Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/101/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219201319
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8219201319.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci starostlivosti súdu o
maloletého R. Y. C., W. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny F., dieťa rodičov N. Y., W. XX.XX.XXXX, F. Ť. XXX/XX, XXX XX F., zastúpenej
JUDr. Jozefom Stašákom, advokátom so sídlom Andraščíkova 3, Bardejov a Y.. C. C., W. XX.XX.XXXX,
F. R. XXX/XX, F., zastúpeného JUDr. Vierou Mulikovou, advokátkou so sídlom M. V. Miškovského 3,
Bardejov,vkonaníozvýšenievýživnéhopremaloletédieťa,oodvolanírodičovprotirozsudkuOkresného
súdu Bardejov č.k. 4P/133/2019-140 zo dňa 22.01.2020 takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok vo výroku o bežnom výživnom tak, že z v y š u j e výživné zo strany otca pre mal. R.
Y. C. zo sumy 200.- Eur mesačne na sumu 300.- Eur mesačne, počnúc dňom 01.07.2019 do budúcna,
ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, čím sa mení rozsudok
Okresného súdu Bardejov č.k. 3P/96/2012-128 zo dňa 03.04.2014 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove č.k. 4CoP/20/2014-168 zo dňa 24.09.2014 vo výroku o výživnom.

II. Zrušuje rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je zmena rozsahu výživného na mal. R. Y.. O výživnom bolo naposledy
rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 3P/9/2012-128 zo dňa 03.04.2014 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 4CoP/20/2014-168 zo dňa 24.09.2014. Matka sa domáha
zmeny výživného dôvodiac to tým, že od poslednej úpravy sa výrazne zmenili pomery maloletého syna,
ako aj pomery povinného rodiča.

2. Otec považuje doposiaľ stanovené výživné za primerané pre potreby maloletého syna a je to v jeho
možnostiach a schopnostiach. Navrhoval návrh zamietnuť.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd“) rozhodol napadnutým rozsudkom č.k. 4P/133/2019-140 zo

dňa 22.01.2020 tak, že:

„M e n í rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 3P/96/2012-128 zo dňa 03.04.2014 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 4CoP/20/2014-168 zo dňa 24.09.2014 tak, že: Otec je p ov i n n ý prispievať na výživu maloletému R. Y. C., nar. XX.XX.XXXX mesačnou sumou vo výške 250,-
Eur počnúc od 01.07.2019 do budúcna, vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci na účet
matky maloletého.

Dlžné výživné za obdobie od 01.07.2019 do 31.01.2020 vo výške 350,- Eur je otec p o v i n n ý uhradiť
na účet matky maloletého v lehote do 31.03.2020.
Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým R. Y. C., nar. XX.XX.XXXX:
- každý posledný celý víkend v kalendárnom mesiaci od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod.,
- každý kalendárny rok od 01.07. od 10.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod.

Otec si maloletého vyzdvihne v čase určenom pre začiatok styku s ním v mieste bydliska maloletého,
kde ho po uplynutí doby určenej pre styk s ním vráti.
Matka je p o v i n n á maloletého R. Y. na styk s otcom riadne pripraviť.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

4.Svojerozhodnutieodôvodniltým,žematkavsúčasnostižijevspoločnejdomácnostismaloletýmR.Y..

Jej mesačný príjem je okolo 700,- Eur netto, iný príjem nemá. Maloletý je zdravý. Matka vyšpecifikovala
mesačné náklady na maloletého: strava v škole 22,- Eur, telefonovanie 66,- Eur (v čom sú náklady na
telefonovanie matky, maloletého a mesačná splátka za mobilný telefón), školský klub 14,- Eur, oblečenie
a obuv 25,- Eur (300,- Eur ročne), súkromná jazyková škola 40,- Eur (120,- Eur na 3 mesiace), základná
umelecká škola (bicie) 10,- Eur (60,- Eur na 6 mesiacov), 80,- Eur ročne na školské pomôcky. Matka

