Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. jún 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 5Cbi/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114208462
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5114208462.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu:

IRIDIS s.r.o., so sídlom Sladovnícka 2557/13, 917 01 Trnava, IČO: 47 895 942, právne zastúpeného: In
Medias Res, s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 36 863 351, proti žalovaným: 1/ W.
správcakonkurznejpodstatyúpadcu:D.,2/G.O.,rod.C.,nar.X.X.XXXX,trvalepobytomE.XXA,Ž.XXX
XX, o určenie neplatnosti právneho úkonu, alternatívne o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaný v 1. a žalovaný v 2. rade m a j ú spoločne a nerozdielne voči žalobcovi nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou zo dňa 7.3.2014, ktorá bola súdu doručená dňa 10.3.2014 žalobca navrhol, aby súd určil, že
Zmluva o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru uzatvorená dňa 1.10.2012 medzi úpadcom
ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva
k:
po a/ bytu č. XX na XX. poschodí, vchod XXA polyfunkčného domu č.s. XXXX, na ul. E., E. Ž., ktorý je
postavený na parc. C-KN č. XXXX/XX v kat. úz. Ž., obec Ž., okres Ž., a ktorý je zapísaný na LV č. XXXX
vedenom Okresným úradom, katastrálnym odborom v Ž.,

po b/ k bytu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, príslušenstve domu a pozemku parc. C-KN č. XXXX/XX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere X XXX m2 vo výške XXXX/XXXXXXX,
po c/ iného nebytového priestoru č. XXX /parkovacie státie/ na X. poschodí, vchod X polyfunkčného
domu č.s. XXXX na ul. E., v Ž., ktorý je postavený na parc. C-KN č. XXXX/XX v kat. úz. Ž., obec Ž.,
okres Ž., a ktorý je zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom, katastrálnym odborom v Ž.,
po d/ k nebytovému priestoru prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a

spoločných zariadeniach domu, príslušenstve domu a pozemku parc. C-KN č. XXXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere X XXX m2 vo výške XXXX/XXXXXXX /ďalej predmet prevodu/, je neplatná
a zároveň navrhol, aby bola žalovaným v 1. a v 2. rade uložená povinnosť nahradiť žalobcovi spoločne
a nerozdielne trovy konania. Rovnako zároveň alternatívne žalobca navrhoval určiť označený právny
úkon za právne neúčinný voči veriteľom úpadcu a rovnako rozhodnúť o náhrade trov konania. Na
odôvodnenie uplatneného práva žalobca poukázal na skutočnosť uverejnenia uznesenia Okresného
súdu Žilina č.k. 1R/1/2010-983 v Obchodnom vestníku OV č. XXXB/XXXX z 30.4.2010 o začatí

reštrukturalizačného konania voči spoločnosti SSIM-OC, a.s., so sídlom v Žiline. Dňa 31.5.2010 vydal
súd uznesenie č.k. 1R/1/2010-1205, ktorým rozhodol o povolení reštrukturalizácie úpadcu a za správcu
úpadcu bola ustanovená spoločnosť SKKB, k.s., so sídlom v Žiline. Toto uznesenie bolo v Obchodnom
vestníku č. XXXB/XXXX uverejnené dňa 3.6.2010. Dňa 15.12.2010 bolo vydané uznesenie č.k.1R/1/2010-51110211406, ktorým súd zamietol reštrukturalizačný plán prijatý schvaľovacou schôdzou
dňa 24.11.2010. Odvolací súd označené uznesenie potvrdil. Dňa 11.5.2011 vydal súd uznesenie sp.zn.
1R/1/2010, ktorým začal konkurzné konanie voči úpadcovi a vyhlásil konkurz na jeho majetok, pričom

za správcu konkurznej podstaty ustanovil I.. I. T., so sídlom v Ž.. Dňa 17.5.2011 bola Ústavnému súdu
SR doručená sťažnosť sťažovateľa W. C., ktorou namietal porušenie základných práv postupom a
rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici ako odvolacieho súdu a na základe ktorej sťažnosti
vydal Ústavný súd uznesenie č.k. ÚS 200/2011-19, ktorým sťažnosť sťažovateľa prijal a zároveň odložil
vykonateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu a následne dňa 7.12.2011 Ústavný súd SR vydal Nález

č.k. I. ÚS 200/2011-286, ktorým sa zrušujú ako uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn.
43CoKR/18/2011 z 23.3.2011, tak i uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 1R/1/2012-4348 z 11.5.2011
a vec sa vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Ústavný súd SR teda zrušil
uznesenie o vyhlásení konkurzu. Doručením Nálezu Ústavného súdu SR sa obnovil stav pred vydaním
rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23.3.2011 a konkurzné konanie bolo zvrátené do
štádia reštrukturalizácie pred potvrdením alebo zamietnutím reštrukturalizačného plánu súdom. Dňa

15.2.2012 Krajský súd Banská Bystrica vydal uznesenie, ktorým zrušil uznesenie Okresného súdu Žilina
z 15.12.2010 o zamietnutí reštrukturalizačného plánu a vec Okresnému súdu Žilina vrátil na ďalšie
konanie. Dňa 15.6.2012 Okresný súd Žilina uznesením sp.zn. 1R/1/2010 potvrdil reštrukturalizačný plán
a ukončil reštrukturalizáciu úpadcu. Dňa 1.10.2012 bola uzatvorená Zmluva o prevode vlastníctva bytu
podľa § 5 Zákona č. 182/2013 Z.z. O vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších

predpisov medzi úpadcom na strane predávajúceho a žalovaným v 2. ako kupujúcim, kde predmetom
bol prevod vlastníckeho práva k po a/ bytu č. XX na XX. poschodí, vchod XXA polyfunkčného domu č.s.
XXXX, na ul. E., v Ž.W., ktorý je postavený na parc. C-KN č. XXXX/XX v kat. úz. Ž., obec Ž., okres Ž., a
ktorý je zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom, katastrálnym odborom v Ž.,
po b/ k bytu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu, príslušenstve domu a pozemku parc. C-KN č. XXXX/XX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere X XXX m2 vo výške XXXX/XXXXXXX,
po c/ iného nebytového priestoru č. XXX /parkovacie státie/ na X. poschodí, vchod X polyfunkčného
domu č.s. XXXX na ul. E., v Ž., ktorý je postavený na parc. C-KN č. XXXX/XX v kat. úz. Ž., obec Ž.,
okres Ž. a ktorý je zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom, katastrálnym odborom v Ž.,

po d/ k nebytovému priestoru prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu, príslušenstve domu a pozemku parc. C-KN č. XXXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere X XXX m2 vo výške XXXX/XXXXXXX, za dohodnutú kúpnu cenu vo výške
105.335,28 EUR s DPH, ktorá mala byť zaplatená nasledovne:
- preddavok č. 1 vo výške 14.832,07 s DPH uhradený 12.10.2007,

