Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/69/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420201299
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6420201299.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr.
Janky Benkovičovej a Mgr. Martin Štubniaka, v spore žalobcov 1/ K. H., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým
pobytom E. 15XX/XX, G. G., 2/ M. H., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom E. XXXX/XX, G. G., obaja
právne zastúpení BOĽOŠ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Horná 23, Banská Bystrica, IČO: 36 866 261,
proti žalovanej K. E., nar. 05. 09. XXXX, s trvalým pobytom X. XXX/X, G. G., právne zastúpenej Mgr.

Martinom Štoffom, advokátom so sídlom Stoličková 4, Banská Bystrica, o neplatnosť darovacej zmluvy
a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/10/2020 - 52 z 02. júna 2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že návrh žalobcov 1/, 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom, ako súd prvej inštancie, (ďalej aj „okresný súd“, resp. ,,súd prvej
inštancie“,event.„prvoinštnančnýsúd“),odvolanímnapadnutýmuznesenímzodňa02.06.2020zakázal
žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami - parcela registra „C“ parc. č. XXX, záhrada o výmere 809 m2,
parcela registra „C“ parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 277 m2 a stavba - rodinný dom
so súpisným číslom XX, postavená na parcele registra „C“ parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 277 m2, zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Banská Štiavnica, katastrálnym

odborom pre okres Banská Štiavnica, obec Štiavnické Bane, katastrálne územie Štiavnické Bane, vo
veľkosti podielu 1/1, a to previesť vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam darovaním, scudzením
tretej osobe, ich zámenou za iné nehnuteľnosti s treťou osobou alebo zaťažiť uvedené nehnuteľnosti
záložným právom v prospech tretej osoby alebo vecným bremenom v prospech tretej osoby, alebo
zabezpečovacím prevodom práva v prospech tretej osoby, vložiť ich do majetku obchodnej spoločnosti
alebo družstva, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobcovia sa podaným návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia podaného počas sporu o neplatnosť darovacej zmluvy (ďalej
aj ,,Zmluva“) a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, domáhali, aby súd zakázal žalovanej
nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, a to previesť vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam
darovaním, scudzením tretej osobe, ich zámenou za iné nehnuteľnosti s treťou osobou alebo zaťažiť

uvedené nehnuteľnosti záložným právom v prospech tretej osoby alebo vecným bremenom v prospech
tretej osoby, alebo zabezpečovacím prevodom práva v prospech tretej osoby, vložiť ich do majetku
obchodnej spoločnosti alebo družstva, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že pri uzatváraní Zmluvy boli žalovanou uvedení do
omylu, v dôsledku čoho pri darovaní predmetných nehnuteľností došlo k nezhode ich vôle s prejavom
vôle, pretože vôľou žalobcov bolo darovať žalovanej predmetné nehnuteľnosti za predpokladu zriadenia

vecnéhobremenadoživotnéhoužívaniapredmetnýchnehnuteľnostívprospechžalobcov,ichdcéryS.A.
a jej detí, avšak táto vôľa žalobcov nebola rešpektovaná a nebola obsiahnutá v Zmluve ako jej podstatnánáležitosť. Poukázali na skutkové okolnosti, dôkazné prostriedky a právne zdôvodnenie uplatňovaného
nároku uvádzané v žalobe. Dôležité a rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej
úpravy pomerov mali spočívať v tom, že žalovaná v období nasledujúcom po podpise Zmluvy bránila

žalobcom a ich dcére S. A. vo vstupe na predmetné nehnuteľnosti, vymenila zámky na vstupných
dverách a kľúče žalobcom, prípadne ich dcére S. neposkytla. Až na základe týchto krokov žalobcovia
zistili, že pri uzatváraní Zmluvy boli zo strany žalovanej úmyselne uvedení do omylu. Po podaní žaloby
žalovanápristúpilakneopodstatnenýmkrokompreverovaniaazisťovaniahodnovernostivlastnoručného
podpisužalobcu1/nasplnomocnenínazastupovanievsporeprostredníctvomnotárskehoúradu,pričom

