobcovi oznámil, že predmetné finančné úhrady
budú zrealizované po dohode s investorom stavby s tým, že faktúry žalobcu nebudú uhradené, kým

neodovzdá výplne otvorov v objekte „K. Z. N. V. I. Č.“ v takej kvalite, na ktorej sa strany sporu ústne
dohodli a žalobca ich vo svojej cenovej ponuke aj deklaroval. V konaní bolo nepochybné, že zo strany
žalovanéhodošlokčiastočnejúhradedňa04.07.2016(napr.žalobasprílohami),ktoréplneniepovažoval
žalobca za uznanie záväzku žalovaným, avšak podľa názoru žalovaného k úhrade tejto čiastky došlo
automaticky z titulu preddavku bez toho, že by mal vedomosť o vadách prác žalobcu zistených až

neskôr (odpor žalovaného). Konateľ žalovaného pritom v rámci jeho výsluchu uviedol, že uhradená bola
prvá dodávka žalobcu. V nadväznosti na uvedené skutočnosti však žalovaný v konaní spochybňoval,
že by žalobcovi mal vzniknúť nárok na úhradu ceny diela v uplatnenom rozsahu, a to z dôvodu ním
tvrdeného nekvalitného a vadného prevedenia prác žalobcom, keď v dôsledku omeškania a zistených
a vytknutých vád diela podľa názoru žalovaného dosiaľ nedošlo k včasnému a riadnemu zhotoveniu

diela bez vád a zároveň k jeho riadnemu odovzdaniu a prevzatiu v zmysle príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka (napr. odpor žalovaného na č.l. 45, vyjadrenie žalovaného z 04.05.2018 na
č.l. 246 spisu), a teda žalovaný nie je z uvedeného dôvodu v omeškaní s plnením ceny diela. Žalobca
však v danej súvislosti mal za to, že nakoľko mu doteraz nebola doručená písomná reklamácia týkajúca
sa akýchkoľvek vád diela, je možné považovať podpísané montážne denníky za doklad preukazujúci

riadne odovzdanie dielčích častí diela.

18. V otázke existencie a vytýkania vád diela vrátane jeho spôsobu, času a následkov sa skutkové
tvrdeniastránsporunajviacrozchádzali.Podľastanoviskažalovanéhobolijednotlivévadyvočižalobcovi
ako zhotoviteľovi uplatňované priebežne v rámci realizácie prác, a to v rozsahu v akom boli zo strany

žalovaného,resp.investorazistené.Podľatohtostanoviskapovahaniektorýchvádbránilaichskoršiemu
vytknutiu, nakoľko neboli zistiteľné voľným okom, resp. sa prejavili až neskôr. Žalovaný mal za to,
že tieto skutočnosti boli preukázané zápismi do stavebného denníka a tiež výpoveďou konateľa
žalovaného, stavbyvedúceho a konateľky investora, pričom vady boli uplatnené jednak ústne v rámcipriebežných obhliadok a kontrolných dní (minimálne už dňa 02.06.2016) a jednak písomne, a to
minimálne stanoviskom žalovaného z 31.10.2016 (č.l. 50 spisu), ako aj zápismi v stavebnom denníku.
Vzhľadom na rôznu povahu vád diela žalovaný mal žiadať v zmysle jeho vyjadrenia z 09.05.2018

(č.l. 247 spisu) odstránenie vád u vád odstrániteľných a následne poskytnutie zľavy z ceny diela u
vád neodstrániteľných, pričom žalovaný zároveň navrhoval v konaní náležite špecifikovať, ktorá časť
diela je bez vád, ktoré vady sú odstrániteľné a ktoré vady sú neodstrániteľné s nárokom na primeranú
zľavu z ceny, to všetko vypracovaním znaleckého posudku za účelom posúdenia toho, či boli výplne
namontované v súlade s predpísaným pracovným postupom a technickými normami, ako aj za účelom

kalkulácie strát v dôsledku tepelno-izolačných vlastností diela. Žalovaný tvrdil, že si námietky vád na
základe uvedeného uplatnil voči žalobcovi bez zbytočného odkladu po ich zistení, pričom žalobca
vytknuté vady dodnes neodstránil. Žalovaný v danej súvislosti predložil spolu s odporom odborné
stanovisko Technického a skúšobného ústavu stavebného, n.o. č. 40-04/2017z 03.02.2017, kde mal
znalecký ústav za úlohu zodpovedať otázku, či boli dodané výplne otvorov v takej kvalite, čo sa týka
výroby a zabudovania, v akej ich navrhoval projektant a objednal investor na základe cenovej ponuky.

