Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/57/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119411012
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6119411012.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov
Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu: K. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytomR.R.,G.XXXX/XX,zastúpenémuJUDr.PetromBacíkom,advokátom,sosídlomBanskáBystrica,
Lazovná 45, proti žalovanej: L. Sedliaková, nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G., T. XXX/XX, zastúpenej
JUDr. Gabrielou Klátikovou, PhD., advokátkou so sídlom Banská Bystrica, Havranské 11, o vydanie

bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
18C/63/2019-85 zo dňa 18. 05. 2020,

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdBanskáBystrica (ďalejtiež„okresnýsúd“alebo„súdprvejinštancie“,resp.„prvostupňový
súd) odvolaním napadnutým uznesením návrh žalovanej na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č. k.
18C/63/2019-51 zo dňa 17. 03. 2020 zamietol.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal od

žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia v sume 8.900,- Eur a náhrady trov konania. Vzhľadom
na skutočnosť, že boli kumulatívne splnené podmienky v zmysle § 273 CSP, prvostupňový súd aj
bez nariadenia pojednávania rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovel.
Dňa 05. 04. 2020 doručila žalovaná prvostupňovému súdu návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
ktorý jej bol doručený dňa 23. 03. 2020, s odôvodnením, že výzva na vyjadrenie k podanej žalobe
žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia jej bola doručená v čase, kedy bolo pre ňu z časového

hľadiska, ako aj z finančného hľadiska náročné, sa predmetnou vecou zaoberať. V období, keď sa mala
v lehote niekoľkých dní vyjadriť, riešila mimoriadne dôležité veci naraz (nástup do práce, ochorenie
dieťaťa,konanieozvýšenievýživného).Jezrejmé,žetútolehotuzmeškala,avšakniesvojímúmyselným
zavinením, ako ani nie z dôvodu ignorácie predmetného konania. Žalovaná v návrhu na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie uviedla, že v tomto prípade ide o ospravedlniteľné dôvody, prečo zmeškala
lehotu na vyjadrenie. Preto žiadala prvostupňový súd, aby rozsudok okresného súdu zo dňa 17. 03.

2020 sp. zn. 18C/63/2019 zrušil v zmysle § 277 ods. 1 CSP a vo veci opäť konal.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 137 písm. a) CSP, podľa § 273 CSP, podľa § 277 ods.
1 CSP a podľa § 277 ods. 3 CSP.

4. Prvostupňový súd konštatoval, že kontumačný rozsudok pre zmeškanie žalovaného podľa § 273 CSP

prichádza do úvahy iba v prípadoch, keď sú súčasne splnené podmienky normované jeho hypotézou.
Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne, v rovnakom čase, čo však neznamená, že musiapočas konania nastať iba v jeden určitý moment. Žaloba je po jej doručení na súd postupom podľa
§ 167 CSP doručovaná žalovanému aj spolu s prílohami na vyjadrenie, keď vyjadrenie predstavuje
základnú povinnosť tvrdenia žalovaného v konaní. Ak sa žalovaný riadne a včas k žalobe nevyjadrí a

v uznesení, ktorým mu bola táto povinnosť uložená, bol poučený o možnosti tejto procesnej sankcie,
môže súd v tejto fáze konania aj bez návrhu žalobcu rozhodnúť kontumačným rozsudkom. Rozsudok
pre zmeškanie sa nevydáva po štandardnom vykonaní dokazovania ani po právnom posúdení veci.
Skutkovým základom kontumačného rozsudku pre zmeškanie žalovaného je len žalobcom tvrdený
skutkový stav, t. j. kontumačne sa vyhovie žalobcom tvrdenému nároku, pričom súd pri posúdení

opodstatnenosti žalobcovho nároku z hľadiska hmotného práva vychádza len z dôkazov, ktoré sú
obsiahnuté v spise.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že v posudzovanej veci bola žalovanej žaloba spolu s prílohami, vrátane
uznesenia č. k. 18C/63/2019-43 zo dňa 05. 02. 2020, poučenia o procesných právach a povinnostiach
strán sporu, listinne doručená dňa 12. 02. 2020. Keďže uznesením 18C/63/2019-43 zo dňa 05. 02.