sa zároveň vyhýbala akejkoľvek komunikácii so žalobcami. Uvedený postoj a postup žalovanej vyvoláva
u žalobcov dôvodnú obavu, že žalovaná pristúpi k ďalšiemu úmyselnému konaniu a to scudzeniu
alebo zaťaženiu predmetných nehnuteľností, ktorým by mohla zmariť prebiehajúce súdne konanie
a vytvoriť nezvratný stav, ktorý by viedol k neodstrániteľným následkom. Pri takomto stave podľa
žalobcov existuje naliehavá a nevyhnutná potreba úpravy pomerov a vzťahov strán sporu nariadením
neodkladného opatrenia, ktorým zakáže žalovanej nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami. Prípadný

prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tretej osobe alebo ich zaťaženie právom tretích osôb
by bolo konaním spôsobilým vytvoriť nezvratný stav, s následkami spôsobujúcimi ďalšie zhoršenie
právneho postavenia žalobcov a zmarenie súdneho konania. Žalobcovia ďalej uviedli, že nariadením
neodkladného opatrenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáhajú - princíp efektívnosti.
Právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia žalovanú neprimeraným spôsobom a nad

nevyhnutný rozsah - princíp proporcionality. Neodkladným opatrením, ktoré má dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav a v rozsahu, v akom ho žalobcovia navrhovali, je opodstatnené aj
pokiaľ ešte nebol uskutočnený priamy pokus o prevod predmetných nehnuteľností zo strany žalovanej.
Potreba neodkladnej úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia podľa návrhu žalobcov
bola osvedčená, keďže nie je namieste, aby sa čakalo na konkrétny a bezprostredný úkon žalovanej

súvisiaci s nehnuteľnosťami, to znamená čakať, kým urobí úkon súvisiaci s prevodom nehnuteľností
do vlastníckeho práva tretej osoby, prípadne ich zaťaží právom tretích osôb. Nariadením neodkladného
opatrenia sa vytvorí právna stabilita postavenia tak žalobcov, ako aj žalovanej.

3. Po uvedení zákonných ustanovení § 324 ods. 1, § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, 2 písm. c), d), § 326

ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 332 CSP, § 333, § 334, § 337 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), okresný súd dospel k záveru
o dôvodnosti podaného návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia. Uviedol, že žalobcovia sa v
konaní vo veci samej domáhajú, aby súd vyslovil neplatnosť Zmluvy, ktorú uzatvorili so žalovanou dňa
19. 06. 2019. Predmetom Zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným

vo výroku uznesenia. Poukázal má na priamu väzbu neodkladného opatrenia na konanie vo veci
samej. Vzhľadom ku charakteru daného rozhodnutia, okresnému súdu neprináležalo posudzovať, do
akej miery môžu byť žalobcovia vo veci samej úspešní, pričom neodkladné opatrenie má cieľ, aby
do vyriešenia sporu vo veci samej sa žalovaná zdržala nakladania so spornými nehnuteľnosťami.
Konštatoval existenciu skutkového i právneho dôvodu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom

jeho rozsah je primeraný sledovanému legitímnemu účelu a bol konkretizovaný tak, aby bolo absolútne
zrejmé, ktorého oprávnenia sa má povinný subjekt, t. j. žalovaná dočasne (do doby právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej) zdržať. Mal za to, že žalovanej žiadna ujma nevznikne, pretože jej súčasný
právny vzťah sa k predmetným nehnuteľnostiam nezmení, avšak bude len dočasne pozastavené právo
žalovanej nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami - zákaz prevodu vlastníckeho práva (scudzovania),

zákaz zaťaženia, založenia, zriadenia práv v prospech tretej osoby a žalobcom bude poskytnutá právna
ochrana do doby, pokiaľ sa vyrieši spor vo veci samej. Poukázal na reálnu hrozbu žalobcov, spočívajúcu
v tom, že by žalovaná nehnuteľnosti mohla scudziť alebo zaťažiť záložným právom/zabezpečovacím
prevodom práva skôr, ako sa vo veci samej uskutoční súdna kontrola platnosti, resp. neplatnosti Zmluvy.

