Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. január 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoKR/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114208462
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5114208462.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: IRIDIS s.r.o., so
sídlom Sladovnícka 2557/13, 917 01 Trnava, IČO: 47 895 942, zastúpeného zástupcom In Medias Res,
s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 36 863 351, proti žalovanému v 1/ rade: I &
R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, so sídlom
kancelárie Revolučná 10, 010 01 Žilina, IČO: 36 865 265, správca úpadcu: SSIM-OC, a.s., so sídlom
Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 36 437 921, v 2/ rade: G. O., rod. C., nar. X.X.XXXX,
trvale pobytom E. XXA, XXX XX X., v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu alternatívne o

určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
5Cbi/5/2014-91 zo dňa 27.6.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/5/2014-91 zo dňa 27.6.2017 p o t v r d z u j e .

Žalovaní v 1/ a v 2/ rade m a j ú voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov
prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade majú spoločne
a nerozdielne voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení svojho

rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu doručenú okresnému súdu dňa 10.3.2014, ktorou sa domáhal
žalobcaurčenia,žeZmluvaoprevodevlastníctvabytuanebytovéhopriestoruuzatvorenádňa1.10.2012
medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným v 2/ rade ako kupujúcim, je neplatná alternatívne
navrhoval určiť označený právny úkon za právne neúčinný voči veriteľom úpadcu. Na odôvodnenie
uplatneného práva žalobca poukázal na skutočnosť uverejnenia uznesenia Okresného súdu Žilina č.k.
1R/1/2010-983 v Obchodnom vestníku OV č. 082B/2010 z 30.4.2010 o začatí reštrukturalizačného
konania voči spoločnosti SSIM-OC, a.s., so sídlom v Žiline. Dňa 31.5.2010 vydal súd uznesenie

č.k. 1R/1/2010-1205, ktorým rozhodol o povolení reštrukturalizácie úpadcu a za správcu úpadcu
bola ustanovená spoločnosť SKKB, k.s., so sídlom v Žiline. Toto uznesenie bolo v Obchodnom
vestníku č. 106B/2010 uverejnené dňa 3.6.2010. Dňa 15.12.2010 bolo vydané uznesenie č.k.
1R/1/2010-51110211406, ktorým súd zamietol reštrukturalizačný plán prijatý schvaľovacou schôdzou
dňa 24.11.2010. Odvolací súd označené uznesenie potvrdil. Dňa 11.5.2011 vydal súd uznesenie sp.zn.
1R/1/2010, ktorým začal konkurzné konanie voči úpadcovi a vyhlásil konkurz na jeho majetok, pričom
za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Jozefa Kaduru, so sídlom v X.. Dňa 17.5.2011 bola

Ústavnému súdu SR doručená sťažnosť sťažovateľa W. C., ktorou namietal porušenie základných
práv postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici ako odvolacieho súdu a na základe
ktorej sťažnosti vydal Ústavný súd uznesenie č.k. ÚS 200/2011-19, ktorým sťažnosť sťažovateľa prijal a
zároveň odložil vykonateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu a následne dňa 7.12.2011 Ústavný súd SRvydal Nález č.k. I. ÚS 200/2011-286, ktorým sa zrušujú ako uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica
sp.zn. 43CoKR/18/2011 z 23.3.2011, tak i uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 1R/1/2012-4348 z
11.5.2011 a vec sa vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Ústavný súd SR teda

zrušil uznesenie o vyhlásení konkurzu. Doručením Nálezu Ústavného súdu SR sa obnovil stav pred
vydaním rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23.3.2011 a konkurzné konanie bolo zvrátené
do štádia reštrukturalizácie pred potvrdením alebo zamietnutím reštrukturalizačného plánu súdom. Dňa
15.2.2012 Krajský súd Banská Bystrica vydal uznesenie, ktorým zrušil uznesenie Okresného súdu Žilina
z 15.12.2010 o zamietnutí reštrukturalizačného plánu a vec Okresnému súdu Žilina vrátil na ďalšie

konanie. Dňa 15.6.2012 Okresný súd Žilina uznesením sp.zn. 1R/1/2010 potvrdil reštrukturalizačný plán
a ukončil reštrukturalizáciu úpadcu. Dňa 1.10.2012 bola uzatvorená Zmluva o prevode vlastníctva bytu
podľa § 5 Zákona č. 182/2013 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov medzi úpadcom na strane predávajúceho a žalovaným v 2/ ako kupujúcim, kde predmetom
bol prevod vlastníckeho práva k
po a/ bytu č. 61 na 15. poschodí, vchod 33A polyfunkčného domu č.s. 8556, na ul. Vysokoškolákov, v

Žiline, ktorý je postavený na parc. C-KN č. 7930/42 v kat. úz. X., obec Žilina, okres Žilina, a ktorý je
zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom, katastrálnym odborom v Žiline,
po b/ k bytu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniachdomu,príslušenstvedomuapozemkuparc.C-KNč.7930/42-zastavanéplochyanádvoria
o výmere 5 678 m2 vo výške 6275/2669714,

po c/ iného nebytového priestoru č. 196 /parkovacie státie/ na 3. poschodí, vchod 4 polyfunkčného domu
č.s. 8556 na ul. Vysokoškolákov, v Žiline, ktorý je postavený na parc. C-KN č. 7930/42 v kat. úz. X.,
obec Žilina, okres Žilina a ktorý je zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom, katastrálnym
odborom v Žiline,
po d/ k nebytovému priestoru prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a

spoločných zariadeniach domu, príslušenstve domu a pozemku parc. C-KN č. 7930/42 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 5 678 m2 vo výške 1268/2669714, za dohodnutú kúpnu cenu vo výške
105.335,28 EUR s DPH, ktorá mala byť zaplatená nasledovne:
- preddavok č. 1 vo výške 14.832,07 s DPH uhradený 12.10.2007,
- preddavok č. 2 vo výške 14.832,04 EUR s DPH uhradený dňa 16.9.2008 a časť kúpnej ceny vo

výške 67.354,27 EUR mal uhradiť žalovaný v 2. rade do 15 dní po podpise Zmluvy a časť kúpnej ceny
vo výške 8.316,90 EUR mal žalovaný v 2. rade uhradiť do 15 dní po podpise Zmluvy. V Zmluve sa
uvádza, že predkladateľ plánu ako správca udelil súhlas s prevodom podľa § 163 ZKR a kúpna cena je
dohodnutá v súlade so záväznou časťou plánu. Dňa 23.1.2013 Okresný súd Žilina vydal v právnej veci
žalobcu DLM- INTER PRODUCT, spol. s r.o., so sídlom v Trnave uznesenie č.k. 3K/35/2012-108, ktorým

rozhodol o začatí konkurzného konania úpadcu. Dňa 14.3.2013 Okresný súd Žilina vydal uznesenie č.k.
3K/35/2012-108, ktorým odvolal predkladateľa plánu z funkcie správcu a za nového správcu ustanovil
žalovaného v 1/ rade. Vo vzťahu k uplatnenej neplatnosti právneho úkonu žalobca tvrdil jeho absolútnu
neplatnosť, v ktorej súvislosti poukázal na úpravu podľa § 119 ods. 1, § 132 ods. 1, § 155 ods.
2, § 164 ods. 1, § 160, § 47 ods. 4 všetko zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej

už len ZKR) a zároveň na úpravu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že Zmluva o prevode
vlastníctvabytubolauzatvorenápopotvrdeníplánusúdomvrozporesozáväznoučasťouplánu,nakoľko
v záväznej časti plánu nie je riešený preddavok, plán neumožňuje započítavať preddavok na kúpnu cenu
a naopak, jasne stanovuje pravidlá pre určenie kúpnej ceny, pričom nezohľadňuje nijaký preddavok,
zálohu, ani inú platbu zo strany budúceho kupujúceho, teda žalovaného v 2/ rade do kúpnej ceny,

nakoľkozostranyžalovaného v2/radeideopohľadávku,ktorámalabyťprihlásenádoreštrukturalizácie
úpadcu, zaradená do plánu, čo sa však z jeho strany nezrealizovalo, a teda v súlade s úpravou § 155
ods. 2 ZKR zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku právo žalovaného v 2/
rade vymáhať pohľadávku voči úpadcovi zaniklo, nakoľko si riadne a včas podľa ZKR neprihlásil svoju
pohľadávku. Pohľadávka z titulu zaplatených preddavkov sa stala nevymožiteľnou, čo však neznamená,

