Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. august 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/74/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117249433
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Záleská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:6117249433.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členov

senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu URBAN TRENDS - SK, s.r.o.,
so sídlom Nová 132, Považská Bystrica, IČO 44 304 331, zastúpeného Mgr. Marcelom Fandákom,
LLM., advokátom Kováčska 40, Košice, proti žalovanému SV Engineering, s.r.o., so sídlom Štefánikova
814, Púchov, IČO 47 192 542, zastúpenému spoločnosťou M&M Legal s.r.o., so sídlom Drieňová 27,
Bratislava,
o zaplatenie 11 241,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Považská Bystrica č.k. 14Cb/15/2018-218 zo dňa 30. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach výroku, v ktorých uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11 241,77 eur, paušálnu náhradu spojenú s uplatnením pohľadávky
40 eur, úroky z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 4 708,79 eur od 26.12.2014 do zaplatenia, úroky z
omeškania 8,05 % ročne zo sumy 452,82 eur od 4.2.2015 do zaplatenia, úroky z omeškania 8,15 %
ročne zo sumy 632,16 eur od 17.6.2014 do zaplatenia, úroky z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 1
117,80eurod27.5.2014dozaplatenia,úrokyzomeškania8,05%ročnezosumy506,40eurod2.5.2015
do zaplatenia, úroky z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 1 278,88 eur od 23.4.2015 do zaplatenia, úroky

z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 1 314,88 eur od 22.7.2015 do zaplatenia a úroky
z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 1 230,04 eur od 15.10.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnostitohtorozsudku,rozhodol, žežalobcamánároknanáhradutrovkonaniavočižalovanému,
ktorý je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti
uznesenia o výške náhrady trov konania, o ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník a uložil žalovanému povinnosť
nahradiť Ministerstvu vnútra SR znalečné
v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške znalečného, o ktorej bude rozhodnuté

súdom prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny
úradník, p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou výroku uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11 241,77 eur, paušálnu náhradu spojenú s uplatnením

pohľadávky 40 eur, úroky z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 4 708,79 eur od 26.12.2014 do zaplatenia,
úroky z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 452,82 eur od 4.2.2015 do zaplatenia, úroky z omeškania
8,15 % ročne zo sumy 632,16 eur od 17.6.2014 do zaplatenia, úroky z omeškania 8,25 % ročne zo
sumy 1 117,80 eur od 27.5.2014 do zaplatenia, úroky z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 506,40 eurod 2.5.2015 do zaplatenia, úroky z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 1 278,88 eur od 23.4.2015 do
zaplatenia, úroky
z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 1 314,88 eur od 22.7.2015 do zaplatenia a úroky

z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 1 230,04 eur od 15.10.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku, druhou výrokovou vetou výroku žalobu vo zvyšku zamietol, treťou
výrokovou vetou výroku rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému,
ktorý je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti
uznesenia o výške náhrady trov konania, o ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným

uznesením,ktorépoprávoplatnostitohtorozsudkuvydásúdnyúradník,aštvrtouvýrokovouvetouvýroku
uložil žalovanému povinnosť nahradiť Ministerstvu vnútra SR znalečné v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia o výške znalečného, o ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

2. Podanú žalobou, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal uloženia povinnosti, ktorou súd

zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 11 241,77 eur s príslušenstvom a paušálnej náhrady 40
eur, odôvodnil tým, že dňa 1.1.2014 ako poskytovateľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom
Zmluvu o poskytovaní servisných služieb Service Level Agreement (SLA), predmetom zmluvy bolo
poskytovanie servisných služieb súvisiacich so zabezpečením prevádzky a rozvoja komunikačno-
technologickej infraštruktúry v správe žalovaného s tým, že konkrétny popis služieb poskytovaných

žalobcom žalovanému je uvedený v Prílohe
č. 1 Zmluvy. Za poskytnuté služby sa žalovaný zaviazal žalobcovi platiť paušálnu odmenu vo výške
513,31 eur bez DPH mesačne s tým, že rozpis služieb zahrnutých v paušálnej odmene žalovaného
je uvedený v Prílohe č. 2 Zmluvy. Žalobca poskytoval služby žalovanému počas celého roku 2014.
V priebehu poskytovania služieb oznámil zamestnanec žalovaného M. H.alobcovi, že odo dňa

1.9.2014 zodpovedá za riadenie a kontrolu IT služieb u žalovaného, ktorým žalobca komunikoval pri
poskytovaní služieb na základe Zmluvy. Dňa 4.12.2014 zaslal žalobca žalovanému na odsúhlasenie
súpis poskytnutých služieb za rok 2014, v ktorom konkretizoval jednotlivé služby a tiež cenu so
žiadosťou o odsúhlasenie najneskôr do 10.2.2015. M. H. dňa 8.12.2014 svojím podpisom odsúhlasil
poskytnutieslužiebzarok2014avsúladesosúpisomposkytnutýchslužiebvystavilžalobcavyfakturoval

žalovanému 4 708,79 eur za služby poskytované v mesiacoch január 2014 až november 2014. Faktúru
na 4 708,79 eur s DPH zaslal žalobca žalovanému dňa 8.12.2014 poštou a opätovne aj dňa 19.1.2015.
V súlade s odsúhlaseným súpisom poskytnutých služieb za rok 2014 vyfakturoval žalobca sumu 452,82
eur za december 2014, ktorú zaslal žalovanému dňa 19.1.2015 mailom. Skutočnosť, že žalovaný
súhlasil s uhradením odplaty za poskytnuté služby preukazuje tiež zápis zo dňa 2.3.2015, v ktorom

sa uvádza, že faktúry za poskytnuté servisné služby za rok 2014 (VS10140116, VS10140103) budú
zaradené do účtovníctva žalovaného za rok 2014. Žalovaný sumu 5 161,61 eur žalobcovi neuhradil.
V roku 2014 žalobca dodal žalovanému do prevádzky žalovaného v Y. kamerový systém a pred jeho
dodaním predložil žalovanému mu cenovú ponuku č. 24. Následne vystavil žalobca preddavkovú faktúru
č. 20140010 na 1 676,08 eur, ktorú žalovaný uhradil dňa 16.4.2014. Kamerový systém v Y. dodal žalobca

žalovanému riadne a včas, na základe čoho vystavil žalobca faktúru č. 10140053 zo dňa 26.5.2014
na sumu vo výške 632,16 eur. Na základe požiadavky žalovaného dodal žalobca žalovanému tiež
kamerový systém priamo do jeho sídla. Aj v tomto prípade zaslal žalobca žalovanému cenovú ponuku č.
25 a následne vystavil preddavkovú faktúru č. 20140012 zo dňa 8.4.2014 na 1 710,86 eur. Preddavkovú
faktúru na 1 710,86 eur žalovaný uhradil dňa 16.4.2014. Kamerový systém v sídle žalovaného dodal

žalobca riadne a včas, na základe čoho žalovanému vyfakturoval 1 117,80 eur. V rámci spolupráce
medzi účastníkmi dodal žalobca žalovanému tiež kameru D-link DCS-6113/E dňa 27.4.2015, za ktorú
žalovanému vyfakturoval 506,40 eur. Túto sumu žalovaný nezaplatil. Počas obchodnej spolupráce
uzatvorili účastníci Dodatok č. 1 k Zmluve zo dňa 1.1.2015, na základe ktorého sa upravil rozsah
poskytovaných služieb v zmysle Prílohy č. 1 a tiež sa znížila paušálna mesačná odplata za poskytované

služby, ktorá bola špecifikovaná v Prílohe č. 2. V súlade s Dodatkom žalobca vyfakturoval žalovanému
sumu 1 278,88 eur za služby poskytnuté v I.Q 2015 a tiež cestovné náklady. Žalovaný v rámci mailovej
komunikácie dňa 10.6.2015 oznámil žalobcovi, že „poskytnuté služby za prvý kvartál budú uhradené“.
V zmysle Dodatku poskytoval žalobca žalovanému tiež služby v mesiacoch apríl 2015, máj 2015 a jún
2015, po skončení daného obdobia zaslal žalobca žalovanému záznam zo servisnej činnosti za dané

obdobie a v súlade s Dodatkom vystavil žalobca žalovanému faktúru na
1 314,88 eur s DPH za služby poskytnuté v II.Q 2015 a s nimi spojené cestovné náklady. Žalobca
poskytoval pre žalovaného služby v zmysle Dodatku v období mesiacov júl 2015, august 2015,
september 2015 a od 1.10.2015 do 7.10.2015, kedy došlo k ukončeniu spolupráce medzi účastníkmiZmluvy. V zmysle Dodatku vystavil žalovaný žalobcovi faktúru na sumu vo výške 1 230,04 eur s DPH.
Nakoľko mal žalovaný požiadavku, aby žalobca odpočítal služby, ktoré nemali fungovať, vykonal žalobca
odpočet nefunkčných služieb

v rozsahu 2 mesiacov poplatok za internetové pripojenie a telefón pre pracovisko žalovaného v Y., čo
žalovaný odsúhlasil. Medzi účastníkmi Zmluvy prebehli viaceré stretnutia, počas ktorých sa žalobca
snažil vyriešiť celú záležitosť mimosúdnou cestou. Za týmto účelom žalobca predkladal žalovanému
grafy o činnosti, ktorú pre neho vykonával, protokoly
o funkčnosti systému, analytické správy a pod, čoho dôkazom je tiež vypracovanie a zaslanie protokolov

o poskytnutí konzultácie. Tieto skutočnosti však žalovaný neakceptoval bez uplatnenie akákoľvek
relevantná reklamácia poskytnutých služieb. Dňa 27.10.2015 uzatvorili zmluvné strany Zmluvu o
urovnaní. V zmysle vzájomnej dohody sa mala Zmluva o urovnaní podpísať dňa 26.10.2015, kedy sa
konateľ žalobcu V. S. dostavil do sídla žalovaného a priniesol dve vyhotovenia tejto Zmluvy, pričom jedno
z nich obsahovalo jeho notársky overený podpis ako konateľa spoločnosti žalobcu. Zo strany V.. D. C.
mu bolo oznámené, že konateľ žalovaného V.. I. C. musí teraz urgentne odísť a preto Zmluvu o urovnaní

zatiaľ podpíše bez toho, aby svoj podpis overoval, pričom Zmluva
o urovnaní s úradne overeným podpisom konateľa žalovaného bude žalobcovi doručená
v poobedňajších hodinách. V.. D. C. zobral počas rokovania jedno vyhotovenie Zmluvy o urovnaní a
odišiel s ním do vedľajšej kancelárie, v ktorej sa mal nachádzať konateľ žalovaného V.. I. C., pričom
sa následne vrátil s podpísanou Zmluvou o urovnaní zo strany žalovaného, ktorú odovzdal konateľovi

žalobcu V. S.. Žalobcom označené dôkazy uviedol súd prvej inštancie v odseku 2. odôvodnenia
rozsudku. Žalobca ako prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia uvedené v odseku 1.
odôvodnenia
a návrhy na vykonanie dôkazov uvedené v odseku 2. odôvodnenia.

