Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415205062
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4415205062.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.
Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti povinnému: R. P., nar. XX. XX.
XXXX, bytom U., P. XXX/X, o vymoženie 1 264,77 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 15. apríla 2020, č. k. 11Er/302/2015-17, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení platnom a účinnom do 31. 03. 2017, ďalej len „Exekučný
poriadok“)uznesenímč.k.11Er/302/2015-17z15.apríla2020,zamietolžiadosťoudeleniepovereniana
vykonanie exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom Exekútorského úradu
Bratislava, Záhradnícka 60 z 20. 02. 2015.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 41 ods. 1, § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2, § 243h
ods. 1 Exekučného poriadku, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, § 2, 3, 4 a 5 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo len „OZ“).

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie z 20.
02. 2015 domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na vymoženie 1264,77 Eur s príslušenstvom a

trov exekúcie, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 02793/14
z 20. 08. 2014, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Slovenská rozhodcovská, a.s., ktorý
nadobudol právoplatnosť 20. 10. 2014 a vykonateľnosť 23. 10. 2014. Rozhodcovským rozsudkom bola
povinnému uložená povinnosť zaplatiť sumu vo výške 1264,77 Eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 978,11 Eur od 08. 03. 2013 do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie vo výške
87,79 Eur, trovy právneho zastúpenia vo výške 14278 Eur, náklady inkasného konania vo výške 150

Eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

4. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzalo uzavretie Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci s CFH číslo XXXXXXXX, pričom táto je spojená v
jednom dokumente so žiadosťou o aktiváciu SPLÁTKOVEJ KARTY QUATRO, a prijatím a schválením
žiadosti zo strany právneho predchodcu oprávneného sa táto stala zmluvou. Zmluva bola uzatvorená

dňa 26. 05. 2008 medzi právnym predchodcom oprávneného (spol. Consumer Finance Holding, a.s.) apovinným, ktorému boli poskytnuté peniaze v rámci pôžičky finančné prostriedky - nákupný limit (úverový
rámec) vo výške 30 000 Sk, ktoré sa zaviazal riadne a včas splácať spolu s príslušnými úrokmi.

5. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc z rozhodcovskej zmluvy uzavretej dňa 16. 07. 2013 už
medzi povinným a oprávneným. Rozhodcovská zmluva v bode 2. - Základné ustanovenia upravuje,
ktoré súdy sa rozumejú pod pojmom rozhodcovský súd na účel zmluvy a čo pod rozhodcovským
konaním. V bode 4. - Poučenie o rozhodcovskom konaní, je vysvetlený priebeh rozhodcovského
konania. Bod 3. - Predmet zmluvy obsahuje vymedzenie súdov, pred ktorými sa môžu riešiť prípadné

spory, vzniknuté z predmetnej zmluvy nasledovne: „3.1. Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto Dohody o
uznaní záväzku pod zhodným číslom spisu (ACC) ako je uvedené v záhlaví tejto zmluvy, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže

do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu
žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca
ustanovený podľa vnútorných pravidiel Stáleho rozhodcovského súdu; b) pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). 3.2. Zmluvné strany sa dohodli, že

pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z
právnych vzťahov právnych vzťahov uvedených v bode 3.1. tohto článku zmluvy na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto Rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto
vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na
rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto Rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi

Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. 3.3. Zmluvné strany
sadohodli,žektorákoľvekzozmluvnýchstránmáprávoodstúpiťodtejtozmluvyajbezuvedeniadôvodu,
a to najneskôr v deň predchádzajúci dňu podania žaloby na Stálom rozhodcovskom súde. Pre platné
odstúpenie od zmluvy sa vyžaduje písomná forma a jeho včasné doručenie druhej zmluvnej strane“.
6. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá súčasne s Dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky

v splátkach. Touto povinný uznal svoj záväzok čo do právneho dôvodu a výšky, pričom sa ho zaviazal
uhradiť formou stanovených splátok. Povinný vyplnil formulárový dotazník k Dohode o uznaní záväzku
a Rozhodcovskej zmluve. V dotazníku povinný kladne odpovedal na všetky jeho body, pričom pre
posúdenie rozhodcovskej zmluvy sú podstatné najmä dve jej kladné vyhlásenia, a to: „Vyhlasujem,
že mi boli vysvetlené podmienky rozhodcovského konania, najmä výška súdneho poplatku, zásada

písomnosti konania, možnosti preskúmania rozhodcovského rozsudku, možnosť od Rozhodcovskej
zmluvy odstúpiť a som ochotný v prípade nesplnenia svojho záväzku podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu.“ a „Vyhlasujem, že Rozhodcovskú zmluvu chcem uzavrieť.“

7. Podaním doručeným exekučnému súdu dňa 12. 03. 2015 požiadal súdny exekútor o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie.

8. Z listinných dôkazov exekučný súd zistil, že predchodca oprávneného a povinný uzavreli dňa 26.
05. 2008 zmluvu, na základe ktorej právny predchodca oprávneného poskytol povinnému finančné
prostriedky formou tzv. nákupného limitu vo výške 30 000 Sk. Keďže právny predchodca konal pri

podpise zmluvy a následne v rámci svojej obchodnej činnosti a povinný uzavrel zmluvu ako fyzická
osoba, má súd za to, že zmluva je spotrebiteľskou zmluvou.

9. Exekučný súd konštatoval, že rozhodcovská zmluva je samostatná listina, pričom zmluvným
stranám dáva na výber riešenie prípadného sporu pred rozhodcovským súdom alebo pred štátnym

súdom. Obsahuje poučenie o rozhodcovskom konaní, jeho opis. Napriek týmto skutočnostiam dospel
exekučný súd k záveru, že je uzavretá v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, upravujúcimi
spotrebiteľské zmluvy. Rozhodcovská zmluva má klasickú predpripravenú formu, kde boli iba rukou
dopísané osobné údaje povinného. Nejde teda o individuálne dojednanú zmluvu, tak ako to vyžadujú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď sa nachádza na samostatnom papieri, dáva na výber druh

súdu, avšak povinný nemohol ovplyvniť jej obsah. Mohol ju iba ako celok podpísať, alebo odmietnuť.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Z uvedeného vyplýva, že pod individuálnosťoudojednania sa nemyslí iba podpísanie rozhodcovskej zmluvy na samostatnom papier, ale osobitné,
individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy medzi oprávneným a povinným, pri ktorom by mal
povinný právo meniť resp. ovplyvniť obsah zmluvy.

10. S poukazom na to, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná tak, ako to vyžadujú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, je potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul je
materiálne nevykonateľný, preto rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti uznesenia.

11. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Poukázal na to, že v posledných rokoch právny poriadok SR v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského
konania prešiel zásadnými zmenami vyžadovanými právom Európskej únie. Taktiež prišlo k novele
Občianskeho zákonníka účinnej od 01. 01. 2008. Výsledkom procesu úpravy spotrebiteľského

rozhodcovského konania je zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej
len „ZoSRK“) ako samostatný predpis. Oprávnený poznamenal, že sa všetkým legislatívnym zmenám
podrobil a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa právnymi predpismi
vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. V tomto smere
poukázal na § 3 ods. 1, 2, 5 a 6 ZoRK. Ďalej namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje

zdôvodnenie, prečo dojednanie obsahu rozhodcovskej zmluvy vopred na predtlačenom formulári je
pre súd neprijateľné. Záver súdu považoval za absurdný. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám
a dobrovoľne. Na podporu správnosti svojich argumentov poukázal na viaceré rozhodnutia krajských
súdov. Oprávnený poukázal na to, že zmluva, na základe ktorej boli povinnému poskytnuté finančné
prostriedky bola uzatvorená dňa 26. 05. 2008, pričom rozhodcovská zmluva bola uzatvorená dňa 16.