- preddavok č. 2 vo výške 14.832,04 EUR s DPH uhradený dňa 16.9.2008 a časť kúpnej ceny vo
výške 67.354,27 EUR mal uhradiť žalovaný v 2. rade do 15 dní po podpise Zmluvy a časť kúpnej ceny
vo výške 8.316,90 EUR mal žalovaný v 2. rade uhradiť do 15 dní po podpise Zmluvy. V Zmluve sa
uvádza, že predkladateľ plánu ako správca udelil súhlas s prevodom podľa § 163 ZKR a kúpna cena je
dohodnutá v súlade so záväznou časťou plánu. Dňa 23.1.2013 Okresný súd Žilina vydal v právnej veci

žalobcu DLM- INTER PRODUCT, spol. s r.o., so sídlom v Trnave uznesenie č.k. 3K/35/2012-108, ktorým
rozhodol o začatí konkurzného konania úpadcu. Dňa 14.3.2013 Okresný súd Žilina vydal uznesenie č.k.
3K/35/2012-108, ktorým odvolal predkladateľa plánu z funkcie správcu a za nového správcu ustanovil
žalovaného v 1. rade. Vo vzťahu k uplatnenej neplatnosti právneho úkonu žalobca tvrdil jeho absolútnu
neplatnosť. Poukázal v tejto súvislosti na úpravu podľa § 119 ods. 1, § 132 ods. 1, § 155 ods. 2, §

164 ods. 1, § 160, § 47 ods. 4 všetko Zákona č. 7/2005 Z.z. O konkurze a reštrukturalizácii /ďalej
už len ZKR/. Zároveň poukázal na úpravu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že Zmluva o
prevode vlastníctva bytu bola uzatvorená po potvrdení plánu súdom v rozpore so záväznou časťou
plánu, nakoľko v záväznej časti plánu nie je riešený preddavok, plán neumožňuje započítavať preddavok
na kúpnu cenu a naopak, jasne stanovuje pravidlá pre určenie kúpnej ceny, pričom nezohľadňuje nijaký

preddavok, zálohu, ani inú platbu zo strany budúceho kupujúceho, teda žalovaného v 2. rade do kúpnej
ceny, nakoľko zo strany žalovaného 2 ide o pohľadávku, ktorá mala byť prihlásená do reštrukturalizácie
úpadcu, zaradená do plánu, čo sa však z jeho strany nezrealizovalo, a teda v súlade s úpravou § 155
ods. 2 ZKR zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku právo žalovaného v rade
2 vymáhať pohľadávku voči úpadcovi zaniklo, nakoľko si riadne a včas podľa ZKR neprihlásil svoju

pohľadávku. Pohľadávka z titulu zaplatených preddavkov sa stala nevymožiteľnou, čo však neznamená,
že by právne zanikla, avšak úpadca v rozpore so záväznou časťou plánu túto pohľadávku žalovaného v
rade 2 započítal do kúpnej ceny. V zmysle uvedeného súhlas dozorného správcu nemal byť udelený na
prevod majetku úpadcu za cenu nižšiu ako ustanovuje záväzná časť plánu. Bol v rozpore so záväznoučasťou plánu, ako aj v rozpore s rozhodnutím reštrukturalizačného súdu o potvrdení plánu a v rozpore
s platnými ustanoveniami ZKR, v zmysle ktorých je účastník, v danom prípade úpadca viazaný plánom,
ktorý potvrdil reštrukturalizačný súd. V danom prípade konkrétne k porušeniu došlo v platbe kúpnej ceny,

ktorá je nižšia ako určuje potvrdený plán, ďalej v započítaní preddavkov na platbu kúpnej ceny, ako
aj vo vystavovaní kvitancií o zániku záložného práva záložného veriteľa VOLKSBANK Slovensko, a.s.
bez toho, aby úpadca alebo dozorný správca požiadal záložného veriteľa o vystavenie kvitancie, hoci
takto v zmysle článku 17.22 záväznej časti plánu, bol povinný urobiť. Zmluva je dojednaným spôsobom
zaplatenia kúpnej ceny /započítaním preddavkov na kúpnu cenu/ v rozpore s plánom potvrdeným

súdom, v rozpore s rozhodnutím reštrukturalizačného súdu o potvrdení plánu, a teda v rozpore so
zákonom s následkom absolútnej neplatnosti. S poukazom na úpravu § 132 ods. 1 ZKR potvrdený plán
je pre úpadcu záväzný. V pláne sú jasne stanovené podmienky prevodu, pričom tieto nezohľadňujú
započítavanie preddavkov na kúpnu cenu. Plán bol potvrdený súdom a v zmysle § 153 ods. 1 ZKR
tvorí prílohu uznesenia o potvrdení plánu. Zmluva je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou pre rozpor
so zákonom, prípadne obchádzanie zákona, pretože žalovaný v rade 2 nadobudol majetok /byt/, ktorý

je predmetom Kúpnej zmluvy tak, že zaplatil len časť kúpnej ceny a zostatok zodpovedajúci výške
preddavkovzapočítalsnevymožiteľnoupohľadávkoužalovanéhovrade2ztituluzaplateniapreddavkov.
V tejto časti poukázal žalobca na rozhodnutie Krajského súdu Hradec Králové sp.zn. 18Co 18/2000.
Ak by však súd vyhodnotil, že konanie úpadcu napriek nezákonnému súhlasu predkladateľa plánu
ako správcu nie je priamym porušením zákona a Zmluva o prevode vlastníctva bytu a nebytového