platí mesačne na bývanie 250,- Eur, spláca hypotéku vo výške 200,- Eur, mesačné náklady na stravu
pre ňu a maloletého predstavujú 200,- Eur. Otec sa so synom stretáva a kupuje mu darčeky. Otec
žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Pribudla mu v roku 2014 ďalšia vyživovacia povinnosť,
na syna C. prispieva sumou 180,- Eur mesačne. Otec je spoluvlastníkom bytu, v ktorom býva, s 1
spoluvlastníckym podielom. Jeho mesačný príjem predstavuje okolo 2.000,- Eur. Mesačné náklady otec

vyšpecifikoval na 220,- Eur strava v domácnosti a 80,- Eur strava v práci, 80,- Eur oblečenie a obuv, 30,-
Eur hygiena, 21,- Eur mobilný telefón, 17,51 Eur internet a televízia, 80,- Eur lieky, 50,- Eur fyzioterapia,
45,- Eur telocvičňa, 100,- Eur voľno časové aktivity so synom, čistiace prostriedky 10,- Eur, okolo 240,-
Eur náklady na bývanie, 11,25 Eur životné poistenie, 250 Eur pohonné hmoty, ročné náklady: poistenie
domácnosti a stavby 27,- Eur, poplatok za komunálny odpad 27,- Eur, daň z nehnuteľnosti 24,- Eur,

poistenie motorového vozidla (za dve motorové vozidlá) 227,- Eur, údržba motorového vozidla 150,- Eur,
členské príspevky pre L. 18,- Eur, príprava na atestáciu 300,- Eur, stomatológ 60,- Eur.

5. Prijal názor, že návrh na zvýšenie výživného je dôvodný a to čiastočne vo výške 250,- Eur mesačne.
Konštatoval, že náklady na výživu maloletého sa podstatne zvýšili, pretože od posledného rozhodnutia

uplynula doba 5 rokov. Znášať potreby navýšenia musí viac otec, keďže sa o dieťa osobne nestará.
Výživné určené v roku 2014 bolo podľa názoru súdu vysoké najmä s ohľadom na vyživovaciu povinnosť
oboch rodičov a neexistenciu mimoriadnych okolnosti. Dlh na výživnom umožnil otcovi zaplatiť do
31.03.2020.

6. Súd stanovil podmienky pre stretávanie otca s maloletým synom.

7. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust.§ 24, § 25 ods. 1, 2, § 26, § 62 ods. 1, 5, § 75 ods.
1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

III. Obsah odvolaní a vyjadrení k odvolaniu

9. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec, a to proti výroku o povinnosti platiť
zvýšené výživné a výroku o dlžnom výživnom. Nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím v tejto časti. Má
za to, že súd dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, čo zakladá odvolací dôvod v zmysle ust. §
365 ods. 1 písm.f/ C.s.p. Zvýšenie výživného nezodpovedá oprávneným potrebám maloletého dieťaťa.
Výdavky spolu na maloleté dieťa tak ako ich stanovila matka sú vo výške 286,60 Eur, a teda ak prispieva

v súčasnosti otec sumou 200,- Eur, predstavuje to 75 % výdavkov výhradne na syna, ktoré plní on.
Podstatné relevantné v pozitívnom smere je to, že matka v čase pôvodného rozhodovania dosahovala
nižší príjem než je v čase súčasného rozhodovania. Podľa odvolateľa matka zmenou zamestnania si
znížila príjem a treba skúmať jej potenciálne možnosti. Súd neprihliadol na to, že spláca dlžné výživné vovzťahu k ďalšiemu synovi C. a nesprávne vníma, že predmetnú platbu nemožno považovať za povinnú
mesačnú platbu, ide naopak o podstatný jeho výdavok. Nezohľadnil jeho zhoršený zdravotný stav, ktorý
mu komplikuje pracovné aktivity, keďže dochádza k jeho práceneschopnostiam. Pre určenie výživného

