Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Kováčiková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17C/202/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116218147
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kováčiková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6116218147.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Kováčikovou, v právnej veci

žalobcov 1/ Q. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. K., G.. Ľ.. Š. XXXX/XX, štátny občan SR, 2/ M. O., nar.
XX. XX. XXXX, bytom K. K., A. XXXX/XX, štátny občan SR, v konaní zast. JUDr. Petrom Dlhopolčekom,
advokátom advokátskej kancelárie so sídlom Horná 51, Banská Bystrica, proti žalovaným 1/ K. P., nar.
XX. XX. XXXX, bytom G., XXXXX, I., T. V. X, štátny občan SRN, v konaní zast. JUDr. Ivan Spišiak -
advokát, s.r.o., so sídlom Nad Plážou 7, Banská Bystrica, IČO: 46 838 805, 2/ M. A., nar. XX. XX. XXXX,
bytom K. K., M. XXXX/XX, štátny občan SR, v konaní zast. JUDr. Ivan Spišiak - advokát, s.r.o., so sídlom
Nad Plážou 7, Banská Bystrica, IČO: 46 838 805, 3/ E. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. K., A. XXXX/X,

štátny občan SR, v konaní zast. JUDr. Zuzanou Agirre Miadokovou, advokátom advokátskej kancelárie,
so sídlom Banská Bystrica, Kalinčiakova 6206/2, o určenie vecí patriacich do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcov 1/, 2/ v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaní 1/, 2/, 3/ m a j ú n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcom 1/, 2/ v rozsahu 100 %, ktoré
sú žalobcovia 1/, 2/ povinní zaplatiť žalovaným 1/, 2/, 3/ v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o ich výške.

O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/, 2/ sa podanou žalobou domáhali určenia, že nehnuteľnosť evidovanú u Okresného
úradu Banská Bystrica, kat. odbor pre kat. územie O. na LV č. XXX pod A, a to rodinný dom súp.
číslo 240 postavený na parc. č. CKN č. 249/1 patrí v celosti v režime BSM do dedičstva po neb. B.
O., zomr. dňa XX. XX. XXXX, nar. XX. XX. XXXX a neb. K. O., rod. R., nar. XX. XX. XXXX, zomr.
XX. XX. XXXX. Žalobu odôvodnili tým, že spolu so žalovanými sú súrodenci a ich rodičmi boli B. O.

a K.N. O.. Obaja rodičia zomreli a po otcovi, neb. B. O. bolo vedené pôvodné dedičské konanie pred
bývalým Štátnym notárstvom Banská Bystrica pod č.k. D 1620/86 a následne Štátne notárstvo Banská
Bystrica rozhodovalo aj o novoobjavenom majetku v konaní pod č.k. D 2150/89. Po matke neb. K.
O. bolo vedené dedičské konanie pred Okresným súdom Banská Bystrica pod č.k. 25D 592/2013,
Dnot 153/2013 a osvedčenie o dedičstve bolo vydané dňa 25. 08. 2014. V dedičských konaniach po
rodičoch nebol prejednaný nehnuteľný majetok, ktorý rodičia ku dňu svojej smrti vlastnili v režime BSM,
a to rodinný dom č. súp. 240 postavený na parcele č. CKN 240, ktorý je v súčasnosti evidovaný u

Okresného úradu Banská Bystrica, kat. odbor pre kat. územie O. na LV č. XXX, kde pod B p.č. 1 je
v 1/1 zapísaná ako vlastníčka žalovaná 1/. Rodinný dom bol postavený rodičmi počas ich života a za
trvania manželstva zo spoločných prostriedkov začiatkom 60. rokov a je ich vlastníctvom v režime BSM.
Po otcovej smrti v dedičskom konaní pred štátnym notárstvom Banská Bystrica, č.k. D 1620/86 bolovydané rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 03. 1987. V tomto dedičskom konaní, ako
je uvedené v rozhodnutí zo dňa 20. 11. 1986, nebol prejednaný rodinný dom súp. čísla 240 a taktiež
nebol prejednaný ani v prejednaní dedičstva o novoobjavenom majetku - pozemkov, pričom konanie

bolo vedené pred Štátnym notárstvom Banská Bystrica pod č.k. D 2150/89. Následne matka žalobcov
a žalovaných ako darkyňa uzavrela Darovaciu zmluvu so zriadením vecného bremena zo dňa 30. 04.
1998, na základe ktorej bola obdarovaná žalovaná 1/. Vklad zmluvy bol povolený dňa 14. 05. 1999 pod
č. V 3383/98. Súčasťou darovacej zmluvy bola aj listina o určení súp. čísla vydaná obcou Priechod,
ktorá pre tento rodinný dom určil súp. číslo 240 s tým, že stavba bola dokončená v roku 1968 a jej

vlastníkom bola K.N. O., ich matka. Žalovaná 1/ tak takýmto spôsobom preklenula právny problém
ohľadne skutočnosti, že dom v dedičskom konaní po otcovi prejednaný nebol, a teda nedošlo ani k
vyporiadaniu BSM rodičov. Z tohto dôvodu nebol ani založený list vlastníctva, pričom v čl. I darovacej
zmluvy je uvedené, že darujúca je výlučnou vlastníčkou tohto domu, ktorému bolo určené súp. číslo 240
a vlastníctvo k nemu nadobudla na základe dedičských rozhodnutí Štátneho notárstva Banská Bystrica,
č.k. D 1620/86 a D 2150/89 po ich otcovi. Všetky skutočnosti sú nepravdivé a žalobcovia tvrdia, že

rodinný dom aj v čase uzatvárania darovacej zmluvy bol v režime BSM obidvoch ich rodičov, nakoľko v
dedičskom rozhodnutí po otcovi uvedený nebol, a teda matka dom nezdedila. Nepravdivé je aj tvrdenie
obce O., že ich matka je výlučnou vlastníčkou tohto rodinného domu, nakoľko dom bol vo vlastníctve
rodičov v režime BSM. V dedičskom konaní po otcovi dom nebol prejednaný, nebolo vyporiadané BSM a
matka nemohla k nemu nadobudnúť vlastníctvo v 1/1-ine, a teda nemohla následne previesť darovacou

zmluvou dom v celosti na žalovanú 1/. Malo byť vyvolané opätovne dodatočné prejednanie dedičstva o
novoobjavenom majetku po ich otcovi, mal byť v dedičskom konaní po ňom prejednaný rodinný dom súp.
čísla 240 a malo byť najskôr vyporiadané BSM. V čase uzavretia darovacej zmluvy nemali právoplatne
skončené dedičské konanie po otcovi, v ktorom by bol dom súp. čísla 240 prejednaný a bolo vyporiadané
BSM ich rodičov. Majú za to, že ich matka darovacou zmluvou prevádzala na žalovanú 1/ niečo, čo v

čase uzatvárania tohto právneho úkonu nevlastnila, a preto je potrebné považovať tento právny úkon
za absolútne neplatný. Poukázali aj na tú skutočnosť, že vlastne ani nešlo o darovaciu zmluvu, ale o
kúpnu zmluvu, nakoľko zo strany žalovanej 1/ došlo k vyplateniu ideálnych podielov z tohto domu na
ostatných dedičov, účastníkov tohto konania, o čom svedčia aj potvrdenia o prevzatí finančnej hotovosti
zo dňa 12. 09. 1998, ktoré podpisovali všetci dedičia, teda všetci spoluvlastníci - účastníci tohto konania.

Žalovaná 1/ si bola vedomá tej skutočnosti, že rodinný dom prejednaný v dedičskom konaní nie je, nie
je vyporiadané BSM rodičov, na rodinný dom nebol založený list vlastníctva v katastri nehnuteľností, a
preto musí ohľadne prevodu tohto rodinného domu rokovať aj s ostatnými dedičmi a spoluvlastníkmi.
Žalovaná 1/ ich chcela z dedičského podielu vyplatiť, s čím dedičia súhlasili, pričom išlo fakticky o
uzatvoreniekúpnejzmluvyvústnejformemedzižalovanou1/aostatnýmidedičmi.Žalovaná1/následne

zvolilanezákonnýpostupohľadneprevodutejtonehnuteľnosti,tým,žesivybavilanaobciPriechodlistinu
o určení súp. čísla, a to dňa 21. 04. 1998, v ktorej bolo účelovo a nesprávne uvedené, že vlastníkom
stavby je ich matka. Táto listina bola následne zneužitá pre vypracovanie darovacej zmluvy, ktorej vklad
bol povolený dňa 14. 05. 1999 pod č.k. V 3383/98. V danom prípade išlo o typický prípad zastretého
právneho úkonu, pretože ide o prípad, keď účastníci uzavrú právny úkon, ktorý účastníci uzavrieť nechcú

a ktorým predstierajú (simulujú) iný právny úkon (disimulovaný právny úkon) a je simulovaný úkon z
tohto dôvodu nedostatku potrebnej vôle subjektu neplatným právnym úkonom podľa § 37 O.z. a platným
je tzv. zastretý právny úkon, ale len za predpokladu, že spĺňa všetky zákonné náležitosti. V danom
prípade je simulovaným právnym úkonom darovacia zmluva, ktorá je pre nedostatok vôle účastníkov
tohto právneho úkonu neplatná. Neplatným právnym úkonom je však aj disimulovaný právny úkon, a to

kúpna zmluva, a to pre nedostatok zákonnej formy, nakoľko bola uzavretá len v ústnej forme. Žalovaná
1/ si bola vedomá toho, že rodinný dom súp. čísla 240 nikdy prejednaný v dedičskom konaní po ich otcovi
nebol, sama bola účastníčkou dedičského konania, ako aj účastníčkou dedičského konania o prejednaní
novoobjavenéhomajetkuarozhodnutiazdedičskýchkonaníjejbolidoručené.Obededičskérozhodnutia
použila pri vypracovaní darovacej zmluvy. Sama bola iniciatívna pri vybavovaní prevodu domu z matky

na ňu a vybavovala aj za matku na obci O. listinu o určení súp. čísla. Je teda zrejmé, že žalovaná 1/
vedela, resp. pri dodržaní obvyklej opatrnosti by mala a mohla vedieť, že ich matka v čase uzatvárania
darovacej zmluvy nevlastnila dom v 1/1-ine, a teda že s takýmto podielom nemôže disponovať. Žalovaná
1/ preto na všetky okolnosti nemohla byť dobromyseľná v tom, že jej táto nehnuteľnosť ako vlastníčke
patrí, a preto nemohla a ani nemôže byť držiteľkou oprávnenou. Zákon jej v tomto smere nemôže

poskytovať ochranu, a teda túto nehnuteľnosť nemohla ani vydržať. Naliehavý právny záujem odôvodnili
tým, že oni ako žalobcovia nemôžu vyvolať dodatočné prejednanie novobjaveného majetku v dedičskom
konaní po ich neb. rodičoch, kým v súdnom konaní nebude určujúcim výrokom určené, že tieto pozemky
vlastnili v režime BSM.1.1 V čase podania žaloby bol žalovaným v 4/ rade aj nesvojprávny B. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom
O. XXX, štátny občan SR, zastúpený opatrovníčkou - žalovanou 2/ M. A. na základe rozhodnutia

OS B.Bystrica, č.k. 31Ps/17/2013-17, ktorý dňa 12. 11. 2017 zomrel a jeho právnymi nástupcami sú
žalobcovia 1/, 2/ a žalovaní 1/, 2/, 3/.

2. Žalobcovia 1/, 2/ k žalobe pripojili fotokópiu rozhodnutia Štátneho notárstva v Banskej Bystrici D
1620/86 zo dňa 20. 11. 1986, rozhodnutie D 2150/89 zo dňa 29. 12. 1989, Osvedčenie o dedičstve

po poručiteľke K. O., č.k. 25D 592/2013-108 Dnot 153/2013 zo dňa 25. 08. 2014, fotokópiu Darovacej
zmluvy so zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 30. 04. 1998 uzavretú medzi K. O. ako darujúcou
ažalovanou1/akoobdarovanou,Dodatokč.1kdarovacejzmluvyazmluveozriadenívecnéhobremena
zo dňa 10. 05. 1991, fotokópiu listiny o určení súp. čísla zo dňa 21. 04. 1998 vydanej obcou O., fotokópie
o prevzatí finančnej hotovosti od žalovanej 1/ žalobkyňou 1/ a žalobcom 2/, výpis z LV č. XXX kat. územie
O. zo dňa 28. 09. 2016.