priestoru svojím obsahom neodporuje zákonu, potom je dôvodné poukázať na skutočnosť, že účelom a
aj následkom tejto Zmluvy, a to v Zmluve dohodnutým spôsobom zaplatenia kúpnej ceny započítaním
preddavkov obchádza zákon, čo je rovnako v zmysle § 39 OZ sankcionované absolútnou neplatnosťou.
Žalobca pre prípad, že by súd vyhodnotil Zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru
ako platný právny úkon tvrdil, že sa jedná o odporovateľný právny úkon. V tejto súvislosti poukázal

na úpravu § 57 ods. 1, 4, 5 ZKR, § 62 ods. 1, 2 a § 59 ods. 1, 2 ZKR. Uviedol, že táto Zmluva je
odporovateľným právnym úkonom úpadcu v prospech žalovaného v rade 2, nakoľko bola uzatvorená
po potvrdení plánu súdom v rozpore so záväznou časťou plánu, nakoľko v záväznej časti plánu nie je
riešený preddavok. Plán neumožňuje započítavať preddavok na kúpnu cenu, naopak jasne stanovuje
pravidlá pre určenie kúpnej ceny - podmienky prevodu, pričom nezohľadňuje nijaký preddavok, zálohu,

ani inú platbu zo strany budúceho kupujúceho, v tomto prípade žalovaného v rade 2 z kúpnej ceny,
pretože ide o pohľadávku, ktorá mala byť prihlásená do reštrukturalizácie, zaradená do plánu, čo sa
však zo strany žalovaného v rade 2 nerealizovalo a v nadväznosti na čo v súlade s úpravou § 155 ods.
2 ZKR zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku právo žalovaného v rade 2
vymáhať túto pohľadávku zaniklo. Týmto úkonom boli znevýhodnení ostatní veritelia úpadcu, ktorí si

riadne a včas prihlásili svoje pohľadávky, oproti žalovanému v rade 2, ktorý si pohľadávku zákonným
spôsobom neprihlásil a hoci sa táto pohľadávka z titulu zaplateného preddavku potvrdením plánu stala
nevymožiteľnou, právne nezanikla, a teda úpadca v rozpore so záväznou časťou plánu túto pohľadávku
žalovaného v rade 2 započítal na kúpnu cenu. Zmluvou a v nej dohodnutým spôsobom zaplatenia
kúpnej ceny - započítaním preddavkov na kúpnu cenu došlo ku zvýhodneniu žalovaného v 2. rade

tým, že nadobudol majetok, za ktorý nezaplatil reálne celú kúpnu cenu napriek tomu, že si ako veriteľ
svoje nároky neuplatnil riadne a včas prihláškou, a teda tomuto úkonu možno úspešne odporovať
ako právnemu úkonu zvýhodňujúcemu v zmysle § 59 ZKR, pretože ukracuje uspokojenie prihlásených
pohľadávok úpadcu, okrem iného aj prihlásenej pohľadávky žalobcu v zmysle prihlášky nezabezpečenej
pohľadávky do konkurzu, a to znížením majetku - aktív úpadcu. Žalobca uviedol, že ako veriteľ uplatňuje

právo odporovať právnemu úkonu Zmluvy o prevode bytu a nebytového priestoru, nakoľko veriteľ listom
z 25.2.2014, ktorý bol doručený správcovi elektronicky, ako aj poštovou prepravou, žiadal správcu,
aby uplatnil odporovacie právo vo vzťahu ku všetkým úkonom úpadcu a iných osôb, ktoré vykazujú
znaky odporovateľnosti, osobitne v zmysle znaleckého posudku č. X/XXXX z 27.10.2011 C.. W.. N.
Š., súdnej znalkyne v odbore Ekonómia a manažment, ktorý je súčasťou súdneho a správcovského

spisu. Správca podnetu žalobcu na odporovanie nevyhovel. Právo odporovať právnym úkonom úpadcu
je uplatnené včas, t.j. do jedného roka od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu a nakoľko prebiehalo
pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený
konkurz pre určenie doby, v ktorej mali byť urobené odporovateľné právne úkony, je rozhodujúce
začatie reštrukturalizačného konania. Ako dôkazy žalobca už priamo v žalobe označil Zmluvu o prevode

vlastníctva bytu a nebytového priestoru, reštrukturalizačný plán úpadcu, navrhol pripojiť súdny spis
Okresného súdu Žilina sp.zn. 1R/1/2010 a 3K/35/2012, oboznámiť žiadosť žalobcu žalovanému v 1.
rade o uplatnení odporovacieho práva spolu s odpoveďou žalovaného v 1. rade a konečný zoznam
pohľadávok úpadcu, z ktorého je zrejmé, že právnym úkonom úpadcu bolo ukrátené uspokojeniepohľadávok veriteľov prihlásených do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu, ako aj pohľadávok
prihlásených do reštrukturalizácie. Žalobca v priebehu konania doplnil, že vo vzťahu k naliehavému
právnemu záujmu na navrhovanom určení neplatnosti právnych úkonov má za to, že žalovaný ako

veriteľ úpadcu je síce veriteľom nezabezpečeným, ale vzhľadom na to, že v reštrukturalizačnom pláne
je určená minimálna suma ceny bytu, nejedná sa o sumu, s ktorou sa môže počítať, ale je to minimálna
cena, ktorá môže byť i vyššia, v dôsledku čoho by bol zabezpečený veriteľ uspokojený v plnej výške,
čo by následne znamenalo pristúpenie k rozdeleniu výťažku zo speňaženia podstaty nezabezpečeným
veriteľom, a teda aj žalobcovi. V tomto zmysle je žalobca dotknutý na svojich právach a má naliehavý

právny záujem na navrhovanom určení. Poukázal na konkrétne označené články reštrukturalizačného
plánu, tak ako sú uvedené na č.l. 83 a skonštatoval, že reštrukturalizačný plán bol porušený a je
absolútne neprípustné, aby započítanie preddavku na kúpnu cenu bolo považované za úkon, ktorý je
súladný s reštrukturalizačným plánom.

