Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. máj 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/67/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614207629
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6614207629.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miriam Boborovej Sninskej a členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej,
v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 865 141, proti povinnému D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX R., o vymoženie

pohľadávky vo výške 161,29 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod spis. zn. EX 8043/14,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec, sp.zn. 4Er/414/2014-31 zo dňa 9.
novembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec, sp.zn. 4Er/414/2014-31 zo dňa 9. novembra 2020 p o t v r d
z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec uznesením sp.zn. 4Er/414/2014-31 zo dňa 9. novembra 2020 exekúciu
vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod sp.zn. EX 8043/14 zastavil.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že exekučným titulom v predmetnej
veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská

rozhodcovská, a.s., Bratislava, sp.zn. SR 03051/12 zo dňa 24.07.2012. Súd prvej inštancie zistil, že
právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere uzavretej dňa 30.07.2010 a že
účastníci konania zabezpečili svoj záväzkový vzťah neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou
dňa 30.07.2010. Zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinným súd prvej inštancie posúdil
ako zmluvu spotrebiteľskú podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto dospel k záveru,
že na predmetný právny vzťah medzi oprávneným a povinným je potrebné aplikovať ustanovenia

spotrebiteľského práva.

3. Konštatoval, že v predmetnom prípade si veriteľ uplatnil proti dlžníkovi nárok zo zmenky vyplnenej dňa
11.03.2012 vo výške 270,-- Eur, pričom istina poskytnutého úveru predstavovala sumu 400,-- Eur. Podľa
§ 4 ods.6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného

v čase vystavenia zmenky (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) si veriteľ mohol proti dlžníkovi
uplatniť nárok zo zabezpečovanej zmenky len v tom prípade, ak zmenková suma v čase vyplnenia (vo
výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva - vrátane zmluvných pokút
a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) činila maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru, t.j. maximálne 120,-- Eur. Na základe uvedeného súdu prvej inštancie dospel k
záveru, že nárok veriteľa zo zmenky uplatnený v predmetnej exekúcii je v rozpore s ustanovením § 4

ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.4. Nakoľko v tejto exekučnej veci je exekučným titulom rozhodnutie vydané v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou, pričom nebolo prihliadnuté na obmedzenie, resp. neprípustnosť zmenky, súd prvej inštancie

exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.
Odvolanie odôvodnil tým, že posudzovanie povinného ako spotrebiteľa odmieta. Poukázal na to, že s
povinným uzavrel zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel povolania.

V prípade postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu
s povinným vstupoval. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ C-464/01 vo veci
aplikoval § 57 ods.1 písm. m) Exekučného poriadku a exekučné konanie veci Johann Gruber proti Bay
Wa AG. Zdôraznil, že nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Preto súd
prvej inštancie nepostupoval správne, keď v predmetnej exekučné konanie zastavil podľa § 57 ods. 1
písm. m) Exekučného poriadku. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v

celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si
uplatnil náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

6. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc
svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie
oprávnenéhoniejedôvodné,pretovzmysle§387ods.1CSPnapadnutéuzneseniesúduprvejinštancie
ako vecne správne potvrdil.

8. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 22.02.2014 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice
spísaný návrh na vykonanie exekúcie. Následne dňa 20.05.2014 doručil súdny exekútor súdu prvej
inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci
je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská

rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 03051/12 zo dňa 24.07.2012. Zo spisu ďalej
odvolací súd zistil, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 30.07.2010 uzatvorená zmluva o úvere.
Súčasťou tejto zmluvy sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 13 obsahujú dohodu
o vyplnení zmeniek. Dňa 30.07.2010 bola povinným zároveň vystavená neúplná zmenka. Súd prvej
inštancie dňa 29.07.2014 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Podaním doručeným súdu prvej

inštancie dňa 03.02.2016 súdny exekútor súdu prvej inštancie postúpil doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený predmetné doplnenie návrhu doručil
súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil
podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

9. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

10. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že odvolací súd pri rozhodovaní o podanom odvolaní je viazaný
dôvodmi odvolania, a preto môže prihliadať len na také odvolacie dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote
na podanie odvolania, okrem prípadu, že ide o vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré odvolací

súd preskúmava ex offo.

11. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je

povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a

vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa
1.neprijateľné zmluvné podmienky,
2.obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3.rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.13. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie

exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
14. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak,
platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
15. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v

lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
16. Účelom zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menili a dopĺňali niektoré zákony, je zvýšiť
ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach pred všeobecnými súdmi Slovenskej republiky. Právna
úprava má zamedziť, aby ďalej nedochádzalo k zneužívaniu niektorých právnych inštitútov (napr.

zmenky) proti spotrebiteľom a zabezpečiť, aby nedochádzalo ďalej k vydávaniu rozhodnutí, ktoré
potvrdzujú nároky veriteľov dosahujúce príslušenstvo vo výške dosahujúcej úžeru. Expresis verbis sa
tak zaviedla povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky táto nevznikla vo vzťahu
so spotrebiteľom. Zaviedli sa tým nové povinnosti účastníka konania v súdnom konaní, ktorý si uplatňuje
nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku.

V exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu v konaní, v ktorom nebola
účastníkoviposkytnutáprimeranáochranajenevyhnutnévysporiadaťsasotázkouochranyspotrebiteľa.
Na tento účel je upravená možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie, resp. v prebiehajúcich exekučných
konaniach exekúciu zastaviť, čím sa vyslovila povinnosť súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy, a to
aj v konaniach, v ktorých sa na túto povinnosť opomenulo.

17. V doplnení návrhu na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016,
oprávnenýuviedol,žerozhodujúceskutočnostitýkajúcesavlastnéhovzťahuspovinnýmboliodpočiatku
výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu. Uviedol, že tieto skutočnosti sa stali v
minulosti známe súdnemu exekútorovi, ktorému oprávnený navrhol vykonanie exekúcie a stali sa známe
rovnako tak súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

18. Odvolací súd zastáva názor, že vlastný právny vzťah týkajúci sa oprávneného a povinného vznikol
na základe spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu vyplýva z toho, že povinný
vystupoval v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ a oprávnený ako dodávateľ v zmysle Občianskeho
zákonníka. Odvolací súd preto zastáva právny názor, že predmetná zmluva o úvere, ktorou bol založený
právny vzťah medzi účastníkmi konania, vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1

Občianskeho zákonníka, a teda ide o zmluvu, ktorú uzatvoril dodávateľ - oprávnený ako právnická
osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, so
spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom, kedy povinný pri uzatváraní a plnení
zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa pritom nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva alebo si zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.
19. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že oprávnený nepreukázal, že úver
bol povinnému poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom bezpečným
preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon

zamestnania (povolania), ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je zamestnanie (povolanie)
prijímateľa úveru a aký konkrétny súvis má s takýmto zamestnaním, či povolaním. Námietku
oprávneného o tom, že povinný v zmluve o úvere označil, že mu je úver poskytnutý na účel povolania,
čo vylučuje v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch jeho postavenie ako spotrebiteľa odvolací
súd nepovažoval za dôvodnú. Vopred dodávateľom naformulované vyhlásenie o poskytnutí finančných

prostriedkov na účel „povolania“, považoval odvolací súd za formalistický pokus prostredníctvom
vopredpripravenéhovyhlásenianapredformulovanomtlačivevylúčiťtentozáväzkovoprávnyvzťahspod
pôsobnosti zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zmluvu
o úvere uzatváral povinný ako fyzická osoba, pričom z nej nevyplýva, že pri jej uzatváraní konal v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní

konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že zmenku podpísal povinný
ako fyzická osoba označená rodným číslom a miestom trvalého pobytu. Z uvedeného je zrejmé, že
vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským aj v zmysle ustanovení Občianskeho
zákonníka, pričom rozhodcovský súd naň pri rozhodovaní o nároku zo zmenky neprihliadol.20. Exekučným titulom, na podklade ktorého je vykonávaná exekúcia, je vyššie konkretizovaný
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so
sídlom v Bratislave. Rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval

nárok zo zmenky. Rozhodcovský súd sa však nezaoberal obsahom zmluvy o úvere, ktorá bola
všeobecným súdom vyhodnotená ako spotrebiteľská a v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok.
Rozhodcovský súd pri rozhodovaní neprihliadol na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, prípadne rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

21. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného
poriadku, keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Splnenie
tejto zákonnej povinnosti oprávneným však nemá za následok automaticky pokračovanie v konaní.
Na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vzniká exekučnému súdu povinnosť
preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku. Túto povinnosť súd prvej inštancie splnil. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade,

ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý
vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, nebolo prihliadnuté na
prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov

na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z dôkazov predložených oprávneným nevyplýva,
že by sa stály rozhodcovský súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov
konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

22. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a

obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejnené v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015 pod por. č. 93, kde zaujal
stanovisko, že ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez
ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností
prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou

uplatnenéhonároku,jetentoexoffopovinnýzabezpečiťprieskumnárokuvintenciáchmožnejabsolútnej
neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto
skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve.

23. V posudzovanej veci oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa §

57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pričom tento nedostatok neodstránil ani v odvolacom konaní,
a preto odvolací súd vychádzajúc z prezumpcie dôvodu zastavenia exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného
poriadku), napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

24. Uznesenie bol jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).