Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. apríl 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/208/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818201007
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7818201007.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a sudkýň
JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Aleny Mazúrovej v spore žalobcu: U., zastúpený JUDr. Ladislavom
Csákóom, advokátom, so sídlom Hviezdoslavova 4, Rožňava, proti žalovanému: S. zastúpený JUDr.
Petrom Pandym, advokátom, so sídlom L. Kossutha 99, Kráľovský Chlmec, o zaplatenie 4.500,- Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava z 18. septembra 2020,

č. k. 9C/21/2018-136

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému 100% trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo "prvoinštančný súd") napadnutým

uznesením zastavil konanie a rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému priznal nárok na ich plnú
náhradu.

2. Len proti výroku uznesenia o trovách konania podal žalobca odvolanie. Výrok uznesenia, ktorým
súd prvej inštancie zastavil konanie nebol odvolaním napadnutý; v tejto časti uznesenie nadobudlo
právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods. 3 C.s.p., a preto v nej nebolo v odvolacom konaní preskúmavané.

3. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie s použitím ust. § 256 ods. 1 C.s.p.
procesným zavinením za zastavenie konania žalobcu, keďže bez toho, aby tento procesný úkon vyvolal
svojím správaním sa žalovaný, vzal žalobu v priebehu konania späť. Prvoinštančný súd zároveň
nevzhliadol opodstatnenou argumentáciu žalobcu v prospech aplikovateľnosti ust. § 257 C.s.p na
rozhodnutie o trovách konania, s odôvodnením, že „Žalobca navrhoval náhradu trov konania stranám

sporu nepriznať s prihliadnutím na jeho sociálnu situáciu, avšak okrem všeobecného tvrdenia žiadne iné
tvrdenie ohľadom svojej nepriaznivej sociálnej situácie existujúcej v čase späťvzatia žaloby nepredniesol
a ani nepreukázal predložením listinných dôkazov“. Podporne tiež skonštatoval, že „Žalobca podal
zmätočnú žalobu, nakoľko podanou žalobou žiadal o zaplatenie kúpnej ceny motorového vozidla z čoho
vyplýva, že on mal byť predávajúcim, avšak z obsahu späťvzatia žaloby vyplýva, že žalobca nadobudol
predmetné motorové vozidlo, ktoré následne predal ďalšej osobe“.

4. Žalobca v odvolaní polemizoval so záverom súdu prvej inštancie, že v okolnostiach prípadu nie sú
naplnené zákonné predpoklady pre rozhodnutie o trovách konania podľa ust. § 257 C.s.p., a to hneď
v niekoľkých argumentačných líniách. V prvom rade poukázal na svoju nepriaznivú sociálnu situáciu,
s tým, že táto bola v priebehu konania zrejmá už len z toho, že sa v priebehu konania uchádzal
o priznanie bezplatnej právnej pomoci. Odvolateľ zastával názor, že pokiaľ za tohto stavu súd prvej

inštancie mal nejaké pochybnosti o jeho pomeroch, bolo jeho povinnosťou vyzvať ho na doplnenie
tvrdení a ich zdokladovanie. V ďalšom rade žalobca dôvodil, že žalovanému nebolo možné priznať nárokna náhradu trov konania tiež preto, že si ho v priebehu konania neuplatnil. Podľa jeho názoru bolo
potrebné pri rozhodovaní o trovách konania mať na zreteli tiež skutočnosť, že v teoretickej rovine vznikli
žalovanému náklady zastúpenia len v súvislosti s jedným úkonom právnej služby - prevzatím a prípravou

zastúpenia, ktorý však prakticky nebol realizovaný, vzhľadom na to, že advokát zastupujúci žalovaného
nenahliadoldospisu.Vďalšejskupineodvolacíchnámietokžalobcavyzdviholokolnostivznikužalovanej
pohľadávky; spomenul pritom, že medzi stranami bola uzavretá zámenná zmluva, že žalovaná suma
predstavovala dohodnutý doplatok zo strany žalovaného a že motorové vozidlo, ktoré naňho previedol
žalovaný malo právne vady, následkom ktorých oňho v konečnom dôsledku prišiel. Napokon žalobca