2. Písomným podaním zo dňa 2.2.2015 sa k žalobe vyjadril žalovaný v 1. rade, ktorý uviedol, že

nemá ďalšie konkrétne informácie a nedisponuje žiadnymi inými podkladmi v predmetnom konaní, a tak
vyjadruje svoj súhlas s petitom žaloby uvedených v žalobe v prípade, ak sa v konaní preukážu žalobcom
tvrdené skutočnosti.

3.Žalovaný v rade 2 sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo 14.4.2015.Uviedol, že žalobu považuje

za nedôvodnú. Riadne a včas si prihlásil do reštrukturalizačného konania sp. zn. 1 R/1/2010 svoju
pohľadávku. Kúpna cena za nehnuteľnosť zodpovedá v plnom rozsahu podmienkam uvedeným v
pláne, ktorý nevylučoval možnosť zaplatenia kúpnej ceny v splátkach alebo zápočtom. Na výzvu súdu
na ustanovenie právneho zástupcu vo veci žalovaný v 2. rade k momentu meritórneho rozhodnutia
nereagoval. V dôsledku tejto pasivity súd následne vo vzťahu k žalovanému v 2. rade postupoval podľa

§ 90 ods.2 CSP.

4. Uznesením č.k. 5Cbi5/2014-43 zo dňa 10.3.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 1.4.2016, súd na
základe návrhu subjektu IRIDIS s.r.o., so sídlom Sladovnícka 2557/13, 917 01 Trnava, IČO: 47 895 942
rozhodol tak, že pripúšťa zmenu účastníka konania na strane žalobcu tak, že z konania vystúpi žalobca:

DLM - INTER PRODUCT, spol. s r. o., so sídlom F. Urbánka 3, 917 01 Trnava, IČO: 31 413 757 a do
konania na jeho miesto vstúpi obchodná spoločnosť IRIDIS s.r.o., so sídlom Sladovnícka 2557/13, 917
01 Trnava, IČO: 47 895 942. Uvedené rozhodnutie bolo rozhodnutím podľa § 92 ods. 2, 3 OSP /Zákon
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok - ďalej už len OSP/. Pri rozhodnutí o pripustení zmeny na
strane žalobcu zohľadnil súd i skutočnosti vyplývajúce z verejne dostupného Obchodného vestníka, v

zmysle ktorého zároveň konkurzný súd povolil obchodnej spoločnosti IRIDIS s.r.o. vstup do konkurzného
konania na strane žalobcu podľa § 25 ods. 1 ZKR.

5.Na pojednávanie súdu v tejto veci vytýčené na termín 27.6.2017 sa neustanovil ani žalovaný v 1.ani
žalovaný v 2. rade, pričom žalovaný v 1. rade svoju neúčasť ospravedlnil podaním z 22.6.2017 a

navrhol vec prejednať v jeho neprítomnosti. Žalovaný v 2. rade mal doručenie predvolania včas a riadne
vykázané /čl. 56/. V nadväznosti na uvedené súd podľa § 180 CSP nariadil pojednávanie v neprítomnosti
žalovaného v 1. a v 2. rade a otvoril pojednávanie.

6.Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: Žiadosťou o uplatnenie

odporovacieho práva pod záhlavím žalobcu adresovanú žalovanému v 1. rade z 25.2.2014, odpoveďou
žalovaného v 1. rade z 3.3.2014, Zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou medzi pôvodným
žalobcom ako postupcom a žalobcom IRIDIS s.r.o., so sídlom v Trnave ako postupníkom z 9.10.2015,
pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 1R/1/2000 a 3K/35/2012 v rozsahu oboznámených častí
reštrukturalizačnéhoplánu,akovyplývazobsahuzápisnicenapojednávaní27.6.2017acelýmspisovým

materiálom.

7. Podľa Článku 8 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej už len CSP/: Strany sporu sú
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,
a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

8. Podľa Článku 15 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v
súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.9. Podľa Článku 11 ods. 1 CSP: Úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.

10. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 186 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP: Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje
dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.

12. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP: Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.
Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia

o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

13. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP: Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

14. Podľa § 137 písm. a/ až d/ CSP: Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka: Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa § 80c OSP /Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /ďalej už len OSP/: Návrhom na
začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o
určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;

c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

17. Podľa § 498 Občianskeho zákonníka: Na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí
sa ako na preddavok.

18. Podľa § 57 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona č. 7/2005 Z.z. O konkurze a reštrukturalizácii /ďalej len ZKR/:
Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca
alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu
úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie
nevyhovel.

Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného
roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej
osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo
uspokojené.

Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie
prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.19. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 ZKR: Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto
s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon
jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z
odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak
a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva,

b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo
c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v
čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti
odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva.
Ak možno odporovať právnemu úkonu proti poručiteľovi alebo právnemu predchodcovi zrušenému bez
likvidácie, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti jeho dedičovi alebo právnemu

nástupcovi; ak právnych nástupcov z dôvodu likvidácie niet, právo odporovať právnemu úkonu možno
uplatniť aj proti bývalým spoločníkom v rozsahu ich zodpovednosti podľa osobitného predpisu.
Ak sa odporuje právnym úkonom podľa odseku 2, musí sa odporovacie právo uplatniť proti všetkým
právnym predchodcom až ku predchodcovi, ktorý nadobudol právo priamo od dlžníka.
Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo

žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým
účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty
uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

20. Podľa § 59 ods. 1, 2, 3,4 ZKR: Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny

úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu,
zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku
vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.
Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne
alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo

nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak
neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.
Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený
počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s
dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa

nepreukáže opak.
Odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka
pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby
spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas
troch rokov pred začatím konkurzného konania.

