Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. máj 2021

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 5Csp/17/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7820202259
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Slavomír Podhorský

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2021:7820202259.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudcom Mgr. Slavomírom Podhorským, v právnom spore žalobcu: Intrum

Slovakia, s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava proti žalovanému: C. E., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXXX, XXX XX V., o zaplatenie 15.364,12 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 590,77 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 590,77 eur od 29.11.2017 do zaplatenia a to v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Stranám nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a. s.) sa podanou žalobou doručenou
tunajšiemu súdu dňa 25.06.2020, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 15.364,12 eur, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15.364,12 eur od 29.11.2017 do zaplatenia a náhrady
trov konania.

2. Právny predchodca žalobcu v podanej žalobe poukázal na tú skutočnosť, že právny predchodca
žalobcu ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s. a žalovaný uzatvorili
spolu dňa 23.01.2014 zmluvu o pôžičke č. 5510502296, na základe ktorej mu poskytol pôžičku vo výške
16.000,- eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 117 mesačných
splátkach v sume 382,74 eur a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 44.780,58 eur. Do dnešného
dňa uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 15.409,23 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný
porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t. j.

v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, právny predchodca žalobcu v zmysle vyššie uvedeného
ustanovenia, listom zo dňa 27.09.2017 - Predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných
splátok, na čo mu poskytol dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalovaného upozornil,
že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť.
Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil. Právny predchodca žalobcu využil
oprávnenie v zmysle ustanovenia § 565 v spojitosti s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a dňa
19.11.2017 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 23.11.2017 - „Oznámenie

o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí
dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred
zosplatnením. Splátka uvedená v predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto
však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v predžalobnejupomienke sa žalovaný dostal do omeškania viac než 3 mesiace a súčasne právnemu predchodcovi
žalobcu vzniklo v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom
rozsahu naraz. Do dnešného dňa žalovaný dlžné splátky neuhradil. Právo právneho nástupcu žalobcu

na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje článok 8.4 zmluvných podmienok.

3. Právny predchodca žalobcu ďalej konštatoval, že celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu
predstavuje sumu 15.364,12 eur. Zároveň si uplatnil zákonné úroky z omeškania a to od šiesteho
dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané

obyčajnou listovou zásielkou, kde bežná doba doručenia je 5 dní. Zmluvnú pokutu, evidovanú v
priloženomprehľadesplátokaúhradvstĺpci„Pokuta“vsume1.748,61eur,sivtomtokonaníneuplatňuje.
Konštatoval, že ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 30.773,35 eur (označené
v prehľade splátok a úhrad ako stĺpec „Splátka“). Uvedenú sumu tvorí: súčet predpísaných splátok do
zosplatnenia dlhu a suma po zosplatnení pri počte splátok 41, výške splátky 348,69/382,74 eur, sume
splátok 3 x 348,69 eur = 1.046,07 eur, sume po zosplatnení 38 x 382,74 eur = 1.544,12 eur, čiže spolu

istina 30.773,35 eur. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaný uhradil sumu 15.409,23 eur, ktoré sú
riadnymisplátkamiposkytnutéhofinančnéhoplnenia.Zostatokpohľadávkyevidovanývprehľadesplátok
a úhrad (stĺpec „Zostatok“) vo výške 17.145,13 eur, zahŕňa aj zmluvnú pokutu vo výške 1.748,61 eur,
ktorú si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.

4. Súd dňa 16.07.2020 vydal platobný rozkaz v súlade s ustanovením § 265 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako CSP), ktorý bol doručený žalovanému spolu so žalobou a
prílohami dňa 23.07.2020.

5. Žalovaný doručil dňa 29.07.2020, teda včas, súdu vecne odôvodnený odpor proti platobnému

rozkazu, v ktorom bol toho názoru, že predmetná zmluva o poskytnutí pôžičky zo dňa 23. januára
2014 obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a to konkrétne poistenie, poplatok za spracovanie
úveru, inkorporáciu všeobecných obchodných podmienok, zrejme aj započítanie, jednostrannú zmenu
zmluvných podmienok, predčasnú splatnosť a podobne. V predmetnej veci ďalej žalovaný poukazuje na
to, že žalobca VÚB, a. s., nebol aktívne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby, nakoľko žalovaný

uzatvoril spornú zmluvu o poskytnutí pôžičky dňa 23. januára 2014 so spoločnosťou Consumer Finance
Holding, a. s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje aj na
splátkový kalendár, ktorý mu bol zaslaný zo strany veriteľa spoločnosti Consumer Finance Holding, a.
s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, kde uvedený veriteľ si určil nikým neodsúhlasenú úrokovú
sadzbu istiny z úveru vo výške 28,32 %. Z tohto dôvodu pôvodne poskytnutá suma úveru vo výške