že by právne zanikla, avšak úpadca v rozpore so záväznou časťou plánu túto pohľadávku žalovaného v
rade 2 započítal do kúpnej ceny. V zmysle uvedeného súhlas dozorného správcu nemal byť udelený na
prevod majetku úpadcu za cenu nižšiu ako ustanovuje záväzná časť plánu. Bol v rozpore so záväznou
časťou plánu, ako aj v rozpore s rozhodnutím reštrukturalizačného súdu o potvrdení plánu a v rozpore
s platnými ustanoveniami ZKR, v zmysle ktorých je účastník, v danom prípade úpadca viazaný plánom,

ktorý potvrdil reštrukturalizačný súd. V danom prípade konkrétne k porušeniu došlo v platbe kúpnej ceny,
ktorá je nižšia ako určuje potvrdený plán, ďalej v započítaní preddavkov na platbu kúpnej ceny, ako
aj vo vystavovaní kvitancií o zániku záložného práva záložného veriteľa VOLKSBANK Slovensko, a.s.
bez toho, aby úpadca alebo dozorný správca požiadal záložného veriteľa o vystavenie kvitancie, hocitakto v zmysle článku 17.22 záväznej časti plánu, bol povinný urobiť. Zmluva je dojednaným spôsobom
zaplatenia kúpnej ceny (započítaním preddavkov na kúpnu cenu v rozpore s plánom potvrdeným
súdom, v rozpore s rozhodnutím reštrukturalizačného súdu o potvrdení plánu, a teda v rozpore so

zákonom s následkom absolútnej neplatnosti. S poukazom na úpravu § 132 ods. 1 ZKR potvrdený plán
je pre úpadcu záväzný. V pláne sú jasne stanovené podmienky prevodu, pričom tieto nezohľadňujú
započítavanie preddavkov na kúpnu cenu. Plán bol potvrdený súdom a v zmysle § 153 ods. 1 ZKR
tvorí prílohu uznesenia o potvrdení plánu. Zmluva je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou pre rozpor
so zákonom, prípadne obchádzanie zákona, pretože žalovaný v 2/ rade nadobudol majetok /byt/, ktorý

je predmetom Kúpnej zmluvy tak, že zaplatil len časť kúpnej ceny a zostatok zodpovedajúci výške
preddavkovzapočítalsnevymožiteľnoupohľadávkoužalovanéhovrade2ztituluzaplateniapreddavkov.
V tejto časti poukázal žalobca na rozhodnutie Krajského súdu Hradec Králové sp.zn. 18Co 18/2000.
Ak by však súd vyhodnotil, že konanie úpadcu napriek nezákonnému súhlasu predkladateľa plánu
ako správcu nie je priamym porušením zákona a Zmluva o prevode vlastníctva bytu a nebytového
priestoru svojím obsahom neodporuje zákonu, potom je dôvodné poukázať na skutočnosť, že účelom a

aj následkom tejto Zmluvy, a to v Zmluve dohodnutým spôsobom zaplatenia kúpnej ceny započítaním
preddavkov obchádza zákon, čo je rovnako v zmysle § 39 OZ sankcionované absolútnou neplatnosťou.
Žalobca pre prípad, že by súd vyhodnotil Zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru
ako platný právny úkon tvrdil, že sa jedná o odporovateľný právny úkon. V tejto súvislosti poukázal
na úpravu § 57 ods. 1, 4, 5 ZKR, § 62 ods. 1, 2 a § 59 ods. 1, 2 ZKR. Uviedol, že táto Zmluva je

odporovateľným právnym úkonom úpadcu v prospech žalovaného v rade 2, nakoľko bola uzatvorená
po potvrdení plánu súdom v rozpore so záväznou časťou plánu, nakoľko v záväznej časti plánu nie je
riešený preddavok. Plán neumožňuje započítavať preddavok na kúpnu cenu, naopak jasne stanovuje
pravidlá pre určenie kúpnej ceny - podmienky prevodu, pričom nezohľadňuje nijaký preddavok, zálohu,
ani inú platbu zo strany budúceho kupujúceho, v tomto prípade žalovaného v rade 2 z kúpnej ceny,

pretože ide o pohľadávku, ktorá mala byť prihlásená do reštrukturalizácie, zaradená do plánu, čo sa
však zo strany žalovaného v rade 2 nerealizovalo a v nadväznosti na čo v súlade s úpravou § 155
ods. 2 ZKR zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku právo žalovaného v
2 / rade vymáhať túto pohľadávku zaniklo. Týmto úkonom boli znevýhodnení ostatní veritelia úpadcu,
ktorí si riadne a včas prihlásili svoje pohľadávky, oproti žalovanému v rade 2, ktorý si pohľadávku

zákonným spôsobom neprihlásil a hoci sa táto pohľadávka z titulu zaplateného preddavku potvrdením
plánu stala nevymožiteľnou, právne nezanikla, a teda úpadca v rozpore so záväznou časťou plánu túto
pohľadávku žalovaného v 2/ rade započítal na kúpnu cenu. Zmluvou a v nej dohodnutým spôsobom
zaplatenia kúpnej ceny - započítaním preddavkov na kúpnu cenu došlo ku zvýhodneniu žalovaného
v 2/ rade tým, že nadobudol majetok, za ktorý nezaplatil reálne celú kúpnu cenu napriek tomu, že

si ako veriteľ svoje nároky neuplatnil riadne a včas prihláškou, a teda tomuto úkonu možno úspešne
odporovať ako právnemu úkonu zvýhodňujúcemu v zmysle § 59 ZKR, pretože ukracuje uspokojenie
prihlásených pohľadávok úpadcu, okrem iného aj prihlásenej pohľadávky žalobcu v zmysle prihlášky
nezabezpečenej pohľadávky do konkurzu, a to znížením majetku - aktív úpadcu. Žalobca uviedol, že
ako veriteľ uplatňuje právo odporovať právnemu úkonu Zmluvy o prevode bytu a nebytového priestoru,

nakoľko veriteľ listom z 25.2.2014, ktorý bol doručený správcovi elektronicky, ako aj poštovou prepravou,
žiadal správcu, aby uplatnil odporovacie právo vo vzťahu ku všetkým úkonom úpadcu a iných osôb, ktoré
vykazujú znaky odporovateľnosti, osobitne v zmysle znaleckého posudku č. 3/2011 z 27.10.2011 Mgr.
Ing. Gabriely Štrbáňovej, súdnej znalkyne v odbore Ekonómia a manažment, ktorý je súčasťou súdneho
a správcovského spisu. Správca podnetu žalobcu na odporovanie nevyhovel. Právo odporovať právnym

úkonom úpadcu je uplatnené včas, t.j. do jedného roka od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu a
nakoľko prebiehalo pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu reštrukturalizačné konanie, počas
ktorého bol vyhlásený konkurz pre určenie doby, v ktorej mali byť urobené odporovateľné právne úkony,
je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania. Ako dôkazy žalobca už priamo v žalobe označil
Zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru, reštrukturalizačný plán úpadcu, navrhol

pripojiť súdny spis Okresného súdu Žilina sp.zn. 1R/1/2010 a 3K/35/2012, oboznámiť žiadosť žalobcu
žalovanému v 1/ rade o uplatnení odporovacieho práva spolu s odpoveďou žalovaného v 1/ rade a
konečný zoznam pohľadávok úpadcu, z ktorého je zrejmé, že právnym úkonom úpadcu bolo ukrátené
uspokojenie pohľadávok veriteľov prihlásených do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu, ako aj
pohľadávok prihlásených do reštrukturalizácie.