21. Podľa § 5 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 Zákona č. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov :
Zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí
byť písomná a okrem všeobecných náležitostí 9) musí obsahovať
a) popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu, 5) vymedzenie polohy bytu alebo

nebytovéhopriestoruvdomeoznačenímčíslabytu,číslavchoduaopisomnebytovéhopriestoru,určenie
rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome,
b) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na
spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom
domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom

podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a
nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena e),
c) určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého
pozemkuaprípadnéurčenie,ktoréspoločnéčastidomuaspoločnézariadeniadomu,častipríslušenstva
a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov,

d) úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku,
e) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku dohodou nadobúdateľa bytu
alebo nebytového priestoru s vlastníkom domu,f) zistenie technického stavu bytu a nebytového priestoru podľa znaleckého posudku s uvedením opráv,
ktoré treba nevyhnutne vykonať v najbližších dvanástich mesiacoch, ak o to nadobúdateľ bytu alebo
nebytového priestoru požiada,

g) vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o
spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy,
h) úpravu práv k zariadeniam civilnej ochrany, ak sú také objekty v dome, po predchádzajúcom súhlase
príslušných orgánov.
Prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru je

vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, že
vlastníkbytunemážiadnenedoplatkynaúhradáchzaplneniaspojenésužívanímbytualebonebytového
priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv; to neplatí, ak ide o prvý prevod vlastníctva bytu.
Ak ide o prvý prevod vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru, prílohou zmluvy o prevode vlastníctva
bytu alebo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru je aj vyhlásenie prenajímateľa o tom,
že nájomca bytu alebo nebytového priestoru nemá žiadne nedoplatky na nájomnom a na úhradách za

plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru.
Zmluva o prevode vlastníctva bytu alebo zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome
okrem náležitostí podľa odseku 1 môže obsahovať aj vymedzenie spoluvlastníckeho podielu na kotolni,
ak vykuruje viac domov a na základe dohody medzi nadobúdateľmi bytov a vlastníkom domu prechádza
zmluvou o prevode vlastníctva bytu do podielového spoluvlastníctva vlastníkov bytov a vlastníkov

nebytových priestorov v dome.
Vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach
domu, na spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel na pozemku
zastavanom domom a na priľahlom pozemku sa nadobúdajú vkladom do katastra nehnuteľností.
S návrhom na zápis vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností sa predloží dokumentácia,

z ktorej je zrejmá poloha a plocha bytu a nebytového priestoru v dome, spoločných častí domu a
príslušenstva. K prvej zmluve o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome sa pripoja
situačné plány jednotlivých poschodí domu s vyznačením jednotlivých bytov a nebytových priestorov
v dome, ich čísiel a identifikácia pozemku. Návrh na zápis a dokumentáciu je povinný predložiť
predávajúci.

Právaapovinnostizozmluvyoprevodevlastníctvabytualebonebytovéhopriestoruvdomeprechádzajú
na právneho nástupcu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome.
Ak nedôjde k prevodu vlastníctva všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, je pôvodný vlastník
domu vlastníkom ostatných bytov a nebytových priestorov v dome, spoluvlastníkom spoločných častí
domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku a má práva a povinnosti vlastníka bytov

a nebytových priestorov v dome.
Náklady spojené s prevodom vlastníctva bytu a nebytového priestoru znáša predávajúci; predávajúci
môže požadovať od nadobúdateľa náhradu preukázateľne zaplatených správnych poplatkov a odmenu
notára podľa osobitných predpisov. Znalečné znášajú pomerne tí nadobúdatelia, ktorí o znalecký
posudok požiadali podľa odseku 1 písm. f).

22. Medzi stranami sporu neboli sporné nasledovné skutkové okolnosti: Uzatvorenie Zmluvy o prevode
vlastníctva bytu a nebytového priestoru medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako
kupujúcim dňa 1.10.2012 s predmetom prevodu, tak ako je vymedzený vyššie, to po a/ bytu č. XX na
XX. poschodí, vchod XXA polyfunkčného domu č.s. XXXX, na ul. E., v Ž., ktorý je postavený na parc. C-

KN č. XXXX/XX v kat. úz. Ž., obec Ž., okres Ž. a ktorý je zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným
úradom, katastrálnym odborom v Ž.,
po b/ k bytu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, príslušenstve domu a pozemku parc. C-KN č. XXXX/XX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere X XXX m2 vo výške XXXX/XXXXXXX,

po c/ iného nebytového priestoru č. XXX /parkovacie státie/ na X. poschodí, vchod X polyfunkčného
domu č.s. XXXX na ul. VH., v Ž., ktorý je postavený na parc. C-KN č. XXXX/XX v kat. úz. Ž., obec Ž.,
okres Ž. a ktorý je zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom, katastrálnym odborom v Ž.,
po d/ k nebytovému priestoru prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu, príslušenstve domu a pozemku parc. C-KN č. XXXX/XX - zastavané

plochy a nádvoria o výmere X XXX m2 vo výške XXXX/XXXXXXX
/ďalej už len Zmluva alebo Kúpna zmluva alebo Zmluva o prevode vlastníctva bytu alebo Zmluva
o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru/, žalobcom vymedzený relevantný obsah tohto
právneho úkonu, ako vyplýva z písomného vyhotovenia žaloby, skutočnosť zaplatenia preddavkov č. 1a 2, ako vyplýva z písomného vyhotovenia žaloby, kde je vymedzená konkrétna výška a časový moment
úhrady týchto preddavkov, skutočnosť, že s prevodom predmetu prevodu podľa Kúpnej zmluvy vyjadril
súhlas správca podľa § 163 ZKR s tým, že kúpna cena je v tejto Kúpnej zmluve dohodnutá v súlade

so záväznou časťou plánu, skutočnosť, že žalovaný v 2. rade na základe Kúpnej zmluvy nadobudol
vlastnícke právo k predmetu prevodu, ako aj obsah reštrukturalizačného plánu úpadcu vypracovaného
v konaní Okresného súdu Žilina sp.zn. 1R/1/2010. Z uvedených medzi stranami nesporných skutkových
okolností, u ktorých zároveň nebol dôvod pochybovať o ich pravdivosti, súd podľa § 186 ods. 2 veta
prvá CSP vychádzal.

