Rozsudok – Pracovné právo ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. apríl 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoPr/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318205349
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:1318205349.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov

JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu BILLA s.r.o., so sídlom v
Bratislave, na ul. Bajkalskej č. 19/A, IČO: 31 347 037, právne zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, na ul. Šoltésovej č. 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanej R.
R., nar. X.X.XXXX, bývajúcej v Y. č. XX, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 10.7.2020 č.k. 10Cpr 1/2019-183 takto

r o z h o d o l :

Menírozsudoktak,žeokamžitéskončeniepracovnéhopomerupodľaust.§69ods.1písm.a)Zákonníka
práce dané žalobcovi dňa 26.6.2018 žalovanou je neplatné.

Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov 1. inštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania
nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaná bola zamestnaná na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 06.09.2013 u žalobcu v spojení s dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa
23.03.2015. V zmysle dohody bol zmenený dohodnutý druh práce a žalovaná bola preradená na

funkciu zástupcu vedúceho predajne s prideleným úsekom s charakteristikou dohodnutého druhu
práce v stručnosti ako optimalizácia stavu zásob, riadenie objednávok tovaru a dodržiavanie všetkých
štandardov prevádzky. Zaradená bola do tretieho stupňa náročnosti práce. Dňa 29.05.2018 zaslala
žalobcovi oznámenie o tom, že je v súčasnosti na dlhodobej práceneschopnosti a bola uznaná ako
invalidná dôchodkyňa. Z tohto dôvodu preto nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia
zdravia. K tomuto oznámeniu žalovaná doložila rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného
dôchodku, lekársky posudok, lekársky posudok obvodného lekára a potvrdenie o priznaní invalidného

dôchodku. Toto oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 31.05.2018. Dňa 26.06.2018 doručila žalovaná
žalobcovilistsoznačenímokamžitéskončeniepracovnéhopomerupodľa§69ods.1písm.a)Zákonníka
práce, kde uviedla, že dňa 31.05.2018 predložila žalobcovi lekársky posudok z 15.05.2018, podľa
ktorého nemôže ďalej vykonávať prácu u svojho zamestnávateľa bez vážneho ohrozenia zdravia.
Nakoľko ju žalobca do 15 dní od predloženia lekárskeho posudku nepreradil na inú pre ňu vhodnú
prácu, okamžite končí pracovný pomer. Žalobca odpovedal žalovanej listom zo dňa 29.6.2018, v
ktorom skončenie pracovného pomeru považoval za neplatné, nakoľko dokumenty doručené žalovanou

nespĺňajú zákonom stanovené náležitosti pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo zdravotných
dôvodov.3. Zamestnanec je oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer podľa § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka
práce, ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho
zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil v dobe 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú, pre

neho vhodnú prácu. U zamestnanca musí ísť o nepriaznivý zdravotný stav takej intenzity, že z tohto
dôvodu by ďalší výkon práce vážne ohrozil jeho zdravie. Uvedené skutočnosti musia jasne vyplývať
z lekárskeho posudku, ktorý musí výslovne deklarovať, že zamestnanec nemôže ďalej vykonávať
svoju práce bez vážneho ohrozenia zdravia. V čase uplatnenia okamžitého skončenia pracovného
pomeru zo strany zamestnanca už musí byť vydaný lekársky posudok, ktorý jednoznačne deklaruje,

že ďalší výkon práce zamestnanca vážne ohrozuje jeho zdravie. Právna úprava týkajúca sa lekárskych
posudkov je nedostatočná. Na účely okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnanca sa preto
súdy zaoberajú problematikou lekárskeho posudku. Uvedenou problematikou sa zaoberal aj Najvyšší
súd Slovenskej republiky v rozsudku vydanom vo veci 3Cdo 150/2005, podľa ktorého predpokladom
platného okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce je len
taký posudok, ktorý nepripúšťa iný odborný záver ako ten, že zamestnanec nemôže vykonávať prácu

bez vážneho ohrozenia zdravia. Zdravotný stav žalovanej bol v lekárskom posudku objektívne zistený
a konkrétne vyjadrený, a to konkrétnou diagnózou v posudku uvedenou a navyše tento zdravotný stav
bol podporne uvedený v odbornom posudku o invalidite, ako aj v pomerne obsiahlej zápisnici o ústnom
pojednávaní pred Sociálnou poisťovňou. Žalobca mohol zistiť z týchto všetkých žalovanou predložených
dokladov, že jej zdravotný stav má trvalý charakter a že preradenie žalovanej na inú prácu s poukazom

