Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Kolesár

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/156/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119208015
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7119208015.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a sudkýň JUDr.
Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Maximovej v právnej veci navrhovateľov: X/ P. A., A.. XX.X.XXXX,
W. W. XX, O.G., X/ U. A., A.. XX.X.XXXX, W. N. Q. XXXX/X, X. Ľ., X/ W. N., A.. X.X.XXXX, W. F. XX,
O., X/ G.. D. O., A.. XX.XX.XXXX, W. U. Š. XX, P., X/ P.. P. T., A.. XX.X.XXXX, W. W. X, O., X/ P. O.,
A.. XX.X.XXXX, W. F. XX, O., X/ O. F., A.. XX.X.XXXX, W. W. XXX/XX, P. G., X/ P. X., A.. XX.X.XXXX,

W. F. XX/B, O., X/ W.. U. U., A.. X.X.XXXX, W. Č. X, O., XX/ F.. H. Q., A.. XX.X.XXXX, W. W. XX, XX/
G.. H. P., A.. XX.X.XXXX, W. O. XX, O., XX/ P.. U. T., F.., A.. XX.X.XXXX, W. Q. XX, Ľ., XX/ S. L., A..
X.X.XXXX, W. F. XXB, O., XX/ F. L., A.. XX.X.XXXX, W. F. XXB, O., XX/ G.. P. F., A.. XX.X.XXXX, W.
U. X, O., XX/ G. S., A.. XX.XX.XXXX, W. T. XX, O., XX/ P.. O. A., A.. X.XX.XXXX, W. X. U. XX, O.,
XX/ G.. U. T., A.. XX.X.XXXX, W. H. XXX, XX/ G.. U. I., A.. X.X.XXXX, W. O. XX, O., XX/ Q. O., A..
XX.X.XXXX, W. O. XX, XX/ F. S., A.. XX.X.XXXX, W. F. XXC, O., XX/ G.. U. Q., A.. XX.X.XXXX, W. X.

X, O., XX/ P. P., A.. X.X.XXXX, W. P. XX, XX/ G.. W. L., A.. XX.X.XXXX, W. O. O. XXXX/XX, O., XX/ P.
F., A.. XX.X.XXXX, W. C. XX, O., XX/ F. Q., A.. XX.XX.XXXX, W. P. XX, O., XX/ P. N., A.. X.X.XXXX, W.
S. A. XX, O., XX/ G. O., A.. XX.X.XXXX, W. F. XXD, O., XX/ G. O., A.. XX.X.XXXX, W. H. XXX/XX, S.,
XX/ P. I., A.. XX.X.XXXX, W. F. XXD, O., XX/ G.. U. M., A.. XX.X.XXXX, W. I. XX, O., XX/ G.. Š. O., A..
X.X.XXXX, W. F. XXD, O., XX/ G.. U. M., A.. XX.X.XXXX, W. L. XXX Y. XX/ N. M., A.. XX.XX.XXXX, W.
D.. A.. S., XX/XX, Q. O., Q. A. N.Ú. U.. D. C. P., Y., X. X. M. XXX/XXX, Q., F.H. G.. F. O., A.. X.X.XXXX,

W. X. U. XX, O., zastúpenému JUDr. Marošom Gondekom, advokátom, so sídlom Hlavná 6, Košice, o
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní Ing. F. O. proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z
9. januára 2020, č. k. 35C/22/2019-269

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
Navrhovatelia sú p o v i n n í nahradiť Ing. F. O. 100% trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo "prvoinštančný súd") napadnutým
uznesením uložil Ing. F. O. povinnosť strpieť do času právoplatného skončenia konania vo veci samej
neobmedzený vstup, prechod a prejazd cez jeho pozemky, evidované v katastri nehnuteľností na LV
č. XXXXX pre kat. úz. Terasa ako parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 2302m2 a parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 150m2 (ďalej tiež
len „sporné pozemky“) na prístup k susednému pozemku, evidovanému v katastri nehnuteľností na

