Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/25/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113234272
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113234272.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu C. T., nar. X.X.XXXX, bytom
G., E. XX, zastúpeného JUDr. Michalom Feciľákom, advokátom, so sídlom v Prešove, Jesenná 8,
proti žalovanej Slovenskej republike - Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, so sídlom Bratislava,
Chlumeckého 2, o zaplatenie 160.264,11 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov zo dňa 11.6.2014 č. k. 15C/298/2013-188 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne
v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V dôvodoch odvolania uviedol, že predmetom tohto konania je nárok žalobcu na náhradu škody
spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorú žalobca vymedzil ako nárok na náhradu škody spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. D. prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle zákona č. 514/2003
Zb. v znení neskorších predpisov, ako aj s poukazom na ustanovenia zákona č. 162/1995 Zb. v znení

neskorších predpisov.

3. Zdôraznil, že žalobca preukázal, že nárok uplatnil prostredníctvom Katastrálneho úradu v G., ktorý
podaniežalobcupostúpilÚradugeodézie,kartografieakatastraSRatentolistomzo06.07.2010uviedol,
že pre nesplnenie podmienok na uplatnenie náhrady škody nemožno postupovať podľa zákona č.
514/2003 Zb..

4. Súd prvej inštancie sa zaoberal tiež námietkou premlčania daného nároku vznesenou žalovanou.
Zdôraznil,žesubjektívnapremlčaciadobaonárokunanáhraduškodyužalobcuzačalaplynúťprinároku
uplatnenom vo vzťahu k ušlému zisku 60.264,11 Eur dňom, keď uzavrel kúpnu zmluvu so spoločnosťou
J., s.r.o., so sídlom v G. za kúpnu cenu 250.000 Eur, čo bola suma o 60.264,11 Eur nižšia ako mal
dohodnutú kúpnu cenu so spoločnosťou G., s.r.o.. Podľa tejto zmluvy sa kupujúci zaviazal uhradiť
kúpnu cenu pri podpise zmluvy a potvrdzuje prevzatie kúpnej ceny v plnej výške. Premlčacia lehota tak
začala plynúť už 02.02.2010 a so zohľadnením 6 mesiacov, počas ktorých lehota neplynie, uplynula

02.08.2013. Žalobca podal žalobu na súd 16.08.2013, a teda po uplynutí premlčacej doby, pokiaľ ide
o nárok žalobcu na zaplatenie spomínaného ušlého zisku. Nárok žalobcu na zaplatenie náhrady škody
v sume 100.000 Eur súd prvej inštancie nepovažoval za premlčaný a zdôraznil, že žalobca sa mohol
náhrady škody v peniazoch domáhať až potom, ako ich reálne vynaložil. Žalobca uhradil zmluvnú pokutuspoločnosti G., s.r.o. dňom 18.02.2010, a teda so zachovaním lehoty 3,5 roka do 16.08.2013, ako bola
podaná žaloba.

5. Taktiež mal súd prvej inštancie za preukázané, že Správa katastra G. v katastrálnom konaní V XXXX/
XX nepostupovala správne. Podľa súdu prvej inštancie na kúpnopredajnú zmluvu týkajúcu sa prevodu
v nej označených nehnuteľností zo dňa 20.11.2009 medzi predávajúcimi C. B. a spol. a kupujúcim
žalobcom, sa nevzťahovala zákonná ponuková povinnosť podľa § 7a zákona č. 669/2007 s poukázaním
na to, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy neexistovalo právoplatné územné rozhodnutie Krajského

stavebného úradu v G. o umiestnení líniovej stavby. Takéto zákonné predkupné právo nebolo zapísané
v Katastri nehnuteľností a v neposlednom rade aj pri maximálnej obozretnosti Správy katastra G. tu
existoval list ministerstva z 24.06.2009 obsahujúci vyjadrenie Slovenskej republiky, že si predkupné
právo neuplatňuje. Nebolo preto potrebné rozhodnúť o prerušení konania, k čomu došlo dňa 11.12.2009.
V prípade, ak by Správa katastra G. potom, ako jej bol doručený návrh na vklad 27.11.2009 postupovala
zákonne zvoleným spôsobom rešpektujúc 30 dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu na vklad, v súlade