na obsiahlo rozpísanú diagnózu, trvalé bolesti v sede, v stoji, plienkovanie, inkontinencie moču a stolice,
poruchu chôdze, či slabosť celej ľavej dolnej končatiny, je u žalovanej takmer nemožné. Vzhľadom
na charakter vážnych poškodení zdravia u žalovanej, vyžadovanie prísnych formálnych náležitostí v
lekárskom posudku by bolo neprimerane tvrdým postihom právnej normy voči zamestnancovi, vzhľadom
na trvalé poškodenie zdravia, ktoré nastalo u žalovanej. Prísne formálny výklad náležitostí listiny

doloženej k okamžitému skončeniu pracovného pomeru by bol v rozpore s dobrými mravmi s poukazom
na čl. 2 základných zásad Zákonníka práce, ako aj s poukazom na § 3 Občianskeho zákonníka v
nadväznosti na ust. § 1 ods. 4 Zákonníka práce. Žalovaná posudok o zdravotnej spôsobilosti vydaný
ošetrujúcim lekárom žalobcovi zaslala a okamžité skončenie pracovného pomeru neopierala výlučne
o posudok o invalidite. Zdravotný stav žalovanej bol v lekárskom posudku konkrétne vyjadrený a

objektívne zistený, hoci lekársky posudok nemal presné náležitosti vyžadované ostatnými všeobecne
záväznými právnymi predpismi, ktoré takéto náležitosti pre lekárske posudky špecifikujú. Náležitosti
lekárskeho posudku nemôžu byť v prejednávanej veci pre jej právne posúdenie najpodstatnejšie. S
prihliadnutím na vážnosť zdravotného stavu u žalovanej, keď zdravotné problémy s prihliadnutím na
jej vek trvajú až doposiaľ, nebolo namieste zo strany zamestnávateľa vyžadovanie ďalšieho lekárskeho

posudku, či požadovanie od žalovanej, aby sa dostavila na vyšetrenie do Bratislavy k lekárovi žalobcu.
Žalovaná preukázala existenciu dlhodobej zdravotnej nespôsobilosti na pridelenú prácu a svoj pracovný
pomer ukončila platne. Žalovaná predložila lekársky posudok, ktorý nepripúšťal iný záver ako ten, že
ako zamestnankyňa nemôže vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia zdravia. Takýto stav posudok
deklaroval, i keď bez ďalších náležitostí posudku.

4. Právne irelevantné zo strany žalobcu bolo i poukazovanie na iné rozhodnutia súdov, napr. Krajského
súdu v Trnave zo dňa 05.08.2019 sp. zn. 23CoPr 1/2019, či Okresného súdu Prievidza z 05.01.2012 sp.
zn. 11C 5/2011, keď tieto rozhodnutia vymedzujú pojem lekársky posudok, jeho náležitosti, spôsobilosť,
či nespôsobilosť na výkon pracovných činností podľa pracovnej zmluvy, ako aj vhodnosť výkonu

konkrétnej činnosti pre určitú osobu. V danom prípade je z poškodenia zdravia zrejmé, že žalovaná
je takmer vylúčená z možnosti riadne sa zamestnať. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie
považoval skončenie pracovného pomeru so žalobcom za platné, a preto žalobu v celom rozsahu
zamietol.

5. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1 C.s.p.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že rozsudok bol vydaný nielen

miestne nepríslušným súdom, ale tento súd aj nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcu
na spravodlivý proces a došlo aj k porušeniu zákazu ľubovôle a k porušeniu povinnosti súdu vyhýbať
sa prekvapivým rozhodnutiam. Na základe vykonaných dôkazov sa dospelo k nesprávnym skutkovýmzisteniam, keďže súd mal za to, že z lekárskej správy jasne, objektívne a dostatočne vyplýva zdravotný
stav žalovanej. Vec nebola ani správne právne posúdená, keď pri rozhodovaní sa vytrvalo ignorovala
platná legislatíva a ustálená rozhodovacia prax všeobecných súdov Slovenskej republiky.