je dôležité pravidlo rovnakej životnej úrovne, naozaj nie sú reálne zvýšené potreby na X-ročné dieťa,
aby dostávalo výživné 300,- Eur mesačne, to znamená, že by vykazovalo potrebu 600,- Eur mesačne.
Navrhuje v napadnutej časti rozsudok zmeniť a návrh matky zamietnuť.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka s návrhom na zmenu rozhodnutia súdu

prvej inštancie a vyhoveniu jej návrhu v celom rozsahu. Zároveň žiada dlžné výživné, aby bol otec
povinný zaplatiť v lehote 15 dní. Poukazuje na to, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutočný stav
veci, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne právne rozhodol vo veci. Súd nezohľadnil
záujem maloletého dieťaťa, ktorý je v každých konaniach starostlivosti súdu najdôležitejší. Súd je
povinný pri určení výživného prihliadnuť na schopnosti, možnosti povinného rodiča maloletého dieťaťa
a dieťa sa musí podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Otec dieťaťa má XX rokov, vzhľadom na

prax odbornej chirurgie je mu známe, že je nevyhnutné, že musí vykonať druhú atestáciu, čo už dlhšie
odkladá. Sám súhlasil so zvýšením výživného na syna na 300,- Eur počnúc prvým dňom v mesiaci
potom čo vykoná špecializačnú skúšku. Mesačný príjem otca je vyšší, pretože pozostáva aj zo mzdy
za sústavnú pohotovostnú službu, čo je 500,- až 800,- Eur mesačne a odhadom je jeho mesačná mzda
minimálne 2.400,- až 2.500,- Eur, nepriznal svoje majetkové pomery, peniaze neinvestuje, nepreukázal

stav na účtoch. Vzhľadom na výživné, ktoré posiela, otec sa snaží náklady syna znižovať, zďaleka to
nezabezpečuje jeho potreby, jeho životné náklady a vôbec nie životnú úroveň otca.

11. K odvolaniu otca podala písomné vyjadrenie matka, ktorá uviedla, že otec plní výživné vo výške 250,-
Eur mesačne od doručenia rozsudku. Má za to, že akceptuje danú výšku výživného. Trvá na podanom

odvolaní.

12. K odvolaniu matky podal písomné vyjadrenie otec. Vykonanie atestácie nie je nevyhnutnou
podmienkou vykonávania odbornej práce. Povolanie lekára zahŕňa veľké množstvo špecializácií. Matka
pre svoje vzdelanie neurobila vôbec nič. Od poslednej úpravy pomerov prešiel značný čas, avšak matka

od roku 2014 až do roku 2018 hospodárila so značnou sumou dlžného výživného a mohla si vytvoriť
úspory.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - účastníkmi konania, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§
355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.d/, g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné
náležitosti(§127a§363C.s.p.),preskúmalnapadnutérozhodnutiebezviazanostirozsahom(§65CMP)

a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď
deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že
boli splnené podmienky pre zmenu rozsudku vo výroku o zmene rozsahu výživného podľa ustanovenia
§ 388 C.s.p. a v prevyšujúcej napadnutej časti pre jeho zrušenie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm.

b) C.s.p.

14. Odvolateľka - matka nesúhlasí so stanovenou výškou výživného, považuje rozhodnutie za
nedostatočne zdôvodnené, závery súdu o stanovení výšky nie sú správne a nezodpovedajú reálnym
možnostiam a schopnostiam otca a potrebám maloletého syna. Odvolateľ - otec nesúhlasí so zvýšením

výživného, má za to, že nenastali na strane oprávneného zvýšené náklady natoľko, aby doposiaľ plnené
výživné nepostačilo na uspokojenie potrieb maloletého s prihliadnutím na zmenu pomerov na strane
povinnej matky.