16.000,- eur nakoniec „narástla“ na sumu 45.827,07 eur. Uvedené úroky z istiny si svojvoľne spoločnosť
Consumer Finance Holding, a. s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, zvyšovala voči žalovanému
niekoľkokrát, ktorú skutočnosť žalovaný preukazuje predloženými dôkazmi. Z dôvodov, ktoré sú vyššie
uvedené, neexistuje podľa jeho právneho názoru ani právny základ na zaplatenie trov konania. Navrhol,
aby súd žalobu zamietol a rozhodol, že trovy konania stranám nepriznáva.

6. Vzhľadom na včas podaný odpor žalovaným s vecným odôvodnením, súd uznesením č. k.
5Csp/17/2020-54 zo dňa 10.08.2020 platobný rozkaz v zmysle § 267 ods. 3 CSP, zrušil.

7. Právny predchodca žalobcu sa k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu vyjadril podaním

doručeným súdu dňa 18.08.2020. Vo svojom vyjadrení k odporu vo vzťahu k platne uzatvorenej zmluve
uviedol, že zmluva bola riadne podpísaná oboma zmluvnými stranami. V zmysle uvedeného tak podľa
jehonázorubolisplnenézákladnézákonnépredpokladypreplatnosťprávnehoúkonu.Žalovanýrovnako
tak nebol k podpisu zmluvy žiadnym spôsobom nútený a túto nepodpísal pod nátlakom. Zmluva
rovnako tak podľa žalobcu neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, pričom žalovaný bol s

parametrami zmluvy riadne oboznámený a tieto boli konkretizované vo forme zmluvných podmienok,
s ktorými bol žalovaný riadne oboznámený. Žalovaný bol pri podpise zmluvy riadne oboznámený s
tým, akú istinu a aké príslušenstvo bude povinný platiť, teda zmluva dostatočne popisuje odplatu za
poskytnutý úver. Rovnako tak sú v zmluve riadne identifikované obe zmluvné strany. Pri vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru boli dodržané všetky podmienky tak, ako je to uvedené v článku 8. bode

8.4. zmluvy. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu bolo zasielané žalovanému len obyčajnou
poštou, nakoľko pred zosplatnením bola žalovanému adresovaná výzva aj s doručenkou, v rámci ktorej
bol žalovaný upozornený na možnosť zosplatnenia dlhu v prípade neuhradenia dlžných splátok.8. Žalobca k otázke zosplatnenia uviedol, že žalovaný sa mohol o zosplatnení dozvedieť najneskôr
doručením podanej žaloby. Predmetná listina má podľa žalobcu len deklaratórny charakter a jej
účinky spätne nastanú momentom oboznámenia sa žalovaného s jej obsahom. Žalovaný bol riadne

oboznámený do akej lehoty a akú povinnosť je povinný splniť, aby predišiel zosplatneniu úveru. Pokiaľ
žalovaný nevykonal čiastkovú úhradu do uvedenej lehoty, bol riadne uzrozumený s tým, že dlh bude
zosplatnený. K dátumu zosplatnenia žalobca z predpísaných 41 splátok evidoval úhradu 36 splátok,
pričomžalovanýsadostaldoomeškanias37.vcelostinezaplatenousplátkou,splatnoudňa20.06.2017.
Z hľadiska naplnenia podmienok, kedy musí veriteľ evidovať omeškanie jednej splátky počas doby dlhšej

ako 3 mesiace tak zosplatnenie v prejednávanom spore nastalo vo vzťahu k splátke splatnej 20.09.2017,
pričom 3-ročná premlčacia doba by uplynula až dátumom 20.09.2020. Nakoľko žalobca podal žalobu
na súd pred týmto dňom, jeho nárok nie je premlčaný.