v odvolaní vytkol napadnutému uzneseniu aj nedostatok dôvodov na podklade všeobecnej teoreticko-
právnej argumentácie, bez vyjadrenia konkrétnych otázok, na ktoré sa mu zo strany súdu prvej inštancie
nedostalo odpovede. Svojimi námietkami proti spôsobu právneho posúdenia skutočností, majúcich
význam pre rozhodnutie o trovách konania a vytýkajúcimi tiež procesné pochybenie súdu prvej inštancie
pri odôvodňovaní napadnutého uznesenia, žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1
písm. b) a h) C.s.p. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p.

na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch
uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. § 380
ods. 1 C.s.p. viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie,
ktoré by mohli byť v súlade s ust. § 365 C.s.p. dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom
rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S.,

Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu odmietol argument žalobcu o význame skutočnosti, že nenahliadol
do spisu, pre rozhodnutie o trovách konania. Dôvodil v tejto spojitosti, že so zreteľom na informácie a

podklady poskytnuté mu žalovaným, nasvedčujúce o zmätočnosti žaloby, sa pri tomto úkone právnej
službyzaobišiel beznazretiadospisu.Žalovanýsastotožnilsozáveromsúduprvejinštancie,žežalobca
nepriaznivú sociálnu situáciu nepreukázal a vyzdvihol fakt, že v takejto všeobecnej konštelácii zostal
tento jeho argument aj v odvolacom konaní.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
(§ 362 C.s.p. ), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario
C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích
dôvodovpodľaust.§365ods.1písm.b)ah)C.s.p. a sprihliadnutímnavady,ktorésatýkajúprocesných

podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že nie je (odvolanie) dôvodné.

7. Žalobca svojimi odvolacími námietkami v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. §
365 ods. 1 písm. h) C.s.p. nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie o trovách konania z hľadiska spôsobu právneho posúdenia otázky naplnenia/nenaplnenia

zákonných predpokladov pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 257 C.s.p.
Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na
zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania
podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto
postupe a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych

predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý
mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu
normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy
vodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

8. Podľa ust. § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

9. Citované ustanovenie zákona umožňuje súdu nepriznať nárok na náhradu trov konania strane sporu,
ktorej inak tento nárok patrí. Aplikácia tejto normy pri rozhodovaní o trovách konania prichádza do

úvahy v prípadoch, keď sú kumulatívne splnené dve podmienky: jedná sa o dôvody hodné osobitného
zreteľa a ide o výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti pritom
zákon bližšie nedefinuje, výklad týchto kategórii teda ponecháva na súdnu prax. Tá za dôvody hodné
osobitného zreteľa považuje najmä neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehusporu, povahu a okolnosti prípadu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov
výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem (por. Števček, M., Ficová,
S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.

Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1540s, str. 942).

10. Žalobca vzhliadol dôvod osobitného zreteľa predovšetkým v skutočnosti, že je v nepriaznivej
sociálnejsituácii,ktorúobjektivizovalodkazomnasúvislosť,žesavpriebehukonaniausilovalopriznanie
bezplatnej právnej pomoci. Za výnimočné považoval tiež okolnosti vzniku a realizácie právneho vzťahu

strán, ktoré v odvolaní prezentoval oproti tvrdeniam v priebehu prvoinštančného konania, v úplne inom
svetle (pozn. odv. súdu: v žalobe tvrdil, že žalovaná suma predstavuje kúpnu cenu za ním predané
motorové vozidlo).