3. Žalovaná 3/ prostredníctvom právnej zástupkyne vo vyjadrení zo dňa 13. 11. 2016 k doručenej žalobe
uviedla, že je pravdivé tvrdenie žalobcov, že ich nebohý otec B. O. zomrel dňa XX. XX. XXXX a že
po ňom bolo vedené dedičské konanie pred bývalým štátnym notárstvom v Banskej Bystrici pod č.k. D
1620/86 a následne vedené konanie o novoobjavenom majetku pod č. D 2150/89. Tvrdenia žalobcov,

že rodinný dom č. 240 nachádzajúci sa na parc. reg. CKN č. 249/1 o výmere 136 m2 - zastavané plochy
a nádvoria v k. ú. O. zapísaný na LV č. XXX nebol v dedičskom konaní, č.k. D 1620/86 po neb. B. O.
prejednaný sa nezakladajú na pravde a ako dôkaz predložili rozhodnutie štátneho notárstva zo dňa 20.
11. 1986, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13. 03. 1987, z ktorého vyplýva, že dedičstvo po nebohom na
základe notárstvom schválenej dedičskej dohody v celosti nadobudla ich matka K. O. bez povinnosti

úhrad dedičských podielov odstupujúcim spoludedičom. Predmetom dedičstva bol, okrem iného, aj
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 domu č. 240 nachádzajúci sa v obci O. bez pozemku. Ich matka
tak nadobudnutím spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 po neb. otcovi sa stala výlučnou vlastníčkou
spornej nehnuteľnosti v podiele 1/1 a bola oprávnená s ňou nakladať ľubovoľne podľa svojej vôle. To,
že ich matka sa rodinný dom sa rozhodla darovať žalovanej 1/, bolo jej vlastné rozhodnutie, ktoré všetci

súrodenci akceptovali a rovnako všetci, vrátane žalobcov 1/, 2/ od žalovanej 1/ prijali finančnú hotovosť
vo výške 120 000,-- Sk ako vyrovnávajúci podiel zodpovedajúci príp. dedičskému podielu vo výške 1/6
na danej nehnuteľnosti. Bola to len dobrá vôľa žalovanej 1/, že ich z dedičského podielu vyplatila, aj keď
nemusela. Má za to, že neb. K. O. rod. dom č. 240 nachádzajúci sa v obci O. po neb. B. O. zdedila a ako
výlučná vlastníčka ho darovala žalovanej 1/. Darovaciu zmluvu uzavretú medzi ich matkou a žalovanou

1/ zo dňa 30. 04. 1998 považuje za platnú a účinnú a žalovaná 1/ danú nehnuteľnosť nadobudla do
svojho výlučného vlastníctva v celosti, legálne, v súlade so zákonom a platným právnym poriadkom.
Navrhla žalobu zamietnuť, nakoľko návrh žalobcov považuje za účelový a nedôvodný. Uplatnila si nárok
na náhradu trov konania.

4. Žalované 1/ a 2/ prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení zo dňa 23. 11. 2016 k podanej
žalobe uviedli, že so žalobou nesúhlasia v celom rozsahu, nakoľko súčasný právny stav je podľa
ich názoru platný a zákonný. Podľa tohto vyjadrenia, jedinou dedičkou, ktorá nadobudla majetok v
dedičských konaniach D 1620/86 a D 2150/89 bola manželka neb. B. O., a to neb. K. O. a jej deti, a
teda aj žalobcovia sa v jej prospech zriekli svojho nároku na predmet dedičstva. Týmto spôsobom jasne

vyjadrili vôľu, že celý majetok po svojom otcovi zanechávajú výlučne svojej matke. Nesúhlasili s názorom
žalobcov, že dotknutý rodinný dom súp. čísla 240 nebol predmetom dedičského konania, pretože sa
spomína v dedičskom konaní D 1620/86 a nadobúdateľom tohto majetku spolu s ďalšou súčasťou
dedičstva po neb. B. O. na základe dedičskej dohody sa stala výlučne K. O. - manželka. Majú za to, že
K. O. bola výlučnou vlastníčkou predmetného rodinného domu, a to aj napriek tomu, že tento majetok

nebol v minulosti perfektne zapísaný v príslušných katastrálnych registroch. Jej výlučné vlastníctvo
navyše rešpektovali aj všetky jej deti. Predmetný rodinný dom postavili rodičia žalobcov a žalovaných,
ich matka tento dom nadobudla po smrti svojho manžela do výlučného vlastníctva a rozhodla sa na
základe slobodnej vôle predmetný dom darovať svojej dcére K. P., a to v roku 1998. Urobila to aj z
toho dôvodu, že zo všetkých súrodencov sa jedine K. P. dokáže spravodlivo vysporiadať so svojimi

zostávajúcimi súrodencami a k vysporiadaniu došlo na základe potvrdenia o prevzatí finančnej hotovosti,
ktorej prevzatím zostávajúci súrodenci v podstate vyjadrili jasným spôsobom súhlas s vôľou svojej matky
a voči takémuto postupu nič nenamietali. V roku 2013 zomrela K. O., po nej prebehlo dedičské konanie
č. 25D 592/2013 a celý majetok nadobudol M. O.. Aj v tomto konaní bola rešpektovaná vôľa K.Ž. O.z roku 1998, keď darovala dotknutý rodinný dom v prospech K. P.. Dokazuje to skutočnosť, že podľa
tohto dedičského konania účastníci spoločne vyhlásili, že započítanie na dedičský podiel neprichádza
do úvahy a takýmto spôsobom opäť všetci súrodenci vyjadrili súhlas s vôľou svojej matky z roku 1998

a rešpektovaním vlastníctva rodinného domu K. P.. K. P. predmetný dom vlastní a užíva od roku 1998,
pričommajúzato,žejejdržbajevohľadenavšetkyskutočnostidobromyseľná.Navrhližalobuzamietnuť
a uplatnili si nárok na náhradu trov konania.

5. Žalované 1/ a 2/ k vyjadreniu predložili potvrdenie o prevzatí finančnej hotovosti zo dňa 12. 09. 1998

žalobcami 1/, 2/, každý vo výške 120 000,-- Sk od žalovanej 1/.

6.Žalobcovia1/,2/vovyjadrenízodňa20.01.2017kvyjadreniamžalovanýchuviedli,žežalovaníbližšie
nerozvádzajú, ani konkrétne necitujú, v ktorej časti dedičského rozhodnutia je uvedené, že rodinný dom
súp.čísla240nazákladededičskejdohodynadobudlaichmatka.Problematikuprejednávaniadedičstiev
v tom čase upravoval zákon č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstvom a o konaní pred štátnym notárstvom

v znení zmien. Z dedičského rozhodnutia štátneho notárstva, č.k. D 1620/86 zo dňa 20. 11. 1986,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 03. 1987 po ich otcovi B. O. vyplýva, že dedičmi a účastníkmi
tohto konania boli oni ako účastníci tohto súdneho konania a ich matka K. O.. Z výrokovej časti tohto
dedičského rozhodnutia vyplýva, že predmetom dedičského konania boli len tie nehnuteľnosti, ktoré
sú výslovne uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Predmetom dedičského konania teda bola

poľnohospodárska pôda, podiel v 1/3 k domu, ktorý bol vedený pozemnoknižne v k.ú. O. na č. zápisnice
192 p.č. 167, ktorý nadobudol ich otec titulom dedenia po neb. Q. O.. Nič iné vo výrokovej časti tohto
dedičského rozhodnutia uvedené nie je, a teda v tomto dedičskom konaní nebol prejednaný zákonným
spôsobom sporný rodinný dom č. 240. Len v odôvodnení tohto rozhodnutia v druhom odstavci, veta
štvrtá je uvedené, že okrem iného, predmetom dedičstva je 1/2 domu č. 240 v O. bez pozemku. Žalovaní

sa tak zrejme domnievajú, že týmto došlo k riadnemu a zákonnému prejednaniu v dedičskom konaní aj
tohto sporného domu č. 240, pričom si neuvedomujú, že tento rodinný dom nie je uvedený vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia, pričom záväzná pre každého je len výroková časť rozhodnutia. Medzi nimi ako
účastníkmi súdneho konania je nesporné, že rodinný dom č. 240 postavili za trvania manželstva ich
rodičia, a teda zo zákona sa na tento rodinný dom vzťahoval režim BSM. S poukazom na ustanovenie

§ 35 notárskeho poriadku, v dedičskom konaní mal štátny notár najskôr vyporiadať zaniknuté BSM ich
rodičov a toto vyporiadanie sa malo vykonať na základe rozhodnutia štátneho notárstva. Z dedičského
rozhodnutia D 1620/86 vyplýva, že toto rozhodnutie neobsahuje vo výrokovej časti ani rozhodnutie o
vyporiadaní BSM k domu č. 240, a teda nie je následne zrejmé, čo zo zaniknutého BSM je predmetom
dedenia ohľadne výšky podielu k tomuto domu. Je teda zrejmé, že v dedičskom rozhodnutí D 1620/86

vo výrokovej časti nie je vyporiadané ani zaniknuté BSM a následne ani prejednaný žiadny podiel k
tomuto rodinnému domu č. 240. Odôvodnenie každého rozhodnutia je nezáväzné, pričom poukázali
na § 159 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého je výrok právoplatného rozsudku záväzný pre účastníkov a pre
všetky orgány a ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Okamihom vyhlásenia
rozsudku sa podľa zákona pre súd stáva záväzným jeho výrok a nie je odôvodnenie. Rozhodnutie D

1620/86 nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 03. 1987 a týmto dňom je výrok tohto rozhodnutia záväzný
nielen pre štátne notárstvo, ale aj pre súd, dedičov, ako aj pre tretie osoby. Ak by v dedičskom konaní
bol prejednaný rodinný dom č. 240 a vyporiadané BSM a následne by štátne notárstvo v rozhodnutí o
dedičstve o tejto skutočnosti nerozhodlo, musel by nasledovať postup podľa § 166 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorého ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o nákladoch konania alebo

o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie.
Všetkým účastníkom dedičského konania po neb. B. O. bolo rozhodnutie doručené. Ani jeden z týchto
účastníkov v zákonnej 15-dňovej lehote takýto návrh nepodal a ani samotné štátne notárstvo v tomto
smere žiadne doplnenie tohto rozhodnutia nevykonalo. Uplynutím 15-dňovej lehoty preto nie je možné
do budúcna sa takéhoto doplnenia rozhodnutia domáhať a platí, že rodinný dom č. 240 nebol v rámci

tohto dedičského konania prejednaný, ani nebolo vyporiadané zaniknuté BSM medzi poručiteľom a jeho
manželkou. Tieto skutočnosti mali byť známe aj žalovaným, ktorí nevyužili svoje zákonné možnosti a
vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci nemôže byť ani dobromyseľná žalovaná 1/ pri užívaní
tejto veci a okolnosťami tohto prípadu nemôže byť v dobrej viere, lebo sama bola účastníčkou tohto
dedičského konania. Navrhli žalobe vyhovieť.

7. Žalované 1/ a 2/ prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení zo dňa 04. 04. 2017 k vyjadreniu
žalobcov uviedli, že nesúhlasia so skutočnosťami uvádzanými žalobcami v predmetnej žalobe a v
ich vyjadreniach. Majú za to, že z dedičského konania D 1620/86 po neb. B. O. je zrejmé, žežalovaní a taktiež žalobcovia nemali najmenšiu objektívnu pochybnosť domnievať sa, že rodinný dom
č. 240 nebol predmetom dedičského konania, čo dokazuje, okrem iného, aj zápisnica o predbežnom
vyšetrení, zistenia všeobecnej hodnoty majetku poručiteľa vzťahujúceho sa k rodinnému domu č.