15. V nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky odvolateľov a po vyhodnotení skutočného stavu

veci odvolací súd uvádza, že za situácie súdom zisteného skutočného stavu veci možno konštatovať, že
zvýšenie výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého R. Y., otázna však naďalej ostáva
výška primeraného výživného, ktorá by rovnako zodpovedala možnostiam, schopnostiam a majetkovýmpomerom povinného rodiča, prihliadnuc na kritéria osobnej starostlivosti matky a stanovenia jej rozsahu
výživného.

16. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o výške zvýšeného výživného odôvodnil zvýšenými potrebami
maloletého dieťaťa, možnosťami a schopnosťami povinného otca. Pri pomeroch otca, jeho príjmov
konštatuje príjem mesačný vo výške cca 2000,- Eur. Konštatuje schopnosť otca dosahovať príjem na
zabezpečenie potrieb maloletého syna.

17. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

18. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 230 C.s.p. i ust. § 78 ods. 1 zákona č.36/2005 Z.z.

o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“). C.s.p. v uvedenom
ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka
res iudicata - veci rozhodnutej). CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu
dodržať, konkrétne ust. § 121 CMP, ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery.
Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu

vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).

19. Maloletý R. Y. je stále osobou oprávnenou z výživného a je odkázaný na plnenie vyživovacej
povinnosti zo strany rodičov. Vyživovacia povinnosť rodiča k neplnoletému dieťaťu je daná ex lege
a obvyklým spôsobom plnenia je stav, kedy dieťa žije v spoločnej domácnosti rodičov a výživné je

plnené v naturálnej forme. Súd k stanoveniu konkrétnej výšky výživného pristupuje len v prípadoch
potencionálneho ohrozenia oprávneného dieťaťa - ak nežijú rodičia spolu, došlo k rozpadu ich rodiny,
prípadne k rozvodu manželstva a prípadne pokiaľ niektorý z rodičov svoju vyživovaciu povinnosť neplní.
Zmyslom je teda zabezpečiť dieťaťu porovnateľné podmienky s tými, aké by malo keby rodičia žili spolu
a riadne sa o dieťa starali (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. IV.ÚS 650/15 zo dňa 16.12.2015).

20. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom takejto zmeny je výrazná zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na
strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast

nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa a
pod. Na strane povinného rodiča ide o zmenu jeho majetkových pomerov príjmov.

21. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil existenciu dôvodov pre zmenu pôvodného rozsudku o výške
výživného v časti týkajúcej sa výživného pre mal. R. Y. v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine z hľadiska

zmeny pomerov na strane dieťaťa, ako aj oboch rodičov. O výške výživného rozhodoval v súlade s ust.
§ 62, § 75 Zákona o rodine. Ohľadne skutkových otázok posudzovaných súdom prvej inštancie učinil
odvolací súd do určitej miery odlišný skutkový záver ohľadne príjmov otca a vyhodnotenia jeho životnej
úrovne, čo má dopad na stanovenie iného rozsahu výživného, než ho stanovil súd prvej inštancie. Svoje
závery argumentuje nasledovnými dôvodmi.

22. Zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplývajú nasledujúce závery. Rodičia mal.
R. Y. nežijú v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť zabezpečuje matka. Otec doposiaľ prispieval
na výživu syna sumou 200,- Eur mesačne, posledná úprava výživného bola vykonaná v konaní pred
Okresným súdom Bardejov pod sp.zn. 3P/96/2012. Matka má vyživovaciu povinnosť iba k synovi,

otcovi pribudla vyživovacia povinnosť, k maloletému C., ktorý sa narodil XX.XX.XXXX. Matka považuje
náklady na výživu maloletého dieťaťa mesačne minimálne vo výške cca 270,- Eur za výdaje, ktoré
sú nevyhnutné a potrebné. Uvádza, že ide o výdaje, ktoré sú základné; ide o výdaje, ktoré súvisia
so školskými potrebami, pomôckami maloletého, poplatkami za plávanie, štúdiom anglického jazyka,
náklady na mobilný telefón, náklady na ošatenie a obuv. Maloletý je žiakom A.koly, žije v spoločnej

domácnosti s matkou, ktorá uhrádza všetky plnenia súvisiace s bývaním, chodom domácnosti.