s § 32 ods. 1 Katastrálneho zákona by táto lehota uplynula 27.12.2009. V tejto zákonom stanovenej
lehote Správa katastra G. nerozhodla a vklad povolila až 01.02.2010. S poukázaním na nesprávny
úradný postup spočívajúci v nedodržaní lehoty tento môže mať za následok vznik zodpovednosti za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ale len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku
účastníka katastrálneho konania, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené v práve a iba

týmto postupom. Aj keď nedodržanie lehoty je procesný postup priečiaci sa zákonu, nemôže katastrálny
úrad z dôvodu dopustenia sa tejto procesnej nesprávnosti zodpovedať za všetko, čo nastalo v čase po
uplynutí lehoty, v ktorej mal rozhodnúť o vklade do rozhodnutia o vklade a čo malo negatívny dopad na
majetok účastníka konania. Zdôraznil, že k zmenšeniu majetku žalobcu, ktorý zaplatil zmluvnú pokutu
nedošlo priamo a nesprostredkovane nesprávnym úradným postupom Správy katastra G.. Na to, že

sa zmenšil majetok žalobca má vplyv aj to, že uzavrel zjavne nevýhodnú zmluvu o uzavretí budúcej
kúpnej zmluvy s budúcim kupujúcim G., s.r.o. so sídlom v G. s tým, že dodatkami č. 1 a č. 2 k tejto
zmluve zmluvné strany posunuli termín uzatvorenia zmluvy na 16.01.2010 a tiež si dohodli výhradu,
že neoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy bude alebo výpis z listu vlastníctva, alebo rozhodnutie o
povolení vkladu vlastníckeho práva na Správe katastra G. v prospech budúceho predávajúceho. Súd

prvej inštancie poukázal na úpravu § 292 Obchodného zákonníka. Zdôraznil, že v odseku 5 tohto
zákonného ustanovenia je upravený zánik povinnosti záväzku uzavrieť budúcu zmluvu alebo doplniť
chýbajúci obsah zmluvy za okolností zmenených oproti tým, z ktorých zmluvné strany pri uzatváraní
zmluvy vychádzali. K zániku záväzku v zmysle odseku 5 nedochádza zmenou okolností ako takou,
ale až v dôsledku dôjdenia oznámenia tejto zmeny oprávnenej strane, a to bez zbytočného odkladu.

Potom, ako spoločnosť G., s.r.o., vyzvala žalobcu listom zo 07.01.2010 na uzavretie kúpnej zmluvy na
základe predtým uzatvorenej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v lehote do 16.01.2010 zaslal žalobca
spoločnosti G., s.r.o., list doručený 12.01.2010, v ktorom oprávnenú stranu informoval o postupe Správy
katastra G., ktorá nerozhodla o povolení vkladu vlastníckeho práva napriek urgencii a sťažnosti voči
nezákonnému postupu. Upozornil ho, že nedisponuje listom vlastníctva alebo rozhodnutím o povolení

vkladu, preto nemôže kúpnu zmluvu uzatvoriť v dohodnutej lehote a požiadal o predĺženie lehoty o 10
dní. Žalobca teda spoločnosť G., s.r.o., bez zbytočného odkladu informoval o zmene okolností, z ktorých
strany vychádzali pri vzniku záväzku. Vychádzajúc zo situácie, kedy v možnostiach žalobcu bez jeho
zavinenia nebolo možné splniť dohodnutý záväzok, a teda takéto splnenie od zaviazanej strany ani
rozumne požadovať došlo v zmysle § 292 ods. 5 Obchodného zákonníka k zániku záväzku uzavrieť

budúcu kúpnu zmluvu. Z dôvodu preklúzie záväzku budúceho predávajúceho uzavrieť kúpnu zmluvu v
dohodnutej dobe zanikla z pohľadu súdu prvej inštancie aj jeho povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo
výške 100.000 Eur. Nakoľko žalobca nezvolil účinnú právnu obranu a zmluvnú pokutu napriek zániku
záväzku zaplatil, podieľal sa sám na vzniku škody, ktorá mu tým vznikla. Medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody tak nie je priama príčinná súvislosť ako priama väzba javov, v rámci ktorých

jeden jav vyvoláva druhý jav, teda príčina a následok.