240, plnomcenstvo, zápisnica zo dňa 20. 11. 1986. Písomné vyhotovenia týchto listín jednoznačne
preukazujú, že v čase ich vyhotovenia a následne do momentu pred podaním žaloby neexistovala,
a to ani na strane žalobcov čo i len najmenšia pochybnosť o vlastníctve rodinného domu č. 240. V
zápisnici o predbežnom vyšetrení sa uvádza trvalý pobyt poručiteľa a jeho manželky na adrese O. Č..
XXX a v tejto zápisnici, a to v bode 6 je v časti nehnuteľnosti uvedený rodinný dom č. 240, čo znamená,

že manželka poručiteľa výslovne prihlásila na prejednanie v súvisiacom dedičskom konaní vzťahujúci
sa rodinný dom. Manželka poručiteľa takto prejavila svoju vlastnú vôľu a nemala akýkoľvek dôvod
domnievať sa, že rodinný dom č. 240 nebude, resp. nebol v dedičskom konaní prejednaný. Toto tvrdenie
preukazuje aj zistenie všeobecnej hodnoty majetku poručiteľa vzťahujúceho sa k rodinnému domu č.
240, z ktorého je zrejmé, že za účelom dedičského konania bol oceňovaný rodinný dom č. 240 a dom bol
oceňovaný v spolupráci s vtedajším miestnym národným výborom v O., ktorého vtedajší zamestnanci

nemalinajmenšiupochybnosťdomnievaťsa,žepredmetnýrodinnýdomnebude,resp.nebolprejednaný
v dedičskom konaní. Dom spolu s garážou a vedľajšími stavbami bol ocenený na 115 854,-- Kčs. Na
tejto listine sa nachádza pečiatka miestneho národného výboru a podpis vtedajšieho predsedu MNV, z
čoho vyplýva, že obec O. predmetnú listinu - zisťovanie hodnoty musí mať uloženú v archíve. Samotná
cena rodinného domu č. 240 bola v podiele po vyporiadaní BSM započítaná vo všeobecnej hodnote

dedičstvaabolznejvyrubenýpoplatokzaprejednaniededičstva,čotaktiežstieraakúkoľvekpochybnosť
o tom, že rodinný dom č. 240 nebol, resp. nemal byť predmetom dedičského konania prejednaný.
Súčasťou dedičského spisu je taktiež plnomocenstvo k zastupovaniu žalovanej 1/, ktoré preukazuje,
že žalovaná 1/ nebola osobne prítomná na samotnom dedičskom konaní, ale dala sa zastúpiť svojou
matkou. Už v tom čase neexistovala pochybnosť o tom, že výlučnou vlastníčkou rodinného domu č. 240

sa v rámci dedičského konania stane neb. K. O.. Žalovaná 1/ plnú moc udelila svojej matke z dôvodu,
že bolo zrejmé, že po dedičskom konaní sa jej matka stane výlučnou vlastníčkou rodinného domu č.
240. Zápisnica zo dňa 20. 11. 1986 jednoznačne preukazuje, že predmetom dedičského prejednania
bol rodinný dom č. 240 a notár prejednávajúci dedičstvo sa nielen zaoberal otázkou vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale toto aj vyporiadal. Zo zápisnice vyplýva, že predmetom

BSM bolo okrem rodinného domu č. 240 aj motorové vozidlo VAZ 2101 a notár sa v rámci tejto zápisnice
z BSM vyporiadal tak, že 1/2 tohto majetku (dom a auto) zostalo manželke poručiteľa (matka žalobcov
a žalovaných), pričom druhá polovica tvorila dedičstvo samé. V zápisnici notár uvádza, že aká je
všeobecná hodnota dedičstva po neb. B. O., pričom túto dostal tak, že do nej započítal 1/2 rodinného
domu č. 240 v sume 57 927,-- Kčs a polovicu hodnoty motorového vozidla VAZ v sume 8 934,-- Kčs.

Notár v zápisnici skonštatoval, že druhá polovica rodinného domu a motorového vozidla je výlučným
vlastníctvom manželky poručiteľa z titulu vyporiadania BSM, a teda toto jednoznačne preukazuje, že
BSM bolo v rámci dedičského konania vyporiadané. Zápisnicu podpísali K. O., Q. C., M. I., M. O. Q. E.
J., t.j. okrem iného aj žalobcovia, ktorí niekoľko rokov po dedičskom konaní napádajú predmetnú vec
prostredníctvom tohto konania. Samotné znenie dedičského konania D 1620/86 dokazuje, že hodnota

1/2 rodinného domu a 1/2 motorového vozidla VAZ bola započítaná do všeobecnej hodnoty dedičstva
a zo znenia dedičského rozhodnutia je zrejmé, že toto konštatovanie je nielen súčasťou odôvodnenia,
ale aj súčasťou výrokovej časti rozhodnutia. To znamená, že nie je možné súhlasiť s argumentáciou
žalobcov o tom, že rodinný dom č. 240 nebol v dedičskom konaní prejednaný, nakoľko jeho hodnota v
1/2 je súčasťou výrokovej časti o všeobecnej hodnote dedičstva. Žalobu žalobcov považujú za účelovú

a nepodloženú dôkazmi. Nekomplexnosť žaloby a jej účelovosť preukazujú aj tým, že žalobcovia sa
nijakým spôsobom nezmieňujú o motorovom vozidle VAZ, ktoré taktiež „výslovne“ nebolo predmetom
výrokovej časti dedičského konania č. 1620/86, aj keď jeho hodnota v 1/2 bol súčasťou výroku o
všeobecnejhodnotededičstvaavyporiadanieBSMvsúvislostisvozidlomjednoznačneriešilazápisnica.
O rodinnom dome č. 240 sa notár zmieňuje poznámkou v zápisnici o predbežnom vyšetrení tak, že

bol postavený bez stavebného povolenia - bez usporiadaného pozemku v roku 1957, čo spôsobilo v
konečnom dôsledku písaciu chybu. Majú za to, že neexistuje najmenšia pochybnosť o tom, že nielen
žalovaní, ale aj žalobcovia vo vzťahu k rodinnému domu č. 240 rešpektovali dlhodobo vlastníctvo
svojej matky K. O.. Za skutočným dôvodom podania žaloby vidieť osobné spory medzi deťmi K. O., t.j.
žalobcami a žalovanými. Navrhli žalobu zamietnuť.

8. Právna zástupkyňa žalovanej 3/ vo vyjadrení zo dňa 18. 04. 2017 k vyjadreniu žalobcov 1/, 2/ uviedla,
že zotrváva na tom, že tvrdenia žalobcov uvedené v návrhu, že rodinný dom č. 240 nebol v dedičskom
konaní č. D 1620/86 po neb. B. O. prejednaný, sa nezakladajú na pravde. V rozhodnutí štátnehonotárstva v dedičskej veci po poručiteľovi B. O. je síce dom č. 240 uvedený v 1/2 len v odôvodnení
rozhodnutia, ale podľa ich názoru len z dôvodu, že notár vychádzal len z nehnuteľností vedených v
pozemkovej knihe pre k.ú. O., čo je zrejmé zo samotného rozhodnutia. Predmetná nehnuteľnosť bola

rodičmi postavená v roku 1968 a od 01. 04. 1964 sa do pozemkovej knihy nehnuteľností nezapisujú,
ale namiesto nej sa vedla evidencia nehnuteľností. Dom č. 240 nemal pridelené súp. číslo, nemohol
byť preto v evidencii nehnuteľností vedený, a teda v dedičskom konaní bol síce spomenutý, ale už nie
bližšie špecifikovaný. V určení všeobecnej hodnoty dedičstva bola dohodnutá výška dedičstva v celkovej
sume 70 901,-- Kčs zahrnutá aj hodnota spornej nehnuteľnosti domu č. 240 v sume 57 927,-- Kčs, a

teda neb. K. O., ako aj odstupujúci dedičia - žalobcovia nemali a ani nemajú dôvod spochybňovať, že
rodinnýdomč.240vdedičskomkonaníprejednanýbolavlastníckeprávoknemuvcelostinadobudlaich
matka. Prílohou Darovacej zmluvy zo dňa 14. 05. 1999, na základe ktorej mala žalovaná 1/ nadobudnúť
vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti bolo rozhodnutie štátneho notárstva D 1620/86, ako aj listina
o určení súp. čísla, na základe ktorej sa stavba zapísala do katastra nehnuteľností, a teda ani samotný
kataster nehnuteľností nemal za sporné nadobudnutie dedičstva a následný prevod vlastníckeho práva

darovacou zmluvou na žalovanú 1/. Žalobcovia mohli nadobudnutie vlastníckeho práva k domu č. 240 zo
strany žalovanej 1/ napadnúť ešte v roku 1998, kedy ich ako potenciálnych dedičov, každého v podiele
vo výške 1/6 žalovaná 1/ vyplatila v sume 120 000,-- Sk ako vyrovnávací podiel z danej nehnuteľnosti,
na ktorý by mali v prípade dedenia nárok. Prijatím tejto finančnej hotovosti všetci súrodenci, teda aj
žalobcovia 1/, 2/ daný stav akceptovali vrátane nadobudnutia vlastníckeho práva neb. K. O. k danej

nehnuteľnosti v dedičskom konaní a jej následnom prevode darovacou zmluvou na žalovanú 1/. Má za
to, že neb. K. O. rodinný dom č. 240 v dedičskom konaní po neb. B. O. zdedila ako výlučná vlastníčka v
podiele 1/1, túto darovala žalovanej 1/. Darovacia zmluva je podľa ich názoru platná a účinná a žalovaná
1/danúnehnuteľnosťnadobudladosvojhovýlučnéhovlastníctvavcelostilegálnevsúladesozákonoma
platným právnym poriadkom. Návrh žalobcov považuje za účelový a nedôvodný a navrhla ho zamietnuť.

9. Na základe návrhu žalovaných 1/ a 2/ prostredníctvom právneho zástupcu tunajší súd uznesením zo
dňa22.02.2018prerušilkonaniedoprávoplatnéhoskončeniakonaniaoopravededičskéhorozhodnutia
vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. D 1620/1986.

10. Právny zástupca žalovaných 1/, 2/ dňa 06. 12. 2017 tunajšiemu súdu predložil kópiu úmrtného
listu žalovaného 4/ B. O., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom O. XXX, v zastúpení opatrovníčkou -
žalovanou 2/ M. A..

11. Dňa 07. 05. 2018 notársky úrad JUDr. Pavla Jombíka tunajšiemu súdu predložil potvrdenie, že dňa

12.11.2017zomrelB.O.,nar.XX.XX.XXXXaakodedičiapoňomzozákonavtretejskupinezákonných
dedičov prichádzajú žalobcovia 1/, 2/ a žalovaní 1/, 2/, 3/.

12. Tunajší súd uznesením zo dňa 16. 07. 2018, č.k. 17C/202/2016-87 rozhodol o pokračovaní v konaní.

13. Tunajší súd uznesením zo dňa 15. 04. 2019, č.k. 17C/202/2016-111 rozhodol, že pokračuje v konaní
s právnymi nástupcami žalovaného 4/, ktorými sú žalobcovia 1/, 2/ a žalovaní 1/, 2/, 3/.

14. Právny zástupca žalobcov 1/, 2/ dňa 12. 02. 2020 doručil na tunajší súd vyjadrenie k vyjadreniam
žalovaných 1/, 2/, 3/ a návrh na zmenu žaloby. Vo vyjadrení uviedol, že nie je podstatné to, čo je

uvedené v zápisnici o predbežnom šetrení, príp. v zápisnici z dedičského pojednávania, ale dôležité je
to, čo je napísané vo výrokovej časti konečného rozhodnutia vo veci samej. B. O. ako otec účastníkov
konania zomrel dňa 11. 10. 1986 a problematiku konania o dedičstve upravoval zákon č. 95/1963
v znení zákona č. 158/1969 Zb. - Notársky poriadok. Konanie o dedičstve bolo upravené v § 26 a
nasl. a všeobecné ustanovenia o konaní boli upravené v § 10 a nasl. Podľa § 17 ods. 2 Notárskeho

poriadku, rozhodnutie obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní a o vykonateľnosti. Podľa §
19 ods. 1 Notárskeho poriadku, rozhodnutie štátne notárstvo vydáva písomne a doručí ho účastníkom.
Podľa § 25 ak nie je v tomto zákone (v Notárskom poriadku) ustanovená odchýlna úprava, použijú sa
na konanie pred štátnym notárstvom ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ak to povaha veci
nevylučuje. Je nesporné, že po B. O. bolo pred Štátnym notárstvom Banská Bystrica vedené dedičské

konanie pod č.k. D 1620/86 a štátne notárstvo vydalo v písomnej forme rozhodnutie zo dňa 20. 11.
1986, ktoré bolo účastníkom riadne doručené a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 03. 1987. Čo
bolo predmetom dedičského konania je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a vo výrokovej
časti nie je uvedené, že predmetom dedičského konania bol rodinný dom a vozidlo. Navyše, dedičskérozhodnutie vo výrokovej časti neobsahuje ani rozhodnutie o vyporiadaní BSM, hoci štátne notárstvo zo
zákona toto BSM vyporiadať malo. Poručiteľ B. O. svoju manželku predumrel a táto bola účastníčkou
dedičského konania. Ak dedičia ako účastníci dedičského konania mali dedičské rozhodnutie riadne

doručené a že v tomto dedičskom rozhodnutí v jeho výrokovej časti nie je uvedený rodinný dom a
vozidlo, mali možnosť konať v zmysle príslušných ustanovení vtedy účinných právnych noriem a mali
postupovať v takomto prípade podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku tak, že podľa § 166
ods. 1 O.s.p., ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, môže účastník do 15 dní
od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie, ktoré urobí súd dopĺňacím rozsudkom. Zákonom teda

je upravený postup ako odstrániť tú skutočnosť, že zo strany štátneho notárstva nebolo v konečnom
dedičskom rozhodnutí rozhodnuté o rodinnom dome a o vozidle. Dedičské rozhodnutie bolo účastníkom
riadne doručené, mali možnosť sa s týmto rozhodnutím a jeho výrokovou časťou oboznámiť a pokiaľ
dospeli k názoru, že výrok neobsahuje časť dedičstva dom a vozidlo, mohli do 15 dní od doručenia
podať návrh na jeho doplnenie. Žalované 1/ a 2/ si boli vedomé tejto skutočnosti, že vo výrokovej časti
dedičského rozhodnutia nie je uvedená táto časť dedičstva - dom a vozidlo, túto skutočnosť uznávajú,

