Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. apríl 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoCsp/42/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120202980
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8120202980.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcov: 1/ Q. M., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúceho v W., na ul. B. č. XX a 2/ P. M., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v W., na ul. H. K. č. X, právne
zastúpených: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, na ul. Sov. hrdinov č. 163/66,
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na na ul. Pribinovej č. 25,
IČO: 35 792 752, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, na ul. Kubániho č. 16, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške
578,77 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 13.07.2020 č.k. 20Csp

45/2020-193 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalobcom v 1. a 2. rade sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a
2. rade primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Žalobcom v 1. a 2. rade priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaný v konaní vedenom na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 7C 233/2014 sa voči žalobcom domáhal zaplatenia sumy vo výške 631,07 eur s
úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou. Žalobu odôvodil poskytnutím úveru vo výške 570 eur, ktorý
malbyťsplácanýv30splátkachvovýškepo35,09eur.Žalobcoviasplátkovýkalendárnedodržali.Žaloba
bola zamietnutá a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.06.2015.

3.Podľaust.§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.protiporušeniuprávapovinnostíustanovenýchzákonom

s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané

finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.4. Citované ustanovenie upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v
prípade, ak si na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva
zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom,

ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie
predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovených zákonom
č. 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práv alebo povinnosti
privodiťspotrebiteľoviujmu.Samotnápovahaprimeranéhofinančnéhozadosťučinenianeumožňujejeho
priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, ale stačí, ak takáto

ujma tu je. Je pritom bez právneho významu, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje
iba možnosť vzniku takejto ujmy.

5. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného
odradzujúceho prostriedku ochrany. Ak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť
prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou, potom v zmysle judikatúry

ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie účinné, primerané
a odradzujúce.

6. Ak spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľskej
zmluve a tiež má právo domáhať sa, aby sa dodávateľ zdržal protiprávneho konania, odstránil

protiprávny stav a za podmienky, že si na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti
stanovenej zák. č. 250/2007 Z.z., alebo osobitnými predpismi, má právo aj na primerané finančné
zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
zodpovedá.

7. Žalobcovia si úspešne v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/233/2014 voči žalovanému uplatnili
porušenie svojich spotrebiteľských práv zo strany žalovaného ako dodávateľa preukázaním, že tento
realizoval výkon svojho práva na základe neplatnej zmluvy o úvere, čím nesporne došlo k naplneniu
hypotézy na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007
Z.z. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie nie je závislý od okamihu uzatvorenia spotrebiteľskej

zmluvy. Pri posudzovaní predmetného nároku je potrebné podrobiť prieskumu a vyhodnotiť, či v danom
zmluvnom vzťahu existovala už len hrozba vzniku ujmy. Pre priznanie daného nároku nie je relevantné,
či ku vzniku ujmy aj reálne došlo alebo nie. Na to, aby všeobecný súd priznal spotrebiteľovi nárok na
primerané finančné zadosťučinenie úplne postačuje len samotná existencia hrozby vzniku ujmy počas
účinnosti zák. č. 250/2007 Z.z.

8. Keďže žalovaný preukázateľne porušil práva žalobcov ako spotrebiteľov, súd považoval samotný
nárok žalobcov na primerané finančné zadosťučinenie za dôvodný, avšak iba čiastočne.

9. S poukazom na všetky okolnosti prípadu za primerané sa považovalo finančné zadosťučinenie v

sume 200 eur. V porovnaní s inými prípadmi u žalobcov nedošlo k zmenšeniu majetku, napr. preplatením
úveru v dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ani k priamym vyhrážkam a zastrašovaniu zo strany
dodávateľa, ktoré by mali vplyv na ich psychiku či rodinný život. Druhou skutočnosťou, na ktorú sa
prihliadalo bolo to, že žalobcovia doposiaľ nesplatili ani istinu poskytnutého úveru, čo nesporne vyplýva
z obsahu spisu 7C/233/2014. Priznaná suma 200 eur zodpovedá svojmu účelu, poskytuje žalobcom

ako spotrebiteľom satisfakciu a odrádza dodávateľa od porušenia práv spotrebiteľa. Inštitút primeraného
finančného zadosťučinenia nemá slúžiť na finančné obohatenie spotrebiteľa ani na kompenzáciu jeho
majetkovej škody. Ide o nárok, ktorým sa reparuje ujma nemateriálnej povahy, a teda musí zostať na
úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.

10. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
jeho rozhodnutia.

11. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 C.s.. v spojení s ust. § 262 C.s.p.

12. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba žalobcov bola v celom
rozsahu zamietnutá. Ako dôvod uviedol, že v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/233/2014 žalobcovia
vystupovali na strane žalovanej. Podľa rozsudku v danej veci sa nevyjadrili a súd rozhodol len na základevznesenej námietky premlčania. Mimo toho, išlo o konanie, v ktorom súd ex offo poskytoval ochranu
spotrebiteľovi aj s ohľadom na to, že konanie bolo vykonané tiež za účinnosti Civilného sporového
poriadku. Súdom tvrdený predpoklad, podľa ktorého spotrebiteľ bol nútený domáhať sa ochrany svojich

práv na súde a brániť sa v konaní, nemá teda oporu v základných skutkových pomeroch konania
vedeného pod sp. zn. 7C/233/2014. Prvoinštančný súd bez akéhokoľvek dôvodu a právneho záveru
konštatuje vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie žalobcom, ktorí v pôvodnom konaní
neboli v postavení žalobcov, ale v postavení žalovaných. Z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.
nevyplýva vznik nároku na základe úspechu v spore, ale na základe toho, že spotrebiteľ uplatnil, čiže

podal žalobu na ochranu svojho práva.

13. Odôvodnenie napádaného rozsudku neobsahuje žiadne skutkové a právne závery nadväzujúce
na vykonané dokazovanie, ktorým by sa preukázala dôvodnosť a výška zadosťučinenia vo výške 200
eur. Odôvodnenie rozsudku je subjektívne a nepreskúmateľné. Napádaný rozsudok nespĺňa základné
požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia tak, ako ich definuje ust. § 220 C.s.p., keďže

neobsahuje žiadny záver vo vzťahu k predmetu sporu, predovšetkým skutkové závery odôvodňujúce
základ nároku a jeho výšku. Priznané finančné zadosťučinenie nebolo podľa obsahu a odôvodnenia
rozsudku preukázané v konkrétnych skutkových okolnostiach, argumentačne nie je podložené v
rozsudku takým spôsobom a v rozsahu, ktorý by zodpovedal požiadavkám na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia.

14. Rozhodnutie nie je spravodlivým preto, lebo žalobcovia k dnešnému dňu nevrátili žalovanému ani
len sumu, ktorú prijali. Mechanický postup, ktorý túto skutočnosť nezohľadňuje, zakladá podstatnú
nerovnováhu v neprospech žalovaného a zvyšuje majetkový prospech žalobcov. Tí pritom pred súdom
ani netvrdili a ani nepreukázali žiadne skutočnosti, ktoré by priznanie sumy 200 eur zdôvodnili.

15. Podaná žaloba, čo do obsahu a uvádzaných tvrdení, neobsahovala žiadne konkrétne skutočnosti
a dôvody na preukázanie požadovaného nároku. Za týchto skutkových okolností preto nie je namieste
aplikovať pri rozhodovaní o trovách konania princíp o tom, že výška priznaného plnenia závisela od
úvahy súdu a že danosť nároku bola preukázaná. Uvedený spôsob rozhodovania je viazaný na to,

že súd prvej inštancie kvalifikuje rozhodujúce skutkové okolnosti iným spôsobom ako ich posudzovali
žalobcovia pri podaní žaloby, prípadne výjdu najavo ďalšie skutočnosti.

16. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal rozsudok v jeho
napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania

a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

17. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

18. Vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku vydaného vo veci 7C 233/2014 Okresného súdu Prešov,
pri rozhodovaní o zamietnutí žaloby žalovaného sa v celom rozsahu zohľadnila obrana žalobcov
poukazujúcich na to, že medzi stranami sporu nebola platne uzatvorená zmluva o úvere, ako aj nimi

vznesená námietka premlčania. V dôsledku takto vznesenej námietky premlčania nárok uplatnený
žalovaným sa považoval za premlčaný tak v subjektívnej dvojročnej, ako aj objektívnej trojročnej
premlčacej dobe. Zmluva o úvere bola teda vyhodnotená ako neplatne uzatvorená.

