Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. február 2020

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13C/111/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417214020
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2020:4417214020.5

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci žalobcu: Majetkový
Holding, a.s., Bratislava, Prievozská 2/A, IČO: 35823364, zast. Mgr. Martin Babčaník, advokát,
Miloslavov, Alžbetin Dvor 1348, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR,
Bratislava, Župné námestie 13, IČO: 00166073, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 13 213,16 € s 5% úrokom z omeškania ročne od 13.5.2017

do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená vo výške 13 213,16
€ nesprávnym úradným postupom zo strany súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej Okresným

súdom Nové Zámky pod č.k. Er/1820/1997 ( EX 553/97 ) tým, že súdny exekútor V.. S. O. ( a neskôr
ani jeho náhradník ) doteraz právoplatne nerozhodli o rozvrhu výťažku dražby uskutočnenej ešte dňa
27.3.1998, nakoľko oba rozvrhy, ktoré boli uskutočnené, neboli súdom schválené ( dňa 29.9.2005 a
18.1.2010 ). Uviedol, že žalovaný vyzval exekútora a aj jeho náhradníkov Judr. B. a V.. N. k vydaniu
výťažku dražby, avšak neúspešne a tvrdil, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu exekútora,
ktorým mu bola spôsobená škoda, keď súdny exekútor nesplnil svoju povinnosť a neodovzdal vymožené

finančné prostriedky, ktoré navyše V.. S. O. spotreboval na nezistené účely a odovzdať ich nemôže,
škodamumalavzniknúťvsume13213,16€,ktorúmalexekútoroprávnenémuzvýťažkudražbyvyplatiť,
pričom nesprávny úradný postup súdneho exekútora je príčinou toho, že jeho náhradník nemohol
vykonať nový rozvrh výťažku dražby a uspokojiť oprávneného, za ktorú škodu zodpovedá podľa § 4
ods. 1 zákona č. 514/2003 Zb. žalovaný, u ktorého si žalobca tento svoj nárok uplatnil na predbežné
prerokovanie, no jeho žiadosti nebolo vyhovené z dôvodu, že podľa žalovaného neboli splnené zákonné

predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody, s čím však žalobca nesúhlasí.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a uviedol, že žaloba nie je dôvodná a poukázal na to, že pre
vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci musia byť kumulatívne splnené
všetky predpoklady pre jej vznik, ak tomu tak nie je, základ nároku nie je daný. Uviedol, že o rozvrhu
výťažku dražby dosiaľ nebolo rozhodnuté, čo ale neznamená, že o tejto veci súdny exekútor nerozhodne

v budúcnosti a že k nesprávnemu úradnému postupu exekútora uvedeným spôsobom by došlo až
vtedy, keď by po schválení rozvrhu výťažku súdny exekútor neuspokojil oprávneného sumou, ktorou ho
uspokojiť mal. Pokiaľ ide o škodu uviedol, že žalobca mal možnosť domáhať sa vydania bezdôvodného
obohatenia ( poukázal na judikatúru NS SR a NS ČR ) a tiež, že pokiaľ je možnosť domáhať sa
vydania bezdôvodného obohatenia, vylučuje to vznik škody ako majetkovej ujmy a že pokiaľ škoda
ešte nevznikla, nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb.. Tiež

uviedol, že škoda vzniká až okamihom kedy sa právo veriteľa na plnenie voči dlžníkovi stalo fakticky
nevymáhateľným a tiež to, že ponechanie výťažku z dražby exekútorom je majetkovým prospechom bezprávneho dôvodu, ktorý si mal žalobca uplatniť a tiež poukázal na § 31 ods. 4 ExP, podľa ktorého štát
zodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom, len ak ju nebolo možné uspokojiť z majetku poisťovateľa
alebo exekútora.

3. Okresný súd Nové Zámky rozsudkom 13C/111/2017-130 z 5.10.2018 žalobu zamietol a žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil
ust. § 27, § 4 ods. 1 písm. a/, § 1, § 3, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 9, § 17, § 25 zák. č. 514/2003
Z. z. účinného od 1. júla 2004, ako aj § 31 ods. 4 Exekučného poriadku a vykonaným dokazovaním a

uviedol, že dokazovaním bolo preukázané, že súdny exekútor JUDr. S. O. ( ani v konaní jeho náhradník )
doteraz právoplatne nerozhodli o rozvrhu výťažku dražby uskutočnenej ešte dňa 27. 03. 1998, nakoľko
oba rozvrhy, ktoré boli uskutočnené, neboli súdom schválené (dňa 29. 09. 2005 a 18. 01. 2010). Žalobca
uviedol, že vyzval exekútora a jeho náhradníkov V.. B. a JUDr. N. k vydaniu výťažku dražby, avšak
neúspešne. Tvrdil, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu exekútora, ktorým mu bola spôsobená
škoda, keď súdny exekútor nesplnil svoju povinnosť a neodovzdal vymožené finančné prostriedky, ktoré