4. O trovách prvoinštančného konania okresný súd nerozhodoval, pretože žalobcovia podali návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia počas sporu o určenie neplatnosti Zmluvy a určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam t. j. podali žalobu vo veci samej, a preto o nároku na náhradu trov konania
bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie a žiadala,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietne.6. V odvolaní namietala nesplnenie procesných podmienok, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne
právne posúdenie veci. Podľa žalovanej neodkladné opatrenie nemalo byť nariadené, nakoľko
žalobcovia neosvedčili existenciu potreby neodkladnej úpravy pomerov a neuviedli žiadne také

skutočnosti, ktorými by hodnoverne osvedčili dôvodnosť ich nároku v konaní. Aj samotná žaloba je ako
celok nedôvodná, preto aj dokazovanie na jej obsah v návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného
opatrenia postráda nevyhnutný atribút hodnovernej dôvodnosti. S odôvodnením návrhu žalobcov
nesúhlasila, jeho obsah nepokladala za spôsobilý osvedčiť akúkoľvek dôvodnú obavu, naliehavosť
a nevyhnutnosť úpravy pomerov alebo pravdepodobnosť nároku žalobcov. Skutočnosti uvádzané

žalobcami zostali výhradne v rovine subjektívnych tvrdení, ktoré neboli okresnému súdu nijakým
spôsobom objektivizované alebo hodnoverne preukázané. Popierala tvrdenia žalobcov, že po podpise
Zmluvy im alebo ich dcére (svojej sestre S. A.) bránila vo vstupe na predmetné nehnuteľnosti. Poukázala
na svoje vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedla, že o návštevu nehnuteľností ju žalobcovia nikdy
nepožiadali a bola s nimi v neustálom telefonickom kontakte aj niekoľkokrát denne. Sestre umožnila
užívať nehnuteľnosti, čo vedia dosvedčiť viacerí svedkovia, navyše disponuje jej zrozumiteľným

vyjadrením vôle, že predmetné nehnuteľnosti užívať nebude, čo vzala na vedomie. Práve navrhovaná
svedkyňa S. Güttlerová zrejme využívala osobu žalobkyne 2/ v elektronickej komunikácii na vyvolanie
zdania, že jej bráni vo vstupe na nehnuteľnosti. Uvedené sa týkalo e-mailovej komunikácie zo dňa
01. 03. 2020, kedy jej svedkyňa oznámila, že údajne bude so žalobkyňou 2/ od 06. 03. 2020 počas
týždňa užívať predmetné nehnuteľnosti, ktorá návšteva fakticky nemohla byť zo strany žalobkyne 2/

zrealizovaná, pretože ona s ňou riešila opatrovateľskú službu pre žalobcu 1/ v mesiaci marec a spoločne
dospeli k záveru, že na čas nevyhnutný počas trvania mimoriadnej situácie v súvislosti s ochorením
COVID - 19, opatrovateľskú službu pozastavia a ona bude uhrádzať len udržiavací poplatok s tým, že
sa o žalobcu 1/ bude počas uvedenej doby osobne starať žalobkyňa 2/. Ďalej popierala neopodstatnené
preverovanie hodnovernosti podpisu žalobcu 1/ na splnomocnení pre právneho zástupcu. Po doručení

žaloby kontaktovala žalobcov kvôli neuveriteľnému obsahu žaloby. Žalobcovia jej pri osobnej návšteve
obaja ústne potvrdili, že nepodpísali splnomocnenie. Uvedené skutočnosti potvrdila v telefonickom
rozhovoreniekoľkokrátajžalobkyňa2/.Zdôvodudôvodnéhopodozrenia,kontaktovalanotárazaúčelom
preverenia uvedenej skutočnosti s tým, že žalobca 1/ napriek obsahu jeho predošlých vyjadrení, tieto
pred notárom poprel. Preto je presvedčená, že žalobcovia konali pod nátlakom, resp. na základe

inštrukcií tretej osoby. Popierala, že sa po doručení žaloby vyhýbala komunikácii so žalobcami, pretože
jej postoj k žalobcom (jej rodičom) sa nijako nezmenil, a to ani po darovaní predmetných nehnuteľností,
nakoľko s nimi neustále komunikuje v takej miere a frekvencii, ako tomu bolo pred podpisom Zmluvy,
resp. pred doručením žaloby. Naďalej sa zaujíma o ich potreby a zdravotný stav, preto boli tvrdenia
žalobcov pre ňu zarážajúce a neverila, že za obsahom žaloby skutočne stoja žalobcovia. Tvrdila, že

s nehnuteľnosťami nemala a nemá záujem nakladať žiadnym zo spôsobov, ktoré jej boli neodkladným
opatrením zakázané. O nehnuteľnosti sa starala, aj naďalej stará, preto nie je v jej záujme, aby ich
prevádzala na tretiu osobu. Taktiež nemá záujem mariť priebeh a výsledok súdneho konania, pričom
bude legitímnymi prostriedkami uplatňovať a chrániť svoje práva. Poukázala na nesplnenie podmienok
na nariadenie neodkladného opatrenia, preto mal okresný súd predmetný návrh odmietnuť, z dôvodu

absencie predpísaných náležitostí alebo zamietnuť pre neexistenciu potreby bezodkladnej úpravy
pomerov.

7. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
ako vecne správne potvrdil. Poukázali na obsah žaloby, ktorého zdôvodnenia sa pridržiavali, ako

na obsah a právne zdôvodnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa nich bola
daná potreba neodkladnej úpravy pomerov. Napriek tomu, že okresný súd rozhodol v čase, keď
ešte nebol uskutočnený priamy pokus o prevod nehnuteľností zo strany žalovanej, uvedené vytvára
medzi sporovými stranami právnu stabilitu bez toho, aby zasahoval do výkonu práv žalovanej v
prípade, ak žalovaná nemá v úmysle nakladať s nehnuteľnosťami uvedeným spôsobom. V danej veci

existoval skutkový a právny dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého rozsah je primeraný
sledovanému legitímnemu účelu a žalovanej nevznikne žiadna ujma, keď jej súčasný právny vzťah
k nehnuteľnostiam sa nezmení. Len dočasne bude žalovanej pozastavené právo s nehnuteľnosťami
nakladať a im bude poskytnutá právna ochrana do doby vyriešenia sporu vo veci samej, pretože reálne
stále hrozí, že by žalovaná nehnuteľnosti mohla scudziť alebo zaťažiť záložným právom. Tvrdenia

žalovanej, že ju o návštevu nehnuteľností nepožiadali, sú založené na jej fabulácii, pretože nemali
potrebu ju výslovne a osobitne žiadať o žiadnu návštevu, keďže boli presvedčení, že ich užívacie právo
k nehnuteľnostiam je nesporné a bolo dohodnuté vecné bremeno doživotného užívania nehnuteľností.
Momentálne z dôvodu zdravotného stavu najmä žalobcu 1/ sú značne obmedzení v mobilite, a tým ajv možnosti pravidelne nehnuteľnosti užívať, čo nedáva žalovanej dôvod na postoj v bránení im vstupu
na nehnuteľnosti. Za nepravdivé považovali tvrdenia žalovanej o tom, že ju pri osobnej návšteve utvrdili
o nepodpísaní splnomocnenia na zastupovanie v predmetnom spore, čo preukazuje notárska zápisnica

vyhotovená na podnet žalovanej. Žalovaná zámerne osočuje svoju sestru S. A. a seba označuje za
maximálne starostlivú, či spravodlivú dcéru, čo vnímajú ako jej snahu vyvolať dojem neopodstatnenosti
nároku.

8. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov zotrvávala na nedôvodnosti neodkladného opatrenia,

ako aj celej žaloby, poukazujúc na vyjadrenie žalobcov, v ktorom uvádzali nesúhlas s dôvodmi odvolania
iba žalobkyňou 2/. Preto jej nebolo zrejmé, či ide o chybu v písaní alebo žalobca 1/ sa vyjadrenia
nesúhlasu s dôvodmi odvolania zámerne zdržal, prípadne, či bol s dôvodmi odvolania stotožnený.
Naďalej popierala, že by malo byť zriadené vecné bremeno v prospech žalobcov ako osobitne
dohadované, či požadované s tým, že iba z vlastnej iniciatívy poskytla žalobcom vyhlásenie, že im
umožní nehnuteľnosti doživotne užívať a nebude si v rámci dedičstva po nich uplatňovať žiadne nároky.

Skutočnosť, že ju žalobcovia o návštevu nehnuteľnosti nikdy nepožiadali nie je jej fabuláciou, ale
preukázateľná skutočnosť. Rovnako je faktom, že žalobcovia nehnuteľnosti počas dlhého obdobia
reálne ani nenavštevovali, čo nebolo iba z dôvodu ich aktuálne obmedzenej mobility. Žiadny problém
s návštevami žalobcov nikdy v minulosti a ani v súčasnosti nemala, je s nimi v neustálom dennom,
telefonickom kontakte a za prirodzené považovala, že by jej žalobcovia vôľu navštíviť nehnuteľnosti