23. Matka je zamestnaná, pracovala na pozícií učiteľky v Y. škole v Q., dosahovala príjem vo výške cca
750,- Eur mesačne, v súčasnosti pracuje a je zamestnaná na Y. F., kde jej zárobok je vo výške 665,20Eur. Z lustrácie vykonanej v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že do 31.08.2019 pracovala matka na I.
Q. a od 01.09.2019 sa stala zamestnancom Y. F.. Vychádzajúc z údajov v registri sociálnej poisťovni
bol príjem matky v roku 2019 v hrubom vyjadrení 11.745,- Eur, pri 13,4 % zákonných odvodoch a 19 %

dani z príjmu jej priemerný mesačný čistý príjem bol vo výške 690,- Eur (689,725) a v kalendárnom roku
2020 jej hrubý príjem bol 11.711,23 Eur, pri odvodovej povinnosti a 19 % daňovom zaťažení, celkový
čistý príjem bol 8.214,96 Eur a priemerný jej mesačný príjem vo výške 684,58 Eur.

24. U otca súd prvej inštancie zistil, že pracoval ako lekár v O. a následne ako lekár v P. Z

lustrácie vykonanej odvolacím súdom v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že otec bol zamestnancom od
05.12.2011 do 30.07.2019 nemocnice O., v tejto nemocnici pracoval aj na základe Dohody o vykonaní
práce a mal nepravidelný príjem v období od 03.08.2019 do 04.08.2019, od 06.09.2019 do 30.09.2019,
od 19.10. 2019 do 31.12.2019, od 01.01. 2020 do 31.12.2020, ďalej mal nepravidelný príjem na základe
Dohody o vykonaní práce v roku 2019 za obdobie od 05.03.2019 do 08.03.2019 zo N. Od 01.08.2019
sa stal zamestnancom Y.

25. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí sa dôsledne nevyrovnal s otázkou porovnania pôvodného
príjmu otca s novým príjmom, ktorý dosahuje v súčasnosti. Konštatuje iba, že jeho príjem je cca 2.000,-
Eur mesačne a tento príjem dovoľuje otcovi platiť zvýšené výživné vo výške 250,- Eur mesačne. Pokiaľ
sa porovnajú pomery na strane otca, tak v pôvodnom konaní o určení výživného príjem otca bol od

1.300,- do 1.550,- Eur mesačne netto s tým, že vlastnil hnuteľný aj nehnuteľný majetok. Pracoval
ako lekár v W. Vychádzajúc z lustrácie v registri Sociálnej poisťovne otec v roku 2019 bol nielen
zamestnancom v riadnom pomere, ale mal aj príjem z dohôd o vykonaní práce. Jeho hrubý príjem z
príjmu z pracovnoprávneho pomeru za obdobie kalendárneho roka 2019 bol vo výške 41.677,71 Eur a
z Dohôd o vykonaní práce vo výške 3.998,- Eur a 657,- Eur, celkový jeho príjem v kalendárnom roku

2019 tak predstavoval sumu 42.334,71 Eur. Z príjmu 40.677,71 Eur predstavovala odvodová povinnosť
5.584,81 Eur (13,4 %) a z nepravidelného príjmu 45,99 Eur (7 %). Priemerný príjem otca za 12 mesiacov
kalendárneho roka 2019 predstavoval 29.703,32 Eur a jeho priemerný čistý mesačný príjem bol vo
výške 2.475,- Eur. V kalendárnom roku 2020 príjem z pracovného pomeru dosiahol otec vo výške
52.372,76 Eur a z Dohody o vykonaní práce mal pravidelný príjem vo výške 5.281,- Eur, spolu jeho

príjem predstavoval v hrubom vyjadrení 57.653,76 Eur, odvodová povinnosť predstavovala 7.725,60
Eur, po odpočítaní 19 % dane a čiastočnej 25 % dane spolu vo výške 10.520,24 Eur, predstavoval jeho
príjem za 12 mesiacov roka 2020 sumu 39.675,92 Eur a priemerný mesačný čistý príjem predstavoval
sumu 3.306 Eur. Vzhľadom na dané zistenia, tak pri prieskume zárobkových možností odvolací súd
považuje príjem otca z jeho závislej činnosti za príjem, ktorý dosahoval v kalendárnom roku 2019 vo

výške 2.475,28 Eur mesačne a v roku 2020 vo výške 3.306,33 Eur mesačne.

