Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/63/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212214906
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1212214906.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu JUDr. Darina Kuchtová a Mgr. Jana Janics Bajánková, v spore žalobcu: L. Z. R.. KG, O. Z. - I. 4,
XXXX I., W. republika, zastúpeného spoločnosťou I. & partners, s.r.o., so sídlom Vansovej 2, Bratislava,
proti žalovaným: X./ X.. X. H., bytom D., T. 6, X./ X.. U. H., bytom D., T. 6, obaja zastúpení JUDr.
Ľuboslavom Kašubom, advokátom, Na vŕšku 1, Bratislava, o zaplatenie 20.565, 86 eur s príslušenstvom,

o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 13C/159/2012-247
zo dňa 30.06.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 13C/159/2012-247, zo
dňa 30.06.2017 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným 1/ a
2/ v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II, rozsudkom č. k. 13C/159/2012-247, zo dňa 30.06.2017, uložil žalovaným
povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 20.565,86 eur, spolu s úrokom z
omeškania 9 % ročne zo sumy 1.081,50 eur od 7.11.2010 do zaplatenia, od 6.12.2010 do zaplatenia, od
6.1.2011 do zaplatenia, od 6.2.2011 do zaplatenia, od 6.3.2011 do zaplatenia, od 6.4.2011 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 1.081,50 eur od 7.5.2011 do zaplatenia, od 6.6.2011
do zaplatenia a od 6.7.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9,50% ročne zo sumy 1.081,50 eur od

6.8.2011 do zaplatenia, od 6.9.2011 do zaplatenia, od 6.10.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
9 % ročne zo sumy 6.359,02 eur od 14.2.2012 do zaplatenia a zo sumy 1.228,84 eur od 8.3.2012 do
zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných, zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosti
druhého zo žalovaných. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovaným v 1. a 2.
rade právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť 20.565,86 eur
spoločne a nerozdielne, ako bezdôvodné obohatenie z dôvodu, že žalobca ako výlučný vlastník 5-

izbového bytu č. X, vo výmere XXX,XX m2, nachádzajúceho na 4. nadzemnom poschodí v D.,
T. 6, v bytovom dome so súpisným číslom XXX, parc. č. XXXX/X, o výmere XXX m2, zmluvou o nájme
zo dňa 9.12.2008, prenechal do nájmu na dobu určitú do 31.12.2009 žalovaným uvedenú nehnuteľnosť.
Podľa zmluvy sa žalovaní zaviazali platiť spoločne a nerozdielne žalobcovi nájomné vo výške 1.050
eur mesačne vopred, vždy do 5. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Zmluvné strany sa v zmluve
dohodli, že dohodnuté mesačné nájomné sa bude automaticky zvyšovať každoročne o

príslušnú ročnú mieru inflácie v SR, zverejnenú Štatistickým úradom SR, počnúc r. 2009. Žalovaní byt
užívali aj po skončení platnosti nájomnej zmluvy, teda po 31.12.2009 a ďalej žalobcovi platili za užívanie
bytu do októbra 2010. Od novembra 2010 do februára 2012 už za užívanie bytu žalobcovi neplatili a išloo sumu 17.304 eur. Okrem toho žalobca žalovaným fakturoval aj náklady spojené s užívaním bytu vo
výške 3.143,42 eur a 118,44 eur, všetko spolu 20.565,86 eur, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatnil
proti žalovaným. Žalovaní nesúhlasili so žalobou a namietali, že z bytu sa dobrovoľne vysťahovali a od

01.10.2011 už bývali v inom byte na J.e, na základe nájomnej zmluvy zo dňa 29.09.2011. Namietali,
že byt užívali až do 29.02.2012. Nesúhlasili s výškou fakturovanej sumy 1.081,50 eur, pretože podľa
nájomnej zmluvy mali za nájom mesačne platiť 1.050 eur. Navýšenie sumy nezodpovedá v tom čase
aktuálnej miere inflácie a ani jej každoročnej zmene. Namietali aj faktúry na úhradu súm 2.259,38 eur a
442,02 eur, ako úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu za mesiace november 2010 až január 2012.

3. Žalobca tvrdil, že žalovaní kľúče od bytu na T. X v D., odovzdali dňa 27.02.2012 a v elektronickej
komunikácii potvrdili, že ešte aj v mesiaci február 2012 sa v predmetnom byte nachádzali ich
osobné veci. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že tým, že mal kľúče od bytu na T. X v D., to bola výhoda,
pretože keď v januári 2012 v byte vznikla havária a voda zatopila aj iné byty, do bytu sa vedel vďaka
kľúčom dostať, haváriu odstrániť a zabrániť ešte väčším škodám.

4. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že strany sporu dňa 09.12.2008 uzavreli zmluvu o nájme bytu,
ktorého je vlastníkom žalobca. Podľa čl. VII. zmluvy, bod 7.1, bola zmluva uzavretá na dobu určitú do
31.12. 2009. Podľa bodu 7.2, platnosť zmluvy o nájme bytu skončí
dňom uvedeným v písomnej dohode zmluvných strán, uplynutím času, na ktorý je zmluva uzatvorená,

dňom uplynutia výpovednej lehoty, v prípade skončenia tejto zmluvy písomnou výpoveďou, dňom
doručenia písomného oznámenia prenajímateľa alebo nájomcov, o odstúpení tejto
zmluvy druhej zmluvnej strany. Podľa čl. IV., bod 4.1., veta prvá zmluvy, sa nájomcovia zaviazali platiť
prenajímateľovi nájomné vo výške 1.050 eur mesačne a dohodnuté nájomné sa
automaticky zvyšuje každoročne o príslušnú ročnú mieru inflácie v Slovenskej republike,

zverejnenú Štatistickým úradom SR. V konaní nebolo sporné, že po skončení platnosti zmluvy zo dňa
09.12.2008, nájomcovia zostali v byte bývať aj po 31.12.2009 a platili aj za užívanie bytu za mesiace
január až október 2010.

5. Podľa zmluvy zo dňa 09.12.2008, sa žalovaní zaviazali platiť nájomné vo výške 1.050

eur s tým, že bolo dohodnuté automatické zvyšovanie nájomného každoročne, o
príslušnú ročnú mieru inflácie v SR, a okrem toho sa zaviazali uhrádzať náklady spojené s užívaním bytu
podľa čl. V bod 5.1, podľa ktorého nájomcovia budú na svoje náklady riadne a včas uhrádzať akékoľvek
plnenia, za akékoľvek služby, spojené s užívaním bytu. Žalovaní namietali výšku mesačného nájomného
a to navýšenie o 31,50 eur oproti dohodnutému nájomnému vo výške 1.050 eur, a tiež namietali úhrady

za plnenia spojené s užívaním bytu vo výške 2.259,38 eur a 442,02 eur za obdobie november 2011,
december 2011 a január 2012. Namietali, že im neboli doručené faktúry do vlastných rúk a konanie
žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko zo strany žalobcu je voči nim vyvíjaný neustály tlak na
splnenie si povinností, ktoré nie sú právne podložené. Žalobca navýšenie nájomného zo sumy 1.050
eur na sumu 1.081,50 eur odôvodňoval čl. IV. bod 4.1. nájomnej zmluvy, zo dňa 09.12.2008, a tabuľkou

Štatistického úradu SR, keď ročná miera inflácie v SR v roku 2008, bola v súvislosti s navýšením pri
spotrebiteľských cenách v roku 2008 o 4,6 %.

6. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca svoje tvrdenia preukázal pripojenými prílohami k žalobe,
žalovaní svoje námietky ničím nepreukázali a tvrdenie žalobcu nijako nevyvrátili.

7. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 451 ods. 1 a 2, § 456 a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

8. V konaní bolo preukázané, že právny vzťah medzi stranami sporu, vznikol na základe uzavretej
nájomnej zmluvy zo 09.12.2008, a nájomný vzťah trval do 31.12.2009. Nebolo nesporné, že žalovaní

po 31.12.2009 naďalej bývali v byte a platili dohodnuté nájomné 1.081,50 eur až do mesiaca október
2010. Po tomto mesiaci prestali odplatu za užívanie bytu platiť, ako aj úhrady za užívanie bytu. Súd mal
za dôvodne preukázané tvrdenie žalobcu, keď žalovaní mali platiť za užívanie bytu a platby spojené s
užívaním bytu do 27.02.2012, kedy odovzdali od bytu kľúče a vypratali všetky svoje veci z bytu, nakoľko
dovtedy mali žalovaní možnosť byt užívať v celom rozsahu, zdržiavať sa v ňom a mali v ňom uložené

