Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. marec 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoKR/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114200149
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4114200149.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu

JUDr.PavlaLukáčaaJUDr.VlastyOndrejkovej,vprávnejvecižalobcu:KonkurznáaReštrukturalizačná,
v. o. s., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, IČO: 47 245 611, správca konkurznej
podstaty úpadcu BENTRA, s. r. o., so sídlom Na Priehon 50, 949 05 Nitra, IČO: 31 435 581, zastúpený:
BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, IČO: 36 833
533,protižalovanému:J-road,s.r.o.,sosídlomDlhá91A/657,94901Nitra,IČO:34099603,zastúpený:
Advokátska kancelária Bannert & Mikulová s. r. o., so sídlom Sad na Studničkách 1031/7, 010 01 Žilina,
IČO: 47 237 317, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Nitra č. k. 23Cbi/2/2014 - 737 zo dňa 19. 12. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 23Cbi/2/2014 - 737 zo dňa 19. 12. 2016 p o t v
r d z u j e.

II. Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (I. výrok) a žalovanému náhradu trov
konania nepriznal (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1, ods. 2, ods. 4, § 59 ods.
1, ods. 3, ods. 4, § 60 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej
„ZoKR“) a v časti trov konania s poukazom na § 257 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
Uviedol, že žalobca sa žalobou, po pripustení zmeny žaloby, uznesením č. k. 23Cbi/2/2014 - 392 zo dňa
11. 11. 2014 domáhal určenia, že záložná zmluva č. 1/2009 zo dňa 30. 10. 2009 uzatvorená úpadcom
ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva
k hnuteľným veciam špecifikovaným v čl. I. zmluvy, je voči veriteľom úpadcu neúčinná a súčasne

sa domáhal, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť na účet všeobecnej podstaty úpadcu
BENTRA, s. r. o. sumu 300 000 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť trovy konania.
Súdprvejinštanciemalzapreukázané,ževroku2009boljedinýmspoločníkomakonateľomspoločnosti
BENTRA, s. r. o. Mgr. C. G. a jedinou spoločníčkou a konateľkou žalovaného, t. j. spoločnosti J-road,
s. r. o. bola Mgr. Q. G., dcéra Mgr. C. G.. V konaní nebolo sporu o tom, že úpadca sa v rokoch 2008
a 2009 dostal do zlej finančnej situácie, nemal dostatok finančných prostriedkov na chod spoločnosti
a platenie svojich záväzkov. Dňa 30. 10. 2009 uzatvoril úpadca so žalovaným zmluvu o pôžičke, v

zmysle ktorej sa žalovaný ako veriteľ zaviazal poskytnúť úpadcovi ako dlžníkovi pôžičku vo výške 200
000 eur s 3 % úrokom ročne a úpadca ako dlžník sa zaviazal vrátiť žalovanému pôžičku do 30. 10.
2011, pričom za účelom zabezpečenia pôžičky sa dohodli na zriadení záložného práva podľa prílohy č.
1 v celkovej hodnote 400 000 eur. Predmetnú zmluvu za úpadcu podpísal Mgr. C. G. a za žalovanéhoMgr. Q. G.. Rovnaký deň, teda 30. 10. 2009, uzatvorili zmluvné strany aj záložnú zmluvu č. 1/2009,
predmetom ktorej boli hnuteľné veci, osobné automobily, návesy, ťahače, v počte 56 kusov. Záložné
právo bolo registrované v notárskom centrálnom registri záložných práv dňa 06. 11. 2009, sp. zn. NCRzp

26086/2009. Následne dňa 06. 11. 2009 podpísal úpadca a žalovaný dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke,
v ktorom sa veriteľ zaviazal poskytnúť pôžičku v hotovosti najneskôr do 31. 01. 2010. Žalovaný pôžičku
v sume 200 000 eur poskytol úpadcovi dňa 31. 01. 2010, čo bolo preukázané príjmovým a výdavkovým
pokladničným dokladom. Vrátanie predmetnej pôžičky úpadcom žalovanému v konaní preukázané
nebolo.Zdôvodu,žeúpadcapôžičkuvlehotesplatnostiaanidodatočnežalovanémuneuhradil,uzatvoril