07. 2013, teda po piatich rokoch od poskytnutia finančných prostriedkov.

12. Zdôraznil, že povinný nebol k podpisu rozhodcovskej zmluvy nútený. Jej rozsah a text nie je
rozsiahly ani zložitý, aby mu povinný nerozumel. Rozhodcovská zmluva je formulovaná alternatívne,
teda dáva zmluvným stranám na výber, na ktorý rozhodcovský, resp. všeobecný súd sa v prípade sporu

obrátia. Možnosť voľby má tak dodávateľ ako aj spotrebiteľ. Vzhľadom k uvedenému nie je zrejmé, z
akých dôvodov považuje exekučný súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poznamenal, že Zákon o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní umožňuje, aby boli spotrebiteľské spory za určitých podmienok
prejednané na rozhodcovskom súde zriadenom podľa tohto zákona, nemožno potom pripustiť, aby
rozhodcovský rozsudok vydaný podľa uvedeného zákona nebol považovaný za exekučný titul, na

podklade ktorého je možné vykonať exekúciu.

13. Poukazujúc na uvedené je zrejmé, že splnil všetky podmienky stanovené zákonodarcom, a preto nie
je dôvod na to, aby exekučný súd považoval uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia,

pretože v predmetnom prípade bola rozhodcovská zmluva uzatvorená na samostatnom dokumente,
vo veci rozhodoval spotrebiteľský rozhodcovský súd, ktorý splnil podmienky na udelenie licencie podľa
ustanovení ZSRK. Ďalej poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 25. 08. 2017 č. k.
8CoE/39/2017, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26. 09. 2011.
Postupom exekučného súdu bolo oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky

v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň
takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Záverom uviedol, že aj napriek rozsiahlej
argumentácii exekučného súdu, jeho rozhodnutie je nepresvedčivé a bez jasnej a zrozumiteľnej úvahy
súdu pri aplikácii relevantných ustanovení právnych predpisov na konkrétny právny vzťah, ktorý by mal
oporu v skutkovom stave vyplývajúcom zo súdneho spisu.

14. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

15. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.16. Exekučné konanie sa začalo spísaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vo forme
zápisnice zo dňa 20. 02. 2015 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom
Exekútorského úradu: Záhradnícka 60, Bratislava v neprospech povinného o vymoženie pohľadávky

vo výške 1 264,77 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 02793/14
z 20. augusta 2014, právoplatný 20. októbra 2014 a vykonateľný 23. októbra 2014. Exekučným titulom
bolapovinnému(žalovanému)uloženápovinnosťzaplatiťoprávnenému(žalobcovi)sumu1264,77eura,
úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 978,11 eura od 08. 03. 2013 do zaplatenia, náklady

inkasného konania vo výške 150 eur, poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 87,79 eura, trovy
právneho zastúpenia vo výške 142,78 eura, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

17. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava

dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

18. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

20. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

22. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, exekučné konanie

na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je
spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať
len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného
po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

23. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

24. Odvolací súd poznamenáva, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý
je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky
nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu
zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2011 sp. zn.

3Cdo/146/2011 a zo dňa 18. 01. 2012 sp. zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky
konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský

rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.25. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie
zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý

návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné
predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a
pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Z uvedeného vyplýva,
že jedným z predpokladov na vedenie exekúcie voči povinnému je exekučný titul, ktorým môže byť
rozhodnutie súdu alebo rozhodnutie iných orgánov, prípadne iná verejná listina. Exekučným titulom je

pritom také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá povinnému určitú povinnosť, pričom musí
spĺňať tak formálne, ako aj materiálne predpoklady vykonateľnosti. Formálna vykonateľnosť je splnená
dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o
podaní riadneho opravného prostriedku. Materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu sú, či
účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, či nejde o rozhodnutie voči neexistujúcemu subjektu,
či sú označení natoľko presne, že nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho sa jedná a či ide

o plnenie, ktorého vymoženie zákon predpokladá.

26. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že je
primárne potrebné preskúmať súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na
vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené.

Správne dospel prvoinštančný súd k záveru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v Rozhodcovskej
zmluve nebola uzavretá platne, pretože nebola individuálne dohodnutá, v dôsledku čoho nemohla byť, a
tedaaninebolazaloženáprávomocStálehorozhodcovskéhosúduzriadenéhozriaďovateľomSlovenská
rozhodcovská, a.s.. V danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za
platnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne
na vôli dodávateľa (oprávneného). Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť
svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský
súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) vždy vyžaduje individuálne rozhodnutie

spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Odvolací súd uvádza,
že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ako aj v samotnej rozhodcovskej zmluve, je podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská

doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

27. Podľa názoru odvolacieho súdu si povinný ako spotrebiteľ rozhodcovskú doložku obsiahnutú v
rozhodcovskej zmluve osobitne nevyjednal a nemal možnosť ovplyvniť jej ustanovenia. Mal možnosť
zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda

aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia
situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Odvolaciemu súdu je aj z jeho rozhodovacej
činnosti známe, že oprávnený uzatvára s druhou zmluvnou stranou typizované (formulárová, typová,
tiež adhézna) zmluvy. Preto bolo treba dospieť k tomu záveru, že v rozhodcovskom konaní nebola
zabezpečená spravodlivá ochrana práv spotrebiteľa. Tento záver treba prijať bez ohľadu na to, že

oprávnený rozhodcovskou zmluvou iba alternatívne dojednal konanie pred rozhodcovským súdom.
V danom prípade to bol práve oprávnený, ktorý takto formulované dojednanie aplikoval a obrátil
sa na rozhodcovský súd, ktorého rozhodnutie je v tejto veci exekučným titulom, pričom práve túto
možnosť oprávneného treba posúdiť z vyššie uvedených hľadísk. Iba skutočnosť, že v zmysle bodu 3.1
rozhodcovskejzmluvysaúčastnícizmluvymohliobrátiťajnavšeobecnýsúd,nemázanásledokplatnosť

celej rozhodcovskej doložky, pretože podstatným je to, že zmluva, ktorú povinný podpísal, t. j. Žiadosť/
Zmluva o aktiváciu SPLÁTKOVEJ KARTY QUATRO rovnako aj rozhodcovská zmluva podpísaná
povinným je adhéznou zmluvou. Povinný nemal možnosť jej obsah meniť, a tak nemal ani možnosť
nepodpísať rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej rozhodcovské konanie aj prebehlo. V tomto smere
odvolací súd zdôrazňuje, že na takto dojednanú rozhodcovskú zmluvu nemožno nazerať ako na

individuálne dojednanú. Zároveň nie je zanedbateľné, že spotrebiteľ, ktorý má záujem získať peňažné
prostriedky je vo finančnej tiesni a pri podpise rozhodcovskej zmluvy sa môže odôvodnene domnievať,
že ak rozhodcovskú zmluvu nepodpíše, úver mu nebude poskytnutý. Odvolací súd zastáva názor, že
rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi predložená na podpis práve v čase jeho zníženej bdelosti, kedysi povinná nemohla dostatočne uvedomiť dôsledky svojho podpisu a prijatie podmienok rozhodcovskej
zmluvy, kedy spotrebiteľ nie je schopný posúdiť následky dojednaní, s ktorými vyjadruje súhlas pri
podpise rozhodcovskej zmluvy. Ohľadom možnosti alternatívne si vybrať medzi rozhodcovským a

všeobecnýmsúdom,odvolacísúdoznačujetútomožnosťzazjavneteoretickú,bezmožnostipraktického
využitia spotrebiteľom.