3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť s tvrdením, že Zmluva o poskytovaní servisných služieb Service
Level Agreement (SLA) je neplatná, nakoľko žalovaný pri podpise každej zmluvy parafuje každú stranu
a pridáva odtlačok pečiatky spoločnosti, a to i na prílohy. Prílohy nie sú vôbec parafované. Takto je
podpísaný i Dodatok č. 1 k tejto zmluve, ktorý predložil žalobca. V predmetnej zmluve je na strane 4
a strane 5 uvedené 2x článok VI, parafa v pravom dolnom rohu každej strany je len žalobcova a z

uvedeného vyplýva, že
s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k manipulácii so zmluvou. M. H. mal na starosti iba technickú
stránku projektu, nie však rozhodovanie o výške odmeny za služby. Všetky zápisy z porád žalovaného
(ide o vnútorné dokumenty žalovaného) boli podpisované všetkými zúčastnenými osobami; zápis z
porady zo dňa 28.9.2014 ale parafovaný nie je, jediným parafovaným zápisom z porady je zápis zo dňa

2.3.2015.Tentozápisalenehovoríničorozsahuslužieb,položiekacienslužiebaodkazujelennafaktúry
bez bližšej špecifikácie rozsahu faktúr a týka sa interných vecí žalobcu vo veci účtovníctva. Predložené
súpisy prác nie sú odsúhlasené žalovaným a žalovaný ich teda považuje za irelevantné, žalobca služby
podľa zmluvy neposkytoval. Vybavenie, hardware a sfunkčnenie celého systému, na ktoré mali byť
služby poskytované, nebol nikdy v celosti dodaný a funkčný (okrem kamerového systému Y.) a logicky

nie je možné poskytovať služby na niečo, čo nie je funkčné, ani vykonávať na tomto systéme servis a
údržbu.Žalobcamusíuniesťdôkaznébremeno,žemalvčasevystaveniafaktúryplatnýzáväzkovývzťah
a následne oprávnenie vystaviť faktúru. Kamerový systém v prevádzke Y. nebol sfunkčnený na 100 %,
o čom svedčí tá skutočnosť, že kamerový systém musel byť prevádzkovaný inou spoločnosťou. Dohoda
medzi žalobcom a žalovaným bola taká, že uhradením preddavkovej faktúry č. 20140010 vystavenej na

sumu 1 676,08 eur je celková suma za komplet dodanie
a sprevádzkovanie systému. Cenovú ponuku žalovaný neakceptoval a je v rozpore s dohodou medzi
žalobcom a žalovaným. Žalobca uviedol vo faktúre č. 20140012 chybne položku 3x Ubiquiti AIRCAM
v počte 3 ks. Išlo o 3 kusy systému s 3 kamerami, pričom dohoda žalobcu a žalovaného bola na 1 ks
systému s 3 kamerami. Následne sa žalobca a žalovaný dohodli, že nakoľko ide o duplicitnú položku vo

faktúre, tento rozdiel mal byť zo strany žalobcu vydobropisovaný. Dohoda medzi žalobcom a žalovaným
bola taká, že uhradením preddavkovej faktúry č. 20140012 vystavenej na sumu 1 710,86 eur je celková
suma za komplet dodanie a sprevádzkovanie systému. Podstatnou náležitosťou dodania systému bolo
i dodanie licencií na používanie napr. kamerového systému, ktoré mali byť vlastnené priamo žalovaným,
aby nimi disponoval a mohol systémy aktívne využívať. Žalobca si licencie evidoval na seba ako fyzickú

osobu, žalovanému tieto licencie neodovzdal, hoci ich žalovanému fakturoval a žalovaný ich uhradil.
Kamera D-link DCS-6113/E bola súčasťou preddavkovej faktúry č. 20140010, ktorá bola žalovaným
uhradená ako súčasť dodávky kamerového systému Y.. Nakoľko táto kamera bola vadná, žalovaný
ju bol nútený vymeniť. Po výmene mal predložiť dodací list č. 15002. Tak bolo i urobené. Faktúra č.10150040 na sumu 506,40 eur, ktorú vystavil žalobca, je teda irelevantná, nakoľko dodaná kamera bola
už uhradená. Podpis na dodacom liste nie je žalovaného, ale je podpisom otca žalovaného, ktorý však
nebol oprávnený konať za spoločnosť žalovaného. Dohoda medzi žalobcom a žalovaným bola taká, že

žalobca dodá len novú funkčnú kameru a vymení tým vadnú kameru a predloží dodací list. Žalobca sa
odvoláva na dodatok č. 1 k zmluve zo dňa 1.1.2015, ale predložil dodatok č.1, ktorý je však ku zmluve
zo dňa 1.1.2014. Žalovaný sa teda nevie relevantne vyjadriť, o akú zmluvu ide. Dohoda medzi žalobcom
a žalovaným bola taká, že žalobca mal odovzdať komplexný a hlavne funkčný systém, po viacerých
urgenciách a nefunkčnosti systému, do marca 2015. Z uvedeného dôvodu bol dodatok č. 1

podpísaný, aby žalobca mohol funkčný systém servisovať a zabezpečovať jeho funkčnosť. Dodaná bola
len minoritná časť systému na prevádzke žalovaného Y.. K predloženým emailom žalovaný uvádza, že
emaily žalovaného nefungovali, žalovaný dokonca k nim nemal prístup
a žalovaný nemá vedomosť, že text mailu, kde údajne uviedol „Začiatkom Apríla bolo u nás rozhodnuté,
že poskytované služby budú uhradené.“ Podstatnou skutočnosťou je, že žalobca mal prístup ku všetkým
e-mailom, žalovanému nikdy prístupové heslá neodovzdal, dokonca všetky emaily žalovaného vymazal,

znemožnil prístup žalovaného do emailovej schránky. Žalobca si všetky domény zaregistroval na svoju
osobu, pričom dohoda bola taká, že majiteľom domény bude žalovaný, že žalovaný bude mať prístup
ku svojim e-mailom, bude mať administrátorské heslá, napr. z dôvodu kontroly práce zamestnancov
žalovaného. Ohľadom 1. kvartálu roka 2015 žalovaný uviedol, že prehľad poskytnutých služieb nebol
žalovanýmakceptovaný.Taktiežsystém,ktorýmaldodaťžalobcanefungoval,žalobcasisvojupovinnosť

nesplnil. Nie je možné spravodlivo požadovať od žalovaného, aby uhradil za údajné služby, ktoré ani
nemohli byť poskytnuté. Ohľadom služieb za „Urbár“ žalovaný uviedol, že tieto nemajú so žalovaným
nemajú nič spoločné, absentuje tu pasívna legitimácia žalovaného, pretože tieto údajné služby neboli
žalovanému poskytnuté. Faktúra č. 10150064 na sumu 1 314,88 eur je vystavená bez právneho dôvodu,
nakoľko nie je možné servisovať

a zabezpečovať údržbu neexistujúcej veci. Pokiaľ ide o služby za 3. kvartál 2005 žalovaný uviedol, že
jediným funkčným prvkom systému bol Y.. Za irelevantnú považoval žalovaný aj faktúru č.10150078
na sumu 1 203, 04 eur z dôvodu, že žalobca mal vykonávať servis nefunkčného systému, a teda
fakturoval služby, ktoré nemohol reálne vykonávať. Záznam z rokovania zo dňa 15.7.2015 nie je
nepodpísaný zmluvnými stranami a žalovaný ho považuje za záznam, ktorý nezohľadňujúci realitu a

je v rozpore s obsahom stretnutia. Dohodu o urovnaní zo dňa 27.10.2015 žalovaný nikdy nepodpísal,
hoci je jeho podpisová doložka na dohode uvedená. Pravdepodobne bola podpísaná otcom žalovaného,
hoci žalobca si bol vedomý, že žalovaný sa v čase podpisu nachádzal v kancelárii. Dohoda je absolútne
neplatná. Žalovaný nikdy nepodpísal ani predložené protokoly a tieto považuje za právne irelevantné.
Na prezentácii, ktorú predložil sám žalobca, je uvedený ako dodávateľ spoločnosť IT Visions, s.r.o.

Žalobca mal dodať komplexný systém skladajúci sa viacerých prvkov integrujúci emailové schránky,
web, kamerový systém, telefóny, fax, správu
a zálohovanie dát, prístup na internet a iné. Vlastníkom systému, vlastníkom domén, licencií, zmluvnou
stranou s dodávateľmi internetu mal byť priamo žalovaný. Skutočnosť bola taká, že žalobca si licencie
napísal na seba ako fyzickú osobu, vlastníkom domény bol žalobca, prístup k e-mailom a webu mal len

žalobca. Jediným funkčným prvkom bol Y.. Žalobca odoprel prístup k e-mailom žalovaného, dokonca
mu ich vymazal. Žalovaný má podozrenie
z manipulácie s emailami, zmluvnou a účtovnou dokumentáciou žalovaného, nakoľko žalobca mal
prístup ku všetkým dokumentom. Väčšia časť e-mailov smeruje na otca žalovaného a nie priamo na
štatutára žalovaného. E-maily boli zasielané z e-mailovej adresy spoločnosti IT Visions, s.r.o, pričom

žalobcom v tomto konaní je iná spoločnosť žalobcu. Všetky e-maily adresované žalovanému, resp. jeho
otcovi, boli zo spoločnosti vo vlastníctve žalobcu, konkrétne [email protected] Uvedené dokazuje skutočnosť, že
dohoda medzi žalobcom a žalovaným bola taká, že hardware, teda techniku dodá spoločnosť žalobcu
URAN TRENDS - SK, s.r.o. Služby budú poskytované inou spoločnosťou žalobcu - IT Visions s.r.o.
Žalovaný disponuje viacerými patentmi a iným dôležitým know-how, spolupracuje

s partnermi z celého sveta a disponuje ochrannou známkou. Žalovaný poskytol žalobcovi obchodnú
príležitosť, aby naštartoval svoje podnikanie. Výsledkom bolo to, že žalobca systém nesfunkčnil, okrem
Y., znemožnil žalovaného komunikáciu s obchodnými partnermi, zasahoval do e-mailov, znefunkčnil ich,
licencie si napísal na svoju osobu, internetové pripojenia boli napísané na žalobcu a nie na žalovaného.
Žalobca svojím konaním spôsobil škody na reputácii žalovaného voči obchodným partnerom, nakoľko

tí sa domnievali, že e-maily posielajú žalovanému, ale žalovaný sa k nim nikdy nedostal. Taktiež
žalobca mal prístup ku know-how žalovaného, ku zmluvným dokumentom, účtovným dokumentom a
mal k dispozícii scan podpisu štatutára žalovaného. Žalovaný ako prostriedky procesnej obrany použilskutkové tvrdenia uvedené v odseku 4. odôvodnenia a ako dôkaz označil výsluch konateľa žalovaného
a navrhol znalecké dokazovanie znalcom v odbore kriminalistika.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami. Preukázané skutočnosti uviedol súd prvej
inštancie v odsekoch 6. - 10. odôvodnenia rozsudku. Žalobca ako poskytovateľ dňa 1.1.2014 uzatvoril
so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o poskytovaní servisných služieb. V tejto zmluve sa
žalobca zaviazal, že žalovanému bude poskytovať profylaktické práce, rozšírenú technickú podporu,
nadštandardný servis a odstraňovanie porúch, riešenie a odstránenie problémových situácií,

kontrolu a audit systémov, konzultačné práce a benchmarking servisných
činností. Za poskytovanie servisných služieb sa žalovaný zaviazal platiť 513,31 eur bez DPH/mesačne.
Stranysadohodlinatom,žepojem„profylakticképráce“zahŕňaodstraňovaniechýbvsoftwari,inštaláciu
nových verzií, nasadzovanie nových verzií programového vybavenia, ladenie a optimalizáciu výkonnosti
pracovných staníc, obnovu aplikačného softwaru, rekonfiguráciu parametrov systému, priebežné
monitorovanie chodu, testovanie komplexnej funkčnosti, poskytovanie konzultácií, osobnú podporu

pri zabezpečení testovania upravených funkčností, monitorovanie a dohľad prevádzkových postupov.
Dohodnutá výška mesačnej odmeny bola súčtom odmien za servis, pripojenie, servis cardschare,
balík programov, telefón, fax, Windows Azure Backup, VPN, mailbox, 2 domény, webhosting, zdieľaný
kalendár a za kamerový systém. Žalovaný na porade dňa 28.8.2014 skonštatoval, že žalobca má
odovzdať žalovanému kompletnú správu o stave IT, previesť všetky prístupové práva, licencie a

špecifikácie na žalovaného. Pre žalovaného bolo základnou prioritou zjednodušenie vyhľadania jeho
domény vo vyhľadávači. Pracovník žalovaného dňa 1.9.2014 oznámil konateľovi žalobcu, že žalovaný
prediskutoval a spísal body, ktoré musia byť nevyhnutne doriešené a že vedenie žalovaného rozhodlo,
že žalobca má komunikovať so žalovaným prostredníctvom M. H.. Žalobca dňa 4.12.2014 zaslal
žalovanému súpis služieb, ktorý žalovaný využíval v roku 2014 s tým, že za položky, ktoré neboli

poskytnuté v plnej kvalite, žalobca účtoval 0 eur. M. H. dňa 5.12.2014 svojím podpisom potvrdil, že
žalobca žalovanému poskytol v januári 2014 služby v hodnote 285,65 eur, vo februári 2014 služby v
hodnote 305,55 eur, v marci 2014 služby v hodnote 305,55 eur, v apríli 2014 služby v hodnote 334,77
eur, v máji 2014 služby v hodnote 327,61 eur, v júni 2014 služby v hodnote 327,55 eur, v júli 2014 služby
v hodnote 359,35 eur, v auguste 2014 služby v hodnote 361,31 eur, v septembri 2014 služby v hodnote