2. Uznesením č.k. 5Cbi5/2014-43 zo dňa 10.3.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 1.4.2016, na
základe návrhu subjektu IRIDIS s.r.o., so sídlom Sladovnícka 2557/13, 917 01 Trnava, IČO: 47 895
942 okresný súd rozhodol tak, že pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu tak, že zkonania vystúpil žalobca: DLM - INTER PRODUCT, spol. s r. o., so sídlom F. Urbánka 3, 917 01
Trnava, IČO: 31 413 757 a do konania na jeho miesto vstúpil obchodná spoločnosť IRIDIS s.r.o., so
sídlom Sladovnícka 2557/13, 917 01 Trnava, IČO: 47 895 942. Pri rozhodnutí o pripustení zmeny

na strane žalobcu zohľadnil i skutočnosti vyplývajúce z verejne dostupného Obchodného vestníka, v
zmysle ktorého zároveň konkurzný súd povolil obchodnej spoločnosti IRIDIS s.r.o. vstup do konkurzného
konania na strane žalobcu podľa § 25 ods. 1 ZKR.

3. Okresný súd poukázal na vo veci vykonané dokazovanie oboznámením listinných dôkazov:

Žiadosťou o uplatnenie odporovacieho práva pod záhlavím žalobcu adresovanú žalovanému v 1.
rade z 25.2.2014, odpoveďou žalovaného v 1/ rade z 3.3.2014, Zmluvou o postúpení pohľadávky
uzatvorenou medzi pôvodným žalobcom ako postupcom a žalobcom IRIDIS s.r.o., so sídlom v Trnave
ako postupníkom z 9.10.2015, pripojeným spisom okresného súdu sp.zn. 1R/1/2000 a 3K/35/2012
v rozsahu oboznámených častí reštrukturalizačného plánu, ako vyplývalo z obsahu Zápisnice na
pojednávaní 27.6.2017 a celým spisovým materiálom a aplikáciu Čl. 8, Čl. 15 ods. 1, 2, Čl. 11 ods. 1,§

191 ods. 1, 2, § 186 ods. 1, ods. 2 veta prvá, § 151 ods. 1, 2, § 137 písm. a) až d) CSP, § 80 písm. c)
O.s.p. v spojení s § 39, § 498 Občianskeho zákonníka, § 57 ods. 1, 2, 3, 4, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 59
ods. 1, 2, 3,4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR) a § 5 ods. 1, 2, 3, 4,
5, 6, 7, 8 Zákona č. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

4. Okresný súd poukázal na skutkové okolnosti, ktoré neboli medzi stranami sporu sporné, a to:
uzatvorenieZmluvyoprevodevlastníctvabytuanebytovéhopriestorumedziúpadcomakopredávajúcim
a žalovaným v 2/ rade ako kupujúcim dňa 1.10.2012 s predmetom prevodu, a to a/ bytu č. 61 na 15.
poschodí, vchod 33A polyfunkčného domu č.s. 8556, na ul. Vysokoškolákov, v Žiline, ktorý je postavený
na parc. C-KN č. 7930/42 v kat. úz. X., obec Žilina, okres Žilina a ktorý je zapísaný na LV č. XXXX

vedenomOkresnýmúradom,katastrálnymodboromvŽiline;b/kbytuprislúchajúcehospoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, príslušenstve domu a pozemku parc.
C-KN č. 7930/42 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 5 678 m2 vo výške 6275/2669714; c/ iného
nebytového priestoru č. 196 /parkovacie státie/ na 3. poschodí, vchod 4 polyfunkčného domu č.s. 8556
na ul. Vysokoškolákov, v Žiline, ktorý je postavený na parc. C-KN č. 7930/42 v kat. úz. X., obec Žilina,

okres Žilina a ktorý je zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom, katastrálnym odborom
v Žiline; d/ k nebytovému priestoru prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu, príslušenstve domu a pozemku parc. C-KN č. 7930/42 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 5 678 m2 vo výške 1268/2669714 (ďalej už len ,,Zmluva alebo Kúpna
zmluva alebo Zmluva o prevode vlastníctva bytu alebo Zmluva o prevode vlastníctva bytu a nebytového

priestoru"), žalobcom vymedzený relevantný obsah tohto právneho úkonu, ako vyplýva z písomného
vyhotovenia žaloby, skutočnosť zaplatenia preddavkov č. 1 a 2, ako vyplýva z písomného vyhotovenia
žaloby, kde je vymedzená konkrétna výška a časový moment úhrady týchto preddavkov, skutočnosť, že
s prevodom predmetu prevodu podľa Kúpnej zmluvy vyjadril súhlas správca podľa § 163 ZKR s tým,
že kúpna cena je v tejto Kúpnej zmluve dohodnutá v súlade so záväznou časťou plánu, skutočnosť,

že žalovaný v 2. rade na základe Kúpnej zmluvy nadobudol vlastnícke právo k predmetu prevodu,
ako aj obsah reštrukturalizačného plánu úpadcu vypracovaného v konaní Okresného súdu Žilina sp.zn.
1R/1/2010. Z uvedených medzi stranami nesporných skutkových okolností, u ktorých zároveň nebol
dôvod pochybovať o ich pravdivosti, okresný súd podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP vychádzal.

5. Okresný súd uviedol, že z verejne dostupného Obchodného vestníka OV č. 2012/119 s dátumom
uverejnenia 21.6.2012 vyplývala skutočnosť uverejnenia uznesenia Okresného súdu Žilina o potvrdení
reštrukturalizačného plánu o ukončení reštrukturalizácie úpadcu a Obchodného vestníka OV č. 48/2013
s dňom uverejnenia 8.3.2013 vyplývala skutočnosť účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu
dňom 9.3.2013.

6. Okresný súd ohľadom určovacej žaloby, ktorou žalobca uplatnil určenie neplatnosti Kúpnej zmluvy
hodnotil s prihliadnutím na procesnú úpravu súdneho konania platnú a účinnú k momentu meritórneho
rozhodnutia podľa § 470 ods. 1,2 § 137 písm. a) až d) CSP otázku, či je žaloba o určenie neplatnosti
označeného právneho úkonu procesne prípustná. Podľa okresného súdu sa žalobca domáhal určenia

neplatnosti právneho úkonu, teda určenia právnej skutočnosti a procesná úprava platná a účinná
k momentu meritórneho rozhodnutia takúto žalobu zásadne nepripúšťa. V tejto súvislosti poukázal
okresný súd na závery v rozsudku Krajského súdu Žilina č.k. 8Co/4/2017 z 31.1.2017, kde bol prijatý
odvolacím súdom záver v konaní, ktoré začalo za účinnosti O.s.p., čo je i prípad prejednávanej veci ak zmene citovanej procesnej úpravy došlo v priebehu konania. Podľa záverov odvolacieho súdu táto
okolnosť nemala relevanciu práve z dôvodu existencie princípu okamžitej aplikability novej procesnej
úpravy vyplývajúcej z CSP (§ 137 CSP). Okresný súd uviedol, že uvedené závery predstavujú primárny

dôvod zamietnutia žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu Kúpnej zmluvy v tejto veci. Vo väzbe
na tento primárny a zásadný dôvod zamietnutia žaloby o určenie neplatnosti Kúpnej zmluvy okresný
súd zdôraznil, že ani ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, o ktoré žalobca svojimi skutkovými
tvrdeniami opieral uplatnenie neplatnosti predmetného právneho úkonu, nie je právnou úpravou -
právnym predpisom, z ktorého by vyplývala prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu

v zmysle úpravy § 137 písm. d) CSP.