čoho dôkazom bola ich podaná žiadosť o opravu zo dňa 30. 11. 2017, o ktorej rozhodoval Okresný
súd Banská Bystrica a ktorý v tejto veci rozhodol uznesením zo dňa 28. 03. 2018 pod č.k. 1D 2150/89
tak, že tento návrh na opravu rozhodnutia Štátneho notárstva Banská Bystrica, č.k. D 1620/86 zo dňa
20. 11. 1986 zamietol. Súd podanie žalovaných 1/, 2/ posúdil ako návrh na opravu rozhodnutia, a teda
zrejmežiadaliopraviťzrejmúnesprávnosťvexistujúcomvýrokurozhodnutiaanežiadalidoplniťchýbajúci

výrok rozhodnutia. Touto žiadosťou o opravu nežiadali dedičky doplnenie rozhodnutia, č.k. D 1620/86 v
zmysle § 166 ods. 1 O.s.p. a takáto žiadosť o opravu nebola doručená štátnemu notárstvu v zákonnej
15-dňovej lehote od doručenia dedičského rozhodnutia a táto márne uplynula dňom 13. 03. 1987. Z
tohto dôvodu sa už žiadateľky nemôžu domáhať doplnenia tohto dedičského rozhodnutia. Opätovne
poukázal na ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku upravujúceho to, že obsah rozhodnutia vo

veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku a výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov
a pre všetky orgány a záväzný je teda len výrok rozhodnutia a nie jeho odôvodnenie, ktoré ani nie je
možné napádať odvolaním. V dedičskom rozhodnutí, ktoré štátne notárstvo vydáva o veci samej podľa
§ 17 ods. 1 Notárskeho poriadku je záväzná len jeho výroková časť, ktorú je možné v odvolacej lehote
napadnúť odvolaním a záväzné nie je odôvodnenie takéhoto rozhodnutia. Z toho vyplýva, že štátne

notárstvo zákonne rozhodlo len o tom majetku po poručiteľovi, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto
dedičskéhorozhodnutiazodňa20.11.1980podč.k.D1620/86.Tátovýrokováčasťneriešiproblematiku
vyporiadania BSM a ani nevyplýva, že by tu bolo uvedené, že predmetom dedičstva bola aj 1/2
rodinnéhodomuč.240.Jebezprávnehovýznamu,ževodôvodnenítohtorozhodnutiavodstavcidruhom
sa uvádza, že predmetom dedičstva je, okrem iného, aj 1/2 domu č. 240 v Priechode bez pozemku v

hodnote 57 927,-- Kčs. Nerešpektovanie takejto právnej úpravy by malo za následok, že v podstate by
súd v tomto konaní nerešpektoval nimi uvedené príslušné zákonné ustanovenia Notárskeho poriadku a
O.s.p. a takýmto postupom by vlastne on akoby doplnil chýbajúci výrok dedičského rozhodnutia. Takýto
postup je neprípustný, pretože by sa v podstate dopracovali k stanovisku, že konečné rozhodnutie
štátneho notárstva o prejednaní dedičstva o veci samej nemusí obsahovať žiadnu výrokovú časť, stačí

toto uviesť len v jeho odôvodnení a následne zisťovať, čo bolo uvedené v zápisnici z pojednávania o
dedičstve a v zápisnici o predbežnom šetrení. Dedič na základe takéhoto postupu by sa potom vlastne
musel preukazovať štátnym orgánom a iným osobám celým dedičským spisom, čo vlastne dedením v
dedičskom konaní nadobudol. Takýto názor je neudržateľný a bol by v rozpore s citovanými právnymi
normami, ktoré toto nepripúšťali, pretože takýto postup by spôsoboval v právnych vzťahoch chaos, čo

zákonodarca predvída a následne odstránil aj tým, že prísne naformuloval ustanovenie § 17 notárskeho
poriadku a v prípade akýchkoľvek pochybení má úpravu v § 25 Notárskeho poriadku ohľadne použitia
príslušných ustanovení O.s.p. V žalobe rozoberajú v bodoch 3, 4 a 5 následne aj problematiku prevodu
rodinného domu č. 240, ktorú nehnuteľnosť ich matka K. O. darovala žalovanej 1/. V týchto bodoch
podrobne rozobrali skutočnosti a v bode 5 konštatovali, že vlastne darovacia zmluva je absolútne

neplatným právnym úkonom podľa § 37 O.z., nakoľko ide o simulovaný právny úkon. Vzhľadom na
neustále spochybňovanie ich stanoviska ohľadne problematiky je z ich strany potrebné z opatrnosti
riešiť v tomto konaní aj problematiku absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy a považujú za vhodné a
potrebné petit v tomto vyjadrení naformulovať tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, čoho sa domáhajú a za
akých okolností. Pre prípad, že by sa súd postavil na právne stanovisko, že nie sú dôvody pre vyhovenie

návrhu ich pôvodnému žalobnému návrhu, tak z opatrnosti navrhli aj eventuálny petit a navrhli, aby súd
vyhlásil rozsudok v znení:
- súd určuje, že nehnuteľnosť, ktorá je evidovaná u Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálny odbor
pre kat. územie O. na LV č. XXX pod A, a to rodinný dom súp. číslo 240 postavený na parc.č. CKN 249/1patrí v celosti v režime BSM do dedičstva po neb. B. O., zomr. dňa XX. XX. XXXX, nar. XX. XX. XXXX
a neb. K. O., rod. R., nar. XX. XX. XXXX, zomr. dňa XX. XX. XXXX
a pre prípad, že súd tento žalobný návrh zamietne, navrhujú in eventum, aby súd vyniesol rozsudok, že

- súd určuje, že nehnuteľnosť, ktorá je evidovaná u Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálny odbor
pre kat. územie O. na LV č. XXX pod. A, a to rodinný dom súp. číslo 240 postavený na parc.č. CKN
249/1 patrí v celosti do dedičstva po neb. K. O., rod. R., nar. XX. XX. XXXX, zomr. dňa XX. XX. XXXX,
a teda aby súd uznesením túto zmenu žaloby pripustil.

15. Tunajší súd na pojednávaní dňa 03. 03. 2020 navrhovanú zmenu žaloby o eventuálny petit pripustil.

16. Právny zástupca žalobcov 1/, 2/ v konaní uviedol, že na podanej žalobe trvá, a to jednak na
pôvodnom petite, ako aj na eventuálnom petite. Poukázal na tú skutočnosť, že neustále sa krúti okolo
toho, či v pôvodnom dedičskom konaní D 2620/86 bol alebo nebol predmetom tohto konania rodinný
dom. Nespochybnil, čo obsahuje zápisnica o predbežnom šetrení a zápisnica z pojednávania, len

poukazuje na tú skutočnosť, že samotné rozhodnutie z 20. 11. 1986 neobsahuje náležitosti v zmysle
§ 17 v tom čase platného Notárskeho poriadku. Vo výrokovej časti rozhodnutia nie je uvedený rodinný
dom č. 240 a nie je ani vo výrokovej časti vyporiadanie BSM. Rozhodnutie vo výrokovej časti obsahuje
nehnuteľný majetok, ktorý je tam špecifikovaný. Ide o poľnohospodársku pôdu, ktorá bola v tom čase
evidovaná v pozemkovej knihe. Výrok postráda uvedenie, že predmetom konania je rodinný dom č.

240. Pre prípad, že sa urobí dopyt na notára, ktorý v tom čase pôsobil, tak notár odpovie, že v tom
čase sa to tak robilo, čo neznamená, že keď sa to tak robilo, že je to v súlade so zákonom, t.j. v
tom čase platnými právnymi predpismi. Poukázanie na skutočnosť, že je to uvedené v odôvodnení je
bezpredmetné, pretože zaväzuje len výrok rozhodnutia, čo je podstatné a dôležité. V tomto smere
právny zástupca žalovaných 1/, 2/ uznal, že rozhodnutie neobsahuje tento výrok a táto skutočnosť

vyplýva z ním podaného návrhu z 01. 12. 2017 v ods. 4, ktorým žiadal okresný súd o opravu výroku
rozhodnutia o chýbajúci predmet dedičstva, a to rodinný dom súp. čísla 240. O tomto návrhu rozhodol
súd uznesením zo dňa 28. 03. 2018, kde posúdil podanú žiadosť tak, že sa domáha opravy zrejmej
nesprávnosti exitujúceho rozhodnutia, ale nie o vydanie dopĺňacieho rozhodnutia. Posledný odstavec
tohto rozhodnutia súdu je úplne zmätočný, keď súd konštatuje, že pokiaľ obsahoval výrok dedičského

rozhodnutia ohľadne prejednania pozemkov evidovaných v pozemkovej knihe, že to slúžilo pre zápis
do pozemkovej knihy. Poukázal na skutočnosť, že od 01. 04. 1964 sa nevykonávajú žiadne zápisy v
pozemkovej knihe a od tohto dátumu je účinný Občiansky zákonník platný od 01. 04. 1964. Od tohto
dátumu už nebol povinný zápis a nastúpila evidencia nehnuteľností vtedajšej geodézii. Toto znamená,
že pokiaľ je vo výrokovej časti rozhodnutia neuvedený predmetný rodinný dom, tak jednoznačne z toho

vyplýva, že prejednaný nebol. Keby sa zaujal iný názor, dopracovali by sme sa k stanovisku, že výroková
časť dedičského rozhodnutia nemusí obsahovať nič a všetko bude v odôvodnení. Pokiaľ rozhodnutie
neobsahuje výrokovú časť, tak je to rozhodnutie zaťažené takou vadou, z ktorého možno vyvodiť len to,
že jednoznačne rodinný dom v dedičskom konaní nebol prejednaný, pretože záväzný je len výrok a nie
odôvodnenie. K eventuálnemu petitu uviedol, že k tomuto petitu sa vyjadril aj vo vyjadrení k pôvodnej

žalobe aj v poslednom jeho vyjadrení. Čo sa týka prevzatia finančnej hotovosti, k tomu uviedol, že boli
vyplatené finančné prostriedky ostatným spoludedičom, avšak pôvodne ich matka rozhodla tak, že to
vyplatené musí byť, čo bolo aj takým spôsobom naplnené a tým ide o simulovaný právny úkon, pretože
malo ísť o kúpnu zmluvu a nie o darovaciu zmluvu. Kúpna zmluva bola uzavretá v ústnej podobe, a preto
nenapĺňa náležitosti hmotného práva, pretože nebola uzavretá v písomnej forme. Následne neprešla

ani vkladovým konaním. Predmetnú darovaciu zmluvu považuje za simulovaný právny úkon, a teda za
absolútne neplatnú v zmysle § 37 O.z. Čo sa týka neuvedenia, resp. nežiadania zahrnúť do dedičského
konania aj auto VAZ, k tomu právny zástupca žalobcov uviedol, že pôvodné dedičské konanie bolo v
roku 1986 a od roku 1986 nevedia ako bolo s autom naložené a či auto vôbec existuje. Žalobca vždy
disponuje svojím žalobným návrhom a v žalobnom návrhu uvádza, čo chce dosiahnuť a čo uplatňuje.