Žalovaný ďalej na pojednávaní 17.04.2018 predložil zoznam vád spísaný žalovaným na predmetnej
stavbe s fotodokumentáciou, bez uvedenia dátumu zistenia a vytknutia týchto vád.

19. Žalobca podaním zo dňa 04.12.2017 predložil do spisu dôkazy o technických parametroch okien
a dverí, ktoré boli použité pri vykonaní diela (certifikáty). Žalobca mal za to, že dohodnuté čiastkové

práce boli odovzdané riadne a bez vád, pričom jednotlivé dokončovacie práce v podobe konečných
nastavení a pod. už nebolo možné dokončiť z dôvodov na strane žalovaného, keď už potom nepustil
pracovníkov žalobcu na stavbu. Žalobca teda dielo dodal a napriek vytknutým vadám mu nebolo
umožnené nedostatky odstrániť. Žalobca tvrdil, že vady diela neboli zo strany žalovaného
počas vykonávania prác nijakým spôsobom uplatňované, o čom svedčia aj montážne denníky, ktoré

mal stavbyvedúci k dispozícii po dlhší čas, pričom tu žalobca poukázal aj na nezrovnalosti, ktoré sú
v stavebných denníkoch. Čo sa týka reklamácií vád zistených po dodaní diela, podľa názoru žalobcu
žalovaný nepostupoval v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka s poukazom na formu ako
aj lehotu týchto reklamácií. Žalobca tu zdôraznil, že došlo k riadnej kolaudácii stavby, pričom v rámci
kolaudačného konania nedošlo zo strany žalovaného k žiadnym námietkam a stavba bola deklarovaná

zo strany žalovaného, resp. investorky bez závad.

20. Na základe uvedených nesporných skutočností a skutkových zistení, vychádzajúc z citovaných
zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že žalobca má právo na uhradenie žalovanej sumy ako
ceny diela v celom uplatnenom rozsahu podľa 7 faktúr uvedených v žalobe spolu so zákonnými úrokmi z

omeškania počnúc vždy odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti tak ako to vyplýva z výroku I rozsudku.
Žalovaný počas celého konania nenamietal realizáciu a dodanie všetkého materiálu, ako aj celého
objemu prác spočívajúcich v montáži výplne otvorov na diele, na ktoré sa žalobca zaviazal v zmysle
odsúhlasenej cenovej ponuky č. I. z 01.02.2016, spochybňoval však to, že by žalobcovi vznikol nárok
na úhradu ceny diela v uplatnenom rozsahu z dôvodu žalovaným tvrdeného nekvalitného a vadného

prevedenia prác žalobcom, keď v dôsledku omeškania a zistených a vytknutých vád diela podľa názoru
žalovaného dosiaľ nedošlo k včasnému a riadnemu zhotoveniu diela bez vád a zároveň k jeho riadnemu
odovzdaniu a prevzatiu v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, a teda žalovaný nie
je z uvedeného dôvodu v omeškaní s plnením ceny diela. V danej súvislosti na základe
skutkových zistení, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, mal súd za to, že strany sporu sa pri

platobných podmienkach dohodli na tom, že úhrady za dodanú časť materiálu a vykonané čiastkové
práce budú realizované priebežne, vždy po prebratí jednotlivých častí diela s tým, že čiastkové plnenie
zakaždým prevezme stavbyvedúci na základe dohody so žalovaným podpísaním príslušného
zápisu v montážnom denníku (napr. odpor žalovaného na č.l. 45, vyjadrenie žalobcu z 12.06.2017
na č.l. 73, výsluch stavbyvedúceho), a podľa týchto podkladov z preberania prác následne vystaví