LV č. XXXXX pre kat. úz. Terasa ako pozemok registra „C“ parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 1825 m2, na ktorom je situovaný obytný dom č. súpis. 258, s bytmi vo vlastníctve
navrhovateľov, v prevyšujúcej časti návrh zamietol, uložil navrhovateľom povinnosť podať v lehote 30
dní od doručenia uznesenia „návrh na začatie konania vo veci samej“ a napokon rozhodol o trovách
konania a o poplatkovej povinnosti navrhovateľov.
2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o návrhu, ktorým sa po čiastočnom zastavení konania uznesením zo

dňa 15.8.2019, navrhovatelia v konečnom dôsledku domáhali okrem uloženia povinnosti strpieť vstup,
prechod a prejazd cez sporné pozemky, tiež zakázania Ing. F. O. nakladať s nimi do času právoplatnéhoskončenia konania vo veci samej. Navrhovatelia osvedčenie trvania a dôvodnosti nároku, okamžitej
ochrany ktorého sa dovolávali, vystavali na tvrdení, že len cez sporný pozemok je možný prístup pešo
a tiež motorovými vozidlami k bytovému domu na susednom pozemku a že až na niektorých vlastníkov,

ktorýmpodľaúdajovkatastranehnuteľnostísvedčíkspornémupozemkuprávozodpovedajúcevecnému
bremenu, nie je prístup k bytovému domu cez sporný pozemok upravený. Na zdôvodnenie potrebnosti
okamžitej úpravy pomerov navrhovatelia v návrhu tvrdili, že Ing. F. O. na spornom pozemku mieni
prevádzkovať platené parkovisko a že s týmto zámerom na ňom inštaloval rampy, brániace vlastníkom
bytov v prístupe peši i motorovým vozidlom k bytovému domu. Navrhovatelia akcentovali, že dovtedy

sporný pozemok nerušene využívali ako na prístup k svojim nehnuteľnostiam, tak aj na parkovanie
motorovýchvozidiel. Podľanavrhovateľovboli rampyinštalovanébezstavebnéhopovoleniaavrozpore
s viacerými právnymi predpismi, pričom ich prítomnosť ohrozuje tiež bezproblémový a rýchly prístup
záchranných zložiek v prípade naliehavej udalosti

3. Prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia po rekapitulácii podstatných tvrdení

a argumentácie navrhovateľov, ustálení predmetu konania po čiastočnom zrušení jeho skoršieho
zastavujúceho uznesenia v inštančnom postupe, citácií ustanovení 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1 a 2,
§ 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 2, § 336 ods. 1 a § 337 ods. 1 C.s.p. a zhrnutí všeobecných teoretických
východísk pri posudzovaní predpokladov pre nariadenie neodkladných opatrení, vyjadril záver, že návrh
jevčastismerujúcejkuloženiupovinnostistrpieťvstup,prechodaprejazdcezspornýpozemokdôvodný,

nakoľko “... na pozemok, na ktorom stojí obytná budova s bytmi vo vlastníctve žalobcov neexistuje
žiadna iná prístupová cesta a teda je nevyhnutné zabezpečiť vstup, prechod, prejazd peších ako aj
motorových vozidiel a to aj z dôvodu umožnenia daného vstupu, prechodu a prejazdu záchranným
zložkám“. Vyzdvihol pritom skutočnosť, že „ takto bol vstup, prechod a prejazd žalobcom umožnený po
dlhé roky v minulosti a teda nie je dôvod, aby tento neostal pre nich zachovaný a to až do právoplatného

skončenia veci samej“.
4. Proti vyhovujúcemu výroku tohto uznesenia podal Ing. F. O. odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd
zmeniltak,ženávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniazamietneajvtejtočasti.Vodvolaníodvolateľ
polemizoval so záverom súdu prvej inštancie o naplnení procesných predpokladov pre nariadenie
neodkladného opatrenia hneď v niekoľkých smeroch. Ťažiskovo namietal, že navrhovatelia v návrhu

neosvedčili potrebnosť neodkladnej úpravy pomerov a vyjadril v tomto smere presvedčenie, že v
skutočnosti navrhovatelia neodkladným opatrením nesledujú zabezpečenie prístupu k bytovému domu,
ale zachovanie možnosti bezplatného parkovania motorovými vozidlami na sporných pozemkoch. Ing. F.
O.vodvolanínamietaltiežneprimeranosťobmedzeniajehovlastníckehopráva vporovnaníschránenou
hodnotou na strane navrhovateľov. Odvolateľ v tomto v tomto smere nesúhlasil predovšetkým so