navyše JUDr. S. O. spotreboval na nezistené účely a odovzdať ich ani nemôže, pričom mu mala vzniknúť
škoda v sume 13.213,16 eura. Nesprávny úradný postup súdneho exekútora je príčinou toho, že jeho
náhradník nemohol vykonať nový rozvrh výťažku a uspokojiť oprávneného. Žalobca si svoj nárok uplatnil
u žalovaného na predbežné prerokovanie, avšak jeho žiadosti nebolo vyhovené. Z exekučného spisu
Okresného súdu Nové Zámky Er/1820/1997 ( EX 553/97 ) súd zistil, že exekučné konanie bolo začaté

dňa 12. 06. 1997 na základe návrhu pôvodného oprávneného ( Slovenská sporiteľňa a. s., Bratislava ),
keď žalobca ako oprávnený do konania vstúpil postúpením pohľadávky z pôvodného veriteľa dňa 23.
01. 2004 a to proti povinnému: E. Y., bytom O., v ktorej exekúcii bol udelený príklep dňa XX. 03. 1998
za najvyššie podanie v sume 523.727 Sk, rozvrh tohto výťažku vykonaný súdnym exekútorom dňa
29. 09. 2005, resp. 18. 01. 2010 súd uzneseniami Er/1820/1997 z 31. 03. 2006 a Er/1820/1997-271 z

30. 01. 2013 neschválil, pričom obe tieto uznesenia súdu sú právoplatné. Taktiež súd zistil, že ďalšie
rozvrhové konanie dosiaľ vykonané nebolo. Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby vychádzal z vyššie
citovaných zákonných ustanovení a zisťoval, či sú splnené zákonné podmienky vzniku zodpovednosti
v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Uviedol, že je nesporne preukázané,
že v uvedenej exekúcii bol udelený príklep dňa 27. 03. 1998 za najvyššie podanie v sume 523.727

Sk, rozvrh tohto výťažku vykonaný súdnym exekútorom dňa 29. 09. 2005, resp. 18. 01. 2010 súd
uzneseniamiEr/1820/1997z31.03.2006aEr/1820/1997-271z30.01.2013neschválil,pričomobetieto
uznesenia súdu sú právoplatné. Taktiež súd zistil, že ďalšie rozvrhové konanie dosiaľ vykonané nebolo.
Z uvedeného je zrejmé, že exekučné konanie sa nachádza v štádiu, kedy bola v dražbe nehnuteľnosti
vymožená finančná suma, o rozdelení ktorej dosiaľ súdny exekútor právoplatne nerozhodol. Z toho

vyplýva, že v konaní bude súdny exekútor pokračovať podľa § 154 a nasl. Exekučného poriadku ( ďalej
len „EP“ ) vykonaním rozvrhu výťažku z dražby, čo je jediným možným zákonným postupom exekútora v
tomto štádiu exekučného konania. Pre súdne rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu.
V súčasnosti platí, že exekučné konanie Okresného súdu Nové Zámky vedené pod č. k. Er/1820/1997
( EX 553/97 ) dosiaľ nie je ukončené a o rozvrhu výťažku z dražby uskutočnenej dňa 27. 03. 1998 dosiaľ

nebolo právoplatne rozhodnuté (rozvrh výťažku vykonaný dňa 29. 09. 2005 a ani dňa 18. 01. 2010 nebol
súdom schválený), právoplatne o ňom nerozhodol pôvodný súdny exekútor a ani jeho náhradníci. Preto
platí, že v uvedenej exekučnej veci musí súdny exekútor vykonať rozvrh výťažku z dražby a predložiť vec
naschváleniesúdu.Súdkonštatuje,že§31ods.4EPstanovuje,žeštátzodpovedázaškoduspôsobenú
exekútorom, len ak ju nebolo možné uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo exekútora. Prechodné

ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017 ustanovujú, že pokiaľ tento zákon v § 243i až §
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Uvedené sa však týka výlučne postupu v exekučnom konaní, nie však
nárokov uplatnených na základe iných právnych predpisov než je Exekučný poriadok. Uvedené značí,
že § 31 ods. 4 EP sa použije i na tento žalobcom uplatnený nárok. Potom je nutné konštatovať, že pokiaľ