žalobca ako zhotoviteľ faktúru. Tento spôsob platenia - splácania ceny diela potvrdzuje aj skutočnosť, že
žalovaný vyžadoval od žalobcu predloženie zápisu z montážneho denníka ako dokladu preukazujúceho
odovzdanie jednotlivých častí diela, keď listom zo dňa 26.8.2016 vrátil žalobcovi vystavenú faktúru s
odôvodnením, že nie je k nej priložený doklad potvrdený stavbyvedúcim (č.l. 101), pričom samotnú
skutočnosť, že žalobca fakturoval a bol oprávnený fakturovať samostatne jednotlivé dodávky materiálu

a prác, odovzdané žalovanému uvedeným spôsobom, žalovaný vôbec nenamietal, a ani počas celého
konanianesporoval.Tvrdeniužalovanéhovodpore,ževprípadečiastočnéhoplneniazodňa04.07.2016
išlo o automatickú úhradu z titulu akéhosi preddavku, a to bez toho, že by mal žalovaný vedomosť
o vadách prác žalobcu, ktoré boli zistené až neskôr, pritom nezodpovedajú skutkové zistenia súdu,ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania vrátane výsluchu konateľa žalovaného, ktorý na pojednávaní
výslovne uviedol, že predmetná platba bola priamo za prvú už uskutočnenú dodávku časti diela. Spôsob
platenia ceny diela etapovite, a teda vždy po dodaní príslušnej dielčej časti diela a s tým súvisiacich prác

nepochybne vyplýva aj z výsluchu konateľa žalobcu, ako aj konateľky investora p. M. I., ktorá potvrdila
skutočnosť,žepredmetnéoknáadveremalibyťzaplatenénazákladečiastočnýchfaktúr,atonazáklade
dohody so žalobcom, že každý týždeň dodá jedno podlažie, avšak nakoniec s tými dodávkami meškal
5 mesiacov. Toto meškanie potvrdil aj samotný žalobca (aj keď jeho dôvody videl v iných okolnostiach
- viď bod 16 odôvodnenia rozsudku), keď konateľ žalobcu pri svojom výsluchu uviedol, že tu existovala

dohoda, že sa bude platiť etapovite, ale skoro celá montáž prebehla v mesiaci august 2016 a v 1. polovici
septembra; počas týchto prác bol prísľub, že sa to uhradí, aby žalobca pokračoval v práci. Súd však na
tomto mieste zdôrazňuje, že časový posun prác v porovnaní s pôvodne predpokladanou dobou dodania
a vykonania celkového diela žalobcom, bez ohľadu na jeho dôvody, nemôže ovplyvniť vyššie uvedený
zmluvnými stranami dohodnutý spôsob splácania ceny diela.

21. Z uvedených skutočností a skutkových zistení preto nepochybne vyplýva, že podľa § 536 ods. 3
Obchodného zákonníka sa zmluvné strany
pri ústnej zmluve o dielo dohodli popri pevne určenej celkovej cene diela, ktorú sa žalovaný ako
objednávateľ zaviazal zhotoviteľovi zaplatiť, aj okamih vzniku práva žalobcu na zaplatenie tejto ceny (§
548 ods. 1 ObZ) tak, že žalobcovi ako zhotoviteľovi vzniká právo na zaplatenie ceny diela v splátkach,

resp. na zaplatenie jej jednotlivých splátok samotným odovzdaním dielčej časti diela, a to čiastkových
prác a materiálu, za ktoré žalobca následne vyfakturuje príslušnú časť - splátku ceny diela podľa
odsúhlasenej cenovej ponuky. Na rozdiel od vykonania diela podľa § 554 Obchodného zákonníka, ktoré
zahŕňa jeho riadne ukončenie a odovzdanie predmetu diela objednávateľovi bez vád, pritom samotné
dodanie a odovzdanie jednotlivých častí predmetu diela automaticky a bez ďalšieho v sebe