záverom súdu prvej inštancie, že v okolnostiach prípadu bolo potrebné obmedziť jeho vlastnícke právo
k spornému pozemku úpravou neobmedzeného vstupu naň. Prezentoval názor, že pre zabezpečenie
prístupu k bytovému domu postačovalo zabezpečiť vstup navrhovateľov na sporný pozemok len v
nevyhnutnej miere. V súvisiacej právnej argumentácii odvolateľ vyzdvihol inštitucionálnu výnimočnosť
prípadov, v ktorých objektívne právo umožňuje zasiahnuť do vlastníckeho práva k pozemku, umožnením

vstupunaňinejosobe.Napokon vtejtospojitostipoukázaltiežnato,ževlastnícibytovvsekciiF.XXmajú
zabezpečený prístup k nehnuteľnosti priamo z verejnej komunikácie a že na prístup k ostatným častiam
bytového domu, vzhľadom na miestne usporiadanie, nebolo nevyhnutné obmedziť jeho vlastnícke právo
tiež k parc. č. XXXX/XX. V ďalšej časti odvolania Ing. F. O. prezentoval názor, že so zreteľom na to,
že pozemok parc. č. XXXX/X, na ktorom sa nachádza bytový dom je celý zastavaný, jazda motorovým

vozidlom je na nej nemožný, a preto sporná parcela nemôže slúžiť na prejazd vo význame, že by sa
cez ňu malo prechádzať z verejného priestranstva na pozemok pod bytovým domom. Odvolateľ týmito
odvolacíminámietkamiuplatnilodvolaciedôvodypodľaust.§365ods.1písm.f)ah)C.s.p.Odvolacísúd
v tejto súvislosti poznamenáva, že v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p. na vady, ktoré sa týkajú procesných
podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k

ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. § 380 ods. 1 C.s.p. viazaný ich vymedzením v
odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. § 365 C.s.p.
dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj
keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).

5. Navrhovatelia vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasili s nazeraním odvolateľa na naliehavosť
zabezpečenia prístupu k ich nehnuteľnostiam cez sporný pozemok a tvrdili, že do obytného domu
im „...nie je umožnené dostať sa, resp. je takýto prístup obmedzený a obmedzujúci a dosť značnej
miery (vstup pre peších), a to či už pešo, resp. motorovými vozidlami k bytom, ktoré sú súčasťouobytného domu a patria do vlastníctva žalobcom.“ Navrhovatelia v tejto súvislosti ozrejmili, že „Žalovaný
tým, že osadil rampy ako zabezpečovacie zariadenia obmedzil vjazd nie len motorovými vozidlami,
ale aj vstup pešo, a to z dôvodu, že napr. matky s kočíkmi musia pretlačiť tieto kočíky popod rampu

a nevedia sa plynule bez prekonania prekážky dostať k obytnému domu, týka sa to aj cyklistov,
osoby s telesným postihnutím (vozičkárov) a pod.“. Zároveň tým podľa navrhovateľov došlo k sťaženiu
manipulácie s rozmernejšími vecami, ktoré vlastníci bytov nemôžu motorovými vozidlami priblížiť až ku
vchodudobytovéhodomu.Navrhovateliavovyjadreníodmietlitiežargumentodvolateľaonadbytočnosti
obmedzenia jeho vlastníckeho práva k parc. č. XXXX/XX, dôvodiac, že projektová dokumentácia, na

základe ktorej bolo v roku 2011 vydané dodatočné stavebné povolenie na realizáciu cesty a spevnených
plôch pri bytovom dome, počíta s takým usporiadaním, že na jednom zo sporných pozemkov bude vjazd
a na druhom z nich zase výjazd z priestoru pred bytovým domom. Navrhovatelia vo vyjadrení potvrdili,
že do sekcie F. 84 je možný vstup z verejného priestranstva, akcentovali však, že sa jedná len o únikový
východ, ktorý ústi na nespevnený chodník a nemožno sa k nemu dostať motorovými vozidlami. Napokon
navrhovatelia vo vyjadrení k odvolaniu poukázali na to, že medzičasom podali na súde žalobu, ktorou sa

domáhajú zriadenia vecného bremena, ktorému zodpovedá právo vlastníkov bytov vstúpiť a prechádzať
pešo alebo motorovými vozidlami cez sporný pozemok.
6. Odvolateľ vo svojej odvolacej replike poukázal na neadresnú povahu tvrdenia navrhovateľov o tom,
že inštalované rampy obmedzujú pohyb ľudí s kočíkmi a na vozíkoch, z ktorého podľa jeho nazerania
nemožno vyvodiť či vôbec a pokiaľ aj áno, koľkých z navrhovateľov sa to týka. Zdôraznil v tejto súvislosti,