žalovaný dňa 21. 02. 2012 zmluvu o vykonaní dražby č. 20200112 so spoločnosťou CREDITORS s. r. o.,
pričom predmetom dražby boli hnuteľné veci uvedené v záložnej zmluve v počte 47 kusov. Dobrovoľná
dražba sa konala dňa 07. 05. 2012, v rámci ktorej bol žalovaný jediným dražiteľom a vydražil hnuteľné
veci za sumu 170 000 eur. K ohodnoteniu predmetu dražby došlo dražobnou komisiou, a to na sumu 300
000 eur, tomu predchádzala fyzická obhliadka časti vozidiel a dostupných údajov. Na úpadcu bolo začaté
konkurzné konanie uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 02. 10. 2012, zverejnené v Obchodnom

vestníku dňa 09. 10. 2012 a konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Nitra
zo dňa 18. 02. 2012, v Obchodnom vestníku zverejnené dňa 25. 02. 2013.
Vrámcikonaniabolsúdomustanovenýznaleczaúčelomvypracovaniaexpertízynahodnotu47vozidiel,
ktorý v znaleckom posudku stanovil cenu vozidiel ku dňu dražby na sumu 299 800 eur. Znalec na
základe pripomienok žalovaného pripustil pri expertíze č. 8-2015 vznesené námietky, pretože k tomuto

vozidlu nemal žiadne doklady. Žalovaný k tomuto vozidlu akceptoval cenu najviac 2 000 eur, a preto
súd prvej inštancie vychádzal z toho, že cena dražených hnuteľných vecí predstavovala spolu sumu
289 800 eur. Žalobca predložil zoznam pohľadávok veriteľov, ktorí si prihlásili pohľadávky v konkurze
ku dňu 31. 12. 2013 vo výške 5 232 101,47 eura, a za zistené považoval pohľadávky vo výške 1 321
644,34 eura. V danom prípade išlo aj o pohľadávky Sociálnej poisťovne, ktorá si súhrnnou prihláškou

nezabezpečených pohľadávok prihlásila v konkurze 36 pohľadávok v celkovej výške 411 580,83 eura,
z ktorých pohľadávky č. 1 - 12 vznikli na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne v rokoch 2008 a 2009
a za zistené sa považujú v rozsahu 125 379,98 eura. Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s. si súhrnnou
prihláškou nezabezpečených pohľadávok prihlásila 4 pohľadávky v celkovej výške 12 545,49 eura, prvé
tri pohľadávky predstavovali poistné za rok 2009 a za zistené sa považovali v rozsahu 4 912,29 eura.

DaňovýúradNitrasiprihlásilsúhrnnouprihláškounezabezpečenýchpohľadávokcelkom72pohľadávok,
ktorých časť predstavovala DPH za rok 2010 a za zistené sa považovali v rozsahu 3 195,77 eura.

3. Súd prvej inštancie sa ako s predbežnou otázkou zaoberal tým, či bol namietaný právny úkon urobený
v lehote predpokladanej zákonom pre odporovanie podľa § 59 ZoKR a aj podľa § 60 ZoKR. V danom

prípade účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 26. 02. 2013, žaloba bola podaná dňa 07. 01. 2014,
a preto súd prvej inštancie považoval prekluzívnu lehotu podľa § 57 ods. 2 ZoKR za dodržanú. V
ďalšom sa zaoberal tým, či bola splnená podmienka vyžadovaná § 57 ods. 4 ZoKR a teda, že v prípade
záložnej zmluvy zo dňa 31. 10. 2009 ide o právny úkon dlžníka, ktorým ukrátil uspokojenie prihlásenej
pohľadávky konkrétneho veriteľa v konkurze. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca síce v konaní

preukázal, že v čase uskutočnenia právneho úkonu uzatvorenia záložnej zmluvy mal úpadca viacero
veriteľov po lehote splatnosti, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky v konkurze, ale nepreukázal, že majetok
úpadcu nepostačuje na uspokojenie všetkých veriteľov v konkurze, ktorých pohľadávky sú zistené.
Žalobca v konaní nepreukázal výšku majetku úpadcu v konkurze, a preto súd prvej inštancie nemohol
posúdiť, či tento majetok postačoval na uspokojenie prihlásených veriteľov, či došlo k ukráteniu veriteľov