nezahŕňa aj riadne ukončenie diela. Pri vzniku nároku na zaplatenie ceny vo väzbe na odovzdanie
jednotlivých častí predmetu diela preto v danom prípade nebolo podstatné, aby bolo celkové dielo
vykonané riadne, a teda bez akýchkoľvek vád. Pokiaľ si teda účastníci zmluvy o dielo dohodli, že
dielčie časti diela - materiál a práce vykonané a odovzdané žalobcom budú preberané zodpovedným
pracovníkom na stavbe - stavbyvedúcim na základe dohody so žalovaným, ktorý prevzatie podpíše v

montážnom denníku a na základe tohto prevzatia bude žalobca oprávnený vystavovať faktúry, ktoré
žalovaný ako objednávateľ žalobcovi zaplatí, a teda cena bude platená v závislosti na reálne postupne
vykonaných dodávkach materiálu a prácach, a nie až na základe odovzdaného celkového diela
(napr. zápisnične), nie je pre vznik práva na zaplatenie ceny diela rozhodujúce jeho úplné vykonanie a
bez vád. Inak povedané: „Ak si účastníci zmluvy o dielo dohodli, že cena diela bude platená v splátkach,

a to v závislosti na vykonaných prácach, nie je pre vznik práva na zaplatenie ceny diela rozhodujúce
vykonanie diela (Soubor rozhodnutí Nejvyššího soudu, Praha: C. H. Beck 27/2004 str.38)“ /porovnaj
napr. aj rozsudky KS BB sp. zn. 43Cob/215/2011 z 28. 2. 2012 a 43Cob/168/2012 z 19. 12. 2012/.
Žalobca bol preto oprávnený cenu diela fakturovať po častiach tak, ako ich žalovaný, resp. stavbyvedúci
na základe dohody so žalovaným, preberal, čo ani v konaní žalovaný nenamietal a žalovaný bol povinný

taktovyfakturovanúsumužalobcovizaplatiť,inaksadostaldoomeškaniasúhradoupeňažnéhozáväzku
a žalobcovi z tohto titulu vzniklo právo účtovať aj úrok z omeškania v zákonnej výške.

22. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že k odovzdaniu celkového diela formálnym aktom,
napr. zápisnicou o odovzdaní a prevzatí, a to ani v prípade jej prípadného dohodnutia stranami sporu

ako podmienky riadneho vykonania a odovzdania diela, čo však nebolo vykonaným dokazovaním
preukázané (žalovaný taktiež nepreukázal, že by v zmysle § 554 ods. 6 ObZ požiadal o to, aby sa
spísala o odovzdaní predmetu diela zápisnica, ktorú podpíšu obe strany), nemohlo dôjsť v prvom rade
z toho dôvodu, že žalovaný porušil svoju povinnosť zo zmluvy o dielo, keď riadne vystavené faktúry za
vykonané dodávky a práce žalobcovi včas nezaplatil, na čo žalobca následne nepredložil certifikáty a

vyhlásenia o parametroch jednotlivých už zabudovaných položiek diela a napokon v septembri 2016
sa prestalo aj s prácami smerujúcimi k dokončeniu diela a odstráneniu vytknutých vád diela, keď
žalobca ďalej nepripustil vstup pracovníkov žalobcu na stavbu s odôvodnením, aby tam nespôsobili
škodu svojim neodborným postupom. Žalovaný žalobcovi listom z 21.09.2016 (č.l. 49 spisu) oznámil,
že predmetné finančné úhrady budú zrealizované až po dohode s investorom stavby s tým, že faktúry

žalobcu nebudú uhradené, kým neodovzdá výplne otvorov v objekte „K. Z. N. V. I. Č.“ v takej kvalite,
na ktorej sa strany sporu ústne dohodli a žalobca ich vo svojej cenovej ponuke aj deklaroval. Avšak
možnosť stanovenia takejto odkladacej podmienky pre zaplatenie jednotlivých splátok ceny diela po už
vykonanom riadnom odovzdaní a prevzatí (kontrole kompletnosti) dielčích častí diela, a to čiastkovýchprác a materiálu, dohodnutým spôsobom na základe podpísaných zápisov v montážnom denníku,
vôbec nevyplýva zo skutkových zistení súdu a teda je nutné vysloviť záver, že takýto následný postoj
žalovaného nebol oprávnený. Uvedené vyplýva aj z výsluchu konateľky investora, ktorá uviedla, že