6. So zreteľom na tieto dôvody súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol a vymienil si o trovách
konania účastníkov rozhodnúť postupom podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené, alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Má za to, že na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Žalobca nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, že vo vzťahu k ušlému zisku vo výške 60.264,11 Eur
začala subjektívna premlčacia doba plynúť dňom, keď žalobca uzavrel kúpnu zmluvu so spoločnosťou
J., s.r.o., za kúpnu cenu 250.000 Eur, čo bola suma o 60.264,11 Eur nižšia než ako mal žalobca

dohodnutúsospoločnosťouG.,s.r.o..Súdprvejinštancietotižopomenul,žespoločnosťJ.,s.r.o.uhradila
žalobcovi kúpnu cenu až 02.03.2010, k čomu predložil výdavkový pokladničný doklad. Obchodný prípad,
z ktorého vznikol žalobcovi ušlý zisk v spomínanej výške bol zavŕšený nie uzavretím kúpnej zmluvy, ale
zaplateniu kúpnej ceny a povolením vkladu vlastníckeho práva dňa 26.08.2010. Do zaplatenia kúpnej
ceny a rozhodnutia o povolených vkladov vlastníckeho práva mohol žalobca stále od kúpnej zmluvy

so spoločnosťou J., s.r.o., odstúpiť. Má tak za to, že jeho nárok v časti ušlého zisku 60.264,11 Eur
premlčaný nie je. Za irelevantnú považuje žalobca aj námietku súdu prvej inštancie v tom zmysle,
že žalobca uzavrel zjavne nevýhodnú zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy s budúcim kupujúcim G.,
s.r.o., keďže pri naplnení tejto zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy by bol žalobca dosiahol zisk
273.821,11 Eur, čo predstavuje rozdiel medzi kúpnou cenou vo výške 36.443 Eur a predajnou cenou
310.264,11 Eur a neuzavretie kúpnej zmluvy zo strany spoločnosti G., s.r.o. bolo tiež sankciované

zmluvnou pokutou vo výške 100.000 Eur. Súd prvej inštancie sa ďalej mýli aj v tom, keď tvrdí, že
podľa § 292 ods. 5 Obchodného zákonníka došlo k preklúzii záväzku uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu.
Zdôraznil,žeNajvyššísúdČRkzodpovednostištátuzaškodujudikoval,žemajetkováškoda,ktorejvznik
účastník odôvodňuje prieťahmi v konaní je odškodniteľná vtedy, pokiaľ včasné nevydanie rozhodnutia
malo vplyv na majetkovú sféru účastníka, teda ak prieťahy v konaní boli príčinou ujmy spočívajúcej v

tom,žepohľadávkaneboladlžníkomuspokojená.Taktiežmázato,ževpredmetnejvecibolipreukázané
všetky právne predpoklady zodpovednosti žalovaného. Nesprávny úradný postup Správy katastra G.
priamo spôsobil obmedzenie vlastníckych práv žalobcu, a tým zapríčinil obmedzenie práv nakladať
s nehnuteľnosťou, čo bezprostredne spôsobilo žalobcovi vznik škody. V danej veci prvotnou príčinou
vzniku škody v reťazci príčin a následkov bolo nedodržanie zákonnej lehoty Správy katastra G. tak, že

budúci kupujúci spoločnosť G., s.r.o., odstúpil od zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a nárokoval
si zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 100.000 Eur, ktorú žalobca uhradil a zároveň tak došlo k ušlému
zisku vo výške 60.264,11 Eur z titulu odpredaja predmetu zmluvy spoločnosti J., s.r.o. za nižšiu kúpnu
cenu. Nesprávny úradný postup Správy katastra G. bol teda jedinou a hlavnou príčinou vzniku škody
a nie výška dohodnutej zmluvnej pokuty, či jej dobrovoľná úhrada bez súdneho konania v súlade so

zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy. V zmysle týchto dôvodov žalobca navrhol podanému odvolaniu
vyhovieť.