2020 súd uložil žalovanej povinnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadriť sa k
žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaná túto povinnosť bez
vážneho dôvodu nesplnila, pričom v predmetnom uznesení (a duplicitne aj v poučení o procesných
právach a povinnostiach strán sporu - bod 5.) súd poučil žalovanú o následkoch nesplnenia takto

uloženej povinnosti, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, a vzhľadom na to, že uznesenie
č. k. 18C/63/2019-43 zo dňa 05. 02. 2020 súd doručil žalovanej do vlastných rúk spolu so žalobou,
vrátane príloh, dňa 12. 02. 2020, súd prvej inštancie aj bez nariadenia pojednávania rozhodol o žalobe
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovel, keďže pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie
boli súčasne splnené všetky podmienky (§ 273 CSP).

6. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu žalovanej na zrušenie rozsudku pre zmeškanie
posudzoval, či žalovaná podala návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v lehote 15 dní od kedy sa o
rozsudku pre zmeškanie dozvedela (§ 277 ods. 1 a 3 CSP), a či žalovaná z ospravedlniteľných dôvodov
zmeškala lehotu na podanie vyjadrenia k žalobe.

7. Prvostupňový súd konštatoval splnenie podmienky podania návrhu na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie žalovanou v lehote 15 dní od kedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedela, keďže rozsudok
pre zmeškanie jej bol podľa doručenky doručený dňa 23. 03. 2020 a návrh na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie podala žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 05. 04. 2020.

8. Prvostupňový súd uviedol, že vzhľadom k tomu, že pojem „ospravedlniteľný dôvod“ v zmysle
§ 277 ods. 1 CSP nie je právnou normou definovaný, je iba na úvahe súdu, ktoré okolnosti v
intenciách konkrétneho prípadu posúdi ako okolnosti hodné ospravedlnenia zmeškania lehoty na
podanie vyjadrenia. V tejto súvislosti poukázal prvostupňový súd na nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. II. ÚS 369/2018 zo dňa 13. 12. 2018.

9. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že za ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia
podľa§273písm.a)CSPmožnopovažovaťtakézávažnéprekážky,ktoréžalovanémubránilivmožnosti
podať vyjadrenie v súdom určenej lehote k doručenej žalobe a k jej prílohám (napr. živelná pohroma,

nehoda, úraz, závažné rodinné komplikácie, pobyt v nemocnici alebo náhle závažné ochorenie, za
podmienky,žeichdôsledkombolovylúčeniemožnostiurobiťpredmetnýprocesnýúkon).Určitáskutková
okolnosť tak môže byť ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 277 ods. 1 CSP len vtedy, pokiaľ medzi
ňou a zmeškaním lehoty na podanie vyjadrenia je príčinná súvislosť. Na jej preukázanie treba doložiť,
že k zmeškaniu došlo len v dôsledku tejto okolnosti, a že nebyť tejto prekážky, nedošlo by k zmeškaniu

lehoty.

10. Žalovaná ako dôvod zmeškania lehoty na vyjadrenie sa k žalobe uviedla, že výzva na vyjadrenie sa
k podanému návrhu žalobcu jej bola doručená v čase, kedy bolo pre ňu z časového ako aj z finančného
hľadiska náročné sa predmetnou vecou zaoberať z dôvodu, že v mesiaci február nastúpila do práce,

bola nútená zabezpečovať starostlivosť o mal. choré dieťa a zároveň na okresnom súde prebiehalo
konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu (sp. zn. 32P/233/2019).
Žalovanej bola žaloba spolu s výzvou (vo forme uznesenia) na písomné vyjadrenie sa k pripojenej
žalobe, a to v lehote 15 dní od doručenia uznesenia, doručená dňa 12. 02. 2020, keď táto lehota uplynulažalovanej dňa 27. 02. 2020. Preto čo sa týka ďalšieho konania, prebiehajúceho na súde medzi žalobcom
a žalovanou, prvostupňový súd konštatoval, že medzi týmto konaním a zmeškaním lehoty zo strany
žalovanej na vyjadrenie sa k žalobe v tomto konaní (sp. zn. 18C/63/2019) nemožno konštatovať žiadnu

príčinnú súvislosť, nakoľko konanie vedené pod sp. zn. 32P/233/2019 iniciovala žalovaná ako matka
mal. dieťaťa, keď prostredníctvom právneho zástupcu, ktorým bola v danom konaní zastúpená, podala
dňa 07. 10. 2019 voči žalobcovi (v procesnom postavení otca mal. dieťaťa) návrh na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, pričom termín pojednávania v predmetnom konaní
bol vytýčený až na deň 10. 03. 2020, t.j. skoro dva týždne po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa k žalobe