žalobca doteraz neprikročil k uspokojeniu svojho nároku z majetku exekútora alebo jeho poisťovateľa (čo
neurobil),jeuplatneniejehonárokuvočištátupredčasnéaakotakénedôvodné,čoboloďalšímdôvodom
zamietnutia žaloby. Tvrdenia žalobcu o nemožnosti rozvrhnutia výťažku z dražby z dôvodu, že výťažok z
dražby súdny exekútor JUDr. S. O. použil pre osobné potreby, nie je pre rozhodovanie súdu relevantný.
Jednak toto tvrdenie nie je ničím preukázané, a jednak, aj pokiaľ by bolo pravdivé, do doby, kedy súdny

exekútor svojím rozhodnutím o výťažku dražby nerozhodne (hoc i tak, že neuspokojí žiadnu z osôb,
ktoré svoje pohľadávky prihlásili), nie je možné konštatovať, že došlo na strane žalobcu ku škode. Do tej
doby ide len o hypotetické tvrdenie žalobcu nielen o tom, že mu škoda vznikla, ale i o tom, v akej výške.
Aj z tohto pohľadu je žaloba predčasná, bez rozhodnutia súdneho exekútora, ktoré navyše podliehaschváleniu súdom, nie je totiž zrejmé, aká suma mala byť žalobcovi ako oprávnenému z výťažku dražby
vôbec vyplatená. Pokiaľ existuje možnosť domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia od iného
subjektu, škoda ani nevznikne ( poukaz na § 31 ods. 4 EP ). Kým žalobca má pohľadávku na vydanie

bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa
vydania tohto obohatenia, nie je daný základný predpoklad pre zodpovednosť štátu za škodu podľa
zákona č. 58/1969 Zb. a to samotná existencia škody ( rozsudok ÚS SR II. ÚS 165/2012 z 13. 02.
2013 ). Súd dodáva, že ani prípadný samotný nesprávny úradný postup ( ktorý mal spočívať v tom, že
súdny exekútor dosiaľ nerozhodol o rozvrhu výťažku z dražby, ktorá sa konala ešte dňa 27. 03. 1998 )

bez ďalšieho nemá za následok vznik práva na náhradu škody. V konaní o tomto nároku žalobca mal
preukázať vznik škody a konkrétne označiť a preukázať ujmu, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom, pričom musí byť preukázané, z akých dôvodov samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením a musí byť preukázaná bezprostredná príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy. Keďže žalobca tieto rozhodujúce skutočnosti len
tvrdil, avšak nepreukázal a neboli preukázané všetky zákonné predpoklady pre vznik nároku na náhradu

majetkovej škody, súd dospel k záveru, že žalobu je treba v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Krajský súd Nitra uznesením 9Co/319/2018 - 171 z 3.10.2019 zrušil vyššie uvedený rozsudok súd
prvej inštancie a uviedol, že Odvolací súd sa napriek nejednotnej judikatúre, či už Najvyššieho súdu
SR alebo Ústavného súdu SR, priklonil k záverom vyplývajúcim zo stanoviska Občianskeho kolégia NS

SR Cpj 37/78, uznesení NS SR 2Cdo 48/2010 a 2Cdo 155/2011, kde súdy konštatovali, že zákon č.
514/2003 Z. z. neustanovuje za podmienku úspešného uplatňovania nároku na náhradu škody proti
štátu zánik možnosti dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia alebo
náhrady škody voči uplatnenému exekútorovi, a má za to, že spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi
účastníkmi zodpovedá, aby štát uhradil žalobcovi ako osobe, ktorá bola oprávnená v exekúcii, škodu v

prípade zistenia nesprávneho úradného postupu, o ktorej žalobca v podanej žalobe tvrdí, že mu vznikla v
priamej súčinnosti s nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora v exekučnom konaní. Odvolací
súdopätovne zdôrazňuje charakter objektívnej zodpovednosti štátu za škodu, pre vznik ktorej nie sú
potrebnéďalšieskutočnosti,atedaaniskutočnosť,čipoškodenývyužilalebonevyužilmožnosťdomáhať
sa plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd opätovne poukazuje na uznesenie NS SR zo

dňa 23. 03. 2016 sp. zn. 3Cdo 75/2015, podľa ktorého zodpovednosť súdneho exekútora za škodu podľa
§ 33 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (Exekučný poriadok) a zodpovednosť štátu za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorá bola
spôsobená súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti sa vzájomne nevylučujú. Na podporu

uvedeného odvolací súd poukazuje aj na ďalšie uznesenie NS SR 3Cdo 85/2015, ktoré bolo zverejnené
v Zbierke stanovísk a rozhodnutí najvyššieho súdu a súdov SR 8/2016 pod R 74/2016. Odvolaciemu
súdu je známe aj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo 2135/2013 zo dňa 18. 12. 2013, v zmysle ktorého
vyplynul záver, že povinnosť náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom exekútora má
(tiež) štát a to bez ohľadu na to, či poškodený uplatňuje rovnaký nárok voči exekútorovi, alebo nie.