23. Z verejne dostupného Obchodného vestníka OV č. XXXX/XXX s dátumom uverejnenia 21.6.2012
vyplýva skutočnosť uverejnenia uznesenia Okresného súdu Žilina o potvrdení reštrukturalizačného
plánu o ukončení reštrukturalizácie úpadcu .

24. Z verejne dostupného Obchodného vestníka OV č. XX/XXXX s dňom uverejnenia 8.3.2013 vyplýva

skutočnosť účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu dňom 9.3.2013.

25. Vzhľadom na skutočnosť uplatnenia určovacej žaloby, ktorou žalobca uplatnil určenie neplatnosti
Kúpnej zmluvy a s prihliadnutím na procesnú úpravu súdneho konania platnú a účinnú k momentu
meritórneho rozhodnutia, hodnotil súd primárne vzhľadom na úpravu podľa § 470 ods. 1,2 § 137

písm. a/ až d/ všetko CSP otázku, či je žaloba o určenie neplatnosti označeného právneho úkonu
procesne prípustná. Z vymedzenia predmetu určovacej žaloby je zrejmé, že sa žalobca domáhal určenia
neplatnosti právneho úkonu, teda určenia právnej skutočnosti. Procesná úprava platná a účinná k
momentu meritórneho rozhodnutia takúto žalobu zásadne nepripúšťa. Pri tomto závere poukazuje
súd na závery rozsudku Krajského súdu Žilina č.k. 8Co/4/2017 z 31.1.2017, podľa ktorých: Nosným

pojmovým znakom procesnej intertemporability je princíp okamžitej aplikovateľnosti - použiteľnosti /
novej/ procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších /zrušených/
predpisov. Zmyslom tohto princípu je zabezpečiť hladký a bezproblémový procesný režim súdnych
konaní. Súd, ani sporové strany nemajú hľadať procesný režim v spleti prechodných ustanovení, ale
sústrediť sa na hmotno-právnu podstatu veci. Podľa ustanovenia § 137 CSP žalobou možno požadovať,

aby sa rozhodlo najmä o
po a/ splnení povinností,
po b/ nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu,
po c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem

nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z právneho predpisu alebo
po d/ o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Pôvodná právna úprava
zakotvená v Občianskom súdnom poriadku neobsahovala všeobecné ustanovenie, ktoré by expressis
verbis upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti. Právna teória v tejto
otázke nebola jednotná. Prevažovali názory, že žaloba na určenie právnej skutočnosti je prípustná

iba za predpokladu, že jej prípustnosť vyplýva in concreto z právneho predpisu /najmä z hmotného
práva/. V praxi sa však žaloby na určenie právnej skutočnosti /zvyčajne/ pripúšťali vo všeobecnej
rovine, ak žalobca preukázal na určení právnej skutočnosti naliehavý právny záujem. Zmluvy a iné
právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami podľa § 2 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Určenie existencie právnej skutočnosti /napríklad, že právny úkon je neplatný/

odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti
hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto
napríklad výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho
vyhlásenia vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný. Z opísaných dôvodov právna úprava CSP pripúšťa
žalobu o určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu /najmä

z hmotného práva/. Vzhľadom aj na vyššie uvedené okresný súd vec správne právne posúdil, keď
uzavrel, že žalobkyňa sa domáhala určenia právnej skutočnosti a nie určenia, či tu právo je alebo nie
je, vychádzajúc zo znenia § 137 písm. c/ a d/ CSP s prihliadnutím na obsah osobitnej časti dôvodovej
správy. K tomuto ustanoveniu je možné vyvodiť, že CSP zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie
právnej skutočnosti, s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z

osobitného právneho predpisu, pričom ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka takýmto právnym
predpisom nie je. Za nového právneho stavu bolo na žalobkyni reagovať na uvedené prípadne zmenou
žaloby. Uvedený záver prijal súd vyššieho stupňa - odvolací súd v konaní, ktoré začalo za účinnosti
pôvodnej právnej úpravy /za účinnosti OSP/, čo je i prípad prejednávanej veci, kedy ku zmene citovanejprocesnej úpravy došlo v priebehu konania, avšak táto okolnosť nemala podľa citovaných záverov
odvolacieho súdu relevanciu práve z dôvodu existencie princípu okamžitej aplikability novej procesnej
úpravyvyplývajúcejzCSP/§137CSP/.Uvedenézáverypredstavujúprimárnydôvodzamietnutiažaloby

o určenie neplatnosti právneho úkonu Kúpnej zmluvy v tejto veci. Súd vo väzbe na tento primárny a
zásadnýdôvodzamietnutiažalobyourčenieneplatnostiKúpnejzmluvyzdôrazňuje,žeaniustanovenie§
39 Občianskeho zákonníka, o ktoré žalobca svojimi skutkovými tvrdeniami opieral uplatnenie neplatnosti
predmetného právneho úkonu, nie je právnou úpravou - právnym predpisom, z ktorého by vyplývala
prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu v zmysle úpravy § 137 písm. d/ CSP.

26. Vo vzťahu k uplatnenému určeniu neplatnosti predmetného právneho úkonu Kúpnej zmluvy súd pri
zdôraznení vyššie uvedeného primárneho dôvodu zamietnutia žaloby v tejto časti podporne dodáva, že
za stavu pôvodnej procesnej úpravy vyplývajúcej z OSP nebolo vylúčené, aby sa neplatnosti právneho
úkonu - zmluvy domáhal i subjekt, ktorý nebol zmluvnou stranou tejto zmluvy, avšak pre úspech v
konaní musel tvrdiť a preukázať svoj naliehavý právny záujem na navrhovanom určení. Pasívna vecná

legitimácia žalovaných v 1., 2. rade, pokiaľ ide o určenie neplatnosti právneho úkonu Kúpnej zmluvy
je daná okruhom zmluvných strán tohto právneho úkonu. Pokiaľ žalobca v tejto veci tvrdil, že ako
veriteľ úpadcu má byť uspokojený z výťažku zo speňaženia všeobecnej podstaty majetku úpadcu
podliehajúceho konkurzu, vychádzal by súd pri pôvodnej procesnej úprave zo záveru o preukázaní
naliehavého právneho záujmu žalobcu na navrhovanom určení, všetko za predpokladu, že predmet

prevodu je v súpise majetku úpadcu správcom zapísaný, čo je predpokladom realizácie postupu
správcu - speňažovania majetku podstaty. Žalobcom vymedzené skutkové tvrdenia by súd za stavu
zápisu predmetu prevodu v súpise majetku úpadcu vyhodnotil ako dostatočné vo vzťahu k tvrdeniu a
preukázaniu naliehavého právneho záujmu žalobcu na navrhovanom určení neplatnosti Kúpnej zmluvy,
nakoľko určenie neplatnosti tohto právneho úkonu by malo /mohlo mať/ dopad na právne postavenie