7. Jednou zo základných povinností súdu je svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodniť, jasne a výstižne
vysvetliť akým spôsobom súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a argumenty sporových strán. V
konaní bolo úlohou súdu posúdiť spornú otázku týkajúcu sa obsahových náležitostí lekárskej správy
a relevancie lekárskej správy ako podkladu pre okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanej

podľa ust. § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Žalobca v konaní opakovane poukazoval na
ustanovenia všeobecne záväzných predpisov, ktoré parciálne upravujú problematiku vydávania a
náležitosti lekárskeho posudku o spôsobilosti zamestnanca na prácu. Zároveň žalobca v konaní uviedol
aj odkazy na ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov Slovenskej republiky, v ktorej súdy
konštatovali, aké náležitosti má mať lekársky posudok a o tom, aký subjekt je oprávnený lekársky
posudok vydať. Súd nedostatočným, ba až laickým spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie neaplikovať

na tento súdny spor príslušné právne normy a nedostatočne sa vyrovnal so skoršími súdnymi
rozhodnutiami, ktoré objasňovali, aké náležitosti musí lekársky posudok o spôsobilosti zamestnanca na
prácu obsahovať.

8. Tvrdenie súdu, že zamestnanec si ako slabšia strana v pracovnoprávnom spore zaslúži zvýšenú

súdnu ochranu a to dokonca až v takej miere, že vo vzťahu k zamestnancovi nie je potrebné uplatňovať
všeobecné záväzné právne predpisy, je arbitrárne a de facto zakladá nebezpečný právny precedens,
že písané právo vo vzťahu k zamestnancovi v pracovnoprávnom spore neplatí, ak by mal byť výklad
právneho predpisu v súlade s uplatňovaním princípu legality zamestnancovi na neprospech, alebo
ak sa súdu v danom prípade aplikácia ustanovení Zákonníka práce a ostatných právnych predpisov

celkom subjektívne javí ako nespravodlivá. Samotná skutočnosť, že náležitosti lekárskeho posudku ako
predpokladu na uplatnenie dôvodu skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca podľa ust. §
69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce nie sú špecifikované v samotnom Zákonníku práce a skutočnosť, že
žalovaná nepozná obsah zákona č. 355/2007 Z.z., nemôže zakladať právnu domnienku, že za lekársky
posudok je možné považovať akékoľvek vágne vyjadrenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o

zdravotnom stave zamestnanca. Lekárska správa s vágnym výrokom o tom, že žalovaná nie je schopná
vykonávať doterajšiu bližšie nešpecifikovanú prácu bez vážnej ujmy na zdraví a s absenciou ďalších
zákonom vyžadovaných náležitostí lekárskeho posudku, ani v najmenšom nemohla zakladať právo
žalovanej na jej preradenie na inú prácu, eventuálne na jej okamžité skončenie pracovného pomeru.
Žalobca ako zamestnávateľ nemal na základe lekárskej správy hodnoverným spôsobom preukázané,

že predmetom tohto posúdenia bolo posúdenie zdravotnej nespôsobilosti žalovanej na prácu dohodnutú
v jej pracovnej zmluve. Zdravotný stav žalovanej v lekárskej správe nebol objektívne zistený a konkrétne
vyjadrený a žalobca nemohol objektívne vedieť, aké pracovné činnosti by mohla žalovaná vykonávať,
resp. aké činnosti by vykonávať nemala, v dôsledku čoho nemohol žalobca v zákonom stanovenej lehote
žalovanú ani len preradiť na inú pre ňu vhodnú prácu.

9. Súd zároveň úplne v rozpore s doterajšou súdnou praxou rozhodoval aj s ohľadom na ničím
nepodložené tvrdenia žalovanej o jej súčasnom zdravotnom stave, a to aj napriek tomu, že pri
rozhodovaní o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa ust. § 69 ods. 1 písm. a)
Zákonníka práce je rozhodujúci výlučne v lekárskom posudku deklarovaný zdravotný stav zamestnanca,

ktorý existuje ku dňu doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru. Súd mal v konaní
posudzovať výhradne splnenie hmotnoprávnej podmienky okamžitého skončenia pracovného pomeru a
to náležitosti žalovanou predloženej lekárskej správy a jej relevanciu ako titulu pre okamžité skončenie
pracovného pomeru.

10. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalobcu je opodstatnené.

11.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstav,avšakzozistenýchskutočnostínebolvyvodený

správny právny záver o platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa ust. § 69 ods. 1 písm.
a) Zákonníka práce.12. Podľa ust. § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite
skončiť, ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho
zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho

vhodnú prácu.