Nie je podstatné, či je tam auto uvedené a nepovažovali za potrebné uplatniť ich nárok vo vzťahu k
vozidlu.Žalovanýmničnebránivtom,abyvzájomnýmnávrhombolnároktýkajúcisavozidlauplatňovaný
a aby súd o ňom rozhodol. Tvrdenie žalovaných, že žaloba je účelová, k tomu uviedol, že každý, kto
má za to, že na svojich právach bol ukrátený, má právo domáhať sa na súde podanou žalobou súdnej
ochrany. Opätovne poukázal na skutočnosť, že vždy je záväzná výroková časť rozhodnutia a to, že

notár pochybil a vydal vadné dedičské rozhodnutie, je nesporné. Nedá sa to odstrániť tým spôsobom,
ako sa pokúšal právny zástupca podaním na opravu rozhodnutia, pretože márne na opravu uplynuli
lehoty. Nie je možné žiadnym iným spôsobom toto napraviť, ale len novým rozhodnutím. Čo sa týka
darovacej zmluvy, darovacia zmluva je simulovaným právnym úkonom, je absolútne neplatná a vovzťahu k potvrdeniam o prevzatí finančných prostriedkov neboli zo strany žalovaných vznesené žiadne
námietky. Zotrval na písomných podaniach a ústnych prejavoch a navrhol, aby súd žalobe vyhovel a
priznal nárok na náhradu trov konania.

17. Právny zástupca žalovaných 1/, 2/ v konaní uviedol, že zotrváva na písomných vyjadreniach. Čo
sa týka vybavovania potvrdenia na obecnom úrade o súpisnom čísle, k tomu uviedol, že obecný úrad v
čase vedenia dedičského konania vedel o tom, že sa prejednávalo dedičstvo, nakoľko bol dotazovaný
zo strany štátneho notára vo vzťahu k všeobecnej hodnote dedičstva týkajúcej sa presne tohto domu

č. 240. Táto skutočnosť vyvracia tvrdenie uvedené v žalobe, že sa niečo vybavovalo dodatočne vo
vzťahu k domu súp. čísla 240, nakoľko obecný úrad sa k tomuto vyjadroval vo vzťahu k dedičskému
konaniu. Žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a nesúhlasil s názorom právneho zástupcu žalobcov,
že dedičským rozhodnutím bol vnesený nejaký chaos do právnych vzťahov. Dedičia po B. O. právny
stav v takom smere, aký bol do roku 2016, t.j. do podania tejto žaloby, akceptovali, nemali námietky,
kto je vlastníkom domu č. 240, nenamietali výsledky dedičského rozhodnutia z roku 1986, ale naopak,

plne akceptovali, že vlastníčkou domu je manželka neb. B. O.. Svojím podaním o opravu dedičského
rozhodnutia sledoval opravu chýb v počítaní alebo v písaní, avšak súd na základe svojho uznesenia aj v
zmysle jeho podania potvrdil, že rodinný dom súp. čísla 240 bol v dedičskom konaní prejednaný. Dedičia
po neb. B. O. akceptovali právny stav od roku 1986 a nebola ani najmenšia pochybnosť domnievať
sa, že darovaciu zmluvu z roku 1999 nemohla uzatvoriť manželka neb. B. O., nakoľko táto bola jedinou

vlastníčkou predmetného rodinného domu. Návrh žalobcov 1/, 2/ považuje za účelový aj z dôvodu, že
nežiadali zahrnúť do dedičstva vozidlo VAZ, ale vybrali si z pôvodného dedičského konania rodinný dom
súp. čísla 240 a vôbec neriešili osobné motorové vozidlo VAZ. Podľa jeho názoru, aj keď by bolo to
pôvodné rozhodnutie nesprávne, nezahrnutím vozidla VAZ preukázali, že ich návrh je účelový. Čo sa
týka vyjadrenia právneho zástupcu žalobcov 1/, 2/, že každý sa môže domáhať svojich práv, uviedol,

že v danom prípade to trvalo až 30 rokov od ukončenia dedičského konania. Nesúhlasil s názorom,
že je nesporné, že dedičské konanie bolo nesprávne. Aj súd uznesením 1D 2150/89 vyjadril názor, že
dedičstvo bolo prejednané tak, ako bolo uvedené v roku 1986. Podľa jeho názoru, k podaniu takejto
žaloby viedla žalobcov 1/, 2/ chamtivosť, nakoľko podať takúto žalobu po tridsiatich rokoch považuje
za nerelevantné a v priebehu tridsiatych rokov sa právne vzťahy výrazne zmenili a nie je možné žiadať

ich spätnú obnovu.

18. Žalovaná 1/ v konaní uviedla, že súhlasí s tým, čo povedal jej právny zástupca, a to o čísle domu,
že neprávom vyžiadala súp. číslo domu, a to súp. číslo 240. Toto sa už prejednávalo v dedičskom
konaní po smrti otca, a to v roku 1986. Po skončení dedičského konania po otcovi sa proti rozhodnutiu

neodvolala s tým, že celé dedičské konanie je nesprávne. Pri žalobe, čo podali na ňu jej súrodenci
je veľa nepravdivostí. Keď sa začalo o dome jednať, tak sa všetci súrodenci dohadovali, kto zakúpi
rodinný dom a matka chcela, aby si to jedno dieťa vzalo celé na seba a všetci súrodenci sa vyjadrili, že
oni dom nechcú a každý má byt v Bystrici a nemá peniaze na financovanie domu. Dohodlo sa, že jej
to dajú darovacou zmluvou, ale matke sľúbila, že vyplatí všetkých súrodencov. Dom sa dal ohodnotiť

znalcovi a podľa toho svojich súrodencov vyplatila. Matka mala doživotné právo bývania. Čo sa týka
dedičského konania, osobne zásielky nepreberala, za ňu bola poverená osobne jej matka. Pri jednaní
bola jej matka osobne prítomná a čo sa týka dedičského konania, toto si prebrala asi až o 3 mesiace
neskôr, čo si bola osobne prebrať sama na súde.

19. Žalovaná 2/ v konaní uviedla, že súhlasí s tým dedičským konaním čo bolo a dom č. 240 bol
prejednávaný.

20. Právna zástupkyňa žalovanej 3/ v konaní uviedla, že sa pridržiava obidvoch písomných vyjadrení
s tým, že zo zápisnice, ako aj z rozhodnutia o dedičstve vyplýva, že BSM bolo vyporiadané a že

bola schválená dedičská dohoda, na základe ktorej dom č. 240 v celosti zdedila p. K. O.. Čo sa týka
rozhodnutia súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na opravu uznesenia štátneho notárstva, uviedla, že
toto rozhodnutie považuje za správne, pretože z neho vyplýva, že rozhodnutie o dedičskom konaní má
všetky náležitosti, ktoré vyplývajú z § 17 v spojení s § 40 Notárskeho poriadku. Navrhla žalobu zamietnuť
a priznať nárok na náhradu trov konania.

21. Súd z pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica 25D 166/2018 Dnot 63/2018 zistil, že jeho
súčasťou je spis 1D 2150/89 a jeho súčasťou spis D 1620/86 Štátneho notárstva v Banskej Bystrici.22.SúdzospisuŠtátnehonotárstvavBanskejBystriciD1620/86zistil,atonazákladeúmrtnéholistu,že
dňa XX. XX. XXXX zomrel B. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX. Zo spisu D 1620/86 vyplýva, že na
základe predloženého úmrtného listu začalo Štátne notárstvo v Banskej Bystrici konanie o prejednanie

dedičstva po poručiteľovi B.G. O., o čom bola spísaná zápisnica o predbežnom šetrení s manželkou
poručiteľa K. O., rod. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. Č.. XXX, ktorá označila dedičov poručiteľa, a
to deti K. P., nar. XX. XX. XXXX, Q. C., nar. XX. XX. XXXX, M. I., nar. XX. XX. XXXX, B. O., nar. XX.
XX. XXXX, M. O., nar. XX. XX. XXXX, E. J., nar. XX. XX. XXXX. Zároveň manželka poručiteľa označila
dedičstvo, a to nehnuteľnosti rodinný dom č. 126 zdedený po matke poručiteľa a rodinný dom č. 240

postavený bez stavebného povolenia bez usporiadania pozemku. Taktiež označila hnuteľnú vec, a to
motorové vozidlo VAZ 2101, ev. č.: BBB 06-76, pričom podľa písm. ch/ označené nehnuteľnosti, ako
aj motorové vozidlo nadobudol poručiteľ za trvania manželstva s doteraz žijúcou manželkou po 31. 12.
1949 s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom. Z predmetného spisu vyplýva, že štátne
notárstvo v Banskej Bystrici v konaní D 1620/86 požiadalo o súčinnosť Miestny národný výbor v O. pri
zisťovaní hodnoty majetku poručiteľa, a Miestny národný výbor v O. štátnemu notárstvu dňa 18. 11.

1986 doručil určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľného majetku poručiteľa B. O., z ktorého vyplýva, že
bol ocenený rodinný dom bez uvedenia katastrálneho územia, parc. čísla, listu vlastníctva, resp. číslo
vložky s tým, že miestna hodnota rodinného domu je 96 268,-- Kčs + garáž v hodnote 9 000,-- Kčs, a tak
miestna hodnota nehnuteľností bez pozemku predstavovala sumu 115 854,-- Kčs. Dom bol postavený v
roku 1957, a teda z toho vyplýva, že sa jedná o dom č. 240, nakoľko súčasťou spisu je ďalšie ocenenie

majetku poručiteľa týkajúce sa domu postaveného v roku 1925 č.d. 126, ktorý je neobývaný od roku
1973 a je spôsobilý na asanáciu. Súčasťou spisu je aj stanovenie ceny vozidla VAZ 2101, pričom cena
bola stanovená na sumu 17 868,-- Kčs. Súd zo spisu D 1620/86 zistil, že žalovaná 1/ K. P. splnomocnila
svoju matku K. O. na zastupovanie vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi B. O.. Súd zo spisu
D 1620/86 zistil, že dňa 20. 11. 1986 bola spísaná zápisnica na štátnom notárstve v Banskej Bystrici v

dedičskej veci po poručiteľovi B. O.. Prítomní boli K. O.Á. za B. O. podľa plnej moci, Q. C., M. I., M. O., E.
J. a za Okresnú prokuratúru Dr. Ivan Špeník. Na pojednávanie sa nedostavila K. P., ktorá splnomocnila
matku K. O.. Dedičmi zo zákona boli K. O. - manželka, K.N. P. - dcéra, Q. C. - dcéra, M. I. - dcéra, B.
O. - syn, M. O. - syn, E. J. - dcéra. Dedičia zhodne uviedli, že poručiteľ s pozostalou manželkou počas
trvania manželstva spoločne nadobudli rodinný dom č. 240 v Priechode postavený na neusporiadanom

pozemku, ohodnotený MNV O. v hodnote 115 854,-- Kčs a taktiež motorové vozidlo VAZ 2101 v hodnote
17 868,-- Kčs. Štátne notárstvo rozhodlo a určilo všeobecnú hodnotu majetku tvoriaceho BSM vo výške
133 722,-- Kčs a určilo, že z BSM do dedičstva patrí 1/2 domu č. 240 bez pozemku v hodnote 57
927,-- Kčs a 1/2 motorového vozidla VAZ 2101 v hodnote 8 934,-- Kčs a druhá polovica rodinného
domu a motorového vozidla je výlučným vlastníctvom manželky poručiteľa z titulu vyporiadania BSM.

Zo zápisnice vyplýva, že účastníci s rozhodnutím súhlasili, nežiadali doručenie rozhodnutia, vzdali sa
opravného prostriedku, na čo bol zostavený súpis majetku, a to aktíva, hnuteľnosti, okrem iného 1/2
motorového vozidla VAZ 2101 v hodnote 8 934,-- Kčs, nehnuteľnosti, okrem iného 1/2 rodinného domu
č. 240 postavený na neusporiadanom pozemku v hodnote 57 927,-- Kčs. Taktiež zo zápisnice vyplýva,
že ohľadne vyporiadania dedičstva dedičia uzavreli dedičskú dohodu aj v mene zastúpených, na

základe ktorej dedičstvo v celosti preberá K. O. bez povinnosti úhrady dedičských podielov odstupujúcim
spoludedičom, nakoľko táto nebola žiadaná. Štátne notárstvo vyhlásilo rozhodnutie tak, že určilo
všeobecnú hodnotu dedičstva sumou 70 901,-- Kčs, pasíva 3 302 Kčs a čistú hodnotu dedičstva sumou
67 599,-- Kčs. Zároveň štátne notárstvo schválilo podľa § 40 ods. 1 písm. c/ notárskeho poriadku.
dedičskú dohodu. Aj zástupca Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici uviedol, že s rozhodnutím, a to

súpisom majetku, s návrhom dedičskej hodnoty, ako aj s rozhodnutím podľa § 37 Notárskeho poriadku
súhlasí. Rozhodnutie nežiadal doručiť, vzdal sa odvolania proti nemu.