s tým, že z obsahu spisu sp. zn. 32P/233/2019 pre prvostupňový súd vyplynulo, že od 28. 11. 2019 do
termínu pojednávania (10. 03. 2020) nebol zo strany žalovanej osobne ani prostredníctvom jej právneho
zástupcu v konaní urobený vo vzťahu k súdu žiadny procesný úkon a žalovaná súdom ani nebola na
žiadny procesný úkon vyzvaná. Ani ďalší žalovanou uvádzaný dôvod, a to že v čase doručenia výzvy
zo súdu na vyjadrenie sa k žalobe nastúpila do práce, nemožno podľa záveru prvostupňového súdu
považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie lehoty na vyjadrenie sa k žalobe, keď je síce pravda,

že žalovaná podľa pracovnej zmluvy mala nastúpiť do práce v deň doručenia výzvy na vyjadrenie sa
k žalobe, t. j. dňa 12. 02. 2020, avšak takúto skutočnosť nemožno považovať za dôvod, ktorý by jej
bránil v možnosti podať vyjadrenie v súdom určenej lehote k doručenej žalobe a k jej prílohám, navyše
s prihliadnutím na fakt, že žalovaná nastúpila do práce v mieste svojho bydliska. Prvostupňový súd
zviedol, že tiež nemožno prehliadnuť ani tú skutočnosť, že žalovaná na výzvu súdu nereagovala nielen

v súdom určenej lehote 15 dní, ale ani dodatočne do rozhodnutia súdu rozsudkom pre zmeškanie.
Prvostupňový súd tiež uviedol, že mierne rozporne vyznieva tvrdenie žalovanej, že v období, keď sa
mala vyjadriť k žalobe, bola nútená zabezpečovať starostlivosť o mal. dieťa, ktoré jej ochorelo, keď síce
podľa výmenného listu - poukazu, vypísaného lekárkou všeobecnej zdravotnej starostlivosti pre deti a
dorast (až) dňa 28. 02. 2020 MUDr. Soňou Zatlukalovou, bolo mal. dieťa žalovanej choré od 17. 02.

2020 s tým, že mimo kolektívu malo byť do 28. 02. 2020, avšak na druhej starne žalovaná tvrdila a
pracovnou zmluvou preukázala, že dňa 12. 02. 2020 nastúpila po tom, ako bola evidovaná na úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, do práce. Prvostupňový súd v tomto
smere konštatoval, že skutočnosť, že sa žalovaná stará o maloleté dieťa, hoci aj choré, nemôže byť bez
ďalšieho dôvodom, ktorý by mohol ospravedlniť to, že žalovaná si v konaní nesplnila povinnosť vyjadriť

sa k veci. Súd prvej inštancie dodal, že žalovaná súdu nepreukázala (napr. žiadosťou o ošetrovné) a ani
netvrdila potrebu osobného a celodenného ošetrovania chorého dieťaťa a ani súdu bližšie neozrejmila
akým spôsobom jej mala starostlivosť o dieťa brániť v tom, aby sa vyjadrila včas.

11. Prvostupňový súd uzavrel, že dôvody uvádzané žalovanou nemožno považovať za ospravedlniteľné

dôvody, ktoré by mohli viesť k zrušeniu rozsudku pre zmeškanie, keď tieto dôvody nie sú bez
ďalšieho vážnymi dôvodmi, ktoré by ospravedlnili pasivitu žalovanej. V tejto súvislosti dal do pozornosti
zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným,
starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o výkon a ochranu svojich práv, a ktorí svoje procesné
oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídateľnosťou. Postup žalovanej v

posudzovanej veci však nemožno hodnotiť ako postup v súlade s uvedenou zásadou, keď žalovaná
do rozhodnutia súdu rozsudkom pre zmeškanie neuskutočnila žiadny procesný úkon, ktorým by využila
svoje oprávnenie sporovej strany reagovať na uplatnený nárok žalobcu, prípadne ktorým by požiadala
o možnosť podania vyjadrenia v dlhšej ako určenej 15-dňovej lehote, hoci v uznesení a duplicitne aj v
poučení o procesných právach a povinnostiach strán sporu bola poučená o možnosti vydania rozsudku

prezmeškanievprípade,žesinesplnísvojupovinnosťpísomnesavyjadriťkžalobeauviesťvovyjadrení
rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení (§ 273 CSP).