9. Žalobca k námietke aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že právo k predmetnej pohľadávke nadobudol
od právneho predchodcu - obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s., na základe zlúčenia

obchodnej spoločnosti so žalobcom - Všeobecná úverová banka, a. s., a spoločnosťou VÚB leasing,
a. s., ako nástupníckou spoločnosťou. Táto právna skutočnosť je podľa jeho názoru preukázaná na
základe projektu rozdelenia zlúčením vo forme notárskej zápisnice, spísanej na notárskom úrade JUDr.
Ľubice Floriánovej, so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava zo dňa 11.12.2017. Predmetná notárska
zápisnica je vo forme fotokópie prílohou podanej žaloby. Na základe uvedeného mal žalobca za to,

že preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní. Vo vzťahu k námietke dodržania podmienky
ustanovenej v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, žalobca uviedol, že žalovanému bola zasielaná
predžalobná upomienka zo dňa 27.09.2017, kde okrem iného žalovaného upozornil na možnosť
vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru. Predžalobná výzva bola žalovanému doručená dňa 04.10.2017,
o čom svedčí aj doručenka s vlastnoručným podpisom žalovaného. Žalobca následne dňa 23.11.2017

zaslal žalovanému oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, pričom toto oznámenie bolo
žalovanému zasielané obyčajnou poštou. Uvedené listiny sú aj prílohou žaloby.

10. Žalobca bol toho názoru, že poistenie ako súčasť zmluvných podmienok obsiahnuté v článku
V. zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je v súlade so zákonom, nakoľko nie je obligatórne. Uvedená

skutočnosť je na zmluve vyjadrená možnosťou odmietnuť poskytnuté poistenie. Celková suma pôžičky
je tak vyjadrená s poukazom na základné a obligatórne parametre zmluvy, s ktorými bol žalovaný riadne
oboznámený a s ktorými súhlasil. V súvislosti so splátkovým kalendárom, na ktorý poukázal žalovaný
a namietal, že bola určená nikým neodsúhlasená úroková sadzba istiny uviedol, že zmluvné strany sa
uzavretímzmluvydohodli,žeakklientdo30dníoduzavretiazmluvyopôžičkenepreukáže,žeminimálne

70% poskytnutej pôžičky využil na kúpu motorového vozidla, motocykla, prívesného vozíka či karavánu,
ďalej len ,,Predmet kúpy“ mení sa výška ročnej úrokovej sadzby z pôvodných 15,90 % na 24,90 % tak,
ako je to uvedené v článku IV. zmluvy o spotrebiteľskom úvere pod názvom požadovaná pôžička. Na
základe uvedených skutočností žalobca navrhol súdu, aby vyhovel podanej žalobe v zmysle žalobného
petitu a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

11. Žalovaný sa podaním doručeným súdu dňa 13.11.2020 vyjadril k vyjadreniu žalobcu a uviedol, že
už z celkovej pôžičky 16.000,- eur zaplatil sumu 15.409,23 eur. Podľa jeho názoru je nemysliteľné
a v rozpore s dobrými mravmi, aby mal zaplatiť žalobcovi ešte žalovanú sumu vo výške 15.364,12
eur s príslušenstvom. V tomto smere považuje predmetný právny úkon - zmluvu o pôžičke, že je

v rozpore s dobrými mravmi, ale považuje ho aj za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu je argumentácia žalobcu o tom, že či bol právny úkon
uzatvorenýslobodneprávneirelevantný.Poukázalajnaskutočnosť,žezcelkových41splátokuhradil36
splátok, teda 5 splátok nebolo uhradených, čo potvrdil samotný žalobca vo svojej žalobe. Aj táto okolnosť
poukazuje na rozpor s dobrými mravmi, pretože za 5 nezaplatených splátok žalobca požaduje žalovanú

sumu 15.364,12 eur s príslušenstvom. Na tejto veci podľa žalovaného nemení nič tvrdenie žalobcu o
predčasnej splatnosti úveru. V rámci dokazovania žiadal, aby sa súd zaoberal aj otázkou poistenia,
či právna podstata tohto inštitútu bola realizovaná v rámci pôžičky v súlade s príslušnými právnymi
predpismi. K otázke aktívnej legitimácie poukázal na spomínanú notársku zápisnicu N 3283/2017, NZ
54215/2017, NCR1s 55029/2017 zo dňa 11. decembra 2017, na jej bod 3. predmet projektu, odsek