V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca si svoj nárok vymedzil od nesprávneho úradného postupu
pôvodného súdneho exekútora JUDr. S. O. v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Ex 553/1997,
keď súdny exekútor sa dopustil nesprávneho úradného postupu, nakoľko finančné prostriedky získané
predajom spoluvlastníckeho podielu povinného spolu s exekučným spisom neodovzdal ustanovenému
náhradníkovi, pričom táto skutočnosť mala vyplynúť z trestného konania, a finančné prostriedky nedržal

oddelene od svojho majetku, ale ich spotreboval na nezistený účel a ako vyplynulo z pripojeného
exekučného spisu a zo správy nástupcu pôvodného súdneho exekútora JUDr. V. N., je z tejto správy
zrejmé, že v čase preberania exekučnej agendy sa na bankových účtoch V.. S. O. nenachádzali finančné
prostriedky vymožené v predmetnom exekučnom konaní. V danom konaní pôvodný súdny exekútor V..
S. O. nevykonal, ani nevyúčtoval dané exekučné konanie. Z akého dôvodu neprišlo pôvodným súdnym

exekútorom k rozvrhu výťažku, exekútorovi nie je známe (predchádzajúce dva rozvrhy výťažku neboli
súdom schválené). Z uvedeného skutkového vymedzenia je preto zrejmé, že žalobca sa svojho nároku
domáha z titulu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom zo strany pôvodného súdneho
exekútora V.. S. O., za ktorý by v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. a/ zák. č. 514/2003 Z. z. mala byť objektívne
zodpovedná Slovenská republika v zastúpení príslušného ministerstva.

Vo svetle vyššie uvedeného je nesporné, že medzi žalobcom a pôvodným súdnym exekútorom nešlo
o súkromno-právny vzťah, ale o verejno-právny vzťah, nakoľko exekútor v predmetnej exekučnej veci
vystupoval ako nositeľ verejnej - štátnej moci, plnil úlohy štátneho orgánu. Podľa § 4 písm. a/ zák. č.
514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone
exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. Opätovne tu odvolací
súd zdôrazňuje, že pokiaľ ide o vzájomný vzťah medzi zodpovednosťou exekútora podľa § 33 ods. 1

EP a zodpovednosťou štátu podľa zodpovednostného zákona, je potrebné zdôrazniť, že zodpovednosť
exekútora za škodu pri výkone funkcie exekútora je širšia ako podľa zodpovednostného zákona (II.ÚS
165/2012, IV.ÚS 607/2013). Exekučný, ani zodpovednostný zákon priamo nestanovujú prioritu alebo
výlučnosť zodpovednosti za škodu podľa niektorého z nich; obe zodpovednosti stoja vedľa seba. Z dikcie
preto možno vyvodiť, že za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej

z poverenia súdu podľa osobitného predpisu zodpovedá vedľa štátu (s následným právom regresu)
rovnako sám exekútor, a to za podmienok uvedených v § 33 ods. 1 EP.
Vychádzajúc aj zo samotného zmyslu a účelu zákona zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, ktorým je ochrana základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvenú v čl. 46
ods. 3 Ústavy SR, by bolo popretím tohto zákona, aby v každom prípade, bez ohľadu na konkrétne
okolnosti prípadu, by sa trvalo na tom, aby poškodený zamietajúcim rozhodnutím súdu vydaným

v samostatnom konaní proti tomu, voči komu existovala pohľadávka z bezdôvodného obohatenia,
preukazoval,žejehopohľadávkazbezdôvodnéhoobohateniasastalanevymáhateľnou.Všeobecnýsúd
má podľa nálezu ÚS SR sp. zn. IV.ÚS 159/2012 z 03. 07. 2012 ústavnú povinnosť hľadať také riešenie
v prerokúvanej právnej veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako extrémne nesúladné s princípom
spravodlivosti a popierajúce zmysel a účel príslušných zákonných ustanovení.

