Uznesenie – Pracovné právo ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. marec 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16CoPr/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317210837
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1317210837.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov
JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu: D. G., nar. XX.X.XXXX, N. X,
D., zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Juričkovou, Drieňová 14, Bratislava, proti žalovanému:
EUROCAR AMA s. r. o., Galvániho 15/B, Bratislava, IČO: 47 093 684, zastúpenému advokátom JUDr.
Petrom Várošim, Blumentálska 21, Bratislava, o zaplatenie 1.898 eur s prísl., na odvolanie žalovaného

proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 21Cpr/10/2017-120, zo dňa 25.10.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalovaného o d m i e t a.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

1.176,07 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.176,07 eura od 29.3.2017 do zaplatenia,
to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.); v zostávajúcej časti konanie zastavil
(výrok II.); priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v pomere úspechu 23,92 % (výrok
III.); a žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 36,30 eura prostredníctvom prevádzkovateľa systému
Slovenská pošta, a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, po právoplatnosti rozsudku (výrok IV.). V
odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.5.2017 domáhal voči žalovanému

zaplatenia 1.898 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.898 eur od 29.3.2017 do zaplatenia
titulom nevyplatenej mzdy za december 2016, náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku za rok 2016,
náhrady stravných lístkov za rok 2015 a 2016; na tom skutkovom základe, že od 7.7.2015 do 30.1.2017
vykonával pre žalovaného pracovnú činnosť vodiča - referenta odbytu vozidiel a prepravných služieb,
s ústne dohodnutou mzdou 4 eur/hod., ktorú mu žalovaný vyplácal do októbra 2016 pri 12 hodinovom
pracovnom čase.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie na
úvod skonštatoval, že žalovaný, resp. jeho právny zástupca sa nedostavil na pojednávanie konané
dňa 25.10.2019, hoci naň bol riadne a včas predvolaný, a predvolanie mal riadne vykázané dňa
8.7.2019,pričombolpoučenýonásledkochnedostaveniasanapojednávanie,vrátanemožnostivydania
rozsudku pre zmeškanie. Podotkol, že žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil

včas a vážnymi okolnosťami. Poznamenal, že právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 25.10.2019
navrhol spor rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.

3. Súd prvej inštancie ďalej pripomenul, že pred začatím pojednávania podaním doručeným súdu
12.11.2017 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie 721,93 eura s príslušenstvom späť z dôvodu, že sa
rozhodol nežiadať stravné lístky za rok 2015, ako i z dôvodu úpravy výpočtov ďalších nárokov.4. Na uvedenom základe súd prvej inštancie za použitia § 116 ods. 1, § 129 ods. 3, § 152 ods. 1, ods. 2,
ods. 4 Zákonníka práce, § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, § 274 a § 275 C.s.p., na návrh
žalobcu rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného a žalobe čiastočne vyhovel s tým, že v časti o

zaplatenie 721,93 eura s príslušenstvom rozhodol v zmysle § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 C.s.p. tak, že v
tejto časti konanie zastavil, nakoľko došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby pred začatím pojednávania,
kedy súhlas žalovaného so späťvzatím nie je potrebný. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie
podľa § 255 ods. 2, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že s prihliadnutím na procesný úspech žalobcu
v pomere 61,96 % a procesný úspech žalovaného v pomere 38,04 % (v časti zastavenia konania, ku

ktorému došlo zavinením žalobcu), priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane voči žalovanému
náhradu trov konania v pomere úspechu 23,92 %. Súd prvej inštancie ozrejmil, že o vrátení súdneho
poplatku za časť nároku, v ktorej vzal žalobca žalobu pred prvým pojednávaním späť vo výške 721,93
eura s prísl., rozhodol podľa § 11 ods. 3, ods. 4 a ods. 6 zákona č. 71/1992 Z.z. tak, že žalobcovi vrátil
časť súdneho poplatku za časť nárok, v ktorej vzal žalobca žalobu späť krátený o 6,70 eura, a to vo
výške 36,30 eura.