ona a konateľ žalovaného sa spolu dohodli, že kým žalobca neodstráni vytknuté vady,
tak dovtedy mu nebudú zaplatené faktúry. O tejto skutočnosti bol informovaný samotný žalobca. Z
uvedeného je zjavné, že tento postup nebol dopredu dohodnutý, a to medzi všetkými zainteresovanými
stranami vrátane samotného žalobcu. V tejto súvislosti súd konštatuje, že zo správania žalovaného, ako
objednávateľa, ktorý vo vzťahu k certifikátu stavebných materiálov a konštrukcií pri kolaudácii stavby

deklarovalavydalpotvrdenie(zápisoodovzdaníaprevzatíbudovyalebostavby),ževšetkyzabudované
stavebné materiálny a konštrukcie sú podľa projektovej dokumentácie a platných zákonov a noriem (č.l.
135), je možné usúdiť, že k odovzdaniu diela zhotoviteľom a jeho prevzatiu objednávateľom fakticky
došlo umožnením žalovanému ako objednávateľovi s dielom nakladať v dohodnutom mieste, pričom
predmetná stavba so zabudovanými položkami diela, ktoré dodal žalobca, bola skolaudovaná a dielo
je v súčasnosti v užívaní investora. Dielo tak bolo žalovanému fakticky odovzdané realizáciou v poradí

poslednej dodávky materiálu a prác podľa zápisu z montážneho denníka z 15.09.2016 (č.l. 17). Pre vznik
zodpovednosti zhotoviteľa za prípadné vady diela je rozhodný predovšetkým tento okamih odovzdania
diela objednávateľovi (§ 554 ObZ). Samotné odovzdanie je pritom potrebné odlišovať od splnenia
povinnosti dielo vykonať, ku ktorému dochádza riadnym ukončením diela a odovzdaním predmetu
diela objednávateľovi v dohodnutom mieste (porovnaj rozhodnutie Najvyššie súdu ČR sp. zn. 29 Obo

1067/2003). Pokiaľ žalobca v danej súvislosti poukazoval na text, ktorý je uvedený v závere všetkých
žalobcových faktúr, a to že tovar sa stáva majetkom odberateľa až po úplnej úhrade faktúry, súd uvádza,
že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané také dojednanie medzi stranami sporu, ktoré by bolo
odchylné od ust. § 542 ods. 1 ObZ, podľa ktorého ak zhotoviteľ zhotovuje vec u objednávateľa, na jeho
pozemku alebo na pozemku, ktorý objednávateľ obstaral, objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody

na zhotovovanej veci a je jej vlastníkom, ak zmluva neurčuje niečo iné. Žalobca pritom podaním zo
dňa 04.12.2017 predložil počas konania aj certifikáty o technických parametroch okien a dverí, ktoré
boli použité pri vykonaní diela.

23. K tvrdeniu žalovaného počas konania o tom, že práce žalobcu na diele (resp. dielo) vykazujú vady,

o ktorých na pojednávaní dňa 17.04.2018 predložil aj zoznam, súd uvádza, že vzhľadom na vyššie
uvedené nebolo pre priznanie ceny diela nutné, aby sa súd s týmito vadami bližšie zaoberal, keďže
to nemá vplyv na povinnosť objednávateľa plniť oprávnenú sumu zhotoviteľovi v dohodnutej lehote
splatnosti podľa vystavených faktúr. V danom prípade ide o žalobu na peňažné plnenie, a preto ani
prípadné požadovanie odstránenia vád diela, resp. prác na diele v tomto konaní by neovplyvnilo výšku