vopred oznámili, aby im mohla byť nápomocná. Pokiaľ v e-mailovej komunikácii sestry S. sa objavili
obvinenia voči nej v súvislosti s bránením v užívaní nehnuteľností, tak uvedené požiadavky boli
smerované v čase dlhodobo plánovanej výmeny výhrevných telies, resp. maľovania izieb, čo nemožno
považovať za bránenie vo vstupe, ale objektívnu potrebu vykonania údržby nehnuteľností, ktorú nikto
okrem nej a jej manžela nevykonával. V e-mailovej komunikácii bola ona osočovaná a obviňovaná,

pričom z jej strany nemožno považovať za osočovanie uvádzanie vecných a faktických argumentov,
ktoré preukazovala dôkazmi. Žalobcovia by sa nikdy nepodpísali pod žiadne z ich doteraz doručených
vyjadrení, pretože by si sama o sebe nedovolila tvrdiť, že je maximálne starostlivá a spravodlivá dcéra.

9. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej poukázali na hodnovernosť ich vlastnoručných

podpisov na splnomocnení udelenom právnemu zástupcovi na zastupovanie v spore, čo bolo
preukázané notárskou zápisnicou a popierali tvrdenia žalovanej, že nikdy nespomínali požiadavku
zriadenia vecného bremena doživotného užívania nehnuteľností. Poukázali na e-mailovú správu zo dňa
13. 02. 2020 adresovanú žalovanou jej sestre, z ktorej u vyplývalo, aby si pobalila všetky hnuteľné veci,
pretože ide dom predať a ďalší týždeň vymieňa zámky. Rovnako považovali za fabulované tvrdenia

žalovanej o starostlivosti, financovaní a hmotného zabezpečenia rodinného majetku či podnikania
žalobkyne 2/, resp. dcéry S., ktoré vyvodila z nezákonným spôsobom získaných účtovných dokladov
s vecou nesúvisiacich. Žalovaná vyvodzovala skutočnosti z neprípustných dôkazov, ktoré nemôže súd
v konaní vykonať a na ne prihliadať. Vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej bolo podané nimi oboma, teda
sa s ním obaja stotožnili. V ďalšom poukázali na skutkovú a právnu argumentáciu uvádzanú v žalobe,

v replike, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami §
379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a uznesenie
prvoinštančného súdu o nariadení neodkladného opatrenia podľa § 388 CSP zmenil, pretože neboli

splnené podmienky na jeho potvrdenie alebo zrušenie.

11. Podľa ustanovenia § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala
s určitými vecami alebo právami.

13. Neodkladným opatrením môže súd strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo
právami [§ 325 ods. 2 písm. c) CSP], niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala [§ 325
ods. 2 písm. d) CSP].14. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou
funkcioujebezodkladneupraviťpomerystrán,aleboakjeobava,žeexekúciabudeohrozená(§325ods.

1 CSP), pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený.
Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je
tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v
prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších
skutočností preukazujúcich nutnosť (naliehavosť) bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť

takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému
následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými
obtiažami.

15. Neodkladné opatrenia rozhodnutia predstavujú rozhodnutia, trvanie ktorých je obmedzené a môžu
byť kedykoľvek na návrh zrušené (zhodne judikatúra Ústavného súdu SR, č. k. IV. ÚS 46/2013). Účelom

neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo/3/2010 z 29. 07.2010 ).

16. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia
nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, t. j. pojmovo vylúčené. Toto

dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania osvedčovanie
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Hodnoverné osvedčovanie dôvodnosti a
trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ návrhu na nariadene neodkladného opatrenia dosiahnuť
najmärelevantnýmiskutkovýmitvrdeniami,listinnýmidôkaznýmiprostriedkamiakvalifikovanouprávnou

argumentáciou.Listinnédôkaznéprostriedkymajúprirozhodovaníonávrhunanariadeneneodkladného
opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Bez osvedčenia
dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadene neodkladného opatrenia do úvahy. Relevantné
skutkové tvrdenia je navrhovateľ povinný osvedčiť, pretože osvedčené skutočnosti následne spĺňajú
atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza.

17. Pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania
rozhodnutia súdom prvej inštancie. Stavom v čase rozhodovania je skutkový a právny stav veci, v ktorej
sa má rozhodovať o návrhu na neodkladné opatrenie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa
náležitostí jeho návrhu. Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že v tomto prípade sa jedná o neodkladné opatrenie, ktorého nariadenia sa
domáhali žalobcovia 1/ a 2/ počas sporu (konania) o určenie vlastníckeho práva a neplatnosť darovacej
zmluvy.