374,35 eur, v októbri 2014 služby v hodnote 377,35 eur, v novembri 2014 služby v hodnote 377,35
eur a v decembri 2014 služby v hodnote 377,35 eur. Žalobca dňa 4.12.2014 vyfakturoval žalovanému
4 708,79 eur, z čoho 225,12 eur bolo cestovné. Žalobca dňa 13.1.2015 vyfakturoval žalovanému
452,82 eur za december 2014. Dňa 2.3.2015 sa strany dohodli na tom, že faktúry č. 10140116 a č.
10140103 budú zaradené do účtovníctva žalovaného, pričom rozdiel v cene medzi poskytnutými a

fakturovanými službami sa zohľadní pri úprave fakturácie za rok 2015. Žalobca ako poskytovateľ dňa
1.1.2015 uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom dodatok č. 1 zmluve o poskytovaní servisných
služieb. Za poskytovanie servisných služieb sa žalovaný zaviazal platiť 337,91 eur bez DPH/mesačne.
Žalobca dňa 1.4.2015 vyfakturoval žalovanému sumu 1 278,88 eur za servisné služby poskytnuté v 1.
kvartáli 2015. Konateľ žalobcu dňa 2.4.2015 zaslal žalovanému zoznam servisnej činnosti za 1. kvartál

2015 s tým, že počet servisných hodín bol 22,5. Dňa 25.5.2015 konateľ žalobcu požiadal žalovaného
o finančné plnenie aspoň za 1. - 3. mesiac s tým, že žalobca plní rôzne úlohy vyplývajúce zo zmluvy na
vlastné náklady a že za žalovaného platí rôzne poplatky tretím stranám. Konateľ žalobcu dňa 1.7.2015
žalovanému poslal záznam zo servisnej činnosti za apríl až jún 2015
s tým, že servisné práce boli v rozsahu 29,3 hodiny. Žalobca dňa 1.6.2015 vyfakturoval žalovanému

1 314,88 eur za servisné služby poskytnuté v 2. kvartáli 2015. Žalobca dňa 23.9.2015 vyfakturoval
žalovanému 1 230,04 eur za servisné služby poskytnuté v 3. kvartáli 2015 a za servisné služby
poskytnuté od 1.10.2015 do 7.10.2015. Konateľ žalobcu dňa 26.9.2015 informoval konateľa žalovaného,
že všetky licencie sú písané priamo na žalovaného, čo si vo väčšine prípadov môže overiť priamo v
online nástrojoch. Konateľ žalovaného dňa 20.9.2015 oznámil konateľovi žalobcu, že mu ide o to, aby

nová faktúra za 3. kvartál vychádzala zo skutočného výkonu služieb zrealizovaných v 3. kvartáli, t.j.
ak boli niektoré systémy odpojené, servis sa ani reálne robiť nemohol. Konateľ žalovaného na záver
uviedol, že v Y. už ide internet aj kamery cez iPad. Konateľ žalobcu dňa 29.9.2015 oznámil žalovanému,
že súhlasí s odpočtom ceny internetového pripojenia a poplatkov za telefón pre Y.. Konateľ žalovaného
dňa 29.9.2015 poslal konateľovi žalobcu e-mail

stextom:„Ďakujemzaústretovýkrokapotvrdzujemupravenútabuľku.“Pokiaľideofaktúruč.10140045,
žalovaný túto faktúru uviedol v kontrolnom výkaze DPH za 5/2014 a uplatnil právo na odpočítanie
dane. Spoločnosť eD system Slovakia dňa 4.7.2013 vyfakturovala žalobcovi 943 eur za rôzny hardware,
okrem iného za laserovú tlačiareň MFC 9970. I. W. požiadal o prístup k WES. Žalobca dňa 28.10.2014dobropisoval žalovanému 509 eur za Cross - podvojné účtovníctvo. Žalobca vypracoval cenovú ponuku
na kamerový systém Y., pričom cena IP kamery a ďalšieho hardwaru bola navrhnutá na 1 396,73 eur,
cena za 12 hodín prác bola navrhnutá na 486 eur a cestovné náhrady boli navrhnuté na 40,80 eur. Dňa

1.4.2014 žalobca preddavkovou faktúrou vyfakturoval žalovanému 1 676,08 eur za 2 IP kamery a ďalší
hardware. Dňa 16.4.2014 žalovaný na účet žalobcu zaplatil sumu 1 676 eur
s tým, že ako variabilný symbol žalovaný uviedol „20140010“. Dňa 26.5.2014 vyfakturoval žalovanému
632,16 eur za 6 hodín sieťových a elektroinštalačných prác, za 4 hodiny konfigurácie IP kamier, za 2
hodiny konfigurácie TCIP a cestovné za 3 cesty Považská Bystrica - Y. a späť. Strany dňa 7.9.2014

podpísali protokol o odovzdaní systému pozostávajúceho zo 4 IP kamier do prevádzky. Konateľ žalobcu
dňa 22.4.2015 požiadal žalovaného, aby prešiel odovzdávací protokol na kamerový systém v Y..
Žalovaný dňa 23.4.2015 oznámil žalobcovi, že Y. potvrdzuje za uzavretý a funkčný a že bude daný na
zaplatenie. Žalobca vypracoval cenovú ponuku na kamerový systém, pričom cena
3 kamier a ďalšieho hardwaru bola navrhnutá na 1 425,72 eur a cena za 23 hodín prác bola navrhnutá
na 1 035 eur. Žalobca dňa 8.4.2014 preddavkovou faktúrou vyfakturoval žalovanému 1 710,86 eur za

3 kamery a ďalší hardware. Dňa 16.4.2014 žalovaný na účet žalobcu zaplatil sumu 1 710,86 eur s tým,
že ako variabilný symbol žalovaný uviedol „20140012“. Žalobca dňa 5.5.2014 vyfakturoval žalovanému
1 117,80 eur za 8 hodín sieťových a elektroinštalačných prác, za 8 hodín konfigurácie IP kamier, za 3
hodinyprácnaRTSPprotokoleaza4hodinyprácnariešeníkompatibilitysiete. Žalovanýdňa27.4.2015
prevzal od žalobcu sieťovú kameru D-link DCS-6113 v hodnote 506,40 eur. Žalobca dňa 24.4.2015

vyfakturoval žalovanému 506,40 eur za sieťovú kameru D-link DCS-6113. Znaleckým posudkom č. PPZ-
KEU-BA-EXP-2018/11318 mal súd prvej inštancie za preukázané, že všetky hárky papiera tvoriace
listiny sú druhovo zhodné, že sú vyhotovené zhodným typom písma, pričom na listine 2 je použitý
rozdielny typ písma. Z uvedeného vyvodil, že nie je možné potvrdiť ani vylúčiť, či na vyhotovenie listín
bolo použité jedno a to isté zariadenie.

5. Súd prvej inštancie uveril, že e-maily sú pravé a pravdivé. Pokiaľ žalovaný v konaní spochybňoval
pravosť e-mailov, žalovaný v konaní nepreukázal, že žalobca zasiahol do jeho IT systémov s úmyslom,
aby do nich vložil nejaké e-maily, resp. aby v nich uložené e-maily pozmenil takým spôsobom, aby tieto
vyzneli v prospech žalobcu. Rovnako súd prvej inštancie uveril, že zmluva o poskytovaní servisných

služieb z 1.1.2014 je pravá. Vychádzal z toho, že znalecké dokazovanie potvrdilo iba to, že táto
zmluva bola rozšitá a následne zošitá skobou (viď bod 1 záveru znaleckého posudku). Takýto typ
manipulácie však jednoznačne nepreukazuje, že text zmluvy predloženej súdu sa odlišuje od textu,
ktorý dňa 1.1.2014 strany podpísali. Pokiaľ každá strana horeuvedenej zmluvy nie je parafovaná
aj konateľom žalovaného, ani táto skutočnosť nepreukazuje manipuláciu so zmluvou. Žalovaný totiž

žiadnymnepreukázal,žeskutočnebezvýnimočnepripodpisovanízmlúvpostupujeprávetak,žeparafuje
a opečiatkuje každú jednu stranu zmluvy. Pokiaľ ide o dodací list č. 150002 (č.l. 40), súd prvej inštancie
uveril, že kameru D-link DCS-6113 prevzal žalovaný. Na základe vizuálneho porovnania podpisu na
dodacom liste s podpisom V.. I. C. na prehlásení z 22.3.2018 (č.l. 41) možno podľa názoru súdu prvej
inštancie dospieť k záveru, že aj podpis na dodacom liste je podpisom V.. I. C.. Pokiaľ ide o prezentáciu

s názvom „Servis IT technológii v spoločnosti SV Engineering za obdobie 1/2014 -10/2014
v číslach“ (č.l. 59), jej autorom je výlučne žalobca a takáto prezentácia nemá potenciál preukázať, či
služby boli skutočne poskytnuté. Z rovnakého dôvodu (t.j. že autorom je výlučne konateľ žalobcu) ani
zápis z rokovania konaného dňa 15.7.2015 (č.l. 63) nemá potenciál preukázať, či služby boli skutočne
poskytnuté. Pokiaľ ide o „Zmluvu o urovnaní“,

v konaní nebolo preukázané, že túto podpísala osoba oprávnená konať za žalovaného. Súd prvej
inštancie v tejto súvislosti poukázal, že podpis na tejto zmluve sa na prvý pohľad (najmä sklonom písma)
líši od podpisov na Zmluve SLA a na Dodatku č. 1. Protokoly o poskytnutí konzultácii (č.l. 70, 71, 72,
77) žalovaný nepodpísal a tieto listiny nepreukazujú, že sa konzultácie naozaj uskutočnili. Súd prvej
inštancie uveril, že zápis z porady konanej dňa 28.8.201 (č.l. 14) je pravý - sám konateľ žalovaného totiž

potvrdil, že pánovi H. bola rozšírená pracovná náplň tak, aby tento kontroloval činnosť pána S. (č.l. 156).

6. Zistený skutkový stav posúdil súd prvej inštancie po právnej stránke podľa § 269 ods. 2, § 536
ods. 1, 2, § 409 ods. 1, 2, § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka za súčasnej aplikácie článku I. 1,
článku V. 1, článku I. 1 Dodatku č. 1, článku V. 1 Dodatku č. 1. Podľa nýzoru súdu prvej inštancie je

z vykonaného dokazovania zrejmé, že žalobca ako poskytovateľ dňa 1.1.2014 uzatvoril so žalovaným
ako objednávateľom platnú „Zmluvuo poskytovaní servisných služieb ...“, na základe ktorej mal žalobca žalovanému poskytovať Servis,
Servis Cardshare 50 EUR, balík programov, 3 telefóny, fax, VPN, 3 mailboxy 12GB, 2 domény,
webhosting, 3 mailhostingy, zdieľaný kalendár, 2 kamerové systémy, servis

v Y.; okrem toho mal žalobca od tretích strán pre žalovaného zabezpečiť 2 pripojenia a službu
Windows Azure Backup. V tejto súvislosti zdôraznil preukázanie skutočnosti manipulácie so zmluvou
spôsobom, že táto bola rozšitá a následne zošitá skobou (viď bod 1 záveru znaleckého posudku).
Takýto typ manipulácie však jednoznačne nepreukazuje, že text zmluvy predloženej súdu prvej
inštancie sa odlišuje od textu, ktorý dňa 1.1.2014 strany podpísali a súd preto vychádzal z toho, že

predložená zmluva zachytáva vôľu strán. Pokiaľ každá strana horeuvedenej zmluvy nie je parafovaná
aj konateľom žalovaného, ani táto skutočnosť nepreukazuje manipuláciu so zmluvou. Žalovaný totiž
žiadnymnepreukázal,žeskutočnebezvýnimočnepripodpisovanízmlúvpostupujeprávetak,žeparafuje
a opečiatkuje každú jednu stranu zmluvy. Existenciu dohody strán o tom, že žalobca bude žalovanému
za odplatu poskytovať servisné služby potvrdzuje nakoniec aj tá skutočnosť, že žalobca tieto služby
žalovanému v roku 2014 skutočne poskytoval, ktorá skutočnosť reálneho poskytovania služieb je

preukázaná najmä tým, že pracovník žalovaného M. H. potvrdil, že žalovaný v priebehu
roku 2014 odobral od žalobcu s výnimkou faxu, servisu Y., kamerového systému v Y. a pripojenia všetky
služby uvedené Prílohe č. 2 predmetnej zmluvy. To, že žalobca reálne poskytoval žalovanému služby,
potvrdila aj svedkyňa I. C., ktorá o.i. uviedla, že vedela, že v prípade technických problémov sa má
obracať na pána S., že na tohto sa skutočne obracala a že pán S. tieto problémy aj odstránil.

7. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca časť dohodnutých služieb poskytol žalovanému a
má nárok na cenu poskytnutých služieb vo výške 3 736,39 eur bez DPH, resp. 4 483,67
eur s DPH. Pokiaľ žalobca okrem 4 483,67 eur vyfakturoval žalovanému aj cestovné celkom 225,12
eur, M. H. žalobcovi nepotvrdil, že skutočne v súvislosti s činnosťou pre žalovaného

precestoval 938 km. Napriek tomu súd prvej inštancie žalobcovi priznal aj tieto cestovné náklady - zo
zápisu z 2.3.2015 je totiž zrejmé, že žalovaný žalobcovi oznámil, že faktúru obsahujúcu aj tieto cestovné
náklady zaradí do svojho účtovníctva za rok 2014 (viď č.l. 22). Z vyjadrenia Finančného riaditeľstva
naviac vyplýva, že žalovaný si z tejto faktúry uplatnil právo na odpočítanie dane. Ak ale faktúra na 4
708,79 € bola žalovanému dostatočne dobrá na to, aby na jej základe znížil svoju daňovú povinnosť

voči štátu, je nevyhnutné túto interpretovať takým spôsobom, že žalovaný sa stotožňuje s tým, že
žalobca v súvislosti s činnosťou pre neho precestoval 938 km. Žalovaný nepreukázal, že 4
708,79 eur zaplatil žalobcovi, súd prvej inštancie ho zaviazal na uhradenie tejto sumy. Pre úplnosť
súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o položku „Servis“ (za ktorú sa žalovaný zaviazal platiť 249
eur mesačne a ktorá je teda hlavnou zložkou dohodnutej ceny), zjavne išlo o takú službu, za ktorú sa

platí určitá pevne stanovená suma bez ohľadu na to, či klient v tom - ktorom mesiaci službu využije.
V jednom mesiaci sa totiž mohla vyskytnúť napr. iba jedna porucha počítača, kým v nasledujúcom
mesiaci mohlo byť takýchto porúch napr. desať. Sumu 249 eur teda žalovaný platí v podstate za to,
že žalobca v jeho prospech vyčlenil svoje (najmä ľudské) zdroje na to, aby bol pripravený poskytnúť
servis hardwaru a softwaru v prípade, ak vznikne potreba servisného zásahu. Ide tu o obdobu pomerne

obvyklej situácie, keď klient telekomunikačného operátora platí mesačne určitú pevne stanovenú sumu
za to, že môže pretelefonovať určitý počet minút, pričom aj v prípade, ak klient nepretelefonuje ani
jedinú sekundu, musí zaplatiť toľko, ako keby pretelefonoval celý svoj limit. Takéto nastavenie systému
odmeňovania potom z hľadiska dôkazného bremena vedie k tomu, že žalobca pre úspech v spore
nemusí preukazovať, že službu „Servis“ poskytoval a pre neúspech žalobcu je potrebné, aby žalovaný

preukázal, že v prípade žiadosti o servisný zásah žalobca požadované zásahy nevykonal. Nevykonanie
servisných zásahov v prípade požiadania o ne však preukázané nebolo a je teda namieste, aby žalovaný
splnil svoju právnu povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy - t.j. aby zaplatil o.i. 249 eur bez DPH mesačne.
Pokiaľ žalobca žalovanému v roku 2014 neposkytoval služby „Fax“, „Zdieľaný kalendár“, „Kamerový
systém“ a „Pripojenie“ (hoci strany sa dohodli aj na poskytovaní týchto služieb), súd prvej inštancie

uviedol, že žalovaný (správne má byť žalobca) si tieto služby ani nevyfakturoval.

8. Poverený zamestnanec žalovaného M. H. v súpise odobratých služieb potvrdil aj to, že žalobca od
1.12.2014do5.decembra2014žalovanémudodával„Servis“,„ServisCardshare50“,„Balíkprogramov“,
3 x telefón, 2 x VPN, 3 x Mailbox 12GB, 2 domény, webhosting, mailhosting, „zdieľaný kalendár“,

kamerový systém a Windows Azure Backup. V konaní bolo preukázané, že žalobca časť
dohodnutých služieb žalovanému poskytol aj v decembri 2014. Súd prvej inštancie dospel k
záveru, že žalobca má nárok na cenu poskytnutých služieb vo výške 377,35 eur bez DPH, resp. 452,82
eur s DPH. Pretože však žalovaný nepreukázal, že týchto 452,82 € zaplatil žalobcovi, súd prvej inštancieho zaviazal na uhradenie tejto sumy. Hoci súpis služieb podpísaný pánom H. potvrdzuje dodávanie
služieb iba do 5. decembra 2014, súd žalobcovi priznal odmenu za celý mesiac. Prihliadol na to, že
zo zápisu z 2.3.2015 je zrejmé, že žalovaný žalobcovi oznámil, že faktúru obsahujúcu odmenu za celý

december zaradí do svojho účtovníctva za rok 2014 (viď č.l. 22). Z vyjadrenia Finančného riaditeľstva
naviac vyplýva, že žalovaný si z tejto faktúry uplatnil právo na odpočítanie dane (č.l. 114). Ak totiž
faktúra na 452,82 eur bola žalovanému dostatočne dobrá na to, aby na jej základe znížil svoju daňovú
povinnosť voči štátu, je nevyhnutné túto interpretovať takým spôsobom, že žalovaný sa stotožňuje s
tým, že žalobca mu svoje služby poskytoval počas celého decembra 2014.

9. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný nepreukázal tvrdenie o nefunkčnosti systémov
(žalovaný napr. súdu nepredložil ani analýzu vypracovanú treťou osobou, o ktorej analýze tvrdil, že
existuje). Žalovaný nepreukázal ani to, že si uplatnil nejaké reklamácie vo vzťahu k činnosti vykonávanej
žalobcom. Podľa názoru súdu prvej inštancie samotná skutočnosť, že žalovaný uzatvoril zmluvu so
žalobcom, spochybňuje tvrdenie o nefunkčnosti systémov. Bolo by totiž krajne neracionálne, aby osoba,

ktorá nemá funkčný IT systém, uzatvorila zmluvu o outsourcovaní servisu nefunkčného IT systému.

10. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca ako poskytovateľ dňa 1.1.2015 uzatvoril so
žalovaným ako objednávateľom Dodatok č. 1 k „Zmluve o poskytovaní servisných služieb ...“. Týmto
dodatkom sa zúžil okruh poskytovaných služieb (napr. o službu Cardshare 50 EUR, o službu „Balík

programov“, o službu „Fax“, o službu „VPN“) a zjavne s prihliadnutím na toto
zúženie okruhu služieb sa strany dohodli aj na znížení ceny na 337,91 eur bez DPH mesačne. D. C.
dňa 29.9.2015 oznámil konateľovi žalobcu, že „... potvrdzujem upravenú tabuľku.“.
Keďže v tejto tabuľke sú okrem iného uvedené položky „Servis SLA 1-3/2015“, „Servis SLA 4-6/2015“
a „Servis SLA 1.7.2015-7.10.2015“, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný skutočne odobral

od žalobcu služby
v hodnote 1 216,48 eur (337,91 eur x 3 mesiace + DPH ), že žalobca s súvislosti s týmito službami
precestoval 260 km (za čo mu patrí náhrada 62,40 eur) - žalovaný skutočne odobral od žalobcu služby
v hodnote 1 216,48 eur (337,91 eur x 3 mesiace + DPH), že žalobca
s súvislosti s týmito službami precestoval 410 km (za čo mu patrí náhrada 98,40 eur) - žalovaný skutočne

odobralodžalobcuslužbyvhodnote1216,48eur(337,91eurx3mesiace+DPH),žežalovanýskutočne
odobral od žalobcu služby v hodnote 91,56 eur (76,30 eur + DPH). Pretože žalovaný nepreukázal, že
sumy 1 278,88 eur, 1 314,88 eur a 1 230,04 eur zaplatil žalobcovi, súd prvej inštancie ho zaviazal na
uhradenie týchto súm.

11. Za preukázané považoval súd prvej inštancie, že žalobca žalovanému ponúkol, že v prevádzke
žalovaného v Y. za 2 308,24 eur zostaví z dvoch kamier Grandstream GXV XXXX, z jednej kamery D-
Link DCS-6113 a z ďalších potrebných komponentov kamerový systém (č.l. 23). Žalovaný túto ponuku
akceptoval, čím došlo k uzatvoreniu platnej zmluvy o dielo. Akceptácia ponuky na uzatvorenie zmluvy
o dielo je pritom zrejmá z toho, že žalovaný dňa 16.4.2014 zaplatil žalovanému 1 676,08 eur, čo bola

zjavne cena komponentov potrebných na zhotovenie systému. Žalovaný sa zaviazal, že za zostavenie
kamerového systému v Y. zaplatí 1 923,53 eur bez DPH, čo je súčtom ceny komponentov (1 396,73
eur bez DPH, resp. 1 676,08 eur s DPH), ceny 12 hodín prác potrebných na zostavenie systému (486
eur bez DPH, resp. 583,20 eur) a cestovných výdavkov 40,80 eur bez DPH. Žalovaný z týchto 2 308,24
eur zaplatil iba 1 676,08 eur a preto ho súd prvej inštancie zaviazal na doplatenie zvyšných 632,16 eur.

Žalovaný si nepochybne od žalobcu objednal aj prácu na zastavení komponentov (žalobca pritom v
cenovej ponuku žalobcu informoval o tom, že za prácu bude žiadať 486 eur - viď č.l. 23), a preto neobstojí
argument žalovaného, že cena 1676,08 eur bola konečná - táto suma totiž zjavne predstavuje iba cenu
komponentov, nie však aj cenu práce. Žalovaný opakovane uvádzal, že kamerový systém v Y. funguje,
čo potvrdzuje aj e-mail z 5.8.2014, protokol z 7.9.2014 (č.l. 31). V súvislosti s cenou horeuvedeného

diela súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný si
v súvislosti s faktúrou č. 10140053 uplatnil právo na odpočítanie dane (č.l. 114).

12. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný od žalobcu dňa 27.4.2015 prevzal jednu kameru
D-Link DCS-6113 (viď č.l. 40). Pokiaľ žalovaný prevzal od žalobcu kameru, túto štandardnú situáciu

(prevzatie hnuteľnej veci) je potrebné v prvom rade interpretovať štandardne - t.j. tak, že žalovaný
akceptovalnávrhnauzatvorenieprávekúpnejzmluvy.Prevzatímtejtokamerypotomdošlokuzatvoreniu
kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť za túto kameru 506,40 eur (práve takáto
cena je totiž uvedená na dodacom liste a podpísanie dodacieho listu potom zároveň preukazuje, žežalovaný bol oboznámený s tým, že žalobca mu kameru ponúka za 506,40 eur). Pretože žalovaný
dohodnutú kúpnu cenu nezaplatil, súd prvej inštancie ho zaviazal na jej úhradu. Pokiaľ ide
o možnosť interpretovať prevzatie kamery tak, že išlo o náhradnú kameru za kameru, ktorá sa pokazila,

vykonané dokazovanie nedáva podklad na takúto interpretáciu. Pri zmluve o dielo podľa Obchodného
zákonníka zo zákona totiž nevyplýva automatická záruka za akosť.
V prípade poruchy kamery teda zhotoviteľ nie je povinný automaticky vymeniť vadnú kameru za funkčnú
kameru. Takúto povinnosť má zhotoviteľ iba vtedy, ak prevzatie záväzku zo záruky vyplýva zo zmluvy
alebo z vyhlásenia zhotoviteľa, najmä vo forme záručného listu. Žalovaný však nepreukázal, že žalobca

mu poskytol záruku za akosť na kamerovom systéme v Y. (práve tam bola použitá totožná kamera), a
teda nie je možné interpretovať dodanie predmetnej kamery tak, že išlo o záručnú opravu. Žalovaný si
v súvislosti s faktúrou č. 10150040 uplatnil právo na odpočítanie dane (č.l. 114pv).

13. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca žalovanému ponúkol, že v
prevádzke žalovaného v Púchove za 2 828,66 eur zostaví z troch kamier Ubiquiti AIRCAM a z ďalších

potrebných komponentov kamerový systém (č.l. 33). Žalovaný túto ponuku na uzatvorenie zmluvy
o dielo akceptoval. Akceptácia ponuky je totiž zrejmá z toho, že žalovaný dňa 16.4.2014 zaplatil
žalovanému 1 710,86 eur - čo bola zjavne cena komponentov potrebných na zhotovenie systému.
Akceptáciouponukydošloktomu,žestranyuzatvorili platnúzmluvuodielo,ktorousažalovanýzaviazal,
že za zostavenie kamerového systému

v Púchove zaplatí 2 357,22 eur bez DPH, čo je súčtom ceny komponentov (1 425,72 eur bez DPH,
resp. 1 710,86 eur s DPH), ceny 23 hodín prác potrebných na zostavenie systému (931,50 eur bez DPH,
resp. 1 117,80 eur). Žalovaný z týchto 2 828,66 eur zaplatil iba
1 710,86 €, preto ho súd prvej inštancie zaviazal na doplatenie zvyšných 1 117,80 eur. Žalovaný si
nepochybne od žalobcu objednal aj túto prácu na zastavení komponentov (žalobca pritom v cenovej

ponuku žalobcu informoval o tom, že za prácu bude žiadať 931,50 eur - viď č.l. 33), a preto neobstojí jeho
argument,žecena1710,86eurbolakonečná-tátosumatotižzjavnepredstavujeibacenukomponentov,
nie však aj cenu práce. Žalovaný
v konaní nepreukázal tvrdenie, že kamerový systém nefungoval a že túto nefunkčnosť systému riadne
reklamoval. Žalovaný si v súvislosti s faktúrou č. 10140045 uplatnil právo na odpočítanie dane (č.l. 114).