8. Žalovaná navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Žalovaná poukazovala
predovšetkým na to, že konanie o návrhu na vklad bolo riadne prerušené, námietka žalobu o

nesprávnom úradnom postupe spočívajúcom v nedodržaní lehoty na rozhodnutie o návrhu na vklad
nie je opodstatnená, a teda nebol preukázaný nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Taktiež
zdôraznil, že pokiaľ žalobcovi vznikla škoda v dôsledku skutočnosti, že nevyužil možnosť vyplývajúcu
zo zákona na uzavretie kúpnej zmluvy, neexistuje príčinná súvislosť medzi prípadným nesprávnym
úradným postupom Správy katastra a neuzavretím kúpnej zmluvy. Príčinná súvislosť by existovala iba

medzi vôľou zmluvných strán vyjadrenou v obsahu zmluvy a v prípade, ak by aj žalobca vznik škody
preukázal, nie je za ňu zodpovedná žalovaná. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 210/2008.

9. O odvolaní žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie už odvolací súd rozhodoval rozsudkom z

26.10.2015 č. k. 2Co/180/2014-233, ktorým potvrdil napadnutý rozsudok.

10. V dôsledku podaného dovolania zo strany žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením
z 31.1.2017 č. k. 8Cdo 164/2016-273 zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vrátil mu vec na ďalšie
konanie. Dovolací súd poukázal na to, že žalovaná podala vo vzťahu k odvolaniu žalobcu svoje

vyjadrenie obsahujúce riadnu skutkovú a právnu argumentáciu zo 17.7.2014, ktoré bolo na súd prvej
inštancie doručené 25.7.2014, avšak protistrane, teda žalobcovi ako odvolateľovi doručené nebolo, z
čoho vyplýva, že s ním nebol oboznámený. Dovolací súd teda prihliadol na vadu konania uvedenú v
§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., ktorá sa vyskytla v štádiu odvolacieho konania v podobe nedoručenia
vyjadrenia žalovanej k odvolaniu žalobcu.

11. Odvolací súd v ďalšom konaní vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobcu doručené prvoinštančnému
súdu dňa 25.7.2014 (č. l. 205), ako aj vyjadrenie žalovanej k výzve odvolacieho súdu doručené12.10.2015 (č. l. 223) doručil žalobcovi a rovnako vyjadrenie žalobcu doručené odvolaciemu súdu dňa
7.10.2015 (č. l. 221) doručil žalovanej. Ďalšie vyjadrenia vo veci zo strany strán sporu podané neboli.

12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379, § 380, § 381
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) vec prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

13.Podľa§3ods.1zákonač.514/2003Zb.vzneníplatnomk01.02.2010,štátzodpovedázapodmienok

ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe,
d) nesprávnym úradným postupom.

14. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

15. Podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

16. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bolo takýmto

postupom spôsobená škoda.

17. Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

18. Podľa § 19 ods. 1 -3 citovaného zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

19.Najneskôrsaprávonanáhraduškodypremlčíza10rokovododňa,keďbolopoškodenémudoručené
(oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo
škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a § 8.

20. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do

skončenia prerokovania, najdlhšie však počas 6 mesiacov.

21. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

22. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

23. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 162/1995 Zb. v znení platnom k 01.02.2010, správa katastra rozhodne
o návrhu na vklad do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad.

24. Ako je zrejmé z vykonaného dokazovania, žalobca ako kupujúci uzatvoril dňa 20.11.2009 kúpnu
zmluvu s predávajúcimi C. B. a spol., predmetom ktorej boli podiely predávajúcich spoluvlastníkov k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX kat. úz. G. ako parcely č. R. XXXX a R. XXXX. Pozemky boli
geometrickým plánom č. XX/XXXX rozdelené a boli vytvorené nové parcely KN-C XXXX, KN-C XXXX

a KN-C XXXX/X kat. úz. G..