13. Lekársky posudok nie je právnym úkonom, ale je hmotnoprávnym predpokladom právneho úkonu.
Predpokladom platného okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa ust. § 69 ods. 1 písm. a)
Zákonníka práce je však len taký posudok, ktorý nepripúšťa iný odborný záver ako ten, že zamestnanec

nemôže vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia zdravia. Takýto stav musí posudok deklarovať. Tento
záver vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaného vo veci 3Cdo 150/2005 dňa
27.10.2005.

14. Zároveň v tomto rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky skonštatoval, že zákon č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení účinný od 01.01.2004 obsahuje úpravu lekárskej posudkovej činnosti, avšak táto

sa týka výlučne sociálneho poistenia (nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového
poistenia). V zmysle tejto zákonnej úpravy posudkový lekár sociálneho poistenia vykonáva kontrolu
posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom z hľadiska účelného vynakladania prostriedkov
na nemocenské a pri kontrolných lekárskych prehliadkach posudzuje pracovnú schopnosť poistenca
len na účely sociálneho poistenia. V rámci kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu posudkový

lekár, okrem iného, vykonáva kontrolu odbornej úrovne posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim
lekárom, ako aj kontrolu preradenia na inú prácu, ale za účelom poskytovania vyrovnávacej dávky v
sporných prípadoch (§ 154 ods. 1 písm. a) a d) uvedeného zákona). Z tohto zákonného ustanovenia,
ako i z ust. § 153 ods. 2 písm. a), § 156 ods. 1 písm. c) Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že
spôsobilosť na prácu posudzuje ošetrujúci lekár a že ošetrujúci lekár tiež posudzuje potrebu preradenia

na inú prácu. Posudkový lekár vykonáva len kontrolu tohto posúdenia vykonanú ošetrujúcim lekárom a v
prípade preradenia na inú prácu len z hľadiska poskytovania vyrovnávacej dávky, na ktorú má v zmysle §
44 zákona nárok zamestnankyňa, ak je počas tehotenstva preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú
predtým vykonávala, je podľa osobitného predpisu zakázaná tehotným ženám alebo podľa lekárskeho
posudku ohrozuje jej tehotenstvo, a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší

príjem alebo náhradu príjmu podľa osobitného predpisu ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.
Z uvedeného teda vyplýva, že podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení posudkový lekár pre
účely pracovnoprávnych vzťahov nevydáva lekárske posudky o spôsobilosti zamestnanca na prácu a
potrebe preradenia zamestnanca na inú prácu, ale že vykonáva len kontrolu tohto posúdenia vykonanú
ošetrujúcim lekárom a to z hľadiska účelu tohto zákona a v ňom upravených jednotlivých dávok

sociálneho poistenia.

15. Ďalej v tomto rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky skonštatoval skutočnosť, podľa ktorej,
napriektomu,žeZákonníkprácesavoviacerýchustanoveniachodvolávanalekárskyposudok,lekárska
posudková činnosť na účely pracovnoprávnych vzťahov nie je v súčasnosti upravená v žiadnom zo

všeobecne záväzných predpisov. Všeobecná úprava bola do 31.05.2003 obsiahnutá v § 2 ods. 3
zákona č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, podľa ktorého zdravotná starostlivosť zahŕňala
všetku ambulantnú aj ústavnú starostlivosť vrátane kúpeľnej starostlivosti, závodnej preventívnej
starostlivosti, lekárskej starostlivosti a lekárskej posudkovej činnosti vykonávanej ošetrujúcim lekárom
a ošetrovateľskej starostlivosti. Uvedený zákon predpokladal v ust. § 6 ods. 6 ustanovenie podrobností

o posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na prácu a o preventívnych prehliadkach vo všeobecne
záväznom právnom predpise vydanom Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky po dohode s
Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Do platnosti tohto ustanovenia (31.
decembra 2004 - ustanovenie zrušené zákonom č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti) však takýto
právny predpis nebol vydaný.

16. Dňom 01.01.2005 nadobudol účinnosť zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento
právny predpis lekársky posudok definuje v ust. § 16 ods. 1. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, lekársky
posudok na účely tohto zákona je výsledok posúdenia zdravotnej starostlivosti na prácu, zdravotného

stavu v súvislosti s uznaním choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia pri úrazoch, chorobách z povolania a iných poškodeniach na zdraví.17. Lekársky posudok v súlade s ust. § 16 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. vydáva poskytovateľ
a posudzovanie podľa ods. 1 vykonáva poskytovateľom určený lekár. Lekársky posudok sa vydáva na
žiadosť osoby, ktorej sa má posudzovanie týkať, alebo na žiadosť právnickej osoby so súhlasom takejto

osoby.