12. S poukazom na uvedený skutkový a právny stav prvostupňový súd dospel k záveru, že žalovaná

v období, keď jej plynula lehota na vyjadrenie sa k žalobe, nepreukázala existenciu žiadnej náhlej
objektívnej alebo vážnej subjektívnej prekážky, ktorej následkom zmeškala lehotu na podanie vyjadrenia
k žalobe, a preto návrh žalovanej na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol.

13. Proti uzneseniu okresného súdu podala včas odvolanie žalovaná (ďalej tiež „odvolateľka“)

domáhajúc sa, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.14. Odvolateľka podané odvolanie odôvodnila dôvodmi v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.
Zopakovala dôvody, ktoré ju viedli k podaniu návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Opätovne
zdôraznila, že práve v období, keď sa mala v lehote niekoľkých dní vyjadriť v predmetnom konaní, riešila

niekoľko mimoriadne dôležitých vecí naraz, a to nástup do novej práce po období rodičovskej dovolenky,
ochorenie dieťaťa a konanie o zvýšenie výživného. Uviedla, že je zrejmé, že lehotu na vyjadrenie
zmeškala, avšak nie svojím úmyselným zavinením, ako ani nie z dôvodu ignorácie predmetného
konania. Podľa jej názoru ide o ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré zmeškala lehotu na vyjadrenie.
Poukázala na to, že súd prvej inštancie rozhodol v predmetnej veci rozsudkom pre zmeškanie už

niekoľkodnípotom,čojejuplynulalehotanavyjadreniesakžalobe.Podľajejnázorumalsúdpostupovať
v súlade so zásadou na spravodlivý proces a vo veci nariadiť pojednávanie, na ktorom by sa mohla
uplatniť zákonom zaručená rovnosť zbraní účastníkov konania. Súd konal v rozpore s týmito zásadami,
keď rozhodol menej ako 20 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie bez ďalšej možnosti žalovanej uplatniť
svoje práva na spravodlivý proces a rovnosť zbraní, pričom v odôvodnení odvolaním napadnutého
uznesenia sa oprel iba o tú skutočnosť, že považoval dôvody žalovanej za nedostatočné. Zachovanie

práva na spravodlivý proces a rovnosť zbraní je však vyšším záujmom oproti subjektívnemu posúdeniu
dôvodov súdom v tak krátkom čase, ako to bolo v tomto prípade.

15. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd odvolaním
napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne a zároveň žalobcovi priznal náhradu

trov odvolacieho konania. Uviedol, že žalovaná tak návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ako
aj odvolanie proti uzneseniu odôvodňuje v zásade identickými dôvodmi. Poukázal na prebiehajúce
konanie pod sp. zn. 32P/233/2019, v ktorom žalovaná mala informáciu o tom, že žalobca podá žalobu
na vydanie bezdôvodného obohatenia aj oficiálnou cestou. Podanie žaloby na vydanie bezdôvodného
obohatenia pre žalovanú preto nemohlo byť ničím prekvapujúcim. Ak sa žalovaná vôbec nezaujímala o

jeho argumentáciu vo vyjadrení v konaní pod sp. zn. 32P/233/2019 ohľadom bezdôvodného obohatenia,
je to len a len jej chyba, pretože on ju na možnosť podať žalobu upozornil opakovane a upozornenie bolo
dostatočne vážne. Žalovanej prezentovaná časová tieseň nie je dostatočným argumentom pre zrušenie
riadne vydaného rozsudku pre zmeškanie. Žalobca považuje rozsudok pre zmeškanie za správny,
rovnako aj uznesenie, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.

16. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvostupňového
súdu, odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Odvolací súd (v

súlade s vyššie citovaným ust. § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho
rozhodnutia, ktoré je nielen dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými, skutkovými i právnymi otázkami a aspektami a
teda spĺňa základné kritériá odôvodnenia.

20. Podané odvolanie nebolo dôvodné. Odvolateľka žiadnym spôsobom argumentami uvádzanými v
odvolaní nespochybnila správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

21. Aby odvolací súd neopakoval na zdôraznenie svojho rozhodnutia logické argumenty a závery
prvostupňového súdu, ktoré prvostupňový súd už vyslovil v odôvodnení svojho rozhodnutia, na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v súlade s citovaným ust. § 387 ods. 2 CSP preto
poukazuje len na určité, najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty odvolateľky uvedené v
jej odvolaní.22. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že v posudzovanej veci vo vzťahu k žalovanej bol vyhlásený
tzv. kontumačný rozsudok založený na aplikácii ust. § 273 CSP upravujúcom rozsudok pre zmeškanie
žalovanej.