svoje veci, čo nepopierali. Súd nevychádzal z tvrdenia žalovaných, že ich povinnosť platiť odplatu
za užívanie bytu skončila dňom 30.09.2011, pretože od 01.10.2011 uzavreli novú nájomnú zmluvu na
užívanie iného bytu, do ktorého sa mali nasťahovať od 01.10.2011.9. Okresný súd mal tak preukázané, že od 01.01.2010 žalovaní užívali byt bez uzatvorenej nájomnej
zmluvy, teda bez právneho dôvodu a od tohto dňa neplatili žalobcovi za užívanie bytu žiadnu odplatu.
Žalovaní sa tak na úkor žalobcu bezdôvodne obohatili a výška bezdôvodného obohatenia zodpovedá

obvyklému nájomnému. Žalobca výšku obvyklého nájomného odvodzoval z nájomnej zmluvy zo dňa
09.12.2008, uzatvorenej medzi stranami. Aj po skončení platnosti nájomnej zmluvy uzavretej na dobu
určitú, žalovaní platili odplatu za užívanie bytu v takej výške aj po zániku nájomnej zmluvy. Žalovaní
nepreukázali, že by bolo obvyklé nájomné nižšie, ako bolo dohodnuté v čl. IV., bod 4.1 nájomnej zmluvy,
zo dňa 09.12.2008. Preto uložil povinnosť zaplatiť uplatnenú sumu zo strany žalobcu žalovaným v 1.

a 2. rade spoločne a nerozdielne a to za obdobie do 27.02.2012, kedy vrátili žalobcovi kľúče od bytu,
a preto žalobe vyhovel. Pretože žalovaní sa so zaplatením dostali do omeškania, súd priznal žalobcovi
podľa § 517 ods. 2 OZ, aj úroky z omeškania. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.

10. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalovaní, ktorí nesúhlasili s rozhodnutím a
namietali, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam

a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhli odvolaciemu súdu
rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Poukázali na to, že nájomná zmluva medzi stranami
sa skončila a nepredlžuje sa v zmysle § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaní mali
uzatvorenú so žalobcom nájomnú zmluvu na dobu určitú do 31.12.2009. Po tomto dátume sa žalovaní
snažili so žalobcom dohodnúť na zmene nájomnej zmluvy v časti určenia novej výšky nájomného, ale

nedošlo k dohode, a preto sa žalovaní po výzve žalobcu z bytu dobrovoľne vysťahovali. Od 01.10.2011
už bývali v novom byte na J. ulici č. XX v D., na základe zmluvy o nájme bytu zo dňa
29.09.2011 uzavretej s p. K.. Namietali záver súdu, že užívali byt až do 29.2.2012, pretože plnením za
obdobie október 2011 až február 2012, by došlo k finančnému obohateniu na strane žalobcu.
Spočiatku platili fakturovanú sumu vo výške 1.081,50 eur, lebo sa domnievali, že medzi stranami dôjde

k vzájomnej dohode o znížení nájomného. Pretože obdobné byty sa v danej lokalite prenajímali za
oveľa nižšie nájomné. Žalobcom fakturovaná suma vo výške 1.081,50 eur nemá právny základ, nakoľko
nájomná zmluva stratila platnosť, a teda nájom v takejto výške, bol stanovený jednostranne zo strany
žalobcu. Žalobca žiada uhradiť sumu vo výške 1.128,84 eur, ktorá pozostáva zo sumy 1.081,50 eur ako
nájomné za február 2012 a zo sumy vo výške 147,34 eur ako úhrada za služby spojené s užívaním

bytu za február 2012. Poukázali na to, že platenie úhrad správcovi bytového domu za plnenia spojené
s užívaním bytu, je zákonnou povinnosťou vlastníka bytu, ktorým je žalobca a nie nájomcu, ktorým boli
žalovaní. Bez ohľadu na skutočnosť, či žalovaní uhrádzali žalobcovi nájomné, bolo povinnosťou žalobcu
pravidelne uhrádzať správcovi úhradu za plnenia spojené s užívaním bytu. Priznanie takejto sumy došlo
k nenáležitému finančnému obohateniu sa na strane žalobcu. Okresný súd tak priznal žalobcovi plnenia

na základe nejasných a nezrozumiteľných faktúr, keďže tieto neobsahujú rozpis uplatňovaných súm.
Žalovaní užívali byt bez nájomnej zmluvy, ale žalobca aj napriek tomu si uplatňoval svoj nárok podľa
predchádzajúcej nájomnej zmluvy. Žalobca má nárok iba za obdobie od 01.11.2010 do 30.09.2011, teda
za 11 mesiacov, nakoľko preukázateľne sa žalovaní z bytu vysťahovali a od 01.10.2011 bývali v inom
nájomnom byte na J. Ak žalovaní byt neodovzdali, žalobca mal tiež kľúče od bytu a teda mal možnosť