že rampa nijak nezasahuje do chodníka, ktorý sa nachádza pozdĺž celého bytového domu a skrz ktorého
doň majú jeho obyvatelia zabezpečený prístup z verejného priestranstva z oboch strán (z parc. č. XXXX/
XX a z parc. č. XXXX/XX). Na preukázanie tejto skutočnosti odvolateľ predložil fotografie, na ktorých je
zachytený prístupový chodník s napojením na verejnú komunikáciu. Dodal tiež, že vlastníci bytov majú
k dispozícii aj parkovacie miesta, ktoré sa nachádzajú „pár metrov od bytového domu...“

7. Navrhovatelia vo svojej odvolacej duplike argumentovali, že naliehavosť úpravy pomerov vyplýva
z nebezpečenstva, že z dôvodu obmedzenia prístupu k bytovému domu záchranných zložiek, môže
dôjsť k neodstrániteľnej ujme na ich životoch, zdraví a majetku. Navrhovatelia v odvolacej duplike
odmietli argument odvolateľa, vystavaný na pripisovaní významu pre rozhodnutie o návrhu skutočnosti
trvalého pobytu niektorých z nich. Zdôraznili, že údaj o adrese trvalého pobytu má len evidenčný význam

a nijak neuberá vlastníkovi na rozsahu jeho vlastníckych oprávnení k nehnuteľnosti. Prezentovali tiež
názor, že zamedzením prístupu k nehnuteľnosti sa zasahuje do vlastníckeho práva, bez ohľadu na to,
či vlastník má alebo nie na adrese nehnuteľnosti evidovaný trvalý pobyt. K argumentácii odvolateľa,
ktorou mienil presvedčiť, že prejazd cez sporné pozemky teoreticky nie je vôbec možný z dôvodu, že v
jazde nemožno pokračovať cez pozemok zastavaný bytovým domom, navrhovatelia uviedli, že prejazd v

takomtoponímaní jemožnýzparc.č.3921/20vovlastníctvemestaKošicecezspornépozemkynaparc.
č. XXXX/X rovnako vo vlastníctve mesta. Pokiaľ ide o odvolateľom zmieňovaný chodník pred bytovým
domom, navrhovatelia v odvolacej duplike potvrdili jeho existenciu i to, že z oboch strán vyúsťuje do
verejnej komunikácie. Zdôraznili však, že tento chodník je rovnako situovaný na spornom pozemku vo
vlastníctve odvolateľa, a teda i napriek jeho existencii platí, že k svojím nehnuteľnostiam sa vedia dostať

len cez cudzí pozemok.
8. Zamietavý výrok uznesenia a výrok o poplatkovej povinnosti navrhovateľov, nakoľko neboli odvolaním
napadnuté a nadobudli právoplatnosť (§ 227 ods. 1 C.s.p a ust. § 367 ods. 1 a contrario C.s.p.), neboli
v odvolacom konaní preskúmavané.
9. Vo vzťahu k ostatným výrokom napadnutého uznesenia (napadnutému vyhovujúcemu výroku i

závislým výrokom o trovách konania) Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal
odvolanie Ing. F. O.a ako podané včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadísk
odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. a s prihliadnutím

na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k
záveru, že je (odvolanie) dôvodné, pretože napadnuté uznesenie nie je vecne správne.
10. Odvolateľ vymedzením odvolacích dôvodov nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť
spôsobu právneho posúdenia súdom prvej inštancie otázky splnenia/nesplnenia zákonných
predpokladov pre okamžitú úpravu pomerov strán, dočasným zaťažením odvolateľa povinnosťou strpieť