Za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb, právo na náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Ustanovenia zodpovednostného

zákona zakladajú objektívnu zodpovednosť štátu za súčasného splnenia troch podmienok a tými sú:
nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody.
Splnením uvedených podmienok pre záver o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom sa súd prvej inštancie nezaoberal, keď vychádzal z rozhodnutia ÚS SR

II.ÚS 165/2012 z 13. 02.2013, v zmysle ktorého sa žalobca mal najprv domáhať vydania
bezdôvodného obohatenia, a preto nie je daný predpoklad pre zodpovednosť štátu za škodu v
zmysle zodpovednostného zákona, podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí. V danom prípade treba
vychádzať z konkrétnych okolností v danej veci, keď v konaní nebolo sporné, že predmetné exekučné
konanie bolo vedené pôvodným súdnym exekútorom JUDr. S. O. pod sp. zn. EX 553/1997. Žalobca sa

stal vlastníkom pohľadávky na základe postúpení pohľadávok, ktorá skutočnosť tiež v konaní nebola
rozporovaná. Napriek skutočnosti, že dňa 27. 03. 1998 sa mala v rámci uvedeného exekučného konania
uskutočniť dražba spoluvlastníckeho podielu povinného Zoltána Y. a pred vykonaním dražby podieloví
spoluvlastníci predmetných nehnuteľností si uplatnili svoje zákonné predkupné právo a súdnemu
exekútorovi V.. S. O. uhradili hodnotu spoluvlastníckeho podielu povinného E. Y. vo výške 17.384,55

eura (523.727 Sk), do dnešného dňa nedošlo k rozvrhu súdneho výťažku. K uvedenému došlo z dôvodu,
že síce pôvodný súdny exekútor JUDr. S. O. podal dvakrát návrh na schválenie rozvrhu výťažku,
avšak rozhodnutiami súdov (ktoré sa v spise nachádzajú) rozvrh výťažku nebol schválený. Následne
súdnemu exekútorovi V.. S. O. bol rozhodnutím ministra, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 01.
2013, pozastavený výkon funkcie súdneho exekútora, a napokon, dňa 26. 03. 2014 bol JUDr. S. O.

odvolanýzfunkciesúdnehoexekútora.Následnevuvedenejexekučnejveciboliustanovenínástupcovia
pôvodného súdneho exekútora, naposledy to bol JUDr. V. N., ktorý žalovanému na jeho žiadosť poskytol
stanovisko v uvedenej exekučnej veci a konštatoval, že v čase preberania exekučnej agendy sa na
bankových účtoch JUDr. S. O. nenachádzali finančné prostriedky vymožené v predmetnom exekučnom
konaní. Pôvodný exekútor JUDr. S. O. nevykonal ani vyúčtovanie daného exekučného konania. V tejto

súvislosti odvolací súd dáva súdu prvej inštancie do pozornosti tú skutočnosť, že dňa 08. 11. 2018 bol v
Obchodnom vestníku 219/2018 zverejnený oznam pod sp. zn. 29OdK 96/2018, ktorým OS Nitra vyhlásil
konkurz na majetok dlžníka V.. S. O., nar. XX. XX.XXXX, bytom I. svet XX. Z uvedeného nesporne
vyplynulo, že pôvodný súdny exekútor V.. S. Vančík sa dopustil nesprávneho úradného postupu, keď
v rozpore s § 16 a nasl. S. poriadku nevykonal vyúčtovanie daného exekučného konania a na jeho

bankovom účte sa nenachádzali ani finančné prostriedky vymožené v predmetnom exekučnom konaní
(uvedenúskutočnosťpotvrdilnástupcasúdnehoexekútoraV..V.KapronczailistomzodňaXX.04.2017).
Za danej situácie i z okolností prípadu je nesporné, že žalobca ani v prípade uplatnenia svojho nároku
z titulu bezdôvodného obohatenia priamo voči súdnemu exekútorovi (resp. fyzickej osobe, keďžesúdny exekútor bol odvolaný zo svojej funkcie) by jeho žaloba nemohla uspieť, a preto súd prvej
inštancie, rozhodujúc o náhrade škody si sám mohol túto otázku ako predbežnú riešiť a dospieť k
záveru o neúspešnosti takejto žaloby. Bolo by v rozpore so zabezpečením spravodlivej ochrany práv a

oprávnených záujmov žalobcu, aby za takejto situácie bol nútený podstúpiť už vopred neúspešný spor
o vydanie bezdôvodného obohatenia.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový
a právny stav:

6. Z exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky Er/1820/1997 ( EX 553/97 ) súd zistil, že exekučné
konanie bolo začaté dňa 12.6.1997 na základe návrhu pôvodného oprávneného ( Slovenská sporiteľňa
a.s. Bratislava ), keď žalobca ako oprávnený do konania vstúpil postúpením pohľadávky z pôvodného
veriteľa dňa 23.1.2004 a to proti povinnému: E. Y., bytom O., v ktorej exekúcii bol udelený príklep dňa
27.3.1998zanajvyššiepodanievsume523727.-Sk,rozvrhtohtovýťažkuvykonanýsúdnymexekútorom

dňa 29.9.2005, resp. 18.1.2010 súd uzneseniami Er/1820/1997 z 31.3.2006 a Er/1820/1997-271 z
30.1.2013 neschválil, pričom obe tieto uznesenia súdu sú právoplatné. Taktiež súd zistil, že ďalšie
rozvrhové konanie dosiaľ vykonané nebolo.

