Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/103/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120203619
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8120203619.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek
senátuJUDr.AntónieKandravejaJUDr.DanielyBabinovej,vprávnejvecistarostlivostisúduomal.M.V.,
narodenú XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matky T. B., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom
M. 3, W., toho času XX Y. E., RH XX X RE, E., B. kráľovstvo, právne zastúpená JUDr. Vierou Strakovou,
advokátkou, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, a otca W. V., narodeného XX.XX.XXXX, bytom

X. 2, W., o návrhu matky, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, o odvolaní
matky proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 28P/75/2020-29 zo dňa 30.06.2020, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku I. a II. vo vzťahu k zvereniu maloletej a úprave styku.

II. Z r u š u j e uznesenie vo výroku I. a II. vo vzťahu k určeniu výživného na maloletú.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Matka sa podaným návrhom na začatie konania domáhala zverenia mal. M. do svojej osobnej
starostlivosti a uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletej sumou 200,- eur mesačne. Styk
maloletej s otcom navrhla neupraviť.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým uznesením rozhodol, cit.:

„I. Vyhlasuje sa, že Okresný súd Prešov nemá právomoc konať vo veci.

II. Súd konanie z a s t a v u j e .

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3.Rozhodnutieprávnezdôvodnilust.§§2ods.1zákonač.161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok
(ďalej aj ako „CMP“), § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“),

čl. 1 ods. 1 písm. b), ods. 2, čl. 3 písm. d), čl. 8 ods. 1, čl. 10, 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003
z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo
veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej aj ako
„Nariadenie 2201/2003“).

4.Podľanázorusúdu,zvereniemaloletejdoosobnejstarostlivostirodičovpatrídopôsobnostiNariadenia

v zmysle jeho čl. 1 ods. 1 písm. b). Právomoc prejednať návrh matky majú súdy toho členského štátu, v
ktorom má dieťa svoj obvyklý pobyt v čase začatia konania. Právomoc súdov tiež vyplýva z čl. 3 písm. d)Nariadeniarady(ES)č.4/2009,podľaktoréhojeprávomocvoveciachvyživovacejpovinnostidanásúdu,
ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak
vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním.

5. V danom prípade maloleté dieťa nemá svoj obvyklý pobyt v čase začatia konania na území Slovenskej
republiky, čo zakladá neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, spočívajúci v nedostatku
právomoci súdu Slovenskej republiky, pre ktorý súd musí konanie zastaviť. Vec súčasne nemožno
postúpiť, pretože právomoc konať má iný členský štát.

6. O trovách konania rozhodol sud v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

III. Obsah odvolania matky

7. Proti výrokom I. a II. uznesenia podala odvolanie matka, namietajúc nesprávne právne posúdenie
veci. Matka súhlasí so záverom súdu prvej inštancie o obvyklom pobyte mal. detí v Spojenom kráľovstve
Veľkej Británie a Severného Írska, na druhej strane vo veciach výživného je potrebné subsidiárne
aplikovať miesto obvyklého pobytu otca. Navrhla napadnuté zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2
ods. 1 CMP v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako

„CSP“) preskúmal napadnuté uznesenie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že odvolanie matky je sčasti dôvodné.

9. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že matka sa podaným návrhom na začatie konania
domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, pričom však mal. dieťa malo v čase začatia

konania obvyklý pobyt na území Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Aplikujúc
Nariadenie 2201/2003, súd prvej inštancie vyslovil nedostatok právomocí vo veci konať a konanie
zastavil v celom rozsahu návrhu na začatie konania. Odvolací súd sa s právnym posúdením súdu prvej
inštancie celkom nestotožnil, preto matkou uplatnený odvolací dôvod treba považovať za dôvodný.

10. Podľa Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie
a spoločenstva EURATOM, ktorá nadobudla platnosť 01.02.2020, sa počas prechodného obdobia od
01.02.2020 do 31.12.2020 naďalej uplatňovali právne predpisy Európskej únie a zachovávali sa všetky
práva a povinnosti z nich vyplývajúce. Vo veciach osobnej starostlivosti rodičov o mal. deti právomoc
súdov upravovalo Nariadenie 2201/2003, vo veciach výživného právomoc súdov upravovalo Nariadenie

Rady(ES)č.4/2009z18.decembra2008oprávomoci,rozhodnompráve,uznávaníavýkonerozhodnutí
a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej aj ako „Nariadenie 4/2009“).

11. Zverenie maloletej do osobnej starostlivosti rodičov nepochybne spadá pod rámec osobitnej úpravy
Nariadenia 2201/2003, v súlade jeho s čl. 1 ods. 2 písm. a) v spojení s čl. 2 bod 9 Nariadenia 2201/2003.

V týchto prípadoch sa právomoc súdu členského štátu spravuje v zmysle čl. 8 ods. 1 Nariadenia
2201/2003 miestom obvyklého pobytu dieťaťa, ktoré v preskúmavanom prípade bolo v čase začatia
konania na území Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. V tejto časti súd prvej
inštancie správne postupoval, keď vyhlásil, že nemá právomoc konať a konanie zastavil.

12.Právomocvoveciachvyživovacejpovinnostijevčlenskýchštátoch,vzmyslečl.3Nariadenia4/2009,
daná:
a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo
b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo
c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca

sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na
štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebod) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a
povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto
právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti

niektorého z účastníkov.

13. Okrem zverenia maloletej do svojej osobnej starostlivosti sa matka domáhala aj uloženia povinnosti
otcovi prispievať na výživu maloletej sumou 200,- eur mesačne. Z obsahu spisu vyplýva, že otec má
evidovaný trvalý pobyt v meste Prešov na území Slovenskej republiky, pričom nebolo zistené, aby mal

obvyklý pobyt na území iného členského štátu. V tejto súvislosti čl. 3 Nariadenia 4/2009 alternatívne
upravuje právomoc súdov členských štátov, pričom hneď v písm. a) podmieňuje právomoc súdov
členských štátov podľa miesta obvyklého pobytu povinného, v preskúmavanom prípade otca. Z tohto
dôvodu, pri dôslednej aplikácii čl. 3 Nariadenia súd prvej inštancie mal právomoc konať o vyživovacej
povinnosti voči mal. Vanesse, bez ohľadu na zverenie maloletej do starostlivosti rodičov. V tejto časti
návrhu na začatie konania súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď konanie zastavil.

14. Zhrnúc vyššie uvedené, odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku I. a II. vo vzťahu k
zvereniu maloletej a úprave styku ako vecne správne, postupom vyplývajúcim z ust.§ 387 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

15. V súlade s čl. 3 písm. a) Nariadenia 4/2009 súd prvej inštancie má právomoc konať a rozhodovať
o vyživovacej povinnosti otca voči mal. Vanesse, preto odvolací súd napadnuté uznesenie I. a II. vo
vzťahu k určeniu výživného na maloletú zrušil, a to postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. d)
CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP..

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).