23. Súd z rozhodnutia Štátneho notárstva v Banskej Bystrici zo dňa 20. 11. 1986 č. D 1620/86, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 03. 1987 zistil, že po poručiteľovi B. O. štátne notárstvo rozhodlo

tak, že určilo všeobecnú hodnotu dedičstva sumou 70 901,--Kčs. a čistú hodnotu dedičstva sumou 67
599,-- Kčs. Podľa § 40 ods. 1 písm. c/ Notárskeho poriadku štátne notárstvo schválilo dedičskú dohodu,
na základe ktorej dedičstvo v celosti nadobúda K. O., rod. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX bez
povinnosti úhrady dedičských podielov odstupujúcim spolu dedičom, nakoľko táto nebola žiadaná. Z
predmetného rozhodnutia vyplýva, že sú v ňom uvedené nehnuteľnosti vedené v pozemkovej knihe, kat.

územie O. v zápisnici č. 192, 72, 580, 369, 341A a 46 s tým, že po právoplatnosti bude toto rozhodnutie
týkajúce sa týchto nehnuteľností vedených v pozemkovej knihe zaslané na vedomie Stredisku geodézie
vBanskejBystrici.Zodôvodneniapredmetnéhorozhodnutiavyplýva,žebolaurčenávšeobecnáhodnota
dedičstva na základe údajov účastníkov a ohodnotenia motorového vozidla a domovej nehnuteľnosti,ako aj čistá hodnota dedičstva. Z odôvodnenia vyplýva, že predmetom dedičstva bola 1/2 motorového
vozidlaVAZ2101vhodnote8934,--Kčs,okreminéhoaj1/2domuč.240vO.bezpozemkuvhodnote57
927,-- Kčs. Taktiež z odôvodnenia vyplýva, že dedičia dedičstvo neodmietli, o jeho vyporiadaní uzavreli

dedičskú dohodu, ktorú štátne notárstvo schválilo. Rozhodnutie bolo doručené E. J., M. O., Q. C., B.
O., M. I., K. O..

24. Súd z pripojeného spisu Štátneho notárstva v Banskej Bystrici D 2150/89, ktorý je súčasťou spisu D
1620/86 a ktorý je súčasťou spisu 25D 166/2018 Okresného súdu Banská Bystrica zistil, že dňa 29. 12.

1989 bola napísaná zápisnica v dedičskej veci po neb. B. O., ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX. Prítomní
boli K.N. O., ktorá zároveň zastupovala aj B. O., K. P., Q. C., M. I.Á., M. O., E. J.. Predmetom prejednania
dedičstva bol novoobjavený majetok, ktorý nebol prejednaný v pôvodnom dedičskom konaní D 1620/86,
a to nehnuteľnosti vedené v pozemkovej knihe kat. územie O. uvedené v zápisnici č. 192, 46, 341, 369
a 272. Iný majetok predmetom dedičstva nebol a prítomní účastníci ako dedičia uviedli, že dedičstvo
neodmietli a okrem majetku, ktorý bol prejednaný v pôvodnom konaní poručiteľa do BSM ani do

výlučného vlastníctva žiadny iný hnuteľný, ako aj nehnuteľný majetok poručiteľ nenadobudol. Predmet
dodatočného prejednania dedičstva tvoril výlučné vlastníctvo poručiteľa, a preto BSM neprichádza do
úvahy. Medzi dedičmi došlo k uzavretiu dedičskej dohody tak, že dedičstvo v celosti prebrala K. O.,
manželka poručiteľa bez povinnosti úhrady dedičských podielov ustupujúcim spoludedičom, nakoľko títo
úhradu nežiadali. Štátne notárstvo predmetnú dohodu schválilo a prítomní účastníci sa vzdali odvolania

voči konečnému rozhodnutiu. O prejednaní novoobjaveného majetku bolo štátnym notárstvom vydané
rozhodnutie zo dňa 29. 12. 1989, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 12. 1989.

25. Súd z pripojeného spisu D 1620/86, ktorý je súčasťou spisu D 2150/89, ktorý je súčasťou spisu
Okresného súdu Banská Bystrica 25D 166/2018 zistil, že dňa 01. 12. 2017 podali žalované 1/ a 2/ na

Okresný súd Banská Bystrica žiadosť o opravu rozhodnutia D 1620/86, ktorým žiadali opraviť výrok
dedičského rozhodnutia, č.k. D 1620/86 tak, že chýbajúci predmet dedičstva, a to rodinný dom č. 240 a
vozidlo VAZ 2101 bude súčasťou výroku dedičského rozhodnutia D 1620/86. Opravy sa domáhali z toho
dôvodu, že zo zápisnice o prejednaní dedičstva zo dňa 20. 11. 1986 vyplýva, že predmetom dedičského
konania bol rodinný dom č. 240 a taktiež je zrejmé, že notár prejednávajúci dedičstvo sa jednoznačne

zaoberal aj otázkou vyporiadania BSM, ktoré aj vyporiadal. Notár sa v rámci zápisnice BSM vyporiadal
tak, že 1/2 domu a auta zostala manželke poručiteľa a druhá polovica tvorila dedičstvo samé. V zápisnici
uviedol aká je všeobecná hodnota dedičstva po neb. B. O., do ktorej započítal 1/2 hodnoty rodinného
domu č. 240 v sume 57 927,-- Kčs a polovicu hodnoty motorového vozidla VAZ v sume 8 934,-- Kčs.
V zápisnici notár jednoznačne konštatoval, že druhá polovica rodinného domu a motorového vozidla

je výlučným vlastníctvom manželky poručiteľa z titulu vyporiadania BSM, čo jednoznačne preukazuje,
že BSM bolo v rámci dedičského konania vyporiadané. Zápisnicu podpísali K. O., Q. C., M. I., M.
O. Q. E. J.. Samotné znenie dedičského konania D 1620/86 okrem iného dokazuje, že hodnota 1/2
rodinného domu a 1/2 hodnoty motorového vozidla bola započítaná do všeobecnej hodnoty dedičstva
a zo znenia dedičského rozhodnutia je zrejmé, že toto konštatovanie je nielen súčasťou odôvodnenia,

ale aj súčasťou výrokovej časti rozhodnutia. Má za to, že rodinný dom č. 240 bol v dedičskom konaní
prejednaný, nakoľko jeho hodnota v 1/2 je súčasťou výrokovej časti o všeobecnej hodnote dedičstva
a má za to, že neusporiadané náležitosti stavebného povolenia vzťahujúce sa k rodinnému domu č.
240, o ktorom sa notár zmieňuje poznámkou v zápisnici o predbežnom vyšetrení spôsobilo v konečnom
dôsledku písaciu chybu, a preto je potrebné túto chybu opraviť.

26. Tunajší súd poveril notára JUDr. Pavla Jombíka o vykonanie opravy rozhodnutia Štátneho notárstva
v Banskej Bystrici č. D 1620/1986-31 zo dňa 20. 11. 1986 vydaného štátnym notárom JUDr. Pavlom
Jombíkom.

27. JUDr. Pavol Jombík v úradnom zázname zo dňa 31. 01. 2018 uviedol, že v danom prípade sa
jedná o rozhodnutie bývalého štátneho notárstva a má za to, že nie je oprávnený na vykonanie takejto
opravy, nakoľko túto opravu je oprávnený vykonať sudca. Čo sa týka dôvodov na opravu predmetného
rozhodnutia, má za to, že ak vo výroku rozhodnutia je uvedené, že dedičstvo v celosti preberá jeden
dedičavdôvodochrozhodnutiajeuvedenýsúpisdedičstva,ktorýbolpredmetomkonania,jerozhodnutie

vydané správne a nie sú dôvody na jeho opravu.

28. Tunajší súd rozhodol o návrhu žalovaných 1/ a 2/ o opravu dedičského rozhodnutia uznesením zo
dňa 28. 03. 2018, č.k. 1D 2150/1989 tak, že návrh žalovaných 1/, 2/ na opravu rozhodnutia Štátnehonotárstva v Banskej Bystrici, č.k. D 1620/86 zo dňa 20. 11. 1986 zamietol z dôvodu, že návrh na opravu
rozhodnutia nie je dôvodný, nakoľko rozhodnutie neobsahuje chybu v písaní ani inú zrejmú nesprávnosť
a v jeho písomnom vyhotovení sú všetky náležitosti podľa § 17 v spojení s § 40 ods. 1 písm. c/ a s § 37

Notárskeho poriadku v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia. Časť výroku rozhodnutia, v ktorej sú
popísané nehnuteľnosti patriace do dedičstva zapísané v pozemkovej knihe k.ú. O. nie je súpisom aktív
a pasív dedičstva, ani určením dedičstva, ale údajom pre Stredisko geodézie v Banskej Bystrici pre účely
vykonania zápisu v pozemkovej knihe. Keďže dom č. 240 nebol v pozemkovej knihe zapísaný, nebol
ani zahrnutý v tomto popise nehnuteľností. Z rozhodnutia o dedičstve v spojitosti s rozhodnutím podľa

§ 34 ods. 1 Notárskeho poriadku a so súpisom aktív a pasív nepochybne vyplýva, čo bolo predmetom
prejednania dedičstva po poručiteľovi. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 04. 2018.

29. Z predmetného spisu ďalej súd zistil, že dňa 22. 03. 2018 podali žalobcovia 1/, 2/ prostredníctvom
právneho zástupcu na Okresný súd Banská Bystrica návrh na dodatočné prejednanie novoobjaveného
majetku po poručiteľovi B. O., ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX, a to týkajúci sa nehnuteľností zapísaných

na LV č. XXXX ako parc.č. CKN 250/3 - orná pôda o výmere 394 m2, parc.č. CKN 250/4 - orná pôda o
výmere 1773 m2. Týka sa to majetku, ku ktorému bolo určené vlastnícke právo rozsudkom Okresného
súdu Banská Bystrica, č.k. 15C/18/2016. Iný majetok neuviedli. Konanie o tomto novoobjavenom
majetku bolo vedené na tunajšom súde pod č.k. 25D 166/2018, Dnot 63/2018 a Okresný súd Banská
Bystrica v konaní rozhodol uznesením zo dňa 21. 11. 2018, č.k. 25D 166/2018-88 Dnot 63/2018

tak, že určil všeobecnú hodnotu majetku poručiteľa na sumu 1 083 Eur a predmetom prejednania
novoobjaveného majetku boli nehnuteľnosti, a to pozemky v kat. území Priechod zapísané na LV č.
XXXX ako parc. reg. C č. 250/3 - orná pôda o výmere 394 m2 a parc.č. 250/4 - orná pôda o výmere 1773
m2. Predmetný nehnuteľný majetok nadobudli K. P., Q. C., M. A., M. O., E. J. v zákonných podieloch.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 11. 2018.

30. Súd z pripojeného spisu 25D 592/2013, Dnot 153/2013 zistil, že dňa 26. 09. 2013 zomrela K. O.,
nar. XX. XX. XXXX a v konaní 25D 592/2013, Dnot 153/2013 prebehlo po nej dedičské konanie tak,
že dňa 25. 08. 2014 bolo vydané osvedčenie o dedičstve, z ktorého vyplýva, že dedičmi zo zákona v
prvej dedičskej skupine boli Q. C., K. P., M. A., M. O., G.. B. O. Q. E. J.. Predmetom dedičstva boli

nehnuteľnosti, a to pozemky vedené v kat. území O. zapísané na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX. Zo zápisnice
napísanej na Notárskom úrade JUDr. Vladimíra Gondu dňa 30. 05. 2016 vyplýva, že poručiteľka bola
vdova, a preto BSM neprichádza do úvahy a poručiteľka nadobudla len pôdu v kat. území O. a okrem
toho žiadny iný hnuteľný ani nehnuteľný majetok nenadobudla. Prítomní boli Q. C., K. P., M.Á. A., M.

O., E. J., B. I. J. B. O..

31. Súd z pripojeného spisu 25D 591/2017, Dnot 141/2017 zistil, že dňa 12. 11. 2017 zomrel nesv. B.
O., nar. XX. XX. XXXX a po poručiteľovi B. O. došlo k prejednaniu dedičstva, pričom dedičmi sa stali
súrodenci poručiteľa, a to K. P., Q. C., M. A., M. O., E. J., ktorí sú zároveň stranami sporu v konaní

17C/202/2016.

32. Súd z pripojeného spisu Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálny odbor V 5142/13 zistil, že
žalovaná1/nadobudlaodobceO.kúpnouzmluvouV5142/2013zodňa14.11.2013výlučnévlastníctvo,
t.j. podiel 1/1 k parc. KN-C č. 249 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 769 m2 zapísanú na LV

č. XXX, k.ú. O., na ktorom je postavený rodinný dom súp. čísla 240, ktorého výlučnou vlastníčkou je
kupujúca, pričom rodinný dom nadobudla Darovacou zmluvou V 3383/98 zo dňa 14. 05. 1999 - 28/99.