28. Odvolací súd teda zhodne so súdom prvej inštancie má za preukázané, že predmetný exekučný titul
je v rozpore so zákonom, lebo zaväzuje povinnú na plnenia, ktoré sú právne nedovolené a v rozpore

s dobrými mravmi, preto v ďalšom odkazuje na dôvody uvedené súdom prvej inštancie v napadnutom
rozhodnutí ako na svoje vlastné a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie.

29. Na zdôraznenie správnosti uvádza, že dojednania ohľadom rozhodcovskej doložky vyplývajúce z
bodu 3.1. Rozhodcovskej zmluvy vyznievajú jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, keďže povinný
toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohol. Následne súd zdôrazňuje

aj mimoriadnu dôležitosť rozhodcovskej doložky, keďže v prípade spornosti nároku, napríklad neplnenia
odporcom na základe uzatvorenej zmluvy, dochádza prakticky automaticky k podávaniu návrhov zo
strany dodávateľov na rozhodcovský súd ako tomu bolo i v tomto prípade.

30. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností zhodne ako súd prvej inštancie prijal

záver,žepredmetnýexekučnýtituljevrozporesozákonom,keďžecelýpostupodrozhodcovskejzmluvy
až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom
zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv
oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy považuje za nezlučiteľný s dobrými
mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, v dôsledku čoho bolo dôvodné zamietnuť žiadosť

súdneho exekútora už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o tejto žiadosti na vykonanie exekúcie,
pretože súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc
rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

31. V súvislosti s argumentáciou oprávneného, že k podpisu spornej rozhodcovskej zmluvy prišlo o
5 rokov neskôr ako bola podpísaná predmetná Zmluva, odvolací súd poznamenáva, že rozhodujúca
je skutočnosť, že Rozhodcovská zmluva bola podpísaná v rovnaký deň, ako Dohoda o uznaní
záväzku, t. j. dňa 16. 07. 2013, od ktorej ďalej oprávnený odvodzuje svoj nárok voči povinnému.

Uvedená dohoda je tlačivo, ktoré obsahuje uznanie záväzku, čo je nejasné a súd to považoval za
zavádzajúce a nezrozumiteľné pre spotrebiteľa a podpísaním takéhoto tlačiva si zhoršuje spotrebiteľ
svoje postavenie a uzatvorenie takejto dohody privodí spotrebiteľovi značnú ujmu. Text uznania záväzku
a údaje, ktoré sú uvádzané v dohode už boli vopred pripravené, napísané a oprávnenému išlo
predovšetkým o to, aby povinná podpísala uznanie záväzku. Text Dohody o uznaní záväzku oprávnený

ako veriteľ vopred pripravil pre povinnú ako dlžníka a povinná nemala žiadnym spôsobom možnosť
ovplyvniť jej obsah. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi, keď neboli dodržané
princípy dobromyseľnosti, čestnosti. Oprávneným boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie
premlčaného záväzku. Samotné umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu a o vedomosti
jeho následkov v článku 2 Dohody svedčí tomu, že zo strany oprávneného došlo k porušeniu

odbornej starostlivosti vo vzťahu k povinnej ako spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a
starostlivosť, ktorú možno očakávať od dodávateľa, pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúc
čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.
Ustanovenia na ochranu spotrebiteľa je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne
nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu. V danom prípade pri

uzatváraní takejto dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, keď nebola zo strany oprávneného riadna
odborná starostlivosť a došlo k narušeniu ekonomického správania spotrebiteľa.

32. Záverom odvolací súd zdôraznil, že dojednanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve je
v danej veci treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku,

a preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného uvedenými v
podanom odvolaní, pretože s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva pri
odôvodnení súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je prerozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď uznesenie NS SR sp. zn.
2Cdo 216/2012 a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30).

33. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho súd následne správne právne
vec posúdil keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. S
poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd potvrdzuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia
v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

34. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v
spojenís§396ods.1tak,ževtomtoštádiukonaniaprocesneúspešnémupovinnémuvočioprávnenému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne
neuplatnil.

35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).