prísť do bytu a skriňu, a niektoré drobné veci, ktoré ostali v byte, mohol vypratať. Problém s odovzdaním
bytu žalobcovi bol aj z dôvodu, že žalobca sa zdržuje v zahraničí a chodí na Slovensko
len veľmi málo. Žalobca si uplatňuje úhrady na základe ustanovení nájomnej zmluvy, ktorej platnosť
skončila a uplatňuje si splnenie povinnosti, ktoré nie sú právne podložené a fakturované sumy neboli
medzi zmluvnými stranami vôbec dohodnuté. Z uvedených dôvodov odvolateľ rozsudok zrušiť a vec

vrátiť a ďalšie konanie.

11. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril podaním zo dňa 27.11.2017 žalobca, prostredníctvom právneho
zástupcu, ktorý navrhol odvolaciemu súdu rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K námietkam
žalovaných v podanom odvolaní žalobca uviedol, že pokiaľ sa žalovaní bránia tým, že dňa 01.10.2011

uzavreli inú nájomnú zmluvu, tak uzavretie inej nájomnej zmluvy žalovanými je vo vzťahu k tomuto
konaniu právne nepodstatné. Pretože nedošlo k ukončeniu užívania predmetného bytu práve naopak,
žalovaní i naďalej disponovali kľúčom k bytu a mali možnosť tento byt reálne užívať a tento byt i reálne
naďalej využívali, keď v ňom mali svoje veci. Predmetný byt vypratali a odovzdali kľúč od bytu až
27.2.2012. Do tohto dňa mali reálnu možnosť byt užívať i napriek tomu, že nájomný vzťah neexistoval.

12. Pokiaľ žalovaní namietajú výšku plnenia, ktoré mali platiť žalobcovi, tak uvedenú výšku mesačného
nájomného žalovaní riadne platili počas trvania nájomného vzťahu, aj po skončení nájomného vzťahu.
Suma 1.081, 50 eur vyplýva zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 09.12.2008 tak, ako to bolo dohodnuté vzmluve a za týchto podmienok užívali žalovaní byt i naďalej, a to bez právneho dôvodu. Nesúhlasili
s tvrdením, že suma nájomného bola stanovená jednostranne. Suma 1.081,50 eur vyplýva zo zmluvy
o nájme bytu zo dňa 09.12.2008, ktorú podpísali žalovaní i žalobca ako zmluvné strany, a tak žalovaní

prejavili súhlas so sumou nájomného a sumu riadne aj platili. Rovnako bolo dohodnuté aj navýšenie
nájomného o mieru ročnej inflácie zverejnenú Štatistickým úradom SR. Žalovaní svoje tvrdenie, že
by žalobcom požadovaná suma nezodpovedala obvyklému nájomnému, nepreukázali. Žalovaní aj po
skončení nájomného vzťahu byt naďalej užívali, poberali i služby spojené s užívaním bytu, za čo riadne
platili nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním bytu. Faktúry nie sú právnym

dôvodom vzniku záväzku žalovaných voči žalobcovi, ale týmto právnym dôvodom vzniku je skutočnosť,
žežalovaníod01.01.2010,užívalipredmetnýbytbezprávnehodôvodu,keďžeprávnydôvodnaužívanie
bytu pôvodne odpadol. Žalovaní porušili svoju povinnosť riadne a včas vrátiť predmet nájmu žalobcovi
ako prenajímateľovi, po uplynutí doby nájmu, t.j. po 31.12.2009. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne
správny potvrdiť.

13. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 379, § 380 ods. 1 CSP, vec
prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie
(nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; §
385 ods. l CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaných nemožno priznať úspech. Rozsudok
verejne vyhlásil dňa 29.09.2020; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, ich právni

zástupcovia, upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 CSP).
Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z nižšie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností,
ktoré vyšli najavo, najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania.

14. V danom prípade boli rozhodujúce pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu

prvej inštancie skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie, a ktoré
nepochybne existovali v čase vyhlásenia rozsudku, v čase podania odvolania.

15. Rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým súd vyhovel žalobe, ako aj výrok o náhrade trov konania, je
vecne a právne správny, je výsledkom vykonaného dokazovania, a ako taký ho odvolací súd potvrdil (§

387 ods. l, ods. 2 CSP). Odvolatelia v odvolaní neuvádzali podstatné, rozhodujúce, konkrétne, právne
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

16.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza nasledovné. Podľa názoru
odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutočnosť, že žalovaní predmetný byt užívali
aj po skončení nájomnej zmluvy a určitú dobu aj platili poplatky za užívanie bytu žalobcovi v rovnakej

sume, ako vyplývala z nájomnej zmluvy, aj keď skončila doba jej platnosti. Po skončení platnosti
nájomnej zmluvy na dobu určitú, nie je rozhodujúce, že žalovaní uzatvorili novú nájomnú zmluvu na iný
byt, v inom bytovom dome, na adrese J., ale pre dôvodnosť uplatnenej pohľadávky zo strany žalobcu je
potrebné preukázať vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných, ktorí preukázateľne v byte
žalobcu bývali v čase platnosti nájomnej zmluvy od 09.12.2008 do 31.12.2009, aj po tomto termíne, kedy

platili úhradu za užívanie bytu a aj od 01.01.2010 až do odovzdania bytu za obdobie do 27.02.2012,
kedy vrátili žalobcovi kľúče od bytu, a preto žalobe vyhovel aj s prihliadnutím na to, že do odovzdania
bytu mali žalovaní v byte aj osobné veci, ktoré podľa nich mal vypratať žalobca. Žalovaní nedôvodne
tvrdili, že uzavretím novej nájomnej zmluvy na J. ul., prestali byt užívať, lebo žalovaní byt žalobcovi
preukázateľne odovzdali až dňa 27.2.2012 a až odvtedy mohol žalobca s bytom nakladať.

18. Správne okresný súd postupoval, keď žalobcovi priznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
do27.02.2012.Žalovanísataknaúkoržalobcubezdôvodneobohatiliavýškabezdôvodnéhoobohatenia
zodpovedáobvyklémunájomnému.Žalobcavýškuobvykléhonájomnéhoodvodzovalznájomnejzmluvy
zo dňa 09.12.2008, uzatvorenej medzi stranami, ktorú žalobca aj žalovaní podpísali, teda žalovaní

prejavili s podmienkami nájomnej zmluvy súhlas. Aj po skončení platnosti nájomnej zmluvy uzavretej
na dobu určitú, žalovaní platili odplatu za užívanie bytu v rovnakej výške. Žalovaní nepreukázali, že by
bolo obvyklé nájomné nižšie, ako bolo dohodnuté v čl. IV., bod 4.1 nájomnej zmluvy, zo dňa 09.12.2008.
Preto uložil povinnosť zaplatiť uplatnenú sumu zo strany žalobcu žalovaným v 1. a 2. rade spoločnea nerozdielne a to za obdobie do 27.02.2012, kedy vrátili žalobcovi kľúče od bytu, a pretože žalovaní sa
so zaplatením dostali do omeškania, súd priznal žalobcovi podľa § 517 ods. 2 OZ, aj úroky z omeškania.

19. Podľa čl. IV., bod 4.1., veta prvá zmluvy, sa nájomcovia zaviazali platiť prenajímateľovi nájomné vo
výške 1.050 eur mesačne a dohodnuté nájomné sa automaticky zvyšuje každoročne o príslušnú ročnú
mieru inflácie v Slovenskej republike, zverejnenú Štatistickým úradom SR. V konaní nebolo sporné, že
po skončení platnosti zmluvy zo dňa 09.12.2008, nájomcovia zostali v byte bývať aj po 31.12.2009, aj
platili za užívanie bytu za mesiace január až október 2010.

20. Podľa zmluvy zo dňa 09.12.2008, sa žalovaní zaviazali platiť nájomné vo výške 1.050
eur s tým, že bolo dohodnuté automatické zvyšovanie nájomného každoročne o
príslušnú ročnú mieru inflácie v SR, a okrem toho sa zaviazali uhrádzať náklady spojené s užívaním bytu
podľa čl. V bod 5.1, podľa ktorého nájomcovia budú na svoje náklady riadne a včas uhrádzať akékoľvek
plnenia, za akékoľvek služby, spojené s užívaním bytu. Žalovaní namietali výšku mesačného nájomného

a to navýšenie o 31,50 eur oproti dohodnutému nájomnému vo výške 1.050 eur, a tiež nemali úhrady
za plnenia spojené s užívaním bytu vo výške 2.259,38 eur a 442,02 eur za obdobie november 2011,
december 2011 a január 2012. Žalobca navýšenie nájomného zo sumy 1.050 eur na sumu 1.081,50
eur odôvodňoval čl. IV., bod 4.1. nájomnej zmluvy, zo dňa 09.12.2008 a tabuľkou Štatistického úradu
SR, keď ročná miera inflácie v SR v roku 2008 bola v súvislosti s navýšením pri spotrebiteľských cenách

v roku 2008 o 4,6 %.