žalobcu ako konkurzného veriteľa, a to konkrétne na mieru jeho uspokojenia v konkurznom konaní.
Uvedené závery vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu žalobcu na navrhovanom určení súd však
uvádza len podporne pri zdôraznení primárneho skonštatovania o samotnej procesnej neprípustnosti
žaloby o určenie neplatnosti predmetných právnych úkonov. Rovnako len podporne vo vzťahu k
primárnemu dôvodu zamietnutia žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu v tejto veci súd uvádza,

že v konaní žalobca nepreukázal a súd ani inak nezistil existenciu hmotno-právneho základu pre
záver o neplatnosti právneho úkonu Kúpnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka, teda pre
žalobcom tvrdený rozpor so zákonom ani z hľadiska obsahu ani z hľadiska účelu tohto právneho
úkonu a ani z dôvodu obchádzania zákona. Pokiaľ ako to vyplýva z nesporných tvrdení strán sporu,
žalovaný v 2. rade zaplatil preddavky kúpnej ceny, tak ako sú vymedzené v žalobe a tieto zaplatil

nesporne pred samotným uzatvorením Kúpnej zmluvy, realizoval tieto platby ako zálohy podľa § 498
Občianskeho zákonníka, teda realizoval čiastočné plnenie záväzku zo Zmluvy, ktorá bude uzatvorená.
Vo vzťahu k platbám predmetných preddavkov, teda išlo o plnenie budúceho záväzku, a teda vyplatením
preddavkov nedošlo ku vzniku dlhu úpadcu, a to ani z dôvodu potvrdenia reštrukturalizačného plánu
súdom v celom rozsahu, a teda i v žalobcom označovanej záväznej časti plánu, a tým zároveň ani

ku vzniku pohľadávky žalovaného v 2. rade voči úpadcovi, ktorú pohľadávku by bolo potrebné uplatniť
v reštrukturalizačnom konaní. Z uvedených dôvodov ani nemožno hovoriť o samotnom započítaní už
zaplatenýchpreddavkovnazáväzokztitulukúpnejcenypodľaKúpnejzmluvy,nakoľkonešloovzájomne
započítateľné pohľadávky /o pohľadávky žalovaného v 2. rade voči úpadcovi z titulu zaplatených
preddavkov a pohľadávku úpadcu voči žalovanému v 2. rade v rozsahu zaplatených preddavkov z

titulu kúpnej ceny podľa Kúpnej zmluvy na druhej strane/. V danom prípade išlo o dojednaný spôsob
úhrady kúpnej ceny, ktorý naviac nebol v rozpore ani so schváleným reštrukturalizačným plánom,
ktorý takýto spôsob zaplatenia kúpnej ceny nezakazoval, výslovne ani nevylučoval a v zásade ani
samotný spôsob úhrady kúpnej ceny vo svojom obsahu neupravoval. Zároveň súd zdôrazňuje, že
v konaní bolo nesporné, že s prevodom predmetu prevodu podľa Kúpnej zmluvy správca súhlasil /

článok 20.5.1 plánu / a súhlasil aj s tým, že kúpna cena za predmet prevodu podľa Kúpnej zmluvy
je v súlade s ustanoveniami záväznej časti reštrukturalizačného plánu úpadcu. Za takýchto okolností
nevzhliadol súd ani žiaden vecný hmotno-právny základ pre záver o neplatnosti právneho úkonu
Kúpnej zmluvy podľa § 39 OZ. Rovnako podporne v uvedených súvislostiach súd zdôrazňuje nespornú
dobromyseľnosť žalovaného v 2. rade pri nadobúdaní vlastníckeho práva k predmetu prevodu Kúpnou

zmluvou, ktorá dobromyseľnosť pri zohľadnení skutkových okolností tejto veci /ťažiskovo nesporne
vyjadreného súhlasu správcu s prevodom podľa Kúpnej zmluvy a neexistencia hmotnoprávneho dôvodu
absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka ako je skonštatované
súdom vyššie/, zakladá priestor pre jej ochranu prostredníctvom úpravy podľa Článku 20 ods. 1 ÚstavySR /Zákon č. 460/1992 Zb. v znení zmien a doplnkov/. Takéto nadobudnutie vlastníckeho práva v súlade
s platným právnym poriadkom požíva ochranu podľa citovanej ústavnoprávnej úpravy /PL. ÚS SR 33/95.
Nález z 20.decembra 1995, s. 141/. V nadväznosti na uvedené rozhodol súd o zamietnutí žaloby o

určenie neplatnosti právneho úkonu Kúpnej zmluvy.

27. Vo vzťahu ku uplatnenej odporovateľnosti právneho úkonu Kúpnej zmluvy súd konštatuje, že ani
v tejto časti nebola žaloba dôvodná. S poukazom na úpravu podľa § 62 ods. 5 ZKR súd konštatoval,
že pri zohľadnení nespornej skutočnosti postavenia žalobcu, ako aj jeho právneho predchodcu ako

konkurzných veriteľov, je žalobca aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie odporovacieho práva.
Žalobcapodalžalobuourčenieneúčinnostiprávnehoúkonuprizohľadneníúčinkovvyhláseniakonkurzu
na majetok úpadcu dňom 9.3.2013 a pri podaní žaloby v tejto veci dňa 10.3.2014 vo väzbe na úpravu
§ 57 ods. 2 ZKR včas. Vo vzťahu ku Kúpnej zmluve súd konštatuje, že žaloba o určenie neúčinnosti
právneho úkonu Kúpnej zmluvy je voči žalovanému v 1. rade podaná ako voči subjektu, u ktorého
absentuje pasívna vecná legitimácia, ktorá je pre takúto žalobu vymedzená úpravou podľa § 62 ods.