11. Odvolací súd v skutkových súvislostiach akcentuje, že i vo vzťahu k skutočnostiam majúcim význam
pre rozhodnutie o trovách konania, má strana, ktorej sú tieto okolnosti na prospech, povinnosť tvrdenia

a dôkaznú povinnosť. Žalobca sa preto mýli v predstave, že súdu prináleží, dokonca že je jeho
povinnosťou tieto procesné povinnosti strán suplovať. V rovine právnej je potrebné mať na zreteli, že
záver o aplikovateľnosti ust. § 257 C.s.p. nemôže spočívať len na posúdení jedného hoc aj praxou
aprobovaného kritériá bez zistenia a vyhodnotenia tiež ďalších skutočností, vplývajúcich na obraz
o spravodlivosti takého usporiadania. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na záver

formulovaný Ústavným súdom SR v uznesení z 8. marca 2017, sp. zn. I. ÚS 118/2017, v zmysle ktorého
nepriaznivé osobné, zárobkové a majetkové pomery strany nemožno vyvodiť len z toho, že jej bol
Centrom právnej pomoci priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc. Podľa názoru odvolacieho súdu
bez poznania tiež ďalších faktov, týkajúcich sa osobných, zárobkových a majetkových pomerov a bez
zreteľa tiež na okolnosti prípadu, vylučujúce prvky účelovosti, zjavného zneužívania práv alebo zrejmej

procesnej nezodpovednosti, dôvod pre nepriznanie trov nemožno komplexne posúdiť. Odvolací súd
poukazuje tiež na výstižný záver vyplývajúci z nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS
2862/07 z 5. novembra 2008, v zmysle ktorého ust. § 150 O.s.p. (pozn. odv. súdu: obdobne § 257 C.s.p.)
neslúži na zmierňovanie majetkových rozdielov medzi procesnými stranami, ale na riešenie situácie, v
ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne hájil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom

chránené záujmy, obdŕžal náhradu nákladov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil.

12. Ako už bolo zmienené i vo vzťahu k skutočnostiam majúcim význam pre rozhodnutie o trovách
konania má strana, ktorej sú tieto okolnosti na prospech, povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Aj na
tieto skutočnosti sa naviac vzťahuje tiež koncentrácia konania.

13. Podľa ust. § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

14. Podľa Čl. 8 C.s.p., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

15.Podľaust.§154C.s.p., prostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobranymožnouplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

16. Podľa ust. § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

17. V citovanom ust. § 366 C.s.p. je vyjadrený systém neúplnej apelácie odvolacieho konania, podstata
ktorého spočíva (tiež) v zásadnej nemožnosti prihliadať v odvolacom konaní na odvolaciu námietku,
založenú na takom prostriedku procesného útoku alebo procesnej obrany, ktorý nebol uplatnený už pred

súdom prvej inštancie, a to až na taxatívne stanovené výnimky - skutočnosti poukazujúce na nedostatok
podmienok konania, vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu, ktorými má byť preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej alebo ktoré odvolateľ
bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie.18. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie netvrdil
okolnosti vzniku a realizácie právneho vzťahu strán, ktoré podľa jeho odvolacej argumentácie majú

odôvodňovať uplatnenie sudcovskej moderácie pri rozhodovaní o trovách konania (že naň žalovaný
zámenou previedol motorové vozidlo s právnymi vadami, že uplatnená suma predstavuje doplatok
vyplývajúci zo zámeny a že o zámenou získané vozidlo v dôsledku právnej vady prišiel), pričom vôbec
prvý krát tento prostriedok procesnej obrany uplatnil až v odvolaní. Pritom ani z odvolania a ani z
obsahu spisu podľa posúdenia odvolacieho súdu nevyplýva skutočnosť, pre ktorú by tento prostriedok

procesnej obrany nemohol odvolateľ uplatniť už v priebehu prvoinštančného konania. Na tomto základe,
keďže posudzovaná výhrada odvolateľa sa netýkala procesných podmienok konania, vylúčenia sudcu
alebo nesprávneho obsadenia súdu a nesmerovala ani k preukázaniu vady konania, odvolací súd
posúdilodvolaciunámietkužalobcu,vystavanúnatomtotvrdeníakoprocesneneprípustnúnovotu, ktorú
nemožno v odvolacom konaní použiť v zmysle ust. § 366 C.s.p.