7. Vo vzťahu k uplatnenému určeniu neplatnosti predmetného právneho úkonu Kúpnej zmluvy okresný
súd dodal, že za stavu pôvodnej procesnej úpravy vyplývajúcej z O.s.p. nebolo vylúčené, aby sa
neplatnosti právneho úkonu - zmluvy domáhal i subjekt, ktorý nebol zmluvnou stranou tejto zmluvy,
avšak pre úspech v konaní musel tvrdiť a preukázať svoj naliehavý právny záujem na navrhovanom

určení. Pasívna vecná legitimácia žalovaných v 1/, 2/ rade, pokiaľ ide o určenie neplatnosti právneho
úkonu Kúpnej zmluvy bola daná okruhom zmluvných strán tohto právneho úkonu. Pokiaľ žalobca
tvrdil, že ako veriteľ úpadcu má byť uspokojený z výťažku zo speňaženia všeobecnej podstaty majetku
úpadcu podliehajúceho konkurzu, vychádzal by okresný súd pri pôvodnej procesnej úpravy zo záveru
o preukázaní naliehavého právneho záujmu žalobcu na navrhovanom určení, a to za predpokladu, že

by predmet prevodu bol v súpise majetku úpadcu správcom zapísaný, čo je predpokladom realizácie
postupu správcu - speňažovania majetku podstaty. Žalobcom vymedzené skutkové tvrdenia by okresný
súd za stavu zápisu predmetu prevodu v súpise majetku úpadcu vyhodnotil ako dostatočné vo vzťahu
k tvrdeniu a preukázaniu naliehavého právneho záujmu žalobcu na navrhovanom určení neplatnosti
Kúpnej zmluvy, nakoľko určenie neplatnosti tohto právneho úkonu by malo (mohlo mať) dopad na právne

postavenie žalobcu ako konkurzného veriteľa, a to konkrétne na mieru jeho uspokojenia v konkurznom
konaní. Uvedené závery vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu žalobcu na navrhovanom určení
okresný súd však uviedol len podporne pri zdôraznení primárneho skonštatovania o samotnej procesnej
neprípustnosti žaloby o určenie neplatnosti predmetných právnych úkonov.

8. Okresný súd ďalej len podporne uviedol, že v konaní žalobca nepreukázal a okresný súd ani inak
nezistil existenciu hmotno-právneho základu pre záver o neplatnosti právneho úkonu Kúpnej zmluvy
podľa § 39 Občianskeho zákonníka, teda pre žalobcom tvrdený rozpor so zákonom ani z hľadiska
obsahu ani z hľadiska účelu tohto právneho úkonu a ani z dôvodu obchádzania zákona. Pokiaľ žalovaný
v 2/ rade zaplatil preddavky kúpnej ceny pred samotným uzatvorením Kúpnej zmluvy, realizoval tieto

platby ako zálohy podľa § 498 Občianskeho zákonníka, teda realizoval čiastočné plnenie záväzku zo
Zmluvy, ktorá bude uzatvorená. Išlo teda o plnenie budúceho záväzku a vyplatením preddavkov nedošlo
ku vzniku dlhu úpadcu, a to ani z dôvodu potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom, a teda ani v
žalobcom označovanej záväznej časti plánu, a tým nedošlo ani k vzniku pohľadávky žalovaného v 2/
rade voči úpadcovi, ktorú pohľadávku by bolo potrebné uplatniť v reštrukturalizačnom konaní. Preto

nebolo možné hovoriť o započítaní už zaplatených preddavkov na záväzok z titulu kúpnej ceny podľa
Kúpnej zmluvy, nakoľko nešlo o vzájomne započítateľné pohľadávky (o pohľadávky žalovaného v 2/
rade voči úpadcovi z titulu zaplatených preddavkov a pohľadávku úpadcu voči žalovanému v 2. rade
v rozsahu zaplatených preddavkov z titulu kúpnej ceny podľa Kúpnej zmluvy na druhej strane). V
danom prípade išlo o dojednaný spôsob úhrady kúpnej ceny, ktorý nebol v rozpore ani so schváleným

reštrukturalizačným plánom, ktorý takýto spôsob zaplatenia kúpnej ceny nezakazoval, výslovne ani
nevylučoval a v zásade ani samotný spôsob úhrady kúpnej ceny vo svojom obsahu neupravoval.
Okresný súd zdôraznil, že s prevodom predmetu prevodu podľa Kúpnej zmluvy správca súhlasil (článok
20.5.1 plánu ) a súhlasil aj s tým, že kúpna cena za predmet prevodu podľa Kúpnej zmluvy je v
súlade s ustanoveniami záväznej časti reštrukturalizačného plánu úpadcu. Okresný súd tak nevzhliadol

žiaden vecný hmotno-právny základ pre záver o neplatnosti právneho úkonu Kúpnej zmluvy podľa §
39 Občianskeho zákonníka. Okresný súd zdôraznil nespornú dobromyseľnosť žalovaného v 2/ rade
pri nadobúdaní vlastníckeho práva k predmetu prevodu Kúpnou zmluvou, ktorá dobromyseľnosť pri
zohľadnení nesporne vyjadreného súhlasu správcu s prevodom podľa Kúpnej zmluvy a neexistencia
hmotnoprávneho dôvodu absolútnej neplatnosti, založila priestor pre jej ochranu prostredníctvom úpravy

podľa Článku 20 ods. 1 Ústavy SR. Takéto nadobudnutie vlastníckeho práva v súlade s platným právnym
poriadkom požíva ochranu (PL. ÚS SR 33/95. Nález z 20.decembra 1995, s. 141). Okresný súd tak
rozhodol o zamietnutí žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu Kúpnej zmluvy.9. Vo vzťahu ku uplatnenej odporovateľnosti právneho úkonu Kúpnej zmluvy okresný súd uzavrel, že ani
v tejto časti nebola žaloba dôvodná. S poukazom na ust. § 62 ods. 5 ZKR okresný súd konštatoval, že pri
zohľadnení nespornej skutočnosti postavenia žalobcu a aj jeho právneho predchodcu ako konkurzných

veriteľov je žalobca aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie odporovacieho práva. Okresný súd
vyhodnotil včasnosť podania žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu žalobcom. Vo vzťahu ku
Kúpnej zmluve bola žaloba o určenie jej neúčinnosti podaná voči žalovanému v 1/ rade ako voči
subjektu, u ktorého absentuje pasívna vecná legitimácia, ktorá je pre takúto žalobu vymedzená úpravou
podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 ZKR (nesprávne uvedené CSP) a vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade konštatoval

okresný súd jeho pasívnu vecnú legitimáciu pri uplatňovaní neúčinnosti právneho úkonu podľa § 62 ods.
1 ZKR. Okresný súd sa následne zaoberal hodnotením naplnenia podmienky ukrátenia podľa § 57 ods.
4 ZKR, ktorej splnenie je predpokladom úspešnosti žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu podľa
§ 57 a nasl. ZKR. Okresný súd poukázal na to, že túto podmienku skúma primárne vo vzťahu ku každej
osobitnej skutkovej podstate odporovateľnosti, teda aj vo vzťahu k odporovateľnosti podľa § 59 ZKR
uplatnenej žalobcom v tomto konaní. Vo všeobecnej rovine vo vzťahu k podmienke ukrátenia okresný

súd uviedol, že úspešnosť žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu závisí od toho, či sa majetok
dlžníka v dôsledku právneho úkonu zmenšil a v akom rozsahu a aký majetok zostal na uspokojenie
prihlásených pohľadávok konkurzných veriteľov existujúcich v čase, kedy nastali účinky právneho úkonu
a ktorým veriteľom nezaniklo ku momentu meritórneho rozhodnutia o žalobe o určení neúčinnosti
právneho úkonu postavenie účastníka/účastníkov konkurzného konania. Žalobca v žalobe poukazoval

na konečný zoznam pohľadávok, ako na dôkaz, z ktorého je v zmysle jeho tvrdenia zrejmé, že právnym
úkonom úpadcu bolo ukrátené uspokojenie pohľadávok veriteľov prihlásených do konkurzu, ako aj
pohľadávok prihlásených do reštrukturalizácie. Takýto dôkazný návrh však žalobca nekonkretizoval
a neoznačil žiadnu konkrétnu pohľadávku konkrétneho konkurzného veriteľa existujúcu v čase, kedy
nastali účinky odporovaného právneho úkonu Kúpnej zmluvy, a ktorá pohľadávka alebo pohľadávky boli