14. Žalovaný je v omeškaní so splnením peňažného záväzku. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi úroky
z omeškania 8 % zvýšené o základnú úrokovú sadzbu ECB uplatňovanú k dátumom splatnosti
faktúr. Pokiaľ žalobca žiadal zo sumy 506,4 eur úroky 8,25 % ročne, súd prvej inštancie žalobu zamietol
čo do časti úroku. Suma 506,40 eur bola splatná 1.5.2015 - t.j. v období, keď základná úroková sadzba

ECB bola 0,05 %.

15. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako strane
s plným úspechom (v zmysle právneho názoru vyjadreného v rozsudku Krajského súdu Trenčín č.k. 4Co
190/2018-130 má totiž žalobca plný úspech aj vtedy, ak došlo k zamietnutiu žaloby čo do časti úrokov

z omeškania) priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100 % trov potrebných na účelné uplatňovanie práva.

16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, h/ CSP. Namietal, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia nevysporiadal so všetkým námietkami žalovaného, čím došlo k zásahu do
ich práva na spravodlivý súdny proces. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto nepreskúmateľné.
Zmluva je neplatný právny úkon, nakoľko preukázateľne došlo k manipulácii s obsahom zmluvy, teda s
jednotlivými stranami zmluvy. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa platne uzavretej zmluvy.
Uviedol, že uvedený zápis zo dňa 28.08.2014 sa netýka spoločnosti žalobcu URBAN TRENDS-SK, ale

inej spoločnosti žalobcu IT Visions, to s prejednávanou vecou nemá súvis. URBAN TRENDS-SK mala
dodať hardware a IT Visions software. So zmluvami bolo manipulované, nakoľko zmluvnou stranou
v zmluve mala byť spoločnosť žalobcu IT Visions a nie URBAN TRENDS-SK. Celý zápis je medzi
žalovaným a spoločnosťou IT Visions, teda je prílohou emailu zo dňa 01.09.2014, sa jednoducho netýka
žalobcu, ale spoločnosti IT Visions

a s prejednávanou vecou nemá nič spoločné a dokazuje akurát to, že zápis z porady sa týkal inej
spoločnosti. Samotný bod 4. uvedeného záznamu, citoval „Dohoda o poskytovaní servisu zo strany IT
Visions“. Poverený pracovník žalovaného nemal kompetenciu odsúhlasovaťa podpisovať zmluvy a už vôbec rokovať o cenových podmienkach, mal na starosti technickú
časť, a podľa emailu predloženého žalobcom sa týkal spoločnosti IT Visons. Predložené emaily
zo strany žalovaného neodzrkadľujú realitu, sú vytvorené účelovo pre tento prípad. M. H. nemal

kompetenciu odsúhlasovať rozsah poskytnutých služieb. Žalovaný sa domnieva, že údajný podpis M.
H. je len doplnený scan jeho podpisu, nakoľko žalobca disponoval absolútnym prístupom do počítačov
žalovaného a mohol sa takto dostať
k scanu podpisu M. H.. Všetka predložená komunikácia je medzi spoločnosťou žalobcu IT Visions, tak je
koncipovaný i záznam z porady. Údajný zápis zo dňa 2.3.2015 nie je konateľom žalovaného podpísaný.

Na tomto dokumente je údajne podpis konateľa, avšak konateľ takýto dokument nepodpísal. Dodatok č.
1 je tiež absolútne neplatný právny úkon, nakoľko s ním bolo manipulované. Prílohy zmluvy a dodatku
znaky rozopínania a následného zošívania nenesú. Taktiež nenesú znaky rozdielneho formátovania,
odsekov a podobne. Zmluva a dodatok sú formátovo “rozhádzané”, rozopínané a následne zošívané a
prílohy takéto znaky nenesú. Pochybenie súdu prvej inštancie je podľa názoru žalovaného aj v tom, že
email žalobcu zo dňa 25.5.2015 je zo spoločnosti IT Visions (viď hlavička emailu)

a smeruje nie na konateľa žalovaného, ale na jeho otca. Tento email dokazuje obchodný vzťah medzi
spoločnosťou žalobcu IT Visions a otcom konateľa žalovaného a nemá žiaden súvis
s prejednávanou vecou. Všetky zaslané záznamy o servisnej činnosti sú adresované zo spoločnosti IT
Visions a nie spoločnosti žalobcu, sú adresované D. C., otcovi konateľa žalovaného, nie žalovanému.
S prejednávanou vecou nemajú nič spoločné. Email zo dňa 26.9.2015 je nepravdivý, doposiaľ nie sú

licencie, doména, emaily, ako i dokumentácia neboli žalovanému doposiaľ odovzdané. Opätovne ide o
email zo spoločnosti IT Visions adresovaný otcovi konateľa žalovaného. Uvedené záznamy neboli však
zo strany konateľa žalovaného potvrdené. Predložená emailová komunikácia je medzi spoločnosťami
IT Visions a otcom konateľa žalovaného, čo znamená, že nemá s prejednávanou vecou nič spoločné.
Žalobca si domény zaregistroval v rozpore s dohodu so žalovaným na seba, resp. svoju spoločnosť. V

rozpore s dohodou žalovanému neboli nikdy odovzdané. Podľa predloženého emailu zo dňa 29.9.2015
jetozrejmé,žedoménamidisponovalžalobca.Veta:„....kebysme7.10.vyplivášprístup...“Klicenciina
MS software - žalobca sa sám usvedčil, že licencie doposiaľ žalovanému neodovzdal, hoci ich žalovaný
uhradil. Licencia KROS mala patriť žalovanému, tak sa nestalo. Až po roku, keď sám žalovaný na to
prišiel po telefonáte so spoločnosťou, ktorá predávala účtovný systém KROS zistil, že nie je možné, aby

si tento kúpil od tretej spoločnosti, ale priamo a jedine od tejto spoločnosti. Žalobca si opätovne nesplnil
to čo mal, a zabezpečiť kúpu licencie tak, aby jej vlastníkom bol žalovaný. Žalobca si de facto kúpil
KROS pre seba. Uvedené len potvrdzuje, že žalobca nikdy neodovzdal licencie žalovanému. Kamerový
systém v prevádzke Y. (ďalej len „Y.“) - emailová komunikácia zo dňa 29.9.2015 je medzi otcom konateľa
žalovaného a spoločnosťou žalobcu IT Visions, teda sa prejednávanej veci netýka. Z uvedeného

emailu je zrejmé, že systém nefungoval, toto súd prvej inštancie v odôvodnení nespomenul. Jedinou
položkou zo systému, ktorý mal byť žalobcom dodaný, pričom funkčný do dnešného dňa nie je, je
dodanie kamerového systému na prevádzke Y.. Uvedený systém však nebol sfunkčnený na 100 %, o
čom svedčí tá skutočnosť, že kamerový systém musel byť prevádzkovaný inou spoločnosťou. Žalobca
nepreukázal, že cenová ponuka bola zo strany žalovaného akceptovaná. Dohoda medzi žalobcom a

žalovaným bola taká, že uhradením preddavkovej faktúry č. 20140010 vystavenej na sumu 1 676,08
eur je celková suma za komplet dodanie
a sprevádzkovanie systému. Žalovaný akceptoval dodanie systému, a preto bola
i preddavková faktúra uhradená. Dôkazné bremeno je na žalobcovi, aby preukázal dohodu o
rozsahu, ale hlavne dohodu o cene za kamerový systém Y.. Žalobca tak neurobil, čím sa súd prvej

inštancie nezaoberal. Kamerový systém v prevádzke D. (ďalej len „D.“) žalobca chybne vo faktúre č.
20140012 uviedol položku 3 x Ubiquiti AIRCAM v počte 3 ks. Išlo o 3 kusy systému s 3 kamerami, pričom
dohoda žalobcu
a žalovaného bola na 1 ks systému s troma kamerami. Následne sa žalobca a žalovaný dohodli, že
nakoľko ide o duplicitnú položku vo faktúre, tento rozdiel mal byť zo strany žalobcu dobropisovaný.

Uvedené sa nikdy nestalo. Žalobca sa teda bezdôvodne obohatil na úkor žalovaného. Dohoda medzi
žalobcom a žalovaným bola taká, že uhradením preddavkovej faktúry č. 20140012 vystavenej na sumu 1
710,86 eur je celková suma za komplet dodanie a sprevádzkovanie systému. Táto suma bola žalovaným
uhradená. Ohľadom cenovej ponuky žalovaný uviedol, že nebola akceptovaná a je v rozpore s dohodu
medzi žalobcom a žalovaným. Dôkazné bremeno je na žalobcovi, aby preukázal dohodu o rozsahu, ale

hlavne dohodu o cene za kamerový systém D.. Podstatnou náležitosťou dodania systému bolo i dodanie
licencií na používanie napr. kamerového systému, ktoré mali byť vlastnené priamo žalovaným, aby nimi
disponoval a mohol systémy aktívne využívať. Žalobca si licencie evidoval na seba ako fyzickú osobu,
žalovanému tieto licencie neodovzdal, hoci ich žalovanému fakturoval a žalovaný ich uhradil. KameraD-link DCS-6113/E (ďalej len „kamera“) - predmetná kamera bola súčasťou preddavkovej faktúry č.
20140010, ktorá bola žalovaným uhradená ako súčasť dodávky kamerového systému Y.. Nakoľko
táto kamera bola vadná, žalovaný ju bol nútený vymeniť. Po výmene predložil dodací list č. 15002.

Faktúra č. 10150040 na sumu 506,40 eur, ktorú vystavil žalobca, je teda irelevantná, nakoľko dodaná
kamera bola už uhradená. Uviedol, že podpis na dodacom liste nie je žalovaného, ale je podpisom otca
žalovaného, ktorý však nebol oprávnený konať za spoločnosť žalovaného. Dohoda medzi žalobcom
a žalovaným bola taká, že žalobca len dodá novú funkčnú kameru a vymení tým vadnú kameru a
predloží dodací list. Na základe uvedeného, je teda nesporné že faktúra č. 10150040 na sumu 506,40

eur je duplicitná. Dohoda medzi žalobcom a žalovaným bola taká, že žalobca mal odovzdať komplexný
a hlavne funkčný systém, po viacerých urgenciách a nefunkčnosti systému do marca 2015. Dodaná
bola len minoritná časť systému na prevádzke žalovaného Y., ktorý nebol funkčný na 100 %. Nakoľko
systém dodaný nikdy nebol, logicky aj objektívne nemohol žalobca vykonávať správu a údržbu systému,
nakoľko tento reálne neexistoval. Je nesporné, že žalobca nemohol objektívne vykonávať služby,
nakoľko si žalobca svoju povinnosť nesplnil. Podstatnou skutočnosťou je tá, že žalobca mal prístup ku

všetkým emailom, žalovanému nikdy prístupové heslá neodovzdal, dokonca všetky emaily žalovaného
vymazal, znemožnil prístup žalovaného do emailovej schránky. Žalobca si všetky domény zaregistroval
na svoju osobu, pričom dohoda bola taká, že majiteľom domény bude žalovaný, že žalovaný bude
mať prístup ku svojim emailom, ako i že žalovaný bude mať administrátorské heslá, napr. z dôvodu
kontroly práce zamestnancov žalovaného. Je zrejmé, že žalobca chce od žalovaného uhradiť za niečo,

k čomu žalovaný nemal prístup, ktoré bolo zo strany žalovaného odpojené a vymazané. Ohľadom
údajne predložených protokolov uviedol, že nie sú akceptované žalobcom, ide len o dokumenty žalobcu,
ktoré žalovaný nikdy nepodpísal a teda neakceptoval. Žalovaný ich považuje za právne irelevantné.
Systémnebolnikdydodanýafunkčný.JedinýmfunkčnýmprvkombolY..Taktiežmážalovanýpodozrenie
manipulácie s emailami, zmluvnou a účtovnou dokumentáciou žalovaného, nakoľko žalobca mal prístup