19. Právne neopodstatnenou je tiež námietka žalobcu, ktorou súdu prvej inštancie vytkol, že žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania bez toho, aby si takýto nárok v priebehu konania uplatnil. Žalobca
v tejto časti svojej odvolacej argumentácie evidentne vyšiel z právneho omylu, majúceho zrejme pôvod
v neuvedomení si existencie úpravy § 262 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého o nároku na náhradu trov
konania rozhodne súd aj bez návrhu (pozn. odv. súdu: naproti právnemu stavu podľa predchádzajúcej

procesnej úpravy, ktorá pre rozhodnutie o trovách konania vyžadovala návrh na rozhodnutie o trovách a
aj vyčíslenie trov právneho zastúpenia). Podľa právnej teórie „Opätovne teda platí premisa, že právo na
náhradu trov konania vzniká zo zákona a nemožno ho strane uprieť len preto, že si ho neuplatnila“ (por.
Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1540s, str. 960).

20. Pokiaľ ide o argument žalobcu, v rámci ktorého pripisuje význam skutočnosti, že advokát zastupujúci
žalovaného mohol vykonať len jeden úkon právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia) odvolací
súd bez potreby hlbšej analýzy uvádza, že otázka rozsahu vynaložených trov (včítane úkonov právnej
služby) a ich účelnosti (pochybnosti o potrebe a vynaložení trov nevynímajúc) nemá význam pre

rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania ako takom, ale pre rozhodnutie o výške trov konania,
ktoré v súlade s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. predstavuje obsahovú náplň až druhého štádia rozhodovania
o trovách konania, ktoré následuje po právoplatnosti rozhodnutia o nároku.

21. Žalobca svojimi odvolacími námietkami, v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust

§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., napokon nastolil predmetom odvolacieho prieskumu (tiež) správnosť
procesného postupu prvoinštančného súdu z hľadiska rešpektovania jeho práva na riadne odôvodnenie
rozhodnutia.

22. Podľa ust. § 236 C.s.p., v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho

vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie,
poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.
23. Podľa ust. § 234 ods. 2 C.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

24. Podľa ust. § 220 ods. 2 C.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal

ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

25. Odôvodnenie je tou časťou rozhodnutia, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov
dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Preto zákon v citovanom ustanovení určuje konkrétne zákonné

požiadavky na obsah odôvodnenia tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a
spravodlivosť. Zákon vyžaduje, aby súd v odôvodnení rozhodnutia vymedzil tiež, ktoré skutočnosti
boli pre jeho rozhodnutie zásadné, ktoré z nich boli medzi stranami nesporné a aké skutkové závery a
na podklade ktorých dôkazov urobil vo vzťahu k skutočnostiam sporným. V odôvodnení rozsudku súdďalej vysvetlí, aké skutkové zistenie odôvodnilo aplikáciu zvolenej právnej normy, podá jej interpretáciu
na konkrétne okolnosti prípadu a vyvodí z nej závery o spornom práve či povinnosti. Povinnosťou
súdu je v odôvodnení sa vysporiadať tiež s rozhodujúcimi argumentmi strán; z odôvodnenia má pritom

podľa právnej praxe vyplývať dôvod, pre ktorý súd prijal či odmietol rozhodujúce argumenty, pričom
len konštatovanie nesprávnosti či irelevantnosti argumentácie bez náležitého zdôvodnenia, požiadavku
riadneho odôvodnenia nespĺňa.