neobmedzený vstup, prechod a prejazd cez sporný pozemok na prístup k susednému pozemku, na
ktorom sú situované nehnuteľnosti vo vlastníctve (tiež) navrhovateľov. Odvolací súd sa nestotožňuje
s riešením tejto otázky prvoinštančným súdom a za nesprávny považuje predovšetkým jeho záver, že
navrhovateľmi prezentované skutočnosti odôvodňujú potrebu okamžitej úpravy pomerov strán.11.Súdprvejinštanciepriposudzovanínaplneniaprocesnýchpodmienokapredpokladovprenariadenie
neodkladného opatrenia opodstatnene aplikoval ust. § 324 a 325 C.s.p. na škodu veci však tieto
normy interpretoval chybne, čo nevyhnutne viedlo k tomu, že z nich v skutkových okolnostiach vyvodil

nesprávne právne závery.
12. Podľa ust. § 324 ods. 1 a ods. 3 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu,
ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
13. Podľa ust. § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14.Podľaust.§326ods.1C.s.p.,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že neodkladným opatrením, bez ohľadu na to či
je nariadené pred začatím konania, v jeho priebehu alebo po jeho skončení sa upravujú pomery
strán, pokiaľ je to bezodkladne potrebné a/alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto
predpokladom zodpovedá požiadavka osobitných náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, v ktorom podľa zákonného vymedzenia musí navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti,

odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z povahy
veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu
prostredníctvom neodkladného opatrenia, a preto v návrhu musí navrhovateľ opísať tiež skutočnosti
hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
16. Z tvrdení a argumentácie navrhovateľov, na podklade ktorých sú presvedčení o tom, že odvolateľ

opatreniami, ktorými došlo k zamedzeniu voľného vjazdu motorových vozidiel na sporný pozemok,
neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva k bytovým nehnuteľnostiam na susednom pozemku,
prípadne, vzhľadom na nie celkom jednoznačnú predstavu navrhovateľov o právnom stave, upiera
výkon práv, ktoré k spornému pozemku majú, možno bez väčších ťažkosti vyvodiť existenciu pomeru
strán, ktorý je daný ich nevyriešeným sporom o usporiadanie susedských práv, eventuálne práv k

spornému pozemku. Možno konštatovať, že existencia tohto sporu, praktickým prejavom ktorého je
odlišná predstava strán o užívaní sporného pozemku čo do spôsobu a oprávnených subjektov, nad
akúkoľvek pochybnosť odôvodňuje potrebnosť (právny záujem) súdnej ochrany; tú si však nemožno
zamieňať s potrebnosťou neodkladnej úpravy pomerov. K potrebnosti okamžitého zásahu súdom do
právneho pomeru strán musí vždy pristúpiť ďalšia navrhovateľom tvrdená a osvedčená skutočnosť,

odôvodňujúca záver, že neodkladná úprava neznesie odklad, preto, že bez nej navrhovateľ utrpí
na právach. V závere o naliehavosti okamžitej úpravy pritom musí byť premietnutý ako časový
(bezprostrednosť) tak i vecný vzťah (účelnosť, efektívnosť a proporcionalita) medzi narušením
usporiadania pomerov strán a ich neodkladnou úpravou.
17. Podľa návrhu má potrebnosť neodkladnej úpravy pomerov odôvodňovať okolnosť, že Ing. F. O.

inštalovaním parkovacích rámp na oboch stranách sporného pozemku, zamedzil vlastníkom bytov
prístup k ich nehnuteľnostiam na susednej parcele. Je potrebné hneď na tomto mieste uviesť na
pravú mieru, že po konfrontácii s tvrdeniami a dôkazmi druhej procesnej strany v odvolacom konaní,
navrhovatelia nijak nerozporovali skutočnosť, že pred bytovým domom sa nachádza voľne priechodný
chodník, vyúsťujúci na oboch stranách do verejnej komunikácie; prezentovali však, že i napriek tomu

je neodkladná úprava pomerov potrebná preto, že sa chodník nachádza na pozemku vo vlastníctve
odvolateľa a tiež z dôvodu, že k nehnuteľnostiam nemajú prístup motorovými vozidlami ani oni a ani
záchranné zložky v prípade naliehavej situácie. Treba vyzdvihnúť, že navrhovatelia netvrdili a v konaní
nevyšla najavo ani inak skutočnosť, aby Ing. F. O. bránil v prístupe k nehnuteľnostiam na susednom
pozemku presunom peši cez chodník nachádzajúci sa na spornom pozemku. Z fotografií predložených