5. Podaním označeným ako „návrh na zrušenie rozsudku spolu s odvolaním“ doručeným súdu prvej
inštancie dňa 25.11.2019, žalovaný žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a nariadiť mu, aby
vykonal vo veci nové pojednávanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov
jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola námietka, že neboli splnené procesné podmienky [§ 365

ods. 1 písm. a) C.s.p.] a námietka, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces [§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.]. Žalovaný argumentoval, že bol procesne aktívny v
celom konaní, dôkazom čoho sú podané písomné vyjadrenia, návrhy na vykonanie dôkazov a aktívna
účasť na nariadených pojednávaniach. Zastával názor, že vzhľadom na túto jeho doterajšiu procesnú

aktivitu neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Mal za to, že vydanie rozsudku
pre zmeškanie bolo v prejednávanom spore nespravodlivé, neprimerane tvrdé a arbitrárne.

6. Žalovaný namietal nedostatok riadneho odôvodnenia napadnutého rozsudku, a to s poukazom na
ustálenú judikatúru ESĽP, nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 a sp. zn. IV. ÚS 115/03.

Podporne argumentujúc nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 54/08 uviedol, že nesprávna aplikácia
práva môže byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia vtedy, ak ju možno opodstatnene kvalifikovať ako
aplikáciu majúcu za následok porušenie základných práv a slobôd; t. j. hlavne vtedy, ak ide o takú
aplikáciu, ktorá sa javí v daných súvislostiach príliš formalistickou alebo nesprávnou, takže ju objektívne
nemožno akceptovať. Upriamil pozornosť na rozhodovaciu činnosť Ústavného súd ČR, konkrétne na

rozhodnutie vydané pod sp. zn. Pl. ÚS 49/10 a podotkol, že pri rozhodovaní o vydaní rozsudku pre
zmeškanie má súd skúmať aj splnenie ďalších v českom procesnom zákone neuvedených podmienok;
a to hlavne tzv. materiálne podmienky, medzi ktoré patrí najmä procesná aktivita žalovaného; prvou
a najdôležitejšou materiálnou podmienkou je teda absencia procesnej aktivity žalovaného, pričom
obecný súd nesmie vydať rozsudok pre zmeškanie, pokiaľ sa na pojednávanie nedostavil inak procesne

aktívny žalovaný. Žalovaný ďalej poznamenal, že súd by mal k vydaniu rozsudku pre zmeškanie
pristupovať uvážlivo a voliť tento inštitút iba v prípadoch, v ktorých nezáujem na strane žalovaného
je zrejmý, a kedy je žalovaný skutočne nečinný (čo vyplýva napr. z obsahu a frekvencie už skôr
vykonaných procesných úkonov) a odmieta sa aktívne podieľať na súdnom procese, či úmyselne
súdne konanie predlžuje (obdobne nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 428/04). Skonštatoval,

že funkciou rozsudku pre zmeškanie teda nie je akokoľvek urýchliť konanie, ale urýchliť ho za pomoci
uplatnenia skutkovej domnienky, podľa ktorej možno s vysokou pravdepodobnosťou hraničiacou s
istotou považovať za pravdivé rozhodné skutkové tvrdenia žalobcu, ktorým žalovaný neodporoval,
napriek tomu, že mal príležitosť (obdobne body 16 a 62 nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. Pl. ÚS 49/10);
predchádzajúca procesná aktivita žalovaného môže uplatnenie takejto skutkovej domnienky vylúčiť

(obdobnenálezÚstavnéhosúduČRsp.zn.I.ÚS329/08).Nauvedenomzákladesažalovanýdomnieval,
že v prejednávnom spore neboli splnené procesné a zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre
zmeškanie, a súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom, v rozpore so zákonom a
princípmi civilného sporového konania, znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal odvolanie, resp. návrh na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie zamietnuť. Vyjadril presvedčenie, že dôvody, ktoré uviedol žalovaný nie sú uznateľnými
dôvodmi zrušenia napadnutého rozsudku. Pripomenul, že pojednávanie vo veci sa konalo dňa25.10.2019; a keby skutočne ako tvrdí žalovaný, resp. jeho právny zástupca došlo počas presunu na
pojednávanie k poškodeniu motorového vozidla, ktorým sa mal dostaviť na pojednávanie, tak by ešte
v ten istý deň žalovaný, resp. jeho právny zástupca telefonicky kontaktoval súdnu kanceláriu, kde by

