Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. október 2020

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7Er/1064/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210215067
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Csémyová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:2210215067.3

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724
803, so sídlom Údernícka 5, Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom
Údernícka5,Bratislavaprotipovinnému:C.E.,U..XX.XX.XXXX,R.O.H.,vedenejusúdnehoexekútora:
JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka č. 60, 821 08 Bratislava, IČO: 37 929
810, pod spis. značkou EX 17891/10u o vymoženie 397,50 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súd o trovách rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Súdny exekútor na základe návrhu oprávneného podal na tunajší súd žiadosť o udelenia poverenia
na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu rozsudku Rozhodcovského súdu zriadený pri

Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. so sídlom Mlynská 2, Košice , sp.zn. EP 82367/09 zo dňa
28.06.2010.

2/ Podľa ustanovenia § 243h ods.1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017

3/ Podľa ust. § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

4/ Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1

alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1.
januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

5/ Súd prvej inštancie riadiac sa usmernením odvolacieho súdu opätovne preskúmal exekučný titul a
konštatuje, že nakoľko ide o konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia, ktorého predmetom je

spor spĺňajúci podmienky podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2014 Z.z., pričom toto rozhodnutie
bolo vydané pred 1. januárom 2015 a exekučné konanie sa začalo dňa 10.09.2010, súd na konanie
použije predpisy účinné do 31. decembra 2014 v zmysle § 243d ods. 2 Exekučného poriadku.

6/ Podľa § 4 ods. 1 až 3 zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom do
31.12.2014 Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej

doložky k zmluve. (2) Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná
forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnýmistranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných
telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli. (3) Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť

vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej
v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je
rozhodcovská zmluva podľa § 3.

7/ Podľa § 5 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014, ak

je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje
dôvod neplatnosti zmluvy.

8/ Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh
účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon

rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

9/ Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014
titulu súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku
alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1
písm. b) alebo c).

10/ Podľa § 45 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014
proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

11/ Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd opätovne

postupoval podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len „Ex. por.“), ustanovenia § 45
ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) a § 2 písm. a) a b) zákona
č. 238/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie Žiadosť a Zmluvu o poskytnutí rýchlej pôžičky a exekučný titul.

12/ Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených.

13/ Žiadosť a Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 1042786 uzatvorenú medzi právnym predchodcom

oprávneného Quatro , a.s. ako veriteľom a povinným dňa 01.05.2004 súd preskúmal a zistil, že na jej
základe právny predchodca oprávneného poskytol povinnému úver. Povinný sa zaviazal vrátiť pôžičku
v 20-tich mesačných splátkach po 1058,- Sk, t.j. zaviazal sa vrátiť pôžičku v celkovej výške 30249,- Sk.
Keďže povinný si svoje povinnosti zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, stal sa dlh splatný vcelku
a oprávnený sa obrátil na Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. s

návrhom, aby bol povinný zaviazaný na zaplatenie sumy 656,73 EUR s príslušenstvom. Rozhodcovský
súd žalobe vyhovel iba v časti o zaplatenie 397,50 EUR , úroku z omeškania 0,05 % denne zo sumy
397,50 EUR odo dňa 13.03.2010 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 39,75 EUR + trovy& konania
vo výške 55,39 EUR a vo zvyšku návrh zamietol.

14/ Podľa § 1 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

15/ Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo inej právnej forme.16/ Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou

sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

17/ Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský

úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci.

18/ Podľa § 3 odsek 2 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

19/ Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva, že medzi pôvodným oprávneným ako veriteľom a povinnou
osobou ako spotrebiteľom a dlžníkom bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere. Je to zrejmé z
obsahu zmluvy, keď sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnej osobe finančné prostriedky a povinná
osoba sa zaviazala tieto vrátiť spôsobom v zmluve dohodnutej. V osobe veriteľa ide podľa obsahu

zmluvy o dodávateľa, ktorý má v predmete podnikania v obchodnom registri aj poskytovanie úverov
z vlastných zdrojov. V osobe povinnej ide o dlžníka, fyzickú osobu - občana, ktorý zmluvu neuzavrel
na účely podnikateľskej ani inej obchodnej činnosti. Účel úveru nie je v zmluve uvedený. Opak,
že by išlo o osobu, ktorá zmluvu uzavrela v súvislosti so svojou obchodnou alebo podnikateľskou
činnosťou zo zmluvy nevyplýva a oprávnená osoba toto v rozhodcovskom konaní ani nepreukázala.