25. Dňa 04.12.2009 žalobca ako budúci predávajúci so spoločnosťou G., s.r.o. so sídlom v G. ako
budúcim kupujúcim uzatvorili zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a predmetom tejto zmluvy bolispoluvlastnícke podiely vo veľkosti XX/XX na pozemkoch KN-C XXXX, KN-C XXXX a KN-C XXXX/X kat.
úz. G., ktoré žalobca nadobudol uvádzanou kúpnou zmluvou zo dňa 20.11.2009. Žalobca ako budúci
predávajúci sa zaviazal uzavrieť dňa 30.12.2009, teda do 3 dní po uplynutí 30-dňovej lehoty potrebnej k

rozhodnutiu o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech budúceho predávajúceho, kúpnu zmluvu,
ktorou budúci predávajúci odpredá budúcemu kupujúcemu tieto pozemky za dohodnutú kúpnu cenu
85 Eur za m2, spolu vo výške 310.264,11 Eur. Zmluvné strany si taktiež dohodli zmluvnú pokutu a
náhradu škody, ktorá v prípade nedodržania lehoty tak predávajúcim, ako aj kupujúcim bola stanovená
na 100.000 Eur, budúci kupujúci si vymienil právo odstúpiť od zmluvy v prípade nedodržania lehoty a

zmluvné strany sa dohodli, že ich záväzkový vzťah sa spravuje Obchodným zákonníkom.
V dodatku č. 1 zo dňa 28.12.2009 k zmluve o uzavretí budúcej zmluvy, zmluvné strany upravili článok II
zmluvy tak, že záväzok budúceho predávajúceho uzavrieť zmluvu stanovili na 16.01.2010, teda 20 dní
po uplynutí 30- dňovej lehoty potrebnej k rozhodnutiu o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech
budúceho predávajúceho.

26. Dodatkom č. 2 zo dňa 31.12.2009 k zmluve o uzavretí budúcej zmluvy, zmluvné strany opätovne
upresnili článok II zmluvy tak, že neoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy bude výpis z listu vlastníctva
použiteľný pre právne úkony, z ktorého bude zrejmé, že budúci predávajúci je spoluvlastníkom
pozemkov, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy v podiele XX/XX alebo rozhodnutie o povolení vkladu
vlastníckeho práva vedeného na Správe katastra G. pod č. V- XXXX/XX v prospech budúceho

predávajúceho v podiele XX/XX.

27. Je tiež zrejmé, že žalobca podal návrh na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy
uzatvorenej dňa 20.11.2009, tento návrh doručil Správe katastra G. dňa 27.11.2009 s tým, že katastrálne
konanie bolo vedené pod sp. zn. V - XXXX/XX. Správa katastra G. vydala dňa 11.12.2009 rozhodnutie,

ktorým podľa § 31a písm. c) zákona č. 162/1995 prerušila konanie na dobu 30 dní od doručenia
rozhodnutia s odôvodnením, že Správe katastra bol doručený návrh na vklad do katastra nehnuteľností
a následne dňa 10.12.2009 aj rozhodnutie Krajského stavebného úradu v G. o umiestnení líniovej
stavby, právoplatné 21.11.2009. Správny orgán vyzval účastníkov preukázať, že predávajúci ponúkli
vec - predmet prevodu oprávnenému z predkupného práva, a to SR - Ministerstvo dopravy, pôšt a

telekomunikácii a oprávnený si toto právo neuplatnil.

28. Žalobca listom z 19.01.2010 upozorňoval na podľa jeho názoru nezákonný postup Správy katastra
G. a vyzval na vydanie rozhodnutia, poukazoval na nedôvodný postup Správy katastra vo vzťahu k
prerušeniu konania a preukazoval, že oprávnený si predkupné právo v zmysle § 7a zákona č. 669/2007

Zb. neuplatňuje.

29. V priebehu správneho konania budúci kupujúci, spoločnosť G., s.r.o., so sídlom v G., vyzvala žalobcu
na uzavretie kúpnej zmluvy listom zo 07.01.2010 a žalobca 12.01.2010 tejto spoločnosti oznámil, že
Správa katastra G. doposiaľ nerozhodla o povolení vkladu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam,

preto požiadal o predĺženie lehoty na uzavretie zmluvy o 10 dní, a teda do 26.01.2010. Budúci kupujúci,
spoločnosť G., s.r.o., so sídlom v G. listom z 18.01.2010 odstúpila od zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej
zmluvy uzatvorenej dňa 04.12.2009 a zároveň vyzvala žalobcu na úhradu zmluvnej pokuty vo výške
100.000 Eur, ktorú žalobca podľa predloženého príjmového pokladničného dokladu (č.l. 56) uhradil
18.02.2010.