žalovanej ceny diela. Žalovaný podľa svojho tvrdenia v podaní 09.05.2018 žiadal u žalobcu odstránenie
vád u vád odstrániteľných a následne poskytnutie zľavy z ceny diela u vád neodstrániteľných. Prípadná
voľba, t.j. faktické uplatnenie nároku na zľavu z ceny diela zo strany žalovaného, právna možnosť
uplatnenia takéhoto nároku (prípadne zmenou pôvodného nároku) za daných skutkových okolností
a podľa citovaných ustanovení, ako ani kvalifikované oznámenie tejto voľby žalobcovi však neboli

vykonaným dokazovaním preukázané. Žalovaný pritom počas celého konania namietal, že nedošlo
ani k samotnému odovzdaniu diela, čo je základom pre vznik zodpovednosti zhotoviteľa za prípadné
vady diela. V tejto súvislosti žalovaný vo svojom odpore proti platobnému rozkazu zároveň uviedol, že
len ak nedôjde k mimosúdnemu urovnaniu sporu budú prípadné nároky z vád, resp. náklady a škoda
náležitým spôsobom uplatnené voči žalobcovi, z čoho jednoznačne vyplýva neuplatnenie týchto nárokov

dozačatiapredmetnéhokonania,čomuzodpovedajú ajvýsledkyvykonanéhodokazovania,pričom
takétonárokyneboliriadneuplatnenéanipotomdorozhodnutiasúdu.Žalovanývkonanípreukazovallen
existenciu (napr. aj odborným stanoviskom znaleckej organizácie č. 40-04/2017 z 03.02.2017, zápismi
v stavebnom denníku) a včasnosť reklamácií vád, avšak relevantne nepreukázal aj náležité uplatnenie
peňažných nárokov z týchto vád diela, čo má za následok, že súd tu nemal dôvod v rámci tohto konania

bližšieskúmaťokolnostiaskutočnostivsúvislostisexistenciouvádareklamáciami(vytýkaním)váddiela
vrátane ich včasnosti, formy a celkovej opodstatnenosti. Z uvedených dôvodov tu taktiež nebol dôvod
na nariadenie znaleckého dokazovania ohľadom zisťovania povahy vád za účelom stanovenia
presnej výšky prípadného dosiaľ neuplatneného peňažného nároku žalovaného zo zodpovednosti za
vady diela, resp. iného nároku, napr. na náhradu škody, ktorá by však mohla vzniknúť len priamemu

prevádzkovateľovi a majiteľovi stavby, t.j. investorovi a nie žalovanému. Vzhľadom na uvedené potom
nebolo možné prípadné peňažné nároky žalovaného z vadného plnenia (vrátane budúcich nárokov),
ktoré žalovaný do rozhodnutia súdu riadne neuplatnil, resp. ich kvalifikované uplatnenie a právnu
možnosť uplatnenia vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu dostatočne nepreukázal, uspokojiť vtomto konaní prípadným započítaním na povinnosť žalovaného plniť žalobcovi (resp. vôbec preskúmať
ich oprávnenosť). V danej súvislosti je dôležité ešte ustanovenie § 564 ObZ, ktoré umožňuje primerané
použitie ustanovenia § 439 ods. 4 ObZ aj pri zmluve o dielo. Ide o prípady, keď zhotoviteľ plnil vadne.

Podľa tohto ustanovenia kupujúci (objednávateľ) nie je povinný do doby odstránenia vád
platiť tú časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené.
Primerané použitie ustanovenia § 439 ods. 4 ObZ prichádza do úvahy vtedy, ak objednávateľ z nárokov
zo zodpovednosti za vady uplatní právo na odstránenie vád. Ďalšie podmienky, ktoré musia byť splnené
sú: existencia vád, ich včasná reklamácia, zhotoviteľ za ne zodpovedá, vady neboli dosiaľ odstránené.