Z toho potom jednoznačne vyplýva aj to, že tento vzťah medzi zmluvnými stranami sa musí riadiť
zákonnými ustanoveniami najmä zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa,
ako aj Občianskeho zákonníka, všetkých v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Takže je potrebné
poskytnúť mu právnu ochranu podľa režimu zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane
spotrebiteľa, ale aj Občianskeho zákonníka. Zmluva nesmie obsahovať neprijateľné podmienky.

20/ Súd sa musel vysporiadať najprv s otázkou, či môže preskúmať právoplatný a vykonateľný
rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní. Rozhodcovskému rozsudku
zákon priznáva rovnaké účinky ako rozsudku všeobecného súdu (§ 35 Zák. o rozhodcovskom konaní).
O význame materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia niet žiadnych pochybností a tak, ako

konštatuje Európsky súd pre ľudské práva, keď pripomína ustálenú judikatúru k čl. 6 Dohovoru o ochrane
základných práv a slobôd „jedným zo základných aspektov právneho štátu je princíp právnej istoty, ktorý
okrem iného vyžaduje, aby tam, kde súdy konečným spôsobom rozhodli, nebolo ich rozhodnutie ďalej
spochybňované (porovnaj napr. Brumarescu proti Rumunsku)“. Európsky súd však na druhej strane
vzápätí poukazuje na to, že „ak to odôvodňujú závažné okolnosti, je možné od tejto zásady upustiť

(Ryabykh proti Rusku). V prípadoch, kedy došlo k zrušeniu konečného a vykonateľného rozhodnutia
z dôvodu odstránenia zásadného nedostatku, súd nevidel porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru (Protsenko
proti Rusku)“. Zásada nezmeniteľnosti súdneho rozhodnutia teda nie je absolútna. Teória rozoznáva
dvojaké účinky právoplatnosti a to tzv. formálne a tzv. materiálne. Typickým prejavom takejto výnimky
je aj ust. § 40 Zákona o rozhodcovskom konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku a preto

je potrebné i ust. § 35 Zák. o rozhodcovskom konaní (v spojení s § 159 O.s.p.) redukovať tak, že
účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd, ktorý
tento rozhodcovský rozsudok preskúmava na základe žaloby podľa § 40 Zák. o rozhodcovskom konaní.
V prípade rozhodcovského rozsudku Zák. o rozhodcovskom konaní naviac v § 45 upravuje prípady, kedy
je možné rozhodcovský rozsudok preskúmať a to dokonca v exekučnom konaní. Účinky materiálnej

právoplatnostirozhodcovskéhorozsudkuvzmysle§35Zákonaorozhodcovskomkonaníjetakpotrebné
pre účely § 45 Zák. o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd
je teda pri postupe podľa § 45 Zák. o rozhodcovskom konaní oprávnený hľadieť na rozhodcovský
rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol. Tomuto záveru napokon svedčí i doslovné znenie
ust. § 35 Zák. o rozhodcovskom konaní, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na

účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať
všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, čo je pochopiteľné i s ohľadom na to,
že rozhodcovský súd je - napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku -
súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. Je preto nezlučiteľné spovahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň
orgánov disponujúcich verejnou mocou. Dôvody, pre ktoré sa má exekučné konanie zastaviť napriek
právoplatnému rozhodcovskému rozsudku teda považoval zákonodarca za tak dôležité, že umožnil

jeho preskúmanie a zvrátenie jeho účinkov. Rozhodcovské konanie, tak ako bolo vyššie uvedené,
nie je verejnoprávnym konaním. Toto napríklad skonštatoval aj Ústavný súd ČR (IV.ÚS 174/02), ktorý
konštatoval, že „rozhodcovský súd nie je orgánom verejnej moci a preto ani jeho rozhodcovské
rozhodnutia nemôžu byť rozhodnutím orgánu verejnej moci ... Jeho moc teda nie je delegovaná
zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od vlastnej súkromnej moci strán určovať si svoj osud“. V