30. Žalobca následne spoluvlastnícky podiel XX/XX na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v kat. úz.
G. nadobudnutých kúpnou zmluvou z 20.11.2009 odpredal kupujúcemu - spoločnosti J., s.r.o., so sídlom
v G. kúpnou zmluvou zo dňa 02.02.2010 za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 250.000 Eur.

31. Ustanovenie § 3 zákona č. 514/2003 Zb. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na
zavinenie) za škodu, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá predpokladá súčasné splnenie troch podmienok,
a to:
1. nesprávny úradný postup,
2. vznik škody,

3. príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

32. V posudzovanej veci nebolo sporné, že žalovaná (príslušný správny orgán) rozhodla o povolení
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v kat. úz. G. - novovytvorenépozemky registra C - KN č. XXXX,XXXX a XXXX / X podľa geometrického plánu č. XX/XXXX v prospech
žalobcu v podiele XX/XX na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi C. B. a spol. ako predávajúcimi
a žalobcom ako kupujúcim dňa 01.02.2010, a teda po uplynutí 30- dňovej lehoty určenej v § 32

ods. 1 zákona č. 162/1995 Zb.. Odvolací súd si však nemyslí, že by Správa katastra G. namietaným
postupom vytvorila protiprávny stav pri uskutočňovaní jednotlivých úkonov v rámci konania v súvislosti
s nevydaním rozhodnutia o povolení vkladu v zákonom určenej lehote. Po podaní návrhu žalobcu
na vklad vlastníckeho práva (27.11.2009) Správa katastra G. rozhodla dňa 11.12.2009 o prerušení
konania na dobu 30 dní od doručenia rozhodnutia, a to v súlade s § 31a písm. c) zákona č. 162/1995

Zb. v znení neskorších predpisov. Správny orgán vyzval účastníkov preukázať, že predávajúci ponúkli
vec - predmet prevodu oprávnenému z predkupného práva a oprávnený si toto právo neuplatnil v
nadväznosti na znenie § 7a zákona č. 669/2007 Zb.. Správny orgán teda považoval za dôležité zistenie
skutočností vyplývajúcich zo spomínaného zákona č. 669/2007 Zb., keď zároveň mal vedomosť o
existencii rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Prešove o umiestnení líniovej stavby č. XXXX-
XXX/XXXX-XX/D.. Správa katastra postupovala s cieľom rozhodnúť o podanom návrhu žalobcu na

vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a v tejto súvislosti išlo o legitímny postup správneho
orgánu, ktorý mu zároveň zákon aj umožňoval. Nemožno pritom argumentovať, že by takýmto postupom
išlo o subjektívny prieťah, kedy by správny orgán bez ďalšieho podstatného dôvodu vo veci nekonal.
Naopak, správny orgán zisťoval skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie podaného návrhu žalobcu na
vklad vlastníckeho práva k daným nehnuteľnostiam, rozhodol o prerušení konania v súlade s § 31a

zákona č. 162/1995 Zb. a napokon je zrejmé aj to, že k zrušeniu takto vydaného rozhodnutia nedošlo.

33. Aj v prípade, ak by sa žalovaná (príslušný správny orgán) dopustila nesprávneho úradného postupu,
keďvovecinávrhužalobcunebolovydanérozhodnutieopovolenívkladuvzákonomustanovenejlehote,
ako to skonštatoval súd prvej inštancie, odvolací súd sa stotožňuje s jeho záverom v tom zmysle, že nie

je daná príčinná súvislosť medzi škodou vzniknutou žalobcovi uhradením zmluvnej pokuty a tvrdeným
nesprávnym úradným postupom žalovanej.

34. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. O
vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie a vznik škody sú v logickom slede, a teda

ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik škody následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a
následkumusíbyťbezprostredný(priamy).Nestačíibapravdepodobnosťpríčinnejsúvislosti,čiokolnosti
nasvedčujúce jej existencií; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť
príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach.
Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok

nevznikol. Musí byť teda doložené, že nebyť protiprávneho konania (opomenutia) škodcu, škodlivý
následok by nenastal. Ak príčinou škody je iná skutočnosť (napr. porušenie zmluvnej povinnosti
samotným poškodeným), zodpovednosť za škodu nenastáva (do pozornosti uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6MCdo 16/2012).

35. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou
skutkovou. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou
ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť
zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto určujúci význam, v čom konkrétne
spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou

poškodeného a konkrétnym konaním škodcu (pokiaľ je protiprávne), sa príčinná súvislosť zisťuje.

36. V zmysle zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 04.12.2009 v spojení s dodatkami č.1 a 2 nešlo medzi
žalobcom a spoločnosťou G., s.r.o. G. ako budúcim kupujúcim o predpokladaný zanedbateľný prevod
nehnuteľností z pohľadu ich hodnoty. Pokiaľ by existoval skutočný záujem o ich odkúpenie, tak potom

zisťovanie podmienok vkladu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam podľa predtým uzatvorenej
kúpnej zmluvy budúcim predávajúcim (žalobcom), tak ako ich realizovala príslušná správa katastra s
potrebnou obozretnosťou a v danom časovom rozsahu by pre budúceho kupujúceho zjavne nemalo
pôsobiť odradzujúco. Podstatným je ale v tomto smere správny poukaz súdu prvej inštancie na to,
že žalobca dohodnutú zmluvnú pokutu platiť nemusel v rovine tej, že táto povinnosť mu v skutočnosti

nevznikla. Postačovala pritom obozretnosť v súkromnoprávnych vzťahoch účastníkov zmluvy o budúcej
zmluve, aby sa skonštatovalo, že žalobca neporušil zmluvnú povinnosť.37. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 575 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.

38. Plnenie nie je nemožné najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími
nákladmi alebo až po dojednanom čase.

39. Ak sa nemožnosť týka len časti plnenia, zanikne povinnosť len pokiaľ ide o túto časť; veriteľ má
však právo ohľadne zvyšujúceho plnenia od zmluvy odstúpiť. Ak však z povahy zmluvy alebo z účelu

plnenia, ktorý bol dlžníkovi známy v čase uzatvorenia zmluvy vyplýva, že plnenie zvyšku záväzku nemá
pre veriteľa žiaden hospodársky význam, zaniká záväzok v celom rozsahu, ibaže veriteľ bez zbytočného
odkladu potom, čo sa o nemožnosti časti plnenia dozvedel oznámi dlžníkovi, že na zvyšku plnenia trvá.

40. Odvolací súd zdôrazňuje, že na možnosť použitia citovaného zákonného ustanovenia strany sporu
upozornil (§ 213 ods. 2 O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016), zároveň sa obe strany k postupu podľa

tohto ustanovenia vyjadrili (č.l. 215, 217). Zmluva o prevode nehnuteľností uzatvorená medzi fyzickou
osobou a právnickou osobou (podnikateľom) aj napriek dohode jej účastníkov o použití ustanovení
Obchodného zákonníka je typickým občiansko - právnym vzťahom.

41. V zmysle ustanovenia § 575 Občianskeho zákonníka, pôjde o nemožnosť plnenia vtedy, ak k

nemožnosti plnenia došlo po vzniku záväzku. Záväzok zaniká, len čo sa plnenie stalo z objektívnych
dôvodov nemožným. Nemožnosť plnenia môže nastať aj zo subjektívnych dôvodov, a to vtedy, keď
nemožnosť plnenia nastala na strane dlžníka. Dôvodom zániku dlžníkovho záväzku môže byť aj len
dočasná nemožnosť dlžníka plniť a posúdenie, či ide o plnenie nemožné, bude v konkrétnom prípade
závisieť spravidla od času splatnosti dohodnutého plnenia a od predmetu plnenia (obsahu záväzku).

Nemožnosť plnenia však môže nastať aj prv, než sa plnenie stalo splatným.