26. Majetkové pomery povinného rodiča boli súdom prvej inštancie zistené. Pri komplexnom posúdení
pomerov otca prihliadol na to, že otec žije v spoločnej domácnosti s matkou a na uspokojovaní potrieb
súvisiacich s bývaním sa podieľa v určitej miere.

27. Na strane maloletého R. Y. súd správne konštatoval zvýšené potreby oproti stavu pôvodného
rozhodovania. Nie je možné konštatovať, aby matka uplatňovala neštandardné výdaje. Vzhľadom na vek
maloletého, matka uplatňuje v špecifikácii skôr základné výdaje, ktoré súvisia s bežným uspokojovaním

jeho potrieb, ako je stravné, ošatenie, obuv. Treba tam zahrnúť aj náklady na čistiace prostriedky,
drogériu, kozmetiku, náklady na prípadne poistné, ďalej náklady, ktoré súvisia s jeho zdravotným
stavom, na jeho zdravotnú starostlivosť. Zahŕňajú sa medzi oprávnené aj náklady na voľnočasové
aktivity maloletého, aktivity súvisiace s jeho vzdelaním a s uspokojovaním potrieb, ako je návšteva
inštitútu cudzích jazykov, náklady, ktoré súvisia so školskými výletmi, zakupovaním kníh potrebných

pre vyučovanie maloletého, ale aj pre jeho všeobecné vzdelanie. Medzi náklady, ktoré predstavujú
oprávnené náklady, je treba zarátať aj polovicu nákladov súvisiacich s bývaním maloletého, náklady
na platenie služieb spojených s užívaním bytu vrátane domovej dane, poplatkov za komunálny odpad.
Je spravodlivé, že na maloletého pripadá pomerná suma týchto nákladov súvisiacich s bývaním,
chodom domácnosti. Medzi potreby dieťaťa patria aj náklady, ktoré sú sporadické, ako napríklad nákup

spoločenských hier, mobilný telefón, knihy, hračky.

28. Predmetom vyživovacej povinnosti je plnenie výživného. Pojem výživné nie je definovaný v Zákone
o rodine alebo v inom právnom predpise úplne. Možno však vyvodiť, že ide o majetkové plnenie, ktoréposkytuje osoba povinná osobe oprávnenej za účelom zabezpečenia úhrady ich životných potrieb.
Nejde teda len o zabezpečenie výživy vo vlastnom slova zmysle, ale o zabezpečenie všetkých nákladov
oprávnenej osoby v materiálnej i nemateriálnej sfére v rozsahu, ktorý je stanovený Zákonom o rodine

pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Výživné je teda označované ako výživné v užšom slova
zmysle a v širšom význame sa rozumie ako označenie celého inštitútu rodinného práva, teda označenie
pre súhrn práv a povinnosti. Súčasťou tohto právneho vzťahu je potom povinnej osoby plniť vyživovaciu
povinnosť a tomu korešponduje nárok na výživné osoby oprávnenej.

29. Povinnosťou súdu pri určovaní výživného je prihliadať na najlepší záujem dieťaťa, ktorý má
relevanciu pri určovaní rozsahu výživného. Každé dieťa má právo mať jasný životný štýl, rastie, potreby
sú zvýšené, je potrebné prihliadnuť pri stanovení výživného aj na možné scenáre rozvoja vývoja dieťaťa
a podrobiť to v krátkodobom a dlhodobom horizonte. Výživné znamená, že dieťa dostáva prostriedky
a aj príležitosti, aby sa mohlo rozvíjať fyzicky, mentálne, duchovne, sociálnym zdravým, normálnym
spôsobom, teda potreby dieťaťa pri stanovení výživného sú vnímané v najširšom slova zmysle a čo v

najlepšom jeho záujme.