týchto súvislostiach je potrebné brať do pozornosti aj pripomienky Európskej komisie v právnej veci
vedenej pred Súdnym dvorom Európskej únie C-76/10 Pohotovosť/Korčkovská, kde je uvedené, že „v
prejednávanej veci sa nezdá, že by bolo problematické uplatnenie zásady res iudicata, keďže právo,
dokonca povinnosť vnútroštátnych súdov zastaviť nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu
zakotvuje už vnútroštátne právo. Riešenie, ktoré si vnútroštátny zákonodarca zvolil v rámci procesnej
autonómie členských štátov sa zdá byť v súlade s cieľom smernice 93/13/EHS a to zabezpečiť, aby

nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov. Pokiaľ sa ust. § 45 ods. 2
Zákona o rozhodcovskom konaní uplatňuje aj na prípady, keď požadované plnenie je v rozpore s právom
Únie, povinnosť vnútroštátneho súdu zastaviť exekučné konanie bez návrhu (ex offo) predstavuje
dostatočné zabezpečenie uplatnenia tejto zásady.“

21/ Z vyššie uvedeného odôvodnenia teda jednoznačne vyplýva, že exekučný súd má nielen právo ale
aj povinnosť skúmať aj právoplatný rozhodcovský rozsudok po jeho hmotnoprávnej stránke. Exekučný
súd nemôže neprihliadať na vykonanie exekúcie na podklade titulu odporujúceho zákonu naviac, ak mu
takáto povinnosť vyplýva z priebehu celého exekučného konania, nielen v čase posudzovania žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. To platí aj v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský

rozsudok. Podstatou ust. § 44 exekučného poriadku je skúmať súlad troch listín so zákonom. Ide o
žiadosť súdneho exekútora, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a o samotný exekučný titul, v
danom prípade rozsudok rozhodcovského súdu. Súlad so zákonom musí byť konštatovaný u všetkých
troch listín. Ak čo i len jedna z nich nie je v súlade so zákonom, nemôže súd súdnemu exekútorovi
udeliť poverenie na vykonanie exekúcie a ak sa konanie nachádza v neskoršom štádiu je to dôvod na

zastavenie exekúcie.

22/ Súčasťou Zmluvy o pôžičke sú aj všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytovanej
spoločnosťou, ktoré obsahujú v záverečných ustanoveniach čl. VII. písm. o) Rozhodcovskú doložku,
v ktorej je uvedené, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené

rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory jediným rozhodcom, v súlade so Štatútom a
Rokovacím poriadkom tohto súdu. strany sa zaviazali podrobiť rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe
zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné.

23/ Po vyriešení vyššie uvedených otázok sa následne musel súd zaoberať samotným skúmaním súladu

exekučného titulu, návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
so zákonom. V rámci tohto zistil, že rozhodcovský rozsudok v danej veci nemá náležitosti exekučného
titulu. Nie je spôsobilým exekučným titulom a to na základe nasledovného:
Oprávnený zapracoval rozhodcovskú doložku, na základe ktorej mal konať rozhodcovský súd, do
všeobecných podmienok ku zmluve o úvere, ako jednu z množstva iných a dokonca aj menej

závažných podmienok. Zapracoval ju do všeobecných podmienok iba ako keby mimochodom, ktoré
už vopred pripravil a tieto už len hotové predložil spotrebiteľovi ku zmluve na podpis. To, že nejde
o dvojstranne vyjednanú podmienku vyplýva aj zo samotnej konštrukcie podmienok. Táto zmluvná
podmienka nebola individuálne dojednaná. Je sformulovaná tak, že vlastne vyžaduje od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne spôsobom tam uvedeným. Takúto podmienku je potrebné z

pohľadu Občianskeho zákonníka považovať za absolútne neplatnú. Ide o jednostrannú a neprijateľnú
podmienku, ktorá bráni povinnému obrátiť sa v prípade sporu na všeobecný súd. Znemožňuje
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie štátnym súdom. Tak mu znemožňuje vlastne domôcť
sa svojho práva a stavia ho do pozície nerovnocenného účastníka právneho vzťahu. Okrem toho
rozhodcovský súd si vybral sám dodávateľ. Nie je to zhodný prejav oboch strán zmluvy. Povinný sa