19. Neplatný právny úkon nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností.

Ak úverová zmluva nemala vlastnosti platného právneho úkonu, žalobcovia ani objektívne nemohli
uhradiť žalovanému čo i len istinu úveru. Žalovaný sa voči žalobcom mohol domáhať len vydania
bezdôvodného obohatenia získaného žalobcami plnením z neplatnej úverovej zmluvy. Takýto nárok zo
strany žalovaného vo veci 7C 233/2014 Okresného súdu Prešov uplatnený nebol.

20. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa nie je Občiansky zákonník,
ale zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto
právnemu predpisu aj Občiansky zákonník má povahu osobitného predpisu a vo svojich ustanoveniach
len dopĺňa všeobecnú úpravu danú zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov o ďalšieosobitné ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov. Je to zrejme z ust. § 3 ods. 3 zákona č.
250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom v poznámke k tomuto ustanoveniu je

daný odkaz na ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

21. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 v znení neskorších
predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká spotrebiteľovi
právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007

Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv a
povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto
konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov
jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa

uplatňované voči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné
zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zodpovedá.

22. Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné
zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby
spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností
dôjde.

23. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože
toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom
č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť

ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom
spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č.
250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.

24. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti, ako predpokladu pre priznanie

práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie
práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. ak tak urobí v rámci svojej obrany proti
dodávateľom uplatnenému nároku.

25. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo

vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov po tom čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušeniu práva alebo
povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie
až z rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej.

26. Vo veci 7C 233/2014 Okresného súdu Prešov v dôsledku procesnej obrany žalobcov bola žaloba
žalovaného v celom rozsahu zamietnutá. K zamietnutiu žaloby došlo až po tom, čo žalobcovia poukázali
na neplatnosť zmluvy o úvere a vzniesli námietku premlčania. Bol to pritom práve žalovaný, ktorý napriek
neplatne uzatvorenej zmluve o úvere požadoval od žalobcov plnenie, na ktoré mu mohol vzniknúť nárok
ibazapredpokladuriadneuzatvorenejzmluvy.Takétokonaniežalovaného,ktorémohlomaťzanásledok

vznik bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcov, nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými
mravmi. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi priamo vyplýva z ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.

27. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa

zohľadňujú rôzne kritéria a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná
funkcia a podobne. Za primerané v prejednávanej veci je potrebné považovať finančné zadosťučinenie
vo výške 200 eur, tak ako to správne určil súd prvej inštancie. Takto priznané finančné zadosťučinenie
je vyrovnaním ujmy žalobcov, ktorá im vznikla konaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciou zastav, ktorí museli v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý
závadne konal, ak v inom konaní si uplatňoval i plnenia z neplatnej zmluvy, na ktoré mu zákonný nárok
nevznikol.

28. Správnym je i rozhodnutie o trovách konania. V danom prípade predmetom konania bol nárok
žalobcov na primerané finančné zadosťučinenie. Výška uplatňovaného nároku, teda bez akýchkoľvek
pochybností závisela od úvahy súdu. Aj keď Civilný sporový poriadok už nemá ustanovenie obdobné
úprave obsiahnuté v ust. § 142 ods. 3 O.s.p., uvedené neznamená, aby nová právna úprava vylučovala

osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška
plnenia závisela od úvahy súdu. Pri uplatňovaní nároku na primerané finančné zadosťučinenie bolo
povinnosťou žalobcov v žalobe uviesť jeho požadovanú výšku. Z povahy tohto nároku však vyplýva, že
presné stanovenie výšky plnenia je závislé od úvahy súdu. Je preto spravodlivé, aby aj súdom prisúdená
výška plnenia bola braná za základ pre výpočet jednotlivých trov konania, vrátane tarifnej hodnoty pre
určeniezákladnejsadzbytarifnejodmenyzajedenúkonprávnejslužbyvprípade,žestranajezastúpená

advokátom, lebo až vtedy je známa hodnota sporu. V sporovom konaní je kritérium procesného úspechu
prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov, čomu zodpovedá aj systematické začlenenie ust. §
255 C.s.p. Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj vtedy, ak súd
priznal nárok úspešnej strane, nie však v požadovanej výške. Ide o prípady, keď výška nároku závisí
od úvahy súdu.

29. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok v
napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1

C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobcom v súvislosti s odvolacím
konaním žiadne trovy nevznikli.

31. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).