žiadal vyhotoviť záznam o telefonáte ohľadne zmeškania pojednávania, prípadne by žalovaný ešte v
ten istý deň podal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Žalobca zastával názor, že žalovaný
vôbec nemal záujem prísť na pojednávanie a to napriek tomu, že mal riadne vykázané predvolanie,
a o tom, že sa konalo pojednávanie, a že súd prvej inštancie vo veci rozhodol sa dozvedel až vtedy,
keď mu bol napadnutý rozsudok doručený. Žalobca zdôraznil, že žalovaný doručil súdu odvolanie, resp.

návrh na zrušenie rozsudku až 25.11.2019, t. j. 30 dní od vyhlásenia rozsudku, s odvolaním sa na to,
že sa jeho právnemu zástupcovi cestou pokazilo auto, pričom doteraz nedokladoval súdu, že skutočne
mal v ten deň poruchu na aute. Na uvedenom základe sa žalobca domnieval, že zo strany žalovaného
ide o čisto špekulatívny, vykonštruovaný dôvod, pre ktorý žiada súd o zrušenie napadnutého rozsudku.
Žalobca v tejto súvislosti podčiarkol, že v zmysle Civilného sporového poriadku, ako aj judikatúry súdov,
dôvodom pre odročenie pojednávania a ospravedlnenie neúčasti musia byť okolnosti takej intenzity

i závažnosti, ktoré znemožňujú žalovanému účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov, pričom
vážnosť okolností je vždy na posúdení a voľnej úvahe súdu. Uzavrel, že v prejednávanom spore boli
splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie a dôvody uvádzané žalovaným v odvolaní,
resp. návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, nemožno považovať za dostatočné.

8. Žalovaný v odvolacej replike, konštatujúc, že trvá na podanom odvolaní v celom rozsahu, opätovne
žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a nariadiť súdu prvej inštancie aby vykonal vo veci nové pojednávanie.

9. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné
odmietnuť.

10. Podľa Čl. 6 ods. 1 Základných princípov C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúcevrovnakejmieremožnostíuplatňovaťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnej

obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

11. Podľa Čl. 12 Základných princípov C.s.p. na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak
zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 274 C.s.p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu
rozsudkomprezmeškanie,ktorýmžalobevyhovie,aka)sažalovanýnedostavilnapojednávanievoveci,
hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku
nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju

neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

13. Rozsudok pre zmeškanie je osobitným typom súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok
procesnej pasivity strán v sporovom konaní, nakoľko v kontradiktórnom procese majú byť nositeľom
procesnej iniciatívy subjekty konania, či už na strane žalobcu, ktorý iniciuje konanie a má záujem na

jeho efektívnom vedení alebo na strane žalovaného, ktorý, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať
aktivitu vo forme svojej procesnej obrany.

14. Civilný sporový poriadok upravujúci postup súdu a strán v civilnom procese ústavou zaručené právo
osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak,

aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá sporové strany a všetkých, ktorých
prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť subjektom konania doručené tak, aby mali dostatok
času na prípravu (§ 178 ods. 2 C.s.p.) a je potom na strane, či svoje právo využije, alebo nie.

15. Rozsudkom pre zmeškanie môže súd rozhodnúť na ktoromkoľvek nariadenom pojednávaní, avšak

len za predpokladu, že sú súčasne (kumulatívne) splnené všetky podmienky na jeho vydanie. Jednou
z týchto podmienok je, že žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas
predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti
vydania rozsudku pre zmeškanie.16. Súd prvej inštancie vo veci nariadil termín pojednávania s tým, že predvolanie na pojednávanie
doručoval v súlade s § 110 ods. 1 C.s.p. právnemu zástupcovi žalovaného postupom podľa § 105 ods.

1 C.s.p. upravujúcim doručovanie písomností fyzickej osobe do elektronickej schránky v spojení s §
110 ods. 1 C.s.p.; z obsahu spisu vyplýva, že právnemu zástupcovi žalovaného bolo predvolanie na
pojednávanie 25.10.2019 doručené dňa 18.7.2019. Žalovaný, resp. právny zástupca žalovaného sa
napriek riadnemu a včasnému predvolaniu, ktorého súčasťou bolo aj poučenie o následku nedostavenia
sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, pojednávania konaného 25.10.2019 nezúčastnil

a svoju neúčasť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnil.