na tomto výbere nepodieľal. Následne ak sa dodávateľ rozhodne žalovať spotrebiteľa na základe tejto
rozhodcovskej doložky na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ je nútený touto doložkou a jednostranným
výberom dodávateľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Musí tak podľa nej urobiť, lebo už
vopred, pred vznikom akéhokoľvek sporu zo zmluvy sa musel vzdať prijatím podmienok zmluvy,svojho práva brániť sa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Povinný nemal na výber. Mohol
zmluvu len ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam
dodávateľa, jednoznačne silnejšieho účastníka v tomto zmluvnom vzťahu. Na tomto mieste súd

konštatuje, že spravidla je to veriteľ, ktorý sa ocitá v pozícii toho, ktorý návrh podáva, lebo väčšinou
dlžníci sú tými osobami, ktoré zmluvy z pohľadu splácania úveru nedodržiavajú. Ide teda o značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu. Navyše doložka nebola dojednaná v čase
vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Preto akékoľvek

plnenie priznané rozhodcom na základe neprijateľnej podmienke - rozhodcovskej doložky, ktorá je v
rozpore s dobrými mravmi, je plnením neakceptovateľným. V tejto súvislosti je nutné poukázať aj na
rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina
Rodrigues Nogueira, ktorá sa týkala výkladu smernice 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprijateľných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený
výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu

uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplýva
povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v
rozhodcovskej doložke.

24/ Platná rozhodcovská doložka je pritom predpokladom toho, aby mohlo byť vedené rozhodcovské

konanie, aby mohol byť vydaný rozhodcovský rozsudok a aby tento mohol byť spôsobilým exekučným
titulom (pri splnení aj ostatných zákonom daných podmienok). Ak neexistuje platná rozhodcovská
doložka, rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní bez takejto doložky nemôže byť exekučným titulom.
Taký rozsudok nemá žiadne účinky, pretože nebola založená právomoc rozhodcovského súdu platnou
rozhodcovskou doložkou. V danom prípade rozhodcovská doložka je absolútne neplatná z dôvodu jej

neprijateľnosti. Ak vo veci rozhodcovský súd konal a rozhodoval a vydal rozhodcovský rozsudok, o
ktorom oprávnený tvrdí, že je exekučným titulom, postupoval v rozpore so zákonom o rozhodcovskom
konaní, pretože nemal na to danú právomoc. Nemal právo vo veci konať a rozhodovať. Nemal právo
vydať rozhodcovský rozsudok. Ak ho napriek tomu vydal, ide o rozhodnutie nulitné, ktoré nemá účinky
exekučného titulu ako to má na mysli exekučný poriadok.

25/ Neplatná rozhodcovská zmluva resp. doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo
veci konať a rozhodnúť a preto rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako exekučný titul je neúčinný.

26/ Podľa uvedeného je daný rozpor exekučného titulu so zákonom a je splnená podmienka v zmysle

§ 44 ods. 2 EP na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia. V neskoršom štádiu exekúcie po vydaní
poverenia, je to dôvod na zastavenie exekučného konania súdom aj bez návrhu v zmysle § 45 ods. 2
ZoRK podľa § 45 ods. 1 písm. b/, v spojení s § 40 ods. 1 písm. a/ analogicky. Rozhodcovský rozsudok
bol totiž vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, keďže absentuje platná
rozhodcovská zmluva.

27/ Podľa ust. § 57 ods. 2 Ex. por. Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

28/ Vzhľadom na vyššie uvedené tunajší súd dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej

doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je teda neprijateľná, pretože nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z
takejto doložky odporuje dobrým mravom. Ak rozhodcovský súd založil svoju právomoc na neplatnej

rozhodcovskej doložke, aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je nulitný, nikoho nezaväzujúci. Súd
preto dospel k názoru, že boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 2
Exekučného poriadku v spojitosti s ust. § 44 ods. 2 Ex. por. a ust. § 45 ods. 1 písm. c/ ods. 2 ZoRK
a exekúciu zastavil.

29/ Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.30/ O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením po tom, ako súdny exekútor predloží
súdu vyúčtovanie trov exekúcie a exekučný spis.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 355 ods. 2 CSP v spojitosti s § 45 ods. 3 ZoRK).

Proti výroku II. tohto uznesenia je odvolanie neprípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania(§ 364 CSP)
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).