3.3, (ďalších súvisiacich ustanovení), z ktorého ustanovenia nepochybne vyplýva, že nástupníckou
spoločnosťou po zaniknutej spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s., sa stala spoločnosť VÚB
leasing, a. s. a nie VÚB, a. s. Táto skutočnosť je primárna pre posúdenie toho, či žalobu mohla podaťVÚB, a. s., nakoľko žalovaný je toho názoru, že takúto žalobu nemala právo podať spoločnosť VÚB, a.
s., požaduje, aby súd žalobu v celosti zamietol.

12. V ďalšom vyjadrení žalobcu, ktoré bolo doručené súdu dňa 09.12.2020 žalobca uviedol, že je
toho názoru, že úroková sadzba je v zmluve zreteľne vyjadrená. Pokiaľ ide o ročnú úrokovú sadzbu
vo výške 15,90 %, na ktorú žalovaný poukazuje, zdôraznil, že úrokovú sadzbu ako aj zmluvu treba
posudzovať podľa právneho predpisu platného a účinného v čase podpisu zmluvy. Posledná zmena
pred prijatím zákona č. 106/2014 Z. z., ktorým sa od 1. júna 2014 nanovo upravila výška odplaty pri

poskytnutí peňažných prostriedkov, bola vykonaná v súvislosti s novelou zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. S účinnosťou od 01.06.2010 novela zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov zmenila aj § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka,
ktorý po novele uvádzal: „Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské

úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.“ Poukázal tiež na dôvodovú správu k zákonu č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov k § 53 ods. 6, ktorá uvádza:
„Do § 53 Občianskeho zákonníka sa navrhuje doplniť nový odsek 6, obsahom ktorého je zákaz, aby

v spotrebiteľskej zmluve, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov, odplata podstatne
prevyšovala odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v obdobných prípadoch. Bude
dôležité o akú výšku poskytnutých prostriedkov ide. Či ide o záväzok zabezpečený a obdobie na ktoré sa
peňažné prostriedky poskytujú. Tieto tri kritéria majú význam pri určení podstatného prevýšenia odplaty
a pri judikatúre možno pri tomto termíne (podstatného prevýšenia) vysledovať hranicu max. 20 %.“.

Z uvedeného dôvodu žalobca nepovažuje dohodnutú výšku úrokov v rozpore s ust. § 3 Občianskeho
zákonníka. Nakoľko zmluva bola uzatvorená pred dátumom 01.06.2014, je podľa žalobcu bez právneho
významu skúmanie odplaty za poskytnutú pôžičku. Žalovaný podpisom zmluvy zároveň prehlásil, že s
navrhovanými parametrami zmluvy súhlasí, pričom túto skutočnosť žiadnym spôsobom nespochybnil.
Žalobca taktiež poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný žiadnym spôsobom neinformoval žalobcu o

zmene finančných pomerov, ktoré by znemožnili žalovanému riadne splácanie poskytnutého úveru.
Rovnako tak zo strany žalovaného nebola prednesená žiadosť o prípadné zníženie mesačnej splátky,
ktorú by žalobca posúdil a so žalovaným dohodol nové podmienky splácania.

13. Podaním doručeným súdu dňa 11.01.2021 spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o., oznámila súdu, že

pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a. s., ako postupca postúpil pohľadávku na postupníka
- spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o., na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok ku dňu
21.12.2020. Zároveň spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o., vyjadrila súhlas so vstupom do konania na
strane žalobcu. K podaniu bolo ako príloha priložené oznámenie adresované žalovanému o postúpení
pohľadávky a zároveň fotokópia rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávky.

14. Súd uznesením č. k. 5Csp/17/2020-143 zo dňa 19.01.2021 pripustil, aby do konania na miesto
pôvodného žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s., vstúpil ako nový žalobca Intrum Slovakia, s. r. o.