33. Súd z fotokópie darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 30. 04. 1998 a
jej Dodatku č. 1 zo dňa 10.05. 1999 zistil, že zmluvu uzavrela K. O., rod. R. ako darujúca a K. P., rod.

O. ak obdarovaná. Predmetom darovacej zmluvy bol rodinný dom nachádzajúci sa v O., okres Banská
Bystrica, súp. číslo 240 postavený na parcele č. KN-C 249, k.ú O., ktorému bolo určené súp. číslo listinou
zo dňa 21. 04. 1998 vydanou obcou O.. Darujúca nadobudla vlastníctvo k rodinnému domu na základe
rozhodnutí Štátneho notárstva Banská Bystrica D 1620/86 a D 2150/89 dedením po B. O., ktorý zomrel
dňa XX. XX. XXXX, a to v celosti. Zároveň bolo v prospech darkyni zriadené vecné bremeno spočívajúce

v práve doživotného bývania a užívania rodinného domu súp.č. 240 v O.. Hodnota vecného bremena
bola dohodnutá na 30 000,-- Sk ročne.34. Súd z fotokópie listiny obce O. zo dňa 21. 04. 1998 zistil, že pre stavbu postavenú v obci O. na
parc.č. 249 bolo určené súp. číslo 240. Vlastníkom stavby v tom čase bola uvedená K. O. s tým, že
stavba bola dokončená v roku 1968.

35. Súd z fotokópie potvrdení o prevzatí finančnej hotovosti zo dňa 12. 09. 1998 zistil, že žalobkyňa 1/ a
žalobca 2/ prevzali od žalovanej 1/ každý finančnú hotovosť vo výške 120 000,-- Sk ako vyrovnávajúci
podiel z nehnuteľnosti vedenej na Okresnom úrade Banská Bystrica, odbor katastra nehnuteľností pod
súp. číslom 240, k.ú. O. a jedná sa o finančné vyrovnanie, ktoré bolo vykonané z dôvodu darovania

vyššie uvedenej nehnuteľnosti na základe Darovacej zmluvy zo dňa 30. 04. 1998, ktorou matka K.N. O.,
rod. R. darovala K. P. rodinný dom s príslušenstvom. Darovaný podiel by prichádzal do úvahy v prípade
dedenia v prospech K. P. v časti 1/6. Zároveň z potvrdení vyplýva, že tak žalobkyňa 1/, ako aj žalobca
2/ vyhlásili, že finančnú hotovosť osobne prevzali a nemajú voči sestre K. P., rod. O. žiadne finančné
nároky súvisiace s rodinným domom s príslušenstvom.

36. Podľa § 137 písm. c/ C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

37. Tunajší súd v danom prípade má za to, že žalobcovia 1/, 2/ majú naliehavý právny záujem na určení,

či tu právo je alebo nie je, pretože ich tvrdené právo je neisté a v prípade vyhovujúceho určovacieho
rozsudku prichádza do úvahy možnosť, že sa neistota žalobcov odstráni s poukazom na tú skutočnosť,
že vec stále môže byť alebo má byť ako dedičstvo prejednaná.

38. Podľa § 2 ods. 1 veta prvá zák.č. 95/1963 Zb., podľa stavu ku dňu 20. 11. 1986, štátne notárstvo

rozhoduje v konaní o dedičstve, o umorovaní listín, o registrácii právnych úkonov, o úschovách, a podľa
osobitných predpisov o notárskych poplatkoch.

39. Podľa § 17 ods. 1 veta prvá zákona č. 95/1963 Zb., podľa stavu ku dňu 20. 11. 1986, štátne notárstvo
vydáva rozhodnutie o veci samej alebo ak je to potrebné alebo účelné, o jej časti.

40. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 95/1963 Zb., podľa stavu ku dňu 20. 11. 1986, rozhodnutie obsahuje
výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní a o vykonateľnosti.

41. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 95/1963 Zb., podľa stavu ku dňu 20. 11. 1986, rozhodnutie, ktorým

sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval, nemusí obsahovať odôvodnenie. Rozhodnutie
vydané púhym záznamom v spise (§ 19 ods. 2) nemusí obsahovať odôvodnenie ani poučenie o odvolaní
a o vykonateľnosti.

42. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 95/1963 Zb., podľa stavu ku dňu 20. 11. 1986, rozhodnutie štátne

notárstvo vydáva písomne a doručí ho účastníkom. Ak sa konalo pojednávanie, štátne notárstvo
prítomným účastníkom rozhodnutie aj vyhlási; ak prítomný účastník vyhlási, že nežiada písomné
vyhotovenie vyhláseného rozhodnutia a že sa vzdáva práva odvolania, nemusí sa mu rozhodnutie
doručiť.

43. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 95/1963 Zb., podľa stavu ku dňu 20. 11. 1986, rozhodnutie, ktoré celkom
vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval, môže štátne notárstvo vydať púhym záznamom v spise;
to však neplatí, ak sa takýmto rozhodnutím účastníkovi ukladá povinnosť alebo ak účastník žiada jeho
doručenie. Púhym záznamom v spise možno vydať aj iné rozhodnutie, proti ktorému nie je prípustné
odvolanie, ak účastník nežiada jeho doručenie alebo ak vyžaduje jeho doručenie povaha veci.

44. Podľa § 20 veta prvá zákona č. 95/1963 Zb., podľa stavu ku dňu 20. 11. 1986, štátne notárstvo je
viazané svojim rozhodnutím, len čo ho vyhlásilo; ak nedošlo k vyhláseniu len čo bolo doručené a ak
nedošlo k jeho vyhláseniu ani doručeniu, len čo bol o ňom v spise urobený záznam.

45. Podľa § 34 ods. 1 veta prvá zákona č. 95/1963 Zb., podľa stavu ku dňu 20. 11. 1986, ak mal
poručiteľ s pozostalým manželom majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, štátne notárstvo rozhodne
o všeobecnej cene tohto majetku v čase smrti poručiteľa a podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho
zákonníka určí, čo z tohto majetku patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi.46. Podľa § 35 zákona č. 95/1963 Zb., podľa stavu ku dňu 20. 11. 1986, štátne notárstvo zistí majetok
poručiteľa a jeho dlhy a vykoná súpis aktív a pasív. Pokiaľ medzi účastníkmi zostali sporné aktíva alebo

pasíva, postupuje podľa § 18.

47. Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 95/1963 Zb., podľa stavu ku dňu 20. 11. 1986, ak je niekoľko dedičov
a ak sa vyporiadajú na štátnom notárstve medzi sebou o dedičstve dohodou, štátne notárstvo schváli
dohodu, ak neodporuje zákonu alebo záujmu spoločnosti.

48. Podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 95/1963 Zb., podľa stavu ku dňu 20. 11. 1986, štátne notárstvo
v rozhodnutí o dedičstve vykoná určenie podľa § 37 a schváli dohodu o vyporiadaní dedičstva alebo
dohodu o prenechaní predloženého dedičstva na úhradu dlhov.

49. Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 95/1963 Zb., podľa stavu ku dňu 20. 11. 1986, rozhodnutím podľa §

38 až § 40 je prejednanie dedičstva skončené.

50. Podľa § 460 O.z., dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

51. Podľa § 473 ods. 1 O.z., v prvej zákonnej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich

rovnakým dielom.

52. Podľa § 482 ods. 1 O.z., ak je viac dedičov, vypriadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou.

53. Podľa § 482 ods. 2 O.z., ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.

54. Tunajší súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné, že dňa XX. XX. XXXX zomrel B. O. a že
rozhodnutím Štátneho notárstva v Banskej Bystrici, č.k. D 1620/86 zo dňa 20. 11. 1986 bolo prejednané
a schválené podľa § 39 ods. 2 Notárskeho poriadku dedičstvo po poručiteľovi B. O., ktorý zomrel bez
zanechania závetu a listiny o vydedení na základe právoplatnej dohody dedičov zo zákona 1. zákonnej

skupiny ako manžel a deti poručiteľa.

55. Z prejednaného dedičstva vyplýva, že predmetom dedičstva podľa súpisu aktív a pasív majetku
poručiteľa, podľa zápisnice štátneho notárstva Banská Bystrica, sp. zn. D 1620/86 zo dňa 20. 11. 1986
bol majetok poručiteľa:

AKTÍVA:
- hnuteľnosti: staré zariadenie bez hodnoty,
1/2 motorového vozidla VAZ 2101 v hodnote 8 934,-- Kčs,

- nehnuteľnosti: vedené v pozemkovej knihe k.ú. O. v zápisnici č. 192, 72, 580, 369, 341 a 46,

1/2 domu č. 240 postaveného na neusporiadanom pozemku v hodnote 57 927,-- Kčs
PASÍVA: pohrebné trovy nehradené vo výške 3 302,-- Kčs.

56. Zároveň bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

57. Štátne notárstvo určilo všeobecnú hodnotu dedičstva sumou 70 901,-- Kčs, pasíva 3 302,-- Kčs a
čistú hodnotu dedičstva sumou 67 599,-- Kčs.

58. Súd nemal v konaní sporný okruh dedičov 1. zákonnej skupiny, ktorí uzavreli dedičskú dohodu,
na základe ktorej dedičstvo v celosti prebrala K. O. ako manželka poručiteľa bez povinnosti úhrady

dedičských podielov odstupujúcim spoludedičom, nakoľko táto nebola žiadaná. Zástupca okresnej
prokuratúry uviedol, že s rozhodnutím podľa § 34 Notárskeho poriadku, so súpisom majetku, s návrhom
dedičskej dohody, ako aj s rozhodnutím podľa § 37 Notárskeho poriadku súhlasí.

59. V konaní zostalo sporné, či pri prejednaní dedičstva došlo k vyporiadaniu bezpodielového

spoluvlastníctva manželov týkajúce sa domu č. 240 bez pozemku a motorového vozidla VAZ 2101 a
tým zaradenie domu č. 240 a motorového vozidla VAZ 2101 do aktív dedičstva a náležitosti rozhodnutia
štátneho notárstva zo dňa 20.11.1986. Následne v konaní zostala sporná aj platnosť darovacej zmluvya zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 30. 04. 1998 k domu č. 240, uzavretej medzi K. O., t.j.
manželkou poručiteľa a žalovanou 1/ K.N. P. ako dcérou poručiteľa.

60. V konaní nemal súd sporné, že dňa 20. 11. 1986 sa prejednania dedičstva zúčastnili K.
O. aj za B. O., ako aj K. P. ako manželka poručiteľa, Q. C., M. I., M. O. Q. E. J. ako deti
poručiteľa a za okresnú prokuratúru JUDr. Ivan Špeník, ktorí uzavreli dedičskú dohodu, ktorú štátne
notárstvovyhlásenímrozhodnutiaschválilo,srozhodnutímštátnehonotárstvadedičiasúhlasili,nežiadali
doručenie rozhodnutia a vzdali sa opravného prostriedku.

61. Tunajší súd v danom prípade na základe vykonaného dokazovania, a to najmä oboznámením sa s
listinami tvoriacimi spis bývalého Štátneho notárstva v Banskej Bystrici, ktoré konalo a rozhodlo vo veci
prejednania dedičstva po poručiteľovi B. O. pod sp. zn. D 1620/86 má za to, že uzavretá dohoda dedičov
spĺňala všetky formálne a obsahové náležitosti pre jej platnosť vymedzené zákonom. Základná zásada
právnej úpravy dedenia spočíva v tom, že pri dedení sa použije právo platné v deň smrti poručiteľa (§

859 ods. 1 O.z.), čo znamená, že tak hmotnoprávne dedičské vzťahy, ako aj procesný postup sa riadi
právom platným v čase úmrtia poručiteľa. V danom prípade poručiteľ zomrel dňa 11. 10. 1986, teda v
čase, kedy platila novela O.s.p. vykonaná zákonom č. 133/1982 Zb., ku ktorej došlo s účinnosťou od
01. 04. 1983 a ktorá, okrem iného, priniesla zmenu o úprave dedičského konania spočívajúcu v tom, že
bolo zrušené rozhodnutie o potvrdení nadobudnutia dedičstva dedičom na základe schválenej dedičskej

dohody a dedičstvo sa nadobúdalo už samotným výrokom o schválení dedičskej dohody. Vyporiadanie
dedičstva prednostne dohodou dedičov pripúšťal nielen v tom čase platný Notársky poriadok, ale v tom
čase aj platné znenie § 482 ods. 1 O.z. K tomu, aby došlo k platnému uzavretiu dohody o vyporiadaní
dedičstva, zákon vyžadoval, aby ju uzavreli všetci dedičia povolaní dediť, čo v danom prípade splnené
bolo. Pokiaľ ide o formu dohody, zákon túto oblasť bližšie nešpecifikuje a tak dohoda môže mať písomnú

formu, prípadne môže byť vo forme zhodných prednesov všetkých dedičov zachytená v zápisnici z
pojednávania. K dohode dôjde len vtedy, ak všetci dedičia prejavia zhodnú vôľu, ktorá sa týka celého
obsahu dohody, čo bolo preukázané vlastnoručnými podpismi zápisnice o prejednaní dedičstva, v ktorej
bol zaznamenaný obsah dohody všetkými dedičmi, resp. splnomocnenou zástupkyňou a navyše, v
danom prípade, aj za účasti prokurátora. Zo zápisnice o prejednaní dedičstva vyplýva, že dedičia

uzavreli dohodu po tom, ako štátne notárstvo rozhodlo a určilo všeobecnú hodnotu majetku tvoriaceho
BSM vo výške 133 722,- Kčs a určilo, že z BSM do dedičstva patrí 1/2 domu č. 240 bez pozemku v
hodnote 57 927,- Kčs a 1/2 mot. vozidla VAZ 2101 v hodnote 8 934,- Kčs a druhá polovica rod.domu a
mot. vozidla je výlučným vlastníctvom manželky poručiteľa z titulu vyporiadania BSM. V danom prípade
na základe uzavretej dohody, dedičstvo po poručiteľovi B. O. prebrala jeho manželka K. O. v celosti

bez povinnosti úhrady dedičských podielov odstupujúcim spoludedičom, nakoľko títo úhradu nežiadali.
Dohoda dedičov pre svoju splatnosť vyžaduje schválenie podľa § 39 ods. 2 Notárskeho poriadku, čo
rovnako z vykonaného dokazovania preukázané bolo, že dohoda dedičov svojim obsahom ku dňu jej
uzavretia neodporovala záujmom spoločnosti a nebola v rozpore so zákonom a preto ju štátne notárstvo
schválilo.. Z vykonaného dokazovanie nevyplýva žiadne spochybnenie, že vôľa všetkých konajúcich

dedičov pri uzatváraní dohody o vyporiadaní dedičstva nebola urobená slobodne.

62. Tunajší súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcov 1/, 2/, že nedošlo v dedičskom konaní k vyporiadaniu
BSM a k prejednaniu domu č. 240, pretože výrok rozhodnutia štátneho notárstva neobsahuje
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov týkajúce sa domu č. 240 a k zaradeniu domu

č. 240 do aktív dedičstva. Účastníci dedičského konania nežiadali vyhotoviť a doručiť rozhodnutie o
prejednaní dedičstva. Rozhodnutie bolo vyhlásené a v zmysle § 19 ods. 1 zák.č. 95/1963 Zb. podľa stavu
ku dňu 20. 11. 1986 nebolo potrebné rozhodnutie doručovať s poukazom aj na tú skutočnosť, že návrhu
nikto neodporoval a rozhodnutie v zmysle § 19 ods. 2 zák.č. 95/1963 Zb. podľa stavu ku dňu 20.11.1986
mohlo štátne notárstvo vydať púhym záznamom v spise. Pokiaľ bolo vyhotovené v písomnej forme, bolo

vyhotovené pre účely Strediska geodézie pre zápis nehnuteľností, ktoré boli zidentifikované. Dom č.
240 nebol v pozemkovej knihe zapísaný, preto nemohol byť ani zahrnutý v tomto popise nehnuteľností,
nakoľko v tom čase nemal pridelené súp. číslo.

63. V danom prípade má súd za to, že predmetné rozhodnutie štátneho notárstva vyhlásené dňa

20. 11. 1986 obsahovalo všetky zákonom predpísané náležitosti účinného v tom čase a nadobudlo
právoplatnosť spojenú s vlastníckym právom a postup štátneho notárstva sa dial obvyklým, resp.
úradným postupom, čo potvrdil vo svojej výpovedi aj právny zástupca žalobcov 1/, 2/. Súd v danom
prípade prihliadol aj na správanie účastníkov dedičského konania, a to najmä žalobcov 1/, 2/, ktoríani následne v dedičských konaniach novoobjaveného majetku po poručiteľovi B. O. netvrdili, že v
pôvodnom dedičskom konaní nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a
nepopierali, že vlastnícke právo k domu č. 240 nadobudla ich matka K. O.. Aj žalované 1/, 2/, 3/ v

konaní zhodne uviedli, že na takomto vyporiadaní dedičstva sa dohodli s tým, že výlučné vlastníctvo k
predmetnému rodinnému domu nadobudne ich matka.

64. Žalobcovia 1/, 2/ navrhli v priebehu konania eventuálny petit.

65. Podľa § 139 C.s.p., žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

66. Podľa § 140 ods. 1 C.s.p. zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo.

67. Podľa § 142 ods. 1 C.s.p. o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na

ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola
zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

68. Tun. súd na pojednávaní dňa 03. 03. 2020 zmenu žaloby o eventuálny petit pripustil.

69. Eventuálny petit je v určitom prípade, za určitých okolností možný, prípadný. Podstatou
eventuálneho petitu je návrh na prisúdenie iba jedného nároku. Ak súd dospeje k záveru o existencii
okolností opodstatňujúcich petit v jeho druhej eventualite, rozhoduje podľa nej a prvý petit návrhu
zamietne. Naopak, ak súd rozhodne podľa prvej eventuality petitu, o druhej už nerozhoduje. Vzájomný
vzťah oboch petitov je teda daný tým, že súd sa môže zaoberať a rozhodovať o druhom eventuálnom

petite až potom, keď je zistená a preukázaná neodôvodnenosť alebo neopodstatnenosť splnenia v
zmysle prvého petitu.

70. Podľa § 628 ods. 1 O.z., darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje
obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

71. Podstatnými náležitosťami darovacej zmluvy je dohoda o predmete daru a dohoda o jeho
bezodplatnosti.

72. Podľa § 37 ods. 1 O.z., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný.

73. Z ustanovenia § 37 ods. 1 O.z. vyplýva, že jednou z náležitostí právneho úkonu je vážnosť vôle.
Právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje skutočne k uskutočneniu právneho úkonu. Vôľa nie
je vážna, ak prejavujúci nechcel vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku prejavu takej vôle

nastali.Oneplatnostizmluvyprenedostatokvážnostivôlestránspočívajúcejvsimuláciimožnouvažovať
len v prípade, že vôľu uzavrieť zmluvu nemá ani jedna zmluvná strana. Pokiaľ jedna strana chce zmluvu
uzavrieť a byť jej obsahom viazaná, zatiaľ čo druhá strana koná „naoko“ bez toho, aby to druhej strane
muselo byť zrejmé, ide u strany konajúcej „nevážne“ len o mentálnu rezerváciu, ktorá nemôže mať vplyv
na platnosť právneho úkonu.

74. Podľa § 41a ods. 2 O.z., ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon,
ako to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho
úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

74.1 V takomto prípade platí nezastretý právny úkon (disimulovaný). Musí však zodpovedať vôli
účastníkov a súčasne spĺňať všetky jeho náležitosti a to podstatné zložky právneho úkonu. Zastretý
právny úkon nebude platný, ak sám o sebe bude mať niektorú vadu vyvolávajúcu jeho neplatnosť a
to či už absolútnu alebo relatívnu, úplnú alebo čiastočnú. Simulovaný právny úkon môže vyvolávať
dôsledky spojené s platným právnym úkonom voči tomu, kto ho so zreteľom na všetky okolnosti prípadu

považoval za nezastretý úkon. Voči takému účastníkovi sa nemožno dovolávať neplatnosti zastretého
právneho úkonu. Dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje druhého účastníka úkonu, resp. ostatných
účastníkov úkonu, ktorí musia preukázať, že chránený účastník mal a mohol vedieť o simulovaní
právneho úkonu.75. Tunajší súd v danom prípade na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobcovia
1/, 2/ sa domáhajú aj určenia neplatnosti darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa

30. 04. 1998, ktorej vklad bol povolený dňa 14. 05. 1998 pod č.k. V 3383/98, na základe ktorej K. O.
darovala žalovanej 1/ rodinný dom súp. č. 240 v O.. Neplatnosti sa domáhajú po 20 rokoch z dôvodu, že
uzavretá darovacia zmluva nebola darovacou zmluvou ale kúpnou zmluvou, keďže obdarovaná vyplatila
ostatných dedičov - účastníkov tohto konania a čom svedčia potvrdenia o prevzatí finančnej hotovosti
zo dňa 12. 09. 1998. V danom prípade tak ide o typický prípad zastretého právneho úkonu a darovacia

zmluva je simulovaným právnym úkonom, ktorá je pre nedostatok vôle účastníkov tohto právneho úkonu
neplatná a taktiež z dôvodu, že K. O. v čase uzavretia darovacej zmluvy nebola vlastníčkou domu
č.240, nakoľko nebolo vysporiadané jej BSM a tento dom nebol prejednaný v dedičskom konaní po
jej manželovi B. O.. Neplatným právnym úkonom je však aj disimulovaný právny úkon a to kúpna
zmluva a to pre nedostatok zákonnej písomnej formy, nakoľko bola uzavretá ústne medzi žalovanou 1/
a žalobcami 1/, 2/ a žalovanými 2/, 3/, 4/.

76. V danom prípade nemožno mať za to, že predmetný právny úkon bol simulovaným právnym úkonom
v zmysle § 41a ods. 2 O.z. a to z dôvodu, že žalobcovia 1/, 2/ v konaní nepreukázali, že by mal byť
uzavretý iný právny úkon ako darovacia zmluva a mohlo by teda ísť iba o jednostrannú simuláciu,
ktorej by sa žalobcovia mohli úspešne domáhať len v prípade, ak by preukázali, že zmluvné strany

mali vedomosť o tom, že tento úkon je simulovaný. To v konaní preukázané nebolo. Tun. súd dospel k
záveru, že tak vôľou darkyne K. O., ako aj žalovanej 1/ bolo uzavrieť darovaciu zmluvu sú zriadením
vecného bremena pre darkyňu. Čo sa týka tvrdenia žalobcov o nedostatku vážnosti vôle ide o účelové
tvrdenie, pretože účastníci darovacej zmluvy prejavili záujem na uzavretí darovacej zmluvy, podmienky
si určili sami a za prevod predmetnej nehnuteľnosti nedošlo k vyplateniu žiadnej finančnej čiastky darkyni

a išlo o bezodplatný prevod. K uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorou by súrodenci žalovanej 1/ previedli
vlastnícke právo k domu č. 240 ani nemohlo dôjsť v žiadnej a teda ani v ústnej forme, nakoľko v čase
uzatvorenia darovacej zmluvy neboli v katastri nehnuteľností zapísaní ako spoluvlastníci predmetného
rodinného domu č. 240. Ani vyplatene finančnej čiastky zo strany žalovanej 1/ ostatným súrodencom
súd nepovažuje za dôkaz toho, že v prípade darovacej zmluvy išlo o simulovaný právny úkon. Súd má

za to, že dobrovoľné vyplatenie finančnej čiastky zo strany žalovanej 1/ ostatným súrodencom, ktorí túto
finančnú čiastku prijali, došlo k rozumnému a spravodlivému usporiadaniu veci a ich vzťahov.

77. Tunajší súd na základe vykonaného dokazovania tak dospel k záveru o neexistencii okolnosti
opodstatňujúcich petit v podanej žalobe a ani v jeho druhej eventualite a preto návrh žalobcov 1/, 2/ v

celom rozsahu zamietol.

78.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1C.s.p.,atopodľapomeruúspechu
vo veci. Žalobcovia 1/, 2/ v konaní úspešní neboli, a preto im nárok na náhradu trov konania nevznikol.
Žalovaní 1/, 2/, 3/ boli v konaní v celom rozsahu úspešní, a preto im súd priznal nárok na náhradu trov

konania proti žalobcom v rozsahu 100 %.

79. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Banská Bystrica s tým, že lehota na odvolanie neplynie do 30.04.2020 (§ 1 písm. a/ v spojení s § 2 ods.
1 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej
nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony). V
odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie
urobené v listinnej podobe je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov (dvojmo) inak súd zhotoví
kópie na trovy odvolateľa (§ 125 ods. 3 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.