18. Čo musí obsahovať lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu, upravuje ust. § 30f ods. 2
zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. V zmysle tohto ustanovenia lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu obsahuje

evidenčné číslo, údaje o zamestnávateľovi, a to obchodné meno, právnu formu a sídlo právnickej
osoby alebo obchodné meno a miesto podnikania fyzickej osoby - podnikateľa; údaje o zamestnancovi
alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, a to meno, priezvisko,
dátumnarodenia,adresubydliska,pracovnézaradenie,posudzovanúprácu,faktorypráceapracovného
prostredia a kategóriu práce pre jednotlivé faktory práce a pracovného prostredia. Záver lekárskeho
posudkuozdravotnejspôsobilostinaprácuznie:a)spôsobilýnavýkonposudzovanejpráce,b)spôsobilý

na výkon posudzovanej práce s dočasným obmedzením alebo c) dlhodobo nespôsobilý na výkon
posudzovanej práce.

19. Čo sa týka vzorov lekárskych posudkov o zdravotnej spôsobilosti na prácu, tieto v súlade s ust. §
30f ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z. boli uvedené v prílohe č. 3c.

20. V danej veci žalovaná listom doručeným žalobcovi dňa 26.06.2018 okamžite skončila pracovný
pomer podľa ust. § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Poukázala na to, že dňa 31.05.2018
predložila lekársky posudok zo dňa 15.05.2018, podľa ktorého nemôže ďalej vykonávať prácu u svojho
zamestnávateľa bez vážneho ohrozenia zdravia. Týmto lekárskym posudkom, ako to vyplýva z obsahu

spisu, mala byť lekárska správa zo dňa 15.05.2018 (č.l. 22 spisu), v ktorej praktický lekár pre dospelých
stručne jednou vetou potvrdil, že žalovaná zo zdravotných dôvodov nie je schopná vykonávať doterajšiu
prácu bez vážnej ujmy na zdraví. Táto stručná lekárska správa ani z obsahového hľadiska nenapĺňa
znaky lekárskeho posudku, tak ako to má na mysli ust. § 30f zákona č. 355/2007 Z.z. Oprávnenie
žalovanej okamžite skončiť pracovný pomer so žalobcom mohlo vzniknúť až po uplynutí 15 dňovej lehoty

po predložení riadneho lekárskeho posudku za predpokladu, ak v tejto lehote nebola preradená na inú
prácu. Zo strany žalovanej lekársky posudok spĺňajúci náležitosti vyplývajúce z ust. § 30f zákona č.
355/2007 Z.z. predložený nebol, a preto k platnému skončeniu pracovného pomeru zo strany žalovanej
podľa ust. § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce dôjsť nemohlo.

21. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 388 C.s.p. rozsudok
zmenil a žalobe žalobcu na určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ust. § 69 ods. 1
písm. a) Zákonníka práce dané žalobcovi dňa 26.06.2018 žalovanou je neplatné, vyhovel.

22.Zároveňúspešnémužalobcovináhradatrovprvoinštančnéhoaodvolaciehokonaniapriznanánebola

podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s ust. § 257 C.s.p.

23. Ustanovenie § 257 C.s.p. umožňuje súdu výnimočne nepriznať náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa. Účelom tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky
právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto

ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický aby postihol celú
rozmanitosť života, právo sa tu utvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými
podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o
náhrade trov konania než vyplynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový
poriadok požaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby išlo o výnimočné okolnosti

a dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s

veľkými ťažkosťami.

25. Ako to vyplýva z obsahu spisu, žalovaná je matkou maloletého dieťaťa a od 21.08.2017 poberateľkou
invalidného dôchodku v sume 355,80 eur mesačne, ktorý od 01. januára 2018 bol zvýšený na sumu363 eur mesačne. K tomuto invalidnému dôchodku si ešte na dohodu zarobí mesačne približne
50 eur. U žalovanej i naďalej pretrvávajú zdravotné problémy súvisiace s jej invaliditou. Na strane
druhej nepriznaním náhrady trov konania žalobcovi jeho majetková sféra nebude výrazným spôsobom

dotknutá.

26. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).