15. Žalobca doručil súdu aj ďalšie vyjadrenie a to dňa 04.05.2021 (deň pred naplánovaným

pojednávaním), ktorým ospravedlnil neúčasť svoju aj svojho právneho zástupcu z pojednávania
nariadeného na deň 05.05.2021, zároveň súhlasil s rozhodnutím vo veci bez účasti žalobcu. Žalobca
zároveň uviedol, že z obsahu predloženej úverovej zmluvy, konkrétne článku IV - prihláška k poisteniu
schopnosti splácať splátky pôžičky (poistenie nie je povinné) je preukázané, že poistenie k úveru bolo
dobrovoľné a jeho uzavretie nebolo podmienkou pre získanie úveru. Citoval ustanovenie § 2 písm. g)

zákona č. 129/2010 Z. z. a konštatoval, že z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že
žalovaný nebol povinný uzavrieť poistnú zmluvu ako podmienku pre získanie úveru. Poistenie úveru
mohol žalovaný odmietnuť. Avšak žalovaný sa rozhodol pre poistenie úveru. Ročná percentuálna miera
nákladov vyjadruje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko uzavretie
poistenia nebolo podmienkou získania úveru, v zmysle ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z., poistné

podľa jeho názoru nepatrí do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, t. j. nepatrí ani do
výpočtu RPMN. RPMN tak bola v zmluve uvedená správne v súlade so zákonným vzorcom.16. Súd nariadené pojednávanie dňa 05.05.2021 vykonal v neprítomnosti žalobcu podľa § 180 CSP.
Žalovaný bol na pojednávaní prítomný osobne.

17. Súd vykonal dokazovanie listinami založenými v spise a zistil tento skutkový stav:

18. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. a žalovaný uzatvorili spolu dňa 14.01.2014 zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 5510502296. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie úveru žalobcovi vo
výške 16.000,- eur, pričom v zmluve boli uvedené celkové náklady spotrebiteľa vo výške 14.796,80 eur,

celková suma 30.796,80 eur, výška splátky 256,64 eur, výška splátky s poistením 266,65 eur, pri počte
splátok 120, vždy k 20-temu dňu v mesiaci, pri termíne konečnej splatnosti 01.2024, ročná percentuálna
miera nákladov (ďalej len „RPMN“) vo výške 15,54 %, priemerná hodnota RPMN 13,88 %, ročná
úroková sadzba 15,90 %. Zmluva bola dojednaná s poistením, sadzba poistenia 3,90 %, mesačná výška
poistenia 10,01 eur, typ poistenia - poistenie typu A: základný súbor. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý
úver vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky.

19. Žalovaný si svoje povinnosti splácať úver riadne a včas neplnil, preto Consumer Finance Holding, a.
s., predžalobnou upomienkou zo dňa 27.09.2017 vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku na splátkach
a zároveň ho upozornil na možnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru. Následne Consumer Finance
Holding, a. s., oznámením zo dňa 23.11.2017 vyhlásil ku dňu 23.11.2017 úver za predčasne splatný a

vyzval žalovaného na úhradu sumy vo výške 16.716,21 eur.

20. V dôsledku zlúčenia spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s., so Všeobecnou úverovou bankou
sa právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s., stala Všeobecná úverová banka
(právny predchodca žalobcu).

21. Zmluvou o postúpení pohľadávok ku dňu 21.12.2020 právny predchodca žalobcu postúpil na žalobcu
pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania. Uvedené bolo oznámené žalovanému listom zo dňa
22.12.2020.

22. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje sumu vo výške 15.364,12 eur s príslušenstvom.

23. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad, samotnej zmluvy a žaloby súd zistil, že spoločnosť
Consumer Finance Holding, a. s., poskytla žalovanému na základe uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere sumu vo výške 16.000,- eur (táto bola žalobcom aj čerpaná), z ktorej žalovaný uhradil spolu sumu

15.409,23 eur. Uvedené nebolo medzi stranami sporu sporné, ako to vyplýva z jednotlivých vyjadrení
žalobcu a žalovaného.

24. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

26. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

27. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôževopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

28. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.

29. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

30. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľov.