v konkurze v dôsledku odporovateľného právneho úkonu. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie
žalobu zamietol, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal splnenie podmienok
pre úspešné odporovanie právnemu úkonu podľa § 57 ods. 4 ZoKR. Naviac poznamenal, že záložnej
zmluve možno odporovať iba v prípade, ak by bola záložná zmluvná zabezpečujúca zmluvu o pôžičke
uzatvorenáneskôr,nievtenistýdeň.Základnýzáväzokvznikoldňa30.10.2009aúpadcatentozáväzok

nezabezpečil neskôr, ale spolu so vznikom záväzku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech,
náhradu trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie vzhliadol existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa,keďžekonkurznékonanievylučujezuspokojeniatrovyúčastníkovkonaniavsporochvyvolaných
alebo súvisiacich s konkurzom a priznanie náhrady trov konania by bolo v tomto prípade nevykonateľné.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
d), f), h) CSP a domáhal sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo ho zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Boltohonázoru,žezmluvanapĺňaskutkovúpodstatujednakzvýhodňujúcehoprávnehoúkonuvzmysle§59
ZoKR, pretože úpadca uzavretím zmluvy neodôvodnene zvýhodnil žalovaného ako svojho veriteľa oproti
iným svojim veriteľom a zmluva bola uzavretá počas úpadku úpadcu. Okrem toho považoval zmluvu aj

za ukracujúci právny úkon podľa § 60 ZoKR, keďže úpadca uzavrel zmluvu s úmyslom ukrátiť svojich
veriteľov a žalovanému ako osobe spriaznenej s úpadcom bol jeho úmysel ukrátiť svojich veriteľov
známy. Podľa názoru žalobcu zmluva ukracuje uspokojenie pohľadávok veriteľov, a to Sociálnej
poisťovne v Bratislave, DÔVERY zdravotná poisťovňa, a. s., Slovenskej republiky - Daňový úrad Nitra,
TANKER, s. r. o., Prington Leasing, a. s. a Prington Leasreal, spol. s r. o., ktorí si prihlásili svoje

pohľadávky v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.
zn. 32K/53/2012. Namietal, že súd prvej inštancie nezaujímalo, aká bola hodnota majetku úpadcu v
čase uzavretia zmluvy a či v tom čase prípadný zostávajúci majetok úpadcu nepostačoval na úhradu
pohľadávok ukrátených veriteľov. Súd za relevantný považoval iba zoznam majetku, ktorý bol žalobcom
formálne spísaný v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu. Súpis konkurznej podstaty žalobca v
konaní nepredložil, a preto súd žalobu zamietol. Žalobca považoval postup súdu prvej inštancie za

nesprávny, pretože je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou. V tejto súvislosti poukázal na judikát
R 5/2010 a rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. 25CoKR/2/2014 zo dňa 01. 07.
2014. V zmysle týchto rozhodnutí sa zameriaval na to, že úpadca v čase uzavretia zmluvy nedisponoval
majetkom v takej výške, ktorý by postačoval na uspokojenie všetkých jeho vtedajších veriteľov. Z
predloženej súvahy úpadcu k 31. 12. 2009 vyplývalo, že úpadca disponoval majetkom v čistej účtovnej

hodnote 4 145 544 eur a evidoval záväzky vo výške 4 612 827 eur, teda záväzky prevyšovali v čase
uzavretia zmluvy hodnotu majetku. Naviac bolo preukázané, že časť nehnuteľností bola založená v
prospech záložného veriteľa Prington Leasreal spol. s r. o., časť hnuteľných vecí v prospech záložného
veriteľa TANKER, s. r. o. a ďalšia časť hnuteľných vecí bola vlastníctvom leasingovej spoločnosti a nie
úpadcu, čo znižuje hodnotu majetku úpadcu.

Záložnú zmluvu uzavretú v rovnaký deň ako základnú zmluvu nie je možné bez ďalšieho vylúčiť ako
zvýhodňujúcu. V tomto smere považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné. Nie je mu zrejmé, ako za
nie zvýhodňujúci možno považovať právny úkon, v dôsledku ktorého účastník dosiahol uspokojenie
pohľadávky vo výške približne 85 % z jej nominálnej hodnoty, pričom ak by k uzavretiu nedošlo,
uspokojenie veriteľa by bolo 0 %. V tomto smere sa súd prvej inštancie s argumentáciou žalobcu vôbec

nevysporiadal.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Poukázal na to, že súd prvej inštancie dospel predovšetkým k záveru, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, keďže nepreukázal splnenie podmienok pre úspešné odporovanie právnemu úkonu

podľa § 57 ods. 4 ZoKR, t. j. nepreukázal ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého
z veriteľov dlžníka. Odhliadnuc od absencie preukázania uvedeného všeobecného zákonného
predpokladu odporovateľnosti, súd prvej inštancie zároveň poukázal na absenciu osobitných zákonných
podmienok odporovateľnosti napadnutej záložnej zmluvy ako zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa §
59 ods. 1 ZoKR. Žalobca zrejme zámerne „upravil“ citáciu predmetného rozhodnutia za účelom podpory

svojej argumentácie. Uvedené rozhodnutie podľa názoru žalovaného nemožno vôbec aplikovať na
posudzovaný prípad, keďže rieši otázku časovej pôsobnosti ustanovení ZoKR (výkladu prechodných
ustanovení)anieotázkučasu,vktoromsaposudzujeukrátenieuspokojeniaveriteľov.Žalobcaneuniesol
dôkazné bremeno ani vo vzťahu k preukázaniu konkrétnej hodnoty majetku úpadcu pred účinnosťou
odporovanej zmluvy a konkrétnej sumy pohľadávok veriteľov, ktoré sa mohli z tohto majetku úpadcu

uspokojovať a k preukázaniu, ako sa znížila hodnota majetku úpadcu po účinnosti odporovanej záložnej
zmluvy. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn.
25CoKR/2/2014 zo dňa 01. 07. 2014. Žalobca predložil len súvahu k 31. 12. 2009, z ktorej nevyplývajú
požadované skutočnosti.
Napadnutú záložnú zmluvu nemožno považovať za zvýhodňujúci právny úkon v zmysle § 59 ZoKR,

pretože z porovnania dátumov uzatvorenej zmluvy o pôžičke a záložnej zmluvy je zrejmé, že obe zmluvy
boli uzatvorené súčasne v ten istý deň, t. j. dňa 30. 10. 2009. Z tohto dôvodu nemôže byť naplnená
skutková podstata zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 ods. 1 ZoKR. Žalovaný si zabezpečil
svoju pohľadávku priamo pri vzniku obligačného práva vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke, pričom išlo
o jednu z podmienok poskytnutia pôžičky.

Okrem toho sa žalobca snažil subsumovať napadnutú záložnú zmluvu pod právny úkon úpadcu,
ktorým inak neodôvodnene zvýhodnil žalovaného oproti iným svojim veriteľom. Ani v tomto prípade
žalobca neuviedol a už vôbec nepreukázal, v čom úpadca neodôvodnene zvýhodnil žalovaného
oproti ostatným veriteľom, pričom len konštatoval, že poskytnutie zabezpečenia bolo v rozpore spravidlom pomerného uspokojenia veriteľov v čase dlžníkovho úpadku. Uvedené tvrdenie považoval za
špekulatívne, nezodpovedajúce reálnemu stavu v čase poskytnutia pôžičky a uzavretia záložnej zmluvy.
Pokiaľ by nebolo splnenie záväzku zo zmluvy o pôžičke zabezpečené záložným právom, pôžička by

úpadcovi nebola poskytnutá a úpadca by od žalovaného nezískal peňažné prostriedky, ktoré v danom
čase potreboval na udržanie prevádzky podniku a plnenie záväzkov.

6. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že predloženie súpisu konkurznej podstaty nebolo nevyhnutnou
a bezpodmienečnou podmienkou preukázania ukrátenia prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu.

Poukazujúc na rozhodnutia odvolacích súdov Slovenskej republiky konštatoval, že v zmysle ustálenej
rozhodovacej praxe sa na preukázanie toho, či vykonaným právnym úkonom došlo k ukráteniu
uspokojenia pohľadávok veriteľov vyžaduje preukázanie výšky majetku úpadcu v čase vykonania, resp.
účinnosti odporovaného právneho úkonu. Výšku majetku úpadcu ku dňu účinnosti zmluvy žalobca
preukazoval predložením súvahy úpadcu za rok 2009, záložných zmlúv uzavretých so záložnými
veriteľmi Prington Leasreal, spol. s r. o. a TANKER, s. r. o. a tiež výsluchom svedka Ing. G., z

ktorých vyplynulo, že záväzky úpadcu v čase účinnosti zmluvy prevyšovali hodnotu majetku, z ktorého
mohli byť uspokojení ostatní veritelia úpadcu. Predložením súpisu konkurznej podstaty úpadcu by bola
preukázaná výška majetku úpadcu v období po vyhlásení konkurzu a nie ku dňu účinnosti zmluvy, medzi
čím je viac ako 3-ročný rozdiel. Namietal, že zo žiadneho rozhodnutia a ani literatúry nevyplýva, že
by záložná zmluva uzavretá rovnaký deň ako zmluva o pôžičke absolútne v žiadnom prípade nikdy

nemohla byť zvýhodňujúcim právnym úkonom. V konaní pritom nebolo preukázané, že úpadca požičané
prostriedky použil na prevádzku podniku a plnenie svojich záväzkov a v prípade, ak by žalovaný pôžičku
vo výške 200 000 eur bez zriadenia záložného práva úpadcovi neposkytol, úpadcovi by zostal majetok
v hodnote 299 800 eur, z ktorých by mohli byť uspokojení prihlásení veritelia úpadcu. Takto iní veritelia
nemohli byť ani čiastočne uspokojení, pričom žalovaný bol uspokojený v rozsahu cca 85 %.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd rozsudkom č. k. 15CoKR/6/2017 - 806 zo dňa 10. 05. 2018
rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 23Cbi/2/2014 - 737 zo dňa 19. 12. 2016 ako vecne správny potvrdil
a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V
dôsledkudovolaniapodanéhožalobcomrozhodovalNajvyššísúdSlovenskejrepubliky,ktorýuznesením

č. k. 4Obdo/10/2019 zo dňa 30. 09. 2019 rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 15CoKR/6/2017 - 806 zo
dňa 10. 05. 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení uviedol, že žalobca v
podanomodvolanípožadoval,abymuodvolacísúdoznámilmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudku
aj elektronickými prostriedkami na mailovú adresu uvedenú v záhlaví titulnej strany odvolania, avšak
odvolacísúdrozhodoloodvolanížalobcubeznariadeniapojednávaniadňa10.05.2018stým,žemiesto

a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 03. 05. 2018 a žiadosť žalobcu
o oznámenie miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku neakceptoval. Dovolací súd preto dospel k
záveru, že v dôsledku tohto pochybenia odvolací súd zaťažil konanie procesnou vadou v zmysle § 420
písm. f) CSP a táto skutočnosť založila dôvodnosť dovolania.

8. Po vrátení veci dovolacím súdom Krajský súd v Nitre ako súd odvolací viazaný právnym názorom
dovolacieho súdu (§ 455 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným subjektom,
stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa a po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti, a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd

prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie, postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Žalobcovi
bol termín verejného vyhlásenia rozsudku oznámený aj elektronickými prostriedkami na ním uvedenú
mailovú adresu.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd preto musí preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Odvolací súd viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie len v rozsahu odvolacích dôvodov
žalobcu (§ 380 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu

prvej inštancie. Odvolacie námietky žalobcu vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré už uplatnil
pred súdom prvej inštancie a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie
dospel k správnemu právnemu záveru o tom, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných predpokladov
vzmysle§57ZoKRzhľadiskaodporovateľnostiprávnehoúkonu,teda,ževprípadenamietanejzáložnej
zmluvy zo dňa 31. 10. 2009 ide o právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky

niektorého z veriteľov dlžníka, teda, že v prípade namietanej záložnej zmluvy došlo k zmenšeniu majetku
úpadcu a pohľadávku niektorého z prihlásených konkurzných veriteľov nebude možné v dôsledku
namietaného právneho úkonu dlžníka uspokojiť vôbec, resp. ju nebude možné uspokojiť v prihlásenom
rozsahu. Rovnako súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o tom, že v prípade
predmetnej záložnej zmluvy nešlo o zvýhodňujúci právny úkon podľa § 59 ZoKR. Za daného skutkového
stavu súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie podmienok,

ktoré ZoKR vyžaduje pre úspešné odporovanie právnemu úkonu. Keďže ani v odvolacom konaní neboli
preukázanétakéskutočnosti,ktorébymohlimaťzanásledokodlišnérozhodnutievoveci,odvolacísúdsi
osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na tieto v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje.

12. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že právny úkon je možné úspešne napadnúť

odporovateľnosťou len vtedy, ak ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov
dlžníka. V konkurznom konaní si veritelia prihlasujú rôzne pohľadávky. Sú to pohľadávky, ktoré vznikali a
boli splatné pred vykonaním odporovateľného úkonu dlžníka, v deň vykonania úkonu, po jeho vykonaní a
niektorépohľadávky,ktorémalibyťsplatnéažvbudúcnostiastalisasplatnýmilenvdôsledkuvyhlásenia
konkurzu. Občiansky zákonník ako všeobecný predpoklad odporovateľnosti vyžaduje, aby právnym

úkonom dlžníka došlo k ukráteniu jeho vymáhateľnej pohľadávky. ZoKR neviaže odporovateľnosť na
existenciu vymáhateľnej pohľadávky, ale na pohľadávku, ktorá je prihlásená. Správca je oprávnený
podať odporovaciu žalobu vtedy, ak v čase, keď dlžník urobil právny úkon, ukrátil akúkoľvek, čo i len
jednu (riadne prihlásenú) pohľadávku, ktorá existovala v čase, keď bol právny úkon dlžníka urobený.
Predmetom odporovateľnosti je právny úkon dlžníka. Odporovať je možné aj tým právnym úkonom,

ktoré už boli uspokojené, teda ak zanikla povinnosť zo záväzku splnením. Rovnako odporovateľnosti
nebráni ani to, že nárok z odporovateľného právneho úkonu je vykonateľný, teda taký, ktorému svedčí
exekučný titul.

13. V zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 ZoKR je zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona,

okrem iného, právny úkon, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol. Právne
úkony zvýhodňujúce niektorého veriteľa sú odporovateľné len vtedy, ak nimi dlžník zvýhodnil svojho
veriteľa oproti iným svojim veriteľom a týmto právnym úkonom zároveň došlo k ukráteniu pohľadávok,
ktoré si po vyhlásení konkurzu prihlásili prihláškou. Zvýhodňujúci právny úkon bude aj taký právny úkon
dlžníka, ktorým zvýhodní nielen jedného, ale aj niektorých svojich veriteľov oproti iným svojim veriteľom.

Právny úkon dlžníka je odporovateľný vtedy, ak dlžník zabezpečil svoj záväzok až po jeho vzniku.
Dodatočné zabezpečenie záväzku je spravidla neobvyklé a môže smerovať k účelovému zvýhodneniu
veriteľa tým, že sa mu vytvorí výhodnejšia právna pozícia práve pre prípad vyhlásenia konkurzu. V
danom prípade ZoKR postihuje tie právne úkony dlžníka, ktorými sa zabezpečuje záväzok dlžníka
a zabezpečuje ho sám dlžník (napr. záložná zmluva). Z uvedeného je zrejmé, že skutková podstata

zvýhodňujúceho právneho úkonu má výlučne objektívnu povahu, t. j. k odporovateľnosti sa nevyžaduje
vedomosť alebo úmysel druhej strany, pričom zákon túto vymedzuje ako právny úkon, ktorým dlžník
konal tak, ako je to presne špecifikované v uvedenom zákonnom ustanovení. Odvolací súd sa stotožnil
s názorom súdu prvej inštancie, že odporovaný právny úkon, a to záložná zmluva č. 1/2009 k hnuteľným
veciam zo dňa 30. 10. 2009, nenapĺňa znaky zvýhodňujúceho právneho úkonu, pretože týmto úkonom

dlžník BENTRA, s. r. o. zabezpečil svoj záväzok zo zmluvného vzťahu založeného zmluvou o pôžičke
zo dňa 30. 10. 2009, t. j. rovnaký deň ako záväzok zo zmluvy o pôžičke vznikol. V danom prípade bola
zmluva o pôžičke uzatvorená rovnaký deň ako záložná zmluva, a preto nešlo o dodatočné zabezpečenie
záväzku.

14. Ku skutkovým tvrdeniam žalobcu, ktorý záložnú zmluvu č. 1/2009 zo dňa 30. 10. 2009 považoval
aj za ukracujúci právny úkon v zmysle § 60 ZoKR, odvolací súd uvádza, že správca je oprávnený
podať odporovaciu žalobu vtedy, ak v čase, keď dlžník urobil právny úkon, ukrátil ktorúkoľvek, čo i
len jednu (riadne prihlásenú) pohľadávku, ktorá existovala v čase (pohľadávka vznikla a nemusela byťsplatná), keď tento právny úkon dlžník urobil. V žalobe sa správca môže domáhať súčasne vyslovenia
právnej neúčinnosti, ako aj plnenia z odporovateľného právneho úkonu. Odporovateľnosť ako právny
inštitút na ochranu veriteľov prichádza do úvahy len vtedy, ak sa právnym úkonom dlžníka ukrátilo

uspokojenie pohľadávok veriteľov, to znamená, že dlžník môže urobiť akýkoľvek právny úkon (napr.
darovať polovicu svojho majetku), ktorý nebude možné napadnúť odporovateľnosťou, ak sa to nedotkne
uspokojenia pohľadávok veriteľov, pretože jeho ostatný majetok bude postačovať na plné uspokojenie
pohľadávok všetkých jeho veriteľov. Pri iných právnych úkonoch ako tých, ktoré možno zaradiť do
jednotlivých skutkových podstát, sa musí preukázať, že dlžník urobil právny úkon s úmyslom ukrátiť

uspokojenie pohľadávok veriteľov. Súčasne sa musí preukázať, že druhej strane právneho úkonu
musel byť úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov známy. Existenciu úmyslu dlžníka
a vedomosť druhej strany o tomto úmysle alebo osoby, v prospech ktorej bol právny úkon urobený, je
povinný preukázať žalobca. Úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany právneho úkonu o tomto úmysle
sa zákonom predpokladá vtedy, ak dlžník urobil právny úkon v prospech osoby s ním spriaznenej.
Povinný môže preukázať opak. Dôkaz opaku v súdnom konaní je na žalovanom, ktorým je spravidla

druhá strana právneho úkonu alebo osoba, v prospech ktorej bol právny úkon urobený. Žalovaný bude
musieť preukazovať, ak bude chcieť byť v konaní úspešný, buď neexistenciu úmyslu dlžníka ukrátiť
uspokojenie pohľadávok veriteľov, alebo to, že o dlžníkovom úmysle nevedel. Právnym úkonom, ktoré
nemožno zaradiť do jednotlivých skutkových podstát, je možné odporovať, ak boli urobené počas piatich
rokov pred začatím konkurzného konania.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobcom označené dôkazné návrhy nesmerovali k preukázaniu
základnej podmienky odporovateľnosti, t. j. skutočnosti, že v dôsledku uzavretia záložnej zmluvy medzi
dlžníkom a žalovaným došlo k takému zmenšeniu majetku dlžníka, že pohľadávky iných veriteľov, ktoré
existovali v čase účinnosti záložnej zmluvy, a ktoré boli prihlásené v konkurze vedenom na majetok

úpadcu, nemohli byť z majetku úpadcu v uvedenom čase uspokojené. Zo strany žalobcu neboli v
konaní produkované tvrdenia vo vzťahu k majetkovým pomerom úpadcu pred okamihom uzavretia
záložnej zmluvy a k ich porovnaniu s majetkovými pomermi dlžníka k momentu účinnosti záložnej
zmluvy, dôkazné návrhy žalobcu nesmerovali k preukázaniu kvalifikovaného ekonomického dopadu
napadnutého právneho úkonu v majetkovej sfére dlžníka, t. j. k porovnaniu stavu majetku pred uzavretím

spornej záložnej zmluvy a po jej uzavretí, a teda k preukázaniu zmenšenia majetku dlžníka v dôsledku
právneho úkonu záložnej zmluvy uzavretej dňa 30. 10. 2009 v porovnaní s majetkovými pomermi dlžníka
v období bezprostredne predchádzajúcom okamihu uzavretia záložnej zmluvy. Obsahom dôkazného
bremena na strane žalobcu bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázať, že uzavretím záložnej zmluvy
medzi dlžníkom a žalovaným za dojednaných zmluvných podmienok pri súčasnom preukazovaní stavu