17. Z vyššie uvedeného preto nesporne vyplýva záver, že návrhom právneho zástupcu žalobcu na
rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného na pojednávaní 25.10.2019 boli splnené všetky
zákonné podmienky predpokladané § 274 C.s.p., a preto súd prvej inštancie správne procesne
postupoval, keď na pojednávaní rozhodol kontumačným rozsudkom a žalobe vyhovel.

18. Odvolací súd považuje za nutné uviesť, že z obsahu odvolania žalovaného nevyplývajú žiadne
konkrétne okolnosti, ktoré by spochybňovali kumuláciu zákonných podmienok pre rozhodnutie
rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 C.s.p., ale iba relatívne všeobecné námietky
ústavnoprávneho charakteru smerujúce voči postupu súdu prvej inštancie, ktorý vo veci vyhlásil

rozsudok pre zmeškanie; iba čiastkové citácie z nálezov Ústavného súdu SR alebo rozhodnutí
Európskeho súdu pre ľudské práva bez konkrétnej súvislosti najmä s aplikovanou právnou normou
ustanovenia § 274 C.s.p., či právne závery vyslovené v citovaných rozhodnutiach Ústavného súdu ČR
bez právne relevantného zdôvodnenia ich aplikability na procesnoprávne pomery civilného procesu
upraveného Civilným sporovým poriadkom, keďže Občanský soudní řád (zákon č. 99/1963 Sb.) na

rozdiel od § 274 C.s.p. normuje v § 153b fakultatívnu možnosť rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre
zmeškanie, totiž nie sú vecne spôsobilými preukázať nesplnenie podmienok na rozhodnutie rozsudkom
pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 C.s.p. Nedôvodnými preto ostali aj námietky žalovaného voči
nedostatkuriadnehoodôvodneniarozhodnutia,nakoľko§275C.s.p.upravuje,žeodôvodnenierozsudku
pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania

rozsudku pre zmeškanie, čo v predmetnej veci bolo nesporne zo strany súdu prvej inštancie naplnené.

19. Pretože žalovaný, resp. jeho právny zástupca sa na pojednávanie, ktoré mu bolo riadne a včas
oznámené, bez ospravedlnenia nedostavil, sám ostal neaktívny; súd prvej inštancie tak postupoval
správne, keď na návrh žalobcu vydal rozsudok pre zmeškanie; a tvrdenia žalovaného o nesprávnom

postupe súdu prvej inštancie v rozpore so zákonom a princípmi civilného sporového konania, ktoré mu
znemožnili, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, tak neobstoja a sú bez právneho základu, nakoľko sám žalovaný si v rozhodnom
čase zapríčinil taký stav, kedy súd prvej inštancie (a správne) vydal rozsudok pre zmeškanie (m. m.
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.12.2020, sp. zn. 1 Cdo 6/2020).

20. Na základe uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že v predmetnej veci žalovaný
nedôvodne namietal nesplnenie zákonných podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274
C.s.p., čo malo za následok, že napadnutý rozsudok treba v zmysle
§ 356 písm. b) C.s.p. považovať za rozsudok, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Prípustnosť

odvolania totiž zakladá len nesplnenie predpokladov pre vydanie kontumačného rozsudku, a v tomto
smere nepostačuje len tvrdenie žalovanej, že niektorý z predpokladov pre tento spôsob rozhodnutia
nebol splnený. So zreteľom na tento záver odvolací súd odvolanie žalovaného podľa § 386 písm. c)
C.s.p. odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné (R 54/2020).

21. V zákone absentuje úprava rozhodovania o trovách odvolacieho konania v prípade, keď je odvolanie
odmietnuté, preto odmietnutie odvolania žalovaného by bolo možné po procesnej stránke považovať
za jeho neúspech v konaní; odvolací súd na uvedenom základe pomocou analógie legis (Čl. 4 ods. 1
Základných princípov C.s.p.) o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods.
1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi proti žalovanému priznal

plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).