31. Podľa ust. § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa
rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ

sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

32. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka

musí obsahovať tieto náležitosti:
- ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

33. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
- zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až
k), r), a y),
- v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

34. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

35. Súd danú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, keď žalobca mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa,
pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka - žalovaného
vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva bola pripravená na formulári, ktorý vopred zo strany

žalobcu bol pripravený bez možnosti žalovaného meniť obsah a text uvedenej zmluvy, pričom do textu
zmluvy sa dopisovali iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného. Súd preto posudzoval právny vzťah
medzi stranami sporu ako spotrebiteľský a aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce
spotrebiteľské zmluvy. Súčasne zo strany žalobcu išlo aj o poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

36. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, ktorú namietal
žalovaný. Podľa žalovaného z notárskej zápisnice N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCR1s 55029/2017
zo dňa 11. decembra 2017 (ďalej len „notárska zápisnica“), bod 3. predmet projektu, odsek 3.3 vyplýva,
že nástupníckou spoločnosťou po zaniknutej spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s., sa stala

spoločnosť VÚB leasing, a. s. a nie VÚB, a. s., preto bol toho názoru, že takúto žalobu nemala právo
podať spoločnosť VÚB, a. s. (právny predchodca žalobcu).37. Podľa bodu 3.3 notárskej zápisnice, po účinnosti rozdelenia bude spoločnosť VÚB Leasing,
a. s., pokračovať v prevádzkovaní splátkového predaja a leasing zanikajúcej spoločnosti v rámci
svojich existujúcich povolení na poskytovanie spotrebiteľských úverov, finančného sprostredkovania a

živnostenských oprávnení nasledovne:
a) pokiaľ ide o produkt QCar, spoločnosť VÚB Leasing, a. s., prevezme všetky práva a povinnosti z
právnych vzťahov existujúcich k rozhodnému dňu a bude pokračovať v prevádzkovaní produktu QCar; a
b) pokiaľ ide o produkt Triangel - splátkový predaj spoločnosti VÚB Leasing, a. s., prevezme všetky
práva a povinnosti z právnych vzťahov existujúcich k rozhodnému dňu; spoločnosť VÚB Leasing, a.

s., po rozhodnom dni nebude vstupovať do nových právnych vzťahov s klientmi týkajúcich sa produktu
Triangel - splátkový predaj.

38. Podľa bodu 3.4 notárskej zápisnice, po účinnosti rozdelenia bude VÚB, a. s., pokračovať v
prevádzkovaníostatnéhopodnikaniazanikajúcejspoločnostivrámcisvojejexistujúcejbankovejlicencie.

39. S poukazom na body 3.3 a 3.4 notárskej zápisnice má súd za preukázané, že spoločnosť VÚB
Leasing,a.s., sastalaprávnymnástupcomzanikajúcejspoločnostiConsumerFinanceHolding,a.s.,len
pokiaľideoproduktQCaraproduktTriangel-splátkovýpredaj.Pokiaľideozvyšnépodnikateľskéaktivity
(ostatné produkty) zanikajúcej spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s. (ktorým je aj zmluva o
poskytnutí pôžičky v predmetnom konaní), v týchto sa právnym nástupcom stala spoločnosť Všeobecná

úverová banka, a. s. (skrátený názov VÚB, a. s.), teda žalobca. Na základe uvedeného má súd za to,
že právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a. s.) bola aktívne vecne legitimovaným
subjektom na podanie žaloby v predmetnej veci.

40. Medzi obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v čase podpisu zmluvy v zmysle

zákona o spotrebiteľskom úvere, patrili údaje konkretizované v § 9 ods. 2, pričom vykonaným
dokazovaním súd dospel k záveru, že predmetná spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným, nespĺňa náležitosti stanovené citovaným ustanovením zákona.

41. Súd má za to, že v predmetnej zmluve je nesprávne uvedený údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona

o spotrebiteľských úveroch. Predmetom zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola aj povinnosť
žalovaného uzavrieť poistenie o schopnosti splácať úver. Nakoľko žalovaný nebol o tejto skutočnosti
dostatočne informovaný a nebola mu jednoznačne daná možnosť vyjadriť sa, či poistenie schopnosti
splácať úver žiada alebo nie, možno mať za to, že žalovaný musel navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí
takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver. Z uvedeného dôvodu bolo povinnosťou žalobcu

zahrnúť výšku poistného do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN”) ako aj
do celkovej čiastky, resp. celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Z predloženej
zmluvy pritom jednoznačne vyplýva, že žalobca pri výpočte celkových nákladov spojených s úverom
poistné nezohľadnil, nakoľko po prepočte výšky splátky s poistením 266,65 eur a pri počte mesačných
splátok 120, vynásobením dostaneme sumu 31.998,- eur, ktorý údaj nie je totožný s tým, ktorý uvádza