42. Je zrejmé, že žalobca vzhľadom na zvolený postup Správy katastra G. nemohol ovplyvniť časový
rámec trvania rozhodovania správneho orgánu o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.11.2009. Súd prvej inštancie správne zdôraznil,

že žalobca bez zbytočného odkladu oboznámil budúceho kupujúceho o zmene okolností, z ktorých
zmluvné strany vychádzali pri vzniku záväzku, a teda, že vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
do času dohodnutého v zmluve o budúcej zmluve povolený nebude. Žalobca, ktorý nevytvoril žiaden
protiprávny stav, napriek zániku záväzku zaplatil zmluvnú pokutu, čím nezvolil účinnú právnu obranu. Na
týchto záveroch nič nemení, ani pokiaľ by vzťahy strán sporu a nároky z toho plynúce boli posudzované

podľa ustanovení Obchodného zákonníka (§ 290, § 295 Obchodného zákonníka), ktoré pri rozhodovaní
o veci aplikoval prvostupňový súd. Aj v takom prípade by bol správny záver prvostupňového súdu o
preklúzii záväzku budúceho predávajúceho uzatvoriť kúpnu zmluvu v dohodnutej lehote, čím by zanikla
aj povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Naviac platí, že ak bol vznik škody spôsobený výlučne porušením
zmluvných povinností samotným žalobcom, to znamená, že je vylúčená ako priama príčina vzniku

žalobcom označenej ujmy iná skutočnosť (iné protiprávne konanie alebo opomenutie, do pozornosti
uznesenie NS SR sp. zn. 6MCdo 16/2012). Ak správny orgán nerozhodne o návrhu na vklad v určenej
lehote, nemôže len z titulu dopustenia sa uvedenej procesnej nesprávnosti (bez ďalšieho) zodpovedať
za všetko, čo nastalo v čase po uplynutí lehoty, v ktorej mal rozhodnúť o vklade, do rozhodnutia o vklade
a čo malo negatívny dopad na majetok účastníka katastrálneho konania ( do pozornosti rozsudok NS

SR sp. zn. 3Cdo 32/2007). Ak by aj bol daný nesprávny úradný postup žalovanej, tak toto konanie a
žalobcom požadovaná škoda nie sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku.

43. Súd prvej inštancie sa napokon správne vyporiadal aj s uplatnenou námietkou premlčania žiadaného
nároku žalobcu kvalifikovaného ako ušlý zisk v rozsahu 60.264,11 Eur, ktorý spočíva v nadobudnutí

nižšej kúpnej ceny za nehnuteľnosti neskôr odpredané spoločnosti J., s.r.o. G. potom, čo budúci kupujúci
z predtým uzatvorenej zmluvy o budúcej zmluve (G., s.r.o., G.) odstúpil od tejto zmluvy dňa 18.01.2010.

44. V zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Zb. v znení neskorších predpisov, subjektívna premlčacia
doba začína plynúť od okamihu, keď sa poškodený o vzniku škody dozvedel, a teda keď zistil tie

okolnosti, z ktorých možno dôvodiť vznik škody a aspoň orientačne aj jej rozsah. V danom prípade táto
premlčacia doba u žalobcu začala plynúť dňom uzatvorenia kúpnej zmluvy so spoločnosťou J., s.r.o.,
G. za dohodnutú kúpnu cenu 250.000 Eur, čo predstavovalo plnenie o 60.264,11 Eur nižšie ako bola
predtým dohodnutá kúpna cena so spoločnosťou G., s.r.o.. Pokiaľ aj žalobca argumentuje tým, že kúpnacena mu reálne zo strany kupujúceho bola vyplatená až 02.03.2010, v zmysle článku III kúpnej zmluvy
je nesporné, že kupujúci sa zaväzuje uhradiť kúpnu cenu pri podpise zmluvy a zároveň predávajúci
potvrdzuje prevzatie kúpnej ceny v plnej výške. Premlčacia doba tak začala plynúť už 02.02.2010 a aj so

zohľadnením 6 mesiacov, počas ktorých lehota neplynula (§ 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Zb.) uplynula
02.08.2013, a teda pred podaním žalobného návrhu na príslušný súd.

45. So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd hodnotí rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny a tento potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p..

46. O trovách tohto odvolacieho a dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Vzhľadom na celkový výsledok odvolacieho konania žalobca nemá právo
na náhradu trov a žalovanej v tomto konaní trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).