Ide o prípad, keď si objednávateľ nezvolil právo na zľavu z ceny, ale právo na odstránenie vád. Ide o
právo objednávateľa jednostranným úkonom zabezpečiť svoje právo zo zodpovednosti za vady tým,
že zadrží časť ceny (právo nezaplatiť časť ceny), ktoré sa v prípade neodstránenia vád transformuje
na právo uspokojiť svoje právo zo zodpovednosti za vady prostredníctvom zľavy z ceny diela. Výšku
čiastky kúpnej ceny (ceny diela), ktorú je objednávateľ oprávnený zadržať, ustanovuje § 439 ods. 1
ObZ tak, že nárok na zľavu z kúpnej ceny (ceny diela) zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by

mal tovar (dielo) bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar (dielo) dodaný s vadami. Pre určenie hodnôt
je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie. Právo nezaplatiť časť ceny diela
trvá až do doby odstránenia vád. Ide o akýsi druh zábezpeky, lebo zadržaná časť ceny zabezpečuje
objednávateľa pre prípad, že zhotoviteľ neodstráni vady diela. V takom prípade sa právo objednávateľa
nezaplatiť časť ceny zmení na pohľadávku objednávateľa, ktorá môže byť uspokojená započítaním

(porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Cob/59/2016 zo dňa 16.02.2017). Žalovaný však
v predmetnom konaní nepreukázal, že by u zhotoviteľa uplatnil nárok na odstránenie takých
presne špecifikovaných vád (s dátumom ich uplatnenia a ich konkretizáciou), ktoré sú odstrániteľné a
ktoré by žalobca neodstránil, resp. nebol ochotný odstrániť napr. v dodatočne určenej lehote (žalobca
taký svoj úmysel aj viackrát v konaní deklaroval), čo je však fakticky nemožné, pretože v tom bráni

postoj samotného žalovaného (a aj investora), ktorý počnúc od konca septembra 2016 zakázal vstup
pracovníkov žalobcu na predmetnú stavbu aj za účelom vykonania opráv, čím je zároveň znemožnená
aj prípadná aplikácia uvedeného ustanovenia. Konateľ žalovaného, ako aj stavbyvedúci pritom sami
uviedli na pojednávaniach, ktoré žalovaným tvrdené vady by boli fakticky odstrániteľnými.

24. Záverom súd poznamenáva, že všetky ostatné návrhy strán sporu na doplnenie dokazovania
predostreté najmä na ostatnom pojednávaní, ale aj skôr počas celého konania, už súd
nepripustil, pretože ich vykonanie nepovažoval za potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností pre
rozhodnutie vo veci a mal za to, že by v konečnom dôsledku len spôsobili predlžovanie konania a
spôsobili by len oddialenie meritórneho rozhodnutia. Súd má za to, že v danej veci bol

skutkový stav veci dostatočne zistený, pričom súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu
zisteného rozsiahlym dokazovaním vykonaným vypočutím strán sporu (ich štatutárov) a svedkov,
listinnými dôkazmi založenými v spise, pričom prihliadol i na ďalší obsah spisového materiálu. Ďalšie
argumenty strán sporu pritom súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby
sa nimi osobitne vysporiadať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu
zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť meritórne rozhodnutie preto

súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

25.Zuvedenýchdôvodovmalsúdzato,žežalobažalobcujevcelomrozsahudôvodná, apreto
žalovanému výrokom I tohto rozsudku uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 56 229,75 € podľa
splatnosti vystavených faktúr uvedených v žalobe č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX,

č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX spolu s
úrokom z omeškania uplatneným v rámci rozsahu zákonného úroku podľa § 369 ObZ a § 1 nariadenia
vlády SR č. 21/2013 Z. z. vo výške 0,02 % denne (7,3 % ročne), a to zo sumy 5 229,50 € od 31.07.2016
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,02 % denne zo sumy 9 661,70 € od 11.08.2016
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,02 % denne zo sumy 10 362,- € od 18.08.2016 do

zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,02 % denne zo sumy 5 984,70 € od 27.08.2016 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,02 % denne zo sumy 1 770,45 € od 03.09.2016 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,02 % denne zo sumy 23 016,40 € od 10.09.2016 dozaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,02 % denne zo sumy 205,- € od 24.09.2016 do zaplatenia,
nakoľko sa žalovaný s plnením týchto svojich záväzkov nepochybne dostal do omeškania.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a
§ 255 ods. 1 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu trov konania proti
žalovanému v rozsahu 100 %, keďže žalobca bol v tejto sporovej veci úspešný na 100 % a neúspešný
na 0 %, t.j. čistý úspech žalobcu predstavuje 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom
prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C.s.p. (výrok II).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.