čo do ich uspokojenia v dôsledku odporovaného právneho úkonu Kúpnej zmluvy ukrátené. Rovnako
žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť vo vzťahu ku tvrdeniu o ukrátení podľa § 57 ods. 4 ZKR v smere
preukázania konkrétnych majetkových pomerov úpadcu v čase, kedy nastali účinky odporovaného
právneho úkonu, a to vo vzťahu preukázania ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu na
majetkovú sféru úpadcu Na toto konštatovanie okresného súdu bolo bez vplyvu prípadné v znaleckom

posudku, označenom žalobcom (znalecký posudok č. 3/2011 z 27.10.2011 vypracovaný Mgr. Ing.
Gabrielou Štrbáňovou, súdnou znalkyňou z odboru Ekonómia a manažment), skonštatované vykázanie
znakov odporovateľnosti vo vzťahu k právnym úkonom úpadcu. Ak žalobca tento listinný dôkaz označil,
bolo obsahom jeho procesnej povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti svoju argumentáciu primárne
konkretizovať a následne preukázať. V tejto súvislosti okresný súd zdôraznil prijaté závery, v zmysle

ktorýchnebolomožnézohľadneniezaplateniapreddavkovkúpnejcenyhodnotiťakozapočítanie,aleako
naplnenie dojednaného spôsobu zaplatenia kúpnej ceny prostredníctvom zohľadnenia už zaplatených
záloh vo forme preddavkov. Na základe skonštatovania nepreukázania splnenia podmienky ukrátenia
podľa § 57 ods. 4 ZKR vo vzťahu k právnemu úkonu Kúpnej zmluvy, rozhodol okresný súd o zamietnutí
žaloby i v časti, kde žalobca navrhol určiť neúčinnosť tohto právneho úkonu. Vo vzťahu k podmienke

odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR vychádzal okresný súd zo záverov vyplývajúcich z uznesenia
Krajského súdu Žilina sp. zn. 13 CoKR/2/2011-134 z 11.5.2011, z uznesenia Krajského súdu Banská
Bystrica sp. zn. 25 CoKR /5/2013 z 15.5.2013, z rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41
CoKR 60/2011 z 31.7.2012 a z uznesenia Krajského súdu Trnava sp. zn. 31 CoKR 3/2012 zo 14.3.2013.

10.Vzhľadomktomu,žeokresnýsúdrozhodolozamietnutížalobyvcelomrozsahu,takstranouvkonaní
úspešnou boli žalovaní v 1/ rade a v 2/ rade, ktorým podľa § 255 ods. 1 CSP priznal plný nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom žalobcu zaviazal voči žalovaným spoločne a nerozdielne.

11. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365

ods. 1 písm. f), h) CSP. V odvolaní žalobca vo vzťahu k právnemu posúdeniu poukázal na čl. 16.4,
16.18, 16.23, 16.24, 16.25, 16.27, 17.6 reštrukturalizačného plánu v spojení aj s čl. 20.5.1 záväznej
časti reštrukturalizačného plánu. Žalobca poukázal na to, že okresný súd v rozsudku k neplatnosti
uviedol jeden primárny a dva sekundárne dôvody zamietnutia žaloby o určenie neplatnosti právneho
úkonu. Ako primárny dôvod uviedol, že terajšia právna úprava nepripúšťa takýto žalobný návrh a ako

sekundárne dôvody zamietnutia uviedol nepreukázanie, že je rozpor právneho úkonu so zákonom a
ani ho neobchádza; nepreukázanie naliehavého právneho záujmu, keď predmet nie je v súpise úpadcu
správcom zapísaný, čo by bolo predpokladom speňaženia tohto majetku; že spôsob úhrady kúpnej
ceny v napadnutom právnom úkone nebol v rozpore s reštrukturalizačným plánom. Žalobca poukázalna to, že žalobu podal v čase účinnosti zákona č. 99/1963Zb. Občiansky súdny poriadok, a to konkrétne
v roku 2014. Vzhľadom na skutočnosť, že nie jeho vinou sa predĺžilo konanie v predmetnej veci až do
účinnosti CSP (01.07.2016) bol názoru, že bol porušený princíp právnej istoty žalobcu a jeho legitímnych

očakávaní.

12. K naliehavému právnemu záujmu žalobca uviedol, že sa domáhal určenia neplatnosti právneho
úkonu s tým, že naliehavý právny záujem odvodil z dôvodu, že nemá iný prostriedok právnej ochrany a
je vylúčené domáhať sa priamo plnenia. Z dôvodu, že započítaním preddavkov na kúpnu cenu došlo k

ukráteniuveriteľov,atovprvomradezabezpečenéhoveriteľaúpadcu,nopouspokojenízabezpečeného
veriteľa prichádza na rad uspokojenie nezabezpečených veriteľov, teda aj žalobcu, tak má žalobca
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetného právneho úkonu. Žalobca mal za to, že
okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď mal za
to, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

13. K spôsobu úhrady kúpnej ceny a k neplatnosti v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka poukázal
na ust. § 132 ods. 1, 2, § 136 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. v spojení s rozhodnutím Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/84/2014. Uviedol, že z týchto zákonných ustanovení vyplýva,
že v záväznej časti reštrukturalizačného plánu sa musia uviesť všetky práva a povinnosti veriteľov,
prípadne spoločníkov alebo členov dlžníka, ale aj tretích osôb, ktoré podľa plánu majú vzniknúť, zmeniť

sa alebo zaniknúť. Podľa žalobcu okresný súd nesprávne právne posúdil ustanovenia týkajúce sa
reštrukturalizačného plánu, a to konkrétne v časti týkajúcej sa záväznej časti reštrukturalizačného
plánu. Z týchto článkov reštrukturalizačného plánu vyplýva iba pripustenie uhradenia kúpnej ceny
za nehnuteľnosti platbou vo forme bezhotovostného prevodu na účet úpadcu, a to vo výške aspoň
minimálnej ceny, ktorá bola uvedená v reštrukturalizačnom pláne. Z týchto článkov vyplýva, že

aj keď nebolo konkrétne v reštrukturalizačnom pláne upravené započítanie preddavku na kúpnu
cenu za prevod predmetu kúpy, uvedené neznamenalo, že toto započítanie bolo povolené. Z týchto
článkov reštrukturalizačného plánu vyplýva len to, že ako s jediným možným spôsobom, ktorým
je možné speňažovať majetok, je zaplatenie kúpnej ceny minimálne vo výške kúpnej ceny určenej
reštrukturalizačným plánom na bankový účet úpadcu. Podľa žalobcu je neprípustné, aby sa započítanie

preddavku na kúpnu cenu za prevod predmetu kúpy považovalo za úkon v súlade reštrukturalizačným
plánom. Jedná sa o úkon, ktorý je podľa žalobcu v rozpore s reštrukturalizačným plánom, ktorý bol
schválený súdom, a preto je neplatným úkonom podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu
žalovaný v 2/ rade si mal predmetnú preddavkovú úhradu prihlásiť do reštrukturalizačného konania,
aby mal nárok na uspokojenie v závislosti od zaradenia do skupiny na uspokojovanie. Následne by sa

postupovalo podľa reštrukturalizačného plánu tak, že by boli najskôr uspokojení zabezpečení veritelia
a následne nezabezpečení veritelia. Samotným započítaním preddavkovej platby žalovaného v 2/ rade
nebola reálne zaplatená kúpna cena za predmetný byt, tak ako to s tým počíta a spája práva a povinnosti
reštrukturalizačný plán. Z toho dôvodu boli znížené aktíva úpadcu, z ktorých sa mali uspokojiť najskôr
zabezpečení veritelia a následne nezabezpečení veritelia. Na druhej strane bol zvýhodnený tretí subjekt,

a to žalovaný v 2/ rade, ktorého reštrukturalizačný plán nezaraďuje do žiadnej skupiny. Z tohto vyplýva,
že boli veritelia, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili riadne a včas ukrátení na svojich právach a samotný
reštrukturalizačný plán bol porušený, ktorý rátal s predajom predmetných bytov za aspoň minimálnu
cenu určenú v ňom a uhradenú bezhotovostným prevodom na bankový účet úpadcu.

14. Žalobca bol názoru, že riadne splnil podmienky odporovateľnosti v zmysle § 57 ods.1 zákona č.
7/2005 Z.z., keď označil ako dôkaz konečný zoznam pohľadávok. Z konštantnej judikatúry vyšších
súdnych autorít je preukázané, že v zmysle princípu uplatňovaného v konkurznom konaní - princíp
univerzality sa nevyžaduje konkretizovať veriteľa a jeho pohľadávku, ktorá bol ukrátený odporovaným
právnym úkonom, postačuje ak je označený ako dôkaz konečný zoznam pohľadávok, ktorý preukazuje

ukrátenie veriteľov v ňom uvedených. Okresný súd tak vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia
a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v súvislosti s možnosťou
úhrady kúpnej ceny formou preddavkov.

15. Žalobca v odvolaní zhrnul, že dostatočne preukázal existenciu pohľadávky žalovaného v 2/ rade,

ktorý si túto pohľadávku riadne a včas neprihlásil v reštrukturalizačnom konaní, ako aj, že okresný súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne
posúdil, keď vyhodnotil, že záväzná časť reštrukturalizačného plánu nerieši otázku preddavku kúpnej
ceny a nevylučuje možnosť započítania preddavku na kúpnu cenu za prevod predmetu kúpy, pričomžalobca dostatočne preukázal zníženie aktív úpadcu, zohľadnením preddavkovej platby žalovaným v
2/ rade. Tým, že označil dôkaz-konečný zoznam pohľadávok, ktorý bol vykonaný, splnil podmienky
odporovateľnosti vyplývajúce z ust. § 57 ods.1 zákona č. 7/220005 Z.z. Žiadal rozsudok okresného súdu

zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

16. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v 1/rade. Uviedol, že vzhľadom na
vykonané dokazovanie v predmetnej veci považuje rozsudok okresného súdu za vecne správny. Mal za
to, že v predmetnom prípade nie sú splnené predpoklady na to, aby sa žalobca žalobou mohol domáhať

odporovateľnostiprávnychúkonovvkonkurze.Žalobcatiežvkonanínepreukázalsplneniepredpokladov
na určenie neplatnosti napadnutých právnych úkonov, ktorej sa alternatívne v petite žaloby domáhal.
Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

17. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 15.2.2018, bolo vyjadrenie žalovaného v 1/ rade
doručené žalobcovi s možnosťou sa k nemu v lehote 15 dní písomne vyjadriť (doručenka na č.l. 129

spisu), ktorú možnosť žalobca v určenej lehote a ani k momentu rozhodovania krajského súdu nevyužil.

18. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 24.5.2018, bolo odvolanie žalobcu a vyjadrenie
žalovaného v 1/ rade doručené žalovanému v 2/ rade s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní vyjadriť.
Žalovaný v 2/ rade v podaní zo dňa 06.06.2018 uskutočnil vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného v 1/ rade,

v ktorom uviedol, že pokiaľ ide o posúdenie predmetu konania a závery okresného súdu obsiahnuté v
napadnutom rozsudku, tak sa v celom rozsahu stotožňuje s vyjadrením.

19.KrajskýsúdvŽilineakosúdodvolací(§34CSP)prejednalvecvmedziachust. §379,§380ods.
1 CSP na základe podaného odvolania žalobcu bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením

rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu
potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo
prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

20. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia

pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/26/2018-155 zo dňa
05.12.2018 keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského
súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa
22.01.2019 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k
verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline.

21. Podľa ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom a odvolacími dôvodmi viazaný.

22. V súvislosti s podaným odvolaním žalobcu sa uvádza, že rozsudok okresného súdu bol krajským
súdom preskúmavaný v medziach odvolacích dôvodov žalobcu obsiahnutých v písomne podanom

odvolaní zo dňa 17.10.2017 (č.l. 111-114 spisu) a pri ich hodnotení, posudzovaní, vo väzbe k záverom
okresnéhosúduvychádzalodvolacísúdzoskutkovéhostavutak,akobolzistenýokresnýmsúdompodľa
ust. § 383 CSP, za dôsledného rešpektovania vykonaného procesného poučenia v zmysle ust. § 153, §
154 CSP obsiahnutého v predvolaní na nariadené pojednávanie na deň 27.6.2017, ktoré bolo doručené
stranám sporu. Krajský súd pri vychádzaní z riadne zisteného skutkového stavu okresným súdom mal

za to, že pre posúdenie žaloby, dokazovanie, ktoré vykonal okresný súd, bolo v dostatočnom rozsahu,
ktoré následne tvorilo základ pre vyhodnotenie žaloby žalobcu. Odvolací súd nezistil, že by sa v danej
veci vyžadovalo doplnenie dokazovania. V konečnom dôsledku z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo
dňa 27.6.2017 vyplývalo, že po vykonanom poučení podľa § 154 CSP okresným súdom právny zástupca
žalobcu uviedol, že nemá žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.

23. K základným odvolacím dôvodom žalobcu krajský súd uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný
k tomu, aby vyvolal v rámci odvolacieho konania zrušenie rozsudku okresného súdu. Žalobca namietal,
že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k

týmto odvolacím dôvodom krajský súd uvádza, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal
dokazovanie potrebné na posúdenie podanej žaloby žalobcu a zistený skutkový stav aj správne právne
posúdil, vyhodnotil.24. Krajský súd vo väzbe na podanú žalobu a dôvody odvolania žalobcu uvádza, že žalobca sa v
konaní domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového
priestoru uzavretej medzi úpadcom a žalovaným v 2/ rade dňa 1.10.2012. Okresný súd vo vzťahu k

zamietnutiu žaloby o určenie neplatnosti tohto právneho úkonu uviedol ako primárny dôvod, že aktuálne
platná úprava Civilného sporového poriadku zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej
skutočnosti. Okresný súd však napriek tomuto dôvodu zamietnutia napadnutý právny úkon kúpnej
zmluvy posúdil s prihliadnutím na dôvody, pre ktoré žalobca žiadal určiť jeho neplatnosť. Súd prvej
inštancie sa vyporiadal s otázkou naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení a tiež

sdôvodmi,prektoréžalobcatútozmluvupovažovalzaneplatnúpodľaust.§39Občianskehozákonníka,
pričom zdôraznil nespornú dobromyseľnosť žalovaného v 2/ rade pri nadobúdaní vlastníckeho práva
k predmetu prevodu. Nemohla preto obstáť odvolacia námietka žalobcu v tom smere, že okresný
súd konštatovaním neprípustnosti určenia neplatnosti dotknutého právneho úkonu mal porušiť princíp
právnej istoty žalobcu a jeho legitímnych očakávaní. Okresný súd napriek primárnemu záveru o
neprípustnosti požadovaného určenia sa relevantnými dôvodmi namietanými žalobcom vo vzťahu k

dotknutému právnemu úkonu zaoberal, tento v konaní vyhodnotil a dospel k vecne správnemu záveru
o nedôvodnosti žaloby žalobcu v časti požadovaného určenia neplatnosti tohto úkonu.