19. V posudzovanej veci odvolací súd v prvom rade skúmal dôvodnosť (skutkový a právny základ)
predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

20. Z obsahu spisu vyplýva, že účelom návrhu žalobcov 1/, 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia
bolo zachovanie existujúceho faktického a právneho stavu vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na

LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Banská Štiavnica, katastrálnym odborom pre okres Banská
Štiavnica, obec Štiavnické Bane, katastrálne územie Štiavnické Bane.

21. Pokiaľ ide o dôvod žalobcov pre nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúci v obave, že
žalovaná scudzí, zaťaží či inak bude nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom Zmluvy a jej

platnosť spochybňujú, odvolací súd uvádza, že eventualitu takéhoto konania žalobcovia neosvedčili a
netvrdili. Ide len o ich ničím nepreukázanú obavu, keď dokonca uviedli, že žalovaná sa doposiaľ o žiadny
úkon súvisiaci s prevodom sporných nehnuteľností nepokúsila. Skutočnosť, že podľa tvrdení žalobcov
žalovaná vymenila zámky na vstupných dverách, neposkytla im ani ich dcére S. kľúče a následne
zistili, že pristúpila k neopodstatneným krokom ohľadne preverovania a zisťovania hodnovernosti

vlastnoručného podpisu žalobcu 1/ na splnomocnení na zastupovanie v spore, vyhýbanie sa akejkoľvek
komunikácii zo strany žalovanej, nemôže už žalobcov vzbudzovať dôvodnú obavu, že žalovaná
uskutoční úkony k scudzeniu alebo zaťaženiu sporných nehnuteľností.22. Pokiaľ ide o postoj žalovanej v súvislosti s jej rozhodovaním o vstupe do predmetných nehnuteľností
odvolací súd dodáva, že žalovaná ako vlastníčka nehnuteľností má právo rozhodovania komu a či vôbec
umožní vstup na jej nehnuteľnosti. Navyše z e-mailovej komunikácie predloženej stranami sporu, a ktorá

je obsahom spisu, uvedený postoj zo strany žalovanej jednoznačne nevyplýva.

23. Žalobcovia v návrhu neuviedli žiadne konkrétne okolnosti, z ktorých by dôvodne vyplývala
obava zo zhoršenia ich právnej pozície. Je pravdou, že nariadením neodkladného opatrenia sa
má zabezpečiť právna stabilita postavenia strán sporu, avšak dôvodom tohto dočasného opatrenia

je potreba bezodkladnej úpravy pomerov, ktorú žalobcovia neosvedčili. To, že sa podľa žalobcov
neodkladným opatrením neprimeraným spôsobom nezasiahne do výkonu práv žalovanej, taktiež
nemôže byť dôvodom pre jeho nariadenie.

24. Po oboznámení sa s prejednávanou vecou odvolací súd konštatuje, že žalobcovia neuviedli
a neosvedčili skutočnosti odôvodňujúce záver neodkladným opatrením zakázať žalovanej previesť,

zaťažiť akýmkoľvek žalovanej nakladať so spornými nehnuteľnosťami a to previesť vlastnícke právo
darovaním, scudzením tretej osobe, ich zámenou za iné nehnuteľnosti s treťou osobou alebo zaťažiť
ich záložným právom v prospech tretej osoby alebo vecným bremenom v prospech tretej osoby, alebo
zabezpečovacím prevodom práva v prospech tretej osoby, vložiť ich do majetku obchodnej spoločnosti
alebo družstva.

25. Podľa názoru odvolacieho súdu prvoinštančný súd v prejednávanej veci nesprávne vyhovel
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože nebola osvedčená bezodkladná potreba úpravy
pomerov medzi stranami sporu vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu.

26. Z uvedených dôvodov preto možno konštatovať, že v danej veci neexistuje skutkový i právny dôvod
na nariadenie neodkladného opatrenia, preto odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu podľa §
388 CSP zmenil tak, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože neboli
splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP).

27. Odvolací súd dodáva, že obava žalobcov z nakladania zo strany žalovanej so spornou
nehnuteľnosťou môže byť odvrátená vykonaním poznámky o prebiehajúcom konaní o určenie
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností na ich návrh, ktorá im poskytne dostatočnú ochranu, nakoľko
sa domáhajú určenia vlastníckeho práva.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).