aktív a pasív dlžníka k momentu uskutočnenia napadnutého právneho úkonu, došlo k úplnému alebo
čiastočnému zmenšeniu možnosti uspokojenia pohľadávok v tom čase existujúcich veriteľov. Záver o
ukrátení v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR predpokladá zo strany žalobcu preukázanie konkrétneho
ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu v majetkovej sfére dlžníka. Až za predpokladu
preukázaného ukrátenia majetku dlžníka by bolo možné posudzovať ďalšie podmienky ukracujúceho

právneho úkonu, t. j. stav ostatného majetku dlžníka a mieru možného uspokojenia v tom čase
existujúcich pohľadávok veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili v konkurznom konaní.

16. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že základnou hmotno-právnou podmienkou odporovateľnosti
je preukázanie ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého veriteľa dlžníka podľa § 57

ods. 4 ZoKR a tiež, že stav majetku dlžníka úpadcu pre potreby posúdenia, či konkrétnym právnym
úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov, je potrebné skúmať k momentu
uskutočnenia účinnosti odporovaného právneho úkonu, pretože len v kontexte zistených majetkových
pomerov dlžníka (úpadcu) k uvedenému momentu možno hovoriť o tom, že právny úkon ukracuje
uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. V tomto smere treba súhlasiť s

odvolateľom, že pre unesenie dôkazného bremena nebolo rozhodujúce predloženie súpisu konkurznej
podstaty úpadcu, ale preukázanie hodnoty majetku úpadcu v čase uzatvorenia záložnej zmluvy a tiež
to, že zostávajúci majetok úpadcu nepostačoval na úhradu pohľadávok veriteľov. Žalobca v konaní
síce preukázal, že v čase uzavretia záložnej zmluvy zo dňa 30. 10. 2009 úpadca mal viac veriteľov po
lehote splatnosti, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili v konkurze, pričom špecifikoval aj veriteľov, ktorí

v čase uzatvorenia záložnej zmluvy mali pohľadávky voči úpadcovi, avšak z procesných návrhov na
vykonanie dokazovania nebolo možné, a to ani z obsahu žalobcom predložených listinných dôkazov
(súvahy úpadcu k 31. 12. 2009, záložných zmlúv so záložnými veriteľmi Prington Leasreal, spol. s. r. o. a
TANKER, s. r. o. a výpovede konateľa úpadcu Ing. G.), vyhodnotiť kvalifikovaný dopad právneho úkonudlžníka v jeho majetkovej sfére. Ukrátenie môže mať väzbu len na majetkový substrát úpadcu a dôkazy
k tomuto sa viažuce. Ak správca úpadcu takéto dôkazy neprodukoval, je v stave dôkaznej núdze, ktorá
vyvodí dôsledok nepriaznivého rozhodnutia v prípade podanej odporovacej žaloby. Nakoľko žalobca

v súdenej veci dôkazné bremeno neuniesol, bolo pre rozhodnutie vo veci irelevantné, že v prípade
záložnej zmluvy išlo o právny úkon urobený dlžníkom v prospech spriaznenej osoby, keďže konateľom
a spoločníkom žalovaného v čase uskutočnenia právneho úkonu bola dcéra konateľa a spoločníka
dlžníka, a preto by sa úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto
úmysle zo zákona predpokladal, ak by sa nepreukázal opak.

17. Pokiaľ išlo o odvolaciu námietku týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia,
odvolací súd ju posúdil ako nedôvodnú. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale

aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o
tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003). Judikatúra ESĽP
nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.
Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozsudku v zmysle

§ 220 CSP, a preto ho z pohľadu vyššie uvedeného možno považovať za preskúmateľné v takej
miere, že nedošlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie poskytol
odpovede na tie otázky nastolené sporovými stranami, ktoré mali pre vec podstatný význam, dostatočne
presvedčivo objasnil skutkový a právny základ svojho rozhodnutia, pričom jeho odôvodnenie dáva jasne
a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany.

18. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP).

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal plne úspešnému žalovanému nárok na ich
náhradu proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.