23. Odvolací súd konštatuje, že s doručením žaloby na súd Civilný sporový poriadok spája významné
právne účinky, ktorým je povinnosť súdu vec prejednať a rozhodnúť v primeranom čase.

24. V prípade, ak súd neodmietne žalobu v zmysle ust. § 129 CSP, event. nerozhodne o zastavení

konania, súd doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk, pričom s doručením žaloby
súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom (v tzv. sudcovskej lehote) k žalobe písomne
vyjadril a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na
svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§
167 ods. 1, 2 CSP).

25. Absencia vyjadrenia žalovaného k žalobe na základe súdom uloženej povinnosti v zmysle ust. § 167
ods. 2 CSP predstavuje porušenie súčinnosti súdu a sporných strán pri rýchlom a efektívnom skončení
sporu. Ak sa žalovaný riadne a včas k žalobe nevyjadrí a v uznesení, ktorým mu bola táto povinnosť
uložená,bolpoučenýomožnostitejtoprocesnejsankcie,môžesúdrozhodnúťkontumačnýmrozsudkom
v neprospech žalovaného, pričom ide výlučne o procesnú možnosť súdu, ktorý je viazaný len princípom

procesnej ekonómie.

26. Podľa ust. § 273 CSP súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137
písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto

svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil,
b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a
c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

27. Citované ustanovenie upravuje podmienky, ktorých splnenie znamená možnosť súdu prvej
inštancie rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Upravuje hypotézu, podľa ktorej je možné
kontumačne rozhodnúť len spory o splnenie povinností, teda nároky žalobcu na splnenie hmotnoprávnej
povinnosti voči žalovanému, t. j. subjektívne práva žalobcu na dare, facere, omittere, pati a iné. Jedná sa

o kontumačný rozsudok vydaný bez návrhu sporovej strany, keď prevažuje princíp procesnej ekonómie
nad princípom dispozičným.

28. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že uznesením súdu prvej inštancie č. k. 18C/63/2019-43
zo dňa 05. 02. 2020 bola žalovanej uložená povinnosť, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia

písomnevyjadrilakžalobe,uviedlavovyjadrenírozhodujúceskutočnostinasvojuobranu,pripojilalistiny,
na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom
rozsahu neuzná. Zároveň žalovaná bola poučená o následkoch nesplnenia tejto uloženej povinnosti
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie podľa ust. § 273 CSP. Toto uznesenie súdu prvej
inštancie bolo žalovanej doručené do vlastných rúk dňa 12. 02. 2020.

29. Žalovaná sa v súdom prvej inštancie určenej lehote, t. j. v lehote 15 dní od doručenia uznesenia
prvostupňového súdu č. k. 18C/63/2019-43 zo dňa 05. 02. 2020, k žalobe nevyjadrila, neuviedla
rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, nepripojila listiny, ani neoznačila dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Prvostupňový súd o žalobe rozhodol rozsudkom pre zmeškanie (kontumačným

rozsudkom) č. k. 18C/63/2019-51 zo dňa 17. 03. 2020 v zmysle ust. § 273 CSP a uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.900,-Eur, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.)
a nahradiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II. rozsudku).

30. Podľa § 277 ods. 1 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie

vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s
vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie
uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.31. Preskúmaním veci odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalovanou
uvedený dôvod, pre ktorý zmeškala lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) CSP (že z
časového, ako aj finančného hľadiska bolo pre ňu náročné sa predmetnou vecou zaoberať; a to nástup

do práce, ochorenie dieťaťa, konanie o zvýšenie výživného), nie sú ospravedlniteľným dôvodom, pre
ktorý by súd prvej inštancie návrhu žalovanej vyhovel a rozsudok pre zmeškanie uznesením zrušil a
začal vo veci opäť konať.

32.Vtejtosúvislostiodvolacísúdpoukazujenaodôvodnenierozhodnutiasúduprvejinštancie,konkrétne

na bod 19. odôvodnenia, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

33. Keďže žalovaná nepreukázala existenciu žiadnej objektívnej alebo vážnej subjektívnej prekážky,
ktorá by jej bránila podať vyjadrenie k podanej žalobe, súd prvej inštancie správne rozhodol, keď návrh
žalovanej na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol.

34. S poukazom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako uznesenie prvostupňového
súdu ako vecne správne potvrdiť.

35. Žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu odvolací súd podľa § 396 ods.
1 CSP s použitím § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 :0 (§ 393 ods. 2

veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).