odvolateľom je v tejto spojitosti zrejmé, že parkovacie rampy do chodníka vôbec nezasahujú a že
aj preto je obraz o situácii, ktorý sa navrhovatelia v konaní snažili navodiť, zvlášť tvrdeniami, že je
potrebné na prístup peši podliezať rampu a pretláčať kočíky, bicykle alebo invalidné vozíky popod ňu,
evidentne účelovo dramatizovaný. Z pohľadu odvolacieho súdu nič nenasvedčuje tomu, že by odvolateľ
navrhovateľov akokoľvek obmedzoval vo využívaní chodníka na prístup k ich bytovým nehnuteľnostiam,

alebo aby existoval dôvodný predpoklad, že sa tak stane v blízkej alebo vzdialenejšej budúcnosti. Preto
opatrenie súdu prvej inštancie, vo svojej podstate smerujúce k zabezpečeniu vstupu na sporný pozemok
a prechod pešo cez neho za účelom prístupu k bytovým nehnuteľnostiam navrhovateľov, evidentne
postráda atribút potrebnosti.18. Faktom je, že Ing. F. O. inštalovaním parkovacích závor obmedzil navrhovateľov v možnosti prístupu
k ich nehnuteľnostiam motorovými vozidlami, tým, že s nimi už nemôžu za účelom nastúpenia/
vystúpenia osôb alebo naloženia/vyloženia nákladu zastať pred príslušným vchodom do bytového domu

alebo čo najbližšie k nemu, a tiež i tým, že už prípadne nemôžu využívať na parkovanie motorových
vozidiel plochu pred bytovým domom. Otáznym teda je, do akej miery sú navrhovatelia týmto opatrením
odvolateľa dotknutí v možnosti využívať nehnuteľnosti a či je, a to aj v kontexte miery zásahu do
vlastníckeho práva odvolateľa, potrebné tento stav dočasne upraviť. Posúdenie tejto otázky rozhodne
nemôže spočívať len na subjektívnej predstave navrhovateľov, ale je potrebné sa s ňou vysporiadať vo

svetle právnou teóriou i právnou praxou aprobovaných kritérií.
19.Vovšeobecnostimožnokonštatovať,žeúčelomneodkladnéhoopatrenia,ktorýmsaupravujúpomery
do času skončenia konania vo veci samej, je umožniť ohrozenému subjektu aby mohol spor začať alebo
v už začatom konaní nerušene uplatňovať svoj nárok bez toho, aby sa obával, že zdĺhavosť súdneho
konania alebo zmeny v právnom stave znemožnia iný než akademický alebo nútene nerealizovateľný
výsledok sporu (i), alebo zabrániť vzniku a rozširovaniu škody alebo inej ujmy alebo zhoršovanie právnej

pozície strany do tej miery, že sa mu ešte oplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu (ii) alebo vylúčiť
vznik nenávratného stavu, prípadne nenapraviteľnej alebo ťažko napraviteľnej ujmy (iii; por. J., Mazák.,
Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese, IURA EDITION, spol. s r.o., 1997, str. 87).
20. Navrhovatelia existenciu súvislostí, majúcich bezprostredný dopad na priebeh a výsledok konania
vo veci samej, alebo na efektivitu ochrany práv priznaných prípadným vyhovujúcim rozhodnutím,

ani len v náznakoch netvrdili. Nezmieňovali sa ani o tom, aby následkom opatrenia odvolateľa,
alebo ním vyvolaného usporiadania pomerov, vznikala alebo sa rozširovala škoda. Odvolací súd
v tejto spojitosti akcentuje, že navrhovatelia zvlášť netvrdili ani, aby im takáto majetková ujma
vznikla alebo sa rozširovala v dôsledku zrejmého sťaženia dopravy osôb a prepravy nákladu k
ich nehnuteľnostiam, prakticky znamenajúceho, že od verejnej komunikácie až ku vchodom dvoch