ku všetkým dokumentom. Taktiež je zaujímavou skutočnosťou, že drvivá väčšina emailov smeruje na
otca žalovaného, nie priamo na štatutára žalovaného. Taktiež emaily boli zasielané z emailov adresy
inej spoločnosti žalobcu IT Visions, s.r.o, pričom žalobcom v tomto konaní je iná spoločnosť žalobcu.
Všetky emaily adresované konateľovi žalovaného, resp. jeho otcovi boli zo spoločnosti vo vlastníctve
žalobcu, konkrétne [email protected] To dokazuje tú skutočnosť, že dohoda medzi žalobcom

a žalovaným bola taká, že hardware, teda techniku dodá spoločnosť žalobcu URBAN TRENDS-SK,
s.r.o. Služby budú poskytované inou spoločnosťou žalobcu - IT Visions s.r.o. Je tu preukázateľná
manipulácia so zmluvou, dodatkom, ďalej emailovú komunikáciu so spoločnosti IT Visons na otca
konateľa žalovaného a na druhej strane preukázané tvrdenia, že žalovaný zmluvu ani dodatok s takým
obsahom, ako predložil žalobca nepodpísal. Súd prvej inštancie uvedené nezohľadnil a ani sa s týmito

námietkami žalovaného nezaoberal. Žalobca nepreukázal akceptácie ponuky zo strany žalovaného.
Sám žalobca predložil dokumenty, kde je uvedená spoločnosť IT Visons ako dodávateľ systému, ako i
dokumenty, z ktorých je zrejmé, že licencie, domény boli registrované v rozpore s dohodu len na žalobcu
a nie na žalovaného. Tieto preukázané skutočnosti súd prvej inštancie neakceptoval v odôvodnení
rozhodnutia. Žalovaný navrhol vypočuť svedka pána M. H. v podaní zo dňa 9.3.2018, avšak súd prvej

inštancietentonávrhnavykonaniedôkazuneakceptoval.Uvedenýmkonanímsúduprvejinštanciedošlo
k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Žalobca služby podľa zmluvy neposkytoval
objektívne z dôvodu, že vybavenie, hardware, hlavne sfunkčnenie celého systému (ďalej len „systém) na
ktorémalibyťslužbyposkytovanénebolnikdyvcelostidodanýafunkčný.Kamerovýsystémvprevádzke
Y., kamerový systém v prevádzke D. - cenová ponuka žalobcu nebola žalovaným akceptovaná, dôkazné

bremeno je na žalobcovi, aby preukázal akceptáciu zo strany žalovaného, avšak neuniesol dôkazné
bremeno v tejto veci. Cenové ponuky žalovaný neakceptoval a sú v rozpore s dohodu medzi žalobcom
a žalovaným. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí
ústavného súdu vyplýva, že ako základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, tak i právo podľa čl. 6 ods.
1 dohovoru v sebe okrem iných práv a záruk (právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a pod.)

zahŕňajú aj právo na odôvodnenie rozhodnutia. Žalovaný poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva (Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997) a na judikatúru Ústavného súdu
(IV. ÚS 115/03). Odôvodnenie rozhodnutia súdov musia mať náležitosti uvedené v ustanovení § 220
ods. 2 CSP. Celkový postup súdu je možné charakterizovať ako nedôsledný a nezákonný v rozpore s
Ústavou SR ako i ďalšími zákonmi, najmä ustanoveniami CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté

rozhodnutie podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu zamietne, prípadne podľa § 389 CSP zrušil a vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu (§ 373 ods. 3 CSP) žalovaného uviedol, že námietky žalovaného sú
účelové, v snahe zbaviť sa záväzkov. Hoci Servisná zmluva aj Dodatok hoci boli rozopnuté a následne
spojené,slistinaminemohlobyťžiadnymspôsobommanipulované,nakoľkorovnakéstopynarovnakom

mieste po predchádzajúcej skobe sa nachádzajú na všetkých listoch týchto dokumentov. Rovnako zo
znaleckého posudku žiadnym spôsobom nevyplývajú tvrdenia obsiahnuté v odvolacích námietkach
žalovaného, t. j. že jednotlivé strany Servisnej zmluvy pochádzajú z iných zdrojov. Práve naopak, zo
znaleckého posudku
o. i. vyplynulo, že listy papiera použité na vyhotovenia Servisnej zmluvy, Dodatku ako aj príloh Servisnej

zmluvy sú druhovo zhodné; preskúmaním štruktúry tlače na jednotlivých hárkoch listín a ich vzájomným
porovnaním medzi sebou z hľadiska veľkosti tonerových zrniečok, rozloženia tonerových zrniečok,
štruktúry nánosu tonera, farebného odtieňa tonera, typu tonera bolo zistené že tieto sa navzájom
zhodujú; použitý typ písma je rovnaký na Servisnej zmluve ako aj jej prílohách, odlišný typ písma
má jedine Dodatok, ktorý bol však uzatvorený s ročným odstupom. Za bezpredmetnú možno ďalej
označiť námietku žalovaného, podľa ktorej štatutárny orgán žalovaného vždy parafoval každú jednu

stranu každej listiny, ktorú podpisoval, nakoľko, ako správne v napadnutom rozhodnutí uviedol súd prvej
inštancie, žalovaný túto prax jej konateľa žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, pričom dôkazné
bremeno ohľadom tejto skutočnosti ležalo na ňom. K existencii a platnosti Servisnej zmluvy s
obsahom, aký bol zistený súdom prvej inštancie bolo možné dospieť aj bez vykonávania znaleckého
dokazovania. Žalovaný namietal neplatnosť Servisnej zmluvy s obsahom uplatňovaným žalobcom,

avšak v rozpore s § 151 ods. 2 CSP pokiaľ tvrdil, že bola medzi stranami uzatvorená servisná zmluva,
avšak s iným obsahom, bol povinný v rámci svojich tvrdení uviesť, aká servisná zmluva s akým obsahom
bola uzatvorená. Túto svoju dôkaznú povinnosť si však žalovaný nesplnil a preto v tejto otázke neuniesol
dôkazné bremeno a bolo potrebné vychádzať zo skutočností - Servisnej zmluvy predloženej žalobcom.
Žalovaného neospravedlňuje v tomto smere námietka, že údajne bolo jeho vyhotovenie Servisnej

zmluvy odcudzené, nakoľko je vecou a povinnosťou žalovaného svoju vlastnú dokumentáciu archivovať
a chrániť pred stratou, odcudzením a zničením. Konateľom žalovaného potvrdil, že medzi stranami
bola uzavretá „nejaká“ servisná zmluva; Dodatok bol ním riadne podpísaný; zo strany žalobcu boli
žalovanému poskytnuté „nejaké“ servisné služby a tieto boli žalovaným riadne prijímané (opakovane
však bez splnenia povinnosti podľa § 151 ods. 2 CSP, teda uvedenia, aké konkrétne služby boli

poskytnuté), čo bolo potvrdené aj výpoveďou svedkyne I. C.; že podpis na prílohe č. 2 Servisnej zmluvy,
ktorá uvádzala ceny za jednotlivé služby poskytované žalobcom do času uzatvorenia Dodatku, je jeho. V
otázkeplatnosti/neplatnostiServisnejzmluvyaDodatkuvykonalsúdprvejinštanciedostatočné a
rozsiahle dokazovanie, pričom na základe zistených a vyššie opakovane reprodukovaných skutočností
dospel správne k jedinému možnému adekvátnemu záveru, a to že Servisná zmluva ako aj Dodatok sú

platné, a to v takom znení, ako boli žalobcom predložené súdu prvej inštancie. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že
zápis z porady z 28. augusta 2014 sa netýka spoločnosti žalobcu, ale spoločnosti IT Visions, s. r. o. a
tento zápis so spoločnosťou žalobcu a s prejednávanou vecou nemá súvis, pričom tento
zápis poukazuje len na ten fakt, že spoločnosť žalobcu mala spoločnosti žalovaného dodať hardware a
spoločnosť IT Visions s.r.o. mala spoločnosti žalovaného dodať software, tieto tvrdenia žalovaného zo

zisteného skutkového stavu žiadnym spôsobom nevyplývajú. Žalovaný v konaní nepreukázal existenciu
žiadneho zmluvného vzťahu so spoločnosťou IT Visions s.r.o. v rozhodujúcom období, teda v
období platnosti Servisnej zmluvy a Dodatku, a teda je logické, že pokiaľ žalovaný nepreukázal, že
predmetný zápis z porady sa týkal spoločnosti IT Visions s.r.o., bolo potrebné dospieť k záveru, že sa
týkal spoločnosti žalobcu, nakoľko s touto bol žalovaný

v rozhodujúcom období v zmluvnom vzťahu. Rovnako žalovaný nepreukázal ani existenciu dohody,
podľa ktorej mal údajne žalobca dodávať žalovanému hardware a spoločnosť IT Visions s.r.o. mala
žalovaného dodávať údajne software, a teda ide len o ničím nepodložené subjektívne tvrdenia
žalovaného. Pokiaľ zamestnanec M. H. komunikoval so žalobcom ohľadom Servisnej zmluvy, avšak
výlučne čo sa týka schválenia žalobcom poskytnutých služieb, aj vzhľadom na mailovú komunikáciu

tohto zamestnanca žalovaného, bolo potrebné dospieť k záveru, že tento mal v rámci svojej obvyklej
pracovnej náplne oprávnenie vo vzťahu k žalobcovi odsúhlasiť rozsah vykonaných prác. Zamestnanec
žalovaného M. H. pritom nikdy neodsúhlasoval a nepodpisoval za žalovaného žiadne zmluvy a ani
nerokoval o žiadnych cenových podmienkach, ako to udáva žalovaný v podanom odvolaní,
a teda táto námietka nie je vôbec dôvodná. Žalovaný ďalej namietal, že scan podpisu zamestnanca M.

H. mohol byť napríklad umelo doplnený žalobcom a mohlo byť teda takto manipulované s dôkaznými
prostriedkami. Rovnako namietal, že akékoľvek
e-maily žalovaného mohli byť vykoncipované žalobcom, ktorý mal mať údajne prístup ku všetkým
e-mailovým schránkam žalovaného a tieto dôkazy si mohol vytvárať. Ide v tomto prípade ozávažné obvinenie, ktoré však žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal. Naopak, žalobca počas
konania predložil viacero dôkazov (ako napríklad žiadosť o prístup do systému, certifikácie a pod.)
preukazujúcich, že nemohol mať žiadny prístup k e-mailom žalovaného

a tieto, ako ani podpisy zamestnancov žalovaného, nemohol žiadnym spôsobom vytvárať, pozmeňovať
či prispôsobovať. Rovnako nie sú na mieste ani námietky žalovaného o tom, že e-maily, ktoré sú
súčasťou vykonaných dôkazov, sa týkali spoločnosti IT Visions s.r.o. a nie žalobcu. Hoci tieto e-maily
boli odosielané a doručované na a z e-mailovej adresy [email protected], toto bolo spôsobené výlučne tým, že
rovnaká osoba, teda p. V. S. bol v rozhodujúcom čase konateľom jednak spoločnosti žalobcu, ako aj

spoločnosti IT Visions s.r.o., s ktorou bol žalovaný v minulosti pred uzatvorením Servisnej zmluvy taktiež
v zmluvných vzťahoch. Je nepochybné, že všetky žalobcom predložené e-mailové komunikácie so
žalovaným sa týkali výlučne právnych vzťahov, ktoré sú predmetom tohto konania. To vyplýva napokon
aj zo samotného obsahu týchto e-mailov. Hoci žalovaný opakovane namietal údajné nesfunkčnenie
systémov žalovaného či nedodanie alebo neprepísanie licencii zo strany žalobcu, resp. jej konateľa
na žalovaného, je potrebné uviesť, že tieto skutočnosti žiadnym spôsobom nesúvisia s prejednávanou

vecou. Rovnako žalovaný nevzniesol žiadne nároky zo zodpovednosti za vady či reklamácie žalobcovi
ohľadom poskytnutých služieb či dodania kamerových systémov. Predmetom týchto zmluvných vzťahov
nebolo ani dodanie licencii na programy, ktoré boli predmetom iných právnych vzťahov, ktorých sa
prejednávaná vec žiadnym spôsobom netýka. Hoci žalovaný mohol predmetný návrh na vykonanie
dôkazu uplatniť v podaní z 9. marca 2018, avšak vzhľadom na ďalší priebeh konania je zrejmé, že na

vykonaní tohto dôkazu už netrval. Je zrejmé, že medzi predmetným podaním žalovaného a rozhodnutím
vo veci samej prešiel dlhší časový úsek, boli vykonané viaceré dôkazy, zistené nové skutočnosti a pod.
Podstatné je napokon vyjadrenie žalovaného učinené na pojednávaní konanom 1. apríla 2019, kde v
zápisnici z pojednávania je jasne uvedené, že „na otázku súdu strany uvádzajú, že ďalšie návrhy na
vykonanie dokazovania nemajú.“ Pokiaľ by v čase pred skončením dokazovania vo veci žalovaný na