1, 2, 3, 4 CSP. Ďalej vo vzťahu ku subjektu žalovaného v 2. rade súd konštatuje jeho pasívnu
vecnú legitimáciu vo vzťahu k uplatneniu neúčinnosti právneho úkonu Kúpnej zmluvy podľa § 62
ods. 1 ZKR. Následne po vyhodnotení otázky aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie vo vzťahu ku
odporovaniu právnemu úkonu Kúpnej zmluvy sa súd zaoberal hodnotením splnenia, resp. nesplnenia
podmienky ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR. Splnenie tejto základnej hmotno-právnej podmienky je

predpokladom úspešnosti žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu podľa § 57 a nasledujúce
ZKR. Túto podmienku súd skúma primárne, a to vo vzťahu ku každej osobitnej skutkovej podstate
odporovateľnosti, a teda aj vo vzťahu k odporovateľnosti podľa § 59 ZKR uplatnenej žalobcom v tomto
konaní. Ku hodnoteniu naplnenia podmienok vyplývajúcich z jednotlivých osobitných skutkových podstát
súd pristupuje až v prípade, že je jednoznačne a spoľahlivo preukázané splnenie podmienky ukrátenia

podľa § 57 ods. 4 ZKR. Vo všeobecnej rovine vo vzťahu k podmienke ukrátenia súd uvádza, že
úspešnosťžalobyourčenieneúčinnostiprávnehoúkonu závisíodtoho,čisamajetokdlžníkavdôsledku
právneho úkonu zmenšil a v akom rozsahu a aký majetok zostal na uspokojenie prihlásenej pohľadávky/
pohľadávok konkurzného veriteľa/veriteľov existujúcej/existujúcich v čase, kedy nastali účinky právneho
úkonu a ktorému veriteľovi/veriteľom nezaniklo ku momentu meritórneho rozhodnutia o žalobe o určení

neúčinnosti právneho úkonu postavenie účastníka/účastníkov konkurzného konania. Žalobca už priamo
v žalobe poukazoval na konečný zoznam pohľadávok, ako na dôkaz, z ktorého je v zmysle jeho tvrdenia
zrejmé, že právnym úkonom úpadcu bolo ukrátené uspokojenie pohľadávok veriteľov prihlásených do
konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu, ako aj pohľadávok prihlásených do reštrukturalizácie. Takýto
dôkazný návrh však v rámci uplatnenia prostriedkov procesného útoku zo strany žalobcu - skutkových

tvrdení žalobca v konaní žiadnym spôsobom nekonkretizoval a neoznačil žiadnu konkrétnu pohľadávku
konkrétneho konkurzného veriteľa existujúcu v čase, kedy nastali účinky odporovaného právneho
úkonu Kúpnej zmluvy, a ktorá pohľadávka alebo pohľadávky boli čo do ich uspokojenia v dôsledku
odporovaného právneho úkonu Kúpnej zmluvy ukrátené. Rovnako žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť
vo vzťahu ku tvrdeniu o ukrátení podľa § 57 ods. 4 ZKR v smere preukázania konkrétnych majetkových

pomerov úpadcu v čase, kedy nastali účinky odporovaného právneho úkonu a v nadväznosti na to
vo vzťahu k preukázaniu už uvedeného konkrétneho ekonomického dopadu odporovaného právneho
úkonunamajetkovúsféruúpadcuavoväzbenatonauspokojeniepohľadávky/pohľadávokkonkurzného
veriteľa/ veriteľov, ktorá /ktoré existovali v čase, kedy nastali účinky odporovaného právneho úkonu. Na
uvedené konštatovanie súdu o nepreukázaní podmienky ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR je bez vplyvu

prípadné v znaleckom posudku označenom žalobcom /znalecký posudok č. X/XXXX z 27.10.2011
vypracovaný C.. W.. N. Š., súdnou znalkyňou z odboru Ekonómia a manažment/ skonštatované
vykázanie znakov odporovateľnosti vo vzťahu k právnym úkonom úpadcu. Pokiaľ žalobca tento listinný
dôkaz - znalecký posudok označil, bolo obsahom jeho procesnej povinnosti tvrdenia a vo väzbe
na to dôkaznej povinnosti svoju argumentáciu primárne konkretizovať a následne preukázať. V tejto

súvislosti súd zdôrazňuje vyššie prijaté závery, v zmysle ktorých nebolo možné zohľadnenie zaplatenia
preddavkov kúpnej ceny hodnotiť ako započítanie, ale ako naplnenie dojednaného spôsobu zaplatenia
kúpnej ceny prostredníctvom zohľadnenia už zaplatených záloh vo forme preddavkov. Na základe
primárneho skonštatovania nepreukázania splnenia podmienky ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR vo
vzťahu k právnemu úkonu Kúpnej zmluvy, rozhodol súd o zamietnutí žaloby i v časti, kde žalobca

navrhol určiť neúčinnosť tohto právneho úkonu. Vo vzťahu k podmienke odporovateľnosti podľa § 57
ods. 4 Zákona vychádzal súd zo záverov vyplývajúcich z uznesenia Krajského súdu Žilina sp. zn. 13
CoKR/2/2011-134 z 11.5.2011, z uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 25 CoKR /5/2013z 15.5.2013, z rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41 CoKR 60/2011 z 31.7.2012 a z
uznesenia Krajského súdu Trnava sp. zn. 31 CoKR 3/2012 zo 14.3.2013.

28. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Súd rozhodol o zamietnutí žaloby v celom rozsahu, a tak sú stranou v konaní úspešnou žalovaní 1 a
2, ktorým súd podľa § 255 ods. 1 CSP priznal plný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % tak,
ako vyplýva z výroku tohto rozsudku, pričom žalobcu zaviazal voči žalovaným spoločne a nerozdielne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia
rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).