7. Z podania žalobcu z 2.6.2005 adresovaného súdnemu exekútorovi V.. S. O. súd zistil, že ním žalobca

požiadal o informáciu, či bolo vo veci vykonané rozvrhové pojednávanie a pokiaľ nie, vyzval ho, aby ho
neodkladne uskutočnil.

8. Zo žiadosti žalobcu z 30.11.2016 adresovanej žalovanému súd zistil, že žalobca si ňou uplatnil
náhradu škodu spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora a to po skutkovej

i právnej stránke zhodne ako v tomto konaní.

9. Z oznámenia žalovaného o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa
3.5.2017, ktoré žalobca prevzal dňa 12.5.2017 súd zistil, že žiadosti žalobcu nebolo vyhovené z dôvodu,
že neboli kumulatívne splnené všetky predpoklady pre vznik nároku na náhradu tejto škody.

10. Podľa § 27 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 1. júla 2004 zodpovednosť za škodu spôsobenú
rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími
predpismi.

11. Podľa § 4 ods. 1, písm. a/3) zákona č. 514/2003 Zb. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia
súdu podľa osobitného predpisu.

12. Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Zb. tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
orgánmiverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,b)zodpovednosťobceavyššiehoúzemnéhocelku(ďalej
len „územná samospráva“) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

13. Podľa § 3 zákona č. 514/2003 Zb. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)

nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

14. Podľa § 5 ods. 1zákona č. 514/2003 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

15. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Zb. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1
možnopriznaťibavtedy,akpoškodenýpodalprotinezákonnémurozhodnutiuriadnyopravnýprostriedok
podľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodnéosobitného

zreteľa.

16. Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm.
a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri
výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v

zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že

bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného
zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v

porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka
Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy
prokurátorom. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola

takým postupom spôsobená škoda.

17. Podľa § 17 zákona č. 514/2003 Zb. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Výška náhrady

nemajetkovejujmypriznanápodľaodseku2nemôžebyťvyššiaakovýškanáhradyposkytovanáosobám
poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

18. Podľa § 25 zákona č. 514/2003 Zb. ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného
prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom.

19. Vzhľadom k § 25 zák. č. 514/2003 Zb. pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti
podľa§ 420ods.1OZ.Súnimia)existencianesprávnehoúradnéhopostupu,b)vznikškodyac)príčinná
súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady

musia byť splnené súčasne.

20. Podľa § 31 ods. 4 Exekučného poriadku štát zodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom, len ak
ju nebolo možné uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo exekútora; to platí rovnako v prípade, ak súd
uložil povinnosť podľa § 29 ods. 12.

21. Pojem nesprávneho úradného postupu zákon vymedzuje len uvedením príkladov, čo sa má
považovaťzanesprávnyúradnýpostup,avšakúradnýpostupspravidlaniejemožnéprávnympredpisom
upraviť do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone verejnejmoci . Všeobecne možno nesprávnosť úradného postupu charakterizovať, ako porušenie postupu
stanoveného právnymi normami. Z vyše uvedeného vyplýva, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré boli
vyvolané inou činnosťou tých orgánov ( ktoré zákon uvádza ) než rozhodovacou činnosťou.

Škodu vo všeobecnosti treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené. Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej

sfére poškodeného síce neprejavuje, ale sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného
negatívnych.
Pojem príčinnej súvislosti občiansky zákonník nijako nevymedzuje a preto treba ju chápať ako súhrn
príčin, ktoré viedli k určitému výsledku ( k vzniku škody ). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, t.j.
ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému

postupu, nevznikla by ani škoda.

22. Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby vychádzal z vyššie uvedených zásad a zisťoval, či všetky
zákonné podmienky vzniku takejto zodpovednosti sú dané. Žalobca sa domáha náhrady skutočnej
škody, ktorá podľa jeho tvrdenia vznikla v dôsledku toho, že exekučný súd doteraz nerozhodol o rozvrhu

výťažku dražby ( ktorým bola suma 18 575,79 € pozostávajúca z výťažku a jeho úrokov ), čím spôsobil
žalobcovi škodu v sume 13 213,16 €, ktorá mala byť podľa výpočtu oprávneného z výťažku dražby
vyplatená oprávnenému ( po odpočítaní trov exekúcie a DPH z nich ).