vykonaní predmetného dôkazu naďalej trval, bol akiste nielen oprávnený, ale aj povinný, tento návrh
na vykonanie dokazovania vzniesť. Keďže však ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania žalovaný
nemal, bolo z okolností prejednávanej veci nesporné, že z tohto svojho predchádzajúceho návrhu
vznesenéhonazačiatkukonaniazjavneustúpil.Podľamienkyžalobcubolozásadnouanepopierateľnou
skutočnosťou, že absolútnu väčšinu faktúr, ktoré sa vzťahovali na uplatňované nároky, teda jednak

väčšinu faktúr vystavených na základe Servisnej zmluvy ako aj faktúry vzťahujúce ku kamerovému
systému v prevádzke Y., kamerovému systému v prevádzke D. a dodaniu kamery D-link žalovaný nikdy
nenamietal, zaradil do svojho účtovníctva a odpočítal si z nich daň z pridanej hodnoty. Pokiaľ by tieto
faktúry mali byť fiktívne a služby resp. tovary v nich uvedené neboli žalovanému reálne nikdy dodané,
akiste by žalovaný nepristúpil k takému kroku ako je uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty,

nakoľko takýmto konaním by sa štatutárny orgán žalovaného vystavoval dôvodnému podozreniu zo
spáchania trestného činu krátenia dane
a poistného, čo by mohlo mať zásadné dôsledky. Žalobca má za to, že dôvodný a správny je aj záver
súdu prvej inštancie o tom, že pri kamerovom systéme Y. a kamerovom systéme D. bola zo strany
žalovaného riadne odsúhlasená cenová ponuka, pričom aj zo špecifikácii jednotlivých faktúr je zrejmé,

že tieto boli rozdelené na faktúry za dodaný materiál - tovar a osobitne za vykonané práce, kde cenu
za materiál prostredníctvom preddavkových faktúr žalobca logicky požadoval uhradiť vopred ešte pred
samotnou inštaláciou. Dôvodom neuhradenia faktúr za poskytnuté služby a dodané tovary boli finančné
problémy žalovaného, čo bolo potvrdené aj výsluchom svedkyne C., ktorá uviedla, že
v inkriminovanom období žalovaný bol z dôvodu finančných problémov nútený s ňou ukončiť pracovný

pomer, pričom dodnes jej neboli uhradené všetky mzdové nároky. Napadnuté rozhodnutie je dostatočne
odôvodnené a spĺňa všetky požiadavky na odôvodnenie súdnych rozhodnutí podľa § 220 ods.
2 CSP a ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych orgánov. Súd prvej inštancie sa v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia riadne vysporiadal so všetkými pre posúdenie veci rozhodujúcimi
skutočnosťami, riadne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy a uviedol úvahami, ktorými sa riadil pri

právnom posúdení veci. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne a
právne správny potvrdil.

18. Súd prvej inštancie podľa § 374 ods. 1 CSP doručil vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovanému.
Žalovaný vyjadrenie nepodal.

19. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP a § 262 ods. 1 CSP,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

20. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP (viazanosť
rozsahom odvolania), viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, vrátane svojho oprávnenia
preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok z úradnej povinnosti podľa § 380
ods. 2 CSP, a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť v prvej, tretej a vo štvrtej výrokovej vete tohto výroku. Odvolací

súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci
nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a
nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, a dňa 19.8.2020 verejne vyhlásil vo
veci rozsudok za dodržania postupu podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP, keď oznámil
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

21. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že

v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1
písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore
o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za
účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.

Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil
stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

22. V rámci postupu podľa § 380 ods. 2 CSP preskúmal odvolací súd dôvodnosť odvolacieho dôvodu

podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktorého existenciu vyvodzoval žalovaný z absencie náležitostí
odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP, s poukazom na základné práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd a na citovanú
judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Tvrdil, že
rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, v odôvodnení súd prvej inštancie nezohľadnil a

nezaoberal sa námietkami a tvrdenými skutočnosťami žalovaného o neplatnosti zmluvy o poskytovaní
servisných služieb Service Level Agreement (SLA) z dôvodu preukázanej manipulácie s jej textom a
jednotlivýmistranami,zmluvnoustranoumalabyťspoločnosťITVisions,čopotvrdzujúzáznamyzporád,
e-mailová komunikácia medzi spoločnosťou IT Visions a otcom konateľa žalovaného D. C.. Ostatné
odvolacie tvrdenia žalovaného posudzoval odvolací súd v rámci uplatnených odvolacích dôvodov podľa

§ 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP.

23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je svojím obsahom pomerne široký. O jeho
naplnenie však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práva stranou
sporu, dosiahne určitú intenzitu a preto odôvodňuje záver, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.

Konkrétne pochybenie súdu musí byť preto hodnotené v kontexte celého konania. Odvolací súd
súhlasí so žalovaným, že právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí
základného práva na spravodlivý proces, zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6
ods.1Dohovoruochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdajspoukazomnajudikatúru,ktorúžalovaný
citoval v odvolaní. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a

z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu, teda prečo rozhodol tak ako uviedol vo výroku
rozhodnutia. Úlohou sudcu je skoncentrovať do odôvodnenia rozsudku vždy iba podstatný obsah tých
procesných úkonov a prednesov sporových strán, ktoré sú významné pre konanie a rozhodnutie.
Povinnosťou súdu je v odôvodnení sa vyrovnať s argumentmi strán sporu, ktoré môžu mať vplyv na
rozhodnutie. Písomné vyhotovenie rozsudku súdu prvej inštancie obsahuje z hľadiska štruktúry všetky

časti podľa § 220 ods. 1 CSP. V rámci hodnotenia odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP, z
ktorého je možné vyvodiť aj záväznú logickú štruktúru odôvodnenia, obsahuje odôvodnenie rozsudku
súdu prvej inštancie aj posúdenie čiastkových skutkových zistení a ich hodnotenie pri celkovej dôkaznej
situácii v spore, ktorá má základ v uplatnených prostriedkoch procesného úroku a procesnej obranystranami sporu v konaní pred súdom prvej inštancie. S uplatnením týchto procesných prostriedkov v
konaní je úzko spojená povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť strán sporu. Z odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie zreteľne vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami, obsah

dôkazov z týchto listín pri hodnotení jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti považoval za hodnoverný a z
obsahu listín ustálil skutkový stav podstatný pre právne posúdenie veci. Odôvodnenie rozsudku súdu
prvej inštancie spĺňa podľa názoru odvolacieho súdu náležitosti vyžadované § 220 ods. 2 CSP z hľadiska
obsahovej aj záväznej logickej štruktúry. V rozsahu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/
CSP vyhodnotil odvolací súd odvolacie tvrdenia žalovaného ako nedôvodné.

24. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade
so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s
poukazom na ním citované ustanovenia Obchodného zákonníka žalobe o splnenie peňažnej povinnosti
čo do istiny 11 241,77 eur, čiastočne čo do výšky a rozsahu uplatneného úroku z omeškania

a nároku na náhradu trov konania vyhovel.

25. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd žalobu vo zvyšku zamietol (tretie výroková
veta), odvolanie nebolo podané a v tejto časti nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť.

26. Základom rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného podľa § 365
ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti
skutkových a právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku uvádza, že súd prvej inštancie
sa jasným a zrozumiteľným spôsobom vyjadril k nároku uplatnenému žalobcom a k použitej obrane

žalovaného, zdôvodnil dôvody, na základe ktorých tento nárok žalobcovi priznal a žalobe čiastočne
vyhovel. Pri aplikácii
§ 387 ods. 2 CSP nie je odvolací súd povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať
tie isté skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie, a s
ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 350/2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
2Cdo 170/2005). V súlade s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky dal súd prvej
inštancie v odôvodnení rozsudku odpoveď na podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej
veci. Vo vzťahu ku konaniu pred odvolacím súdom a k odôvodneniu rozsudku odvolacieho súdu je
potrebné poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 115/2003 z 3.

júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, ale
len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp.zn. II. ÚS 78/2005 zo 16. marca 2005 „... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní...“.

27.Vychádzajúczobsahuspisu,skutkovéhostavuzistenéhoapreukázanéhovykonanýmdokazovaním,
vrátane vyjadrení strán sporu (odpor žalovaného zo dňa 29.12.2017, vyjadrenie žalobcu k odporu zo
dňa 11.2.2018, vyjadrenie žalovaného zo dňa 9.3.2018, vyjadrenie žalovaného zo dňa 27.6.2018) ako

prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany je odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie,
toho názoru, že medzi žalobcom v postavení poskytovateľa a žalovaným v postavení objednávateľa
došlo dňa 1.1.2014 k uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní servisných služieb Service Level Agreement
(SLA) v písomnej forme podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (nepomenovaná zmluva), ktorou
sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému servisné služby súvisiace so zabezpečením prevádzky a

rozvoja komunikačno-technologickej a bezpečnostnej infraštruktúry v správe žalovaného za podmienok
dohodnutých v tejto zmluve (článok I. bod 1. zmluvy). Popis a definíciu poskytovaných služieb zmluvné
strany špecifikovali v prílohe č. 1, ktorá sa stala neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (článok I. bod 3. zmluvy,
článok IX. bod 5 zmluvy). V článku I. bod 4. zmluvy zároveň zmluvné strany dohodli služby a práce, ktoré
boli súčasťou poskytovaných služieb. V článku II. písm. a/ - c/ dohodli zmluvné strany miesto plnenia

poskytovaných služieb, vždy pri zabezpečení požadovanej súčinnosti, ktorú zmluvné strany definovali v
prílohe č. 2 zmluvy ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy (článok II., článok IX. bod 5. zmluvy). Zmluva bola
uzatvorená na dobu neurčitú a v článku III. dohodli zmluvné strany spôsob a formu ukončenia zmluvy.
V článku V. zmluvy dohodli zmluvné strany cenu poskytovaných služieb a prác a platobné podmienky.Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie pri uplatnení prostriedkov procesnej obrany, rovnako aj v
odvolacom konaní, tvrdil, že zmluva je neplatný právny úkon, nakoľko preukázateľne došlo k manipulácii
s obsahom zmluvy a zmluvnou stranou mala byť spoločnosť IT Visions, s.r.o. (IČO 46 230 424, v ktorej

má V. S. postavenie spoločníka a konateľa spoločnosti).

28. Znaleckým dokazovaním, nariadeným súdom prvej inštancie, v rámci ktorého podal Kriminalistický
a expertízny ústav Policajného zboru, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz,
Bratislava v konaní znalecký posudok č. ČES:PPZ-KEU-BA-EXP-2018/11318 zo dňa 5.2.2019, nebola

preukázaná dôvodnosť tvrdenia žalovaného o manipulácii s obsahom zmluvy. Týmto znaleckým
posudkom bolo preukázané, že došlo k mechanickej manipulácii so zmluvou ako listinou vytvorenou
čo do písomného textu - formy, keď znalecký ústav v časti III. Záver konštatoval, že listiny označené
ako predmety č. 1 (zmluva o poskytovaní servisných služieb Service Level Agreement (SLA) - 5 listov
a č. 2 (dodatok č. 1 k zmluve) - 9 listov boli rozšité a následne zošité skobou. Záver znaleckého
dokazovania umožňuje, keďže chýba dispozícia žalovaného v rozsahu splnenia povinnosti tvrdenia a

dôkaznej povinnosti, konštatovať, že v konaní predložená zmluva o poskytovaní servisných služieb
Service Level Agreement (SLA) zo dňa 1.1.2014 je prejavom vôle žalobcu a žalovaného v písomnej
forme. Na platnosť tejto zmluvy nemá vplyv ani tvrdenie žalovaného, že konateľ žalovaného Ing. I.
C. pri podpise každej zmluvy parafuje každú stranu a pridáva odtlačok pečiatky spoločnosti, a to i
na prílohy, pričom prílohy nie sú parafované vôbec, na rozdiel od dodatku č. 1, kde je každá strana

parafovaná konateľom žalovaného a je pridaný odtlačok pečiatky spoločnosti. Dodatok č. 1 k zmluve o
poskytovaní servisných služieb Service Level Agreement (SLA) uzatvorili dňa 1.1.2015 tie isté zmluvné
strany, žalobca URBAN TRENDS-SK, s.r.o., IČO 44 304 331, v mene ktorého konal V. S., konateľ, v
postavení poskytovateľa a žalovaný SV Engineering, s.r.o., IČO 47 192 542, v mene ktorého konal Ing. I.
C., konateľ, v písomnej forme tak ako sa tieto zmluvné strany dohodli v článku IX. bod 2. zmluvy. Zmluva

zo dňa 1.1.2014 ani dodatok zo dňa 1.1.2015 neobsahujú žiadne ustanovenie ani dojednanie o tom,
že pre platnosť zmluvy sa vyžaduje podpis oprávnených osôb zmluvných strán na každej strane textu
písomne vyhotovenej zmluvy. K uvedenému odvolací súd dodáva, že tvrdenie žalovaného o neplatnosti
zmluvy z týchto dôvodov, je v rozpore s obsahom dodatku č. 1. Porovnaním textu zmluvy a textu dodatku
č. 1 možno nepochybne dôjsť k záveru, že dodatok č. 1 je takmer identický, okrem dohodnutých zmien

(miesto plnenia, cena a platobné podmienky), s textom zmluvy a to aj v rovnakom označení článku VI.
s názvom „Ochrana informácií“ a článku VI. s názvom „Zodpovednosť za škodu, chyby a záruka“. Túto
skutočnosťneuviedolžalovanývkonanípredsúdomprvejinštancieakorozhodujúcuskutočnosťaktejto
skutočnosti nepodal žiadne vysvetlenie. Záver súdu prvej inštancie o platnosti a záväznosti zmluvy o
poskytovaní servisných služieb Service Level Agreement (SLA) zo dňa 1.1.2014 považuje odvolací súd

za správny. Uzatvorenie zmluvy a dodatku č. 1 k tejto zmluve ako platných právnych úkonov považuje
odvolací súd za účinné popretie tvrdenia žalovaného
v odpore proti platobnému rozkazu a v odvolaní, že dohoda medzi žalobcom a žalovaným bola taká,
že hardware, teda techniku, dodá spoločnosť URBAN TRENDS-SK, s.r.o. a služby budú poskytované
spoločnosťou IT Visions, s.r.o. Žalovaný mal objektívnu vedomosť s kým a za akých podmienok uzatvoril

predmetnú zmluvu, ktorý subjekt je zmluvnou stranou obchodného záväzkového vzťahu a komu zaplatil
finančné prostriedky z plnenia práv a povinností, ktoré sa týkali a ktoré súviseli s predmetnou zmluvou.

29. Odvolacie tvrdenia, ktorými poukazoval žalovaný na zápis zo dňa 28.8.2014 a e-
mailovú komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným s tým, že sa netýkajú žalobcu, ale spoločnosti IT

Visions, s.r.o., a e-maily nie sú adresované žalovanému, ale sú adresované otcovi konateľa žalovaného,
vyhodnotil súd prvej inštancie správne vo vzájomnej súvislosti vzniku a priebehu obchodného
záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že
žalovaný okrem tvrdenia, že Ing. D. C. je jeho otcom, netvrdil ani nepreukázal existenciu žiadnych
skutočností oznámených žalobcovi o tom, že Ing. D. C. nemá postavenie osoby s oprávnením konať

za podnikateľa, pokiaľ táto osoba počas obchodného záväzkového vzťahu žalobcu a žalovaného
prijímala elektronickú komunikáciu týkajúcu sa výkonu práv a povinností zmluvných strán. Žalovaný
svoje tvrdenie, že predložené e-maily neodzrkadľujú realitu a sú vytvorené účelovo pre tento prípad,
nekonkretizoval v rozsahu skutkového deja v čase a mieste a na preukázanie tohto tvrdenia neoznačil
relevantné dôkazy, ktoré by spôsobilé spochybniť, že zmluvnou stranou v obchodnom záväzkovom

vzťahu v postavení poskytovateľa bola spoločnosť URBAN TRENDS, s.r.o. Elektronická komunikácia a
zápis 28.8.2014 nemajú povahu právnych úkonov o zmene podstatných náležitostí uzatvorenej zmluvy
a dodatku č. 1 k nej.30. Za nedôvodné a bez opory v dôkazoch v rozsahu vykonaného dokazovania pred súdom prvej
inštancie považoval odvolací súd tvrdenie žalovaného, že zamestnanec žalovaného M. H. nemal
kompetenciu odsúhlasovať rozsah poskytovaných služieb a údajný podpis M. H. je len doplnený scan

jeho podpisu, ku ktorému sa mohol žalobca dostať z dôvodu, že disponoval prístupom do počítačov
žalovaného. Súd prvej inštancie sa správne v rozsahu tohto dokazovania vysporiadal s týmito tvrdeniami
žalovaného, keď sám žalovaný ako strana v spore tvrdil, že tejto osobe rozšíril pracovnú náplň tak,
aby kontroloval činnosť žalobcu, v mene ktorého konal konateľ V. S.. V tom smere sa odvolací súd
stotožňuje s obsahom vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovaného, že pokiaľ zamestnanec žalovaného

M. H. komunikoval so žalobcom ohľadom zmluvy, týkalo sa to výlučne schválenia poskytnutých služieb.
Aj vzhľadom na e-mailovú komunikáciu tohto zamestnanca žalovaného bolo potrebné dospieť k názoru,
že tento mal v rámci svojej obvyklej pracovnej náplne oprávnenie vo vzťahu k žalobcovi odsúhlasiť
rozsah vykonaných prác.

31.Odvolacietvrdeniažalovaného,ktorýminamietazistenýskutkovýstavvrozsahuodvolacíchdôvodov

podľa § 365 ods. 1 písm. e/ a h/ CSP, keď podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie nedostatočne
alebo vôbec nevysporiadal s jeho tvrdeniami, že domény a licencie si žalobca zaregistroval na seba v
rozpore s dohodou a tieto nikdy žalovanému neodovzdal, že kamerový systém v mieste plnenia Y. nebol
funkčný na 100 %, že žalobca nepreukázal akceptáciu cenovej ponuky žalovaným, že žalobca nedodržal
dohodu o duplicitnej položke vo faktúre č. 2014002 (3 x Ubiquiti AIRCAM), ktorá sa týkala kamerového

systému v mieste plnenia D., že žalobca nepreukázal akceptáciu cenovej ponuky D. žalovaným, že
faktúra č. 10150040 na sumu 506,40 eur, ktorá sa týkala kamery D-link DCS-6113/E, je
duplicitná, vyhodnotil odvolací súd jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti s preukázanými skutočnosťami
ako nedôvodné, uvedené bez opory vo vykonaných dôkazoch a bez náležitého odôvodnenia okolností,
ktoré by konkretizovali vecný obsah dohôd, o ktoré žalovaný opiera svoje tvrdenia v odvolaní. Súd

prvej inštancie v odsekoch 7. - 10. odôvodnenia rozsudku podrobne uvádza jednotlivé skutkové zistenia
z vykonaných dôkazných prostriedkov a v odsekoch 12. - 19. odôvodnenia rozsudku uvádza ich
hodnotenie vo vzájomných súvislostiach. Odvolací súd konštatuje, že tieto skutkové zistenia sú správne
a ich hodnotenie ako celku zodpovedá zásade voľného hodnotenia podľa § 191 ods. 1 CSP z hľadiska
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie tvrdenia žalovaného nie

sú spôsobilé tieto závery súdu prvej inštancie spochybniť.

32. Žalovaný v odvolaní za uplatnenia odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP namieta
nevykonanie dôkazu výsluchom svedka M. H., ktorého ako dôkaz navrhol v podaní zo dňa 9.3.2018.
Odvolací súd uvádza, že je pravdou, že v písomnom podaní zo dňa 9.3.2018, ktorým sa žalovaný

vyjadril k podaniu žalobcu k odporu žalovaného, navrhol okrem iného aj výsluch M. H. ako svedka.
Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 18.4.2018 za účasti strán sporu a ich právnych zástupcov
rozhodol postupom podľa 185 ods. 1 CSP, že vykoná listinné dôkazy založené v spise. Dôkaz navrhnutý
žalovaným výsluchom svedka M. H. súd prvej inštancie nevykonal.

33. V rozsahu skúmania zákonnosti postupu súdu prvej inštancie v súvislosti s nevykonaním
navrhovaného dôkazu výsluchom svedka M. H. ako skutkovej vady rozhodnutia, resp. vady v skutkovom
zistení súdu prvej inštancie, prihliadol odvolací súd, že žalovaný výsluch tohto svedka odôvodňoval
tým, že tento zamestnanec mal na starosti technickú stránku projektu a nemal v kompetencii
uzatvárať zmluvy, rozhodovanie o výške odmeny za služby, schvaľovanie odmeny, resp. jej uhrádzanie.

Dokazovanie je zákonom upravený postup súdu a strán sporu, na základe ktorého získava súd pre
rozhodnutie podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom konania. Súd je subjektom,
ktorý určuje, čo sa bude dokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré dôkazy vykoná. Nevykonanie dôkazu navrhnutého stranou sporu na preukázanie
ním tvrdených skutkových okolností nie je vadou v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.

d/ CSP. Žalovaný v odvolaní neuvádza iné odvolacieho tvrdenia, ktoré by bolo možné pod tento odvolací
dôvod podradiť.

34. V rozsahu dôkazov zistených z dôkazných prostriedkov odvolací súd dospel k názoru, že v konaní
pred súdom prvej inštancie boli preukázané skutočnosti, na existenciu ktorých navrhoval žalovaný

výsluch M. H. ako svedka, najmä v období od tohto návrhu do vyhlásenia rozhodnutia o vyhlásení
dokazovania za skončené. B. súd konštatuje, že skutkové okolnosti o tom, že tento zamestnanec mal
na starosti technickú stránku projektu a nemal v kompetencii uzatvárať zmluvy, rozhodovanie o výške
odmeny za služby, schvaľovanie odmeny, resp. jej uhrádzanie, boli v konaní preukázané a ich existenciupri zisťovaní a hodnotení podstatného skutkového stavu by výsluch menovaného svedka neovplyvnil
a nezmenil zásadným spôsobom. V tomto význame odvolací súd uzatvára, že nevykonaním dôkazu
výsluchom M. H. ako svedka nie sú splnené predpoklady naplnenia dôvodnosti odvolacieho dôvodu §

365 ods. 1 písm. e) v spojení s § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, pretože týmto postupom súdu prvej inštancie
neboli žalovanému odňaté ani obmedzené jeho procesné práva vymedzené v § 149 CSP v takej miere,
že by bolo nutné konštatovať porušenie práva na spravodlivý proces.

35. Odvolací súd po vyhodnotení podstatných odvolacích tvrdení uvádza, že v odvolacom konaní nezistil

žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú
z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho rozsudku v prvej výrokovej vete.

36. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj v 3. a
4. výrokovej vete výroku o nároku na náhradu trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie,
vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje

tak u žalobcu ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k
žalobnému petitu. Žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu čo do istiny patrí podľa § 255 ods. 1 CSP
nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. V § 251 CSP procesný predpis normuje inštitút trov konania, ktorý je spojený bezprostredne
s nákladmi vedenia súdneho sporu. V danom spore nariadil súd prvej inštancie na návrh žalovaného

znalecké dokazovanie a uznesením č.k. 14Cb/15/2018-211 zo dňa 18.3.2019 uložil žalovanému
povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu vo výške 809,08 eur na účet tohto súdu v lehote 10
dní od doručenia uznesenia. Žalovaný zložil tento preddavok na trovy dôkazu na účet súdu prvej
inštancie dňa 9.4.2019 vo výške 809,08 eur. Ku dňu rozhodnutia zostal predmetom rozhodovania
nárok znaleckého ústavu Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru, odbor prírodovedného

skúmania a kriminalistických analýz, Bratislava, ktorý v konaní podal znalecký posudok č. ČES:PPZ-
KEU-BA-EXP-2018/11318 zo dňa 5.2.2019, na zaplatenie odmeny - znalečného. Za použitia čl. 4 ods.
2 základných princípov CSP a primeranej aplikácie § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP na
rozhodnutie o nároku znaleckého ústavu, so zohľadnením úspechu žalobcu a neúspechu žalovaného,
rozhodol súd prvej inštancie vo štvrtej vete výroku správne, keď neúspešnému žalovanému uložil

povinnosť nahradiť tomuto znaleckému ústavu jeho nárok na odmenu a náhradu hotových výdavkov
(znalečné) za vypracovaný znalecký posudok č. 27/2014 s tým, že o jeho výške rozhodne samostatným
uznesením, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá súdny úradník súdu prvej inštancie so zohľadnením
výšky zaplateného preddavku na trovy dokazovania.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške nároku na náhradu trov konania rozhodne
súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za
dodržania zásad podľa § 251 CSP.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebozmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).