25.Knámietkežalobcuvyjadrenejvpodanomodvolaní,žeokresnýsúddospelknesprávnymskutkovým
zisteniam, keď mal za to, že žalobca naliehavý právny záujem nepreukázal, tak krajský súd k tejto

námietke poukazuje na záver vyjadrený v odseku 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde okresný
súd uviedol, že s ohľadom na tvrdenia žalobcu by v pomeroch pôvodnej procesnej úpravy vychádzal
zo záveru o preukázaní naliehavého právneho záujmu žalobcu na navrhovanom určení. Okresný súd
tentozáverohľadomnaliehavéhoprávnehozáujmužalobcuuviedolpodporneprizdôrazneníprimárneho
skonštatovania procesnej neprípustnosti žaloby o určenie neplatnosti predmetných právnych úkonov.

Aj vo vzťahu k tejto námietke žalobcu tak možno konštatovať, že sa jedná len o podporný záver súdu
prvej inštancie, pričom okresný súd vychádzal zo záveru o preukázaní naliehavého právneho záujmu
žalobcu. Odvolacia námietka žalobcu v tomto smere nekorešponduje záverom súdu prvej inštancie.

26. K otázke posúdenia neplatnosti uzatvorenej kúpnej zmluvy pre žalobcom namietaný rozpor v zmluve

dojednaného spôsobu zaplatenia kúpnej ceny so zohľadnením uhradených preddavkov uvádza krajský
súd, že rozhodujúce bolo vyhodnotenie otázky zohľadnenia vopred zaplatených preddavkov na kúpnu
cenu v kontexte s potvrdeným reštrukturalizačným plánom. Reštrukturalizačný plán je možné definovať
akolistinu,ktoráupravujevznik,zmenualebozánikprávazáväzkovosôbvnejuvedených,akoajrozsah
a spôsob uspokojenia tých účastníkov, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne uspokojenie

spoločníkov dlžníka alebo jeho členov s tým, že po potvrdení je tento plán záväzný pre všetkých
účastníkov plánu. Žalobca v tomto smere argumentoval neprípustnosťou započítania preddavku na
kúpnu cenu za prevod predmetu kúpy, ktoré podľa jeho názoru bolo v rozpore s reštrukturalizačným
plánom, s tým, že žalovaný v 2/rade si mal preddavkovú úhradu prihlásiť do reštrukturalizačného
konania. Krajský súd v tomto smere považuje za potrebné zvýrazniť, že žalobca ani v podanom

odvolaní bližšie nešpecifikoval, aká pohľadávka mala titulom zaplateného preddavku žalovanému v
2/ rade vzniknúť, teda akú pohľadávku a z akého právneho dôvodu si mal žalovaný v 2/ rade do
reštrukturalizačného konania prihlásiť. V konaní nebolo sporné zaplatenie 2. preddavkov žalovaným v
2/ rade na kúpnu cenu pred uzatvorením zmluvy, čo vyplývalo z tvrdení žalobcu v žalobe na č.l. 2 spisu.
K obsahu a charakteru týchto preddavkov krajský súd uvádza, že na plnenia poskytnuté pred uzavretím

zamýšľanej zmluvy je možné nazerať ako na zálohu podľa § 498 Občianskeho zákonníka, a to bez
ohľadu na to, či účastníci platne uzavreli zmluvu o budúcej zmluve. Dôvodnosť takto poskytnutej platby
sa stráca v momente, v ktorom je zrejmé, že zamýšľaná zmluva realizovaná nebude. Až týmto okamihom
sa záloha stáva bezdôvodným obohatením nadobudnutým plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol,
a preto sa stáva aj pohľadávkou. Záloha je (čiastočným) plnením záväzku zo zmluvy, ktorá bude medzi

stranami uzavretá. Poskytnutie zálohy teda nie je záväzkom (dlhom), ale plnením (budúceho) záväzku.
Záloha sa riadi právnou úpravou, ktorá platí pre záväzok, ktorý vznikne uzavretím platnej zmluvy, a
ak dôjde k uzavretiu zmluvy, záloha sa na plnenie tohto záväzku započíta. Ak nedôjde k uzavretiu
zmluvy, posudzuje sa záloha podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Krajský súd uvádza, že
preddavkové platby žalovaného v 2/ rade pod bodom 1. a pod bodom 2. žaloby žalobcu na č.l. 2 spisu

mali charakter zálohy na kúpnu cenu za predmet kúpy. Podstatným tak bolo, že plnenie bolo poskytnuté
žalovaným v 2/ rade pred tým, než bola zmluva o prevode uzavretá a že bolo žalovaným v 2/ rade
poskytnuté a žalobcom prijaté v súvislosti so zamýšľanou kúpou. Podľa § 498 Občianskeho zákonníka
totiž platí, že na to, čo bolo dané pred uzavretím zmluvy niektorým účastníkom, hľadí sa ako na zálohu.Pokiaľ poskytnutá záloha súvisela s povinnosťou, ktorá bola priamo upravená v účastníkmi podpísanej
zmluve, bola poskytnutá záloha, teda preddavok, dôvodnou platbou, ktorá vychádzala z dojednaní strán
sporu a s takýmto spôsobom zaplatenia kúpnej ceny vyslovil i súhlas dozorný správca. Preddavok preto

predstavovaldôvodnevyplatenúplatbuanenadobudolpovahupohľadávky,ktorábymalabyťžalovaným
v 2/ rade uplatnená v reštrukturalizačnom konaní. K povahe, charakteru poskytnutých preddavkov
považuje odvolací súd za potrebné poukázať aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
28Cdo 535/2015, podľa ktorého ...„na plnenie poskytnuté pred uzavretím zamýšľanej zmluvy je možné
nazerať ako na zálohu podľa ust. § 498 Občianskeho zákonníka, bez ohľadu na to, či účastníci platne

uzavreli zmluvu o zmluve budúcej", rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Cdo 1814/2011, podľa ktorého ...
„na to, čo bolo dané pred uzavretím zmluvy niektorým účastníkom, sa hľadí ako na zálohu. Záloha je
(čiastočným) plnením záväzku zo zmluvy, ktorá bude medzi stranami následne uzavretá. Poskytnutie
zálohy preto nie je záväzkom (dlhom), ale plnením (budúceho) záväzku. Ak dôjde k uzavretiu zmluvy,
záloha sa na plnenie tohto záväzku započíta", rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Odo 459/2001, podľa
ktorého ...„peňažná čiastka poskytnutá v súvislosti s pripravovanou kúpou veci budúcim kupujúcim a

prijatá budúcim predávajúcim, sa považuje za zálohu. Bezdôvodným obohatením sa táto záloha stáva
vo chvíli, keď budúci predávajúci odmietne budúcemu kupujúcemu vec predať".

27. Krajský súd primerane a podporne poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia NS SR z 28.
septembra 2011 sp. zn. 4Cdo 256/2010 ....„podľa § 498 Občianskeho zákonníka v platnom znení a tiež

v znení platnom v čase odovzdania zálohy na budúce plnenie, platí, že na to, čo dal pred uzavretím
zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok. Znamená to, že pokiaľ pred uzavretím zmluvy
poskytne jedna strana niečo, čo má byť predmetom jej budúceho záväzku zo zmluvy, je stanovená
vyvrátiteľná právna domnienka, že v pochybnostiach sa plnenie poskytnuté medzi účastníkmi pred
uzatvorením zmluvy, z ktorej má záväzok na plnenie ešte len vzniknúť, považuje za preddavok (za

splátku na dohodnuté budúce plnenie). Podstatné je, že plnenie bolo poskytnuté predtým, než malo dôjsť
k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a že bolo poskytnuté a druhou stranou prijaté v súvislosti so zamýšľanou
kúpou. Pokiaľ nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, má ten, kto preddavok poskytol, právo na jeho
vrátenie, inak by sa druhá strana bezdôvodne obohatila, lebo právny dôvod, na základe ktorého bola
záloha na budúcu kúpu prijatá, odpadol. Pre posúdenie veci podľa § 498 Občianskeho zákonníka je

nepodstatné, či účastníci uzatvorili dohodu o budúcej kúpnej zmluve, ani to, či taká dohoda je alebo
nie je platná".

28. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že takáto forma úhrady kúpnej ceny bola v rozpore so súdom
potvrdeným reštrukturalizačným plánom, krajský súd zdôrazňuje, že spôsob, akým došlo k zaplateniu

dohodnutej kúpnej ceny žalovaným v 2/ rade, nebol reštrukturalizačným plánom vylúčený, cena
určená v žalobcom napadnutej zmluve o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru zodpovedala
reštrukturalizačnému plánu a s prevodom vyslovil súhlas dozorujúci správca. S ohľadom na skutočnosť,
že dohodnutý spôsob zaplatenia kúpnej ceny potvrdený reštrukturalizačný plán nevylučoval, nemohol
obstáť ani odkaz žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/84/2014, keďže túto

otázku reštrukturalizačný plán vo vzťahu k zohľadneniu vopred zaplatených preddavkov na kúpnu cenu
neriešil a takýto postup výslovne nezakazoval. S prihliadnutím na udelený súhlas dozorného správcu k
uzavretiu dotknutého právneho úkonu a vo väzbe na všeobecnú požiadavku právnej istoty účastníkov
záväzkovoprávneho vzťahu a tiež s prihliadnutím na nesporné zaplatenie kúpnej ceny žalovaným v 2/
rade, nebolo možné daný právny stav hodnotiť ako okolnosť, ktorá by mala viesť k záveru o neplatnosti

dotknutého právneho úkonu pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Opačný
postup, ktorý by viedol k spochybneniu nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaným v 2/ rade, by bol
postupom, ktorý by mohol viesť k porušeniu práva žalovaného v 2/ rade vlastniť majetok, ktoré právo
je garantované aj čl. 20 ods. 1 Ústavy SR.

29. K odvolaciemu dôvodu žalobcu, ktorým namietal zvýhodnenie žalovaného v 2/ rade v dôsledku
započítania preddavkovej platby na kúpnu cenu, krajský súd uvádza, že zohľadnením zaplatených
preddavkov nedošlo k takému úkonu, ktorý by mohol poškodiť veriteľov, resp. zvýhodniť žalovaného
v 2/ rade voči ostatným veriteľom. Za situácie, kedy nebolo zistené, že by žalovanému v 2/ rade v
čase relevantnom na prihlasovanie pohľadávok svedčila akákoľvek pohľadávka, ktorej obsahom by

bolo vrátenie zaplatených preddavkov žalovaným v 2/ rade, bol žalovaný v 2/ rade povinný doplatiť
kúpnu cenu a túto svoju povinnosť splnil. Zaplatenie preddavku na kúpnu cenu nie je možné považovať
bez ďalšieho za pohľadávku uplatniteľnú voči dlžníkovi, a preto nemožno hovoriť ani o zvýhodňujúcom
právnom úkone započítania v prípade, ak boli preddavky zaplatené žalovaným v 2/ rade zohľadnenévo vzťahu k úhrade kúpnej ceny. Nemohla v tomto smere obstáť ani argumentácia žalobcu vo vzťahu
k zaplateniu kúpnej ceny minimálne vo výške kúpnej ceny určenej reštrukturalizačným plánom. Kúpna
cena dojednaná v napadnutej zmluve zodpovedala minimálnej výške ceny určenej reštrukturalizačným

plánomatátocenažalovanýmv2/radebolazaplatená(čiastočnevoformepreddavkov),pričomnemôže
byť považované za rozhodujúce, v akom časovom momente k úhrade tejto ceny došlo. Ako už bolo
konštatované, preddavok v zmysle ust. § 498 Občianskeho zákonníka predstavuje plnenie jedného z
účastníkov pred uzavretím zmluvy, a preto preddavok na kúpnu cenu v konečnom dôsledku znamená
platenie kúpnej ceny žalovaným v 2/ rade vo výške zodpovedajúcej tomuto preddavku.

30. Vo vzťahu k odporovateľnosti právneho úkonu zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového
priestoru možno tiež v zhode so súdom prvej inštancie poukázať na skutočnosť, že vo vzťahu k
napadnutej zmluve nie je možné konštatovať ani jej ukracujúci charakter v zmysle ust. § 57 ods. 4 ZKR.
Požiadavka, aby právny úkon ukracoval uspokojenie niektorej z prihlásených pohľadávok, je základnou
a všeobecnou podmienkou každej skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, bez ktorej

právo odporovať právnemu úkonu nevznikne. Ide o podmienku, ktorá vždy pristupuje k jednotlivým
skutkovým podstatám odporovateľných právnych úkonov, ktorá musí byť v každom jednotlivom prípade
splnená. Krajský súd konštatuje, že žalobca nepredložil také listiny, ktoré by preukazovali stav majetku
úpadcu, jeho aktíva, pasíva v čase uzavretia napádaných právnych úkonov, ich účinkov. Nebolo tak
možné vyhodnotiť, resp. skonštatovať preukázanie hmotnoprávneho predpokladu odporovateľnosti

podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. Podľa názoru odvolacieho súdu pre vyslovenie záveru,
že došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok iných veriteľov, neboli v konaní pred súdom
prvej inštancie preukázané skutočnosti predstavujúce ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky a
nedostatok majetku úpadcu v čase uzavretia týchto úkonov pre uspokojenie iných veriteľov úpadcu.
Krajský súd zvýrazňuje, že žalobca bol povinný tvrdiť a preukázať, či sa majetok úpadcu uzavretím

dotknutých právnych úkonov zmenšil, v akom rozsahu, aký majetok úpadcovi zostal na uspokojenie
prihlásených pohľadávok veriteľov. Skutočnosť, že ide o právne úkony, ktoré ukracujú uspokojenie
prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu, žalobca nepreukázal a k tomuto preukázaniu
nedošlo ani odkazom na zoznam veriteľov, nakoľko z tohto zoznamu nie je zrejmý stav majetku úpadcu.
Žalobca bol v prejednávanej veci nositeľom dôkazného bremena aj ohľadom preukázania existencie

tejto základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR, pričom procesným
právnym následkom neunesenia jeho dôkazného bremena je neúspech žalobcu v spore.

31. Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodovaním tak okresného súdu ako aj súdu
odvolacieho nedošlo ani k zásahu do právnej istoty sporových strán, keďže pri posudzovaní nároku

žalobcu sa vychádzalo z dôkazného právneho stavu, ktorý tu bol zistený do momentu rozhodovania
súdom prvej inštancie a ktorý bol krajským súdom obdobne vyhodnotený v rozsudku vo veci sp.zn.
13CoKR/40/2016 a vo veci sp.zn. 14CoKR/20/2016. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína čl. 2
CSP a poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 300/06, podľa ktorého
„Aj keď závery všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samej nemajú charakter

precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť
identicky, protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu
hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie".

32. Z dôvodu, že ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu nebol relevantný, krajský súd napadnutý

rozsudok okresného súdu potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne rozhodnutie
v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ktorý výrok, hoci
osobitnými odvolacími dôvodmi nebol napadnutý, avšak ako výrok závislý od veci samej bol rovnako
potvrdený ako vecne správny.

33. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní v
1/ rade, v 2/ rade, ktorým proti žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania,
o výške ktorej náhrady trov tohto odvolacieho konania rozhodne samostatným uznesením okresný súd
za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k

vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.