26. Už skoršia judikatúra Najvyššieho súdu SR (R111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť

rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúma-teľnosť bola považovaná len
za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada
konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie veci (viď § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p.). S tým
názorom sa stotožnil aj Ústavný súd SR (por. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015,
III. ÚS 288/2015 a I. ÚS 547/2016). Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú
vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.“, zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016,

právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241
ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,
ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Zmeny
v procesnej úprave, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska

nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne. I naďalej teda z pohľadu odvolacích dôvodov
nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa odníma strane sporu
možnosť uskutočňovať jej procesné práva v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. (z hľadiska
podmienok prípustnosti dovolania v zmysle ust. § 420 písm. f) C.s.p., do 30.6.2016 ust. § 237 ods. 1
písm. f) O.s.p.) len v celkom ojedinelých (extrémnych) prípadoch, ktoré majú znaky relevantné aj podľa

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie
súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti
pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade
tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Za
procesnú vadu konania podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p (§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust.

§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.) teda nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje
rozhodnutiepodľapredstávodvolateľa(por.uznesenieNSSRsp.zn.5Cdo/84/2017zodňa25.10.2017).
I Ústavný súd SR v zmysle svojej judikatúry považuje za protiústavné a aj arbitrárne tie rozhodnutia,
ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na
preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). V otázke, za akých okolností je

možné považovať rozhodnutie za nepreskúmateľné sa výstižne vyjadril tiež Najvyšší súd ČR vo svojom
rozsudku sp. zn. 29 Cdo 2543/2011 z 25. júna 2013, publikovanom v Zbierke súdnych rozhodnutí a
stanovísk pod číslom 100/2013. Prezentoval v ňom názor, že merítkom toho, či rozhodnutie súdu prvej
inštancie je alebo nie je preskúmateľné, nie sú požiadavky odvolacieho súdu na náležitosti odôvodnenia
rozhodnutia prvoinštančného súdu, ale predovšetkým záujem strán sporu na tom, aby mohli v odvolaní

náležite použiť proti tomuto rozhodnutiu odvolacie dôvody. Aj keď rozhodnutie súdu prvej inštancie
nevyhovuje všetkým požiadavkám na jeho odôvodnenie, nie je spravidla nepreskúmateľné, pokiaľ
prípadné nedostatky odôvodnenia neboli podľa obsahu odvolania na ujmu uplatnenia práv odvolateľa.

27. Súd prvej inštancie podľa zistenia odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia z tvrdení

a argumentácie strán výstižne vyselektoval tie podstatné, ozrejmil tiež, aké zistenia vyšli v priebehu
konania najavo a ktoré tvrdenia zostali nepreukázané. Zistené skutočnosti následne zrozumiteľne
a v súlade so zásadami formálnej logiky premietol do rozhodujúcich skutkových záverov a z nich
právnymi úvahami zdôvodnil výber právnych noriem, ktoré aplikoval, a tiež aj konkrétne následky,
ktoré z nich za daného skutkového stavu vyvodil. Vo svetle východísk uvedených v predchádzajúcom

bode, podľa posúdenia odvolacieho súdu nemožno odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v žiadnom
prípade považovať ani za arbitrárne ani za úplne odchylné od veci samej a ani za extrémne nelogické,
a preto odvolaciu námietku žalobcu proti odôvodneniu napadnutého rozsudku, odvolací súd posúdil
len ako nespokojnosť odvolateľa so závermi prezentovanými v odôvodnení, ktorá ale ako už bolo
zmienené,nezakladánesprávnosťpostupusúdu,ktorýmsaodnímastranesporumožnosťuskutočňovať

jej procesné práva, a teda dôvodnosť odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.

28. Z týchto dôvodov, nakoľko súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, odvolací súd s použitím ust.
§ 387 ods. 1 C.s.p. uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania, potvrdil.29. Podľa ust. § 396 C.s.p. , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

30. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

31. V súlade s citovanými ustanoveniami zákona odvolací súd priznal v odvolacom konaní plne procesne

úspešnému žalovanému nárok na náhradu 100% trov odvolacieho konania.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.