30. Na strane maloletého R. Y., ako už bolo konštatované, nejde o nadpriemerné potreby, má svoje
základné potreby, príjmy jeho rodičov sú schopné pokryť náklady, ktoré maloletý potrebuje. Odvolací
súd nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, jeho hodnotením, že pôvodne určené výživné vo

výške 200,- Eur bolo veľmi vysoké a neexistovali nejaké mimoriadne okolnosti (str. 5 rozhodnutia
súdu). Je potrebné rešpektovať pôvodné rozhodnutie súdu o určení výživného pre maloletého Y., ktoré
zohľadňovalo schopnosti a možnosti oboch rodičov, jeho potreby a samozrejme životnú úroveň oboch
rodičov. Dieťa má právo okrem uspokojovania základných biologických, fyziologických potrieb, potrieb
vzdelania, potrieb osobného rozvoja a ich naplnenia uspokojovať svoje určité životné potreby vo vzťahu

k životnej úrovni, ktorá odzrkadľuje aj mieru schopnosti jeho povinných rodičov.

31. V prejednávanej veci po zistení príjmov otca tak za dôležitý aspekt považuje odvolací súd to, že dieťa
má právo sa podieľať na životnej úrovni svojho rodiča. Ide o spojené nádoby vo vzťahu k maloletému
dieťaťu, kedy dieťa a rodič budú mať porovnateľnú životnú úroveň za súčasného rešpektovanie výchovy

dieťaťa vzhľadom na vzťah k financiám, ako aj k správnemu vedeniu dieťaťa vo vzťahu k tomu
povinnému rodičovi, ktorý má vyššiu úroveň a zabezpečuje potreby dieťaťa vo zvýšenej miere. Výživné
má slúžiť na zabezpečenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa s cieľom zabezpečiť rozvoj dieťaťa.
Vyššie popísané zistenia svedčia o závere, že príjmové i majetkové pomery otca a ich úroveň sú
dôvodom pre uspokojovanie nielen základných potrieb dieťaťa, ale aj iných potrieb syna, ktoré sú závislé

na celkovej životnej úrovni otca ako povinného rodiča a jeho majetkových pomeroch.

32. Pri určovaní výšky výživného vzal odvolací súd na zreteľ aj mieru osobnej starostlivosti o maloletého
syna, ktorá je nepomerne rozdielna na strane matky a otca, a v percentuálnom vyjadrení ide na strane
matky takmer o 90 % starostlivosť o maloletého s prihliadnutím na vek maloletého a doposiaľ realizovaný

styk otca s dieťaťom. Neobstojí tak námietka otca, ktorý poukazuje na to, že matka by sa mala podieľať
rovnakou mierou na plnení potrieb maloletého.

33. Otec v odvolaní namieta, že potreby syna sú špecifikované takmer vo výške 270,- Eur. Pri platení
polovice nákladov a zo strany otca a matky by potreby dieťaťa boli až vo výške takmer 600,- Eur.

Išlo by o neprimerane vysoké potreby. Opätovne je potrebné zdôrazniť, že v špecifikácii výdajov sa
nezahrnuli náklady matky, ich pomer, ktoré súvisia s bývaním, s chodom domácnosti, s poplatkami za
komunálny odpad, s daňovými povinnosťami, na ktorých by sa maloleté dieťa malo podieľať rovnako, nie
sú tam vyčíslené žiadne náklady na zdravotnú starostlivosť, ktorá bežne, aj keď je maloleté dieťa zdravé,
náklady s kozmetikou, drogériou a iné náklady, ktoré sú sporadické. Výživné v sebe zahŕňa aj potreby