23. Nárok na náhradu škody si žalobkyňa uplatnila podľa § 9 ods. 1 a § 17 ods. 1 zákona č.

514/2003 Zb., keď podľa neho súdny exekútor svojim postupom porušil povinnosť orgánu verejnej moci
vydať rozhodnutie bez zbytočných prieťahov v konaní. Postup súdu pri rozhodovaní o takejto žiadosti
exekútoraupravujeExekučnýporiadok,ktorýlehotunarozhodnutieorozvrhuvýťažkuzdražbyneurčuje.

24. Z vykonaného dokazovania je nesporne preukázané, že v uvedenej exekúcii bol udelený príklep dňa

27.3.1998zanajvyššiepodanievsume523727.-Sk,rozvrhtohtovýťažkuvykonanýsúdnymexekútorom
dňa 29.9.2005, resp. 18.1.2010 súd uzneseniami Er/1820/1997 z 31.3.2006 a Er/1820/1997-271 z
30.1.2013 neschválil, pričom obe tieto uznesenia súdu sú právoplatné. Taktiež súd zistil, že ďalšie
rozvrhové konanie dosiaľ vykonané nebolo.

25.Zuvedenéhojezrejmé,žeexekučnékonaniesanachádzavštádiu,kedybolavdražbenehnuteľnosti
vymožená finančná suma, o rozdelení ktorej dosiaľ súdny exekútor právoplatne nerozhodol. Z toho
vyplýva, že v konaní bude súdny exekútor pokračovať podľa § 154 a nasl. ExP vykonaním rozvrhu
výťažku z dražby, čo je jediným možným zákonným postupom exekútora v tomto štádiu exekučného
konania. Pre súdne rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu. V súčasnosti platí, že

exekučné konanie Okresného súdu Nové Zámky vedené pod č.k. Er/1820/1997 ( EX 553/97 ) dosiaľ
nie je ukončené a o rozvrhu výťažku z dražby uskutočnenej dňa 27.3.1998 dosiaľ nebolo právoplatne
rozhodnuté ( rozvrh výťažku vykonaný dňa 29.9.2005 a ani dňa 18.1.2010 nebol súdom schválený ),
právoplatne o ňom nerozhodol pôvodný súdny exekútor a ani jeho náhradníci. Preto platí, že v uvedenej
exekučnejvecimusísúdnyexekútorvykonaťrozvrhvýťažkuzdražbyapredložiťvecnaschváleniesúdu.

26. Taktiež je nesporné, že dňa 08. 11. 2018 bol v Obchodnom vestníku 219/2018 zverejnený oznam
pod sp. zn. 29OdK 96/2018, ktorým OS Nitra vyhlásil konkurz na majetok dlžníka V.. S. O., nar. XX.
XX.XXXX, bytom I. svet XX.

27. Súd konštatuje, že § 31 ods. 4 ExP stanovuje, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom,
len ak ju nebolo možné uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo exekútora. Prechodné ustanovenia k
úpravám účinným od 1. apríla 2017 ustanovujú, že pokiaľ tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017. Uvedené sa však týka výlučne postupu v exekučnom konaní, nie však nárokov uplatnených na

základe iných právnych predpisov než je Exekučný poriadok.

28. Je nesporné, že pôvodný súdny exekútor V.. S. O. sa dopustil nesprávneho úradného postupu, keď
v rozpore s § 16 a nasl. S. poriadku nevykonal vyúčtovanie daného exekučného konania a na jehobankovom účte sa nenachádzali ani finančné prostriedky vymožené v predmetnom exekučnom konaní
(uvedenú skutočnosť potvrdil nástupca súdneho exekútora JUDr. V. N. listom zo dňa 04. 04. 2017).

29.Taktiežjenepochybné,žerozvrhvýťažkuzdražbysúdnyexekútorV..S.O.použilpreosobnépotreby
a nie je preto aký výťažok rozdeľovať, na účte súdneho exekútora ( ani pôvodného a ani náhradníka )
sa finančné prostriedky z najvyššieho podania nenachádzajú.

30. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že žaloba je čo do jej základu v plnom rozsahu

dôvodná. Boli totiž splnené všetky zákonné obligatórne predpoklady pre priznanie nároku na náhradu
škody, ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
( s poukazom na skutočnosti uvedené v bode 4 tohto rozsudku ) uzavrel, že súdny exekútor JUDr.
S. O. sa dopustil nesprávneho úradného postupu, keď v rozpore s § 16 a nasl. Exekučného poriadku
nevykonal vyúčtovanie daného exekučného konania a na jeho bankovom účte sa nenachádzali ani

finančné prostriedky vymožené v predmetnom exekučnom konaní, žalobcovi nepochybne vznikla škoda
spočívajúca v zmenšení sa jeho majetku, ktorý by v prípade správneho úradného postupu súdneho
exekútora bol narástol o výťažok z dražby tak ako je uvedený v bode 31 tohto rozsudku a taktiež
je nesporne preukázané, že medzi vznikom tejto škody a nesprávnym úradným postupom súdneho
exekútora je priama príčinná súvislosť, keď je nepochybné, že nebyť skutočnosti, že súdny exekútor

výťažok z dražby použil pre vlastnú potrebu a tak konal v rozpore s úradným postupom, ktorý mu
stanovuje exekučný poriadok, bol by žalovaný v uvedenej exekúcii v danom rozsahu uspokojený z
výťažku z dražby18.1.2010.

31.Pokiaľideovýškunárokužalobcunanáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupom,za

ktorú podľa vyššie uvedeného zodpovedá žalovaný, je treba uviesť, že súd sa v tomto smere stotožňuje
s výpočtom výšky škody vzniknutej žalobcovi. Zo zápisnice o rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti
zo dňa 18.01.2010 totiž vyplýva, že rozdeľovaná podstata predstavovala celkovo sumu vo výške 18
575 € z čoho suma vo výške 17 384 € predstavovala výťažok získaný uplatnením predkupného práva
podielových spoluvlastníkov a suma vo výške 1191,24 € predstavovala úrok. Podľa § 1 zákona č.

233/1995 Zb. sa z rozdeľovanej podstaty majú uspokojiť najprv súdne trovy a trovy exekúcie. Súdnymi
trovami sú trovy, ktoré sú uvedené v exekučnom titule a vymáhajú sa spolu s istinou. Exekučným titulom
boli oprávnenému priznané súdne trovy vo výške 9.968,40 Eur ( 300.308,00 Sk ). Trovami exekúcie
sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie.
Súdny exekútor JUDr. S. O. si trovy exekúcie vyčíslil na 5.541,53 € z čoho suma vo výške 941,59 €

predstavovala hotové výdavky, suma 3715,16 € predstavovala odmenu exekútora a zvyšná časť vo
výške 884,78 € predstavovala DPIH. Podľa § 196 zákona Č. 233/1995 Zb. platného a účinného ku
dňu 18.01.1010 ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa
jeho odmena o DPH. Takto potom bol súdny exekútor oprávnený uplatniť si DPH vo výške 19% len na
sumu 3715,16 €, ktorá predstavovala odmenu exekútora. Na základe vyššie uvedených skutočností, z

rozdeľovanej podstaty vo výške 18 575,79 € mala byt' oprávnenému vyplatená suma vo výške 13.213,16
€ ( rozdeľovaná podstata 18 575 79 € - hotové výdavky 941,59 € - odmena exekútora 3715,16 € - DPH
z odmeny exekútora 705,88 € ).

32. Pokiaľ ide o žalobcom uplatňovaný úrok z omeškania, aj v tejto časti je žaloba dôvodná, nakoľko je

zrejmé, že úrok je uplatnený správne vo výške súladnej s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 ( súd ho priznal
podľa § 517 ods. 2 OZ ), žalovaný sa s platením peňažného dlhu nachádza v omeškaní a to odo dňa
13.5.2017, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni doručenia oznámenia žalovaného o výsledku predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody, nakoľko uvedeným dňom sa žalovaný do omeškania s plnením
peňažného dlhu dostal.

33. Záverom súd konštatuje, že judikatúra, na ktorú žalovaný poukazoval ( sa v prípade rozhodnutí
NS SR 1Mcdo/8/2017, 6Cdo/27/2016, 6Cdo/9/2016 a 8 Cdo/88/17 ) netýkala vecí obdobných ako je
rozhodovanie súdu v tomto prípade a rozhodnutie 4Cdo/199/2015, týkajúce skoršieho uplatnenia nároku
na náhradu škody voči exekútorovi a až následne nároku na náhradu škody za nezákonný úradný postup

voči štátu, nemožno v tomto prípade použiť a to s poukazom na skutočnosti obsiahnuté v bode 28 a
29 tohto rozsudku.34.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1CSPažalobcovivkonaníplneúspešnémupriznal
súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd rozhodne
podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
( označenie toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis
odvolateľa ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.