prostredných sekcii bytového dumu musia prejsť vlastníci vzdialenosť približne 40m. Treba kriticky
poznamenať, že súkromnoprávna línia sporu bola žalobcami prezentovaná v spleti nesúrodých tvrdení
a argumentácie, patriacich v podstatnej časti do oblasti verejného práva. Ochrana verejných statkov
a záujmov však, ako vyplýva z ust. § 3 C.s.p., nepatrí do civilnej právomoci súdov, a preto v
civilnom sporovom konaní nemožno len na podklade tvrdenia o porušení noriem verejného práva,

usporiadať pomery zo súkromného vzťahu, a to ani meritórne a ani neodkladným opatrením. Pokiaľ sa
preto navrhovatelia domnievajú, že odvolateľ realizáciou prác na susednom pozemku a inštalovaním
parkovacích rámp na ňom porušil povinnosti vyplývajúce zo stavebného zákona a zo zákona o ochrane
pred požiarmi, že nedodržal podmienky stavebného povolenia, alebo že neučinil zadosť požiadavkám
vyplývajúcich zo záväzných technických noriem, je namieste aby sa nápravy (prípadne i predbežnej),

alebo vyvodenia administratívnej zodpovednosti za porušenie verejnoprávnych noriem, dovolávali
na tom štátnom orgáne, do ktorého kompetencie tá-ktorá oblasť verejného práva spadá a práve
tými právnymi inštrumentmi, ktoré im zákon na ochranu vlastných i verejných záujmov poskytuje. Z
pohľadu už zmienených predpokladov predbežnej úpravy pomerov (do času meritórneho rozhodnutia)
mala akú-takú súkromnoprávnu argumentačnú hodnotu len navrhovateľmi prezentovaná súvislosť,

že inštalované parkovacie rampy sťažujú zásah záchranárskych zložiek, čo u nich vyvoláva obavu,
že ich životy, zdravie a majetok môžu byť v prípade ohrozenia týchto statkov nezvratne postihnuté.
Podľa nazerania odvolacieho súdu nemožno akiste vylúčiť, že k situácii vyžadujúcej potrebu rýchleho
prístupu k príslušnej sekcii bytového domu, či už hasičmi, alebo rýchlou zdravotnou pomocou môže
naozaj dôjsť. Tento predpoklad ale podľa jeho názoru opodstatňuje potrebnosť posúdenia predovšetkým

súladu odvolateľom realizovaných opatrení s normami verejného práva, ktoré efektívnosť zásahov
záchranných zložiek zabezpečujú a prípadne vyriešenia otázky spôsobu operatívneho prechodu
záchranných zložiek cez inštalované závory. Rozhodne však sám o sebe a bez ďalšieho takýto
predpoklad neodôvodňuje dočasné usporiadenie pomerov, ktorého sa dovolávali navrhovatelia, pri
ktorom by pod rúškom umožnenia prípadného zásahu záchranným zložkám, bola nehnuteľnosť

odvolateľa prakticky sprístupnená kedykoľvek a komukoľvek. Odvolací súd v tejto súvislosti akcentuje,
že prístup záchrannými zložkami k pozemku nepredstavuje súkromným právom aprobovaný dôvod, na
základe ktorého by musel vlastník susedného pozemku trpieť prechod a prejazd cezeň.
21. Na podklade týchto úvah odvolací súd dospel k záveru, že navrhovatelia potrebnosť neodkladného
opatrenia, ako jedného zo základných procesných predpokladov pre jeho nariadenie, neosvedčil. Už

len preto nebolo možné ich návrhu vyhovieť a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je preto vecne
nesprávne. Za tohto stavu, nakoľko neboli splnené podmienky ani pre potvrdenie a ani pre zrušenie
napadnutého uznesenia, odvolací súd postupom podľa ust. § 388 C.s.p rozhodnutie súdu prvej inštancie
zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.22. Nakoľko toto uznesenie má povahu konečného rozhodnutia, v súlade ust. § 262 ods. 1 C.s.p.
odvolací súd rozhodol tiež o trovách celého konania.
23. Podľa ust. § 396 ods. 1 a 2 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa

použijúajnaodvolaciekonanie.(2)Akodvolacísúdzmenírozhodnutie,rozhodneajonárokunanáhradu
trov konania na súde prvej inštancie.
24. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
25. V súlade s citovanými ustanoveniami zákona odvolací súd priznal plne procesne úspešnému

odvolateľovi nárok na náhradu 100% trov celého konania (pred súdom prvej inštancie i odvolacieho
konania).
26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.