na vzdelanie, potreby na prípravu na budúce povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby, náklady
zdravotnej starostlivosti, tieto náklady sú považované za primerané, ak sa hodnotí aj fyzická, duševná
vyspelosť maloletého dieťaťa. Ak sú reálne možnosti oprávnených rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj
ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu,
sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Z charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti

vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať, keďže budú vznikať až v budúcnosti.34. Vzhľadom na zistené príjmy otca v čase rozhodnom pre určenie výživného je možné konštatovať,
že otec v dobe na výživu mal. syna neprispieval čiastkou, ktorá postačovala k uspokojovaniu jeho
aktuálnych potrieb v dostatočnej miere. Odvolací súd reflektuje rozdielnosť príjmov rodičov, ich

majetkové pomery, už zmienenú osobnú starostlivosť matky. S prihliadnutím na podiel matky na výžive
syna, na dosahovaný príjem otca, jeho celkovú životnú úroveň pri komparácii oprávnených výdajov
maloletého ako žiaka základnej školy, považuje odvolací súd bežné výživné v rozsahu 300,- Eur za
výživné zodpovedajúce zákonom ustanoveným východiskovým kritériám. Táto suma predstavuje z
čistého príjmu otca v roku 2019 iba 12 % a v roku 2020 len 9 % z jeho čistého príjmu. Rozsah takto

stanoveného výživného, ktoré je otec povinný platiť od stanoveného dátumu, je odrazom posúdenia
individuálnych skutkových okolností prejednávanej veci.

35. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, vzhľadom na vyššie opísané kritéria prijal záver o
existencii dôvodnej zmeny na strane oprávneného od 01.07.2019.

36. Pokiaľ ide o námietky odvolateľky, teda matky, že otcov potencionálny príjem je vyšší, respektíve by
mohol otec potencionálne dosahovať vyšší príjem, nie sú dôvodné. Otec vzhľadom na svoje vzdelanie,
schopnosti a možnosti dosahuje dostatočný príjem na plnenie výživného vo vzťahu k svojmu maloletému
synovi, pracuje jednak v pracovnom pomere, ako aj na základe dohôd o vykonaní práci ,čím zlepšuje
svoje príjmové možnosti. Snahu otca dosahovať príjem a dosahovať určitú životnú úroveň považuje

odvolací súd za dostatočnú. Schopnosti rodiča sú všeobecným kritériom individuálnych predpokladov
vzhľadom na jeho intelekt, vzdelanie, prax, pracovné návyky a nie je možné vôbec konštatovať, aby
povinný rodič v prejednávanej veci nevyužíval dostatočne svoje schopnosti.

37. Pokiaľ ide o výhrady otca k pomerom matky a že je potrebné skúmať potencionálne príjmy matky,

nie je možné konštatovať, aby sa vzdala matka výhodnejšieho zamestnania. Ďalej poukazuje otec na
to, že má zhoršený zdravotný stav a súd na to neprihliadol. Odvolací súd sa riadil príjmami otca, jeho
schopnosťami a možnosťami.

38. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd tak dospel v porovnaní so súdom prvej inštancie k

čiastočne odlišným právnym i skutkovým záverom a podľa ustanovenia § 388 napadnutý rozsudok v
časti týkajúcej sa bežného výživného zmenil /výrok I./.

39. Vo vzťahu k výške dlžného výživného, vzhľadom na zmenu napadnutého výroku o výške výživného,
nepovažuje doposiaľ zistený skutočný stav veci za dostatočný, odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok

postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1, 2 C.s.p.).

40. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie zistiť skutočne plnené výživné zo strany otca v
rozhodnom období pre spoľahlivé zistenie jeho výšky. Nanovo tak rozhodne o výške dlžného výživného

so stanovením doby jeho splatenia aplikujúc ustanovenie § 232 C.s.p. Nanovo rozhodne aj o trovách
konania vrátane trov odvolacieho konania.

41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).