21. Pokiaľ žalovaní tvrdili, že priznaním uplatnenej sumy došlo k nenáležitému finančnému
obohateniu sa na strane žalobcu, boli povinní toto svoje tvrdenie preukázať rovnocenným dôkazom a
zodpovedajúcej výške sumy za užívanie bytu. Tvrdenie žalovaných, že výšku platieb uhrádzali podľa

pôvodnej nájomnej zmluvy len preto, že sa chceli so žalobcom dohodnúť na inej sume, nie je dôvodné,
pretože rovnaká suma, ktorú si v tomto konaní žalobca uplatnil bola uhrádzaná počas celého dobu
nájmu bytu a žalovaní nepreukázali svoje námietky a opodstatnenosť inej výšky platieb, ktoré mali
uhrádzať žalobcovi za to, že užívajú nehnuteľnosť v jeho vlastníctve, ale dobrovoľne pokračovali v platbe
sumy, na výške ktorej sa dohodli v pôvodnej nájomnej zmluve. Žalovaní svoje tvrdenie, že by žalobcom

požadovaná suma nezodpovedala obvyklému nájomnému nepreukázali. Dôvodná nebola námietka, že
uzavreli inú nájomnú zmluvu, čo nemá pre daný nárok žalobcu v tomto konaní podstatný význam. Ak
aj uzatvorili inú nájomnú zmluvu, ich povinnosť platiť za užívanie tohto bytu končí až po odovzdaní bytu
žalobcovi, ktorý má možnosť od toho času s bytom ďalej nakladať.

22. Okresný súd správne dospel k záveru, že žalobca svoje tvrdenia preukázal pripojenými prílohami k
žalobe a žalovaní svoje námietky ničím nepreukázali a tvrdenie žalobcu nijako nevyvrátili.

23. Odvolací súd sa s takýmto záverom súdu prvej inštancie stotožňuje, keď súd vo veci vykonal
dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové závery, vec posúdil správne aj po

právnej stránke. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia §
220 ods. 2 CSP. V rozsudku dal súd jasnú a presvedčivú odpoveď na podstatnú otázku, prečo žalobe
vyhovel. Dôkazy hodnotil v súlade s ustanovením § 185 ods. 1 a § 191 ods. 1 CSP, pričom prihliadal
na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Preto nebola opodstatnená odvolacia námietka, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj námietka,

rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď okresný súd vec správne
posúdil podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka a mal preukázané zákonné podmienky na vznik
bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných.

24. Odvolací súd uvádza, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky), je umožniť každému, bez akejkoľvek diskriminácie, reálny prístup k súdu, pričom
tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny
proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných
právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo
prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý

proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo
na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovaťsa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali
alebosariadilivýkladomvšeobecnezáväznýchpredpisov,ktorýpredkladástranasporu(II.ÚS3/1997,II.

ÚS 251/2003); porovnaj aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 175/2013.

25. Odvolací súd k žalovanou uplatnenému odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam konštatuje, že citovaný odvolací
dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej

inštanciesporposúdilpoprávnejstránke,aktorénemajú vpodstatnejčastioporuvovykonanom
dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov
nie je v súlade s § 191 CSP, vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na

chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo, ak výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich
sa dokazovania.

26. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený.
Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul
niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho

hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal
tomu,čomalobyťzistenéspôsobomvyplývajúcimzustanovení Civilnéhosporovéhoporiadku,alebo,že
na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia
nesprávne vyložil.

27. Odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým a
právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil, a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP
poukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci
skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré

aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery. Tieto zároveň primeraným
a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 CSP zdôvodnil.

28. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok prvoinštančného súdu ako správny
potvrdil. Nakoľko ani v odvolaní žalovaní neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli

spôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval odvolací súd za
dôvodné, a preto rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil a podľa § 387 ods.
2 CSP sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.

29. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.

1, v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 C.s.p.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).