žalobca v predloženej zmluve (30.796,80 eur). Následne možno mať za to, že aj údaj v zmysle § 9
ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch a teda ročná percentuálna miera nákladov, ktorú
tvoria celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento
z celkovej výšky spotrebiteľského úveru, nie je uvedený v správnej výške. Nakoľko poistenie nebolo
zahrnuté do celkových nákladov, resp. celkovej čiastky a následne ani do výšky RPMN, sú predmetné

údaje uvedené nesprávne v neprospech spotrebiteľa a posudzovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere
sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/, d/ zákona o spotrebiteľských
úveroch.

42. Súd zároveň nemôže súhlasiť s tvrdením žalobcu, na ktoré poukázal v jeho vyjadrení, že žalovaný

nebol povinný uzavrieť poistnú zmluvu ako podmienku pre získanie úveru. Poistenie úveru mohol
žalovaný odmietnuť. Formulácia časti V. zmluvy „Poistenie schopnosti splácať pôžičku“ nasvedčuje
presne o opaku. Podľa uvedenej časti: „Žiadateľ, spolužiadateľ /dlžník, spoludlžník/ som si vedomý, že
podpisom tejto Zmluvy o pôžičke zároveň vyjadrujem svoj súhlas s poistením schopnosti splácať Splátky
Pôžičky poskytovanej Spoločnosťou (ďalej len „poistenie“). Poistenie mi vzniká na základe Rámcovej

zmluvy o poistení č. SLP2014 uzatvorenej medzi Spoločnosťou (ako poistníkom) a Poisťovňou Cardif
Slovakia, a.s….”. Podľa názoru súdu ide o klasickú formulárovú zmluvu, kde je poistenie schopnosti
splácať pôžičku podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru a táto možnosť je už predvyplnená aj
v samotnej zmluve. Uvedené jednoznačne preukazuje aj formulácia časti V. zmluvy uvedená vyššie, žepodpisom tejto zmluvy žiadateľ zároveň vyjadruje svoj súhlas s poistením schopnosti splácať pôžičku.
Nakoľko uzavretie poistenia bolo podmienkou získania úveru v zmysle ust. § 2 písm. g) zákona č.
129/2010 Z. z., poistné patrí do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom a teda patrí aj do

výpočtu RPMN tak, ako je to uvedené v bode č. 42 odôvodnenia tohto rozsudku.

43. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, po právnom posúdení veci v zmysle vyššie
citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žalobe je možné vyhovieť iba čiastočne.
Vzhľadom na to, že súd považuje predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov a z

predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 16.000,-
eur, pričom žalovaný uhradil splátky spolu vo výške 15.409,23 eur, súd rozhodol tak, že zaviazal
žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 590,77 eur ako rozdiel medzi sumou
poskytnutou žalobcom žalovanému na základe uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a sumou,
ktorú zaplatil žalovaný formou mesačných splátok na úverový účet (16.000,- eur - 15.409,23 eur) a v
prevyšujúcej časti (v sume 14.773,35 eur) súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

44. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a

jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.
11. 2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

45. Nakoľko súd dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského

úveru, považoval za nadbytočne sa venovať ďalším námietkam žalovaného, ktoré by viedli k rovnakému
právnemu následku. Z uvedeného dôvodu už ďalšie námietky žalovaného z dôvodu hospodárnosti
konania súd neposudzoval.

46. Podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania stanovuje vykonávací
predpis. Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

47. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z. z., výška úroku z omeškania je o 5 percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

48. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto má nárok aj
na zaplatenie úroku z omeškania. Podľa citovaných ustanovení vznikol žalobcovi nárok na úrok z

omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k prvému dňu omeškania činila 0,00 %. Súd preto priznal
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 590,77 eur (z výšky istiny priznanej súdom)
od 29.11.2017 (od šiesteho dňa nasledujúceho po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalobcom) do
zaplatenia.

49. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

50. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

51. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak,
že stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože žalobca nebol v konaní úspešný, preto
nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto

mu neboli priznané. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Rožňava v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (t. j. zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti).